Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cr/3/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202970
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:5723202970.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu: :
A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., v konaní zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát,
so sídlom advokátskej kancelárie: Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 42 426 189 proti žalovanému:
B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária
KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Milana Vojteka LL.M, Jilemnického 30, 036
01 Martin, sp. zn. R 134/2023 zo dňa 25.08.2023.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 04.10.2023, Okresnému súdu Banská
Bystrica postúpenou dňa 27.10.2023, domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku
sp. zn. R 134/2023 zo dňa 25.08.2023 vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so
sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin. Zároveň žalobca požiadal konajúci súd, aby rozhodol o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku neodložil
(návrh zamietol), nakoľko v čase rozhodovania o návrhu už došlo v rámci exekúcie k vyprataniu
žalobkyne z nehnuteľnosti.
2. Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnil tým, že spor bol rozhodnutý
rozhodcovským rozsudkom pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva a ktorý nie je v medziach
namietanej rozhodcovskej doložky. Podľa názoru žalobcu neboli splnené podmienky pre konanie
o predmetnom spore v rozhodcovskom konaní uvedené v § 4 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní.
Rozhodca podľa názoru žalobcu nemal právomoc konať a spor rozhodnúť. Bol toho názoru, že (i)
žalovaná nebola účastníčkou rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o úvere zo dňa 23.05.2022
(ďalej ako „Zmluva o úvere“), (ii) žalovaný nárok sa netýka práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere zo dňa 23.05.2022 a rozhodca založenie právomoci odôvodnil iba jednou vágnou vetou, (iii)
záväzok žalovanej vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2022 bol v plnej miere uhradený a ako
taký zanikol splnením.
3. Žalobca mal za to, že rozhodca si svoju právomoc založil na základe „vágnych pojmov“ uvedených
v čl. III zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2022, pričom žalovaná a rozhodca použili rozširujúci výklad na
základe ktorého došlo k založeniu právomoci rozhodcu. Žalobca poukázal na to, že „vágne pojmy“
týkajúce sa rozhodcovského konania vložil do zmluvy samotný pôvodný veriteľ, ktorý bol predkladateľom
uzatváranej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalobca poukázal na všeobecne platnú právnu výkladovúzásaducontraproferentem,ktorejzmyslomje,ževprípade,aksúvzmluvepoužitéformálnepojmy,ktoré
možnovykladaťrozdielne,bolobyspravodlivéichvykladaťvneprospechtoho,ktoichdozmluvyzakotvil,
a nie v neprospech toho, kto ich len akceptoval a podľa nich dobromyseľne konal. Podľa právnej teórie
nejde iba o špeciálne výkladové pravidlo, ale aj o určitý druh sankcie pre toho, kto takýto výraz použil,
alebo sa usiloval o jeho začlenenie do zmluvy s vedomím, že neskôr bude môcť využiť nejednoznačnosť
či dvojznačnosť tohto výrazu. Ide o sankciu, ktorá by mala plniť preventívnu funkciu pred porušením
povinnosti formulovať zmluvu jasne a zrozumiteľne.
4. Žalovaný uviedol, že dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku nemôže byť
skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom rozhodcovskej doložky. Poukázal na skutočnosť, že na
základe Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2022, ktorú žalovaný
uzatvoril so spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom: Kapitána Jaroša 29, 911 01 Trenčín,
IČO: 45 407 657 dňa 18.07.2023 (ďalej ako „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu všetkých práv
a povinností uvedenej spoločnosti na žalovaného. Žalovaný mal za to, že pokiaľ bola v danej zmluve
uvedená rozhodcovská doložka, ktorou bola medzi zmluvnými stranami dojednaná právomoc rozhodcu
rozhodovať spory medzi zmluvnými stranami, žalovanej z tejto rozhodcovskej doložky vyplývala
povinnosť podať žalobu zvolenému rozhodcovi.
5. K námietke žalobcu o vágnosti rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že má za to, že formulácia
rozhodcovskej doložky je presná a určitá, nakoľko je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli na riešení
všetkých vzájomných sporov pred zvoleným rozhodcom. V danom prípade sa nejedná o extenzívny
výklad rozhodcovskej doložky, nakoľko znenie rozhodcovskej doložky, resp. výraz „vzájomné spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou alebo v súvislosti s inými právnymi
vzťahmi, uzatvorenými medzi jej účastníkmi“, nemožno považovať za nejednoznačný či dvojznačný tak,
ako tvrdí žalobkyňa v bode III. podanej žaloby.
6. K námietke žalobcu o tom, že jeho záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere zo dňa 23.05.2022 bol
splnený a preto nemohlo dôjsť k postúpeniu záväzku z právneho predchodcu na žalovaného, žalovaný
uviedol, že žalobca si svoj záväzok v zmysle uvedenej zmluvy neplnil tak, ako sa zaviazal v bode
5 čl. II zmluvy o úvere. Žalobca mal podľa názoru žalovaného, právnemu predchodcovi žalovaného
uhradiť iba 4 splátky, z toho len prvé dve boli uhradené riadne a včas. Podľa názoru žalovaného ale
uvedené skutočnosti majú hmotnoprávny charakter a hmotnoprávna stránka veci nie je predmetom
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú.
7.Napojednávanístranyzotrvalinasvojichargumentačnýchlíniách.Súdvykonaldokazovanielistinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktorými sú: Rozhodcovský rozsudok sp.zn. R 134/2023 zo dňa
25.08.2023 z čl. 7 – 10, Zmluva o úvere z čl. 11, 12, Listiny k návrhu na oslobodenie od platenia súdneho
poplatku z čl. 41 – 48, 58 – 62, Listiny z exekúcie č. 381EX 796/23 vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Vojtechom Markovičom, PhD. z čl. 74 – 77, Zmluva o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o úvere
zo dňa 18.07.2023 z čl. 94, 95.
8. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu rozhodcovského konania vedeného
pod sp.zn. 134/2023, kontrolou webovej stránky E. a nahliadnutím do Rokovacích pravidiel. Súd
oboznámením zo spisu rozhodcovského konania vedeného pod sp.zn. R 134/2023 zistil doručenie
rozhodcovského uznesenia sp.zn. R 134/2023 zo dňa 19.07.2023 spolu so žalobou a jej
prílohami žalobcovi dňa 20.07.2023. Žalobca v rozhodcovskom konaní vzniesol námietku vecnej
nepríslušnosti rozhodcu podaním zo dňa 28.07.2023 a v záverečnom vyjadrení, v ktorom zotrval na
námietke nedostatku právomoci rozhodcu rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní. Z rozhodcovského
spisu vyplýva doručenie rozhodcovského rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.08.2023.
V rozhodcovskom spise sa nachádzala Záložná zmluva zo dňa 23.05.2022 a sporná Kúpna zmluva,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti.
9. Z vykonaného dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu, z pripojeného rozhodcovského
spisu a z prednesov strán sporu súd zistil, že voči žalobcovi, ktorý bol v rozhodcovskom konaní v
postavení žalovaného bolo vedené rozhodcovské konanie pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom,
LL.M.,smiestomrozhodcovskéhokonaniaJilemnického30vMartinepodsp.zn.R134/2023.Rozhodca
vydal v rozhodcovskom konaní rozhodcovské uznesenie sp.zn. R 134/2023 zo dňa 19.07.2023, ktoré
bolo spolu so žalobou a prílohami doručené žalobcovi dňa 20.07.2023 (poštou podľa doručenky).Žalobca sa v rámci rozhodcovského konania bránil prostredníctvom právneho zástupcu a vzniesol
námietku vecnej nepríslušnosti rozhodcu (podaním zo dňa 28.07.2023). V záverečnom vyjadrení
opätovne zotrval na námietke nedostatku právomoci rozhodcu rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní.
Následne rozhodca vydal Rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 134/2023 dňa 25.08.2023. Rozhodcovským
rozsudkom sp. zn. R 134/2023 zo dňa 25.08.2023 rozhodca vo výroku I. napadnutého rozhodcovského
rozsudku zamietol námietku nedostatku právomoci rozhodcu prejednať a rozhodnúť predmetný spor
a zároveň rozhodol, že rozhodca JUDr. Milan Vojtek, LL.M. má právomoc prejednať a rozhodnúť
predmetný spor. V ostatných výrokoch uložil rozhodca žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa v k.ú. C., zapísanú na LV č. XXXX Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor, a to
rodinný dom, s.č. XXXX, postavený na parcele KN C č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere
87m2, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II. rozhodcovského rozsudku).
Zároveň uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 522,33
Eur (výrok III. rozhodcovského rozsudku) a trovy konania vo výške 600 Eur (výrok IV. rozhodcovského
rozsudku) (čl. 7 – 10 spisu). Z doručenky nachádzajúcej v rozhodcovskom spise mal súd preukázané,
že bol doručený zástupcovi žalobcu dňa 28.08.2023 (poštou).
10. Žalobca podal žalobu a o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresný súd Martin dňa 04.10.2023
(na nepríslušnom súde). Z tohto dôvodu Okresný súd Martin postupom podľa § 43 ods. 1 CSP
vec postúpil dňa 27.10.2023 Okresnému súdu Banská Bystrica (príslušnému súdu). Súd konštatuje,
že v zmysle § 43 ods. 3 CSP pri postúpení sporu zostávajú zachované právne účinky spojené s
podaním žaloby. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že lehota 60 dní na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola zachovaná.
11. F. G. z exekúcie č. 381EX 796/23 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vojtechom Markovičom,
PhD. (čl. 74 – 77 spisu) mal súd preukázané, že na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku
bola začatá exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Vojtechom Markovičom, PhD. pod č. 381EX
796/23, v rámci ktorej došlo dňa 22.03.2024 k vyprataniu žalobcu z nehnuteľnosti. V dôsledku
uvedenej skutočnosti súd nepovolil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku uznesením č.k.
68Cb/3/2023-142 zo dňa 10.12.2024.
12. Súd považoval za nesporné, že medzi spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o. IČO: 45 407 657
a žalobcom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere dňa 23.05.2022 (z čl. 11, 12 spisu), predmetom
ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 14.200,- Eur za účelom výkonu podnikateľskej
činnosti a zabezpečenia podnikateľskej činnosti s tým, že finančné prostriedky budú použité najmä na
vyplatenie záväzkov žalobcu. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá v čl. III bode 1 Zmluvy o úvere.
13. Z rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany budú riešiť vzájomné spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou alebo v súvislosti s inými právnymi
vzťahmi uzatvorenými medzi jej účastníkmi, či deliktuálnymi a kvázideliktuálnymi obligačnými vzťahmi
v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a hmotného práva
Slovenskej republiky pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. Konanie bude písomné
podľa slovenského právneho poriadku, podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ARBITRÁŽ
uverejneného na internetovej stránke E. a v obchodnoprávnych sporoch podľa zásad spravodlivosti.
V bode dva tohto článku žalobca súhlasil so zabezpečením úveru záložným právom k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalobcu ako fyzickej osoby.
14. V rovnaký deň (23.05.2022) spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. IČO: 45 407 657 a žalobca
uzatvorili záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere. Záložné
právo bolo zriadené na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ako fyzickej osoby. V čl. IV bode 1 bola
dohodnutá identická Rozhodcovská doložka. V konaní bolo nesporné, že žalobca dlh zo Zmluvy o úvere
nesplatil riadne a včas. Z tohto dôvodu došlo k výkonu (realizácii) záložného práva predajom založenej
nehnuteľnosti.
15. Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj založených nehnuteľností bola uzatvorená žalobcom
ako predávajúcim, v mene ktorého konala spoločnosť PATRIOT GROUP, s.r.o. IČO: 45 407 657 v zmysle
§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka v pozícii záložného veriteľa a žalovaným ako kupujúcim dňa
18.05.2023. K zavkladovaniu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností došlo dňa 07.06.2023. V kúpnej
zmluve si zmluvné strany nedohodli rozhodcovskú doložku.16. Zo zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 18.07.2023 vyplýva, že bola uzatvorená medzi
veriteľom – spoločnosťou PATRIOT GROUP, s.r.o. IČO: 45 407 657 ako postupcom a žalovaným ako
postupníkom. Z čl. II bodu 4 vyplýva, že po realizácii výkonu záložného práva zostala neuspokojená časť
pohľadávky zo Zmluvy o úvere vo výške 497,80 Eur. Z čl. III bodu 4 vyplýva konštatovanie o realizácii
výkonuzáložnéhoprávapredajomnehnuteľnosti.Včl.Vbode2boladohodnutáidentickáRozhodcovská
doložka.
17.Zospornéhorozhodcovskéhorozsudkuvyplýva,žerozhodcasizaložilprávomockonaťarozhodovať
spor na základe rozhodcovskej doložky dohodnutej v čl. III. Zmluvy o úvere a v čl. V Zmluvy o postúpení
práv a povinností. Svoje rozhodnutie odôvodnil záväznosťou rozhodcovskej doložky aj vo vzťahu
k právnym nástupcom strán, pokiaľ to zmluvnej strany v rozhodcovskej doložke nevylúčia. Podľa
jeho názoru prešli účinky rozhodcovskej doložky uzatvorením Zmluvy o prevode práv a povinností
na žalovaného. Poukázal na to, že aj v tejto zmluve sa nachádzala rozhodcovská doložka.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory
týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní1) vrátane sporov
o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.
19. Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
20. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok
môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej
proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, a) ak účastník rozhodcovského konania preukáže,
že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
21. Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku
podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským
súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
22. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní,
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.
23. V danom prípade bola predmetom konania žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v nespotrebiteľskej veci. Preto rozsah prieskumu vychádzal zo zákona o rozhodcovskom konanív intenciách súdnou praxou akceptovaného názoru z ktorého vyplýva, že konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku pred vsˇeobecny´m su´dom na rozhodcovske´ konanie nenadva¨zuje a preto
ho nie je mozˇne´ povazˇovatˇ za dˇalsˇie opravne´ konanie. Predmetom konania vsˇeobecne´ho su
´du nie je vecna´ spra´vnostˇ rozhodnutia rozhodcovske´ho su´du vo veci samej. Zistˇovanie priebehu
konania rozhodcovske´ho su´du a ni´m vydane´ho rozsudku je v su´dnom konani´ o zrusˇenie
rozhodcovske´ho rozsudku predmetom dokazovania vsˇeobecne´ho su´du a ty´m ota´zkou skutkovou a
na´sledne pra´vnou, avsˇak vy´lucˇne z hlˇadiska u´vah o procesnom postupe rozhodcovske´ho su´du v
ra´mci posudzovany´ch do^vodov pre zrusˇenie rozhodcovske´ho rozsudku podlˇa Zákona č. 244/2002
Z. z. (napr. R 56/2020).
24. V § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zákonodarca dáva možnosť účastníkovi rozhodcovského
konania podať žalobu o zrušenie tuzemského právoplatného rozhodcovského rozsudku a tým zvrátiť
výsledok už ukončeného rozhodcovského konania. Zároveň však určuje aj podmienky podania takejto
žaloby, ktoré musia byť splnené na to, aby sa účastník rozhodcovského konania vôbec mohol pokúšať
o zrušenie právoplatného rozhodcovského rozsudku, jednak ustanovením postupu a jednak taxatívnym
vymenovaním dôvodov na podanie žaloby uvedenými v tomto ustanovení.
25. Súd vo veci vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že napadnutým rozhodcovským rozsudkom
R 134/2023 zo dňa 25.08.2023, vydaným rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom LL. H., so sídlom
v Martine, rozhodca prejednával vec, ktorá nie je vylúčená z rozhodcovského konania. Predmetom
rozhodcovského konania bola žaloba na vypratanie nehnuteľnosti. Uvedený typ sporu nie je vylúčený
zákonom o rozhodcovskom konaní z prejednaniav rozhodcovskom konaní. Nakoľko tento typ sporu
nespadá pod spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam (viď. Komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní, C.H.Beck, Gyárfáš/Števček
a kolektív r. 2016, str. 31) Súčasťou výroku bolo aj rozhodnutie rozhodcu o právomoci na prejednanie
a rozhodnutie sporu. Týmto došlo k zamietnutiu včas podaných námietok žalobcu o nedostatku
právomoci rozhodcu, ktoré podal pri prvom úkone v rámci rozhodcovského konania (pozn. v žalobnej
odpovedi, ktorá sa nachádza v rozhodcovskom spise v spojení s doručenkami vzťahujúcimi sa
k rozhodcovskému uzneseniu) a následného záverečného vyjadrenia. Ďalej súd ako nespornú
skutočnosť vyhodnotil preukázanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán v tomto konaní.
26. Rovnako nebolo sporné a doručenkou nachádzajúcou sa v rozhodcovskom spise mal súd
preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 28.08.2023
poštou. Táto skutočnosť vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise. Žaloba na
zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 04.10.2023, na základe čoho súd konštatoval,
že zákonná lehota 60 dní v zmysle § 41 zákona o rozhodcovskom konaní bola z časového hľadiska
dodržaná.
27. Základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na zrušenie rozhodcovského rozsudku
ako už bolo vyššie uvedené nie je len včasné podanie žaloby na všeobecný súd. Žalobca musí zároveň
preukázať aj existenciu niektorého z dôvodov, taxatívne vymedzeného v § 40 ods. 1 písm. a) bodoch
1. až 4. zákona o rozhodcovskom konaní, preto pre úspešné uplatnenie nároku žalobcu je nevyhnutné,
aby žalobca v lehote určenej v § 41 zákona uviedol dôvod, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský
rozsudok. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku prichádza do úvahy len z dôvodov, ktoré sú
taxatívne vymedzené v § 40 ods. 1 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní a dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku musí byť zo strany žalobcu vymedzený dostatočne konkrétne.
28. Navyše pri posudzovaní veci platí ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré má kogentnú povahu a súd je povinný skúmať (aplikovať) prípadnú preklúziu práva účastníka
rozhodcovského konania, ak dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní neboli namietané v konaní pred rozhodcovským súdom
včas. Súd kontrolou rozhodcovského spisu mal preukázané, že žalobcovia sa včas bránili pri prvom
úkone a vzniesli v žalobnej odpovedi námietku nedostatku právomoci rozhodcu na prejednanie
a rozhodnutie sporu, v dôsledku neexistencie platnej rozhodcovskej doložky a nemožnosti aplikácie
rozhodcovskýchdoložiekzoZmluvyoúvere,Zmluvyopostúpeníprávapovinností,príp.záložnejzmluvy
na prejednávaný spor. Rovnako včas podali žalobu, v ktorej zopakovali svoju argumentáciu. Preto bolo
povinnosťouvšeobecnéhosúdupreskúmaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyodktorejsirozhodcaodvodil
svoju právomoc v rozhodcovskom konaní. Uvedené platí v prípadoch, kedy námietka bola podanáv rámci rozhodcovského konania včas a došlo k jej zamietnutiu v rozhodcovskom rozsudku voči ktorému
bola včas podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
29. Súd považoval za preukázané, že identické znenie rozhodcovskej doložky bolo dohodnuté v Zmluve
o úvere, Záložnej zmluve a v Zmluve o prevode práv a povinností. Rozhodcovská doložka sa
v Kúpnej zmluve nenachádzala. Súd uvádza, že zákon o rozhodcovskom konaní vylúčil arbitrabilitu
sporov o vzniku, zmene a zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
Pričom ako bolo uvedené vyššie, žaloba o vypratanie nehnuteľnosti by mohla byť predmetom
prejednania rozhodcovským súdom. Avšak na to, aby to bolo možné, subjekty by si pre tieto účely
museli uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu/doložku. Z prejednávaného prípadu jednoznačne vyplýva, že
predmetom sporu, ktorý rozhodca prejednal v rámci sporného rozhodcovského konania bol výkon
vlastníckeho práva nadobúdateľa nehnuteľnosti (žalovanej) z Kúpnej zmluvy. Čiže právnym základom
bola Kúpna zmluva a nie Zmluva o úvere, Záložná zmluva, príp. Zmluva o prevode práv a povinností.
Z Kúpnej zmluvy vyplýva, že táto neobsahovala rozhodcovskú doložku, pričom nič nebránilo, aby si
ju strany sporu vzájomne dohodli. Samozrejme s vylúčením tých častí prípadných sporov, v ktorých
zákon o rozhodcovskom konaní vylúčil arbitrabilitu sporov v rozhodcovskom konaní. V konaní nebolo
preukázané ani to, že by došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka upravená v Záložnej zmluve nemohla byť aplikovaná na spor,
práve pre naviazanosť predmetu sporu na Kúpnu zmluvu a nie na Záložnú zmluvu, príp. na realizáciu
záložného práva, príp. Zmluvu o úvere, Záložnú zmluvu a/alebo Zmluvu o prevode práv a povinností.
Navyše rozhodca v odôvodnení rozhodcovského rozsudku neodvodzoval svoju právomoc zo Záložnej
zmluvy.
30. Ďalej súd uvádza, že k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení práv a povinností došlo dňa 18.07.2023.
Čiže až potom, ako došlo k predaju spornej nehnuteľnosti (uzatvoreniu Kúpnej zmluvy). Žalovaný preto
nemohol vystupovať v rozhodcovskom konaní v dôsledku nadobudnutia práv zo Zmluvy o postúpení,
pretože v čase, kedy došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy bol zostatok úveru, a teda aj postupovanej
pohľadávky vo výške 497,80 Eur (čl. I ods. 4 Zmluvy o postúpení). Súd zdôrazňuje, že k postúpeniu
pohľadávky došlo po realizácii výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti (uzatvoreniu Kúpnej
zmluvyajejzavkladovanímdokatastranehnuteľností),keďpostúpeniupredchádzalprevodvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný z tohto dôvodu nemohol byť aktívne vecne legitimovaným subjektom
v rozhodcovskom konaní z titulu Zmluvy o postúpení práv a povinností.
31. Žalovaný mohol byť aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodcovskom konaní len z pozície
kupujúceho v zmysle Kúpnej zmluvy. Ako bolo uvedené vyššie, v Kúpnej zmluve sa nenachádzala
rozhodcovská doložka. Preto rozhodca rozhodoval spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská
doložka/zmluva a z tohto dôvodu súd Rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Milana Vojteka LL.M,
Jilemnického 30, 036 01 Martin, sp. zn. R 134/2023 zo dňa 25.08.2023 podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod
3 ZoRK zrušil. (výrok I. tohto rozsudku)
32. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že bol v postavení spotrebiteľa. Z Kúpnej
zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi dvoma fyzickými osobami. Realizácia výkonu vlastníckeho
práva rovnako prebehla medzi dvoma fyzickými osobami. Z tohto dôvodu uvedené zmluvné dojednanie
nespĺňa základnú zákonnú definíciu spotrebiteľského vzťahu a podľa názoru súdu sa jednalo o civilný
spor.
33. V závere súd dodáva, že spor o vypratanie z nehnuteľnosti nie je sporom podľa § 1 ods. 3 písm. c)
zákona o rozhodcovskom konaní. Tento bod vylučuje arbitrabilitu sporov súvisiacich s núteným výkonom
rozhodnutí, pod ktorými je nutné rozumieť spory, ktoré súvisia s exekúciou, rozhoduje sa však o nich
v samostatných konaniach.
34. Súd dopĺňa, že vzhľadom k tomu, že došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku pričom dôvodom je
neplatnosť/neexistenciarozhodcovskejdoložky/zmluvy,vovecivrozsahuuvedenomvžalobebudeďalej
pokračovať príslušný súd, ktorým je Okresný súd Šaľa, nakoľko všeobecným súdom fyzickej osoby je
súd,vktoréhoobvodemáfyzickáosobaadresutrvaléhopobytu(nakoľkosanejednáovýlučnúprávomoc
podľa § 20 písm. c) CSP) .35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Nakoľko súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené v druhom odseku výroku tohto rozhodnutia. Podľa
§ 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok II.
tohto rozsudku)
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.