Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Majerčíková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 13C/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203951
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625203951.2

Uznesenie

2 sp.zn. 13C/33/2025

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
D. XXX, právne zastúpená JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova
4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX,

o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

2 sp.zn. 13C/33/2025

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania súd navrhovateľke n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

5 sp.zn. 13C/33/2025

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 11. 2025
prostredníctvom právneho zástupcu domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.

2 písm. d) CSP. Návrh odôvodnila tým, že s nebohým manželom vybudovali rodinný dom v C. D.,
ktorý je zapísaný na LV XXX, k. ú. a obec C. D.. V októbri 2011 odporca využijúc právnu nevedomosť
a dôveru svojich rodičov pod zámienkou usporiadania a zápisu hospodárskej budovy nachádzajúcej
sa na pozemku p. C- KN č. 700/7, k. ú. C. D. im dal podpísať kúpnu zmluvu, ktorú navrhovateľka
spolu s manželom v domnení, že sa vysporiadava hospodárska budova, podpísali, pričom následne
odporca k tejto zmluve vypracoval dodatok, ktorým došlo k úprave kúpnej ceny z 10.000 eur na 9.000

eur s odôvodnením, že došlo k úprave predaja hospodárskej budovy, pričom žiadnu finančnú čiastku
(kúpnu cenu) do dnešného dňa rodičom nevyplatil. O tejto skutočnosti sa navrhovateľka dozvedela až
v auguste 2025, kedy odporca vyzval svoju sestru F. G. H. k podpisu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom
mal byť rodinný dom s pozemkami nachádzajúci sa na LV XXX k. ú. C. D.. Ďalej navrhovateľka uviedla,
že je zdravotne indisponovaná, odkázaná na invalidný vozík a potrebuje dennodennú starostlivosť
a pomoc dcéry, napriek tomu odporca dňa 06.10.2025 vyzval svoju sestru F. G. H., aby nevstupovala

do rodinného domu ani ona, ani jej príbuzní, a súčasne ju vyzval k vyprataniu bližšie neurčených
vecí z rodinného domu s. č. XXX. Vzniknutú situáciu sa snažila navrhovateľka vyriešiť mimosúdne dňa
26. 08. 2025 tak, že vyzvala odporcu, aby vrátil vlastníctvo predmetných nehnuteľností do pôvodného
stavu, avšak odporca odmietol vec mimosúdne vyriešiť. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca sa
k nej správa nemiestne, arogantne, ignoruje ju a bráni jej v užívaní nehnuteľností vedených na LV XXX,
k. ú. C. D. a tiež prikazuje navrhovateľke, aby neumožnila vstup do rodinného domu svojej dcére, jej

manželovi a vnúčatám. Vzhľadom na uvedený postoj odporcu navrhovateľka podala trestné oznámenie
proti odporcovi pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, avšak keďžedokazovanie v danej trestnej veci bude z časového a dôkazného hľadiska zdĺhavé, navrhla, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na
OR PZ Liptovský Mikuláš pod č. k. ČVS: ORP -349-2005 uloží odporcovi povinnosť strpieť užívanie

nehnuteľností vedených na LV XXX, k. ú. C. D. bez akéhokoľvek obmedzenia navrhovateľkou. Zároveň
sa domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť znášať vstup dcéry navrhovateľky F. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, jej manžela F. H., nar. XX.XX.XXXX a jej vnúčat A. H., nar. XX.XX.XXXX a F. H., nar.
XX.XX.XXXX na nehnuteľnosti – pozemky a do rodinného domu s.č.XXX vedeného na LV XXX, k. ú. C.
D.. Súčasne žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazy, a to trestné
oznámenie zo dňa 07. 10. 2025 pre podozrenie zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
d.) Trestného zákona, záznam z mimosúdneho konania zo dňa 26.08.2025 medzi navrhovateľkou
a odporcom v sídle právneho zástupcu navrhovateľky, návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi
odporcom ako prenajímateľom a F. H., nar. XX.XX.XXXX a F. G. H. ako nájomcami, výzvu na vypratanie

nehnuteľnosti a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva odporcu zo dňa 06.10.2025 adresovanú F.
G. H., stanovisko F. G. H. k výzve na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 29. 10. 2025, LV XXX k. ú. C. D.,
LV XXXX k. ú. I., znalecký posudok č. 92/2017 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností
rodinného domu s. č. XXX/X a XXX/XX v k. ú. C. D. za účelom zriadenia záložného práva a lekárske
správy navrhovateľky.

3. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

4. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a
urýchlene upravujú pomery účastníkov. Jeho funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým
následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím konania, v už začatom konaní alebo po skončení

konania vo veci. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie ale jeho účelom je iba dočasná
úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného
opatrenia navrhovatelia nenadobúdajú práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci
samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné, aby boli

osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri

riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné t. j. nie je nevyhnutné vykonať
také dokazovanie, ako je potrebné pre rozhodovanie vo veci samej. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Súd vychádza len z návrhu a z priložených listinných dôkazov.5. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom

neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené
právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza
k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto
dočasnej úprave súd vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné
opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny

záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti
takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením
neodkladnéhoopatreniasadosiahneúčelochranyposkytovanejsúdomvkonaní.Navrhovanýpetitmusí
byť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Súd v
rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže stranám priznať práva alebo
uložiť povinnosti iné, než navrhované. Z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva možnosť

súdu, v záujme úspechu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, modifikovať či úplne
meniť navrhovateľom žiadaný petit. Práve naopak, súd je navrhovaným petitom viazaný. Jedná sa o
aplikáciu dispozičného princípu, charakteristického o. i. zodpovednosťou navrhovateľa za celý obsah
podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane navrhovaného petitu. Len presný,
určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit navrhovanej úpravy, ktorý musí zároveň priamo nadväzovať na

skutkové a vecné odôvodnenie podaného návrhu, sa v prípade úspechu navrhovateľa pretaví do výroku
súdu o vydanom neodkladnom opatrení s navrhovateľom zamýšľanými účinkami.

6. Vzhľadom vyššie uvedené sa súd následne zaoberal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
v znení navrhovaného petitu, ktorým je súd viazaný a mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia je nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľka podaným návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť užívanie
nehnuteľností vedených na LV XXX, k. ú. C. D. bez akéhokoľvek obmedzenia navrhovateľkou a
povinnosť znášať vstup dcéry navrhovateľky F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, jej manžela F. H., nar.
XX.XX.XXXX a jej vnúčat A. H., nar. XX.XX.XXXX a F. H., nar. XX.XX.XXXX na nehnuteľnosti – pozemky

a do rodinného domu s. č. XXX vedeného na LV XXX, k. ú. C. D.. Súd má za to, že uloženie povinnosti
strpieť vstup a prítomnosť iných osôb na nehnuteľnosti odporcu, ktorých je výlučným vlastníkom, je
zásahom do ústavou zaručeného vlastníckeho práva, a to jeho obmedzením, ktoré je možné vykonať
len v nevyhnutnej miere, a preto súd zvažoval primeranosť prípadného obmedzenia vlastníckeho práva
odporcu v rozsahu navrhovanom navrhovateľkou vo vzťahu k nároku navrhovateľky s prihliadnutím na

okolnosti prípadu.

7. Súd sa po oboznámení s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, listinami predloženými
navrhovateľkou, ktoré boli súčasťou spisu, obsahom vyžiadaného vyšetrovacieho spisu OR PZ
v Liptovskom Mikuláši, odbor kriminálnej polície sp. zn. ORP- 349/2-VYS-LM-2025 mal za osvedčené,

že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX k. ú. C. D., obec C. D., a to
rodinného domu s. č. XXX, postaveného na pozemku p. C –KN č. 700/11 a pozemkov: p. C- KN č.
700/3, záhrada s výmerou 357 m2, p. C- KN č. 700/7, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 18m2,
p. C – KN č. 700/11, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 15 m2 a p. C – KN č. 700/12, zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 60 m2, pričom vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

bol povolený dňa 17. 01. 2012 pod sp. zn. V XXXX/XXXX na základe právneho titulu kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 14. 10. 2011, v spojení s dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2011 medzi A.
B., nar. XX. XX. XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX (pozn. zomr. dňa 02. 03. 2021) ako predávajúcimi
a E. B., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim. O uzavretí kúpnej zmluvy sa navrhovateľka dozvedela až
vauguste2025,kedyodporcavyzvalsvojusestruF.G.H.kpodpisunájomnejzmluvy,ktorejpredmetnom

boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV XXX, k. ú. C. D.. Navrhovateľka začala veci riešiť najprv
mimosúdne, keď vyzvala odporcu k vráteniu vecí do pôvodného stavu a až následne, keď odporca
odmietol vec mimosúdne vyriešiť, podala proti odporcovi dňa 18.10.2025 trestné oznámenie pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe, že odporca využijúc
dôveru a právnu nevedomosť svojich rodičov pod zámienkou usporiadania a zápisu hospodárskej

budovy nachádzajúcej sa na pozemku p. C –KN č. 700/7, k. ú. C. D. im dal podpísať kúpnu zmluvu zo
dňa 14.10.2011.8. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu tvrdila, že k vyššie uvedenému prevodu nehnuteľností zapísaných na
LVXXX,k.ú.C.J.naodporcudošlovdôsledkujejprávnejnevedomosti,súdpoukazujenarímskoprávnu
zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým “ (pozorným, ostražitým, opatrným,

starostlivým), a preto malo byť v záujme samotnej navrhovateľky zaujímať sa o skutočnosti súvisiace
s prevodom nehnuteľností, ktoré užíva resp. užívali spoločne s manželom, keď súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľka mohla mať vedomosť o ,,spornom“ prevode nehnuteľností
už pri vyporiadaní majetku v dedičskom konaní po manželovi E. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX
(pozn. ded. konanie po poručiteľovi bolo právoplatne skončené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

pod sp. zn. 5D/186/2021). Hoci navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila,
že odporca jej bráni v užívaní predmetných nehnuteľností, čo má negatívny vplyv na jej zdravotný
stav, uvedenú skutočnosť nemal súd osvedčenú, keď súd podotýka, že z vyjadrenia navrhovateľky
v podanom trestnom oznámení ani v jeho doplnení nevyplynulo, že by odporca bránil navrhovateľke
v užívaní predmetných nehnuteľností, pričom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné, aby mal súd okrem iného aspoň osvedčenú naliehavosť a bezodkladnosť

potreby takéhoto postupu. Na základe uvedeného nevznikla súdu potreba zasiahnuť do vlastníckeho
práva odporcu tak, ako navrhovala navrhovateľka, keď súd nespochybňuje skutočnosť, že zdravotný
stav matky odporcu môže byť závažný, avšak nemôže slúžiť ako argumentačné východisko dôvodnosti
neodkladného opatrenia. Ďalej pokiaľ navrhovateľka navrhovala, aby súd neodkladným opatrením uložil
odporcovi povinnosť znášať vstup dcéry navrhovateľky F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, jej manžela F. H., nar.

XX.XX.XXXX a jej vnúčat A. H., nar. XX.XX.XXXX a F. H., nar. XX.XX.XXXX na nehnuteľnosti – pozemky
a do rodinného domu s.č.XXX vedeného na LV XXX, k.ú. C. D., súd opätovne podotýka, že je na výlučnej
vôli vlastníka nehnuteľnosti, ako bude s nehnuteľnosťou nakladať. Súd v danej veci poukazuje na
definíciu vlastníckeho práva vymedzenú v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, keď vlastníckym
právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou

mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci, v spojení s ustanovením §
124 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana. Nakoľko navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčila trvanie a dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana,
nariadením neodkladného opatrenia by mohla byť spôsobená ujma na základných právach odporcu,

a to najmä na vlastníckom práve. Súd zároveň konštatuje, že pokiaľ navrhovateľka v petite návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je súd viazaný, žiadala nariadenie neodkladného opatrenia
do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na OR PZ Liptovský Mikuláš pod č. k. ČVS:
ORP -349-2005, súd má zato, že aj v prípade, že by došlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia v danom
trestnom konaní, nevyriešila by sa tým otázka vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko

dané rozhodnutie nie je právnym titulom na základe ktorého by kataster nehnuteľností mohol vykonať
zmenu v subjekte vlastníka nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú
v danom konaní osvedčené skutočnosti tvrdené navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

9. Z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva súdu povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Trovy súd navrhovateľke nepriznal nakoľko nebola v
konaníúspešná.Úspešnástrana-odporca,nebolaktívneúčastnýkonaniazdôvoduzamietnutianávrhu,
konečné rozhodnutie sa mu nedoručuje, a preto súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania vo
vzťahu k navrhovateľke neodkladného opatrenia.

Poučenie:

2 sp.zn. 13C/33/2025

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia

prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.