Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318201708
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4318201708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.

Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXX/XX, E., F. F.,
prechodný pobyt: G. H. XXX/XX, I., právne zastúpený: JUDr. Gabriel Turza, advokát, Schubertova 12,
Želiezovce, IČO: 34 073 108, proti žalovanej: J. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXX/XX, E., F. F., právne
zastúpená: JUDr. Ondrej Mészáros, advokát, Brezová 10, Želiezovce, IČO: 36 112 321, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice
č. k. 12C/21/2018-571 zo dňa 28. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo „súd“) rozsudkom č. k. 12C/21/2018-571
zo dňa 28. 05. 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci E., v katastrálnom území F., okres Levice, zapísaných na
LV č. XXX, a to nehnuteľnostiam: parcela reg. „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1.828 m2, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
59 m2, parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 955 m2, a na LV č. XXX, stavba - rodinný dom so

súpisným číslom XXX, nachádzajúca sa na pozemku parcela reg. „C“, parc. č. XXX/X o výmere 1.828
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok
z ich predaja bude rozdelený medzi žalobcu a žalovanú podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov,
u každého v rozsahu 1/2 z výťažku z predaja (výrok I.). Zároveň žalobcovi voči žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, §

142 ods. 1, § 149 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 151 ods. 1, § 216 ods. 1
a 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 04. 2018 domáhal voči žalovanej zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území F. na LV č. XXX tak, že súd prikáže predmetné nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej,

a to za primeranú náhradu, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov -
sumu, ktorej výška bude určená znaleckým posudkom. Alternatívne žiadal, aby súd rozhodol tak, že
nariadi predaj uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany
sporu a to v podieloch, ktoré im patria. Žalobu odôvodnil tým, že sú spolu so žalovanou podielovýmispoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, každý v podiele 1/2. Z dôvodu nemožnosti užívať predmetné
nehnuteľnosti sa žalobca viackrát pokúsil vyporiadať podielové spoluvlastníctvo mimosúdnou dohodou
so žalovanou, avšak bezúspešne. Výzvou zo dňa 23. 11. 2017 žalobca vyzval žalovanú na vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom jeho návrh na vyporiadanie bol,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaná a žalobcovi uhradí peňažnú
kompenzáciu v dohodnutej výške, alebo výške určenej znalcom, prípadne tieto nehnuteľnosti poskytnú
na predaj prostredníctvom dobrovoľnej dražby a výťažok dražby z predaja bude rozdelený podľa výšky
spoluvlastníckych podielov. Na výzvu žalovaná nereagovala. Vzhľadom na to, že žalobca nehnuteľnosti

neužíva a nie je možné dospieť k mimosúdnej dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva, žiadal žalobca,
aby rozhodol súd.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že má záujem o zrušenie a vyporiadanie predmetných
nehnuteľností tak, že budú prikázané do jej výlučného vlastníctva a žalobcovi vyplatí primeranú
finančnú náhradu, avšak po odpočítaní všetkých jej investícií do týchto nehnuteľností. Predmetné

nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva Kúpnou zmluvou zo dňa 24. 07. 1984.
Všetky investície/finančné prostriedky (ktoré žalovaná špecifikovala), boli výlučným a oddeleným
vlastníctvom žalovanej a boli nespochybniteľne investované do rodinného domu, ktorý je predmetom
tohto vyporiadania, a preto žalovaná tieto investície žiadala zohľadniť a započítať pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva. Zároveň navrhla, aby nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania,

boli ocenené súdom ustanoveným znalcom. Súhlasila s tým, aby všetky nehnuteľnosti boli prikázané
do jej výlučného vlastníctva a na úplné vyporiadanie jej žalobca zaplatí finančnú čiastku, ktorá bude
ustálená znaleckým posudkom a z ktorej budú odpočítané všetky uvedené investície. Žalovaná v tejto
súvislosti podala vzájomnú žalobu, v ktorej žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam tak, že budú prikázané do jej výlučného vlastníctva a žalobcovi (v rámci

vzájomnej žaloby v postavení žalovaného) vyplatí primeranú finančnú náhradu, avšak po odpočítaní
všetkých jej investícií, ktorými zhodnotili predmetné nehnuteľnosti, a preto podala žalobu o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Mala za to, že investovala do nehnuteľností, ktoré sú
predmetom vyporiadania sumu vo výške 28.035,- eur s tým, že od žalobcu (v rámci vzájomnej žaloby
žalovaného) žiadala zaplatiť jej 1/2 zo sumy 28.035,- eur, a to sumu vo výške 14.017,50 eur. Súd prvej

inštancie následne vyzval žalovanú na úhradu súdneho poplatku za podanie vzájomnej žaloby, a to
výzvou zo dňa 25. 02. 2020, ku ktorého úhrade však nedošlo, a preto súd prvej inštancie uznesením
č. k. 12C/21/2018-168 zo dňa 16. 09. 2020 konanie o vzájomnej žalobe zastavil. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 10. 2020.

5. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12C/21/2018-186 zo dňa 16. 02. 2021 pripustil zmenu petitu
žaloby, ktorá spočívala v zmenách v zápise v katastri nehnuteľností týkajúcich sa predmetných
nehnuteľností.

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola podaná

dôvodne, pretože medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
vyporiadania v tomto konaní, nie sú reálne deliteľné. Uvedené, okrem tvrdenia samotného žalobcu,
mal súd prvej inštancie preukázané najmä z odborného vyjadrenia realitnej kancelárie KOREKT,
vypracovaného Ing. Gabrielou Pilhovičovou zo dňa 22. 07. 2021, z ktorého je zrejmé, že sa jedná

o stavbu rodinného domu, ktorý nebol plánovaný na dve samostatné stavebnotechnické oddelené
jednotky na bývanie. Rodinný dom nemá viac samostatných vchodov a jeho opísaná dispozícia
nezodpovedá možnosti rozdeliť stavbu vertikálne na dve samostatné stavby. Rodinný dom nie je
stavebnotechnicky a požiarnobezpečnostne oddelený stenami tak, aby ho bolo možné rozdeliť. Prístup
je jeden a nie je možný prístup z inej strany, a preto bolo v zmysle uvedených skutočností potrebné

považovať nehnuteľnosti za reálne nedeliteľné. Navyše v konaní ani nebolo sporné, že spoločná
nehnuteľnosť deliteľná nie je. Bolo teda preukázané, že rozdelenie veci fyzicky, funkčne i právne nie je
možné a o predmetnú nehnuteľnosť prejavila záujem len žalovaná, keď žalobca záujem o prikázanie
predmetu podielového spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva nemal, pričom podmienkou
prikázania veci do výlučného vlastníctva spoluvlastníka je práve záujem spoluvlastníka o jej prikázanie.

Súd prvej inštancie preto skúmal, či je možné prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej,
zasúčasnéhouloženiapovinnostitejtostranesporuzostávajúcehopodielovéhospoluvlastníka,vdanom
prípade žalobcu, vyplatiť. Z vyjadrení strany sporu vyplynulo, že nehnuteľnosť v súčasnosti užíva
žalovaná, ktorá tam býva a súhlasila s vyplatením náhrady vo výške rovnajúcej sa podielu žalobcus tým, že túto výšku určí znalec na základe znaleckého posudku. Ing. Štefan Tonhaiser stanovil vo
svojom znaleckom posudku č. 72/2022 všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti vo výške 106.000,-
eur. Strany sporu nemali voči vypracovanému posudku žiadne námietky, preto súd prvej inštancie

stanovenú všeobecnú hodnotu znaleckým posudkom považoval za nespornú. V zmysle uvedeného mal
taksúdprvejinštanciezapreukázané,ževšeobecnáhodnotaspornejnehnuteľnostivčasevypracovania
znaleckého posudku (viac ako dva roky pred vyhlásením tohto rozsudku) predstavovala sumu 106.000,-
eur, z toho na spoluvlastnícky podiel žalovanej (spoluvlastnícky podiel 1/2) pripadá suma 53.000,- eur.
Napriek tomu, že na pojednávaní strany sporu prejavili záujem o uzatvorenie mimosúdnej dohody,

v dôsledku čoho bolo aj predmetné konanie na tri mesiace prerušené, k mimosúdnej dohode medzi
stranami sporu nedošlo. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že kontaktoval právneho
zástupcu žalovanej, ktorý nemal definitívne stanovisko od žalovanej, či sa jej podarilo zabezpečiť
finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalobcu. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol,
že vzhľadom na jej zdravotný stav a osobné pomery nebolo banky, ktorá by žalovanej poskytla úver, tak
sa žalovaná pokúsila zabezpečiť prostriedky cez svojho syna, avšak ani cez neho sa to nepodarilo, preto

nedošlo k mimosúdnej dohode medzi stranami sporu. Následne právny zástupca žalovanej uviedol, že
v čase, keď žalovaná išla preverovať podmienky poskytnutia úveru, zistila, že jej majetkové pomery to
neumožňujú. Žalovaná napriek výzve súdu, aby do 20 dní predložila listinné dôkazy na preukázanie
jej majetkových pomerov, resp. jej príjmov a výdavkov, tieto súdu prvej inštancie predložila takmer po
8 mesiacoch, pričom z predložených listín súd prvej inštancie nemal preukázané, že by majetkové

pomery žalovanej umožňovali vyplatiť žalobcu vo výške jeho podielu. Na pojednávaní konanom dňa
17. 02. 2025 uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť, aby do termínu ďalšieho pojednávania
súdu preukázala, že jej majetkové pomery umožňujú vyplatiť spoluvlastnícky podiel žalobcu, avšak
žalovaná do termínu pojednávania (do 28. 05. 2025) súdu túto skutočnosť nepreukázala, naviac sa
na termín nariadeného pojednávania nedostavila, a ani jej právny zástupca. Súd prvej inštancie nemal

preukázané ani to, že by žalovaná od posledného pojednávania vykonávala úkony smerujúce k tomu,
aby si tieto finančné prostriedky vedela zabezpečiť, a to s poukazom na nepopreté tvrdenie žalobcu
na pojednávaní, pričom ani z LV nevyplýva, že by žalovaná v zmysle predloženého geometrického
plánu vykonávala akékoľvek kroky smerujúce k zosúladeniu skutočného stavu so zápisom v katastri
nehnuteľností. Žalovaná v rámci preukazovania svojich majetkových pomerov predložila súdu listiny,

38 listov vlastníctva, z ktorých vyplýva, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - pozemkov
spolu vo výmere 77.232,61 m2, ako príjmy uviedla invalidný dôchodok vo výške 397,70 eur mesačne a
nájomné za poľnohospodárske pozemky vo výške 1.046,85 eur ročne (čo činí 87,24 eur mesačne), teda
spolu484,94eur.Mesačnévýdavkyžalovanáuvádzalavovýškepribližne225,70eur(súdprvejinštancie
vo výpočte zohľadnil aj výdavky, ktoré uhrádza žalovaná aj v ročnom intervale). Pokiaľ ide o predložené

čestné prehlásenia, súd prvej inštancie skonštatoval, že nespochybňuje skutočnosť, že žalovaná bude
mať v budúcnosti možnosť nadobudnúť finančné prostriedky predajom poľnohospodárskych pozemkov,
ktoré má vo svojom vlastníctve, avšak súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že odo dňa podania
žaloby (dňa 18. 04. 2018) až do pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu tohto rozsudku (dňa 28.
05. 2025), žalovaná napriek tomu, že mala tvrdený záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalobcu,

tieto po dobu 7 rokov nebola schopná speňažiť, resp. si tieto zabezpečiť iným spôsobom. Žalovaná
súdu prvej inštancie počas celého konania nepreukázala, že by disponovala finančnými prostriedkami
potrebnými na vyplatenie náhrady vo výške spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú
predmetom tohto konania. Teda nebolo preukázané, že žalovaná je dostatočne solventná, aby žalobcovi
vyplatila polovicu hodnoty z hodnoty sporu. Z uvedeného dôvodu, keď žalovaná existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne podielové spoluvlastníctvo nezruší, netvrdila a
ani nepreukázala, súd prvej inštancie prvým výrokom napadnutého rozsudku rozhodol tak, že podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil. Pokiaľ žalovaná poukazovala na
skutočnosti ohľadne kúpy predmetných nehnuteľností a ďalšie skutočnosti týkajúce sa hospodárenia
strán sporu v čase trvania ich manželstva, súd prvej inštancie skonštatoval, že tieto skutočnosti sú pre

rozhodnutie o podanej žalobe bezvýznamné.

7. Vzhľadom na daný skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné
podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadať ani v poradí druhým zákonom predpokladaným
spôsobom (prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu voči ustupujúcemu podielovému

spoluvlastníkovi), a preto pristúpil k tomu, že nariadil predaj nehnuteľnosti, keď súčasne nezistil dôvody
pre výnimočné zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa výpisov z listov
vlastníctva č. XXX a XXX k sporným nehnuteľnostiam sú žalobca a žalovaná zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností, každý v podiele 1/2. Žalovaná súhlasila s príkázaním nehnuteľností do jejvýlučného vlastníctva s tým, že žalobcovi vyplatí náhradu vo výške jeho spoluvlastníckeho podielu na
základe znaleckého posudku, avšak nijako nepreukázala, že by to jej majetkové pomery umožňovali,
práve naopak, z predložených listín a tvrdení žalovanej bolo napokon zrejmé, že takýto spôsob

vyporiadania nie je možný, pričom žalovaná nerešpektovala ani súdom určené lehoty na preukazovanie
svojich majetkových pomerov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca,
pokiaľ chcel docieliť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nemal inú možnosť, ako
podať na súd túto žalobu. O žalobe súd prvej inštancie rozhodol v intenciách ust. § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, teda v súlade s návrhom žalobcu. Možno konštatovať, že žalobca bol v

konaní procesne úspešný, zatiaľ čo žalovaná nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech. Súd prvej
inštancie preto priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

8. Proti predmetnému rozsudku podala žalovaná odvolanie zo dňa 17. 06. 2025, a to z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku.

9. Žalovaná uviedla, že nesúlad medzi zapísaným formálnym vlastníckym stavom nehnuteľností na
liste vlastníctva a skutočným vlastníckym stavom, z dôvodu nezaevidovaných čiernych stavieb, bol
dôvodom pre neposkytnutie úveru jej synovi, ktorý s ňou v dome býva, do vykonania legalizácie
čiernych stavieb. Čierne stavby na liste vlastníctva zapísané nie sú, ale v znaleckom posudku č.
72/2022 vypracovaného znalcom Ing. Štefanom Tonhaiserom sú v rekapitulácii (č. l. 294 spisu) v časti

stavby v treťom poradí ohodnotené ako sklady s hodnotou 6.610,82 eur. Žalobca nejavil záujem na
legalizácii stavieb, preto žalovaná dala tieto zamerať, bol vyhotovený geometrický plán č. 110/2024
vypracovaný geodetom Ing. Jurajom Valachom a žalovaná požiadala spoločný stavebný úrad v I.
o preskúmanie spôsobilosti stavby. Žalovaná finančné prostriedky na vyplatenie sumy 53.000,- eur
(polovica sumy 106.000,- eur podľa Znaleckého posudku č. 72/2022) je spôsobilá zaplatiť z finančných

prostriedkov získaných z predaja jej poľnohospodárskych pozemkov o celkovej výmere 77.232,61 m2
(listy vlastníctva boli predložené súdu a nachádzajú sa v súdnom spise). V bode 16. napadnutého
rozsudku sú uvedené čestné vyhlásenie na kúpu pozemkov. V bode 17. napadnutého rozsudku je
potvrdené, že žalobca dňa 17. 03. 2025 u pracovníčky spoločného stavebného úradu zistil, že žalovaná
v súvislosti s Geometrickým plánom č. 110/2024 podala žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na

užívanie. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 42. rozsudku, že nie je
možnépodielovéspoluvlastníctvovyporiadaťanivporadídruhýmzákonompredpokladanýmspôsobom.
Už dôkazy predložené do spisu do 28. 05. 2025 preukazovali, že žalovaná má možnosť žalobcu finančne
vysporiadať, navyše súd prvej inštancie mal preukázané aj z prednesu samotného právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní dňa 28. 05. 2025, že v rodinnom dome býva žalovaná spolu aj so svojim synom,

iné bývanie nemajú zabezpečené a rozsudkom, ktorý súd prvej inštancie vyniesol, nezohľadnil tento
osobitný zreteľ a majú sa stať bezdomovcami. Ďalej predložila dôkaz o tom, že na deň 07. 07. 2025 o
13,00 hod. spoločný stavebný úrad I. nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na
preskúmanie spôsobilosti „Letná kuchyňa a Hospodárska budova“ na pozemku parc. č. C KN XXX/X,
XXX/X v obci E., kat. úz. F..

10. Právny zástupca žalovanej dňa 09. 05. 2025 z dôvodu jeho neprítomnosti na Slovensku v čase od
25. 05. 2025 do 03. 06. 2025 požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania a ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a nesúhlas žalovanej so substitúciou iným advokátom, zároveň žiadal
ospravedlniťzuvedenéhodôvodusebaineprítomnosťžalovanej.Nesúhlasilpretoskonštatovanímsúdu

prvej inštancie v bode 19. napadnutého rozsudku, že právny zástupca a žalovaná svoju neprítomnosť
neospravedlnili súdu riadne a vážnymi dôvodmi. Súd prvej inštancie vykonal pojednávanie dňa bez
splnenia procesných podmienok dňa 28. 05. 2025, žalovanej tým znemožnil, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Záverom žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 07. 07. 2025 uviedol, že považuje podané odvolanie
za nedôvodné. Ani v odvolaní, ani v priebehu celého konania, ktoré prebieha už od roku 2018,

žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o svojej finančnej spôsobilosti preukazujúcej schopnosť vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prikázaním do vlastníctva žalovanej a následnej výplaty vyporiadacieho
podielu žalobcovi. Žalovaná mala dostatočný priestor na predloženie dôkazov k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, ale počas celého súdneho konania žiadne dôkazy nepredložila, ale všetkyjejúkonysmerovalilenkpredlžovaniukonania,beznutnostizabezpečeniaprávspoluvlastníka-žalobcu.
Žalobca uviedol, že pokladá rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania.

13. Ďalšie vyjadrenia sporových strán podané neboli.

14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie je prípustné, bolo podané včas,

oprávnenou stranou (žalovanou), (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že sa žalobca domáhal voči

žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. (ods. 1 tohto rozsudku) tak, že súd prikáže predmetné
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, a to za primeranú náhradu, ktorú je žalovaná povinná
zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov - sumu, ktorej výška bude určená znaleckým posudkom.
Alternatívne žiadal, aby súd rozhodol tak, že nariadi predaj uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok

z predaja bude rozdelený medzi strany sporu a to v podieloch, ktoré im patria. Žalobca je spolu so
žalovanou podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, každý v podiele 1/2. Žalovaná
súhlasila s tým, aby všetky nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalobcovi
vyplatí primeranú finančnú náhradu, avšak po odpočítaní všetkých jej investícií, ktorými zhodnotila
predmetné nehnuteľnosti. V tejto súvislosti podala vzájomnú žalobu, kde konanie o vzájomnej žalobe

bolo zastavené uznesením č. k. 12C/21/2018-168 zo dňa 16. 09. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 26. 10. 2020. V ďalšom konaní žalovaná preukazovala svoje možnosti ohľadom zaplatenia finančnej
náhrady vo výške podielu žalobcu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené v odseku
1 tohto rozsudku. Z dôvodu odvolania podaného žalovanou je vec predmetom prieskumu odvolacím
súdom.

16. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

17. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci

18. Podľa § 142 ods. 1 a 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

19. Odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a zrozumiteľne vysvetlil dôvody a myšlienkové postupy, ktoré
ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, keď na zdôraznenie

jeho správnosti uvádza nasledovné.

20. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval,
vyplýva i právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je

nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sa odvodzujú od spoločnej veci a vyporiadanie
doterajších vzťahov, a preto rozhodnutie súdu musí celkovo vyriešiť doteraz existujúci spoluvlastnícky
vzťah.21. Najprirodzenejším a najčastejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú nehnuteľnú vec (z technického aj právneho hľadiska) a že jej

rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď jej rozdelením vzniknú samostatné veci slúžiace
ich vlastníkom aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu)
a rozdelenie je možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností.

22. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje tri kritéria:
veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (tzv. objektívne predpoklady). Predmetom zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie podiel), tento spôsob vyporiadania
prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem;

subjektívnym predpokladom tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je teda súhlas spoluvlastníka,
ktorému má byť vec prikázaná a jeho solventnosť, t. j. má dostatok financií na vyplatenie primeranej
náhradyostatnýmspoluvlastníkom.Akzákonustanovuje,žeprikázanievecijednémuzospoluvlastníkov
je možné len za primeranú náhradu, znamená to, že súd môže prikázať vec iba tomu spoluvlastníkovi,
ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu zaplatiť.

23. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov prichádza do
úvahy tam, kde vec nemôže byť reálne rozdelená a ani prikázaná konkrétnemu spoluvlastníkovi (či už
z dôvodu nezáujmu alebo nedostatku solventnosti spoluvlastníka).

24. Napokon, napriek zásade, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, je možné výnimočne spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať; súd návrh zamietne len v
prípade, keď nemožno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci. Súčasne
však pre taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka – existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Musí ísť pritom o okolnosti takej povahy, že pri nich záujem žalovaného v

prejednávanejveciponechaťspoluvlastníckystavnezmenenýsavporovnanísozáujmomžalobcuzrušiť
podielovéspoluvlastníctvoukážeakovýznamnejšíaprednejší,kdetedaindividuálnyzáujemžalovaného
prevažuje nad individuálnym záujmom žalobcu natoľko, že je mu potrebné poskytnúť ochranu touto
formou. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Z procesného hľadiska žalobca v konaní o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemusí tvrdiť a preukazovať existenciu dôvodov hodných osobitného

zreteľa, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené a nie je povinný
tvrdiťapreukazovaťžiadneskutočnosti,ktorébyďalšietrvaniespoluvlastníckehovzťahuopodstatňovali.
Je na žalovanom, aby existenciu týchto dôvodov preukázal, za predpokladu, že sa prípadne domáha
zamietnutia návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade
žalovaná nepreukázala, že by disponovala finančnými prostriedkami na vyplatenie náhrady žalobcovi
vo výške spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. Táto
skutočnosť bola žalovanou namietaná v podanom odvolaní. Je však potrebné uviesť, že žalovaná počas
konania nepredložila také dôkazy, na základe ktorých by mohla byť konštatovaná pripravenosť žalovanej

plniť primeranú náhradu vo výške podielu žalobcu, pričom toto je potrebné konštatovať aj vo vzťahu
k dôkazom predloženým žalovanou v odvolacom konaní. Uvedené ostalo prakticky len v rovine tvrdení
žalovanej a aj v podanom odvolaní len v poukazovaní na možné budúce získanie potrebných finančných
prostriedkov, či v poukazovaní na dôvody, pre ktoré žalovanej (resp. jej synovi) nebol poskytnutý úver.
Spoluvlastník,ktorémumábyťvecprikázaná,musípreukázaťreálnuschopnosťplniťprimeranúnáhradu

pri prikázaní veci do jeho vlastníctva, nie len akési potenciálne možnosti, ktorých skutočná realizácia
ako aj výsledok je otázny aj z časového hľadiska. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to,
že od podania žaloby (apríl 2018) uplynula už doba takmer ôsmich rokov, čo zákonite predstavovalo
dostatočný časový priestor pre žalovanú na zabezpečenie potrebných peňažných prostriedkov, či
v tomto smere už aj prípadnú skoršiu snahu žalovanej o speňaženie jej nehnuteľností za účelom

ichzískania.Samotnékonanieboloeštevroku2023prerušené,keďprávnyzástupcažalovanejuvádzal,
že bude potrebné zisťovať možnosti žalovanej ohľadom financovania náhrady za spoluvlastnícky
podiel, ale ani od tohto momentu nedošlo v tomto smere k reálnemu získaniu peňažných prostriedkov.
Nepripravenosť plniť primeranú náhradu napokon vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej v konaní (zápisnicazo dňa 17. 02. 2025, kde žalovaná uviedla, že nevie zabezpečiť vyplatenie jednej polovice podielu
žalobcu), či jej právneho zástupcu (zápisnica z pojednávania zo dňa 08. 11. 2023, kde je uvedené, že
keď žalovaná išla preverovať podmienky úveru, zistila, že jej to majetkové pomery neumožňujú) a aj

z časového hľadiska ju možno označiť za dlhodobejšie pretrvávajúcu. Odvolací súd preto uvádza, že
výsledky dokazovania skutočne nesvedčia zisteniu dostatočných zdrojov, či prostriedkov žalovanej, za
účelom vyplatenia žalobcu pre prípad prikázania predmetných nehnuteľností do jej vlastníctva, ktorými
by žalovaná reálne disponovala.

26. Ďalej je potrebné uviesť, že v konaní neboli zistené dôvody pre aplikáciu ust. § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré počíta so zamietnutím návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva z výnimočných dôvodov, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne
deliteľná a ďalším spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bránia dôvody
hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy, pokiaľ by strana
sporu, v tomto prípade žalovaná, uviedla v rámci obrany voči žalobnému návrhu také dôvody, ktoré

by zakladali aplikáciu tohto zákonného ustanovenia. Žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie neuvádzala žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by bolo možné posúdiť ako dôvody hodného
osobitného zreteľa a v danom prípade ani nenavrhovala zamietnutie žaloby z týchto dôvodov. Naopak,
žalovaná už vo svojom prvotnom vyjadrení k žalobe a aj v nasledujúcom konaní žiadala, aby súd prvej
inštancie predmetnú nehnuteľnosť prikázal do jej vlastníctva, pričom navrhovala nariadenie znaleckého

dokazovania pre stanovenie hodnoty predmetných nehnuteľností. Následné vykonané dokazovanie sa
týkalo toho, či disponuje finančnými prostriedkami pre poskytnutie primeranej náhrady žalobcovi. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. §142 ods. 2
Občianskehozákonníkanemožnopovažovaťlenzáujemžalovanejnazachovaníspoločnéhovlastníctva
k nehnuteľnosti. Výsledky dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie nesvedčili zisteniu dôvodov

osobitnéhozreteľa,ktorébyzakladaliaplikáciuust.§142ods.2Občianskehozákonníkanadanýprípad,
tieto žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdila. Právny zástupca žalovanej tieto tvrdil
až v odvolacom konaní, čo odvolací súd vyhodnotil ako novotu v konaní s poukazom na ust. § 366 CSP,
na ktorú nebolo možné prihliadnuť. Ak aj právny zástupca žalovanej poukazoval na vyjadrenie právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 28. 05. 2025, na základe ktorého mal súd

prvej inštancie získať vedomosť a mať preukázanú existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa (že
žalovaná so synom nemajú zabezpečené iné bývanie a majú sa stať bezdomovcami), takáto skutočnosť
z vyjadrení právneho zástupcu žalobcu na predmetnom pojednávaní nevyplýva. Tieto skutočnosti mali
byť žalovanou tvrdené v konaní pred súdom prvej inštancie. Z procesného hľadiska žalobca v konaní o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva ani nemusí tvrdiť a preukazovať existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené a nie
je povinný tvrdiť a preukazovať žiadne skutočnosti, ktoré by ďalšie trvanie spoluvlastníckeho vzťahu
opodstatňovali. Bolo na žalovanej, aby existenciu týchto dôvodov preukázala, za predpokladu, že by sa
prípadne aj domáhala zamietnutia žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa, k čomu ale zo strany
žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo.

27. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie v súvislosti s neúčasťou
právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní nariadenom na deň 28. 05. 2025, kedy právny zástupca
v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nepreukázal ním uvádzané dôvody pre odročenie
pojednávania(oneskoreneažvodvolacomkonaníbolizostranyprávnehozástupcupredloženéletenky).

Odvolací súd však uvádza, že na splnenie podmienky dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania
nestačí, že právny zástupca žalovanej takúto skutočnosť súdu prvej inštancie iba oznámil bez toho,
aby uviedol ďalšie údaje o tom, prečo sa nemôže na pojednávaní zúčastniť (napr. preukázaním, že
zahraničná cesta nezniesla odklad, za akým účelom je podniknutá, či mohol termín zahraničnej cesty
ovplyvniť a pod.), kedy sa o termíne zahraničnej cesty dozvedel (že o ňom bol uzrozumený skôr

ako o pojednávaní, kde sa ospravedlňuje a pod.) a že časovú kolíziu nebolo možné vyriešiť inak.
Kolízia pojednávania a tvrdenej zahranične cesty zástupcu strany sporu v tom istom termíne nemôže
byť bez ďalšieho akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie
vytýčeného pojednávania, zároveň bez preukázania neodkladnosti takejto zahraničnej cesty. Súd prvej
inštancie informoval právneho zástupcu žalovanej, že jeho žiadosť o odročenie nebude akceptovať,

vzhľadom na nepreukázanie dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania a ani tej skutočnosti,
kedy sa o tomto dôvode dozvedel, s čím je potrebné sa stotožniť, nakoľko k žiadosti o odročenie
pojednávania neboli pripojené žiadne ďalšie doklady. Na oznámenie súdu prvej inštancie už právny
zástupca žalovanej nijako nereflektoval. V súvislosti so žiadosťou o odročenie pojednávania tak nebolizo strany právneho zástupcu žalovanej preukázané také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju
povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Z uvedených dôvodov odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej týkajúcu sa nesplnenia procesných podmienok na

vykonanie pojednávania dňa 28. 05. 2025. Postupom súdu prvej inštancie v tomto prípade nedošlo
k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces.

28. V zmysle vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní
žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, preto odvolanie

žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené, keď
nedošlo k ich naplneniu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

29. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanej, ktorá úspech v odvolacom
konaní nemala.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).