Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100011
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členiek

senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej vo veci žalobcu Okresná prokuratúra
Žiar nad Hronom, J. Hollého 1, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému obec Banský Studenec,
Banský Studenec 60, 969 01, IČO: 00 320 510, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Námestie
SNP 41, 960 01 Zvolen, za účasti ďalšej účastníčky konania A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, XXX XX
D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 219 zo dňa 27. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného obce Banský Studenec č. 219 zo dňa 27. 02. 2023 r u š í a vec v r a c
i a obci Banský Studenec na ďalšie konanie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Žalovaný rozhodnutím č. 219 zo dňa 27. 02. 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vyrubil ďalšej
účastníčkekonaniapoplatokzakomunálneodpadyadrobnéstavebnéodpadyvsume25Eurzaobdobie
roku 2023. V odôvodnení uviedol, že pre určenie výšky poplatku sa vychádzalo z údajov evidencie
obyvateľov a VZN č. 2/2020 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Proti tomuto rozhodnutiu podala ďalšia účastníčka konania odvolanie, ktoré žalovaný vybavil listom zo
dňa 08. 08. 2023, v ktorom uviedol, že bolo podané po lehote, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo
ďalšej účastníčke konania odoslané poštou dňa 31. 03. 2023 a odvolanie bolo doručené žalovanému až
dňa 26. 07. 2023. Zároveň uviedol, že odvolanie nespĺňa zákonom ustanovené náležitosti (nie je možné
určiť čoho sa ďalšia účastníčka konania domáha a absentujú aj odvolacie dôvody), a preto nemôže
vyvolať žiadne procesné účinky.

2. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podala podľa § 28 ods. 2 písm. g) zákona
č. 153/2001 Z. z. (ďalej len „zákon o prokuratúre“) upozornenie prokurátora, v ktorom navrhla, aby
žalovaný doručil ďalšej účastníčke konania napadnuté rozhodnutie do vlastných rúk tak, aby bolo
možné preukázať deň, kedy jej bolo doručené, čo je rozhodujúce pre začiatok plynutia lehoty na
podanie odvolania, keďže napadnuté rozhodnutie bolo doručované prostredníctvom pošty bez návratky.
Žalovaný následne doručil napadnuté rozhodnutie ďalšej účastníčke konania do vlastných rúk dňa 09.
08. 2024, ako to vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise. Ďalšia účastníčka

konania odvolanie nepodala a napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 09. 2024.

3. Proti právoplatnému napadnutému rozhodnutiu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad
Hronom protest, ktorému žalovaný nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie svojmu nadriadenémuorgánu – Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č. 505387/2024 zo dňa 21.
10. 2024 protestu prokurátora nevyhovelo. Proti tomuto rozhodnutiu podala Okresná prokuratúra Žiar
nad Hronom odvolanie, ktorému Ministerstvo financií Slovenskej republiky nevyhovelo rozhodnutím č.

MF/017361/2024-726 zo dňa 25. 11. 2024.

Žalobné body a vyjadrenia účastníkov.

4. Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom podala v postavení žalobcu správnu žalobu, ktorou sa

domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V rámci
žalobných bodov žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 1, 2 a 3 a
§ 63 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“). Žalovaný vyrubil ďalšej účastníčke konania poplatok
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2023 ako poplatníčke v zmysle § 77 ods. 2
zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“), nakoľko je v žalovanej obci oprávnená užívať
nehnuteľnosť. Je nesporné, že ďalšia účastníčka konania v žalovanej obci vlastní pozemok a stavbu
(rodinný dom) postavenú na tomto pozemku v podielovom spoluvlastníctve 1/12, všetko zapísané na
listevlastníctvač.XX.Tiežjenesporné,žeďalšiaúčastníčkakonanianemávžalovanejobciregistrovaný
trvalý ani prechodný pobyt. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko ďalšia účastníčka

konania má trvalý pobyt v obci Sikenica s tým, že 3/4 nehnuteľnosti, ktoré má ďalšia účastníčka konania
v spoluvlastníctve, vlastní E. F., ktorá je na uvedenej adrese v obci Banský Studenec prihlásená na trvalý
pobyt a z tohto titulu je poplatníčkou. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, kde je zakotvená zásada
voľného hodnotenia dôkazov, musí správca dane prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a
je povinný zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom nie je viazaný iba návrhmi účastníkov konania.

Ak sa vlastník nehnuteľnosti dočasne vzdá užívacieho práva, túto nehnuteľnosť naďalej vlastní, ale ju
dočasne neužíva, pretože ju prenechal na užívanie inej osobe, nie je poplatníkom poplatku z dôvodu
oprávnenia užívať nehnuteľnosť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, nakoľko
žalovaný sa nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, či má ďalšia účastníčka konania v obci
evidovanýtrvalýpobytalebočijepoplatníčkouzinéhotituluazrozhodnutianevyplýva,nazákladeakých

skutočností a podkladov žalovaný poplatok vyrubil. Tiež nie je zrejmé, či bol poplatok určený na základe
oznamovacej povinnosti ďalšej účastníčky konania, či ju žalovaný vyzval na splnenie oznamovacej
povinnosti podľa § 80 a nasl. daňového poriadku alebo či z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti
ani na základe výzvy bol poplatok určený podľa pomôcok podľa § 80 ods. 1 a 2 daňového poriadku.
Takéto odôvodnenie je v rozpore s § 63 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko z neho nie je zrejmé,

akými úvahami sa žalovaný pri právnych záveroch riadil, aké skutočnosti považoval za preukázané,
pričom strohé konštatovanie, že vychádzal z evidencie obyvateľov, je nedostatočné. Pre označenie
fyzickej osoby za poplatníka v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. nie je podstatné,
či je vlastníkom nehnuteľností v danej obci, ale to, či túto nehnuteľnosť fakticky užíva alebo či má
reálne/faktické právo užívať ju s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8Sžfk/49/2020 zo dňa 20. 01. 2021. Tieto skutočnosti mal žalovaný spoľahlivo zistiť aj vzhľadom na
veľkosť spoluvlastníckeho podielu ďalšej účastníčky konania k predmetnej nehnuteľnosti vo veľkosti
1/12. Skutkový a právny stav uvedený v napadnutom rozhodnutí nevyplýva z obsahu administratívneho
spisu, a preto je rozhodnutie v rozpore so zákonom. Súčasťou vlastníckeho práva je vec držať, užívať ju,
požívať jej plody a disponovať s ňou, pričom tieto oprávnenia môže vlastník veci realizovať sám, alebo

ich môže na základe právneho úkonu previesť aj na inú osobu bez scudzenia veci.

5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že je irelevantné, že ďalšia účastníčka
konania má trvalý pobyt v inej obci, nakoľko v obci Banský Studenec vlastní nehnuteľnosť v podiele
1/12. Tiež je irelevantné, že 3/4 tejto nehnuteľnosti vlastní iná osoba, ktorá má v obci Banský Studenec

prihlásený trvalý pobyt, nakoľko v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. je poplatníkom
fyzická osoba, ktorá je na území obce oprávnená užívať alebo užíva pozemnú stavbu alebo jej
časť. Žalovaný tiež nesúhlasil s porušením postupov pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, nakoľko
skutočnosť, že ďalšia účastníčka konania je vlastníčkou nehnuteľnosti, je zistiteľné z objektívnych
zdrojov. Pri určení osoby za poplatníka je podstatné, či má reálne/faktické právo nehnuteľnosť užívať.

Zákon č. 582/2004 Z. z. nevymedzuje, čo sa považuje za oprávnenie užívať nehnuteľnosť, pričom
zákonodarca vychádzal z § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vlastnícky vzťah, ktorého
súčasťou je oprávnenie užívať vec, a preto za oprávnenie užívať nehnuteľnosť považuje zákonodarca
vlastnícky vzťah. Za užívanie nehnuteľnosti je možné považovať aj užívanie na základe nájomnej zmluvyalebo zmluvy o výpožičke. Zo strany ďalšej účastníčky konania ako poplatníčky nebolo preukázané,
že nehnuteľnosť v jej vlastníctve neužíva, teda, že by ju prenechala do užívania svojim rodinným
príslušníkom a táto skutočnosť ani nevyplýva z obsahu administratívneho spisu. Žalovaný sa nestotožnil

ani s námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, nakoľko by to znamenalo, že dôkazné bremeno je len na strane žalovaného
ako správcu dane, ktorý by reálne musel zisťovať, či sa poplatník vzdal svojho práva na užívanie
nehnuteľnosti. V daňovom konaní platí, že každý dokazuje, čo tvrdí. Bremeno dôkazu je aj na ďalšej
účastníčke konania ako poplatníčke a vyžaduje si aktivitu z jej strany voči správcovi dane. Nie je možné

od žalovaného ad absurdum žiadať napríklad videozáznam, ako poplatníčka vchádza do nehnuteľnosti
a podobne, čím by došlo k bezprecedentnému prenosu dôkazného bremena na správcu dane.

6. Žalobca v replike uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že ďalšia účastníčka konania je vlastníčkou
nehnuteľnosti, čo jasne vyplýva z katastra nehnuteľností, nekorešpondujú s obsahom administratívneho
spisu ani s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože je v ňom len stroho skonštatované, že sa

vychádzalo z údajov z evidencie obyvateľov a v tom čase platného a účinného VZN, z čoho sa údaj o
vlastníctve nehnuteľnosti zistiť nedá. Výrok rozhodnutia preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
ani v odôvodnení a nevyplýva z neho, na základe akých skutočností žalovaný vyrubil poplatok.

7. Žalovaný v duplike uviedol, že pri vyrubení poplatku postupoval na základe objektívnych údajov,

predovšetkým údajov z katastra nehnuteľností, ktoré potvrdzujú vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti
zo strany ďalšej účastníčky konania ako poplatníčky. Žalobca vyžaduje, aby žalovaný nad rámec
svojej zákonnej povinnosti aktívne preveroval hypotetické a nepreukázané tvrdenia daňových subjektov.
Od správcu dane nemožno očakávať zisťovanie skutočností, ktoré poplatník neoznámi alebo
nepreukáže. Žalovaný postupoval v súlade so zásadou súčinnosti, keď vyzval ďalšiu účastníčku

konania, aby uviedla relevantné dôvody na nevyrubenie poplatku, na čo však nereagovala konštruktívne
a nepredložila žiadne dôkazy.

8. Ďalšia účastníčka konania sa vo veci nevyjadrila.

Posúdenie veci správnym súdom

9. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. 01.
2026, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho
nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel

správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

10. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s rozhodujúcou skutočnosťou,
z akého titulu považoval ďalšiu účastníčku konania za poplatníčku. Ustanovenie § 77 ods. 2 písm. a)

zákona č. 582/2004 Z. z. určuje fyzickú osobu za poplatníka poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady na základe viacerých skutočností, a to ak má v obci trvalý pobyt alebo prechodný
pobyt alebo je na území obce oprávnená užívať alebo užíva vymedzené nehnuteľnosti (byt, nebytový
priestor, budovu alebo jej časť, záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávnatý porast na iný účel ako
na podnikanie alebo pozemok v zastavanom území obce), pričom zároveň oprávnenie užívať alebo

užívanie iných nehnuteľností (lesný pozemok a pozemok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností
ako vodná plocha) poplatkovej povinnosti nepodlieha. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však
nevymedzuje, ktorá z uvedených skutočností založila ďalšej účastníčke konania postavenie poplatníka.
V odôvodnení je uvedené len to, že sa vychádzalo z údajov evidencie obyvateľov. Z takto formulovaného
odôvodnenia logicky vyplýva, že ďalšia účastníčka konania má v žalovanej obci trvalý alebo prechodný

pobyt, čo je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, kde je ďalšia účastníčka konania označená
trvalým pobytom v inej obci (Sikenica). Navyše medzi účastníkmi konania nie je sporné, že trvalý ani
prechodný pobyt nebol dôvodom, prečo žalovaný považoval ďalšiu účastníčku konania za poplatníčku,
nakoľko ani jeden z týchto foriem pobytu ďalšia účastníčka konania v žalovanej obci nemá. Až
z podaní žalovaného v správnom súdnom konaní vyplynulo, že ďalšiu účastníčku konania považoval za

poplatníčku z dôvodu, že v obci vlastní pozemok a rodinný dom. Táto skutočnosť však vôbec nebola
uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu,
nakoľko sa v ňom nenachádza lustrácia v katastri nehnuteľností, prípadne výpis z listu vlastníctva.
Odôvodnenie rozhodnutia je jeho kľúčovou súčasťou, pričom účastník konania má právo vedieť, nazáklade akých skutkových a právnych okolností bol vydaný výrok rozhodnutia, ktorý sa ho týka. Obsah
samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vôbec nekorešponduje s dôvodom, pre ktorý
bol ďalšej účastníčke konania poplatok vyrubený. Zároveň pre konštatovanie žalovaného o vlastníctve

nehnuteľnosti ďalšou účastníčkou konania sa v administratívnom spise nenachádza žiaden dôkaz,
a teda rozhodnutie nebolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

11. Pokiaľ žalobca vyčíta žalovanému, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či bol poplatok určený na základe
oznamovacej povinnosti ďalšej účastníčky konania alebo či ju žalovaný vyzval na splnenie oznamovacej

povinnosti alebo či pre nesplnenie oznamovacej povinnosti bol poplatok určený podľa pomôcok, správny
súd uvádza, že tieto skutočnosti nie sú nevyhnutnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia o vyrubení
poplatku. Správny súd však v tomto smere podotýka, že tieto skutočnosti majú vplyv na procesný postup
žalovaného. Keďže ďalšia účastníčka konania rozporuje, že by bola poplatníčkou, je zrejmé, že poplatok
nebol vyrubený na základe jej oznamovacej povinnosti podľa § 80 zákona č. 582/2004 Z. z. V takom
prípade ju mal žalovaný (ak mal za to, že ďalšia účastníčka konania je poplatníčkou) vyzvať na splnenie

oznamovacej povinnosti v primeranej lehote v zmysle § 81a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. a ak by
k tomu nedošlo, mal žalovaný určiť poplatok podľa pomôcok v súlade s § 81a ods. 2 zákona č. 582/2004
Z. z., pričom na tento postup sa v súlade s § 81a ods. 4 zákona č. 582/2004 Z. z. uplatní postup
podľa osobitného predpisu, konkrétne § 48 a nasledujúce daňového poriadku. Výsledkom určenia dane
podľa pomôcok je protokol, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z administratívneho spisu je

však zrejmé, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nepostupoval ani jedným z vyššie
uvedených spôsobov.

12. Na druhej strane sa správny súd nestotožnil so žalobnou námietkou o nedostatočne zistenom
skutkovom stave v tej časti, kde žalobca žiadal, aby žalovaný zisťoval, či ďalšia účastníčka konania ňou

vlastnenú nehnuteľnosť fakticky užíva alebo či prenechala svoje užívacie právo iným osobám. Správny
súd súhlasí s názorom žalobcu podporeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžfk/49/2020, že pre označenie fyzickej osoby za poplatníka v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zákona
č. 582/2004 Z. z. nie je podstatné, či nehnuteľnosť v obci vlastní, ale to, či ju fakticky užíva alebo
či má reálne/faktické právo ju užívať, pričom vlastník nehnuteľnosti môže právo užívať nehnuteľnosť

previesť na inú osobu aj bez toho, aby nehnuteľnosť scudzil. Správny súd sa však stotožnil s vyjadrením
žalovaného, že nie je jeho povinnosťou ex offo zisťovať reálne užívanie nehnuteľnosti inou osobou
ako vlastníkom, ak sám vlastník, ktorého obec považuje za poplatníka, takúto skutočnosť ani netvrdí.
Od obce ako správcu dane nemožno požadovať, aby pri každom jednom vlastníkovi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v príslušnej obci z úradnej povinnosti zisťoval a preukazoval, že táto osoba napriek

vlastníckemu právu nehnuteľnosť fakticky neužíva, resp. k nej nemá užívacie právo z dôvodu, že
ho zmluvne previedla na inú osobu. To, že niekto nemá užívacie právo k nehnuteľnosti, predstavuje
negatívnu skutočnosť, ktorú nie je možné preukázať. V tomto prípade je bremeno tvrdenia aj dôkazného
bremeno na osobe, ktorá v obci vlastní nehnuteľnosť. Takáto osoba musí obci v prvom rade tvrdiť,
že užívacie právo previedla na inú osobu a následne túto skutočnosť preukázať. Je zodpovednosťou

každého strážiť si svoje práva, pričom s vlastníctvom nehnuteľnosti sú spojené nielen práva, ale aj
povinnosti. Bolo teda na ďalšej účastníčke konania, aby skutočnosti, ktoré podľa nej odôvodňujú, že nie
je poplatníčkou, oznámila a preukázala žalovanému ako správcovi dane. Z obsahu administratívneho
spisu však takéto podania ďalšej účastníčky konania nevyplývajú, nakoľko v odvolaní, ktoré podala proti
nesprávne doručenému napadnutému rozhodnutiu, takéto skutočnosti neuvádza, pričom po následnom

doručení napadnutého rozhodnutia do vlastných rúk odvolanie (ani iné podanie) nepodala. Správny súd
však zároveň podotýka, že uvedené skutočnosti sú v predmetnej veci už žalovanému známe z protestu
prokurátora a z podaní v správnom súdnom konaní, a preto bude povinný sa nimi v ďalšom konaní
zaoberať.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods.
1 písm. d) a e), nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového
stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V novom konaní žalovaný v prvom rade
ustáli, či sú splnené podmienky na vyrubenie poplatku na základe splnenia oznamovacej povinnosti
alebo či je potrebné ďalšiu účastníčku konania na splnenie tejto povinnosti vyzvať v primeranej lehote

a ak k uvedenému nedôjde, bude musieť určiť daň podľa pomôcok. Pred vydaním rozhodnutia bude
žalovaný povinný riadne zistiť skutkový stav veci, a to najmä, či ďalšia účastníčka konania má reálne
faktické užívacie právo k nehnuteľnosti, ktorú v žalovanej obci vlastní, s tým, že pri tomto zisťovaní bude
postupovať v úzkej súčinnosti s ďalšou účastníčkou konania v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku.Všetky dôkazy zaobstarané v konaní ako aj podania účastníkov budú súčasťou administratívneho spisu.
Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na vyrubenie poplatku ďalšej účastníčke
konania, rozhodnutie o vyrubení poplatku riadne odôvodní, pričom uvedie dôvod, pre ktorý považuje

ďalšiu účastníčku konania za poplatníčku, z akých dôkazov pri tomto zistení vychádzal a ako ich
vyhodnotil.

14. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.