Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9C/91/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125368663
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:6125368663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovaným: 1/ D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX,
XXX XX D., 2/ D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 1.286,26
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2025 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanýchnazaplateniesumy1.286,26EURspoluspríslušenstvomtitulomnáhradyškodyalternatívne

bezdôvodného obohatenia. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Žaloba bola pôvodne doručená Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.8.2025.

3. Žalobu tunajšiemu súdu, ako príslušnému súdu na jej prejednanie v zmysle ust. § 13 a ust. § 14
v spojení s ust. § 41 a ust. § 43 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku postúpil Okresný
súd Banská Bystrica dňa 7.10.2025, nakoľko žalovaní vzniesli námietku miestnej nepríslušnosti.

4. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.08.2001 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovanými D. E. a D. E. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod podielu 1/2 na
rodinnom dome so súpisným číslom 87, postavenom na pozemku parc. č. 105-1, zapísanom na LV č.
XXXX, k.ú. G., okres Michalovce.

5. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol v prospech žalovaných povolený vklad vlastníckeho práva.

Následne Daňový úrad Michalovce vyrubil navrhovateľovi daň z prevodu nehnuteľnosti vo výške 38 750
Sk,ktorúbolnavrhovateľpovinnýzaplatiť.Navrhovateľtútosumuzaplatil,pričomvprepočtekonverzným
kurzom 30,1260 Sk/EUR ide o sumu 1 286,26 EUR.

6. Žalovaní tak podľa názoru žalobcu získali majetkový prospech na jeho úkor, ktorý bol povinný uhradiť
ich daňovú povinnosť, pričom tento záväzok voči navrhovateľovi doposiaľ neuhradili.

7. Žalovaní v 1. a v 2. rade zhodne prevzali žalobu s prílohami dňa 10.9.2025.

8. Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.9.2025 žalovaní namietli
neexistenciu právneho nároku žalobcu, pričom poukázali na to, že žalobca bol povinný uhradiť daňz prevodu nehnuteľnosti v zmysle kúpnej zmluvy a v zmysle vtedy platného a účinného zákona,
ako aj v zmysle daňového výmeru Daňového úradu Michalovce. Súčasne žalovaní vzniesli námietku
premlčania.

9. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2025 žalobca zopakoval skutočnosti
tvrdené v žalobe s tým, že opakovane poukazoval na nezaplatenie kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy,
opísal rodinné pomery a k meritu veci uviedol, že zaplatil daň z prevodu nehnuteľnosti, pričom potvrdil,
že v zmysle vtedy platného a účinného zákona bol osobou, ktorá bola povinná uhradiť predmetnú daň.

10. Súd na prejednanie veci nariadil termín pojednávania na deň 25.2.2026, ktorého sa zúčastnil
žalobca a žalovaní v 1. a v 2. rade. Strany na pojednávaní zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach.
Na pojednávaní súd podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, za účelom zistenia skutkového
stavu položil žalobcovi otázky, na ktoré odpovedal tak, že okrem bodu VI. kúpnej zmluvy, kde sa strany
sporu dohodli na forme úhrady dane z nehnuteľnosti, strany sa súčasne mali ústne dohodnúť, že všetky

poplatky súvisiace s prevodom uhradia žalovaní, ktorí toto skutkové tvrdenie popreli v záverečnej reči.
Žalobca uviedol, že proti platobnému výmeru daňového úradu odvolanie nepodal a taktiež uviedol, že
požiadal o splácanie dane formou splátok.

11. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

12.Zkúpnejzmluvyuzatvorenejmedzistranamisporudňa31.8.2001jezrejmé,žetútouzatvoril žalobca
ako predávajúci a žalovaní D. E. a D. E. ako kupujúci, predmetom ktorej bol prevod podielu 1/2 na
rodinnom dome so súpisným číslom XX, postavenom na pozemku parc. č. 105-1, zapísanom na LV č.
XXXX, k.ú. G., okres Michalovce. Strany sporu v bode VI. kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2001 zakotvili

nasledovné: ,,Účastníci zmluvy sa dohodli, že daň z prevodu nehnuteľnosti, ako aj všetky iné poplatky
so zmluvou súvisiace, budú znášať podľa zákona.“

13. Z platobného výmeru Daňového úradu Michalovce zo dňa 6.10.2003 vyplýva, že daňový úrad vyrubil
žalobcovi, ako subjektu, ktorý bol povinný uhradiť daň z prevodu nehnuteľnosti v zmysle toho času

platného a účinného zákona č. 318/1992 Zb. zo 4. mája 1992 o dani z dedičstva, dani z darovania a dani
z prevodu a prechodu nehnuteľností, účinného v čase výrubu dane, vo výške 38 750 Sk (1 286,26 EUR).

14. Z výzvy Daňového úradu Michalovce zo dňa 8.12.2003 vyplýva, že daňový úrad vyzval žalobcu na
doplnenie jeho podania, ktorým žiadal úhradu dane z prevodu nehnuteľnosti formou splátok.

15. Daňový úrad Michalovce vydal dňa 29.4.2004 daňovú exekučnú výzvu voči žalovanému z dôvodu
neuhradenia daňového nedoplatku vo výške 38.750 SK.

16. Výzvou zo dňa 15.7.2025 vyzval žalobca žalovaných na úhradu sumy vo výške 1.286,26 EUR

z dôvodu uhradenia dane z predaja nehnuteľnosti, kedy mali žalovaní v zmysle dohody uhradiť
predmetnú daň.

17. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

18. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Bezdôvodné obohatenie predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká
tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Podstatou
bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

21. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.22. Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

23. Podľa ust. § 151 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

24. Žalobca v konaní tvrdil, že má nárok voči žalovaným na zaplatenie sumy vo výške 1.286,26 EUR

spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody alternatívne bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že
uhradil daň z predaja nehnuteľnosti na základe daňového výmeru Daňového úradu Michalovce zo dňa
6.10.2003.

25. Súd mal v konaní za preukázané, že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 27.8.2001 predmetom
ktorej bol prevod podielu 1 na rodinnom dome so súpisným číslom 87, postavenom na pozemku parc.

č. 1054, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. G., okres Michalovce.

26. Strany zmluvy v bode VI. dohodli, že daňová povinnosť bude znášaná podľa zákona. Bod VI. kúpnej
zmluvy zo dňa 27.8.2001 stanovoval: ,,Účastníci zmluvy sa dohodli, že daň z prevodu nehnuteľnosti,
ako aj všetky iné poplatky so zmluvou súvisiace, budú znášať podľa zákona.“

27. V konaní nebolo sporné, že v zmysle zákona č. 318/1992 Zb. zo 4. mája 1992 o dani z dedičstva,
dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, účinného v čase výrubu dane, Daňový úrad
Michalovce vyrubil žalobcovi daň z prevodu nehnuteľnosti a to daňovým výmerom zo dňa 6.10.2003.
Súd mal za preukázané z výpovede žalobcu na pojednávaní, že proti predmetnému daňovému výmeru

nepodal odvolanie.

28. Súčasne v konaní nebolo sporné ani to, že daň za prevod nehnuteľnosti zaplatil žalobca, čo žalobca
uviedol v žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 16.11.2025.

29. Napokon v konaní bola taktiež nesporná skutočnosť, že daňovníkom, resp. osobou povinnou na
uhradenie dane za prevod nehnuteľnosti v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2001 a na základe
daňového výmeru Daňového úradu Michalovce zo dňa 6.10.2003 bol žalobca, ktorý túto skutočnosť
potvrdil v podaní zo dňa 16.11.2025.

30. Sporná pre súd bola povaha a predmet potencionálnej pohľadávky žalobcu voči žalovaným, resp.
titul, ktorým žiada žalobca zaplatenie žalovanej sumy.

31. Bolo úlohou súdu v prvom rade určiť správne právne posúdenie veci, kedy žalobca odôvodnil svoj
nárokakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniaalternatívnenároknanáhraduškody.Súdvdanej

spojitosti konštatuje, že strany sporu môžu svoj nárok definovať podľa svojej svojvôle, avšak právne
posúdenie je vecou súdu.

32. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zato, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko
žalobca nepreukázal existenciu právneho titulu na zaplatenie sumy vo výške 1.286,26 EUR od

žalovaných, z ktorého dôvodu podľa právneho názoru súdu ide celkom zrejme o zjavne nedôvodnú
žalobu.

33. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že žalobca nedisponuje
pohľadávkou voči žalovaným vo výške 1.286,26 EUR za skutkového stavu, ktorý žalobca v priebehu

konania predostrel. Súd tak dospel k záveru o neexistencii pohľadávky žalobcu voči žalovaným, pričom
mal zato, že suma vo výške 1.286,26 EUR je sumou, ktorú bol povinný uhradiť žalobca Daňovému úradu
Michalovce, na základe výrubu dane platobným výmerom zo dňa 6.10.2003 a v zmysle toho času (ku
dňu výrubu dane) platného a účinného zákona č. 318/1992 Zb. zo 4. mája 1992 o dani z dedičstva, dani
z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. V zmysle uvedeného, bol žalobca povinnou

osobou na úhradu predmetnej dane z prevodu nehnuteľnosti. Podľa právneho názoru súdu neexistuje
právny titul, ktorým by súd mohol hypoteticky zaviazať na zaplatenie sumy vo výške 1.286,26 EUR
žalovaných, nakoľko túto sumu bol povinný uhradiť žalobca titulom prevodu nehnuteľnosti na základe
vtedy platného a účinného zákona č. 318/1992 Zb., ktorý aplikoval Daňový úrad Michalovce daňovýmvýmerom, t. j. bol osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť. V konaní nakoniec ani nebolo sporné to, že
žalobca bol subjektom, ktorý má daň z prevodu nehnuteľnosti daňovému úradu uhradiť, kedy žalobca
podaním zo dňa 16.11.2025 túto skutočnosť sám potvrdil. Neexistuje preto právny titul, ktorým by súd

zaviazal žalovaných na uhradenie sumy vo výške 1.286,26 EUR žalobcovi, nakoľko túto sumu bol
povinný žalobca uhradiť Daňovému úradu Michalovce v zmysle predmetného platobného výmeru.

34. Žalobca vo výzve zo dňa 15.7.2025 adresovanej žalovanému v 1. a v 2. rade uviedol, že v zmysle
dohody zmluvných strán bola povinnosť žalovaných uhradiť daň z prevodu nehnuteľnosti. Súd mal na

základe vykonaného dokazovania zato, že v konaní nebola preukázaná žiadna iná dohoda ohľadne
zaplatenia dane z predaja nehnuteľnosti, nakoľko v kúpnej zmluve zo dňa 27.8.2001 takáto dohoda
nie je (okrem bodu VI. Zmluvy, z ktorej takáto dohoda nevyplýva), pričom je zrejmé, že takáto dohoda
by celkom zrejme odporovala vtedy platnému a účinnému zákonu č. 318/1992 Zb., resp. samotnému
inštitútu zdanenia. Tvrdenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.2.2026, že existovala ústna
dohoda medzi stranami sporu ohľadne úhrady dane, kedy mali v zmysle dohody uhradiť daň žalovaní a

ktorá bola v zrejmom rozpore s bodom VI. uzatvorenej kúpnej zmluvy, považoval súd za nepreukázané
a účelové a na toto tvrdenie žalobcu neprihliadol.

35. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že podstata dohody medzi stranami
sporu bola ukotvená v bode VI. kúpnej zmluvy zo dňa 27.8.2001, kde strany sporu deklarovali

nasledovné: ,,Účastníci zmluvy sa dohodli, že daň z prevodu nehnuteľnosti, ako aj všetky iné poplatky
so zmluvou súvisiace, budú znášať podľa zákona.“ V zmysle uvedeného následne podľa zákona č. č.
318/1992 Zb. účinného ku dňu výrubu dane, bol žalobca povinnou osobou na úhradu predmetnej dane.
Žalobca tak bol osobou povinnou na úhradu dane z predaja nehnuteľnosti, na čom sa nakoniec v konaní
aj zhodli strany sporu.

36. K uplatneným titulom žalobcu súd len okrajovo dodáva, že v prípade aplikácie titulu náhrady škody
v konaní v zmysle ust. § 415 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zaplatením dane za
prevod nehnuteľnosti, ktorú bol žalobca povinný platiť, mu nemohla vzniknúť škoda, ktorú by následne
bol oprávnený uplatňovať voči žalovaným. Súd mal zato, že žalovaní svojím konaním alebo opomenutím

konania nespôsobili žiadnu škodu porušením právnej povinnosti. V prípade aplikácie titulu vydania
bezdôvodného obohatenia v konaní v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalovaní podľa
názoru súdu nezískali a ani nemohli získať majetkový prospech na úkor žalobcu tým spôsobom, že
žalobca uhradil daň z predaja nehnuteľnosti, ktorú bol povinný uhradiť v zmysle platobného výmeru
Daňového úradu Michalovce zo dňa 6.10.2003. Neexistuje tak žiadna skutková podstata inštitútu

bezdôvodného obohatenia, ktorá by subsumovala prejednávaný prípad, a teda nemožno aplikovať
inštitút bezdôvodného obohatenia.

37. Žalovaní tak nespôsobili žalobcovi svojím konaním, alebo opomenutím konania žiadnu škodu a ani
nezískali majetkový prospech na úkor žalobcu tým, že žalobca uhradil predmetnú daň. Z uvedeného

dôvodu podľa právneho názoru súdu, žalobca nie je opravený žiadať zaplatenie predmetnej sumy od
žalovaných, nakoľko niet právneho titulu, ktorým by súd zaviazal žalovaných na zaplatenie danej sumy.

38.Spoukazomnazistenýskutkovýstavacitovanézákonnéustanovenia,malsúdvkonanízanesporne
preukázané, že žalobca nedisponuje pohľadávkou vo výške 1.286,26 EUR voči žalovaným v 1. a v 2.

rade.

39. Súd dodáva, že žalovaný bol povinný uhradiť daň za prevod nehnuteľnosti v zmysle platobného
výmeru zo dňa 6.10.2003 Daňového úradu Michalovce a v prípade, že mal zato, že daň platiť nemal,
tak mohol a mal podať odvolanie proti predmetnému platobnému výmeru.

40.Knámietkepremlčaniavznesenejžalovanýmidňa18.9.2025súduvádza,žesauvedenounámietkou
premlčania ani nezaoberal, nakoľko neexistuje pohľadávka žalobcu voči žalovaným, ktorá by mohla byť
premlčaná.

41. Súd len pre úplnosť dodáva, že ak by malo byť predmetom konania preskúmavanie rozhodnutia
(daňového výmeru) Daňového úradu Michalovce, resp. otázky, kto mal byť zaťažený daňovou
povinnosťou, tak na takýto druh prieskumu a na následné rozhodnutie nemá právomoc, a konanie by
musel bezodkladne a obligatórne zastaviť.42. Záverom súd konštatuje, že sa informáciami ohľadom zaplatenia / nezaplatenia kúpnej ceny
žalovanými žalobcovi v konaní žiadnym spôsobom nezaoberal a neprihliadal na nich, nakoľko

predmetná skutočnosť nebola predmetom konania a ani s ním žiadnym spôsobom nesúvisela.

43. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca nedisponuje pohľadávkou vo
výške 1.286,26 EUR voči žalovaným z dôvodu, že uhradil daň za prevod nehnuteľnosti na základe
platobného výmeru Daňového úradu Michalovce. Súd tak má zato, že dostatočne jasne a zreteľne

vysvetlil, prečo žalobu zamietol.

44. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.

45. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto bol žalobca v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Žalovaným by tak patril nárok na náhradu trov konania. Po preskúmaní súdneho spisu však súd
konštatuje, že žalovaným v prebiehajúcom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že
im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.