Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/22/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200245
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8723200245.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: R. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. 2, XXX XX T., právne zastúpená: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, so sídlom Čajakova 5,
040 01 Košice, IČO: 31303064, proti žalovaným:1/ J. C., nar.X.X.XXXX, bytom P. B. XXXXX, XXX XX E.
P., 2/ J. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX L. Y., obaja právne zastúpení: AK JUDr. Lukáš Mojsej
s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, za účasti intervenienta na strane žalobkyne V. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. T. XXXX/XXX, L., právne zastúpeného Advokátska kancelária Hopferova s.r.o.
so sídlom Bajzova 2, Košice, zastúpená konateľkou a advokátkou JUDr. Martinou Hopferovou, o určenie
vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného
súdu Poprad 19 C 8/2023 - 246 zo dňa 18. decembra 2024 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u je rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad rozsudkom 19 C 8/2023 - 246 zo dňa 18. decembra 2024 rozhodol tak, že
I. X. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v časti podielu X k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. Z. v časti listu J okres G., obec E. P., katastrálne územie P. B. a to bytu číslo 1, vchod 0,
nachádzajúcemu sa na prízemí budovy so súpisným číslom Z., umiestnenej na parc. č. Q. Z./X o výmere
Z.m2,zastavanáplochaanádvorie,spoluspodielomnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX.
II.Žalobkyňa má voči žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade nárok na 100 % náhradu trov konania,
ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že je
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v časti podielu 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v časti
listu J okres G., obec E. P., katastrálne územie P. B., a to bytu číslo 1, vchod 0, nachádzajúcemu sa
na prízemí budovy so súpisným číslom XXXXX, umiestnenej na parc. č. Q. XXX/X o výmere XXXX
m2, zastavaná plocha a nádvorie, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX.
X. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav: G. trvania manželstva dňa 15.12.2003 žalobkyňa
a žalovaný v 1.rade ako kupujúci, uzavreli s predávajúcim, spoločnosťou K., s.r.o., D. XXXX/XX
T. X. o prevode nehnuteľností (ďalej aj „Zmluva“). Vklad bol povolený Správou katastra G. dňa
09.02.2004 pod V XXX/XXXX. Predmetom prevodu boli práve nehnuteľnosti, ku ktorým určenia
podielového spoluvlastníctva sa žalobkyňa domáha podanou žalobou. Je teda nepochybné, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudli počas trvania manželstva obaja manželia (žalobkyňa a žalovaný v
1.rade) do BSM (premietlo sa to aj do článku I. Zmluvy), a to dávno pred zrušením BSM, ku čomu došloaž v decembri roku 2011. Podľa článku IX. - Záverečné ustanovenia Zmluvy o prevode nehnuteľností
zmluvné strany prehlásili, že dobre porozumeli všetkým podmienkam tejto zmluvy, že s nimi súhlasia
a na znak toho zmluvu vlastnoručne podpisujú. Dátum overenia podpisov zmluvných strán podľa tohto
ustanovenia zmluvy je dňom uzavretia zmluvy. K overeniu podpisov došlo dňa XX.XX.XXXX, čo sporné
v konaní nebolo.
4. Je pravdou, že dňa 05.02.2004 bol k Zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003 uzatvorený
Dodatok, v zmysle ktorého už ako jediná kupujúca vystupovala žalobkyňa, teda došlo k zmene na strane
kupujúcich s tým, že predmet kúpy kupujúca podľa čl. 2 Dodatku kupuje do svojho zúženého BSM, čo je
samozrejme absurdita. Ak by aj bol tento dodatok k zmluve relevantný, žalobkyňa ako kupujúca by ho
mohla nadobudnúť nehnuteľnosti len do svojho výlučného (čo teraz žalovaní tvrdia), nie bezpodielového
(či zúženého alebo nezúženého) spoluvlastníctva. Článok V. Zmluvy sa v Dodatku doplnil o vetu, ktorá
znie: „Po povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti sa kupujúca zaväzuje podpísať notársku zápisnicu
do 5 dní, v opačnom prípade sa táto zmluva ruší od počiatku“.
5. Toho istého dňa, ako bol spísaný a podpísaný Dodatok k Zmluve, teda dňa 05.02.2004 bola
spísaná aj Notárska zápisnica N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX notárom I.. D. E., so sídlom v T., C. č.XX.
Účastníci J. C., nar. XX.XX.XXXX a manželka R. C., nar. XX.XX.XXXX požiadali notára a notár to
vykonal, o spísanie notárskej zápisnice, ktorej predmetom je Dohoda o zúžení zákonom určeného
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (podľa § 143a OZ). Účastníci sa v zmysle tejto
dohody obsiahnutej v notárskej zápisnici dohodli, že v prípade, ak v budúcnosti počas manželstva bude
uzavretá kúpno-predajná zmluva o prevode nehnuteľností z predávajúceho K., s.r.o. k trojizbovému
bytu č. X na prízemí (X.nadzemnom podlaží) bytového domu č. súpisné XXX v P. B. s príslušenstvom,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/
XXXXX-in, zapísaného na LV č. XXX k.ú. P. B., obec E. P., okres G., vlastnícke práva k tejto kúpenej
nehnuteľnosti s príslušenstvom budú vyňaté z J. a budú patriť do výlučného vlastníctva manželky R. C..
6. Na základe uvedeného je zrejmé, že či už Dodatok k Zmluve, alebo Notárska zápisnica o zúžení BSM
(oba dokumenty z 05.02.2004) nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k
predmetnýmnehnuteľnostiamžalobkyňouažalovanýmv1.radedoichbezpodielovéhospoluvlastníctva,
nakoľko vlastníctvo nadobudli obaja do BSM ešte v decembri 2003. Dohoda o zúžení BSM sa nemôže
vzťahovať na veci, ktoré manželia nadobudli pred jej uzatvorením, ale len na tie veci, ktoré sa stanú
predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení dohody o zúžení BSM.
7. Aj zo samotného znenia Notárskej zápisnice zo dňa 05.02.2004 je zrejmé, že žalobkyňa a
žalovaný v 1.rade zužujú svoje BSM pre prípad, že v budúcnosti počas manželstva bude uzavretá
kúpno-predajná zmluva o prevode nehnuteľností z predávajúceho K., s.r.o. k trojizbovému bytu č.
X na prízemí (X.nadzemnom podlaží) bytového domu č. súpisné XXX v P. B. s príslušenstvom,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/
XXXXX-in, zapísaného na LV č. XXX k.ú. P. B., obec E. P., okres G.. S. v čase, keď sa notárska
zápisnica spisovala, už nastali obligačnoprávne účinky vo vzťahu k platnosti a účinnosti Zmluvy o
prevode nehnuteľností. A nič na tom nemení ani skutočnosť, že vklad Zmluvy o prevode nehnuteľností
bol D. katastra G. povolený až dňa XX.XX.XXXX.
8. Z vyššie uvedeného, nad všetky pochybností je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti v zmysle
Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003 nadobudli obaja bývalí manželia (žalobkyňa a
žalovaný v 1.rade) do BSM. A keďže tieto nehnuteľnosti neboli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, patrili
do BSM, potom ich ani žalobkyňa nemohla darovať žalovanému v 1.rade, ktorý bol v čase darovania
jej manželom. Darovacia zmluva zo dňa 14.07.2009 (manželstvo bolo rozvedené právoplatne dňa
02.01.2013), ktorej vklad bol povolený dňa 14.09.2009 Správou katastra G. pod V XXXX/XX (č.l.XXX
spisu) je teda absolútne neplatným právnym úkonom pre obchádzanie zákona. A nech už bol dôvod
darovania akýkoľvek (mnoho napovie aj konanie vedené pred C. súdom T. sp. zn. XXC/XX/XXXX), nič
to nemení na tom, že na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo. Najvyšší súd už v rozhodnutí
sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998, na ktoré odkázal
aj v niektorých ďalších rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 446/2013, 3 Cdo 48/2013, 8 Cdo
306/2014) uviedol, že „absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho
priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne
neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladnerozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva“. Darovanie medzi manželmi
nie je možné, nakoľko by to vo svojich dôsledkoch znamenalo obchádzanie kogentných ustanovení o
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Každý z manželov má totiž vlastnícke právo k celej
veci, a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzené rovnakými právami druhého. Právne vzťahy,
ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú výraz len vo vzťahu k celej veci, a
to, či ide o vzťahy medzi manželmi navzájom alebo o vzťahy k tretím osobám, takže tu nie je podiel,
ktorý by mohol byť samostatným predmetom majetkovoprávnych konaní. Ak teda má každý z manželov
vlastnícke právo k celej veci, obmedzené však rovnakým právom druhého manžela, potom nemôže
jeden z manželov toto svoje právo previesť na druhého manžela, a to ani darovacou zmluvou.
9. Súd sa zaoberal aj konaním vedeným t. č. pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. XXC/XX/XXXX
(predtým Okresný súd Košice I, sp. zn. 35C/284/2011) a tvrdením žalovaných, že súd tu už právoplatným
výrokom určil neúčinnosť právneho úkonu (darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade),
že zákonným predpokladom na to, aby súd určil, že určitý právny úkon je neúčinný, je jeho platnosť,
a že súd prvej inštancie v rámci konania 35C/284/2011 posudzoval aj platnosť darovacej zmluvy, na
ktorú poukazuje žalobkyňa, čo vyplýva aj z bodu 28. a 29. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, kde
súd jasne uvádza, že dotknutý apartmán bol vyňatý z BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Súd sa
v prebiehajúcom konaní oboznámil s vyššie uvedeným rozsudkom zo dňa 10.05.2018 a uvádza, že
v bode 28 rozsudku Okresný súd Košice I konštatoval spísanie Notárskej zápisnice N XX/XXXX, Nz
XXXX/XXXXX zo dňa 05.04.2004 a jej obsah a v bode 29 rozsudku zase konštatuje uzavretie Dodatku
k Zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003, jeho obsah a overenie podpisov. V bode 109
odôvodnenia rozsudku súd o. i. hovorí o prospechu žalovaného v 1.rade z darovacej zmluvy a tiež, že
v čase kúpy apartmánu v roku 2004 mali, tam žalovaný v 1.rade a dlžníčka (v prebiehajúcom konaní
žalobkyňa a žalovaný v 1.rade), zúžené BSM o túto nehnuteľnosť. Súd sa bližšie vecne platnosťou
alebo neplatnosťou darovacej zmluvy nezaoberal, vo výroku svojho rozsudku jej platnosť nevyslovil.
Ako vyplýva z celého odôvodnenia rozsudku v prebiehajúcom konaní, súd má zato, že predmetné
nehnuteľnosti boli zakúpené počas manželstva, patria do BSM bývalých manželov a že darovacia
zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade je absolútne neplatnou pre obchádzanie zákona. Aj
keby sa konštatovanie v bode 109 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I považovalo za
prejudiciálne vyriešenie otázky platnosti darovacej zmluvy (ako uvádzali vlastne žalovaní, keď tvrdili, že
neúčinnosť sa dá vysloviť len pri platnom úkone), tak toto riešenie prejudiciálnej otázky pre prebiehajúce
súdne konanie nemá právnu relevanciu, a to o to zvlášť, že podľa názoru súdu na neplatnosť darovacej
zmluvy súd musí prihliadať ex offo.
10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala
v tomto konaní úspech v celom rozsahu, z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu
k žalovaným v rozsahu 100 %.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní a to proti obom jeho výrokom.
Odvolanie právne odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) f) a h) Civilného
sporového poriadku teda, že nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalovaní majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené, lebo nedáva
odpovede na najpodstatnejšie nastolené otázky, a to ako skutkové, tak aj právne, a teda je arbitrárne
a nepreskúmateľné.
13. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení rozsiahlo uvádza judikatúru a tiež rozvádza odôvodnenie vo
vzťahu k naliehavému právnemu záujmu, avšak odôvodnenie v užšom zmysle, teda ozrejmenie svojich
myšlienkových pochodov, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery vo
vzťahu k podstate veci nachádzajú iba v odsekoch 31. až 39, pričom sa v nich nenachádzajú odpovede
na podstatné nastolené otázky, respektíve je odôvodnenie aj vnútorne protirečivé.14.Vnútornáprotirečivosťodôvodneniadoslovakričínapríkladztoho,žesúdprvejinštancienastrane11
cituje ustanovenie § 133 ods. (2) Občianskeho zákonníka a následne v bode 37. odôvodnenia rozsudku
uvádza: Z vyššie uvedeného, nad všetky pochybnosti je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti v zmysle
Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003 nadobudli obaja bývalí manželia (žalobkyňa a
žalovaný v1.rade) do BSM. A keďže tieto nehnuteľnosti neboli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne,
patrili do BSM, potom ich ani žalobkyňa nemohla darovať žalovanému v 1. rade, ktorý bol v čase
darovania jej manželom. Darovacia zmluva zo dňa 14.07.2009 (manželstvo bolo rozvedené právoplatne
dňa 02.01.2013), ktorej vklad bol povolený dňa 14.09.2009 Správou katastra G. pod E (č.X.XXX spisu)
je teda absolútne neplatným právnym úkonom pre obchádzanie zákona. A nech už bol dôvod darovania
akýkoľvek (mnoho napovie aj konanie vedené pred Mestským súdom Košice sp. zn. 42C/26/2023), nič
to nemení na tom, že na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.
15. Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naviazané na moment povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Kúpna zmluva nadobúda platnosť podpisom zmluvných
strán. Týmto momentom nadobúda aj účinnosť. Avšak vecno-právne účinky nastanú až povolením
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čiže zápisom do katastra nehnuteľností. Vecno-
právnym účinkom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva. Ak sa zmluvou prevádza vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností, právnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva je vklad (intabulácia) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. ... Kúpna zmluva
smerujúca k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu. Uzavretá
zmluva má len obligačné účinky a sama nespôsobuje prevod vlastníckeho práva.
16. V danej veci neexistuje rozhodnutie katastrálneho úradu o tom, aby bola vec nadobudnutá do BSM
a dokonca k uvedenému neexistovala ani vôľa. Súd prvej inštancie napriek tomu, že ustanovenie §
133 ods. (2) Občianskeho zákonníka výslovne odcitoval, nevysporiadal sa v odôvodnení s momentom
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, respektíve sa s ním vysporiadal spôsobom, ktorý
odporuje zákonu a doktríne.
17. O všetkých dohodách upravených v § 143a Občianskeho zákonníka platí, že: i) môžu byť uzavreté
len medzi manželmi, ii) môžu byť uzavreté len počas trvania manželstva, iii) môžu byť uzavreté len do
budúcnosti, teda nemôžu sa vzťahovať na majetok, ktorý bol nadobudnutý pred jej uzavretím. V danom
prípade nedošlo k nadobudnutiu majetku (vlastníctva) do BSM pred uzatvorením dohody - Notárskej
zápisnice N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, lebo ešte pred povolením vkladu došlo k zmene zmluvy a tým
pádom aj vôle strán, ktorá bola po novom nadobudnúť vec do výlučného vlastníctva žalobkyne (podpísali
ju všetci účastníci pôvodnej zmluvy a svoje podpisy všetci dokonca aj osvedčili) a následne bol vklad
práva povolený už len výlučne pre žalobkyňu.
18. Počas trvania záväzku účastníci môžu dohodou kedykoľvek zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
Pre platnosť dohody platia všeobecné ustanovenia o zmluvách (§43 a nasl.).V súlade s ustanovením
§ 143a ods. (1) Občianskeho zákonníka teda došlo k uzatvoreniu dohody o zúžení BSM ešte pred
momentom nadobudnutia vlastníckeho práva do BSM, ktorým momentom by bol vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Tiež dohoda o zmene obsahu zmluvy bola nepochybne uzatvorené
pred nadobudnutím vlastníckeho práva do BSM, respektíve k nadobudnutiu veci do BSM nikdy nedošlo,
nakoľko obsah zmluvy bol pred povolením vkladu práva zmenený v tom smere, že sa nadobúda do
výlučného vlastníctva žalobkyne.
19. Uvedené dokladá aj prax katastrálnych úradov z ktorej je zrejmé, že ak sa pri vkladovom konaní
ukáže, že ako nadobúdateľ v zmluve samostatne figuruje osoba, ktorá je vydatá / ženatý a vyhlasuje, že
nehnuteľnosť nadobúda do svojho výlučného vlastníctva vyžiada si kataster od nadobúdateľa notársku
zápisnicu obsahujúcu dohodu manželov o zúžení BSM o majetok, ktorý je predmetom predloženej
zmluvy, pričom táto môže byť uzatvorená aj so spätnou platnosťou, po uzatvorení samotnej kúpnej
zmluvy, ktorá je predmetom vkladového konania.
20. Okrem toho katastrálne úrady v praxi úplne bežne prerušujú konania a žiadajú o opravu zmlúv,
pričom zmeny sa neraz týkajú podstatných náležitostí kúpnych, darovacích či záložných zmlúv ako je to
o akú konkrétnu nehnuteľnosť sa jedná, čiže predmet prevodu, jej atribúty (výmera, druh nehnuteľností ,
a podobne) alebo o to či sa vec nadobúda do výlučného, podielového, či bezpodielového vlastníctva,
atď. T. bulletin č. X/XXXX v odpovedi na otázku č. 7 uvádza: Ak katastrálny odbor zistí, že takáto dohoda,na základe ktorej bol podaný návrh na vklad a ktorá bola prílohou návrhu na vklad mala odstrániteľné
nedostatky, je povinnosťou správneho orgánu prerušiť konanie podľa § 31a písm. c) katastrálneho
zákona a vyzvať účastníkov konania o návrhu na vklad na odstránenie týchto nedostatkov v zmluve a
to formou dodatku k zmluve, ktorý inak musí mať náležitosti riadnej zmluvy. Pokiaľ by účastníci konania
neodstránili v stanovenej lehote vytknuté nedostatky v dohode a to dodatkom k zmluve, bol by daný
dôvod na zastavenie konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona.
21. Zo samotného obsahu Notárskej zápisnice N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX je zrejmé, že vôľou
žalobkyne a žalovaného v prvom rade bolo zúženie BSM pri nadobudnutí presne špecifikovaného bytu,
na čo nadväzoval dodatok ku kúpnej zmluve. Argumentácia súdu prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia
rozhodnutia, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade zužujú svoje BSM pre prípad, že v budúcnosti... je preto
irelevantná vzhľadom na dodatok k zmluve ktorým došlo k zmene vôle, a teda na skutočne prejavenú
vôľu žalobkyne a žalovaného v prvom rade, ktorú aj navonok prejavili svojím faktickým konaním. Týmto
úkonom došlo k zmene vôle nadobúdať nie do BSM, ale do výlučného vlastníctva, čo zákon dovoľuje,
či dokonca výslovne predpokladá, pričom k vôli nadobudnúť do výlučného vlastníctva došlo až po
zúžení BSM a tiež táto vôľa bola pre všetkých zainteresovaných nepochybná a taká bola aj pre kataster
nehnuteľností, ktorý takto vklad povolil, respektíve takáto bola aj pre iný súd ktorý vec posudzoval v
inom konaní.
22. Vyššie uvedené reflektoval aj samotný návrh na vklad, v ktorom bolo uvedené, že žalobkyňa
nadobúda predmet prevodu v podiele 1/1. Na list vlastníctva bola zapísaná žalobkyňa ako výlučná
vlastníčka.Následnežalobkyňarokynakladalasnadobudnutounehnuteľnosťouakososvojimvýlučným
vlastníctvom, o čom svedčí okrem iného samotná Darovacia zmluva zo dňa 14.07.2009, ktorou previedla
vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného v prvom rade. Je teda značne zarážajúce, že žalobkyňa
teraz tvrdí, že vlastníčkou v skutočnosti nebola.
23. Úmyslom žalobkyne a žalovaného v prvom rade bolo docieliť, aby žalovaná nadobudla nehnuteľnosť
do jej výlučného vlastníctva. Zúženie BSM a podpísanie dodatku reflektujúceho toto zúženie BSM
po podpise samotnej kúpnej zmluvy neodporuje ani relevantnej judikatúre (R XX/XXXX), podľa ktorej
dohoda o zúžení BSM podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len režim nadobúdania
vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v budúcnosti, ale sama osebe nemôže byť právnym
titulom pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov založených vkladom pred jej uzavretím. Vzhľadom
na postupnosť jednotlivých právnych úkonov (1. kúpna zmluva, 2. zúženie BSM notárskou zápisnicou,
3. dodatok ku kúpnej zmluve, 4. návrh na vklad) a ustanovenie § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje moment nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dohoda o zúžení BSM
neupravovala vlastnícke vzťahy manželov spätne. Žalovaným nie je z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie známe, prečo na posudzovanú vec neaplikoval ustanovenie § 133 ods. (2) Občianskeho
zákonníka, ako aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Cdo/184/2005 zo dňa 28.02.2006 (R
59/2007), ktorý cituje v bode 34. odôvodnenia rozsudku.
24. Žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku momentu nadobudnutia
nehnuteľnosti, respektíve svoje rozhodnutie zároveň náležíte nezdôvodnil s ohľadom na explicitnú a
jasnú dikciu zákona.
25. Faktom v danej veci je práve aj vôľa zainteresovaných subjektov, ako to bolo vyššie naznačené,
a teda že Dôležitým predmetná nehnuteľnosť nemala byť nadobudnutá do BSM ale do výlučného
vlastníctva žalobkyne, respektíve to že žalobkyňa začala namietať nadobudnutie veci do svojho
vlastníctva s výrazným, ba až extrémnym časovým odstupom.
26. Z konania žalobkyne je možné usúdiť za nepochybné, že realizovala úkony k tomu, aby sa stala
výlučnou vlastníčkou veci, a to 1. zúženie BSM notárskou zápisnicou, 2. dodatok ku kúpnej zmluve, 3.
návrh na vklad. Následne sa skutočne cítila ako vlastníčka veci, keď realizovala úkony ako vlastník veci,
teda 4. Darovacou zmluvou zo dňa 14.07.2009 previedla vec na žalovaného v 1. rade. Zo zákonných
ustanovení zároveň možno vyvodiť, že darovanie medzi manželmi prichádza do úvahy v prípade, ak je
predmetom daru majetok patriaci do výlučného vlastníctva jedného z manželov.
27. Teda aj keď opomenieme možnosť účelovej zmeny postojov žalobkyne s ktorým sa súd prvej
inštancie absolútne nevysporiadal a k uvedenému nič relevantné neuviedol, tak tak samotné plynutiečasu, keď žaloba bola podaná po 19 rokoch od úkonu, ktorou mala žalobkyňa nadobudnúť vec do svojho
výlučného vlastníctva, respektíve 14 rokoch od momentu, keď vec previedla na žalovaného v 1. rade a
12 rokoch od nadobudnutia spornej nehnuteľnosti žalovaným v 2. rade má isté zákonné konsekvencie.
28. Aj keď súd prvej inštancie vyššie uvedený princíp, že súd pozná právo odcitoval, respektíve
uviedol aj judikatúru k uvedenému, tak odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie mlčí o tom, ako
sa platným právom vysporiadal vo vzťahu k vydržaniu. Ustanovenie § 134 ods. 1a 2 Občianskeho
zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide
o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie
vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom
stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo
ovláda v dobrej viere, že jejej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti”. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka.
Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. ... Účelom vydržania je uviesť do
súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5 Cdo 30/2010).
29. Keďže v prípade vydržania ide o právnu skutočnosti nezávislé od vôle osôb, teda o právnu udalosť,
tieto vznikajú bez ohľadu na vôľu osôb, avšak právne normy im prisudzujú právne následky. Žalovaný
v 2. rade má jednoznačne za to, že u jeho osoby došlo k vydržaniu práva aj pre prípad, že by prvotný
úkon bol absolútne neplatný, čo samozrejme zároveň z vyššie uvedených dôvodov vylučuje. V tomto
kontexte sa žiada dodať, že je nepochybné, že žalovaný v 2. rade prezentoval ako písomne tak aj v
zastúpení na pojednávaní skutkové tvrdenia o vyššie uvedenom, teda o tom, že bol dobromyseľným
nadobúdateľom veci, lebo ich nadobudol od svojho otca (žalovaný v 1. rade) v dobrej viere, ktorý sám
ich predtým vlastnil dva roky.
30. K vydržaniu dochádza priamo zo zákona, ak boli kumulatívne splnené všetky jeho zákonné
podmienky, pričom dobromyseľnosť držby treba vždy posudzovať z objektívneho hľadiska a vždy
je potrebné brať do úvahy, či by aj každý iný držiteľ v obdobnej situácii pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od neho vyžadovať, nemal alebo
nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na rozdiel od preukazovania
vlastníctva pri vydržaní netreba preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia, ale len okolnosti
svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo
aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená. Naopak poukazujeme na dlhotrvajúcu nečinnosť
žalobkyne,ktoráakmalazato,ževecskutočnépatrídoBSMmohlasvojeprávouplatniťužomnohoskôr.
31. V tomto kontexte opätovne odvolatelia poukázali na konanie vedené na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn.: 35C//284/2011, respektíve neskôr na Mestskom súde Košice pod sp. zn.: 42C/26/2023 lebo
v relevantnom čase ani súd ktorý vec posudzoval nemal právny úkon za neplatný, iba konštatoval, že
mali žalovaný v 1. rade a dlžníčka (žalobkyňa v tomto konaní) zúžené BSM o túto nehnuteľnosť, a teda
uvedené viac akcentovalo dobromyseľnosť držby žalovaným v 1. rade, lebo jeho vlastníctvo a držba
boli podrobené síce nie meritórnemu, ako to podotkol súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí, ale
predsa len posúdeniu zo strany súdu.
32. Na základe všetkého vyššie uvedeného majú žalovaní za to, že sa súd prvej inštancie nedostatočne
vysporiadal s otázkou vôle zmluvných strán posudzovaného právneho úkonu a následne vec aj
nesprávne právne posúdil lebo vec nebola nikdy nadobudnutá do BSM (vlastníctvo sa nadobúda
vkladom do katastra nehnuteľnosti) ale bola nadobudnutá do výlučného vlastníctva žalovaného v 1.
rade, pričom následne svoje závery nedostatočne vysvetlil, lebo žalovaní sa v odvolaní museli sústrediť
na poukazovanie na to čo v odôvodnení chýba a nie na polemiku s názormi súdu prvej inštancie, čím im
zároveň bola odňatá možnosť náležite argumentovať a skrz uvedeného aj právo na spravodlivé konanie.
33. V neposlednom rade súd prvej inštancie, aj keď sám poukazoval na zásadu iura novit curia túto v
konaní dôsledne neaplikoval, lebo sa opomenul vysporiadať s plynutím času a vydržaním, keď žalovaní
vyčerpávajúco skutkovo opísali okolnosti veci, čo zároveň podložili relevantnými dôkazmi a trvali na
vlastníctve žalovaného v 2. rade k spornej veci.34. Na základe všetkého vyššie uvedeného žalovaní navrhujú, aby odvolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
35. K podanému odvolaniu sa vyjadrila listom zo dňa 12.03.2025 žalobkyňa prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne, kde uviedla , že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a odôvodnený
a odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade za nedôvodné.
36. Právne posúdenie o platnosti zúženia BSM na základe vyššie uvedenej Notárskej zápisnice malo
následne vplyv na platnosť Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, V-XXXX/XX.
37. V tejto súvislosti poukázala na to, že nadobudla uvedené nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy,
ktorá bola zavkladovaná pod V-XXX/XXXX spolu so žalovaným v prvom rade do BSM.
38. Žalobkyňa uzavrela Zmluvu o prevode nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam spolu so
žalovaným v prvom rade ako manželom dňa 15.12.2003, pričom zmluva je platná a účinná dňom
30.12.2003 kedy na tejto zmluve boli overené podpisy zmluvných strán.
39. Následne mala žalobkyňa spolu so žalovaným v prvom rade po podpise Zmluvy o prevode
nehnuteľností podpísať notársku zápisnicu spísanú na Notárskom úrade I.. D. E., N XX/XXXX, Nz XXXX/
XXXX. Touto notárskou zápisnicou malo dôjsť k zúženiu masy BSM o predmetné nehnuteľnosti.
40. Podľa bodu A Notárskej zápisnice, účastníci sa dohodli , že v prípade ak v budúcnosti počas
manželstva bude uzavretá Kúpno-predajná zmluva o prevode nehnuteľností z predávajúceho K., s.r.o. ,
predmetom ktorej bude prevod vlastníctva k
- Trojizbovému bytu č. X na prízemi ( 1. L. podlaží ) bytového domu č. súpisné XXX, v P. B. s prísl.,
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločný zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/
XXXXX- in, zapísaného na LV č. XXX, kat. územie P. B. , obec E. P. , okres G., vlastnícke práva k tejto
kúpenej nehnuteľnosti s prísl. budú vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a budú patriť
do výlučného vlastníctva žalobkyne.
XX. Táto Notárska zápisnica bola spísaná dňa XX.XX.XXXX.
42. Dňa 05.02.2004 bol ku pôvodnej Zmluve o prevode nehnuteľností uzavretý dodatok medzi
predávajúcim K., s.r.o. a žalobkyňou a žalovanou v I. rade , kde sa títo mali dohodnúť, že sa mení
úvodný čl. „X. strany“ a to tak, že sa menia strany a to tak, že predávajúcim je K., s.r.o. a kupujúcim
bude žalobkyňa.
43. Zároveň sa mal predmet pôvodnej Zmluvy o prevode nehnuteľností doplniť nasledovne tak, že
predávajúca predmet zmluvy v stave ako je popísaný v znaleckom posudku v bode I . tejto zmluvy
predáva a kupujúca ho od predávajúcej kupuje do svojho zúženého bezpodielového spoluvlastníctva
(zmluva o súženom bezdpodielovom spoluvlastníctve).
44. Zároveň sa mala pôvodná Zmluva doplniť o ustanovenie, že po povolení vkladu do katastra
nehnuteľností sa kupujúca zaväzuje podpísať notársku zápisnicu do 5 dní, v opačnom prípade sa táto
zmluva ruší od počiatku.
45. Žalobkyňa má za to, že uvedená Notárska zápisnica spísaná na L. úrade I.. D. E., N XX/XXXX, Nz
XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX nemohla spôsobiť účinky vylúčenia sporných nehnuteľností z majetku
BSM žalobkyne a žalovaného v I. rade.
46. Zdôrazňuje, že samotné znenie Notárskej zápisnice zo dňa 05.02.2004, bod A , hovorí o tom , že
žalobkyňa a žalovaný v I. rade zužujú svoje BSM v prípade ak v budúcnosti počas manželstva bude
uzavretá Kúpno-predajná zmluva o prevode nehnuteľností z predávajúceho K., s.r.o. , predmetom ktorej
bude prevod vlastníctva k trojizbovému bytu č. X na prízemí ( 1. L. podlaží ) bytového domu č. súpisné
XXX, v P. B. s prísl., spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločný zariadeniach domu
vo veľkosti XXXX/XXXXX- in, zapísaného na LV č. XXX, kat. územie P. B. , obec E. P. , okres G..
47. V čase 05.02.2004 , keď sa spisovala Notárska zápisnica už nastali obligačno-právne účinky
vo vzťahu platnosti a účinnosti Zmluvy o prevode nehnuteľností. Naviac, zmluvné strany (žalobkyňa,
žalovaný v I. rade, predávajúci) sa podľa čl. IX (Zmluvné strany) sa dohodli , že dobre porozumeli
všetkým podmienkam tejto zmluvy a súhlasia s podmienkami zmluvy pričom túto vlastnoručne podpísali.
Dátum overenia podpisov zmluvných strán je podľa Zmluvy o prevode nehnuteľností považovaný za deň
uzavretia zmluvy. Zmluva o prevode nehnuteľností je platná podľa osvedčovacích doložiek o pravosti
podpisu ku dňu 30.12.2003.48. Súd správne reflektoval na to, že Dohoda o zúžení BSM sa nemôže vzťahovať na veci, ktoré
manželia nadobudli ešte pred uzatvorením dohody o zúžení BSM, ale len na tie veci, ktoré sa stanú
predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení dohody o zúžení BSM. „Dohoda podľa § 143a Občianskeho
zákonníka môže upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v budúcnosti, ale sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov
založených pred jej uzavretím.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa zo dňa
31.07.2007, spisová značka: 2 Sž - o - KS 93/2006).
49. Žalobkyňa má za to, že v čase spísania Notárskej zápisnice dňa 05.02.2004 už sporné nehnuteľnosti
patrili do masy BSM , nakoľko sa žalobkyňa a žalovaný v I. rade prejavom svojej vôle a to podpisom
a overením podpisu na Zmluve o prevode nehnuteľností zaviazali a rešpektovali skutočnosť, že
nehnuteľnosti budú súčasťou masy BSM. V uvedenej situácií tak neobstojí obrana žalovaných, ktorí
uvádzajú, že tieto veci patrili do výlučného vlastníctva žalobkyne.
50. Vo vzťahu k posúdeniu dodatku k zmluve o prevode, ktorý mal byť podpísaný žalobkyňou, žalovaným
v I. rade a predávajúcim v prvom rade poukazujeme, že dodatok je vystavený k Zmluve o prevode
nehnuteľností zo dňa 15.12.2003 pričom podľa dojednania čl. IX Zmluvy o prevode nehnuteľností jasne
vyplýva, že zmluva nadobúda platnosť dňom overenia pravosti podpisov zmluvných strán čo sa udialo
30.12.2003. Treba preto konštatovať, že dodatok mal byť vyhotovený k Zmluve o prevode nehnuteľností
zo dňa 30.12.2003.
51. Ďalej dodatok v bode 2 uvádza, že predávajúca kupuje predmet zmluvy v stave ako je popísaný v
znaleckom posudku v bode I . tejto zmluvy predáva a kupujúca ho od predávajúcej kupuje do svojho
zúženého bezpodielového spoluvlastníctva (zmluva o zúženom bezdpodielovom spoluvlastníctve).
Toto ustanovenie treba považovať za absolútne neplatné nakoľko žalobkyňa nemohla uvedenú
nehnuteľnosť nadobudnúť do súženého bezpodielového spoluvlastníctva, ale iba do riadnej masy BSM.
Uvádzame pritom, že Zmluva o prevode nehnuteľností bola účinná momentom overenia podpisov
zmluvných strán dňa 30.12.2003. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp.zn.: 2Sžo/248/2010.„Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vecného bremena do katastra
nehnuteľností nie je rozhodnutím, ktoré je z hľadiska obligačne právnych účinkov podmienkou pre
nadobudnutie účinnosti zmluvy v zmysle § 47 OZ.'' To isté vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu,
sp.zn.: 2Cdo/184/2005, podľa ktorého ,, Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka)“.
52. Žalobkyňa zároveň poukazuje na to, že v čl. 3 dodatku sa uvádza, že po povolení vkladu do katastra
nehnuteľností sa kupujúca zaväzuje podpísať notársku zápisnicu do 5 dní , v opačnom prípade sa táto
zmluva ruší od počiatku. Toto zmluvné dojednanie treba vykladať podľa obsahu , pričom je jasné, že
zmluvné strany mysleli tú skutočnosť, že kupujúca mala podpísať notársku zápisnicu o zúžení BSM.
Toto zmluvné dojednanie treba brať ako absolútne neplatné s ohľadom na znenie ust. § 143 a, ktoré
vylučuje zúžiť BSM v čase, ak už nehnuteľnosť doň patrí.
53. Z povahy právnych predpisov vyplýva, že osobitná situácia nastáva pri darovaní medzi manželmi.
Zo zákonných ustanovení možno vyvodiť, že darovanie medzi manželmi prichádza do úvahy len v
prípade, ak je predmetom daru majetok patriaci do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Inak
je darovanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným z manželov,
druhému manželovi zakázané.
54. To znamená, že takýto úkon trpí sankciou absolútnej neplatnosti. Pokiaľ sa totiž jedná o vec, ktorá
spadá do BSM, nie je možné ju takto manželovi darovať, ak by sa menil režim vlastníckeho práva (R
6/1979).
55. Nakoľko BSM medzi žalobkyňou a žalovaným v I. rade bolo zrušené rozhodnutím Okresného súdu
Košice II sp. zn. 20C 118/2011 zo dňa 22.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011, a
strany si medzi sebou nevyporiadali písomnou zmluvou o vyporiadaní BSM zaniknutú masu BSM, máme
za to, že žalobkyňa je vlastníčkou v podiele sporných nehnuteľností nakoľko Darovacia zmluva zo dňa
14.09.2009 je neplatná a nehnuteľnosti v čase darovania patrili do BSM.
56. V zmysle uvedeného súd sa správne vysporiadal s absolútnou neplatnosťou darovacej zmluvy zo
dňa 14.09.2009, V-2980/09 ako aj skutočnosťou , že BSM žalobkyne a žalovaného v I. rade nebolo
súdom vysporiadané, to znamená, že z ustanovení OZ vyplýva, že ich podiely sú k veciam patriacim
do BSM rovnaké.
57. Uvádza, že súd sa správne vysporiadal aj s otázkou neplatnosti zúženia BSM notárskou zápisnicou
spísanou na L. úrade I.. D. E., N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, nakoľko túto treba považovať za neplatnú, s
čím sa súd musí vysporiadať v rámci predbežného posúdenia. A. tvrdenia riadne zdôraznil súd v bodoch
32 až 36 svojho Rozhodnutia.58. Na základe uvedeného žiadala odvolací súd, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a uplatnila
si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným .
59. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní listom zo dňa 21.3.2025:
60. Žalovaná ( správne má byť žalobkyňa - poznámka súdu) sa snaží brániť skrz formálne chápanie
práva, keď sa povyšuje forma nad obsah, pričom jej argumentácie je založená prevažne na tom, že
keďže na zmluve zo dňa 15.12.2003 je dátum overenia podpisov 31.12.2003 a notárska zápisnica
I.. D. E. číslo N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX je z dňa XX.XX.XXXX, tak táto nemohla meniť účinky
zmluvy spätne k 31.12.2003. Doslova sa vo vyjadrení žalobkyne uvádza: „V čase 05.02.2024, keď sa
podpisovala Notárska zápisnica už nastali obligačnopráme účinky vo vzťahu k platnosti a účinnosti
zmluvy o prevode nehnuteľností. “
61.Žalobkyni,atiežsúduprvejinštanciealeuniká,žezmluvavzmysleDodatkujezásadneinouzmluvou
ako tá pôvodná zmluva zo dňa zo dňa 15.12.2003 (overenie podpisov 31.12.2003), a to preto, lebo
vyvoláva iné právne účinky ako pôvodná. Účinnosť zmluvy je jej vlastnosť, ktorá spôsobuje vznik, zmenu
a zánik práv a povinností z nej vyplývajúcich. Účinky zmluvy v zmysle dodatku sú iné ako v zmysle
pôvodnej zmluvy, lebo kým v zmysle pôvodnej zmluvy boli nadobúdatelia vlastníckeho práva manželia,
tak účinky zmluvy v zmysle dodatku sú tie, že nadobúdateľkou bola už len žalobkyňa.
62. Nemôže byť sporným, že po uzavretí dodatku k zmluve sa zmluvné strany už nemohli domáhať
tých práv a povinností, ktoré boli dojednané v zmysle pôvodnej zmluve (vkladu vlastníckeho práva do
katastra v prospech manželov) ale len vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, lebo uzavretím
dodatku sa výlučne táto stala zmluvnou stranou ako kupujúca, respektíve žalovanému v 1. rade status
zmluvnej strany zanikol. Je pritom právne irelevantné, že pôvodná zmluva bola uzatvorená v roku 2003,
lebo to bola iná zmluva (iný kupujúci) ako zmluva v zmysle dodatku.
63. Dodatkom k zmluve teda dochádza k zmene a zániku práv, alebo ešte inak povedané, uzatvorením
dodatku k zmluve stratil žalovaný v 1. rade možnosť predložiť ju s návrhom na vklad Okresnému úradu,
katastrálnemu odboru na povolenie vkladu takým spôsobom a s takým účinkom, aby bolo vlastníctvo
nadobudnuté a skrz uvedeného zapísané do jeho BSM so žalobkyňou. Žalovaný v 1. rade totiž celkom
nepochybne prestal v zmluvnom vzťahu figurovať.
64. Účinnosť zmluvy nie je izolovaná právna kategória, ale uvedené je nutné posudzovať v komplexne,
teda
65. Právo by nemalo riešiť otázky, či je zmluva účinná alebo neúčinná, ale malo by riešiť otázky, či a
aké právo vzniklo, zmenilo sa, alebo zaniklo, a na to možno, podľa môjho názoru, nájsť odpoveď i bez
použitia pojmu účinnosť zmluvy.
66. Účinnosť zmluvy je definovaná v súčasnej teórii občianskeho práva takým spôsobom, že sa chápe
ako skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať zamýšľané právne následky. Teda máme za to, že
je nepochybné, že kúpna zmluva v znení dodatku zo dňa 05.02.2004 v zmysle ktorej je kupujúcou
žalobkyňa nadobudla účinnosť až dňa 05.02.2004, lebo až v daný deň začala vyvolávať také právne
účinky, ktoré umožnili vklad vlastníckeho práva a v prospech žalobkyne.
67. Uvedené je ešte jasnejšie pri analýze kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností z právno teoretického
hľadiska toho, čo musí obsahovať (podstatné náležitosti) na to aby bola platná, teda i) označenie
predmetu kúpy - nehnuteľnosť je potrebné špecifikovať dostatočne určito, a to podľa údajov dostupných
na príslušnom liste vlastníctva, ii) uvedenie kúpnej ceny, iii) záväzok predávajúceho odovzdať
kupujúcemu predmet kúpy, iv)záväzok kupujúceho prevziať od predávajúceho predmet kúpy a zaplatiť
zaň dohodnutú cenu a v) označenie zmluvných strán, t.j. predávajúceho a kupujúceho v rozsahu meno
priezvisko, rodné priezvisko (aj u mužov), dátum narodenia, rodné číslo a trvalý pobyt. V špeciálnych
prípadoch ako je aj prevod bytu alebo nebytového priestoru je potrebné splniť aj ďalšie náležitosti,
ktoré ustanovujú osobitné zákony, menovite zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Podľa § 5 ods. (1) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov:
Zmluva o prevode vlastníctva bytu alebo zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome
musí okrem všeobecných náležitostí 9) obsahovať ... Následne odkaz, poznámka pod čiarou číslo 9
označuje § 43 a nasl. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka.
68. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.
69. Žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil a nevyrovnal sa s relevantnými právnymi
normami aplikovateľnými na konkrétny prípad, lebo v jeho odôvodnení na tieto vyššie uvedené
relevantné normy (§ 34 OZ, § 588 OZ, atď.) neodkazuje, respektíve neodkazuje ani na ďalšie relevantné
normy označené v odvolaní, a tiež nevysvetlil svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom , a to aj sohľadom na vyššie uvedené, teda napádané rozhodnutie trpí vadou zjavnej neodôvodnenosti, a to až
do takej miery, že ho možno považovať za arbitrárne.
70. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. US 33/2012 uvádza: „Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v
oblastinedostatočnevyloženejazdôvodnenejprávnejargumentácie(subsumpciaskutkovéhostavupod
zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti
rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so
zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
71. Žalovaný v 2. rade záverom opakuje, že u jeho osoby došlo k vydržaniu vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti aj pre prípad, keby bol prvotný právny úkon (zmluva) absolútne neplatný,
lebo bol dobromyseľným nadobúdateľom veci (nehnuteľnosti), keďže ich nadobudol od svojho otca
(žalovaný v 1. rade) v dobrej viere, ktorý ich sám predtým vlastnil dva roky. Na vydržanie bol súd
prvej inštancie povinný prihliadať, pretože vlastník sa stáva vlastníkom zo zákona originárnym spôsoby
nadobudnutia vlastníckeho práva a tiež dochádza k absolútnemu zániku vlastníctva predchádzajúceho
vlastníka, ktoré vylučuje určenie práva. Tu je tiež nutné uviesť, že nešlo v prísnom slova zmysle o
nadobudnutie od nevlastníka, existuje tu riadny právny titul (kúpna zmluva medzi žalovanými) a tiež
nešlo o vydržanie contra tabulas. Žalobkyňa začala namietať nadobudnutie veci do svojho vlastníctva s
výrazným, časovým odstupom, lebo žaloba bola podaná po 19 rokoch od úkonu, ktorým mala žalobkyňa
nadobudnúť vec do svojho výlučného vlastníctva, respektíve po 14 rokoch od momentu, keď vec
previedla na žalovaného v 1. rade a 12 rokoch od nadobudnutia spornej nehnuteľnosti žalovaným v 2.
rade. Z vyššie uvedeného sa javí, že žalobca a v konečnom dôsledku ani žalobkyňa nemala úmysel
nadobúdať vec do BSM a jej terajšia argumentácia sa javí ako výslovne účelová. Žalovaná vo svojom
vyjadrení vôbec nijakým spôsobom nereflektuje na vyššie uvedené a s uvedeným sa tiež nezaoberal
ani súd prvej inštancie.
72. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť.
73. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
74. Podľa ust. § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
75. Rozsudok súdu I. inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil odvolací súd vo výroku I., ako aj
v súvisiacom II. výroku o náhrade trov konania a v tomto rozsahu vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie
konanie.
76. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
77. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu
o odvolaní proti napadnutému rozsudku nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch
uvedených v ust. § 380 ods.2 CSP, pokiaľ ide o vady procesných podmienok.
78. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa, nezapísaná v katastri ako spoluvlastníčka nehnuteľností,
opierajúc sa v žalobe, i neskorších vyjadreniach, o ustanovenie § 137 písm. c) CSP domáhala, aby súd
určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti (bytu v P. s prísl.).
79. Súd I. inštancie s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP dôvodil, že žalobkyňa má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.
80. Podľa rozsudku NS SR 6 Cdo 179/2010 zo dňa 28. septembra 2010: ...“ žaloba o určenie
vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom
vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základmi predpokladmi úspešnosti takejto žaloby
sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri
určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.“ V predmetnej vecibol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre
zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. V tu
posudzovanej veci však žalovaný 1/ vec neprávom nezadržuje, byt previedol na žalovaného 2/.
81. V rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 3/03 (ZSP 4/2003- č. 48/2003) Najvyšší súd SR konštatoval, že „žalobca
má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy,
ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.“. Žalovaný 1/ však evidovaným
vlastníkom nie je.
82. Naliehavý právny záujem je potrebné považovať za osobitnú procesnú podmienku úspešnosti
určovacej žaloby. Súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozsudku citoval rozsiahlu judikatúru, z ktorej
dôvodil preukázanie naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne. Nijako sa však nevysporiadal
s tým, či je naliehavý právny záujem žalobkyne daný vo vzťahu k obom žalovaným. Konštatoval, že je
daný naliehavý právny záujem žalobkyne voči žalovanému v 2. rade, ktorý je evidovaným vlastníkom
spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností . Pokiaľ je rozpor medzi zápisom vo verejnom registri
a skutočným stavom vecí vo vzťahu k žalovanému v 2.rade , žalobkyňa preukázala naliehavý právny
záujem na podanej určovacej žalobe. To však neplatí vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorý bol v
minulosti manželom žalobkyne, a s ktorým mala bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaný v
1. rade previedol spornú nehnuteľnosť ( byt v P.) na žalovaného v 2. rade, v súčasnosti nie je vlastníkom
tejto nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem je osobitnou procesnou podmienkou úspešnosti určovacej
žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Zákon teda výslovne viaže
prípustnosť určovacej žaloby na existenciu naliehavého právneho záujmu. S naliehavým právnym
záujmom ako procesnej podmienky úspešnosti určovacej žaloby je však potrebné sa vysporiadať
osobitne vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a osobitne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade . Naliehavý
právny záujem teda predstavuje osobitnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby, ktorej nedostatok
vedie k zamietnutiu žaloby.
83. Naliehavý právny záujem musí existovať v čase rozhodovania súdu, žalobca ho musí tvrdiť a
preukázať s tým, že v procesnej teórii sa ustálilo, že ide o procesnú podmienku viazanú na typ žaloby,
respektíve podmienku vecnej opodstatnenosti, pričom niektorí autori ju označujú aj ako materiálnu
procesnú podmienku (preukázanie naliehavého právneho záujmu). Súd na túto procesnú podmienku
musí prihliadať aj bez námietky a musí existovať ku dňu rozhodnutia súdu.
84. Súd I. inštancie bude v prvom rade skúmať, či je v danom prípade splnený predpoklad prípustnosti
určovacej žaloby osobitne vo vzťahu k žalovanému 1. rade a osobitne k žalovanému 2. rade na
požadovanom určení podľa § 137 Civilného sporového poriadku. Existenciu naliehavého právneho
záujmu je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti počas celého konania. Keďže naliehavý právny
záujem je základným procesným predpokladom určovacej žaloby , jeho absencia vylučuje, aby sa súd
ďalej zaoberal otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov a následnou vecnou dôvodnosťou
žaloby.
85. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a dospel k záveru, že ju súd I. inštancie
nevyhodnotil správne. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný
v 1. rade bol v minulosti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorú následne na základe darovacej
zmluvy previedol na žalovaného v 2. rade, pričom ku dňu podania žaloby už nebol zapísaný ako
vlastník na liste vlastníctva a nebol nositeľom žiadnych vlastníckych a iných vecných práv k predmetnej
nehnuteľnosti.
86. Odvolací súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení
podľa § 137 Civilného sporového poriadku. Naliehavý právny záujem je daný iba vtedy, ak je bez
súdneho určenia právne postavenie žalobcu neisté a túto neistotu nemožno odstrániť iným právnym
prostriedkom. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade odvolací súd konštatuje, že určenie vlastníckeho
práva žalobkyne nesmerovalo by k odstráneniu žiadnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a týmto
žalovaným, keďže žalovaný v 1. rade si vlastnícke právo k nehnuteľnosti neuplatňuje a ani ho nepopiera.
Rozhodnutie súdu voči nemu by nemalo žiadne právne ani praktické účinky a preto žalobkyni chýba
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva voči tomuto žalovanému. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd I. inštancie opätovne posúdi žalobu voči žalovanému v 1. rade ako aj jej procesnú
prípustnosť.
87. Existenciu naliehavého právneho záujmu (§ 37 CSP) je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti
(ex offo) a to počas celého konania bez ohľadu na to, či ju niektorý z účastníkov namieta. Ide o osobitnú
procesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby a ak nie je splnená, súd nemôže vyhovieť žalobe,hoci by inak bola vecne odôvodnená. V praktickom vyjadrení je potrebné uviesť, že súd najprv skúma
či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení ako na osobitnej procesnej podmienke
tohto typu konania, až keď je naliehavý právny záujem daný, až vtedy sa zaoberá aktívnou legitimáciou
na strane žalobcu, pasívnou legitimáciou na strane žalovaných a následne vecnou dôvodnosťou žaloby.
88. V konaní o určenie vlastníckeho práva je však pasívne legitimovaný len ten subjekt, ktorého
vlastnícke alebo iné vecné právo má byť rozhodnutím súdu priamo dotknuté teda osoba, ktorá je v čase
rozhodovania považovaná za vlastníka alebo ktorá si vlastnícke právo uplatňuje. Keďže žalovaný v 1.
rade v čase podania žaloby ani v priebehu konania nevystupoval ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti ,
rozsudok o určení vlastníckeho práva by sa jeho právneho postavenia nijako nedotkol. Z uvedeného
dôvodu z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva odvolaciemu súdu, že by bol žalovaný v 1. rade
pasívne legitimovaný.
89. Ak naliehavý právny záujem žalobkyne osobitne vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a osobitne vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade nie je daný, v tomto smere osobitne vo vzťahu k žalovanému v 1.
a 2. bude žalobe vyhovené alebo žaloba u niektorého zo žalovaných bude zamietnutá bez ďalšieho
skúmania.
90. Odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, ktoré boli
vymedzené v odvolacej lehote. Súd však musí z úradnej povinnosti prihliadať na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok.
91. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Pokiaľ prvoinštančný súd z tohto pohľadu vec neposudzoval, odvolaciemu súdu neostávalo
než jeho rozhodnutie ako predčasné zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolacie námietky žalovaných osobitne neposudzoval.
92. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia
(§ 391 ods. 2 CSP).
93. Vo vzťahu k preskúmavanému súvisiacemu výroku o trovách konania odvolací súd týmto
rozhodnutím zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust.
§ 396 ods. 3 spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP súd I. inštancie rozhodne opätovne
94. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.