Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoCsp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425200083
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4425200083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Romana Greguša, v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a. s.,
so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: AK Herceg, s. r. o., so sídlom
Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX C., t. č. ÚVTOS D. E. F., so sídlom G. B. X, XXX XX D. E. F. - H., o zaplatenie 1 379,61
eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Csp/3/2025 – 64 zo dňa
27. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobu(I.výrok)ažalovanémunároknanáhradu
trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 489 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 1 písm. a), §
46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. a v časti trov na § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP. Uviedol,
že žalobca sa žalobu vo veci samej domáhal zaplatenia istiny 1 379,61 eura titulom náhrady škody,

ktorú mu spôsobil žalovaný odoberaním elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy, pričom malo ísť o
neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Súčasťou spôsobenej
škody mali byť aj náklady kontroly (v zmysle § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z. z. - uvedené ako Položka 160
Cenníku služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná, a. s. z 1. marca 2020, účinný od 1.
apríla 2020) a náklady na vrátenie DPH (v zmysle § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH - podrobne
vypočítané - viď bod 3. prílohy k výzve žalobcu). V konaní mal za preukázané, že žalobca v mesiaci
júl 2021, z dôvodu neplatenia, ukončil zmluvný vzťah s vtedajším odberateľom, ktorým bol podľa jeho

tvrdení žalovaný, a to z dôvodu neplatenia a uvedené odberné miesto od dodávok odpojil. Následne
v auguste 2022 pri kontrole tohto odberného miesta žalobca zistil neoprávnený odber, v súvislosti s
ktorým si žalobca vyčíslil škodu a uplatnil si ju voči poslednému zmluvnému odberateľovi, s ktorým mal
podľa jeho tvrdení ako posledným k uvedenému odbernému miestu uzavretú zmluvu, avšak len do júla
2021. O kontrole na mieste, vykonanej dňa 23. 08. 2022, bol spísaný Protokol. Z Protokolu vyplýva, že
predmetné odberné miesto bolo v zapnutom stave, elektromer pripojený, avšak odber bol realizovaný
bez zmluvy. Ďalej je z Protokolu zrejmé, čo tiež nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný pri tejto

kontrole osobne prítomný nebol, protokol nepodpísal, nachádzal sa v tom čase vo väzení. Tiež nebolo v
konaníspornéto,žežalovanýmalsícesožalobcomuzavretúzmluvunadodávkuelektriny,tátovšakbola
z dôvodu neplatenia ukončená v mesiaci júl 2021, pričom neoprávnený odber bol zistený viac ako rok od
ukončenia zmluvy. Žalovaný nárok na náhradu tejto škody odmietol v celom rozsahu a považoval ho zaneoprávnený. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pre vznik nároku žalobcu podľa § 46 ods. 2 zákona
č. 251/2012 Z. z. sa vyžaduje, aby žalobca osvedčil, preukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, t.
j.abypreukázal,žežalovanýjeskutočneosoba,ktoráelektrinuneoprávneneodoberala.Vtomtoprípade

žalobca síce preukázal a žalovaný to ani nerozporoval, že posledná osoba, ktorá mala k odbernému
miestu uzavretú zmluvu o dodávke elektriny bol žalovaný. Bolo to však viac ako rok pred zisteným
neoprávneného odberu. Preto bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že to bol práve žalovaný, ktorý
následne elektrinu odoberal bez zmluvy. Žalobca však súdu nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že
vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bol realizovaný neoprávnený odber je žalovaný, prípadne že žalovaný

mánejakýprávnerelevantnýužívacítitulknehnuteľnostivktorejbolrealizovanýneoprávnenýodber.Len
skutočnosť, že posledným zmluvným partnerom bol žalovaný, nie je postačujúca k vyvodeniu záveru, že
žalovaný je tou osobou, ktorá neoprávnený odber realizovala. Žalovaný bol v čase kontroly vo väzení. Z
informácií od ZVJS súd prvej inštancie zistil, že žalovaný si trest vykonával od 24. 05. 2022 a to až do 02.
02. 2023. t. j. veľkú časť obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok, žalovaný nehnuteľnosť neužíval, t.
j. neoprávnene elektrinu neodoberal. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti vznikli vážne pochybnosti o

tom,čižalovanýjepasívnevecnelegitimovanývkonaní.Dôkaznébremenospočívavcivilnomsporovom
konaní na žalujúcej strane, ktorá má v spore o náhradu uplatnenej škody jednak bremeno tvrdenia, že
žalovaný elektriku bez zmluvy odoberal a súčasne aj dôkazné bremeno, že to tak skutočne bolo, pričom
nestačí len tvrdiť, že nárok existuje a že existuje voči žalovanému, ale je nevyhnutné aby toto tvrdenie
bolonadvšetkupochybnosťajpreukázané.Podľatvrdeniažalobcusažalovanýdopustilneoprávneného

odberu, ktorý bol zistený v čase, kedy však bol žalovaný už niekoľko mesiacov vo väzení. Súčasne však
žalobca ani nepreukázal, že by mal žalovaný k nehnuteľnosti v ktorej bol zistený odber, či už vlastnícke,
alebo iné užívacie právo. Nie je teda zrejmé a žalobca to ani nepreukázal, že žalovaný je tou osobou,
ktorá tento neoprávnený odber realizovala, resp. nepreukázal žiaden právny relevantný dôvod, pre ktorý
by mal byť žalovaný za tento neoprávnený odber zodpovedný.

3. Vzhľadom na uvedené, keďže v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný zodpovedá za
zistený neoprávnený odber, a teda že voči nemu má žalobca zákonný nárok na náhradu škody podľa
zákona o energetike, žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
konania, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
d) a f) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie ako dôvod zamietnutia návrhu uviedol, že z informácií
od ZVJS súd zistil, že trest si žalovaný vykonáva od 24. 05. 2022, a to až do 02. 02. 2023, t. j. veľkú
časť obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok, žalovaný nehnuteľnosť neužíval, t. j. neoprávnene
elektrinu neodoberal. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 23.08.2022 žalobca vykonal kontrolu v
mieste odberu elektriny na adrese: C. XXX, XXX XX C., pričom bol zistený neoprávnený odber elektriny

podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, t. j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie.
O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. 019746 - žalovaný nebol prítomný pri kontrole. Škoda
v súlade s vyhláškou MH SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny bola vypočítaná na základe stavu elektromera za obdobie od 30. 06.

2021 do 23. 08. 2022. Listom zo dňa 30. 08. 2022 zaslal žalobca žalovanému Výzvu na úhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval žalovaného na úhradu dlhu, pričom mu
ponúkol pri úhrade do 29. 09. 2022 odpustenie vo výške 15 %, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach.
Súčasťou Výzvy bol Protokol č. 019746 a Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.
Výška dlhu - škody bola 1 379,61 eura. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vyčíslil škodu za obdobie od 30.

06. 2021 do 23. 08. 2022, t. j. za 420 dní, pričom žalovaný bol z uvedeného obdobia (od 24. 05. 2022 do
23. 08. 2022) vo výkone trestu. Z obdobia výpočtu škody sa obdobie neoprávneného odberu prekrýva s
obdobím výkonu trestu len 92, čo predstavuje 21,9 %, nemožno sa teda stotožniť s tvrdením súdu, že sa
jedná o veľkú časť obdobia. Bol toho názoru, že súd mal priznať žalobcovi nárok min. za obdobie od 30.
06. 2021 do 23. 05. 2022, t. j. za 328 dní. Keďže škoda bola vypočítaná na základe stavu elektromera,

pričom ku kontrole došlo až v čase, keď bol žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, je potrebné
vychádzať z priemernej dennej spotreby a túto vynásobiť počtom dní trvania neoprávneného odberu
žalovaným, t. j. pri priemernej dennej spotrebe 17,150 kWh a celkovej spotrebe elektrickej energie počas
trvania neoprávneného odberu 328 dní, t. j. 5.625,2 kWh, t. j. škoda 866,55 eura (5.625,2 x 0,154048),náklady spojené so zistením neoprávneného odberu (tzv. náklady kontroly) 77,64 eura, náklady na
vrátenie DPH 146,47 eura. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom bola 1 090,66 eura.

6. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho
preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to v rozsahu
odvolacích dôvodov žalobcom (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný zodpovedá za zistený neoprávnený odber. Keďže ani
v odvolacom konaní nemal za preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné

rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto
v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že predmetom konania
bol nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie podľa §

46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike. Ustanovenie § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. viaže
objektívnu zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny definovaný v ust. § 46 ods. 1 zákona na toho,
kto elektrinu (neoprávnene) odobral, a to teda neznamená, že za takýto odber zodpovedá každý, kto
obýva, či vlastní danú nehnuteľnosť, kde sa dané odberné miesto nachádza. Zodpovednosť spočíva
v tom, že pokiaľ sa preukáže, kto konkrétne elektrinu neoprávnene odobral, on je potom bez ohľadu

na svoje zavinenie zodpovedný za neoprávnený odber. Zodpovednosť sa viaže na konkrétne určený
subjekt zodpovednostného právneho vzťahu (neoprávneného odberateľa) a nezakladá sa na jeho väzbe
k určitej nehnuteľnosti (objektu). V tomto prípade malo ísť o odber bez uzavretej zmluvy o dodávke
elektriny. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že len skutočnosť, že posledným
zmluvným partnerom bol žalovaný, nie je postačujúca k vyvodeniu záveru, že žalovaný je tou osobou,

ktorá neoprávnený odber realizovala. Naviac žalovaný bol v čase kontroly, ako to vyplýva z Protokolu
zo dňa 23. 08. 2022, vo väzení, pričom trest si vykonával od 24. 05. 2022 do 02. 02. 2023. Vzhľadom na
tieto skutočnosti vznikli vážne pochybnosti o tom, či žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v konaní.
Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť.
Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené

obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie
pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a
predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn
pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj
„nonliquet“(„niejejasné“),ktorýnedovoľujesúdurozhodnúťvsúladeshmotnoprávnymstavom,pretože

výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo
nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo
situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť
strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v

rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne
vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t. j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.
Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky
neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim

tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho
nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného
bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou
žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t. j. nezaťažuje

ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť
na ujmu. V spore, v ktorom sa žalobca domáha nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektrickej energie bez zmluvy, dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, aby tento preukázal,
že došlo k odberu elektrickej energie bez zmluvy a že osobou zodpovednou za tento neoprávnený odber
na odbernom mieste C. za obdobie od 30. 06. 2021 do 23. 08. 2022, t. j. neoprávneným odoberateľom
je žalovaný. Žalovaný v konaní doložil len Protokol z kontroly zo dňa 22. 08. 2022 (č. l. 16 spisu),

ktorý bol vyplnený žalobcom a v ktorom sa uvádza, že odberné miesto sprístupnila sestra žalovaného
s tým, že odberateľom bol označený žalovaný, o ktorom sa vyjadrila sestra, že je vo väzení a popis
neoprávneného odberu je uvedené odberné miesto v zapnutom stave bez zmluvy. Ďalej doložil len
fotografie a predžalobnú výzvu a výzvu na úhradu škody pre žalovaného. V konaní tak nebolo bez
pochybnosti preukázané, že by práve žalovaný bol tým, kto elektrinu neoprávnene na tomto odbernom

mieste odoberal. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní, že žalovaný nebol podstatnú časť uvedeného
obdobia vo väzení, a preto mal súd prvej inštancie priznať alikvotnú časť nároku do jeho nástupu
na výkon trestu, odvolací súd sa s uvedenou argumentáciu žalobcu nestotožňuje, keďže je zrejmé,
že na odbernom mieste sa nachádzali v jeho neprítomnosti ďalšie osoby, resp. minimálne sestra
žalovaného, čo vyvoláva aj podľa názoru odvolacieho súdu pochybnosti o tom, kto bol neoprávneným

odberateľom elektrickej energie za žalované obdobie. Žalobca v konaní neprodukoval iné dôkazy a za
tohto skutkového stavu súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o otázku správnosti, či nesprávnosti výpočtu náhrady škody, odvolací súd túto nepovažuje
za potrebnú preskúmavať, pretože sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v otázke neunesenia
dôkazného bremena žalobcom pri preukázaní objektívnej zodpovednosti žalovaného za neoprávnený

odber na uvedenom odbernom mieste v žalovanom období.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci záverom konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti

a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s § 191 ods. 1 CSP. V odôvodnení
napadnutého rozsudku sa súd dôsledne vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými
okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V intenciách vyššie uvedených
skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,

ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval
§ 255 ods. 1 CSP.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd nepriznal plne úspešnému žalovanému

nárok na ich náhradu, keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).