Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9Ps/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625201516
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1625201516.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, zast. procesným opatrovníkom obcou Závod, o návrhu E.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky, na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

Súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý:
- nakladať so svojím majetkom – hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, právami či inými majetkovými
hodnotami, uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce k
majetkovým a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony, s výnimkou

disponovania s finančnou hotovosťou neprevyšujúcou 80 Eur mesačne,
- vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom štátnej správy, samosprávy a iným orgánom verejnej moci,
finančným a iným inštitúciám a organizáciám,
- rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,
- rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej starostlivosti a
o mieste svojho pobytu,
- udeľovať plnomocenstvá a preberať doručované zásielky.

Súd ustanovuje obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka
E. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ho v rozsahu obmedzenia jeho
spôsobilosti na právne úkony.

Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar.
XX.XX.XXXX, týkajúce sa jeho zdravotného stavu, miesta jeho pobytu, nakladania s jeho majetkom
a iných podstatných vecí, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.07.2025 podala navrhovateľka na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony svojho bratranca (ďalej aj ako „vyšetrovaný“). Svoj návrh odôvodnila tým, že vyšetrovaný má
diagnostikovanú DMO s mentálnou retardáciou a epilepsiou, podľa zdravotných záznamov od 7 rokov.

Vo februári tohto roku bol hospitalizovaný v nemocnici vo veľmi zlom zdravotnom stave, spôsobenom
zlou opaterou, nepodávaním dôležitých liekov, nedostatočnou hygienou. Jeho matka, ktorá sa oňho
starala, zomrela v lete minulého roka a A. žil naďalej v domácnosti, kde žijú jeho dvaja bratia, ktorý
sa oňho nevedia starať. Po prepustení z nemocnice si navrhovateľka vyšetrovaného zobrala k sebe apo dôkladnom zvážení a na základe podpory rodiny sa rozhodla, že sa bude oňho starať. Vyšetrovaný
potrebuje celodennú starostlivosť, je odkázaný na pomoc inej osoby v oblasti sebaobsluhy, nevie si
pripraviť jedlo, nakúpiť potrebné veci, podávať lieky, nevie rozoznať správne konanie, následky svojho

konania a nie je schopný samostatného hospodárenia s peniazmi. Navrhovateľka za opatrovníka pre
vyšetrovaného navrhla ustanoviť seba. Vyšetrovaný má k navrhovateľke dôverný vzťah, bola mu vždy
nápomocná, chodili cez víkend nakupovať, s jej rodinou ho brali na výlety, do reštaurácií, medzi ľudí,
zabezpečovala mu dopravu k lekárom. V súčasnej dobe sa o vyšetrovaného s láskou stará a snaží sa
mu ukazovať, že život môže byť pekný aj s jeho chorobou, robia aktivity, ktoré ho motivujú i vzdelávajú,

učia základným potrebám, ako je hygiena a spoločenské správanie.

2. Procesný opatrovník sa v podaní doručenom súdu dňa 25.09.2025 písomne vyjadril, že s návrhom
na obmedzenie spôsobilosti a ustanovením navrhovateľky za opatrovníka súhlasí. Vyšetrovaný býva u
navrhovateľky je slobodný, bezdetný. Od detstva trpí duševnou chorobou. Do úmrtia matky G. B. býval
s ňou v rodinnom dome na adrese C. XX a matka sa o neho riadne starala. Od úmrtia matky býval v

uvedenom rodinnom dome spolu so súrodencami až do februára 2025, kedy po epileptickom záchvate
s ťažkým priebehom bol hospitalizovaný v nemocnici. Po prepustení z nemocnice v marci 2023 si ho
do opatery prevzala jeho sesternica E. F., ktorá sa o neho príkladne stará. Navrhovateľka zabezpečuje
vyšetrovanému celodennú starostlivosť.

3. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie, výsluchom
vyšetrovaného, navrhovateľky a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: lekárske správy,
súhlas súrodencov vyšetrovaného a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného znaleckého posudku
vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Z prepúšťacej správy Nemocnice Bory, a.s. zo dňa 01.04.2025 súd zistil, že vyšetrovanému boli
diagnostikované: recidivujúci status epilepticus s fokálnymi a FBTCS záchvatmi, farmakorezistentná
epilepsia a mentálna retardácia. Vyšetrovaný bol prepustený do domácej liečby v klinicky
zlepšenom stave, afebrilný, neurologicky schopný samostatnej chôdze v G-aparáte, stabilizovaný na

antizáchvatovej liečbe.

5. Z podania zo dňa 27.08.2025 vyplýva, že súrodenci vyšetrovaného s návrhom a ustanovením
navrhovateľky do funkcie opatrovníčky súhlasia.

6. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 35/2025 zo
dňa 26.11.2025 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaný má 53 rokov, je
slobodný a bezdetný, pochádza z početnej rodiny s nedostatočným vzdelaním. Od narodenia je
postihnutý detskou mozgovou obrnou so spastickou tetraolégiou, neskôr sa rozvinula epilepsia s veľmi
frekventovanými záchvatmi a opakovane so statusom epilepticus. Vyšetrovaný je invalidný, je u neho

prítomné organické poškodenie mozgu kombinovanej etiológie. Pri vyšetrení pomáhala vyšetrovanému
v komunikácii navrhovateľka, ktorá zabezpečila hygienu a úpravu zovňajšku. Pri vyšetrení mal orientáciu
rámcove správnu až na pochopenie situácie. V komunikácii bol ochotný, reč ťažko zrozumiteľná,
vyjadrovanie pomalého tempa. Účel, zmysel a možné dôsledky vyšetrenia mu neboli dostatočne zrejmé.
Pozornosť udržal, očný kontakt nadviazal. Psychomotoriku mal výrazne spomalenú, bola prítomná

spastická tertraplégia v rámci DMO. Nálada prázdna. Odpovedal jednoduché, málo informatívne, za
pomoci navrhovateľky, mimický a pantomimický doprovod mal chudobný. Vedomie mal neporušené,
orientácia vlastnou osobou správna, situáciu, zmysel vyšetrenia nechápal dostatočne. Myslenie
málo diferencované, s abstrakciou abstraktnej a logickej zložky, nevýrazné, obsahovo zredukované,
bradypsychizmus, bez patologických obsahov, bez suicidálnych ideácií. Kritickosť a úsudok narušené.

Mnestické a intelektové schopnosti v pásme ľahkej až stredne ťažkej duševnej zaostalosti. Osobnosť
nediferencovaná, organicky zmenená. V závere znaleckého posudku znalkyňa na položené otázky súdu
uviedla, že vyšetrovaný trpí kombinovanou duševnou poruchou – neurovývinová porucha intelektu,
organická porucha osobnosti v kombinácii s detskou mozgovou obrnou so spastickou tetraplégiou
a epilepsiou. Toto ochorenie možno považovať za ochorenie trvalého charakteru s tendenciou k

zhoršovaniu. Prognóza tohto ochorenia je nepriaznivá. Liečbou nie je možné dosiahnuť zlepšenie
zdravotného stavu. Vyšetrovaný nie je schopný obstarávať si sám svoje záležitosti v styku s orgánmi
štátnej správy, samosprávy a inými organizáciami, nie je schopný robiť uvážené rozhodnutia a
porozumieť dôsledkom svojho konania pri nakladaní so svojím majetkom. Je možné mu umožniťdisponovanie s menšou hotovosťou vo forme vreckového, ktorého výška je na zvážení súdu, prípadne
po dohode s opatrovníkom. Vyšetrovaný nie je v stave dostatočne porozumieť významu tohto konania
a pochopiť význam rozhodnutia súdu. Vyšetrovaného je možné vypočuť. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala

na záveroch svojho znaleckého posudku.

7. Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že po smrti matky zostal vyšetrovaný v domácnosti so svojimi
2 bratmi, ktorí sa nevedeli o neho postarať. Neužíval lieky na epilepsiu, skončil v nemocnici v ťažkom
stave, keď bol až v umelom spánku. Ona sa potom rozhodla, že si ho zoberie k sebe do domácnosti.

Navrhovateľka je na invalidnom dôchodku, teda sa môže o neho postarať. V domácnosti býva s dcérou
a vnukom a aktuálne už bývalým manželom. Čo sa týka prípadného vreckového, vyšetrovaný si peniaze
šetrí. Za peniaze, ktoré dostane ako darček, si zakupuje drobnosti, z ktorých sa teší, napr. angličáky.
Na nákupy a na prechádzku s ním chodieva tiež jeho sestra. Na drobné nákupy minie sumu asi 30
Eur mesačne. U navrhovateľky má všetko zabezpečené. Invalidný dôchodok mu chodí na účet. Ostatní
súrodenci nemali záujem zobrať si vyšetrovaného do starostlivosti. Má 6 sestier a 5 bratov. Dve sestry sa

o vyšetrovaného zaujímajú a stretávajú sa s ním. Keď bol vyšetrovaný hospitalizovaný, navrhovateľka za
nímchodiladonemocnice.Sociálnasestravtedyuvádzala,žesanesmievrátiťdopôvodnéhoprostredia.
Ostatní súrodenci nejavili záujem. Navrhovateľka sa aj so svojou rodinou rozhodla, že si vyšetrovaného
zoberie do domácnosti, nechcela, aby bol umiestený v zariadení.

8. Vyšetrovaný na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby navrhovateľka vybavovala jeho záležitosti.
Pri výsluhu mu boli kladené jednoduché otázky - ako sa volá, ako sa má. Odpovedal s ťažkosťami.
Otázkam do istej miery rozumel. Uvádzal, že u navrhovateľky sa má dobre. Predtým bol u bratov, tí mu
robili zle. Užíva lieky. Potvrdil, že si chodí niekedy niečo kúpiť, avšak nie sám, vždy s niekým z rodiny.

9. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že s návrhom súhlasí, aj s ustanovením navrhovateľky
za opatrovníčku. Z obce dávajú do domácnosti navrhovateľky aj potravinovú pomoc. A. potrebuje kľudné
prostredie, ktoré predtým nemal. Bol na tom veľmi zle. Možno len ďakovať navrhovateľke, že si Romana
zobrala k sebe, keďže A. má u nej najlepšiu opateru. Po smrti jeho matky nastal v rodine chaos. Možno
povedať, že tam išlo až o zdravie. Medzi súrodencami, tromi bratmi, ktorí tam žili, dochádzalo často ku

konfliktom a agresii, kde aj obec musela zasahovať.

10. Prokurátor sa na pojednávaní vyjadril, že s návrhom súhlasí, keďže sú na základe vykonaného
dokazovaniasplnenéhmotnoprávnepodmienkynaobmedzeniespôsobilosti.Rovnakosúhlasil,abybola
navrhovateľka ustanovená za opatrovníka. Navrhol ponechať vyšetrovanému možnosť disponovania s

finančnými prostriedkami vo výške 80 Eur mesačne.

11. Navrhovateľka s prokurátorom navrhovaným vreckovým 80 Eur mesačne súhlasila.

12. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie

je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov
či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a
rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

13. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd

rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

14. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za

opatrovníkaorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom
(§ 18 ods. 1).

15. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony
súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia

spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

16. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní
spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.17. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti
sa koná.

18. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je
vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od
výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

19. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

20. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

21. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení

spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne
úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

22. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak
tak ustanovuje osobitný predpis.

23. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje
opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol
opatrovník ustanovený.

24. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje
práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.

25. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie
opatrovníka.

26. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd
musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka,
teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu
predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd

musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším
predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je
alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza
zoskutkovýchzisteníurobenýchnazákladeposudkuznalcovlekárovvsúvislostisostatnýmivýsledkami
dokazovania (R 6/1964).

27. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer

obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení
sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích
osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích
osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno

pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného,
priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali
neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do
úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať
žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak

to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť
uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie
je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti naprávne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude
možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a
toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné

dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými
osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na
všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným
hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony (porovnaj nález ÚS SR sp.zn. I.ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež
uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce
závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových
zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že
vyšetrovanýniejeschopnýchápaťvýznamsúdnehokonaniaalebosúdnehorozhodnutia(porovnajnález
ÚS ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).

28. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do
prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy,
aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej
bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným

postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či
dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne
konanie o spôsobilosti k právnym úkonom (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).

29. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu vyšetrovaného v
spôsobilosti na právne úkony, keďže zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že vyšetrovaný trpí kombinovanou duševnou poruchou – neurovývinovou
poruchou intelektu s obrazom ľahkej až stredne ťažkej duševnej zaostalosti a organickou poruchou

osobnostivkombináciisdetskoumozgovouobrnouaepilepsiou,pričomtentostavniejelenprechodnýa
prognóza vývoja tejto duševnej poruchy je nepriaznivá a táto porucha, je takého charakteru a závažnosti,
že zakladá dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd považoval za nevyhnutné
obmedziť vyšetrovaného s ohľadom na závery znaleckého dokazovania v rozsahu, ako s poukazom
na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku

vymedzil vo výroku rozsudku. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť
ochranu vyšetrovanému. Je v záujme vyšetrovaného, aby nakladanie s majetkom ako hnuteľným tak i
nehnuteľným ako aj spravovanie jeho ďalších záležitostí bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a
súdu.Jezároveňpotrebnénaochranuživotaazdraviavyšetrovaného,ktorýjeodkázanýnastarostlivosť
a pomoc inej osoby, aby za neho opatrovník vykonával úkony voči zdravotníckym zariadeniam, ako

aj vo vzťahu k jeho umiestneniu v zariadení sociálnej starostlivosti či k zmene jeho bydliska. Súd
ponechal vyšetrovanému možnosť disponovať so sumou do 80 Eur mesačne, keďže je toho názoru,
že disponovanie takto stanovenou sumou finančných prostriedkov vyšetrovaného nijako neohrozí a je
v súlade s požiadavkou rešpektovania ľudskej dôstojnosti (ÚS SR sp.zn I.ÚS 313/2012).

30. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti
naprávneúkony.Ustanovenieopatrovníkazokruhuosôbvpríbuzenskompomeremázásadneprednosť
pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové
a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere,
povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v

záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a
svedomito,bolavprvomradepoverenáfyzickáosobablízkaosobeobmedzenejvspôsobilostinaprávne
úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon je nevyhnutné,
aby takýto opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka
má mať teda v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak tu nie je žiada fyzická osoba, ktorá

by bola schopná a ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať.

31. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľku
– sesternicu vyšetrovaného, ktorá s ustanovením do tejto funkcie súhlasila. Rovnako vyšetrovanývyjadril súhlas s ustanovením navrhovateľky za jeho opatrovníčku. Starostlivosť o vyšetrovaného
prevzala v plnom rozsahu navrhovateľka, ktorá mu vo svojej domácnosti zabezpečuje všetko potrebné.
Navrhovateľka je na výkon tejto funkcie spôsobilá a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať

v najlepšom záujme vyšetrovaného tak, aby boli aj naďalej riadne zabezpečené jeho potreby a dôstojné
podmienky pre život. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti
na právne úkony konať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie
opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu
správy o obmedzenom v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12. každého roka.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku,
v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu
nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.