Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204776
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4318204776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXXX E., F. G. XX/X H. C., právne zastúpená: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o.,
so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanej: I. D., C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 935 32 F. J. K., L. G. M. X, právne zastúpená: JUDr. Ondrej Mészáros,
advokát so sídlom Brezová 10, Želiezovce, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. marca 2025 č. k. 7C/60/2018-365takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 26. marca 2025 č. k. 7C/60/2018-365
(napadnutý rozsudok) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala v spojení s pripustenou zmenou
žalobného návrhu zo dňa 15.06.2020, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi D. D., H., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti vedené Okresným úradom N., katastrálny odbor,
okres N., obec J. O., kat. územie J. O., a to : na LV č. XXXX, par. č. 336 o výmere 5.136m2 - ako orná
pôda v podiele 2/3 k celku, par. registra „E“ kat. mapy, na LV č. XXX, par. č. 1379 o výmere 10.301 m2

- ako orná pôda, a par. č. 1380 o výmere 2198 - ako orná pôda v podiele 2/3 k celku, par. registra „E“
kat. mapy, na LV č. XXX, na ktorom sú par. č. 1399 o výmere 18.072 m2 - ako orná pôda, par. č. 1400
o výmere 2.719 m2 - ako orná pôda, v podiele 30/82, par. registra „E“ kat. mapy, LV č. XXXX, parcela
č. 1766 o výmere 5.658 m2 - ako ostatné plochy v podiele 3/2014 k celku par. registra „C“ kat. mapy,
LV č. XXXX, par. č. 1760 o výmere 28.834 m2 - ako lesné pozemky, par. č. 1761 o výmere 899.472
m2 - ako lesné pozemky, par. č. 1763 o výmere 860 m2 - ako lesné pozemky, par. č. 1767o výmere
35.506 m2 ako lesné pozemky a par. č. 1768 o výmere 4.323 m2 - ako lesné pozemky, v podiele 3/2014

k celku par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, na ktorom je par. č. 336 o výmere 5.136 m2 - ako orná
pôda, v podiele 2/3 k celku, parcele registra „E“ kat. mapy a LV č. XXXX, par. č. 3618 o výmere 1.424
m2 - ako trvale trávne porasty, v podiele 1/1 k celku ide o par. registra „E“ kat. mapy. Žalobu odôvodnila
tým, že sporné nehnuteľnosti vlastnili predkovia žalobkyne, pričom pozemky neboli do dnešnej doby
prededené a prevedené na jej meno, resp. ktoré sú vedené na liste vlastníctva, kde je ako vlastník
uvedený jej otec, avšak nie je na nich presnejšie identifikovaný. Na základe Osvedčenia o dedičstve 6D
9/2016, D not 11/2016 zo dňa 16.02.2016, právoplatného dňa 16.02.2016, sa vlastníčkou predmetných

pozemkov stala žalovaná. Z pozemkových vložiek je jednoznačne zrejmé, že vlastníkom predmetných
pozemkových nehnuteľností bol otec žalobkyne, t.j. D. D., ktorého otec bol D. D., a matka D. C.. Zrejme
omylom došlo k tomu, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené na spomínaných LV bolo
prededené na žalovanú, ktorá však nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou, a teda anijej otcom, a preto nemohla, resp. nemala nadobudnúť vlastnícke právo dedením k sporným pozemkom.
Keďže žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k vyššie uvedeným
pozemkom, preto, aby sa fakticky stav zosúladil s právnym stavom, a aby bolo dané spravodlivosti

zadosť.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie z predložených listov vlastníctva č. XXXX, XXX, XXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vyhotovených v roku 2010 a 2011 zistil, že nehnuteľnosti vedené Okresným
úradom N., katastrálny odbor, okres N., obec J. O., kat. územie J. O., a to : LV č. XXXX, na ktorom je

vedená par. č. 336 o výmere 5.136m2 - ako orná pôda, bol ako vlastník 2/3 vedený pán D. D. (otec
žalobkyne) , ide o par. registra „E“kat. mapy, ďalej LV č. XXX, na ktorom je vedená par.č. 1379 o výmere
10301 m2 - ako orná pôda, a par. č. 1380 o výmere 2198 - ako orná pôda, ktorej 2/3 bol ako vlastník
vedený pán D. D., ide o par. registra „E“ kat. mapy, LV č. XXX, na ktorom sú par. č. 1399 o výmere
18072m2 - ako orná pôda, par. č. 1400 o výmere 2.719 m2 - ako orná pôda, ktorej 30/82 bol ako vlastník
vedený pán D. D. ide o par. registra „E“ kat. mapy, ďalej list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je vedená

parcela č. 1766 o výmere 5658m2 - ako ostatné plochy ktorej 3/2014 bol ako vlastník vedený D. D. ide
o par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, na ktorom sú vedené par. č. 1760 o výmere 28834 m2 - ako
lesné pozemky, par. e. 1761 o výmere 899472 m2 - ako lesné pozemky, par. č. 1763 o výmere 860 m2
- ako lesné pozemky, par. č. 1767o výmere 35506 m2 ako lesné pozemky a par. č. 1768 o výmere 4323
m2 - ako lesné pozemky, ktorých 3/2014 bol ako vlastník vedený D. D. ide o par. registra „C“ kat. mapy,

LV č. XXXX, na ktorom je par. č. 336 o výmere 5136 m2 - ako orná pôda, ktorej ako vlastníkom 2/3 bol
vedený pán D. D., ide o parcelu reg. „E“ kat. mapy a LV č. XXXX z roku 2010 , na ktorom je par. č. 3618
o výmere 1424 m2 - ako trvale trávne porasty, , ktorých ako vlastníkom bol v podiele 1/1 vedený pán D.
D. ml. ide o par. registra „E“ kat. Mapy. Z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmý titul nadobudnutia LV: Pk vl.
c. 1325, 831, 791, 2 - kupa cd. 3204/1924, ded. D 174/35, cd. 3369/1937. - vz 703/94. Z listu vlastníctva

č. XXX je zrejmý titul nadobudnutia LV: Pk vl. c. 1312, 1323, 1411, 1 -D 174/35, kupa cd. 3204/1924, D
1660/73. Z listu vlastníctva č. XXX je zrejmý titul nadobudnutia LV: Pk vl. c. 998, 566, 531, 3 - kupa cd.
4293/1933. Z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmý titul nadobudnutia LV: č.d. 1532/1866, PKV XXX, B1,
Rozhodnutie SK Levice C 13/2010 o schválení ROEP, ppl dňa 26.07.2010. Z listu vlastníctva č. XXXX
je zrejmý titul nadobudnutia LV: PKV XXXX pre parcely reg. E KN 3611 3613 3618. Z listu vlastníctva č.

XXXX je zrejmý titul nadobudnutia LV: č.d. 1532/1866, PKV XXX, B1. Rozhodnutie SK Levice C 13/2010
o schválení ROEP, ppl dňa 26.07.2010.

3. Z pozemnoknižných vložiek č. 1323, 791, 1312, 831, 531a a 171 súd zistil, že tieto sa týkajú
vlastníckeho práva D. D., ml. (ženatý s A. O.) k majetkovej podstate tam uvedenej, ktorú nadobúdal

titulom kúpy a dedenia. Z PK vložiek vyplýva, že ako vlastník predmetných nehnuteľností je uvedený pán
D. D. ml., ktorého manželka sa volala Ester, a títo boli v zmysle predloženého rodného listu žalobkyne
a úmrtného listu otca žalobkyne, preukázateľne jej rodičmi. Na PK vložke 1312 v časti B vlastníctvo
je zápis zo dňa 24.02.1961. Podľa výmeru Osídľovacieho úradu v Bratislave zo dňa 10.dec. 1949 č.
3849/84-243/1949, odpisuje sa parcela mpč. 1514/a, do hárku č. 2048 tejto knihy“. V časti A majetková

podstata je pečiatka z ktorej vyplýva, že v tejto vložke došlo ku zmene podľa RI 96/68 na celé p.č.

4. Z prekladu dedičského rozhodnutia súd zistil, že po nebohom D. D., ktorý zomrel bez zanechania
závetu dňa 12.01.1993 v Szekszárde (meno matky C. D., 1913) sa odovzdáva na liste vlastníctva č.
XXX Kéty, pod par. č. 861/5 orná pôda o výmere 4.629 m2 v 1, na LV č. XXX Kéty parc. č. 885 vinica

o výmere 363 m2 v celosti, na LV č. XXX Kéty parc. č. 886/2 záhrada o výmere 302 m2 v celosti, na
LV č. XXX Kéty parc. č. 895 lisovňa o výmere 115 m2 v celosti, na zvláštnej listine č. 4/0404 Výrobného
družstva Felsonána pod 3. vlastníckym skupinovým číslom vedená orná pôda o výmere 3 ha 2679 m2,
vinica v extraviláne o výmere 655 m2 a orná pôda o výmere 112 m2, nehnuteľnosti v celosti a obchodnú
časť pod poradovým číslom 0352 a podielový list z titulu zákonného dedenia v celosti odovzdáva

dcére poručiteľa - žalobkyni. Matke žalobkyni A. D. D. C. O. boli pridelené vdovské užívacie právo na
uvedené nehnuteľnosti, ako pozostalej manželke. Ďalej na LV č. XXX Kéty parc. č. 69 rodinný dom, dvor,
hospodárska budova a záhrada o výmere 5.294 m2 v 1 z titulu darovania pre vnučky poručiteľa, dcéry
žalobkyne, na ktorých má užívacie právo žalobkyňa. Ďalej vyplýva, že poručiteľ zomrel bez zanechania
záveru, jeho zákonným dedičom je jeho jediné dieťa.

5. Z výňatku z matriky úmrtia pod poradovým číslom 1725276 vyplýva, že zosnulý D. D., muž, ženatý,
miesto narodenia J. O., dňa 03.05.1913, zomrel v E. dňa 12.01.1993. Meno otca zomrelého je uvedené
ako: D. D. a matky: C. D., meno manželky A. O..6. Z rodného listu žalobkyne zapísaného v knihe narodení matričného úradu J. O. zväzok 4, ročník 1937,
strana 212, por. č. 24 vyplýva, že je zapísaná s dňom narodenia XX.XX.XXXX, miestom narodenia J.

O., žalobkyňa A. D., pohlavie ženské, otec: D. D., C. D., 24 ročný, miesto narodenia nezistené, štátne
občianstvo Slovenská republika, matka: A. D., red. O., 23 ročná, miesto narodenia nezistené, štátne
občianstvo Slovenská republika.

7. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra, Slovenského národného archívu zo dňa 28.03.2023 súd zistil, že

na súpise obyvateľstva určeného na výmenu podľa dohody medzi ČSR a MR zo dňa 27.02.1946 sú
zapísané pod poradovým číslom 191 D. D., narodený XXXX, 192. A. D., C. O., narodená XXXX, 193
dcéra A. D., narodená XXXX, obyvatelia obce J. O., okres Levice. V zmysle rozhodnutia SK (Zmiešaná
komisia) č. 29 s transportom číslo Ma-52/I prekročili štátne hranice 14.05.1947 v staniciach Parkan
(Štúrovo) - Szob. Zároveň bolo oznámené, že archívne dokumenty sú uložené vo fonde Osídlovací úrad
pre Slovensko.

8. Z vyjadrenia Slovenského národného archívu zo dňa 25.10.2023 súd zistil, že rozhodnutie
Osídľovacieho úradu pre Slovensko o presídlení osôb na základe dohody o výmene obyvateľstva
medzi Československou a Maďarskou republikou z obce J. O. na mená D. D., manželka A. D.
a dcéra A. D., konfiškačné rozhodnutie na ich nehnuteľný majetok a výmer Osídľovacieho úradu

číslo 3849/84-243/1949, v Slovenskom národnom archíve nenašli. Dali do pozornosti Dohodu medzi
Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva číslo 145/19466 Zb., ktorá sa zmieňuje aj o
nakladaní s nehnuteľnosťami presťahovaných osôb (čl. VII).

9. Žalobkyňa odvodzovala svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od vlastníckeho práva

svojho právneho predchodcu - otca, zomrelého D. D., po ktorom prebehlo dedičské konania v Maďarskej
republike, pričom v zmysle dedičského rozhodnutia je jeho jedinou dedičkou. Naliehavý právny záujem
na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom D. D. žalobkyňa odôvodnila tým, že súdnym
rozhodnutím, ktorým sa určí vlastnícke právo, sa zápisom do katastra nehnuteľností dosiahne zmena
medzi stavom právnym a zapísaným, teda potrebou zosúladenia právneho a faktického stavu.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bolo sporným či vlastníkom sporných nehnuteľností bol
v čase smrti právny predchodca žalobkyne, jej otec, D. D., zomrelý XX.XX.XXXX.

11. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 137 písm. c / Civilného sporového

poriadku, § 1 ods. 1, 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, prvej
vety čl. V, prvej vety čl. VII dohody o výmene obyvateľstva (účinnej od 15. mája 1946), prvých dvoch viet
§ 2 ods. 1 zákona č. 148/1947 Sb. (zákon na vykonanie dohody o výmene obyvateľstva, účinný od 20.
augusta 1947, pozn.), § 2 ods. 2, 3 zákona č. 148/1947 Sb., § 126 ods. 1. § 132 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka.

12. K otázke naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení súd prvej inštancie
uviedol, že podľa ustálenej judikatúry sa dedič môže domáhať určenia, že poručiteľ bol vlastníkom
majetkuvdeňsmrti(napr.rozsudokNajvyššiehosúduzo14.12.2000,spisč.20Cdo/1897/98,uverejnený
v Soudné rozhledy č. 6/2001). Toto určenie sa týka dátumu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastanú

neskôr, ho nemôžu ovplyvniť. Aj keď sa vec, ktorej sa toto určenie týka, následne prerokuje v dedičskom
konaní a nadobudnutie dedičstva sa potvrdí (alebo sa schváli dohoda o vysporiadaní dedičstva alebo
sa dedičské konanie ukončí inak), neznamená to, že dedič je naďalej vlastníkom majetku. Po smrti
poručiteľa mohla nastať právna udalosť, ktorá viedla k vzniku vlastníckeho práva inej osoby (napr. v
dôsledku vydržania). Na určenie, či bol poručiteľ vlastníkom veci v deň smrti, sú však tieto neskoršie

udalosti irelevantné (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1977/2001).

13. V danej veci treba vychádzať zo skutočnosti, že je v katastri nehnuteľnosti ako vlastník označených
nehnuteľností zapísaná žalovaná. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že vlastníkom nehnuteľností bol v čase jeho
smrti jej otec, s ktorým žalovaná naviac nebola ani v žiadnom príbuzenskom vzťahu, a po ktorom

je iba ona jedinou zákonnou dedičkou, v takomto prípade má žalobkyňa naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre
uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Žalobkyňa odvodzovala svoje vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam od vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu - otca, zomrelého D. D.,po ktorom prebehlo dedičské konania v Maďarskej republike, pričom v zmysle dedičského rozhodnutia
je jeho jedinou dedičkou. V prejednávanej veci súd prvej inštancie považoval naliehavý právny záujem
žalobkyne na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom D. D., za daný a preukázaný.

Súd mal vzhľadom na uvedené preukázanú aj namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a pasívnu
vecnú legitimáciu žalovanej, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako vlastnícka sporných nehnuteľnosti v
katastri nehnuteľností.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie však dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodnáapretojuzamietol.Žalobkyňasvojnárokodvodzovalaodtoho,žespornénehnuteľnostivlastnili
jej predkovia, pričom pozemky neboli do dnešnej doby prededené a prevedené na jej meno resp. ktoré
boli ešte v rokoch 2010 a 2011 vedené na liste vlastníctva, kde bol ako vlastník uvedený jej otec,
avšak nebol na nich presnejšie identifikovaný. Svoje tvrdenia preukazovala predložením rodného listu, z
ktoréhonepochybnevyplýva,žejejotcombolD.D.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX.Rovnakomal
súd za preukázané, že žalobkyňa je právnym nástupcom po svojom právnom predchodcovi, otcovi, a to

na základe Dedičského rozhodnutia z roku 1993. Rovnako mal súd za preukázané, a to z predložených
pozemnoknižných vložiek č. 1323, 1312, 791, 831 ,531a 171, že jej právny predchodca - otec bol
vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom v rokoch 2010 a 2011 bol zapísaný aj ako vlastník sporných
nehnuteľností označený Menom a priezviskom (D. D.), a to nehnuteľností, všetky vedené Okresným
úradom N., katastrálny odbor, okres Levice, obec J. O., kat. územie J. O. , a to : LV č. XXXX, LV č. XXX,

LV č. XXX, M. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX z roku 2010 ktorých vlastníkom bol pán D. D.
H.. (otec žalobkyne). Z pozemnoknižných vložiek je zrejmé, že v minulosti bol ako vlastník predmetných
pozemkových nehnuteľností zapísaný právny predchodca žalobkyne - jej otec t .j. D. D., ktorého otec
bol D. D., a matka D. C., (tieto skutočnosti vyplývajú aj z úmrtného listu otca žalobkyne, D. D.) pričom
vo vzťahu k žalovanej nebol počas celého konania preukázaný žiaden príbuzenský vzťah, tento nebol

počas celého konania dokonca ani tvrdený. Súd má však zato, že predmetom tohto konania, je určenie či
v čase smrti poručiteľa teda 12.01.1993 bol poručiteľ vlastníkom sporných nehnuteľností, a či tieto patria
do dedičstva po ňom. K žalobe pripojila žalobkyňa aj Osvedčenie o dedičstve 6D 9/2016, D not 11/2016
zo dňa 16.02.2016, právoplatného dňa 16.02.2016, na základe ktorého sa vlastníčkou predmetných
pozemkov stala žalovaná. Súd konštatuje, že sa nezaoberal v konaní tým, ako tieto nehnuteľností

nadobudla žalovaná, nakoľko pre súd nie je v predmetnom konaní rozhodujúci stav, ktorý nastal do
budúcnosti, resp. po úmrtí právneho predchodcu žalobkyne, ale stav v čase smrti právneho predchodcu
žalobkyne.

15. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobkyne, že bolo preukázané z predložených Listín hlavne, PK

vložiek že vlastníkom predmetných nehnuteľností bol pán D. D., ktorého manželka sa volala Ester, a
títo boli v zmysle predloženého rodného listu žalobkyne a úmrtného listu otca žalobkyne, preukázateľne
jej rodičmi. V minulosti sa práve týmto spôsobom upresňovali vlastníci, teda že sa uvádzal manžel,
manželka, aby nedošlo k omylu pri neskoršej identifikácii vlastníka.

16. Právni predchodcovia (matka a otec) žalobkyne boli spolu so žalobkyňou z územia Československa
vysídlení na základe Dohody medzi ČSR a Maďarskou republikou č. 145/1946 Sb. Tieto skutočnosti
potvrdil Slovenský národný archív s tým, že na súpise obyvateľstva určeného na výmenu podľa dohody
medzi ČSR a MR zo dňa 27.02.1946 sú zapísané pod poradovým číslom 191. D. D., narodený XXXX,
192.A.D.,C.O.,narodenáXXXX,193.dcéraA.D.,narodenáXXXX,obyvateliaobceJ.O.,okresLevice.

V zmysle rozhodnutia SK (Zmiešaná komisia) č. 29 s transportom číslo Ma-52/I prekročili štátne hranice
14.05.1947 v staniciach Parkan (Štúrovo) - Szob. Zároveň bolo oznámené, že archívne dokumenty sú
uložené vo fonde Osídľovací úrad pre Slovensko. Z vyjadrenia Slovenského národného archívu zo dňa
25.10.2023 súd zistil, že rozhodnutie Osídľovacieho úradu pre Slovensko o presídlení osôb na základe
dohody o výmene obyvateľstva medzi Československou a Maďarskou republikou z obce J. O. na mená

D. D., manželka A. D. a dcéra A. D., konfiškačné rozhodnutie na ich nehnuteľný majetok a výmer
Osídľovacieho úradu číslo 3849/84-243/1949, sa v Slovenskom národnom archíve nenašli. Slovenský
národný archív oznámil, že dáva súdu do pozornosti Dohodu medzi Československom a Maďarskom
o výmene obyvateľstva číslo 145/19466 Zb., ktorá sa zmieňuje aj o nakladaní s nehnuteľnosťami
presťahovaných osôb (čl. VII). Uvedené skutočnosti boli však potvrdené najmä výsluchom samotnej

žalobkyne, ktorá uviedla, že došlo k ich presídleniu do Maďarska a v Maďarsku im bola poskytnutá
náhrada za pozemky, majetky ktoré im v Československu zobrali, v dôsledku ich presídlenia.17. V apríli 1947 sa začala výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.
Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom bola povojnová obojstranná migrácia
obyvateľstva na základe vzájomnej dohody medzi oboma štátmi. Zákonnou úpravou pre túto výmenu

obyvateľstva bola Dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva zák. č.
145/1946 Sb. Zámerom výmeny obyvateľstva bolo vysťahovanie osôb maďarskej národnosti a právny
predchodca žalobkyne, spolu s manželkou a žalobkyňou bol jednoznačne do Maďarska vysťahovaný.
Otázka straty majetku a nadobudnutia náhrady za jeho stratu v Maďarsku, ako aj prechodu jeho
vlastníctva na štát, bolo v konaní jednoznačne preukázané najmä z výsluchu samotnej žalobkyne, ktorá

tieto skutočnosti sama potvrdila.

18. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa prvej vety čl. VII Dohody o výmene obyvateľstva
vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim nehnuteľnostiam prechádza na štát ich
doterajšieho bydliska. Podľa prvých dvoch viet § 2 ods. 1 zákona č. 148/1947 Sb. (zákon na vykonanie
dohodyovýmeneobyvateľstva,účinnýod20.augusta1947)„Otom,jsou-lipodlekonfiskačníchpředpisů

splněnypodmínkyprokonfiskaci(přechodnastát)majetku,nanějžsevztahujíustanoveníčl.VIIdohody,
rozhoduje, - pokud se tak již nestalo - , s konečnou platností osidlovací úřad, a to, jde-li o majetek
zemědělský, v dohodě s pověřenectvem zemědělství a pozemkové reformy. Tyto podmínky se považují
za splněné, byla-li osoba, které tento majetek náležel, přestěhována do Maďarska alebo podľa odseku 3
tohto zákonného ustanovenia ju v zmysle dohody o výmene obyvateľstva za takú bolo možné považovať

(t.j. bola zaradená do zoznamu osôb určených na presídlenie.)

19. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že z LV v rokoch 2010 a 2011 vyplýva, že ako vlastník
bol zapísaný otec žalobkyne súd prvej inštancie uviedol, že k takémuto zápisu v zmysle poznámky
na liste vlastníctva došlo na základe ROEP. Súd v tomto kontexte poukázal aj na názor NS SR v

uznesení 4MCdo 12/2014 z 29.9.2014. Vlastnícke práva k pozemkom boli za socializmu evidované
neúplne. Túto neúplnú evidenciu prevzal aj kataster nehnuteľností, ktorý vznikol po roku 1989. Aby boli
v katastri zapísané všetky pozemky, pristúpilo sa k tvorbe ROEP. Vzhľadom na rôzne politicko-právne
zmeny od roku 1945 súčasný kataster nehnuteľností neodráža reálny stav vlastníctva k pozemkom. V
minulomobdobísazrôznychdôvodovdopozemkovýchkníhnedostaliniektorékonfiškačnérozhodnutia,

pretože nebolo zákonnou povinnosťou zapísať konfiškáciu majetku do pozemnoknižnej vložky. Pri
vypracovaní ROEP preto dochádzalo v dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a
právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému.
Keďže katastre nekontrolujú správnosť a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej
evidencie nie je spoľahlivá, preto na riešenie týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom

konaní.

20. V zmysle čl. VII. Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva č. 145/1946
Sb., účinnej od 15.5.1946, vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim nehnuteľnostiam
prechádza na štát ich doterajšieho bydliska. Podľa § 1 vládne nariadenie č. 30/1948 Sb. o majetku,

ktorý zanechali v Československej republike osoby, presťahované do Maďarska podľa československo-
maďarskej dohody o výmene obyvateľstva, účinnom od 2.4.1948, sa vzťahuje na majetok, ktorý osoby
presťahované do Maďarska zanechali v Československej republike a ktorý zistil osídľovací úrad so
zreteľom k súpisu podľa príslušných rozhodnutí zmiešanej komisie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.
148/1947Sb. o opatreniach k prevedeniu československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva

o tom, či sú podľa konfiškačných predpisov splnené podmienky pre konfiškáciu (prechod na štát)
majetku, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia čl. VII dohody, rozhoduje - pokiaľ sa tak už nestalo - s
konečnou platnosťou osídľovací úrad. Naviac ustanovenie § 2 ods. 1 veta druhá zákona č. 148/1947
Zb. považovalo podmienky pre konfiškáciu za splnené bez ďalšieho už tým, že osoba bola do Maďarska
presťahovaná (tak ako tomu bolo aj v predmetnom konaní), pričom v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona

sa osobou presťahovanou rozumeli nielen osoby reálne presťahované, ale aj tie, ktoré sa za takéto
považujú, ktorými treba považovať aj osoby riešené rozhodnutím Osídlovacieho úradu a zaradené do
zoznamu osôb na výmenu.

21. Súd prvej inštancie uviedol, že ak je určovacou žalobou napádaná konfiškácia (jej proces, účinky,

zákonnosť) podľa Benešových dekrétov alebo Nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady
č. 4/1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov,
ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa zo dňa 27.02.1945, resp. Nariadenia Slovenskej
národnej rady č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetkuNemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa zo dňa 23.08.1945, prípadne akty
revízie prvej pozemkovej reformy, je potrebné zdôrazniť, že bremeno dôkazné tu zaťažovalo vlastníka
konfiškovaného majetku, ktorý sa proti konfiškácii bránil v tom zmysle, že bolo na ňom, aby preukázal,

že u neho nie sú zákonné podmienky pre konfiškáciu majetku dané, a to v okamihu konfiškácie.

22. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie dospel k záveru, že majetok právneho
predchodcu žalobkyne na základe čl. VII Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a MR č. 145/1946
prešiel zo zákona na Československý štát (a to bez vydania akéhokoľvek administratívneho aktu), ex

lege, zo zákona. Takto nadobudnutý tzv. dohodový majetok následne štát prideľoval do vlastníctva tým
osobám, ktoré prišli na jeho územie a to v rámci výmeny obyvateľstva podľa uvedenej dohody uzavretej
medzi Československom a Maďarskom. Toto pridelenie do vlastníctva sa uskutočňovalo listinami
(výmermi o prídele) vydanými úradmi, ktoré boli vytvorené na realizáciu rozdelenia tzv. dohodového
majetku štátu. Oprávnenie vydávať takéto výmery o prídele do vlastníctva prináležalo osídľovaciemu
úradu, a to v súlade so zákonom č. 148/1947 Zb. o opatreniach k uskutočneniu československej -

maďarskej dohody o výmene obyvateľstva. V tomto kontexte súd poukazuje aj na predloženú pkv č.
XXXX (čl. 32 p.v) z ktorej vyplýva, že podľa výmeru osídľovacieho úradu v Bratislave zo dňa 10.12.1949
č. 3849/84-243/1949 odpisuje sa parcela mpč. 1514/a do hárka č. 2048 tejto knihy, k čomu došlo dňa
24.02.1961.

23. V konaní nebolo preukázané, že by v prípade predmetných nehnuteľností došlo k navráteniu
vlastníctva, resp. že by sa na sporné nehnuteľností viedlo konanie o ich navrátenie pôvodnému
vlastníkovi alebo sa naň vzťahovali iné mimosúdne rehabilitačné, resp. reštitučné konanie, ktorými by
došlo k navráteniu pozemkov do pôvodného vlastníctva. Naviac toto v konaní ani tvrdené nebolo. Teda
v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca žalobkyne, jej otec, bol v čase smrti (12.01.1993)

vlastníkom sporných nehnuteľností, žalobkyňa sama pri výsluchu uviedla skutkové tvrdenie o vysídlení
právnych predchodcov a aj jej samotnej vo veku 9 rokov, a aj to, že právnym predchodcom (rodičom)
bola v Maďarsku za odňaté pozemky poskytnutá náhrada. Dokazovaním bolo zistené, že právny
predchodcovia žalobkyne ako aj samotná žalobkyňa sa nachádzali na zozname presídlených osôb z
Československa do Maďarska a boli preukázateľne dňa 14.05.1947 transportom označeným číslom 29

vysídlení z obce J. O. do Maďarska, kde právny predchodca žalobkyne, jej otec zomrel, ako štátny občan
Maďarska. Zákon číslo 148/1947 Sb. vyhlásený dňa 11. júla 1947 nadobudol účinnosť dňom 20. augusta
1947. V tom čase právny predchodca žalobkyne už bol presídlený na základe vyššie uvedeného do
Maďarska.Pretovdanomprípadeplatí,ževšetkypodmienky(štátneobčianstvo,národnosť,rozhodnutie
osídľovaciehoúradu)sapovažujúzasplnenépriosobe,ktoráužbolapresťahovanádoMaďarska,keďže

výnimky v danom prípade v zmysle článku VIII vety prvej dohody preukázané v tomto konaní neboli.
Právny predchodca žalobkyne (jej otec D. D.) bol síce v minulosti vlastníkom sporných nehnuteľností,
avšak podľa dohody medzi ČSR a MR zo dňa 27.02.1946 sa nachádzal na súpise obyvateľstva
určeného na výmenu, v zmysle rozhodnutia SK (Zmiešaná komisia) č. 29 s transportom číslo Ma-52/
I prekročili štátne hranice 14.05.1947 v staniciach Parkan (Štúrovo) - Szob., teda D. D. ako pôvodný

vlastník nehnuteľností vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam stratil, a to dňom, keď územie
Československa opustil a v rámci výmeny obyvateľstva bol spolu s rodinou presídlený do Maďarska,
kde mu bol za náhradu pridelený majetok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nepovažoval
za preukázané, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, preto žalobu
žalobkyne zamietol.

24. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Keďže žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal jej nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

25. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobe vyhovieť. Poukázala na to, že súd prvej inštancie uviedol, že zápis v pozemkovej knihe
i v katastri nehnuteľnosti v roku 1992 a aj po ROEP v roku 2010 svedčal ako vlastníkovi stále v prospech
právneho predchodcu žalobkyne, aj so zreteľom, že boli presťahovaní do Maďarska. Žalobkyňa bola
v dobrej viere, že by im nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky mohli právom patriť aj naďalej, aj

keď boli presťahovaní. Žalobkyňa nemala možnosť sa dozvedieť, že vlastnícke patrí štátu na základe
konfiškácie, nakoľko v čase presťahovania bola malé dieťa. Uviedlo, že predmetné vlastníctvo nikdy
neprešlo na štát, vždy bolo vedené na jej otca. Podľa jej názoru, keď po skonfiškovaní nehnuteľností
výmerom príslušný orgán nezabezpečil zápis vlastníckeho práva v pozemkovej knihe v prospechČeskoslovenskej republiky, vlastníctvo jej otca nezaniklo. Ani štát konajúci prostredníctvom príslušných
orgánov najmenej od roku 1992 nepochyboval o vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne, čo potvrdil
aj príslušný úrad v rozhodnutí o schválení ROEP v roku 2010. Slovenská republika uznala vlastnícke

právo právneho predchodcu žalobkyne v rozhodnutí o schválení ROEP. Štát sa nesprával ako bdelý
vlastník. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodnutie o konfiškácii nepodrobil prieskumu v zmysle
rozhodnutí vyšších súdnych autorít, pretože má za to, že ide o nulitný správny akt (poukázala na
rozhodnutia NS SR 2Cdo/24/2007, 5Sž/18/2012, 4Cdo/123/2003, 5Cdo/198/2008). Žalobkyňa ďalej
uviedla, že v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že pozemky nepatrili v čase smrti právnemu

predchodcovi žalobkyne, práve naopak zápisy svedčia v jeho vlastnícke právo či už v čase jeho smrti
alebo v čase dedenia. Ani v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalovanej notár neskonštatoval
nič ohľadne konfiškácie a vlastníctva štátu. Strana žalovanej nadobudla predmetné nehnuteľnosti
nezákonne. Osoba, na ktorú malo prejsť konfiškáciou vlastníctvo predmetných pozemkov, nevykonala
zmenu viac ako 70 rokov, preto právny predchodca žalobkyne sa mohol dôvodne domnievať, že mu
vlastnícke právo bolo ponechané, žil v dobrej viere, že mu patrí a vydržacia doba už od toho času do

jeho úmrtia uplynula viackrát.

26. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Uviedla, že dôvody odvolania nie sú dôvodné, lebo súd prvej inštancie svojim
procesným postupom jej neznemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva a nedošlo preto

ani k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie nemá vadu, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a tiež vec správne právne posúdil.

27. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
29.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
30. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

31. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy

sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalobkyňou v jej odvolaní. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne,

s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné.
32. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého
súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedkyprocesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom
kontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,ktorépretomusiabyťpreskúmateľné.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo
je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a
slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý
proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v
konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

33. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

34. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena

(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto
skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

35. V predmetnej veci žalovaná žiadala určiť, že nehnuteľnosti v kat. území J. O., vedené na LV č. XXXX,

par. č. 336 o výmere 5.136m2 - ako orná pôda v podiele 2/3 k celku, par. registra „E“ kat. mapy, na LV
č. XXX, par. č. 1379 o výmere 10.301 m2 - ako orná pôda, a par. č. 1380 o výmere 2198 - ako orná
pôda v podiele 2/3 k celku, par. registra „E“ kat. mapy, na LV č. XXX, na ktorom sú par. č. 1399 o výmere
18.072 m2 - ako orná pôda, par. č. 1400 o výmere 2.719 m2 - ako orná pôda, v podiele 30/82, par.
registra „E“ kat. mapy, LV č. XXXX, parcela č. 1766 o výmere 5.658 m2 - ako ostatné plochy v podiele

3/2014 k celku par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, par. č. 1760 o výmere 28.834 m2 - ako lesné
pozemky, par. č. 1761 o výmere 899.472 m2 - ako lesné pozemky, par. č. 1763 o výmere 860 m2 - ako
lesné pozemky, par. č. 1767o výmere 35.506 m2 ako lesné pozemky a par. č. 1768 o výmere 4.323 m2
- ako lesné pozemky, v podiele 3/2014 k celku par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, na ktorom je par.
č. 336 o výmere 5.136 m2 - ako orná pôda, v podiele 2/3 k celku, parcele registra „E“ kat. mapy a LV

č. XXXX, par. č. 3618 o výmere 1.424 m2 - ako trvale trávne porasty, v podiele 1/1 k celku ide o par.
registra „E“ kat. mapy, patria do dedičstva po jej právnom predchodcovi D. D., H., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, pretože boli doposiaľ vedené na jeho meno.

36. Nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v pozemnoknižných vložkách č. 1323, 791, 1312, 831, 531

a 171, pričom ako vlastník nehnuteľností bol zapísaný D. D. – otec žalobkyne (manželka A. O.) titulom
kúpy alebo dedenia. Ako vlastník bol vedený ešte v roku 2010 a 2011 na listoch vlastníctva, založených
k predmetných nehnuteľnostiam. D. D. (v Maďarsku János), nar. X.X.XXXX zomrel v Maďarsku dňa
XX.X.XXXX. Do Maďarska bol vysídlený s rodinou (manželkou A. a dcérou A. – žalobkyňa) na základe
Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva č. 145/1946 Sb., účinnej od

15.5.1946. Na súpise obyvateľstva určeného na výmenu podľa uvedenej Dohody boli zapísaní pod por.
č. 191 až 193 a štátne hranice prekročili transportom dňa 14.5.1947.37. Dohoda č. 145/1946 Zb. bola medzištátna zmluva podpísaná 27. februára 1946 v Budapešti, ktorá
nadobudla platnosť 15. mája 1946. Cieľom bolo presídliť Maďarov zo Slovenska do Maďarska v počte
zodpovedajúcom počtu Slovákov v Maďarsku, ktorí sa dobrovoľne prihlásia na presídlenie do ČSR,

s cieľom etnicky homogenizovať štát. Dohoda viedla k slovensko-maďarskej výmene obyvateľstva
v rokoch 1946 – 1948, pričom bola sprevádzaná aj nútenými presunmi (napr. československý
nábor, pracovné príkazy) a následným presídľovaním Slovákov z Maďarska. Dohoda umožňovala
presťahovalcom vziať si so sebou všetky svoje hnuteľnosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
prechádzalo na štát ich doterajšieho bydliska s tým, že zmiešaná komisia určí výšku náhrady (s jediným

obmedzením, a to ak nehnuteľnosť presahuje 50 hektárov). Vyplývalo to z článku VII. Dohody a táto
riešila prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifickým spôsobom. Základným princípom
bolo, že osoby slovenskej/českej národnosti, ktoré sa sťahovali z Maďarska do ČSR, zanechali svoj
majetok tam a na oplátku mali dostať ekvivalentný majetok (pôdu, domy), ktorý zanechali Maďari
sťahujúci sa z ČSR do Maďarska. Hoci dohoda predpokladala priamu výmenu medzi presídlencami, v
praxi majetok zanechaný osobami maďarskej národnosti na území ČSR prešiel do správy a následne

do vlastníctva štátu (Československej republiky). K prechodu vlastníctva dochádzalo dňom, kedy osoba
maďarskej národnosti opustila územie ČSR (prekročila hranice) v rámci organizovaného odsunu.
Právnym titulom nebol konfiškát v zmysle Benešových dekrétov (hoci sa to často prelínalo), ale
priamo ustanovenia Dohody a súvisiaceho vykonávacieho zákona č. 131/1947 Zb. o vyúčtovaní s
presídlencami. K prechodu vlastníctva na štát nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe. Prechod

vlastníctva na štát sa v pozemkových knihách často realizoval s časovým odstupom, niekedy až po
rokoch. Zápis sa robil na základe potvrdenia o tom, že osoba bola zaradená do výmeny obyvateľstva.

38. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje, dodáva, že i keď sa
v archíve nenašli niektoré listiny (rozhodnutie Osídľovacieho úradu pre Slovensko o presídlení osôb,

konfiškačné rozhodnutie na ich nehnuteľný majetok a výmer Osídľovacieho úradu), je nepochybné, že
právny predchodca žalobkyne s rodinou boli vysídlení z územia Československého štátu do Maďarska
na základe vyššie uvedenej Dohody, na území Československého štátu zanechali svoje nehnuteľnosti.
Podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne, bola jej rodičom poskytnutá náhrada za pozemky, ktoré mali na
území Československého štátu (podľa jej vyjadrenia „im ich zobrali“). Vlastníctvo k ich pozemkom prešlo

na štát priamo na základe Dohody č. 145/1946 Zb. momentom, keď opustili územie ČSR. K prechodu
vlastníctva na štát nebolo potrebné žiadne rozhodnutie, ani zápis v evidencií nehnuteľností.

39.Vzhľadomkuvedenémusúdprvejinštanciesprávnedospelkzáveru,žespornénehnuteľnostivčase
smrtiprávnehopredchodcužalobkyneD.D.,nebolijehovlastníctvom,vlastníctvoknimstratil14.05.1947

a ich vlastníctvo získal štát.

40. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že ona bola v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patria, nemala možnosť
dozvedieť sa, že vlastnícke právo patrí štátu na základe konfiškácie, lebo v tom čase bola dieťa a že
jej otec žil v dobrej viere, že mu to patrí a vydržacia doba už uplynula. Neuviedla však žiadne skutkové

okolnosti týkajúce sa vydržania (bremeno tvrdenia), hlavne však ide o nové skutkové a právne tvrdenie
(novota), ktoré je v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP neprípustné, keďže žalobkyňa mohla túto
skutočnosť tvrdiť už v prvostupňovom konaní a súd by sa s ňou musel vysporiadať. Odvolací súd však
netvrdí, že námietka vydržania je v tomto prípade dôvodná.

41.Odvolacísúdvzhľadomkuvedenýmskutočnostiamrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní procesne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni, ktorá podala odvolanie a bola v
odvolacom konaní neúspešná. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).