Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200523
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky
senátu vo veci žalobcu: T.. B. I., nar. XX. B. XXXX, G.. sv. Q. XXX/X, M., zastúpeného: JUDr. Marián
Ďurina, advokát, Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta
8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 10. februára 2021, č. 82380-3/2020-BA?, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/44/2021-79 z 22. júla 2025
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/44/2021-79 z 22. júla 2025 sa mení tak, že sa

zrušuje rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne z 10. februára 2021, č. 82380-3/2020-BA, a vec sa jej
vracia na ďalšia konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj konania
pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácií, rozhodnutím z 27. januára 2014 udelil žalobcovi povolenie na výkon povolania

prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy. Od 8. novembra 2014 sa žalobca s týmto oprávnením dal
zapísať do obchodného registra. Potom, čo bol odtiaľ vymazaný na vlastný návrh k 31. marcu 2020,
oznámil pobočke žalovanej v Bratislave, že k tomuto dňu ukončil svoje podnikanie. Pretože pobočka
trvala na tom, že jeho oprávnenie zaniká až odňatím povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa
cestnej dopravy, okresný úrad na jeho žiadosť vydal rozhodnutie z 5. júna 2020, ktorým vyslovil, že mu
odnímapovolenieudelené27.novembra2014.Totorozhodnutienadobudloprávoplatnosť11.júna2020,
a preto pobočka žalovanej oznámila žalobcovi, že jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie

samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo až k tomuto dňu. Na svojom stanovisku zotrvala aj napriek
tomu, že jej žalobca obsiahlo vysvetľoval, že jeho oprávnenie zaniklo už k 31. marcu 2020.
2. Nato pobočka rozhodnutím z 2. októbra 2020 predpísala žalobcovi dlžné poistné za mesiace apríl
až jún 2020 v sume 244,09 €. V odôvodnení uviedla, že podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm.
c), ods. 3 písm. c), ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bol povinný platiť
a odvádzať poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba až do 11. júna 2020, no za apríl 2020
tak urobil v nesprávnej výške a za mesiac máj a jún 2020 tak neurobil vôbec. Žalobca v odvolaní

namietal, že oprávnenie prevádzkovať cestnú dopravu je podmienené zápisom v obchodnom registri.
Preto trval na svojom názore, že jeho povinné poistenie zaniklo už 31. marca 2020. Ústredie žalovanej
však tu preskúmavaným rozhodnutím z 10. februára 2021 nevyhovelo tomuto odvolaniu, hoci formálne
zmenilo výrok prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznilo, že žalobca bol od 27. januára 2014 oprávnenýna prevádzkovanie cestnej dopravy. Toto oprávnenie mu zaniklo až 11. júna 2020, keď nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie o odňatí povolenia. Preto bol v uvedenom období samostatne zárobkovo
činnou osobou podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Keďže jeho príjem za rok 2018 presiahol sumy

predpokladané v § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z., trvalo jeho povinné poistenie až do 11. júna
2020 a až dovtedy mal platiť a odvádzať poistné.
3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej zopakoval svoj právny názor na
okamih zániku oprávnenia prevádzkovať cestnú dopravu. Správny súd ju však zamietol tu napadnutým
rozsudkom č. k. BA-7Sa/44/2021-79. V odôvodnení sa stotožnil so záverom žalovanej, že toto

oprávnenie žalobcu nezaniklo výmazom z obchodného registra, ale až právoplatnosťou rozhodnutia
okresného úradu o odňatí povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. To, že
toto povolenie je oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a jeho držiteľ je samostatne
zárobkovo činnou osobou v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa správneho súdu potvrdzuje aj
judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra správnych súdov.
II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zmeny tohto rozsudku tak, že sa zrušia
rozhodnutia žalovanej. Po obsiahlom a miestami nepríliš vecnom opise svojho doterajšieho postupu
namietol, že rozhodnutia žalovanej nie sú náležite odôvodnené a nevychádzajú z riadne zisteného
skutkového stavu. Ak správny súd skutočne nie je skutkovým súdom, mal zrušiť tieto rozhodnutia a vrátiť

vec žalovanej. Správny súd, ani žalovaná podľa žalobcu nevysvetlili, prečo ustanovenia § 5 ods. 3 a §
56c ods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave ukladajú povinnosť zapísať sa do obchodného
registra, keď na oprávnenie prevádzkovať cestnú dopravu podľa ich mienky postačuje povolenie vydané
okresným úradom. Podľa žalobcu označené ustanovenia preukazujú správnosť jeho názoru, že toto
oprávnenie je viazané na zápis v obchodnom registri.

5. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zotrvala na tom, že oprávnenie na výkon povolania
žalobcovi zaniklo až 11. júna 2020. Svoje rozhodnutia považovala za preskúmateľné, pretože sa v
nich zaoberala len podstatnými námietkami žalobcu. To, že ich odôvodnenie nezodpovedá predstave
žalobcu, neznamená, že sú nezákonné.
III.

Posúdenie veci kasačným súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení
s § 203 ods. 2 SSP).

7. V prerokúvanej veci organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho
poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o otázke
vzniku poistenia. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania,
ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 209 ods. 1 cit. zák.
musí byť rozhodnutie organizačnej zložky v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa §
209ods.2jejednouználežitostíajodôvodnenie,vktorompodľa§209ods.4cit.zák.organizačnázložka
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa § 195 ods. 2 cit. zák.
sú podkladom na rozhodnutie najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné

vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke z jej činnosti.
8. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. je samostatne zárobkovo činnou osobou fyzická osoba, ktorá
dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 cit. zák. Konkrétny mechanizmus zániku

tohto poistenia sa spravuje ustanovením § 21 ods. 1, v zmysle ktorého poistenie zanikalo 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem samostatne zárobkovo činnej
osoby uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Zároveň však podľa § 21 ods. 4 cit. zák. povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá mala oprávnenie na

činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zanikalo aj odo dňa, od ktorého nebola oprávnená na
výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.
9. V prerokúvanej veci žalovaná vyšla z toho, že žalobca bol samostatne zárobkovo činnou osobou
na základe povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy z 27. januára 2014. Jehopríjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2018 presiahol hranicu ustanovenú v § 138 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z. z., takže jeho povinné poistenie na základe § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. malo trvať až do 30. júna 2020. Podľa už cit. § 21 ods. 4 tohto zákona však mohlo zaniknúť

skôr, ak by skôr zaniklo oprávnenie žalobcu na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Kasačný súd sa
stotožňuje s názorom vyjadreným v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 88/2018, na ktorý odkázal
aj správny súd, že oprávnenie na výkon povolania prevádzkovateľa môže byť oprávnením na výkon
samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b), a preto jeho zánik na základe cit. ustanovenia
vedie k zániku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podstatou sporu v prerokúvanej

veci však je práve to, čím sa toto oprávnenie zakladalo, teda dokedy trvalo a kedy zaniklo - či sa tak
stalo výmazom z obchodného registra k 31. marcu 2020, ako tvrdí žalobca, alebo až právoplatnosťou
rozhodnutia okresného úradu o odňatí povolenia z 27. júna 2014, teda k 11. júnu 2020.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 1. januára 2014 je zárobkovou
činnosťou okrem iného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003

Z. z. Takým príjmom je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) cit. zák. aj príjem z iného podnikania
než poľnohospodárska výroba alebo živnosť. Sama okolnosť, že určitá osoba je držiteľom určitého
rozhodnutia, ktorým sa takéto oprávnenie vydalo, však ešte nedáva odpoveď na to, či len toto
rozhodnutie samo skutočne zakladá právny vzťah, z ktorého vyplýva dosahovanie takéhoto príjmu.
Záver, či určité rozhodnutie skutočne predstavuje oprávnenie, z ktorého možno dosahovať také príjmy,

je totiž otázkou výkladu právnej normy, ktorá upravuje toto oprávnenie a práva a povinnosti, ktoré z neho
vyplývajú (porov. napr. podrobný rozbor oprávnení, ktoré sú spojené s licenciou na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2019).
11. V tu prerokúvanej veci sa žalobcovi 27. januára 2014 vydalo rozhodnutie o povolení na výkon
povolania prevádzkovateľa nákladnej dopravy. Podmienky výkonu povolania prevádzkovateľov cestnej

dopravy a ich postavenie upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009,
ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone
povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, ako aj už citovaný zákon č. 56/2012 Z. z. Žalovaná sa
však vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberala tým, či tieto predpisy skutočne viažu oprávnenie
na výkon tohto povolania na samotný fakt vydania rozhodnutia okresného úradu alebo, ako to tvrdil

žalobca, aj na zápis v obchodnom registri. Bez takejto analýzy však žalovaná nemohla dospieť k záveru,
že samotné rozhodnutie z 27. januára 2014 (bez zápisu v obchodnom registri) znamenalo oprávnenie
žalobcu vykonávať túto činnosť a dosahovať príjmy v zmysle § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Kvôli tomu
potom nedala ani žiadnu odpoveď na argument žalobcu, že k zániku tohto oprávnenia viedol už výmaz z
obchodného registra 31. marca 2020, a nie až právoplatné odňatie pôvodného povolenia 11. júna 2020.

IV.
Záver
12. Celkom chýbajúce úvahy o tejto kľúčovej otázke spôsobujú, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej
nevyhovuje požiadavkám § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto kasačný súd dospel k záveru, že
je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Ak správny súd za týchto okolností

správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza napadnutý rozsudok z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto ho kasačný súd podľa
§ 462 ods. 2 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej
podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie.
13. Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP).

Pri novom rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu pobočky o predpísaní poistného sa tak
bude zaoberať otázkou, na aké skutočnosti citované nariadenie č. 1071/2009 a zákon č. 56/2012 Z. z.
viažu oprávnenie na prevádzkovanie cestnej dopravy, a či teda toto oprávnenie zanikalo skutočne až
právoplatnosťou jeho odňatia, alebo už výmazom z obchodného registra. Svoje úvahy a závery potom
uvedie v odôvodnení nového rozhodnutia v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

14. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na
správnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobcovi,
ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu
trov konania pred správnym súdom proti neúspešnej žalovanej.
15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.