Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825202771
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825202771.1

Uznesenie

8Co/6/2026

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnom spore žalobkyne:

A. B. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, E. – F., zastúpenej právnym zástupcom Mgr.
Františkom Baraniakom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 1824/43, Dolný Kubín, IČO: 55 980 473,
proti žalovanému: A. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, E. – F., zastúpenému právnym
zástupcom JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO:
36 832 103, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Námestovo č. k. 5C/37/2025-39 zo dňa 26. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

8Co/6/2026
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8Co/6/2026

1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 5C/37/2025-39 zo dňa 26. 11. 2025 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, k. ú. H., obec I., okres Tvrdošín ako stavba - Rekreačná chata so súpisným
číslom XXX, postavenej na pozemku - parcele registra KN „C“ parc. č. 12278/4, spolu so všetkým

príslušenstvom a súčasťami, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku. Medzi žalobkyňou a
žalovaným prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode pred Okresným súdom Námestovo sp. zn. 18P/39/2025. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti
od januára 2025 ponúka na prenájom, pričom finančné prostriedky z prenájmu nehnuteľnosti si bez
dohody so žalobkyňou ponechal pre vlastnú spotrebu. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobkyni odmietol
rekreačnú chatu sprístupniť, na chate vymenil zámky a žalobkyni kľúče neodovzdal, nájomné za

uvedenú chatu poberá výlučne na svoj účet, s nájomcami komunikuje výlučne žalovaný a žalobkyni
odmieta poskytnúť kontakty a uzatvoriť dohodu o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností,
žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil režim užívania
spoločných nehnuteľností, ktorý bude pre účastníkov záväzný až do doby právoplatného vyporiadania
BSM. Keďže navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré je jediným efektívnym spôsobom ochrany
ohrozených práv žalobkyne, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu, nepovažovala

žalobkyňa za potrebné uloženie jej povinnosti podať žalobu vo veci samej.3. Citujúc ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.
s. p.“) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila
nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právnych pomerov, a tým aj nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy (prvok naliehavosti), ktoré s ohľadom na charakter nehnuteľnosti a na to nadväzujúce
porušenie práv (podieľať sa na výnosoch z prenájmu) nie je dané ani samotnou výmenou zámku.
Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé len to, že žalovaný vylúčil žalobkyňu
z užívania nehnuteľnosti, rekreačnej chaty, ktoré nezhody pri užívaní veci patriacej do BSM upravuje
hmotnoprávny inštitút v ust. § 146 Občianskeho zákonníka, a to prostredníctvom žaloby podanej

vo veci samej. Žalobou je možné žiadať úpravu práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva, kedy súd svojím výrokom môže upraviť režim užívania spoločných vecí, ktorý by bol
pre účastníkov záväzný až do doby právoplatného vyporiadania BSM. Súd pritom zohľadnil skutočnosť,
že nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia formou
úpravy spôsobu užívania, neslúži k zabezpečeniu bývania či prístrešia pre nemožnosť mať svoje obydlie
v inej nehnuteľnosti patriacej stranám konania, k nemožnosti vstupu do nehnuteľnosti nedošlo ani

z dôvodu pretrvávajúceho násilia voči žalobkyni. Neodkladné opatrenie má byť nariadené vo vzťahu
k nehnuteľnosti, ktorá slúži na prenájom, a teda na zlepšenie hospodárskej, a tým aj finančnej situácie
manželov a na nadobudnutie zisku do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ohľadom ktorého dochádza
k nezhodám. Charakter takéhoto žalobného návrhu vyžaduje širšie dokazovanie než len osvedčenie
nároku a osvedčenie existencie právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo presahuje

rámec inštitútu neodkladného opatrenia.
4. Pokiaľ ide o časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcu sa zákazu akýmkoľvek
spôsobom nakladať s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v uvedenej nehnuteľnosti, a to až do
právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností vyplývajúcich z BSM alebo uzavretia dohody
o vyporiadaní BSM, aj tento súd ako nedôvodný zamietol, keď nemal osvedčené, že by žalovaný

akýmkoľvek spôsobom nakladal s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v rekreačnej chate, resp.
vykonával kroky k ich nezákonnému vyňatiu z masy BSM.
5.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1,§255ods.1C.s.p.ažalovanému,
ktorý bol úspešný v konaní, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože zo súdneho spisu
nevyplýva, že by mu boli nejaké trovy vznikli.

6. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h)
C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny, spočívajúcej vo vyhovení návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
7. Napadnuté uznesenie považovala za arbitrárne, v priamom rozpore s účelom a zmyslom inštitútu

neodkladného opatrenia.
8. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že účinnejšiu ochranu porušených práv je
možné dosiahnuť podaním žaloby vo veci samej, keď takáto žaloba zo strany navrhovateľky v čase
vydania napadnutého uznesenia ešte podaná nebola a zároveň takáto žaloba bude mať za následok
„iba“ začatie klasického súdneho konania, ktorého priemerná dĺžka na Okresnom súde Námestovo

v zmysle zverejnených štatistík za rok 2024 je okolo 18 mesiacov. Uvedené súd prvej inštancie vôbec
nezobral do úvahy, a preto rozhodol v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia.
9. Za nesprávny považovala aj záver súdu o tom, že k nemožnosti vstupu do nehnuteľnosti nedošlo
z dôvodu pretrvávajúceho násilia voči jej osobe. Preukázaná výmena zámkov na rekreačnej chate, ktorá
patrí do BSM účastníkov konania, mala byť, vzhľadom na spôsob prevedenia a trvanie, zo strany súdu

kvalifikovaná ako forma násilného správania žalovaného, nakoľko ide o účelové izolovanie manželky od
spoločnej veci s úmyslom vyvolať u nej strach a donútiť ju k určitému správaniu (akceptácia vzniknutého
protiprávneho stavu a súhlas s riešením situácie až v rámci konania o vyporiadaní BSM po rozvode).
Ide o formu dlhodobého nátlaku, teda nielen o technickú výmenu zámku, ktorá na strane žalobkyne
spôsobuje škodu veľkého rozsahu.

10. Podľa žalobkyne neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o tom, že neosvedčila nevyhnutnosť
bezodkladnej úpravy právnych pomerov, a tým aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Preukázala, že došlo k výmene zámkov na spoločnej nehnuteľnosti, čím bola fakticky zo strany
žalovaného násilne vylúčená z akejkoľvek možnosti užívania spoločnej nehnuteľnosti, dokonca
aj z možnosti akejkoľvek kontroly ohľadom hospodárenia s hnuteľnými vecami, ktoré tvoria

zariadenie a vybavenie tejto nehnuteľnosti (čo zároveň vylučuje správnosť úvah súdu prvej inštancie
o údajnom nepreukázaní manipulácie s hnuteľnými vecami). Podľa žalobkyne dostatočne osvedčila
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to predložením fotodokumentácie, videodokumentácie
vymenených zámok na chate, kalendáru obsadenosti chaty za obdobie od septembra 2025 do februára2026, ako aj predložením dokladu o jej snahe o mimosúdne vyriešenie veci a vyjadrenia žalovaného zo
dňa 25. 09. 2025, z ktorého je zrejmé, že žalovaný nehodlá ukončiť protiprávny stav a nie je ochotný
dohodnúť sa o spôsobe užívania rekreačnej chaty. Uviedla, že nemala inú možnosť ako domáhať

sa ochrany svojich porušených práv na súde formou podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorému však zo strany súdu nebolo vyhovené, a teda bolo porušené jej právo na súdnu
ochranu. Uviedla, že ani v prípade podania žaloby by nebola schopná na preukázanie skutkového stavu
predložiť nič iné ako už predložila k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Poukázala na to, že súd konštatoval, že preukázala všetky hmotnoprávne podmienky existencie

nároku, ktorého ochrany sa domáha a zamietnutie návrhu odôvodnil len údajným nepreukázaním
potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov. S takýmto záverom sa nemožno stotožniť, pretože
ide o porušenie princípu denegatio iustitiae zo strany súdu prvej inštancie. Napadnuté uznesenie ju
v rozpore s predloženými dôkazmi a de facto ju núti akceptovať protiprávny stav vytvorený žalovaným
bez jej pričinenia až do právoplatného skončenia konania v zmysle ust. § 146 Občianskeho zákonníka,
resp. do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní BSM účastníkov konania, z ktorých ani jedno

nebolo do dnešného dňa začaté.
12. V ďalšom žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zákonnej lehote a tento návrh zamietol z neexistujúcich dôvodov a v rozpore
s obsahom spisového materiálu. Zo strany súdu bol porušený aj princíp legitímnych očakávaní
spočívajúci v tom, že ako účastník právneho vzťahu mala voči súdu, orgánu verejnej moci, isté

odôvodnené očakávania, ktoré sa však v dôsledku vydania napadnutého nezákonného rozhodnutia,
ako aj z dôvodu postupu súdu prvej inštancie nenaplnili. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahovali
na samotný postup súdu prvej inštancie, ako aj na samotné rozhodnutie, t. j. že súd bude rešpektovať
ustálenú rozhodovaciu prax Okresného súdu Námestovo, ako aj dovolacieho súdu a Ústavného súdu
Slovenskej republiky a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.

13.Podanímnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavprvomradesledovalazáujembezodkladne
upraviť pomery strán v situácii, keď žalovaný odmietol akúkoľvek ponuku na mimosúdne vyriešenie veci
a ochranu jej práva na pokojné užívanie majetku, z ktorého bola vytrhnutá svojvoľným rozhodnutím
a konaním žalovaného, ku ktorému nedala žiadnu príčinu. Podľa žalobkyne v danom prípade došlo ku
kumulatívnemu naplneniu podmienok upravených v § 324 C. s. p., teda, že je potrebné bezodkladne

upraviť pomery a vec nezniesla odklad. Uvedené skutočnosti však súd prvej inštancie vôbec nezobral
do úvahy.

14. V súlade s ust. § 329 ods. 1 druhej vety C. s. p. odvolací súd doručil návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobkyne žalovanému.

Ten v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
15. Stotožnil sa s argumentáciou okresného súdu, prečo nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie
voči nehnuteľnosti a hnuteľným veciam patriacim do BSM účastníkov konania, keď nehnuteľnosť, vo
vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia formou úpravy spôsobu
užívania, neslúži k zabezpečeniu bývania či prístrešia.

16. Podanie návrhu zo strany žalobkyne považoval za pokus šikanovania jeho osoby, čomu
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že žalobkyňa podala voči nemu trestné oznámenie zo spáchania prečinu
neoprávneného zásahu do práv k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, 3 písm.
a), b) Trestného zákona.
17. Nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými v odvolaní žalobkyne, že existuje potreba bezodkladne

upraviť pomery strán či účastníkov, pretože všetky otázky nastolené v samotnom návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, resp. v odvolaní žalobkyne, budú riešené v rámci vyporiadania BSM
účastníkov, o čom už aj prebehli čiastočné rokovania.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako
vecne správne potvrdil.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenierozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
doručeným okresnému súdu dňa 07. 11. 2025, domáhala úpravy spôsobu užívania nehnuteľnosti, a
to stavby – rekreačnej chaty so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku – parcele registra KN
„C“ parc. č. 12278/4, spolu so všetkým príslušenstvom a súčasťami, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXX, kat. úz. H., obec I., okres Tvrdošín na žalobkyňu a žalovaného v BSM v podiele 1/1 tak, že

žalovaný je oprávnený užívať predmetnú nehnuteľnosť každý nepárny kalendárny rok od 01. januára
príslušného kalendárneho roku 00:00 hod. do 31. decembra príslušného kalendárneho roku 24:00 hod.
a žalobkyňa každý párny rod od 01. januára príslušného kalendárneho roku 00:00 hod. do 31. decembra
príslušného kalendárneho roku 24:00 hod. s povinnosťou každej zo strán konania v čase ukončenia
užívania nehnuteľnosti nehnuteľnosť spolu so všetkým príslušenstvom a súčasťami a všetkými kľúčmi
odnehnuteľnostiodovzdaťdruhejstrane,zároveňsuloženímpovinnostikaždejzostránkonaniavlehote

splatnosti hradiť všetky náklady spojené s užívaním uvedenej nehnuteľnosti počas obdobia, v ktorom
je oprávnená predmetnú nehnuteľnosť užívať, a to najmä náklady na energie, vodné, stočné, elektrickú
energiu, odvoz odpadu, poplatky za internet, miestne dane a náklady spojené s letnou a zimnou
údržbou uvedenej nehnuteľnosti. Zároveň sa domáhala uloženia zákazu stranám konania akýmkoľvek
spôsobom nakladať s hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v predmetnej nehnuteľnosti, ktoré tvoria jej

príslušenstvo, zariadenie a vybavenie, predovšetkým ich umiestnenie mimo uvedenej nehnuteľnosti, a
to až do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov účastníkov alebo nadobudnutia vecnoprávnych účinkov mimosúdnej dohody
o úprave práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov.

21. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu
neosvedčenia nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov strán konania požadovaným neodkladným
opatrením. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, ako aj odôvodnením
napadnutého uznesenia v celom rozsahu stotožnil, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť
dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, na ktoré v podstatných bodoch

odkazuje.

22. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na odvolacie námietky
žalobkyne, odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý
umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania.

Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť
aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie.
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou
strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a
tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328

ods. 2 C. s. p.) a súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
Z uvedeného dôvodu (rozhodovanie len na základe skutočností tvrdených v návrhu, bez potreby
vypočutia strán konania a bez vykonania riadneho dokazovania, čím dochádza k zásahu do rovnosti
strán konania, ako aj vykonateľnosť neodkladného opatrenia bez jeho právoplatnosti) ide o výnimočné
opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené osobitnými okolnosťami prípadu. Neodkladné opatrenie možno

nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladne upraviť pomery strán konania, druhým
potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Aby súd mohol vyhovieť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti
umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako
aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Potrebu a splnenie zákonných predpokladov

nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho konania vo
všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých subjektov konania.23. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladne upraviť pomery strán konania. Ochrana, ktorú má súd v takom prípade poskytnúť
neodkladným opatrením, sa vyznačuje osvedčením naliehavosti, nutnej úpravy pomerov, ktorá neznesie

odklad z dôvodu hrozby bezprostrednej a nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na právach
(v dôsledku konkrétnych úkonov zo strany sporu) do takej miery, že by sa navrhovateľovi viac neoplatilo
uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

24. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie

o neosvedčení nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, keď nemal osvedčené
zhoršenie právnej pozície žalobkyne v takej miere, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o ochranu svojho
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka v konaní vo veci samej.

25. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov v návrhu žalobkyňa odôvodnila v zásade len nezhodou
účastníkov pri užívaní spoločných vecí, ktoré vyústili k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného,

spočívajúcemu vo výmene zámkov na spoločnej nehnuteľnosti, čo žalobkyňa považovala za formu
násilného konania a vznikom škody vznikajúcej jej v dôsledku užívania spornej nehnuteľnosti
(slúžiacej na prenájom) výlučne žalovaným, čo nezodpovedá zásadám fungovania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

26. Pre účely posúdenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov/strán konania, ktorá je
základnou náležitosťou dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie
správne poukázal na rozhodujúce okolnosti, ktoré posúdil aj z hľadiska širších súvislostí, ako je otázka
bývania, právo na obydlie a účel využívania nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa domáha
nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa, vzhľadom na to, že predmetná nehnuteľnosť

neslúži na zabezpečenie bývania žalobkyne, táto slúži výlučne na zlepšenie finančnej situácie strán
konania, pričom žalobkyňa netvrdila, že je na príjem z prenájmu uvedenej nehnuteľnosti odkázaná
z dôvodu zabezpečenie si základných životných potrieb, stotožnil so záverom súdu o nepreukázaní
potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že nemala
inú možnosť ako domáhať sa ochrany svojich porušených práv na súde formou podania návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, správne súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa
sa v prípade nezhôd ohľadne práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva
môže domáhať ich úpravy žalobou podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobkyňa
v odvolaní poukazovala na dĺžku „klasického“ súdneho konania, samotná dĺžka súdneho konania
nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä ak k výlučnému užívaniu sporných

nehnuteľností žalovaným má dochádzať už od decembra 2024.

27. Odvolací súd v súvislosti so žalobkyňou požadovaným neodkladným opatrením zároveň uvádza,
že z dikcie ust. § 325 C. s. p. vyplýva, že neodkladným opatrením možno poskytnúť dočasnú ochranu
oprávnenému (navrhovateľovi) predovšetkým uložením povinnosti druhému účastníkovi konania (t. j.

niečo konať, niečoho sa zdržať, niečo trpieť). V prejednávanej veci sa však žalobkyňa, vo vzťahu
k výroku, ktorým sa domáha určenia spôsobu užívania nehnuteľnosti, nedomáha uloženia povinnosti
žalovanému niečo konať, zdržať sa, či strpieť [napriek tomu, že v návrhu uvádza, že sa domáha
nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C. s. p.], ale úpravy konkrétnych práv
(a s nimi súvisiacich povinností) strán konania. Neodkladné opatrenie však predstavuje predovšetkým

procesný inštitút, ktorý nie je určený na deklarovanie práv v zmysle meritórneho určujúceho rozsudku.

28. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobkyne týkajúcu sa záveru súdu prvej
inštancie, že k nemožnosti vstupu do nehnuteľnosti nedošlo z dôvodu pretrvávajúceho násilia voči
jej osobe, v ktorej súvislosti poukázala na výmenu zámkov na rekreačnej chate žalovaným. Samotnú

výmenu zámky na nehnuteľnosti slúžiacej len na prenájom tretím osobám na účely rekreácie, pokiaľ
nebolo tvrdené a ani osvedčené z akého dôvodu a akým spôsobom k tejto došlo (hoci žalobkyňa formu
násilia smerovanú voči jej osobe odvodzuje aj zo spôsobu akým k výmene zámky došlo), nemožno
bez ďalšieho považovať za formu násilia (či už fyzického alebo psychického) smerovaného voči osobe
žalobkyne.

29. Ako vecne správne napokon odvolací súd vyhodnotil uznesenie okresného súdu aj v časti
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladanias hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v uvedenej rekreačnej chate, keď žalobkyňa v návrhu ani
netvrdila, že by žalovaný s uvedenými vecami akýmkoľvek spôsobom nakladal.

30. V súvislosti s námietkou žalobkyne o oneskorenom rozhodnutí súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol doručený okresnému súdu dňa 07. 11. 2025 a okresný súd o návrhu rozhodol dňa 26. 11.
2025, t. j. v lehote podľa § 328 ods. 2 vety prvej C. s. p., pričom v uvedenej lehote, dňa 04. 12. 2025, bolo
rozhodnutie odoslané aj do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobkyne. Uvedené by pritom

nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

31. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd, stotožniac sa s názorom súdu prvej inštancie
o nenaplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. (nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, z ktorého
dôvodu nevyhnutne nemusí nasledovať konanie vo veci samej, a teda ide o rozhodnutie, ktorým sa
konaniekončí).Úspešnoustranouodvolaciehokonaniabolžalovaný,pretomusúdvočižalobkynipriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle

§ 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

8Co/6/2026

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)