Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221202142
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221202142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zást. Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2,
IČO: 53 255 739, za ktorého ako konatelia konajú advokáti A. A. B., C. A. D. a C. C. E., proti žalovanému:
A. D., B., F. XX, nar. X.X.XXXX, zást. advokátka JUDr. Monika Marjanovič, Košice, Urbánkova 6, o
1 585,40 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2 -
25Csp/59/2021 - 291 z 3. októbra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu o 1 585,40 € s príslušenstvom titulom pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 6201923/56841837 z 25.4.2015 a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako dlžník úverujúcej banky ako pôvodného žalobcu (ďalej aj
len ako „banka“) riadne a včas neplnil svoj záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy z 25.4.2015 o úvere vo

výške 5 500 € tento banke splácať po 73,15 € vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.5.2015 po dobu
60 mesiacov s konečnou splatnosťou 4/2020, fixnou ročnou úrokovou sadzbou 27,88 %, priemernou
RPMN 18,34 % a RPMN 27,88 %. Banka upomienkou z 26.5.2018 dlžníkovi doručenou 1.6.2018 tohto
upozornila na vzniknutý nedoplatok v celkovej výške 206,45 €, ako aj na skutočnosť, že pokiaľ do
5.7.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej k 3/2018, veriteľ bude môcť vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru, čo listom z 21.7.2018 banka napokon aj zrealizovala, keď dlžníka vyzvala na úhradu 1 585,61 €
ako jeho celkového dlhu voči veriteľovi; banka svoju pohľadávku voči žalovanému zmluvou z 11.8.2021

o postúpení pohľadávky následne postúpila na žalobcu, ktorý ako singulárny právny nástupca banky na
základe jej návrhu a za jeho súhlasu sa stal jej procesnoprávnym nástupcom aj v tomto spore (uznesenie
súdu zo 6.10.2021 v spise na č. l. 119).

3. Vec právne posúdil podľa §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách majúc za nesporné, že
banka a žalovaný 25.4.2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.,
ktorejpredmetombolodočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovžalovanémuvoformeúveru,pričom

banka vystupovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ, kým žalovaný ako
spotrebiteľ – fyzická osoba nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
a išlo preto o spotrebiteľský zmluvný vzťah podľa §52 a nasl. o. z. Sporným v konaní nebolo ani to, že
žalovaný takto poskytnutý úver banke nesplácal riadne a včas, v dôsledku čoho veriteľ ho vyzval naúhradu dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti celého úveru, k čomu
napokon aj došlo vyhlásením banky z 21.7.2018.

4. S poukazom na §526 o. z. (postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi a dokiaľ toto mu nie je oznámené alebo pokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi) v konaní nemal však za preukázané,
že takéto oznámenie banky o postúpení pohľadávky podľa §526 ods. 1 o. z. skutočne sa dostalo
do dispozičnej sféry žalovaného, keďže žalobca nepredložil súdu žiaden relevantný listinný dôkaz,

z ktorého by vyplývalo splnenie tejto zákonnej povinnosti jeho právneho predchodcu. Žalobca s cieľom
preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní predložil len zmluvu o postúpení pohľadávky, čo súd
vzhľadom na dikciu §526 o. z. vyhodnotil ako nedostatočné, keďže v zmysle tejto v prípade postúpenia
pohľadávky dlžník je povinný plniť postupníkovi ako novému veriteľovi len v prípade, že mu postúpenie
pohľadávky buď tento preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky alebo že mu toto oznámil postupca
ako pôvodný veriteľ. Uvažoval, že pokiaľ ide o oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom, zákon

síce nepredpisuje žiadnu formu, pre jeho účinnosť je však určite nutné, aby tento dlžníkovi ako osobe,
ktorej je určený, bol aj doručený, resp. minimálne aby sa dostal do sféry jeho dispozície, čo znamená,
aby tento mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto právneho úkonu, ktorý mu bol
adresovaný. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia uzavrel, že v konaní
nebolo preukázané ani účinné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému, ako ani to,

že by žalobca ako postupník postúpenie pohľadávky bol žalovanému preukázal a že v dôsledku toho za
tohto dôkazného stavu žalovaný nemá povinnosť uplatnenú pohľadávku plniť žalobcovi, ktorý preto nie
je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa v tomto súdnom spore jej splnenia žalovaným a žalobu takto
zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

5. Zároveň poukázal aj na ďalší dôvod zamietnutia žaloby, ktorý zistil, a to, že zmluva z 25.4.2015
o spotrebiteľskom úvere, ktorú podrobil dôslednej kontrole, nemá všetky zákonom predpísané
náležitosti. Zohľadňujúc všetky relevantné údaje posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy zistil totiž, že
RPMN správne je 28,04 %, a nie v zmluve deklarovaných 27,88 %, čo znamená, že nie je splnená
obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovená v §4 ods. 2 písm. k) zákona č.

258/2001 Z. z. (správne §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. – pozn. odvolacieho súdu),
v dôsledku čoho v zmysle §11 ods. 1 písm. b) daného zákona č. 129/2010 Z. z. úver na základe nej
poskytnutý musí byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to žalobu uplatnenú
titulom úrokov a poplatkov ako nedôvodnú zamietol aj vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný ku dňu
podania žaloby titulom riadnych splátok na tento úver uhradil až 2 500,01 €, t. j. už viac než celú

poskytnutú istinu.

6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou plného úspechu žalovaného v spore podľa §255
ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov
ustanovených v §365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
buď zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu alebo aby tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Proti právnym a skutkovým záverom súdu prvej inštancie namietal, že samotná zmluva o postúpení
pohľadávky, a to aj s príslušnou prílohou, ktoré sú súčasťou spisu, zo strany konajúceho súdu
žalovanému preukázane boli doručené do elektronickej schránky jeho zástupcu 8.10.2021 spolu
s uznesením súdu zo 6.10.2021, ktorým na základe návrhu banky z 23.9.2021 tento pripustil, aby
na jej miesto ako postupcu do konania ako žalobca vstúpil postupník ako nový veriteľ žalovaného.

Podľa odvolateľa nemožno mať preto pochýb, že o postúpení pohľadávky žalovaný v danom prípade
preukázane sa dozvedel najneskôr 8.10.2021 a tento prípadný nedostatok oznámenia zo strany
postupcu voči dlžníkovi podľa odvolateľa nemôže mať preto vplyv na samotnú platnosť postúpenia
záväzku, ale len na subjektívnu vedomosť dlžníka, že svoj dlh má platiť postupníkovi. Podľa odvolateľa
súd pritom pochybil, pokiaľ aktívnu vecnú legitimáciu postupníka v konaní vôbec podmienil oznámením

postupcu o postúpení pohľadávky, namietajúc, že ani prípadné nepreukázanie či už samotnej
existencie takéhoto oznámenia, resp. jeho doručenia žalovanému neznamená nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie postupníka domáhať sa splnenia postúpenej peňažnej pohľadávky v predmetnom
súdnom spore na žalovanom. Okrem toho odvolateľ navyše namietal aj to, že v konaní tak samotnáexistencia, ako ani doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky medzi stranami nebola pritom ani
spornou. Žalovaný počas celého konania prevod práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto súdneho
sporu, totiž nenamietal a keďže tieto skutkové tvrdenia protistranou neboli popreté, v zmysle §151 ods.

1 CSP ich bolo potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, ktoré nebolo preto potrebné
preukazovať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi, a teda že v danom prípade postupca spornú
peňažnú pohľadávku platne postúpil, a to aj bez potreby ďalšieho preukazovania doručenia oznámenia
o jej postúpení. Keďže súd je povinný osvojiť si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
procesných strán, odvolateľovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu súd prijatím záveru, že v danom prípade

nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo sporného úveru a poť. o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní de facto poprel nesporné skutkové tvrdenia strán, o čom žalobca navyše sa
dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku. S argumentom, že žalobcovi nebol preto vytvorený
procesný priestor vo vzťahu k preukázaniu platného postúpenia úveru na žalobcu, tento až v odvolacom
konaní súdu dodatočne doručil listiny preukazujúce existenciu a doručovanie oznámenia zo 16.8.2021
o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, čo odvolateľ nepovažoval preto za neprípustné novoty

v odvolacom konaní, keďže tieto dôkazy, a to bez svojej viny nemal preto dôvod v konaní produkovať
už skôr. Podľa odvolateľa v konaní bolo preto jednoznačne a nesporne preukázané dodržanie všetkých
podmienok pre platné postúpenie splatnej peňažnej pohľadávky, s ktorej splatením žalovaný dlžník bol
v omeškaní s plnením čo i len časti záväzku po dobu viac ako 90 dní a bol opakovane vyzvaný zo strany
postupcu na úhradu dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky.

9.Spoukazomnauvedenéodvolateľzároveňpolemizoval,žepokiaľsúdžalobuzamietolprenedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, zároveň poprel svoj vlastný právny záver vyjadrený vo svojom
uznesení zo 6.10.2021, ktorým podľa odvolateľa bola právoplatne vyriešená zároveň aj otázka platného
postúpenia predmetnej peňažnej pohľadávky z banky na žalobcu, že súd bol týmto svojím uznesením

viazaný, a nemohol preto dospieť k právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby pre nedostatok vecnej
legitimácie postupníka v konaní. S argumentom, že záver súdu vo veci samej odporuje jeho skoršiemu
rozhodnutiu, namietal preto, že napadnutý rozsudok z tohto dôvodu je aj nepreskúmateľný, čím podľa
neho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Odvolateľ ako nesprávny namietal aj záver súdu o RPMN v súdom deklarovanej nijako
neodôvodnenejapretonepreskúmateľnejvýške28,04%,pričomniejezrejmé,čodojejvýpočtuzahrnul.
Odvolateľ proti tomuto v odvolacom konaní nemohol preto relevantne argumentovať., zotrval však na
tom, že RPMN v zmluve je deklarovaná správne, uviedol vzorec v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010
Z. z., ako aj jednotlivé veličiny, ktoré do tohto vzorca doplnil.

11. Žalovaný, ktorého zástupcovi odvolanie protistrany bolo doručené 20.11.2024, nevyužil svoje
zákonné právo a k tomuto sa nevyjadril. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci nepodala.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania

podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP preto ho
potvrdil.

14. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 26.11.2025 o 9.35 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

od 19.11.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219
ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).

15. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. b) (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú
naplnené.16. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného

skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,

určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré
mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre

vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku preto sa
stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej
veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho
rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto,
ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody zamietavého

rozsudku pre nedostatok dôkazov o aktívnej vecnej legitimácie postupníka v procesnom postavení
žalobcu v konaní.

18. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva priestor pre pochybnosti,
z akých dôvodov súd prvej inštancie takto postupoval, jeho dôvody aj v tomto smere sú dostatočne

zrozumiteľné, určité a preskúmateľné.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací
súd dopĺňa nasledovné dôvody.

20. V zmysle III. výrokovej vety rozsudku veľkého senátu NS SR z 5.8.2025 vo veci 1VCdo/4/2024
súd pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie nie je viazaný
svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu (§80 ods. 2 CSP). Pri rozhodovaní o zmene subjektu
podľa §80 ods. 1 a ods. 2 CSP súd skúma, či v danom prípade skutočne (ne)nastala taká právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností (teda napr.

či zmluva o postúpení pohľadávky bola skutočne uzavretá) a či táto v konkrétnom prípade (nie) je
spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Otázkou,
či tvrdené právo/povinnosť, ktoré malo byť prevedené alebo ktoré malo prejsť na iného, tu naozaj je
alebo či skutočne bolo prevedené, súd pri tomto rozhodovaní sa pritom nezaoberá, lebo tá sa týka
už posúdenia veci samej, k čomu súd sa vyjadruje len v rozhodnutí o veci samej. Inými slovami

otázku vecnej legitimácie posudzuje súd až v rozhodnutí o veci samej na základe riadne vykonaného
dokazovania a právneho posúdenia veci, pričom k uvedenému došlo aj v prejednávanej sporovej veci.
Súd uznesením zo 6.10.2021 v spise na č. l. 119 rozhodol o pripustení postupníka na miesto postupcu
ako dovtedajšieho žalobcu, pretože po posúdení predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky ako
listinného dôkazu dospel k záveru, že táto medzi postupcom a postupníkom bola uzavretá. Uvedené

však nezbavilo súd možnosti pri posudzovaní opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku vo veci
samejnazákladeriadnevykonanéhodokazovaniaaprávnehoposúdeniaveciprípadnedospieťkzáveru
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie postupníka v konaní, ako k tomu došlo aj v posudzovanej
veci, kedy súd prvej inštancie po posúdení predložených listinných dôkazov dospel k záveru o absencii
dôkazu preukazujúceho tak samotnú existenciu oznámenia postupcu o postúpení bankovej pohľadávky

na postupníka, ako aj dôkazu o doručení takéhoto oznámenia do dispozičnej sféry žalovaného.

21. Odvolateľ s týmito závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil argumentujúc, že oznámenie postupcu
o postúpení pohľadávky datované dňom 3.8.2021 bolo doručené do dispozičnej sféry žalovaného,
o čom ako dôkaz už aj v konaní pred súdom prvej inštancie predložil poštový podací hárok zo

17.8.2021 a tiež aj snímku obrazovky z webovej schránky Slovenskej pošty, a.s. o doručovaní zásielky
obsahujúcej toto oznámenie žalovanému na adresu jeho bydliska deklarovanú v zmluve. Ide o fotokópiu
podacieho hárku č. EPH 248938313 bez potvrdenia podacej pošty, v zmysle ktorého pre adresáta A.D., F. XX, B. XX.X.XXXX mala byť na pošte podaná zásielka RE 768504898SK označená poznámkou
„6405885 oznámenie o postúpení“.

22. Vychádzajúc z dikcie §526 o. z. nemôže byť otáznym, že jednak nie úlohou súdu je preukazovať
splnenie podmienok ustanovených v tomto zákonnom ustanovení, ale že je na postupníkovi, ktorý
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia na žalobou uplatnené peňažné plnenie od dlžníka,
uvedenú skutočnosť nielen tvrdiť, ale ju aj preukázať predložením zmluvy o postúpení pohľadávky
žalovanému a že od žalovaného dlžníka ani nemožno opodstatnene očakávať, že iniciatívne sám si

bude napr. nahliadnutím do súdneho spisu zisťovať, či ten prípadne skutočne (ne)obsahuje aj zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorej existenciu žalujúci postupník v konaní tvrdil, sám ju však žalovanému
nepredložil, táto tomuto preukázane nebola doručená ani zo strany súdu (ten žalovanému doručoval len
uznesenie zo 6.10.2021, nie však aj samotný návrh postupcu z 23.9.2021, ako ani žiadnu z jeho príloh),
pričom tomuto do sféry jeho dispozície ani oznámenie o postúpení pohľadávky postupca nedoručil.
Nahliadnutie do spisu, opomenutie čoho odvolateľ na strane žalovaného naznačoval, je oprávnením

žalovaného, pričom z jeho nevyužitia nemožno vyvodzovať pre neho nepriaznivé dôsledky a takto
na neho presúvať bremeno dôkaznej povinnosti, ktoré zákon v §526 o. z. ukladá postupníkovi. Preto
pokiaľ oznámenie o postúpení pohľadávky, ako tomu bolo aj v posudzovanej veci, žalovanému dlžníkovi
neoznámil postupca, resp. uvedené žalujúca strana nevedela v konaní preukázať, bez ohľadu na to,
že samotná zmluva o postúpení pohľadávky je obsahom súdneho spisu, v danom prípade bolo na

postupníkovi ako na subjekte, ktorý v tomto sporovom súdnom konaní sa domáhal peňažného plnenia
na žalovanom, tomuto preukázať, že jemu ako postupníkovi takéto hmotnoprávne oprávnenie voči
žalovanému dlžníkovi naozaj vzniklo, a to práve predložením zmluvy o postúpení pohľadávky, nie však
výlučne súdu, ako k tomu došlo v posudzovanom prípade, ale aj priamo žalovanému. V posudzovanej
veci žalujúci postupník žalovanému dlžníkovi uvedenú skutočnosť pritom bezpochyby nepreukázal,

keďže ten ešte aj v rámci odvolacieho konania sa dovolával toho, že predmetná zmluva je obsahom
súdneho spisu a že žalovaný mal tak možnosť o jej existencii sa dozvedieť priamo zo súdneho spisu,
pričom podľa odvolateľa má byť na škodu žalovaného, že ani ten a rovnako ani jeho zástupca svoje
právo nahliadnuť do súdneho spisu v tomto sporovom konaní nerealizovali.

23. Odhliadnuc od toho, oznámenie o postúpení pohľadávky v spise na č. l. 104, na ktorého existenciu
odvolateľ sa odvolával a ktoré aj súd v odôvodnení svojho uznesenia zo 6.10.2021 zmieňoval ako dôkaz
preukazujúci splnenie povinnosti postupcu oznámiť žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky,
bolo datované už dňom 2.8.2021, pričom k postúpeniu spornej peňažnej pohľadávky medzi postupcom
a postupníkom došlo až následne na základe zmluvy uzavretej až 11.8.2021, čo logicky vylučuje, aby to,

že k predmetnému postúpeniu pohľadávky došlo, dlžníkovi postupcom bolo preto platne oznámené
jeho listom už z 2.8.2021, t. j. skôr než zmluva o postúpení pohľadávky vôbec bola uzavretá, pričom
v predmetnom oznámení podľa jeho obsahu navyše je zmienené postúpenie pohľadávky postupcu
voči bližšie neoznačenému dlžníkovi, a to na základe takej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá ani
číselným označením a ani dátumom jej uzavretia sa nezhoduje so zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

od ktorej postupník v tomto sporovom súdnom konaní odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie voči
žalovanému a ktoré preto pre toto súdne konanie je absolútne bezpredmetné.

24. Z týchto dôvodov, keďže iné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky žalobca v konaní
nepredložil, nepochybne vecne i právne správnym je preto záver súdu prvej inštancie, že žalovanému

dlžníkovi postúpenie pohľadávky, ktorej zaplatenia na ňom v tomto sporovom súdnom konaní sa
domáhal postupník, nielen postupníkom preukázané, ale ani postupcom platne oznámené nebolo, ba
čo viac, v konaní nebola preukázaná ani len existencia relevantného oznámenia postupcu o postúpení
pohľadávky, t. j. takého, ktoré by sa týkalo spornej peňažnej pohľadávky uplatňovanej v tomto sporovom
súdnom konaní.

25. Z týchto dôvodov právne správnym je aj nadväzujúci záver súdu, že postupník nie je preto nositeľom
žalobou uplatneného hmotnoprávneho oprávnenia voči žalovanému, a teda že mu nesvedčí aktívna
vecná legitimácia v tomto súdnom spore. Vzhľadom na to, že otázka vecnej legitimácie sporových strán
v konaní je otázkou, ktorú súd musí mať pred meritórnym rozhodnutím vo veci nepochybne preukázanú,

musel sa ňou preto aj v tomto sporovom konaní zaoberať z úradnej povinnosti, t. j. bez ohľadu na to,
či jej nedostatok sporové strany (ne)namietali. Neobstála preto námietka odvolateľa, že súd pri svojom
rozhodovaní aj v tomto rozsahu bol povinný vychádzať z nesporných skutočností. V zmysle §186 ods.
2 CSP súd zo zhodných tvrdení strán totiž vychádza, len ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ichpravdivosti. V danom prípade vzhľadom na zhora odôvodnenú absenciu relevantných dôkazov, že by
voči žalovanému dlžníkovi či už postupca alebo postupník si splnili svoju zákonnú povinnosť ustanovenú
im v §526 o. z., zo strany súdu preto dôvodne existovala preto pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalobcu

tak o tom, že je nositeľom žalobou uplatneného hmotnoprávneho oprávnenia na peňažné plnenie voči
žalovanému, ako aj o tom, že žalovanému vôbec vznikla povinnosť toto peňažné plnenie poskytnúť
práve žalobcovi.

26. V konaní neobstála pritom ani ďalšia námietka žalobcu, pokiaľ ten vytýkal, že mu nebol vytvorený

dostatočný procesný priestor, keď údajne nevedel o potrebe preukazovania existencie doručenia
oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky žalovanému. Potreba preukazovania tejto skutočnosti
nesporne však vyplynula z odôvodnenia predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
z 29.1.2024 v tejto veci, pričom súd prvej inštancie následne výzvou z 9.5.2024 (v spise na č. l. 262)
zástupcu žalobcu aj výslovne vyzval na oznámenie skutkových tvrdení a dôkazov preukazujúcich nárok
uplatnený v tomto sporovom súdnom konaní, a to práve s poukazom na odôvodnenie zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu. Výzva súdu tohto obsahu zástupcovi žalobcu bola doručená 11.5.2024,
pričom žalobca podaním z 3.6.2024 na túto aj reagoval, a to tak na otázku platnosti zosplatnenia dlhu,
ako aj na otázku splnenia zákonných podmienok podľa §92 ods. 8 zákona o bankách, ako i podmienok
ustanovených v §526 o. z. odvolávajúc sa pritom práve na oznámenie banky z 2.8.2021 o postúpení
pohľadávky voči žalovanému na žalujúceho postupníka, o čom tak poštový podací hárok, ako aj snímku

obrazovky predložil už v konaní pred súdom prvej inštancie s tým, že tieto mali preukazovať doručovanie
zásielky s uvedeným obsahom žalovanému. S týmto argumentom žalobca preto už v konaní pred
súdom prvej inštancie predkladal súdu dôkazy podľa neho preukazujúce, že postupca pri postúpení
pohľadávky postupoval v priamom súlade s §92 ods. 8 ZoB, čo podľa neho znamenalo, že žalobca
uvedenú peňažnú pohľadávku titulom postúpenia pohľadávky nadobudol platne a že je preto aktívne

vecne legitimovaným v tomto sporovom súdnom konaní. Z uvedených dôvodov zjavne preto neobstála
ani tá námietka odvolateľa, že by v danom spore došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že
mu nemalo byť umožnené v konaní preukázať platnosť oznámenia podľa §526 o. z. dlžníkovi, resp. že
o potrebe preukazovania tejto skutočnosti žalobca vôbec ani nevedel.

27. Odvolacie námietky žalobcu z uvedených dôvodov neboli preto spôsobilé spochybniť vecne a právne
správne závery súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorý
ako taký obstojí bez ohľadu na to, či poskytnutý spotrebiteľský úver po jeho súdnom prieskume (ne)bolo
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a či teda závery súdu prvej inštancie o nesprávnej
RPMN deklarovanej v zmluve v neprospech spotrebiteľa (ne)boli správne. Odvolací súd touto odvolacou

námietkou žalobcu ako nadbytočnou sa už preto ani nezaoberal, ale postupom podľa §387 ods. 1
CSP zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku
o trovách konania správne a zákonne založeného na zásade úspechu žalovanej strany v spore (§255
ods. 1 CSP).

28. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1
CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou
úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní procesne plne úspešnému žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania však nepriznal z dôvodu, že tomuto v odvolacom konaní žiadne trovy
preukázateľne nevznikli, keďže tento v tomto štádiu konania zostal procesne úplne pasívny.

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).