Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoEk/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4409212188
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4409212188.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX, C., o vymoženie pohľadávky v sume 1 306,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Er/797/2009-34 zo dňa 19. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e -
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a exekúciu

zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 1, 2
písm. d), § 57 ods. 1. písm. g), 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 § 53 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4 písm. r), § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 3 bod 1, bod

2, ods. 3, čl. 6, čl. 7 bod. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.
1.1. Vodôvodnenínapadnutéhouzneseniasúdprvejinštanciepoukázalnato,žedňa23.07.2009začalo
exekučné konanie spísaním návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom do zápisnice.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekútorovi udelené dňa 26.08.2009. Exekučným titulom v
predmetnej exekúcii je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00597/09 zo dňa 12.05.2009, ktorým bola

povinná zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške 1 306,49 eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne
zo sumy 1298,52 eur od 22.08.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania v sume 280,99 eur, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.2. Exekučný súd podrobil kontrole predloženú Zmluvu o úvere zo dňa 26.06.2008 uzatvorenú medzi
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, Bratislava a povinnou ako dlžníkom. Z obsahu
zmluvy súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 26.06.2008 a to medzi účastníkmi exekúcie a jej súčasťou

sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol
povinnej finančné prostriedky v celkovej sume 1 298,55 eur a povinná sa zaviazala tieto finančné
prostriedky vrátiť v 12 mesačných splátkach po 108,21 eur počnúc dňom 17.07.2008. Oprávnený
v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní
zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Povinná je v zmluve označená ako fyzická osoba - menom,

priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom. Súd prvej inštancie mal tak
preukázané, že táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy z dôvodov vychádzajúc z ustanovenia §52OZ,dodávateľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným
túto charakteristiku spĺňa. Ako je už spomenuté súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov.

1.3. Následne súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku, táto je uvedená
v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorých rozhodcovský súd založil
svoju právomoc. Povinná ako spotrebiteľ uzavretú rozhodcovskú doložku nemala možnosť ovplyvniť a
takto uzatvorená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy.
Na základe uvedeného dochádza k výraznému narušeniu smernicou deklarovanej rovnováhy strán.
Uvedená rozhodcovská doložka je výrazne v neprospech spotrebiteľa a podpisom zmluvy o úvere,

ako aj následne rozhodcovskej zmluvy sa spotrebiteľ vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu.
Pokiaľ ide o konajúci rozhodcovský súd, tento si zvolil oprávnený, čím je spotrebiteľovi sťažený prístup
k právnej ochrane vzhľadom na značnú vzdialenosť medzi miestom trvalého pobytu povinného a sídlom
rozhodcovského súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd na
základe vyššie citovanej rozhodcovskej doložky nemal právomoc rozhodovať, nakoľko rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože veriteľ sa snaží získať exekučný titul. Doložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného

vzťahu. Rozhodcovská doložka odporuje princípom ústavnosti deklarovaných v Ústave SR v článku
46 ods. 1, ktorý článok deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
SR. Zároveň neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných
zmluvných podmienok. Oprávnený tiež nepreukázal žiadnym spôsobom, že rozhodcovská doložka bola

dohodnutá individuálne a že spotrebiteľka - povinná bola riadne poučená s touto skutočnosťou a že bola
oboznámená so zmluvou o úvere a to pred jej podpisom, prípadne či jej bola daná možnosť ovplyvniť
znenie zmluvy a aj zmluvných podmienok.
1.4. Následne poukázal na obsah Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti

spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom
stave; i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel
možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva.
Taktiež poukázal, že v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. č.k. 3Cdo/146/2011

zo dňa 13.10.2011, č.k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012, č.k.3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012 -
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Ústavný súd SR v odôvodnení uznesenia, sp. zn. I.ÚS 456/2011-19 zo dňa
23.11.2011 uviedol : „okresný súd je nielen oprávnený , ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť.“
1.5. V závere exekučný súd uviedol, že rozhodcovská doložka nie je pre spotrebiteľa žiadnym spôsobom
zvýraznená, podčiarknutá, aby sa s jej obsahom bolo možné riadne oboznámiť pred podpisom
zmluvy. Súd zastal názor, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa zmluvy bol povinnej poskytnutý úver v sume 663,88 eur,
ktorý sa povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 634,67 eur v 12
mesačnýchsplátkach.Uvedenásumapoplatkuzaúverjepodľanázorusúduneprimeranevysokáatovo
výške - 95,6 % z poskytnutých finančných prostriedkov. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť,ktorá suma predstavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje
povinnú okrem iného aj na úhradu úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25 % ročne, čo je úrok neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, ak je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia
a o vzniknutých trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením, po predložení vyúčtovania trov
exekúcie exekútorom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený žiadajúc odvolací súd, aby

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP. Uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvorili zmluvu o úvere č. 2340217 dňa 26.06.2008, podľa
ust. § 497 a násl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorá
má v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) tohto zákona povahu absolútneho obchodu. Neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), kde priamo na

prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej
strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka
písomnej formy zmluvy o úvere. Oprávnený ďalej v odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka bola

dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom
z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom
pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu
Občianskeho zákonníka účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie
rozhodcovskej doložky, ale táto doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou

rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinná mala kedykoľvek právo
sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo
strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to
práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to

buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd alebo priamo
na rozhodcovský orgán. Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo a
nie rozhodcovská doložka. Povinná mala možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd
s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní. Napokon
uviedol, že podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne

účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej
veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku
litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení Z
vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka
bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného bol toho
názoru,žerozhodcovskádoložkanepredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nakoľkonespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie

ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným u súdneho
exekútora dňa 23.07.2009, domáhal od povinnej zaplatenia pohľadávky v sume 1 306,49 eura, úrokov z
omeškania a trov konania, pričom ako exekučný titul bol označený rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn. SR 00597/09 zo dňa
12.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009 a vykonateľnosť dňa 25.06.2009. Dňa
26.06.2008 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžníčka zmluvu o úvere č. 2340217, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v sume 20 000 SK (663,87 eura). Dňa 26.08.2009 súdprvej inštancie vydal poverenie č. 5404 046314*, ktorým poveril JUDr. Rudolfa Krutého, na vymoženie
uloženej povinnosti.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol

Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. 2340217 zo dňa 26.06.2008 uzatvorená

medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým
systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedenej
zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy
konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri

uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený
akoprávnickáosoba,pričompriuzatváraníaplnenízmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskej
činnosti so spotrebiteľom – povinnou ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala
v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka). Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným

apovinnoujezmluvouspotrebiteľskouvzmysleust.§52anasl.Občianskehozákonníkaajsohľadomna
predmet činnosti oprávneného a postavenie povinného. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou
oprávneného, že medzi zmluvnými stranami ide o absolútny obchod a zmluva sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že na zmluve o úvere je uvedené, že je uzatvorená podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, je z vyššie uvedených dôvodov irelevantná. V zmysle ust. § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľa.Navyšejepotrebnédodať,žezmluvaoúverejeformulárová,čižepredpripravenáapovinná

nemala akúkoľvek možnosť zasiahnuť do predpripravenej (formulárovej) časti zmluvy.

12. Odvolací súd ďalej uvádza, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na
rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 26.06.2008. Z uzneseniaNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy

(doložky).

13. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej „všetky
zmluvy, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B, alebo cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo
pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky.

14. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia
oprávneného (veriteľa, dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať
svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné
efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu.

Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať
žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Z rozhodcovskej doložky vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou
poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky. Podľa názoru odvolacieho

súdu, možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným, ktorá je uvedená v rozhodcovskej zmluve
je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane
oprávneného – veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá
žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje odvolací súd za nekalé dojednanie o
možnosti riešenia sporov. O individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky

boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto
doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného – dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko exekúcia

je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú
rozhodcovskúdoložku)aninemalbyťvydaný,pričomrozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovať
spor účastníkov konania.

16. Odvolací súd dodáva, že Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť

skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). V tomto smere poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa
20.10.2011, podľa ktorého „v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na
návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu

sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania. Vzhľadom na to, že prvoinštančný súd bol podľa zákona
oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov

konania“.

17. V danom prípade bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať sporúčastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto správne vyhovel
návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. A preto
odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. a II. podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne

potvrdil.

18. K odvolacej námietke oprávneného, ktorý uvádzal, že vo veci rozhodoval už rozhodcovský súd, čo
teda zakladá prekážku litispendencie, pre akékoľvek ďalšie žaloby odvolací súd uvádza, že v danom
prípade bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného

titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a
ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh
na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc
vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZoRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské
konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012). Preto na základe uvedeného, exekučný súd vec
správne prejednal a rozhodol o neprípustnosti exekúcie a vyhlásenia exekúciu za neprípustnú.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I a II ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu

trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej
povinnej nepriznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne
trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).