Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021201160
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:0021201160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. D. E. XXX, zastúpený: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., Kováčska 28, Košice, IČO: 52
858 774, proti žalovaným: 1/ C. F., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX, 2/ JRD Rakovec, družstvo,
so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, Rakovec nad Ondavou, IČO: 52 518 167, žalovaní zastúpení:
Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000,
o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce z 29. septembra 2021, č. k. 19C/5/2021-92

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie
a trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo „súd“)
napadnutým rozsudkom určil, že „zmluva o nepeňažnom vklade uzatvorená dňa 18.08.2020, ktorou
žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. E., obec: C. D. E., E.: B. a ktoré sú zapísané na LV č.

XXX, ako parcely registra „E“ č. 174 o výmere 78 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č.
175 o výmere 87 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/9 k celku a ktorej vklad bol povolený pod č. k. V-2736/2020 zo dňa 25.08.2020 - 300/20 je neplatná“
a priznal žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov v pomere 100 %.

2. Súd prvej inštancie tým v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorú žalobca skutkovo vystaval na tvrdení,
žežalovanáv1.radeakopodielováspoluvlastníčkapredmetnýchnehnuteľnostíuzatvorilasožalovaným

v 2. rade zmluvu o nepeňažnom vklade, ktorou na žalovaného v 2. rade previedla svoj spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/9 k celku bez toho, aby žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchto
nehnuteľností ponúkla jeho spoluvlastnícky podiel na odkúpenie v súlade s ust. § 140 Občianskeho
zákonníka. Žalobca sa dovolal neplatnosti predmetnej zmluvy o nepeňažnom vklade.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel zo skutkových tvrdení strán, pričom na ustálený
skutkový stav aplikoval ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

a § 40a, § 116 a § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), z ktorých, po
posúdení procesnej prípustnosti určovacej žaloby, vyvodil záver o dôvodnosti žaloby. Po skonštatovaní
nesporných skutočností a odmietnutí obrany žalovaných, podľa ktorej išlo o prevod medzi blízkymi
osobami,keďžežalovanáv1.radeakočlenkadružstvažalovanéhov2.rademázáujemnajehoriadnomfungovaní vrátane benefitov, ktoré jej z členstva vyplývajú, uviedol, že „vyjadrenia žalovaného vo vzťahu
k možnej ujme žalovanej v 1. rade sú vo všeobecnej rovine bez relevantných skutkových tvrdení o
prípadnej ujme žalovanej v 1. rade vo vzťahu k ňou vloženému majetku do spoločnosti žalovaného v 2.

rade“. Dospel k záveru, že nešlo o prevod medzi blízkymi osobami, preto je žaloba žalobcu dôvodná.
Napokon rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP výlučným procesným úspechom žalobcu v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil

a žalobu zamietol. V odvolaní namietali nesprávnosť skutkových záverov a právneho posúdenia veci.
Odvolatelia uviedli, že nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu z dôvodu, že išlo o
prevod medzi blízkymi osobami. Súd mal na základe vykonaných dôkazov dospieť k záveru, že medzi
žalovanými v 1. a 2. rade existuje blízky vzťah podľa § 116 Občianskeho zákonníka, na preukázanie
ktorého (blízkosti osôb a pociťovania ujmy ako vlastnej v prípade právnickej a fyzickej osoby) predložili
súdu dôkazy, uviedli skutočnosti, individualizovali okolnosti, ktoré preukazujú existencie takého vzťahu,

ktoré sa v konkrétnostiach prejavujú navonok, a to, ako právo člena družstva na podiel na zisku, právo
podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací
podiel a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností, ktoré preukazujú výraznú
mieru prepojenia žalovaných v 1. a 2. rade. Členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od
žalovaného v 2. rade, a preto je ich vzťah potrebné kvalifikovať ako vzťah blízkych subjektov. Uvedené

ustanovenie zákona za bodkočiarkou nevyžaduje bezprostrednú faktickú pomoc, resp. starostlivosť,
ktorá je vlastná iným inštitútom súkromného práva. Vzťah blízkych osôb žalovaných má jednoznačne
základ vo vzťahu družstva a člena družstva a na právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného
zákonníka a zo stanov družstva, pričom intenzitu ich vzťahu umocňuje aktívna pomoc žalovaného v 2.
rade, pričom je úplne irelevantné, aká je kvalita či kvantita takto poskytovanej vzájomnej pomoci a

kontaktov. Žalovaní majú zároveň za to, že členský podiel žalovanej v 1. rade predstavuje majetkovú
účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2. rade. Vlastnícke právo
žalovanej v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam zostalo nedotknuté, nakoľko k zmene vlastníka
došlo len formálne, sporné nehnuteľnosti sú teraz vo vlastníctve družstva, čiže vo vlastníctve členov
družstva, teda aj žalovanej v 1. rade. Z uvedeného dôvodu tiež nemohlo dôjsť k porušeniu zákonného

predkupného práva žalobcu. Žalovaní zároveň namietali, že súd nesprávne posúdil prípustnosť danej
určovacej žaloby. Ak súd odvodil prípustnosť od ust. § 40a OZ, zastávajú názor, že za osobitný predpis
nemožno považovať uvedené ustanovenie zákona. Ust. § 40a OZ uvádza, že pokiaľ sa ten, kto je
takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá, pričom pojem dovolať sa nie je použitý
vo vzťahu k súdu. Občiansky zákonník tak nemá výslovne uvedené, že osoba sa môže na súde domáhať

relatívnej neplatnosti v určených prípadoch tak, ako je to vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých
vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, napr. neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, neplatnosť dražby a podobne. Žalovaní poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 10Co/90/2016, v ktorom je riešená otázka prípustnosti žaloby o určenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu pri nerešpektovaní predkupného práva. Z rozhodnutia vyplýva, že jediná situácia, kedy

by žaloba o určenie neplatnosti mohla mať úspech nastáva vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci,
ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky
podiel a súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V
takomto prípade žalobca znáša dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu
pre určenie neplatnosti zmluvy, rovnako ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho

záujmu, z akého dôvodu chce zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ
oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal namiesto povinného nastúpiť,
nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na povinnom
spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa
prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek vlastníctva

(spoluvlastníctva), a to práva s vecou (podielom) nakladať. Žalobca neprejavil záujem nadobudnúť
spoluvlastnícky podiel od žalovanej v 1. rade a súd v napadnutom rozsudku uvedený názor súdu vyššej
inštancienerešpektovalanezaoberalsanímnapriektomu,žedanérozhodnutiebolosúduprezentované
pri prvom pojednávaní zástupcom žalovaných. Žalovaní ďalej zastávajú názor, že napadnutý rozsudok
nerešpektuje ani pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva,

v zmysle ktorého má aktívny spoluvlastník právo dovolávať sa neplatnosti len pomerne, teda z každého
spoluvlastníckeho podielu len jeho časti pripadajúcej na jeho podiel v pomere k podielom ostatných
spoluvlastníkov a nemôže sa dovolávať neplatnosti celého prevedeného podielu. Žalobca môže
vykonávať len práva patriace jemu ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, kde si môže zvoliť možnosť, akok porušeniu predkupného práva pristúpi. Nemôže tieto práva vykonávať za ostatných spoluvlastníkov.
Žalovaní zastávajú názor, že v tomto spore, ktorým by bolo rešpektované pravidlo pomerného
uplatňovania nárokov z porušeného zákonného predkupného práva ustanovenia CSP a zodpovedal by

potrebám praktického života, by výrok súdu mal znieť tak, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
na spornej nehnuteľnosti v určenom spoluvlastníkom podiele. Výrokom súdu o neplatnosti právneho
úkonu dôjde k zneplatneniu celej kúpnej zmluvy, čo by v prípade viacerých predávajúcich k viacerým
nehnuteľnostiam, spísanej na jednej listine kúpnej zmluvy, ktorých sa porušenie predkupného práva
vôbec netýka, malo pre týchto predávajúcich, ale aj pre kupujúcich voči týmto predávajúcim nepriaznivé

právne následky, spočívajúce najmä vo vrátení si poskytnutých plnení zo zmluvy. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom vlastne prinútil žalovanú v 1. rade zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a obmedzil
ju v práve nakladať s vecou. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a vytýkajúcimi nesprávne
právne posúdenie veci, žalovaní podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnili odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní odvolateľmi formálne citovaný ďalší odvolací dôvod

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami,
ktoré by poukazovali na inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľom materiálne,
a preto ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver
vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle

ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím
bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon
odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu,
vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný ich

vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s
ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať
nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková,J.,Tomašovič,M.,akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,1269s).

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že blízky vzťah s poukazom na § 116 OZ
je definovaný len vo vzťahu k fyzickým osobám a v prípade právnickej osoby by bolo možné takúto
aplikáciu pripustiť vtedy, ak ide o vzťah fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej
je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a zároveň konateľom, čo je neprípustné v prejednávanom
prípade, nakoľko žalovaný v 2. rade je družstvom. Pokiaľ sa žalovaní vyjadrili, že akúkoľvek ujmu

spôsobenú žalovanému v 2. rade by žalovaná v 1. rade ako jeho člen pociťovala ako ujmu vlastnú,
žalobca uviedol, že sú to iba tvrdenia žalovaných, nakoľko v danom prípade nejde o blízke osoby,
koncepcia OZ v nadväznosti na blízke osoby je viazaná na fyzické osoby. Je nutné dodať, že to, či
jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu, a či to pociťuje dôvodne,
prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. Súd posudzuje, či z hľadiska spoločenskej morálky, prihliadnuc na

všetky dôležité okolnosti prípadu, môže určitá osoba dôvodne pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe,
ako ujmu vlastnú. Pokiaľ žalovaní poukázali na rozhodnutia súdov ČR, ktorý vyslovil názor, že blízkou
osobou môže byť aj právnická osoba, žalobca upriamuje pozornosť na to, že sa v daných rozhodnutiach
jedná o prípady, ak spoluvlastník vkladá spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením
obmedzeným, ktorej je spoločníkom, ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na osobu jemu blízku,

avšak je nutné dodať, že v týchto prípadoch ide o tzv. jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným,
teda o spoločnosť, kde jedna a tá istá osoba je konateľom a zároveň aj spoločníkom spoločnosti a
nejde o družstvo, ako v prejednávanom prípade. Tvrdenia žalovaných o kvalifikovanej prepojenosti
sú v tomto prípade účelové, aby sa vyhol určeniu relatívnej neplatnosti právnych úkonov - kúpnych
zmlúv. K otázke prípustnosti určovacej žaloby žalobca uviedol, že súd sa dostatočne vysporiadal s touto

otázkou a poukázal na samotné rozhodnutie. Uviedol, že v právnej praxi sa ustálil názor, ktorý je naďalej
použiteľný aj po zmene procesnej úpravy, vykonanej od 01.07.2016, podľa ktorého dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu možno mimosúdne oznámením osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva
tejto neplatnosti, ale tiež formou námietky účastníka uplatnenou v občianskom súdnom konaní alebo
návrhom na začatie občianskeho súdneho konania (porovnaj Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí

súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov IV, str. 425, tiež R 45/1986). V prípade, ak sa oprávnený
subjekt účinne dovolal neplatnosti právneho úkonu, je právny úkon neplatný od svojho začiatku ex tunc
a nenastanú jeho právne účinky v podobe vzniku, zmeny, či zániku práv a povinností. Žalobca má za
to, že vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) CSP je ust. § 40a OZ tým osobitným predpisom, ktorý pripúšťamožnosť žaloby podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti na tretiu osobu pri nerešpektovaní zákonného predkupného
práva. Je potrebné, aby súd rozhodnutím určil neplatnosť právneho úkonu v prípade, ak právne

účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zmluvné strany neuznávajú. Pokiaľ žalovaní
poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/90/2016 k možnosti podania určovacej
žaloby v prípade porušenia zákonného predkupného práva je nutné konštatovať, že rozsudok nemá
žiadnu relevanciu, nakoľko podľa ust. § 137 písm. d) CSP sa existencia naliehavého právneho záujmu
nepreukazuje. Žalobca si vybral zákonom umožnenú alternatívu, podal žalobu o určenie neplatnosti

zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu, jeho žaloba jednoznačne smeruje voči
všetkým účastníkom zmluvy, teda žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí sú v spore pasívne vecne legitimovaní.
Žalobca sa podanou žalobou domáha nápravy porušeného práva uvedením veci do pôvodného stavu,
teda do stavu, aký existoval pred uzavretím namietaného právneho úkonu a právoplatné rozhodnutie
súdu o neplatnosť právneho úkonu sa stáva určujúcim podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností. Čo sa týka aplikácie pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušenia

zákonného predkupného práva, na ktoré poukázali žalovaní, je v danom prípade nedôvodná a v rozpore
s judikatúrou a v rozpore so zákonom. Rozhodnutie, na ktoré poukázali, sa týka iba nahradenia prejavu
vôle, v ktorom sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím. Žalobca sa v
danom konaní domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, a nie nahradenia prejavu
vôle. Žalobca sa v žiadnom prípade nedomáhal prevodu celého spoluvlastníckeho podielu na svoju

osobu. Toto pravidlo, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie v danom rozhodnutí je možné uplatňovať v
prípade, ak sa žiadalo nahradenie prejavu vôle. Žalobcom formulovaný petit je teda správny, nakoľko sa
týka určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

6. Žalovaní v odvolacej replike zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a na tom, že aj
v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka, sa
práva porušeného spoluvlastníka podriaďujú pravidlu pomerného uplatňovania nárokov z porušeného
zákonného predkupného práva. Zároveň uviedli, že momentálne na Okresnom súde v Michalovciach
prebiehajú viaceré žaloby o neplatnosť zmlúv o prevode nehnuteľností, pričom žalobca ani v jednom

prípade neuviedol, prečo nechce nového spoluvlastníka žalovaného v 2. rade, keď v mnohých prípadoch
je to práve žalovaný v 2. rade, ktorý na sporných pozemkoch hospodári. Žalovaní z uvedených sporov
nikdy na pôde nehospodárili a nikdy ju spoločne s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nevyužívali,
ani sa o nej nedohadovali. Zo strany žalobcu ide len o bránenie žalovaným vykonávať ich vlastnícke
právo, právo scudziť nehnuteľnosti. Postavenie žalobcu sa napadnutým rozsudkom vrátilo do stavu, keď

má opäť predkupné právo voči žalovanej v 1. rade tak, ako ho má zachované voči žalovanému v 2. rade.

7. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že s dôvodmi odvolania, vyjadreniami žalovaných sa nemožno
stotožniť ani súhlasiť, lebo sú v rozpore so zákonom, skutočnosťou, judikatúrou a tvrdeniami,
uvádzanými v tomto súdnom konaní. Aplikácia pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušenia

zákonného predkupného práva, na ktoré poukazujú žalovaní, je v danom prípade nedôvodná a v rozpore
s judikatúrou a v rozpore so zákonom. Rozsudok najvyššieho súdu 2Cdo/91/2008 sa týka problematiky
nahradenia prejavu vôle, pričom sa k danej problematike žalobca podrobne vyjadril vo vyjadrení k
odvolaniu. Konštatoval, že ak by žalobca mal na výber medzi nahradením prejavu vôle, v rámci ktorého
možnoaplikovaťpravidlopomernéhouplatnenianárokovsrelatívnouneplatnosťou,rovnakosaplikáciou

tohto pravidla, tak žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností by stratila význam.
Výber má zmysel vtedy, ak si môžem vybrať, či chcem nového vlastníka, ak chcem, tak môžem žiadať
nahradiť prejav vôle alebo, či vôbec nechcem nového spoluvlastníka, a ak vôbec nechcem nového
spoluvlastníka, tak sa dovolám neplatnosti právneho úkonu. Právny názor o čiastočnej neplatnosti iba do
pomernej výšky spoluvlastníckeho podielu je nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore so samotným

zmyslom ustanovení o relatívnej neplatnosti. Uviedol, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho
súdu vyplýva, že dovolávať sa relatívnej neplatnosti možno len celého právneho úkonu a nie iba do
pomernej výšky zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané

včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že je
(odvolanie) dôvodné, preto odvolací súd vecne nesprávny rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výrokupodľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom
súde v Košiciach dňa 10.2.2026 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu
naúradnejtabulianawebovejstránketunajšiehosúdu,prizachovanílehotypodľaust.§219ods.3CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na

to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také
skutkovézistenia,ktorésúdprvejinštanciezaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,
kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesom strán
sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnym predpisov ide vtedy, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

11. Žalovaní svojimi odvolacími námietkami spochybňujú správnosť posúdenia súdom prvej inštancie
otázky (potrebnosti) splnenia ponukovej povinnosti žalovanej v 1. rade vo vzťahu k ostatným
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko tvrdili, že v danom prípade išlo o prevod blízkej
osobe.

12. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo formuloval
svoj záver o prípustnosti určovacej žaloby, na ktorý odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s ním
stotožňuje.

13. Podľa ust. § 137 písm. c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (c/), alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu (d/).

14. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c) a d) CSP je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa
určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za
podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zák.
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77),
zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa
ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods.
6). Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d) CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis,
resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej
skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 Zákonníka práce, znenie § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., znenie

§ 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

15. Možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust.
§ 137 písm. d) CSP, pri ktorej nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Možnosť podania
žaloby však musí vyplývať z osobitného predpisu. Na to, aby bolo možné prijať záver, či predmetná

žaloba je prípustná v zmysle § 137 písm. d) CSP, je potrebné posúdiť, či je tu osobitný predpis, ktorý
možnosť podania takejto žaloby pripúšťa.16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že osobitným predpisom, ktorý
možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti pripúšťa, je v tomto prípade ust. § 40a OZ.

17. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v prípade porušenia predkupného práva spoluvlastník, ktorý je
oprávnený z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z
predkupného práva na výber viacero možností (viď odôvodnenie nižšie), medzi ktoré patrí aj možnosť
domáhať sa žalobou vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na
tretiu osobu (§ 40a OZ). Tento názor je ustálený v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu (rozhodnutia

NS SR sp. zn. 3Cdo/173/2010 z 11. decembra 2012, sp. zn. 2Cdo 13/2018 z 29.novembra 2018, sp.
zn. 7Cdo 46,47/2013 z 14. mája 2014).

18. Aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 28/2009 z 26. mája 2010 vyplýva záver, že „Určovacia
žaloba by bola namieste vtedy, ak by žalobkyňa ako opomenutý spoluvlastník nemala záujem
nadobudnúť prevedené spoluvlastnícke podiely a súčasne by chcela zabrániť tretej osobe vstúpiť

do spoluvlastníckeho podielu“. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že výklad ust. § 137 písm. d) CSP
musí zodpovedať zmyslu a účelu tohto zákona, nesmie byť príliš formalistický, nezohľadňujúci to,
že Slovenská republika je právnym štátom v materiálnom zmysle, nie vo formálnom ponímaní, čo
vysvetlil Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 17/08 zo dňa 20.5.2009 slovami: „Materiálny
právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu

spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Podstata
materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami
demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez
výnimiek založených na účelových dôvodoch.“ Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany
práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej). Aj

z uvedeného dôvodu, by podľa odvolacieho súdu nebolo ústavne akceptovateľné, rovnako ako aj v
súlade s čl. 3 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, zamietnuť žalobu žalobcu
a nepriznať ochranu jeho právu dovolať sa relatívnej neplatnosti, ktoré vyplýva z hmotnoprávneho
predpisu - Občianskeho zákonníka (porovnaj aj rozhodnutie KS v Žiline sp. zn. 11Co/162/2019 zo dňa
15.októbra 2019).

19. Podľa ust. § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak ide o dôvod neplatnosti
právneho úkonu podľa § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1, § 471b ods. 2, považuje
sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá.

20. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

21. V uvedenom ustanovení je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecno-právny charakter.
Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného, musí ho
najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu
treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ aplikovať uplatnením analógie legis v zmysle § 853
OZ všeobecnú úpravu o predkupnom práve, zaradenú do 8. časti druhej hlavy II. oddielu OZ (§ 602 až

§ 606 OZ.). Ustanovenia, ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva, sa nepoužijú.

22. Porušenie predkupného práva (§ 603 ods. 3 OZ) nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri
porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva na výber, či: a) sa

bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka
na tretiu osobu (§ 40a OZ); jeho žaloba musí v takom prípade smerovať voči všetkým účastníkom
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú
pasívne legitimovaní, b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového

spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.,
teraz § 229 CSP), c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi.Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne
ktoré z týchto riešení zvolí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/173/2010 z 11.decembra 2012, sp. zn.
2Cdo 13/2018 z 29.novembra 2018).

23.Vprejednávanejvecisižalobcaakoosobaoprávnenázpredkupnéhoprávauplatnilnárokvyplývajúci
z ust. § 603 ods. 3 OZ, uvedený v predchádzajúcom odseku pod písm. a), t.j. domáha sa vyslovenia
relatívnej neplatnosti zmluvy o nepeňažnom vklade - spoluvlastníckeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiach - uzatvorenej dňa 18.8.2020 zo spoluvlastníka-žalovanej v 1. rade na tretiu osobu -

žalovaného v 2. rade.

24. V konaní z hľadiska skutkového nebolo sporným, že došlo k uzavretiu zmluvy o nepeňažnom vklade
bez toho, aby bola zo strany žalovanej v 1. rade splnená jej ponuková povinnosť vo vzťahu k ostatným
spoluvlastníkom.

25. Nakoľko sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti uvedenej zmluvy v zmysle ust. § 40a OZ,
dôsledkom takéhoto úkonu je neplatnosť právneho úkonu spätne odo dňa uzavretia predmetnej zmluvy.
Žalovaní však žalobcovo dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu neakceptovali. Odvolací
súd má preto za to, že ust. § 40a OZ, ako aj § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. sú normami, ktoré
umožňujú podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Pokiaľ hmotné

právo dovolanie sa relatívnej neplatnosti pripúšťa, aj procesné právo musí takúto žalobu umožniť. Bez
ohľadu na to, že ust. § 40a OZ výslovne na žalobu o neplatnosť neodkazuje, neobstojí zužujúci výklad
žalovaných, ktorí v odvolaní namietali, že z ust. § 40a OZ nevyplýva právo žalobcu podať na súd žalobu
o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

26. Výklad ust. § 137 písm. d) CSP musí byť v súlade so zmyslom a účelom zákona. Takýmto výkladom
vzhľadom na horeuvedené možno jednoznačne dospieť k záveru, že žaloba o určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu je prípustným procesným prostriedkom reparácie porušenia hmotného
práva. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalovaných o procesnej neprípustnosti predmetnej
určovacej žaloby.

27. Opodstatnenosť vyššie prezentovaného záveru vyplýva aj zo skutočnosti, že rozsudok, ktorým súd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností, je listinou, na základe ktorej správa
katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.
z.), čo samo osebe svedčí o prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu.

28. K odvolacej námietke žalovaných, že v danom prípade ide o prevod blízkej osobe, odvolací súd
riadiac sa záväzným právnym názorom dovolacieho súdu uvádza, že táto je dôvodná, keďže benefity
deklarované žalovanými zakladajú vzťah blízkych osôb.

29. Dovolací súd dal v preskúmavanej veci do pozornosti relevantnú časť odôvodnenia publikovaného
uznesenia najvyššieho súdu z 29. januára 2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022 (odseky 23.3 a 23.4): „Motivácia
činnosti družstva môže byť daná kritériom zisku, alebo zabezpečovaním hospodárskych, sociálnych
alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo vždy sleduje cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a
preto organizuje určitú činnosť hospodárskeho charakteru. Z predmetných ustanovení zákona ako aj

ďalších upravujúcich činnosť družstva vyplýva, že vzťah žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu
družstva a člena družstva a v právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo
stanov družstva. Členský podiel žalovaného 1/ predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku
družstva, teda na majetku žalovaného 2/. Intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita resp.
súdmi nižších inštancií deklarované „benefity“) je podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej

veci dostatočným dôvodom prečo predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb; vždy však takéto
zisteniebudevyžadovaťindividuálneposúdeniekaždejveci.Zuvedenýchdôvodovmožnopretosúhlasiť
s názorom dovolateľa, že vzťah žalovaných 1/ a 2/ je potrebné považovať za vzťah blízkych osôb“.
Poukázal aj na uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 28. novembra 2024 sp. zn. 5Cdo/172/2023 v druhovo
obdobnom prípade žalobcu a žalovaného 2/ o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, v

ktorom dovolací súd nasledoval právny názor vo veci najvyššieho súdu sp.zn.4Cdo/238/2022. bod 12 :
„ Aj v predmetnej veci má vzťah žalovaných základ vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a
povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva. Členský podiel žalovaného
1/ predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/( Intenzita ich vzájomného vzťahu je deklarovaná zhodnými benefitmi ako v prípade súdenom pod sp. zn.
4Cdo/238/2022 (žalovaný 1/ ako člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na jeho
riadení prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a

právo byť volený do orgánov družstva, v prípade prenájmu pôdy, poskytuje žalovaný v 2/ rade svojím
členom zvýšený základný nájom, dodatočný nájom, bonus, do výšky 20 % základného nájmu, možnosť
úhrady aj viacročného základného nájmu vopred, člen družstva, prispieva na jeho činnosť, podieľa sa na
činnosti toho družstva a tak znáša aj stratu, žalovaný v 2 rade poskytuje svojim členom služby, výpomoci,
čo je podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom, prečo predmetný

vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb“.

30. Po premietnutí týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad odvolací súd v zhode
s právnym názorom dovolacieho súdu prezentovaným v zrušovacom uznesení uvádza (opakuje), že
aj v posudzovanom spore má pomer žalovaných 1/ a 2/ základ vo vzťahu družstva a člena družstva
a v právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva, a to za

obdobných individuálnych okolností ako v precedenčne záväznej veci; členský podiel žalovanej 1/
predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/.
Intenzita ich vzájomného vzťahu je deklarovaná zhodnými benefitmi ako v prípade súdenom pod sp. zn.
4Cdo/238/2022 (žalovaná 1/ ako člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na jeho
riadení prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a

právo byť volený do orgánov družstva, v prípade prenájmu pôdy poskytuje žalovaný 2/ svojím členom
zvýšený základný nájom, dodatočný nájom, bonus do výšky 20 % základného nájmu, možnosť úhrady aj
viacročného základného nájmu vopred, člen družstva, prispieva na jeho činnosť, podieľa sa na činnosti
toho družstva a tak znáša aj stratu, žalovaný 2/ poskytuje svojim členom služby, výpomoci, čo je podľa
názoru odvolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom, prečo predmetný vzťah

vykazuje vzťah blízkych osôb [porovnaj tiež sp. zn. 5Cdo/172/2023, 7Cdo/96/2023 v druhovo obdobných
veciach, v ktorých dovolací súd nasledoval právny názor vyslovený v R 75/2024].

31. Sumarizujúc vyššie uvedené, právne názory obsiahnuté v rozsudku súdu prvej inštancie v
pomenovanej otázke, nie sú v súčasnej dobe zhodné so závermi stabilnej rozhodovacej činnosti

najvyššieho súdu. V čase od podania odvolania sa judikatúra najvyššieho súdu v nastolenej právnej
otázke meritórnym rozhodovaním postupne rozvíjala a zjednocovala, čo dokladuje nielen publikovanie
uznesenia najvyššieho súdu z 29. januára 2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022 v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (R 75/2024), ale aj ďalšie, naň nadväzujúce a
opakujúce nepublikované rozhodnutia (sp.zn.5Cdo/172/2023, 7Cdo/96/2023); žalovanými nastolenú

právnu otázku, preto možno v čase rozhodovania vec prejednávajúceho senátu považovať za ustálene
vyriešenú.

32. Na podklade vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade medzi žalovanými
išlo o prevod blízkej osobe, z ktorého dôvodu je preskúmavané rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne

nesprávne a muselo byť odvolacím súdom zmenené podľa ust. § 388 CSP tak, že odvolací súd žalobu
v napadnutom vyhovujúcom výroku zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

33. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodol
o nároku na náhradu trov celého konania, ktoré stranám vznikli v konaní pred súdom prvej inštancie,

v odvolacom a dovolacom konaní tak, že podľa § 255 ods. 1 CSP priznal procesne plne úspešným
žalovaným proti žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nárok na 100 % náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie a trov odvolacieho a dovolacieho konania. O výške prisúdenej náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 262 ods. 1 a 2 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).