Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 43Cbi/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123206042
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Hajdu

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123206042.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v spore žalobcu: THITANET MANAGEMENT LTD so sídlom Michalakopoulou 25,

3rd Floor, Office / flat 303, P.C. 1075 NICOSIA, Cyperská republika, vedená pod reg. č. HE 373625, zast.
JUDr. Juraj Špirko, Nerudova 6, 040 01 Košice, IČO : 45 009 538 proti žalovanému: BENEFIT LEASING
s.r.o. so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice, IČO : 36 176 842, zast. JUDr. Matúš Králik, Moldavská
cesta 10/B, 040 11 Košice, IČO : 52 341 542 za účasti Intervenienta na strane žalovaného : JUDr. Oľga
Kmeťová, CSc, Mlynská 27, 040 01 Košice, zn. správcu : S762, správkyňa podstaty dlžníka : A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G., v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu takto :

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že súpisová zložka majetku nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom

Okresným úradom Košice, okres Košice IV, obec E. – F. H., katastrálne územie H., na LV č. XXXXX
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/139 o výmere 364 m2, druh pozemku : zastavané
plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/146 o výmere 475 m2, druh pozemku : zastavané
plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/178 o výmere 297 m2, druh pozemku : zastavané
plochy a nádvoria,

- stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo 323/139, druh stavby : 20 iná
budova, popis stavby : sklad fliaš,
- stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo 323/178, druh stavby : 14, budova
obchodu a služieb, popis stavby : polyfunkčný objekt v spoluvlastníckom podiele 1/1 sa vylučujú zo
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G.
zverejneného v Obchodnom vestníku č. 17/2023 pod K005071.

II. Určuje sa, že súpisová zložka majetku nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti vedenom
Okresným úradom Košice, okres Košice IV, obec E. – F. H., katastrálne územie H., na LV č. XXXXX
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/139 o výmere 364 m2, druh pozemku : zastavané
plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/146 o výmere 475 m2, druh pozemku : zastavané
plochy a nádvoria,
- pozemok parcely registra ,,C“ parcelné číslo 323/178 o výmere 297 m2, druh pozemku : zastavané

plochy a nádvoria,
- stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo 323/139, druh stavby : 20 iná
budova, popis stavby : sklad fliaš,
- stavba, súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo 323/178, druh stavby : 14, budova
obchodu a služieb, popis stavby polyfunkčný objekt v spoluvlastníckom podiele 1/1 sa vylučujú zo súpisu
oddelenej podstaty úpadcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G. zverejneného
v Obchodnom vestníku č. 17/2023 pod K005068.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I. dňa 13.04.2023 sa žalobca domáhal, aby súd určil,
že súpisová zložka majetku : nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným

úradom Košice, okres Košice IV, obec E. - F. H., katastrálne územie H., na LV č.XXXXX - pozemok
parcely registra „C“ parcelné číslo 323/139, o výmere 364 m2 , druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, - pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 323/146, o výmere 475 m2 , druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, - pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 323/178, o výmere 297
m2 , druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, - stavba súpisné číslo 2645. Postavená na pozemku
parc.č.323/139, druh stavby 20 (iná budova), popis stavby: sklad fliaš, - stavba súpisné číslo XXXX.

Postavená na pozemku parc. č. 323/178, druh stavby 14 (budova obchodu a služieb), popis stavby:
polyfunkčný objekt v spoluvlastníckom podiele 1/1 sa vylučujú zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu
A. B., nar.XX.X.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G., zverejneného v obchodnom vestníku
č.17/2023 pod K005071 a zároveň, že súpisová zložka majetku: nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice, okres Košice IV, obec E. - F. H., katastrálne územie

H., na LV č.XXXXX - pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 323/139, o výmere 364 m2 , druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, - pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo 323/146, o
výmere 475 m2 , druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, - pozemok parcely registra „C“ parcelné
číslo 323/178, o výmere 297 m2 , druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, - stavba súpisné
číslo 2645. Postavená na pozemku parc.č.323/139, druh stavby 20 (iná budova), popis stavby: sklad

fliaš, - stavba súpisné číslo XXXX. Postavená na pozemku parc. č. 323/178, druh stavby 14 (budova
obchodu a služieb), popis stavby: polyfunkčný objekt v spoluvlastníckom podiele 1/1 sa vylučujú zo
súpisu oddelenej podstaty úpadcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G.,
zverejneného v obchodnom vestníku č.17/2023 pod K005068 ( v ďalšom len „nehnuteľnosti“ resp.
„zaťažené nehnuteľnosti“ ).

2. Návrh bol odôvodnený tým, že Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26OdK/310/2018 zo dňa
26.07.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., XX/XXX,
XXX XX E. F. G. a uvedeným uznesením súd zbavil dlžníčku všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zároveň bola týmto uznesením

ustanovená do funkcie správcu podstaty JUDr. Oľga Kmeťová, CSc., so sídlom kancelárie Mlynská 27,
040 01 Košice. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku: OV 147/2018 dňa 01.08.2018 pod
značkou:K055551.Nazákladezmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzodňa15.03.2010
uzavretej medzi I. H. J., nar. X.X.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX E. ako záložným veriteľom a A. B. nar.
XX.X.XXXX, C. D. XXX, XXX XX E. ako záložcom bolo na zabezpečenie pohľadávky I. H. J. voči dlžníčke

vyplývajúcejzozmluvyopôžičkeč.2010/03/10zodňa10.03.2010vzneníneskoršíchdodatkovzriadené
záložné právo na nehnuteľnostiach. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.03.2022
postúpil I. H. J. svoju pohľadávku voči dlžníčke spoločnosti XANTOS s.r.o., so sídlom Textilná 5, 040
12 Košice, IČO : 46766847, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Odd : Sro, vl. č.
30250/V. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2022 postúpila spoločnosť XANTOS

s.r.o. túto pohľadávku spoločnosti THITANET MANAGEMENT LTD, Michalakopoulou 25, 3rd Floor,
Office/flat 303,P.C. 1075 Nicosia, Cyprus. Listom zo dňa 30.3.2022 záložný veriteľ záložcovi v zmysle
§ 151l Občianskeho zákonníka oznámil začatie výkonu vyššie uvedeného záložného práva k zálohu
spôsobom priameho predaja zálohu. Žalobca ako záložný veriteľ oznámil dňa 30.3.2022 Okresnému
úradu Košice, katastrálnemu odboru že pristúpil k výkonu vyššie uvedeného záložného práva priamym

predajom, P-308/2022 č.z.709/2022. Zároveň žalobca ustanovenému správcovi dňa 30.3.2022 oznámil,
že ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu vyššie uvedeného záložného práva priamym predajom. Dňa
25.01.2023boložalobcovidoručenéoznámenieozapísanínehnuteľnéhomajetkudlžníkadokonkurznej
podstaty v konkurznom konaní sp. zn. 26OdK/310/2018 vedenom na majetok dlžníka A. B., C. D.
XXX, XXX XX E., ktoré sú predmetom spornej kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2022, do konkurznej

podstaty (všeobecnej aj oddelenej) v predmetnom konkurznom konaní (podľa § 167k ods. 6 ZKR), s
poznámkou sporného zápisu svedčiaceho v prospech spoločnosti THITANET MANAGEMENT LTD, so
sídlom Michalakopoulou 25, 3rd Floor, Office/flat 303, P.C. 1075 NICOSIA, Cyprus, vedená pod reg.
č. HE 373625. Súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa THITANET MANAGEMENT LTD, so
sídlom Michalakopoulou 25, 3rd Floor, Office/flat 303, P.C. 1075 NICOSIA, Cyprus, vedená pod reg.

č. HE 373625 s poznámkou sporného zápisu správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku č. 17/2023z 25.01.2023 pod K 005068. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o nové súpisové zložky majetku
s poznámkou sporného zápisu správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku č. 17/2023 z 25.01.2023
pod K 005071. Dňa 16.02.2023 bola správkyni JUDr. Oľge Kmeťovej, CSc., doručená námietka žalobcu

zo dňa 15.02.2023 proti zapísaniu nehnuteľného majetku dlžníka do všeobecnej aj oddelenej podstaty
v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.26OdK/310/2018. Oznam o uplatnení námietky žalobcu
voči zápisu nehnuteľného majetku dlžníka do všeobecnej aj oddelenej podstaty správkyňa zverejnila
v Obchodnom vestníku č. 37/2023 z 22.02.2023. Správkyňa listom zo dňa 22.02.2023 na základe
§ 167j ods. 2 ZKR upovedomila žalovanú spoločnosť BENEFIT LEASING s.r.o., ako konkurzného

veriteľa, že v prípade ak trvajú na zapísaní hore uvedeného nehnuteľného majetku do súpisu všeobecnej
aj oddelenej podstaty v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/310/2018 majú právo do
60 dní od zverejnenia námietky v Obchodnom vestníku žiadať od správcu, aby vyzval spoločnosť
THITANET MANAGEMENT LTD, aby podala voči spoločnosti BENEFIT LEASING s. r. o. žalobu o
vylúčenie majetku zo súpisu. Dňa 27.02.2023 bola správkyni doručená žiadosť žalovaného veriteľa
podľa § 167j ods. 2 ZKR zo dňa 24.02.2023, že žalovaný veriteľ trvá na tom, že nehnuteľnosti majú

byť zapísané do súpisu v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka. Žalovaný požiadal správcu, aby
vyzvala žalobcu na podanie žaloby o vylúčenie majetku (nehnuteľností) zo súpisu. Dňa 14.3.2023
bola žalobcovi doručená výzva správkyne na podanie žaloby voči žalovanému o vylúčenie majetku
(nehnuteľností) zo súpisu všeobecnej aj oddelenej podstaty v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.
26OdK/310/2018. Návrhom doručeným Okresnému súdu dňa 02.04.2022 sa správkyňa po prvý krát

domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalobcovi ako záložnému veriteľovi bola
uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010 uzavretej medzi I. H. J., nar. X.X.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX E. ako
záložným veriteľom a A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX E., ako záložcom, vo forme priameho
predaja zálohu alebo dobrovoľnej dražby k založeným nehnuteľnostiam. Okresný súd Košice I, sp.zn

26OdK/310/2018 uznesením zo dňa 19.4.2022 s odkazom na ustanovenie § 167k zákona č.7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii návrh správkyne zamietol. Upriamil pozornosť súdu aj na bod 21
odôvodnenia uznesenia v ktorom súd uviedol, že „Správkyňou navrhované neodkladné opatrenie nie
je spôsobilé vyriešiť a upraviť pomery medzi správkyňou a spoločnosťou THITANET MANAGEMENT
LTD. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 6Cdo/159/2020 o dovolaní proti právoplatnému

rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020 o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby konanej dňa 17.08.2012 je z hľadiska postupu správcu a zabezpečeného veriteľa
v intenciách ustanovenia § 167g a § 167k ZKR bezvýznamné. Uznesením Okresného súdu Košice I,
sp. zn. 26OdK/310/2018 zo dňa 26.1.2023 (ďalej len ako „uznesenie 2“), súd opätovne zamietol návrh
správkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Oproti prvému návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia správkyňa doplnila svoj návrh už aj o skutočnosť, že zapísala predmetné nehnuteľnosti
zapísané na LV XXXXX v k. ú. H. do súpisu konkurznej podstaty so spornou poznámkou týkajúcou
sa rozsahu zabezpečovacieho práva zabezpečeného veriteľa Thitanet Management Ltd. (viď. bod 2T
uznesenia 2 zo dňa 26.1.2023). Aj tento návrh správkyne bol súdom zamietnutý z rovnakého dôvodu,
ako v prvom prípade, pretože predmetné nehnuteľnosti nepatria do konkurznej podstaty. Žalobca dal do

pozornosti súdu podstatnú skutočnosť (konštatovanú aj v bode 12 odôvodnenia uznesenia 2), že „súd
má za to, že takýto majetok prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty a teda veriteľ môže pristúpiť k
jeho predaju ďalšej osobe“. Správkyňa podala aj ďalší v poradí tretí návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, avšak tento návrh zrejme čiastočne stiahla po tom ako jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel vecne nepríslušný Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 40C/3/2023 zo dňa

6.2.2023. Týmto uznesením vecne nepríslušný Okresný súd Košice II rozhodol tak, že odporca je
povinný zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiamzodňa15.03.2010,ktorejvkladbolpovolenýpodV-2161/2010;zápiszmenyzáložného
veriteľa na základe postúpenia pohľadávky pod Z3087/2022, vo forme priameho predaja zálohu –
nehnuteľností. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Košice II žalobca podal v zákonnej lehote

odvolanie. Správca teda vzhľadom aj na odôvodnenie hore uvedených uznesení, aj napriek tomu,
že zapísal tento majetok do súpisu, nemôže s ním nakladať, pretože v zmysle zákona prestal tvoriť
súčasť konkurznej podstaty a teda záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť k jeho predaju ďalšej osobe.
Zaťažený majetok zásadne nepatrí do konkurznej podstaty, ak zákon nestanovuje inak. Na základe
hore uvedeného, po tom čo zabezpečený záložný veriteľ pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva,

zaťažený majetok prestal podliehať konkurzu.“ Vzhľadom na všetko hore uvedené žalobca tvrdí, že
majetok nemal byť zapísaný do súpisu ani všeobecnej, ani oddelenej podstaty. V zmysle záverov hore
uvedených uznesení v rámci výkonu záložného práva uzavrel dňa 27.12.2022 žalobca so spoločnosťou
CSODA TRANSZ Kft so sídlom Szites út. 6/B, 1016 Budapest, Maďarsko ako kupujúcim kúpnu zmluvu,ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k hore uvedeným nehnuteľnostiam. Okresný úrad
Košice, katastrálny odbor najprv konanie o vklade vlastníckeho práva vedené pod V-15622/2022
rozhodnutím zo dňa 17.1.2023 prerušil a vyzval žalobcu na doplnenie súhlasu správcu s uzavretím

kúpnej zmluvy a následne rozhodnutím zo dňa 15.2.2023 návrh na vklad zamietol. Žalobca má zato, že
ak záložný veriteľ pristúpil v zmysle § 167k ods.3 ZKR k výkonu záložného práva, sporné nehnuteľnosti
prestali tvoriť súčasť konkurznej podstaty a teda nepodliehajú konkurzu v zmysle ust. § 167 ods. 1
ZKR tak ako to odôvodnil aj súd v hore uvedených uzneseniach 1 a 2. Ak by aj hodnota zaťaženého
majetku prevyšovala ťarchu na majetku, tak v zmysle § 167k ods. 6 ZKR takýto zaťažený majetok tvorí

konkurznú podstatu len do času kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu záložného
práva. Žalobca považuje zápis predmetných nehnuteľností do súpisu všeobecnej a oddelenej podstaty
úpadcu s odkazom na ustanovenia § 167k ZKR za nedôvodný. Z uvedeného dôvodu má za to, že
uvedenéustanoveniezapísanietohtomajetkudosúpisupodstátvylučuje.Účelomúspešnéhouplatnenia
excindačnej žaloby je vylúčenie veci zo súpisu podstaty a tým aj strata oprávnenia správcu nakladať s
vecou a najmä strata možnosti speňažiť ju.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní s tým, že tvrdenia
žalobcu v zmysle, že ak záložný veriteľ v zmysle § 167k ods. 3 zákona cˇ. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZKR“) pristúpil k vy´konu záložného práva priamym predajom, cˇím v zmysle § 167k ods. 3

ZKR zaťaženy´ majetok prestal tvoriť súcˇasť konkurznej podstaty považuje žalovaný za úcˇelové a
zavádzajúce. Žalobca vo svojom vyjadrení úmyselne opomína jednak skutkové okolnosti, ktoré sú mu
veľmi dobre známe a ktoré sú nesporné a jednak zákonné ustanovenia (osobitne ust. § 167k ods.
6 ZKR). Žalobca síce správne uvádza, že ak prednostny´ zabezpecˇeny´ veriteľ pristúpi k vy´konu
zabezpecˇovacieho práva, zaťaženy´ majetok prestane podliehať konkurzu, podľa názoru žalovaného

však úcˇelovo opomína oboznámiť súd v žalobe o ďalších zásadny´ch skutocˇnostiach majúcich vplyv
pre posúdenie do^vodnosti zápisu zaťaženého majetku do konkurznej podstaty dlžníka. V tomto prípade
je totiž nesporné, že žalobca ako záložny´ veriteľ, ktory´ pristúpil k vy´konu záložného práva priamym
predajomzálohu(vsúpisovejhodnotepresahujúcej600.000,-eur)zaúčelomuspokojenianímtvrdeného
zabezpečovacieho práva vo fiktívnej výške 663.080,- eur, a to napriek tomu, že mal vedomosť o tom,

že už pred 10-timi rokmi (ešte po^vodny´ záložny´ veriteľ pred postúpením pohľadávky) sa taktiež
pokúšal o realizáciu vy´konu záložného práva k uvedeny´m nehnuteľnostiam za úcˇelom uspokojenia tej
istej zabezpecˇenej pohľadávky, ktorej zabezpecˇenie vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010, pricˇom o vy´kon záložného práva sa vtedy jeho právny
predchodca pokúšal formou dražby. Nesporné je aj to, že všeobecné súdy predmetnú dražbu vyhlásili za

neplatnú a nehnuteľny´ majetok sa vrátil po^vodnému vlastníkovi – dlžníkovi (viď Rozsudok Okresného
súdu Košice II sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 04.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, právoplatné 17.06.2020), a to z dôvodu, že nakoľko
vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby je možné len pre zabezpečené pohľadávky a keďže
určitá bola len pohľadávka (pôvodného) záložného veriteľa (skutočne zabezpečená len) vo výške

117.900,- eur, nemohla sa dražba platne vykonať pre pohľadávku vo výške 663.080,- eur tak, ako to
vyhlásil pôvodný záložný veriteľ (pred postúpením pohľadávky) v prílohe zmluvy o vykonaní dražby.
Podľa právoplatného rozhodnutia súdov, ktoré citujeme vyššie, zmluva o zriadení záložného práva zo
dňa15.03.2010mohlazabezpečovaťvýlučnepohľadávkuzáložnéhoveriteľazozmluvyopôžičkezodňa
10.03.2010 do výšky 117.900,- eur s príslušenstvom (nie však v žalobcom uvádzanej výške 663.080,-

eur), a preto súdy určili, že dražba je neplatná. Právny predchodca žalobcu síce podal vocˇi danému
právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020)
dovolanie, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022 však meritórne
rozhodol, že rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie sú správne a dovolanie zamietol. Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí konštatoval, že záložny´ veriteľ nemohol navrhnúť vykonanie

dražby, nakoľko sa nestal záložny´m veriteľom v celom rozsahu pohľadávky, pre uspokojenie ktorej
bolo vykonanie dražby navrhnuté. V tejto súvislosti je dnes nesporné aj to, že žalobca ako novy´
záložny´ veriteľ (titulom postúpenia pohľadávky) pristúpil opäť k vy´konu toho istého záložného práva
k zálohu opäť v ňou tvrdenej fiktívnej výške zabezpečenej pohľadávky 663.080,- eur, tentoraz však už
formou priameho predaja. Urobil tak napriek preukázateľnej vedomosti o rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/159/2020zodňa07.12.2022.Žalobcovijetedazrejmé,žeakpredanú
pohľadávku nemohla byť uskutocˇnená dražba a táto bola definitívne urcˇená za neplatnú, pre tú istú
pohľadávku nemo^že žalobca pristúpiť ani k vy´konu záložného práva priamym predajom, nakoľko sa
nestalzáložny´mveriteľomvcelomrozsahupohľadávky,preuspokojeniektorejuzavrelkúpnuzmluvuzodňa 28.12.2022. Máme preto za to, že správca konkurznej podstaty dlžníka, JUDr. Oľga Kmeťová, CSc.,
správne posúdil, že dany´ výkon záložného práva je absolútne neplatný a preto správne zahrnul dany
´ majetok do súpisu konkurznej podstaty s ty´m, že práve v spore o vylúcˇenie tohto majetku zo súpisu

by mal súd ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku platnosti vy´konu záložného práva na podklade
žalobcom tvrdenej zabezpecˇenej pohľadávky vo vy´ške 663.080,- eur. Pri aplikácii ust. § 167k ods.
6 ZKR je podľa nášho názoru nesporné, že zaťaženy´ majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak
hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku. Uvedené podľa ZKR platí až do cˇasu, ky
´m niektory´ zo zabezpecˇeny´ch veriteľov nepristúpi k vy´konu zabezpecˇovacieho práva. Na to, aby

mohla byť splnené podmienka výkonu záložného práva sa však musí jednať o platný výkon záložného
práva, a teda o výkon záložného práva, ktorý nie je v rozporu s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022. Žalovany´ má za to, že nehnuteľnosti, ktory´ch vylúcˇenie tvorí
predmet tohto sporu sú do súpisu majetku v konkurze dlžníka zahrnuté do^vodne, a preto navrhol, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pricˇom súdu oznámil, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu bez
nariadenia pojednávania. Zároveň súdu oznámil, že dňa 16.05.2023 oznámil JUDr. Oľge Kmeťovej,

CSc., že sa vedie súdne konanie a v súlade s ust. § 87 ods. 1 CSP ju vyzval, aby ako Intervenient na
strane žalovaného vstúpila do daného konania.

4. Dňa 7.6.2023 bol súdu doručený návrh Intervenienta na vstup do súdneho konania na strane
žalovaného podľa ustanovenia § 83 CSP ( č. l. 69 – 74 ) vedeného pod sp. zn. 43Cbi/12/2023, a to

H. K. E. so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice, značka správcu S762, správkyne podstaty dlžníka : A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XXX, XXX XX E. F. G.. Oznámenie o vstupe Intervenienta na
strane žalovaného bolo stranám doručené a v konaní nebol podaný návrh na rozhodnutie, či je vstup
Intervenienta prípustný v zmysle ustanovenia § 83 CSP.

5. Vyjadrenie strán sporu :

6. Zo strany žalobcu bolo súdu doručené vyjadrenie v zmysle ktorého podľa vyjadrenia žalovaného
tento súhlasí s tým, že ak prednostny´ zabezpecˇeny´ veriteľ pristúpi k vy´konu zabezpecˇovacieho
práva, zaťaženy´ majetok prestane podliehať konkurzu, avšak podľa neho sú tu zásadné skutočnosti,

ktoré majú vplyv na posúdenie dôvodnosti zápisu zaťaženého majetku do konkurznej podstaty dlžníka.
Takouto skutočnosťou je podľa žalovaného to, že žalobca ako záložny´ veriteľ pristúpil k vy´konu
záložného práva priamym predajom zálohu za účelom uspokojenia ním tvrdeného zabezpečovacieho
práva podľa žalovaného vo fiktívnej výške 663.080,- eur, a to napriek tomu, že mal vedomosť o
tom, že už pred 10-timi rokmi (ešte po^vodny´ záložny´ veriteľ pred postúpením pohľadávky) sa

taktiež pokúšal o realizáciu vy´konu záložného práva k uvedeny´m nehnuteľnostiam za úcˇelom
uspokojenia tej istej zabezpecˇenej pohľadávky, ktorej zabezpecˇenie vzniklo na základe zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010, pricˇom o vy´kon záložného práva
sa vtedy jeho právny predchodca pokúšal formou dražby. Žalovaný ďalej opisuje skutkové okolnosti
vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Košice II vedeného pod sp.zn. 17C/292/2012 a potvrdeného

rozhodnutím Krajského súdu Košice sp.zn. 9Co/310/2019 o neplatnosť dobrovoľnej dražby a dáva ich
účelovo do súvislosti s pristúpením k výkonu záložného práva v prebiehajúcom konkurznom konaní na
majetok dlžníčky A. B.. Zo strany žalobcu je potrebné striktne odlíšiť výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby v intenciách zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté od výkonu záložného práva záložným veriteľom v intenciách zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii po vyhlásení konkurzu. Samotný žalovaný nepopiera, že
pohľadávka žalobcu je zabezpečená do výšky 117.900-€ s príslušenstvom. Nie je ani sporné postavenie
žalobcuakozabezpečenéhoveriteľavprebiehajúcomkonkurzevyhlásenomnamajetokdlžníčky.Keďže
žalovaný nepopiera postavenie záložného veriteľa v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníčky A.
B., tým zvlášť mohol žalobca pristúpiť k výkonu záložného práva priamym predajom, nakoľko sa stal

záložným veriteľom minimálne v rozsahu nespornej zabezpečenej pohľadávky vo výške 117.000-€.
Podľa názoru žalobcu, v tomto prípade ani výška zabezpečenej pohľadávky nie je právne významná
vo vzťahu k oprávneniu záložného veriteľa v konkurze pristúpiť k výkonu záložného práva. Kľúčovým
je ustanovenie § 167k ods. 3 a ods. 6 ZKR a podľa týchto ustanovení je potrebné aj vzťahy medzi
žalobcom a žalovaným posudzovať. Žalobca odkazuje na znenie § 167k ods. 3 zákona č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako „ZKR“). Na základe hore uvedeného, po tom čo
zabezpečený záložný veriteľ pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestal
podliehať konkurzu.“ Na tejto skutočnosti podľa nášho názoru nič nemení ani odkaz žalovaného na §
167k ods. 6 ZKR. Podľa § 167k ods. 6 „Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnotazaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov
nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či
podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na

náklady konkurzu. Do času, kým takýto znalecký posudok nie je vyhotovený, má sa za to, že zaťažený
majetok nepodlieha konkurzu. Ak v konkurznej podstate nie sú peňažné prostriedky na vyhotovenie
znaleckého posudku, správca zabezpečí jeho vyhotovenie, ak ktorýkoľvek veriteľ zloží preddavok na
trovy znaleckého posudku. Žalobca sa nestotožňuje s interpretáciou § 167 ods. 6 ZKR žalovaným a má
za to, že aj v prípade, že by hodnota zaťaženého majetku prevyšovala ťarchy na majetku, zaťažený

majetok mohol tvoriť konkurznú podstatu len do času, kým žalobca ako zabezpečený veriteľ nepristúpil
k výkonu zabezpečovacieho práva. Tiež poukazuje aj na vymedzenie konkurznej podstaty uvedené v
§ 167h. Podľa § 167h ods. 1 ZKR veta prvá „Konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu
vyhlásenia konkurzu. Nakoľko uvedené zaťažené nehnuteľnosti nepatrili v čase vyhlásenia konkurzu
dlžníčke nemôžu tvoriť konkurznú podstatu. Aj z dôvodovej správy k § 167h zákona č. 377/2016 Z.
z. ktorým sa mení a dopĺňa ZKR vyplýva, že oproti konkurzu podľa druhej časti ZKR, je v prípade

konkurzu fyzických osôb konkurzná podstata zúžená a tvorí ju spravidla len nezabezpečený majetok,
ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu a výťažky získané správou a speňažovaním takéhoto
majetku. Zabezpečený majetok podlieha konkurzu vtedy, ak sa zabezpečený veriteľ prihlási s právom
na oddelené uspokojenie. Podľa uvedenej dôvodovej správy k § 167k konkurz podľa tejto časti zákona
je kolektívne konanie zamerané najmä na riešenie dlžníkovho „starého“ nezabezpečeného dlhu. Ako

opcia sa však upravuje možnosť (prednostného) zabezpečeného veriteľa prihlásiť sa do konkurzu. Ak
tak urobí, zaťažený majetok bude tvoriť konkurznú podstatu. V konkurze je zabezpečeným veriteľom
len ten, kto má právo na oddelené uspokojenie z reálneho majetku. V odseku 3 sa upravuje pravidlo
týkajúce sa následkov začatia výkonu zabezpečovacieho práva prednostným zabezpečeným veriteľom.
Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy

na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho
práva. Ďalej žalovaný poukazuje aj na výsledok dovolacieho konania proti právoplatnému rozhodnutiu
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020. Najvyšší súd SR rozsudkom
sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 07.12.2022 rozhodol, že rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie sú
správne a dovolanie zamietol. Ako bolo už konštatované v odôvodnení uznesenia Okresného súdu

Košice I sp. zn. 26OdK/310/2018 zo dňa 19.4.2022 ani následné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v
konaní sp. zn 6Cdo/159/2020 o dovolaní proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 17.08.2012
je z hľadiska postupu správcu a zabezpečeného veriteľa v intenciách ustanovenia § 167g a § 167k
ZKR bezvýznamné. Žalobca pristúpil k výkonu záložného práva a tvrdenie žalovaného o fiktívnosti

zabezpečenej pohľadávky popiera. Poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie súdu o neplatnosti
dražby nie je automaticky možné interpretovať tak, že pristúpenie žalobcu k výkonu záložného práva
v intenciách ZKR je automaticky neplatné. Poukazuje aj na princíp platnosti právneho úkonu pred
neplatnosťou. Aj Ústavný súd SR vo svojej judikatúre (napr. I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, IV. ÚS 15/2014)
opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno

z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej z
princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje,
že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je
tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním

spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká
prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti
zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore
s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (k tomu pozri I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV.

ÚS 340/2012). Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd hodnotí aj rozhodnutia
všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriem týkajúcich sa výkladu
alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v
dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010). Prehnané formalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha

všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych
úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov
jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má
byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných prevýklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho
úkonu (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014). V tejto súvislosti predkladáme
súdu vyjadrenie dlžníčky A. B., ktoré predložila v spomínanom konaní vedenom na Okresnom súde

Košice II pod sp.zn.17C/292/2012 dňa 31.1.2019 a v ktorom nespochybnila platnosť uzavretých úkonov.
Naopak výslovne uviedla, že zmluva o pôžičke medzi ňou a I. J. bola uzavretá reálne a vážne a na
základe tejto zmluvy a jej dodatkov boli vyplatené finančné prostriedky v takom objeme ako sa to
uvádza v zmluve o pôžičke a jej dodatkoch. Na zabezpečenie jej záväzkov voči I. J. vyplývajúcich zo
zmluvy o pôžičke ako aj jej dodatkov zriadila záložné právo k jej nehnuteľnostiam. Potvrdila, že záložné

právo zriadila na zabezpečenie všetkých jej záväzkov teda aj záväzkov vyplývajúcich z dodatkov a
to vo výške 735.290- €. Jasne konštatovala úmysel zmluvných strán smerujúci k tomu, že záložná
zmluva zabezpečuje všetky záväzky zo zmluvy o pôžičke vrátane dodatkov, inak by jej veriteľ pôžičku
v takej výške neposkytol. Vzhľadom na uvedené žalobca mohol pristúpiť k vy´konu záložného práva
priamym predajom, nakoľko sa stal záložny´m veriteľom. Správca konkurznej podstaty dlžníka, JUDr.
OľgaKmeťová,CSc.,nesprávneposúdila,žedany´výkonzáložnéhoprávajeabsolútneneplatnýapreto

aj nesprávne zahrnula dany´ majetok do súpisu konkurznej podstaty. Pre posúdenie platnosti výkonu
záložného práva žalobcom platí primerane aj hore uvedený princíp prednosti výkladu smerujúceho k
platnosti právnych úkonov pred neplatnosťou a uvedená judikatúru Ústavného súdu SR. Vzhľadom
na všetko hore uvedené žalobca tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu ani všeobecnej, ani
oddelenej podstaty a žiada, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu

trov konania.

7. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21.06.2023 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca
sa vo svojom vyjadrení snaží presvedcˇiť súd, že neúspech jeho, resp. jeho právneho predchodcu, v
spore vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 17C/292/2012, je právne irelevantný, pretože

sa jedná o úplne iný výkon záložného práva (pôvodne sa jednalo o výkon záložného práva dražbou,
kým aktuálne sa jedná o výkon záložného práva priamym predajom). Žalobca dokonca tvrdí, že „...je
potrebné striktne odlíšiť výkon záložného práva formou dražby... od výkonu záložného práva záložným
veriteľom v intenciách zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii po vyhlásení konkurzu.“,
cˇo považuje buď za vedomé zavádzanie súdu, alebo až za úsmevnú neznalosť právneho poriadku

Slovenskej republiky. Je totiž viac než zrejmé, že zákon cˇ. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) neobsahuje
žiadnu úpravu výkonu záložného práva, ktorá by sa mohla považovať za osobitný spôsob výkonu
záložného práva so samostatnou úpravou, tobôž nie takou, ktorá by dokázala „zhojiť“ absenciu vzniku
záložného práva k nehnuteľnosti. V zmysle ust. § 151e ods. 2 Obcˇianskeho zákonníka, záložné právo

k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Podľa
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 04.02.2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020, ktoré bolo aj
neúspešne napadnuté dovolaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/159/2020,
dražba ako spôsob výkonu záložného práva realizovaná na podklade tých istých dokumentov bola

súdmi Slovenskej republiky zhodne vyhlásená za neplatnú z dôvodu, že vykonať záložné právo formou
dobrovoľnej dražby je možné len pre zabezpečené pohľadávky, pričom sa táto dražba nemohla platne
vykonať pre pohľadávku vo výške 663.080,- eur. Žalobca v súcˇasnosti žiada vylúcˇiť zo súpisu ten
istý majetok, pricˇom ako dôvod vylúcˇenia uvádza skutocˇnosť, že pristúpil k výkonu záložného práva
(síce priamym predajom, avšak) pre tú istú pohľadávku vo výške 663.080,- eur, o ktorej súdy už

prv právoplatne rozhodli, že nie je zabezpečená. Inými slovami povedané, žalovaný nespochybňuje
možnosť žalobcu pristúpiť k výkonu záložného práva vo vzťahu k pohľadávke vo výške 117.900,- eur,
dôrazne však vylucˇuje platnosť výkonu záložného práva (bez ohľadu na jeho spôsob) pre pohľadávku
vovýške663.080,-eur,pricˇomtentopostojjeodôvodnenýtým,ževozvyšnomrozsahu(tedanadrámec
sumy 117.900,- eur) majú byť zo speňaženia daného majetku uspokojení ostatní veritelia pomerne a

nie výlucˇne žalobca. Žalobca sa tak na základe preukázateľne prinajmenšom veľmi sporných (ak nie
priamo antidatovaných) dodatkov, snaží dosiahnuť (na svoj prospech) ukrátenie uspokojenia ostatných
veriteľov. Na tomto mieste je podľa nášho názoru nesporné, že dodatky cˇ. 1 až 3, ktoré boli údajne
uzatvorené za úcˇelom zabezpecˇenia ďalších pohľadávok právneho predchodcu žalobcu tak, že sa
celková zabezpecˇená suma zvýšila na sumu 663.080,- eur, neboli zapísané v katastri nehnuteľností a

teda v ich dôsledku nedošlo k vzniku záložného práva k pohľadávke v rozsahu 663.080,- eur. Ak teda
záložné právo v rozsahu uvedených dodatkov nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, nemôžeme
v žiadnom prípade pripustiť (a nepripustili to ani súdy vo vyššie citovaných konaniach), aby bol za
platný považovaný akýkoľvek výkon záložného práva pre pohľadávku v celkovej výške 663.080,- eur,nakoľko by týmto postupom došlo celkom jednoznacˇne k zvýhodneniu daného veriteľa (žalobcu) na
úkor ostatných veriteľov dlžníka A. B., medzi ktorých patrí aj žalovaný. Rozporuje aj tvrdenia žalobcu o
tom, že tým, že A. B. nespochybnila platnosť uzatvorených úkonov (uzatvorených dodatkov), „...zriadila

záložné právo k jej nehnuteľnostiam.“. Podľa nášho názoru je možné (aj keď tiež sporné), že samotné
úkony (uzatvorenia dodatkov) ako také sú platné, je však nesporné, že tým, že nedošlo k ich zápisu
do katastra nehnuteľností, na ich základe nedošlo k vzniku záložného práva a preto zhodne s názormi
súdov konštatovanými vo vyššie citovaných rozhodnutiach trváme na tom, že výkon záložného práva
pre uvádzanú pohľadávku vo výške 663.080,- eur (bez ohľadu na formu výkonu záložného práva) je

absolútne neplatný.

8. K predmetnej veci sa vyjadril aj Intervenient, ktorý vstúpil do konania a to v tom zmysle, že
Intervenient považuje podanú žalobu žalobcu o vylúčenie majetku zo súpisu voči žalovanému za
vecne i právne nedôvodnú. Intervenient ako správca podstaty, ustanovený Okresným súdom Košice I
v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/310/2018 na majetok dlžníka, konajúc s odbornou

starostlivosťou, dňa 21.01.2023 zapísal nehnuteľnosti dlžníka do konkurznej podstaty (všeobecnej aj
oddelenej) v predmetnom konkurznom konaní (podľa § 167k ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len
„ZKR“/),spoznámkouspornéhozápisusvedčiacehovprospechspoločnostiTHITANETMANAGEMENT
LTD, so sídlom Michalakopoulou 25, 3rd Floor, Office/flat 303, P.C. 1075 NICOSIA, Cyprus, vedená pod

reg. č. HE 373625. Súpis oddelenej podstaty s poznámkou sporného zápisu Intervenient zverejnil v
Obchodnom vestníku č. 17/2023 z 25.01.2023 pod K 005068. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty
o nové súpisové zložky majetku s poznámkou sporného zápisu zverejnil v Obchodnom vestníku č.
17/2023z25.01.2023podK005071.Jenesporné,žespoločnosťTHITANETMANAGEMENTLTD(ďalej
len „žalobca“) v svojej žalobe predostiera súdu svoju účelovú verziu o zákonnosti výkonu záložného

práva k nehnuteľnostiam dlžníka priamym predajom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2022. V
okolnostiach prípadu tvrdí, že ak ako záložný veriteľ v zmysle § 167k ods. 3 ZKR pristúpila k výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam dlžníka priamym predajom, a túto skutočnosť oznámila správcovi,
v zmysle § 167k ods. 6 ZKR zaťažený majetok prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty, a teda
veriteľ môže pristúpiť k jeho predaju ďalšej osobe. Intervenient zdôrazňuje tú skutočnosť, že zo strany

žalobcu ako záložného veriteľa už bol podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva dňa 28.12.2022
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.12.2022 uskutočnený priamy úmysel previesť nehnuteľnosti
zapísané na LV XXXXX, kat. úz. H., na tretiu osobu, dokonca ďalšiu zahraničnú, čím obava, že budú
priamo ohrozené, ak nie porušené práva veriteľa v konkurznom konaní, je už reálna. Je potrebné
zdôrazniť, že aj všetky predošlé snahy Intervenienta (správcu), po tom, ako žalovaný ako konkurzný

veriteľ s prihlásenou a zistenou pohľadávkou vo výške 275 540,29 EUR v súlade s ust. § 167k ods.
6 ZKR zložil na konkurzný účet preddavok na trovy znaleckého posudku, napriek výzve Intervenienta
a jeho žiadosti o súčinnosť zo dňa 04.03.2022 na sprístupnenie a obhliadku nehnuteľností za účelom
vyhotovenia znaleckého posudku podľa § 167k ods. 6 ZKR, mu boli zo strany dovtedajšieho vlastníka
- spoločnosti XANTOS s.r.o. znemožnené s tým, že správcovi oznámil, že nehnuteľnosť – objekt je

uzamknutý, kľúče od objektu odovzdal žalobcovi, pričom tento ako nový záložný veriteľ ich správcovi
odmietol vydať a tak sprístupniť nehnuteľnosť dlžníka. V dôsledku tejto skutočnosti správca spolu so
znalcom nemohli vykonať obhliadku nehnuteľnosti, čím bolo aj znalcovi zabránené získať informácie o
objekte zvnútra, bez čoho nie je možné vyhotoviť relevantný znalecký posudok pre potreby konkurzného
konania v zmysle ust. § 167k ods. 6 druhá veta ZKR. Z uvedeného dôvodu správca písomne listom

zo dňa 07.04.2022 vyzval spoločnosť THITANET MANAGEMENT LTD, zastúpenú na základe plnej
moci advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, na poskytnutie súčinnosti v zmysle § 75 ods. 4 v spojení s §
166i ods. 5 ZKR, aby za účelom vyhotovenia znaleckého posudku bezodkladne sprístupnil správcovi
podstaty a znalcovi nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. územie H.. Z obsahu žaloby vyplýva,
že žalobca považuje právne závery Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) v jeho rozsudku

sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 7. decembra 2022 vo vzťahu k posúdeniu výkonu jeho záložného práva
priamym predajom nehnuteľností po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka v intenciách ustanovenia §
167g a § 167k za právne bezvýznamné. V tejto súvislosti argumentuje, že „ak by aj hodnota zaťaženého
majetku prevyšovala ťarchu na majetku, tak v zmysle § 167k ods. 6 ZKR takýto zaťažený majetok
tvorí konkurznú podstatu len do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu

záložného práva.... Žalobca sa už vyjadril, že „vzhľadom na uvedené je bezpredmetné akékoľvek
sprístupňovanie predmetnej nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia alebo obhliadky“. Pritom
žalobca sám uvádza v kúpnej zmluve z 28.12.2022 všeobecnú hodnotu založených nehnuteľností podľa
znaleckého posudku vo výške 637 000,00 EUR. Intervenient pritom poukázal na aplikačnú prax súdova to rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžr/23/2012 z 12.12.2012, sp. zn. 8 Sžo/30/2007, sp. zn. 1 Sžr/133/2011
z 17.01.2012 a ko aj na otázku proporcionality v zmysle Uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL
23/2014 z 24.09.2014. V časti V. svojho vyjadrenia Intervenient vzniesol námietku premlčania záložného

práva zabezpečeného veriteľa. K zosplatneniu záväzku dlžníka došlo právnym predchodcom žalobcu
dlžníka ku dňu 25.06.2012, premlčacia doba začala plynúť dňa 26.06.2012. Týmto dňom začala plynúť
premlčacia lehota vo vzťahu k záložnému právu, ktoré je právom majetkovým, premlčaniu podlieha,
pričom premlčacia lehota je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Táto spočívala v termíne od 11.07.2012, kedy dražobník oznámil

dlžníčke ako vlastníkovi predmetu dražby, dražbu predmetných nehnuteľností, do 17.08.2012, kedy na
dražbe bol udelený príklep vydražiteľovi. Uplatnením práva sa podľa § 112 Občianskeho zákonníka
plynutie premlčacej doby prerušuje (teda premlčacia doba neplynie). Vzhľadom na uvedené v čase
začatia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nebola premlčaná ani zabezpečená pohľadávka
a teda podľa ust. § 100 ods. 2 OZ nemohlo byť premlčané ani záložné právo. S ohľadom na skutočnosť,
že premlčacia lehota na výkon záložného práva začala plynúť dňa 26.06.2012, pričom spočívala iba

v období od 11.07.2012 do 17.08.2012, trojročná premlčacia doba na premlčanie záložného práva tak
uplynula dňa 03.08.2015, teda záložné právo je tak v súčasnosti premlčané. Občiansky zákonník v § 112
upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého podstata spočíva v tom, že okamihom nastania právnej
skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť a po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje
v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas

doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde alebo u iného orgánu. Tým,
že došlo k uplatneniu práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky realizáciou záložného práva
zo strany právneho predchodcu žalobcu ako záložného veriteľa formou dobrovoľnej dražby, a to s
poukazom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 26.06.2012, doručenému dlžníčke
ako vlastníčke nehnuteľností dňa 11.07.2012, došlo k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty k záložnému

právu s poukazom na § 112 OZ, a to do udelenia príklepu na dražbe dňa 17.08.2012. Po odpadnutí
prekážky ktorá spôsobila spočívanie premlčania môže plynúť premlčacia doba ďalej v čase ktorý ostáva
do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul od začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa
prekážky. Základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté
právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne príslušného orgánu. V posudzovanej veci

sa začiatok plynutia premlčacej doby záložného práva zhoduje so začiatkom plynutia premlčacej doby
zabezpečovanej pohľadávky (26.06.2012) s tým, že uvedeným dňom vzniklo záložnému veriteľovi právo
výkonu záložného práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky a od tohto dňa začala plynúť aj
trojročná premlčacia doba, ktorá vzhľadom na konštatované obdobie spočívania premlčania uplynula
03.08.2015. V danom prípade je nesporné, že žalobca ako právny nástupca zabezpečeného veriteľa

oznámil dlžníkovi a správcovi výkon záložného práva priamym predajom dňa 30.03.2022 a toho istého
dňaoznámilOkresnémuúraduKošice,katastrálnyodbor,žepristúpilkvýkonuzáložnéhoprávapriamym
predajom. K relevantnému uplatneniu práva na výkon záložného práva zo strany žalobcu došlo takmer
po uplynutí viac ako 10 rokov od začatia plynutia premlčacej doby, na základe čoho je potrebné
zabezpečenú pohľadávku žalobcu a jeho záložné právo považovať za premlčané. Žalobca pristúpil k

výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka formou priameho predaja, čím je
priamo ohrozené vlastnícke právo dlžníka, ako aj uspokojenie pohľadávky žalovaného. Intervenient
namietapremlčaniepohľadávkyzáložnéhoveriteľaatiežpremlčaniezáložnéhopráva,pretojepotrebné,
ak by mal súd pristúpiť k rozhodnutiu vo veci vylúčenia nehnuteľností zo súpisu, tieto právne úkony
podrobiť súdnej kontrole vo veci samej, kde sa bude posudzovať, či a v akej výške je pohľadávka

žalovanej vymáhateľná a či sú splnené podmienky na pristúpenie k výkonu záložného práva, tentokrát
už formou priameho predaj a k vylúčeniu majetku zo súpisu.

9. Na vyjadrenie Intervenienta reagoval právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa
25.10.2023 v tom, že pokiaľ ide o postavenie žalobnej argumentácie žalobcu na zamietavých

rozhodnutiach súdov v návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení, podľa právneho zástupcu
žalobcu,prineodkladnýchopatreniachideoprocesnýpostup,ktorýprípadnevediekpozitívnemuzáveru
o nevyhnutnosti (potrebe) úpravy „pomerov“ (resp. negatívnemu záveru) sa zakladá (len) na osvedčení
(spravdepodobnení) určitých skutočností. To samo osebe signalizuje, že ide o postup osobitný, a teda
odlišný od toho, ktorý sa spája s rozhodovaním vo veci samej i s rozhodnutím, ktorým by sa toto

konanie mohlo skončiť.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. mája 2018, sp. zn. I. ÚS 160/2018).
Z pojmu „osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti
vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné
verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS358/2021 zo 6. septembra 2021). neodkladné opatrenie má procesný a dočasný charakter. Súd
však pred vydaním opatrenia skúma opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že úlohou súdu je skúmať, či je osvedčený samotný nárok , k ochrane

ktorého neodkladné opatrenie smeruje, a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu,
t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby upraviť pomery procesných strán. Podľa ust. § 203 ZKR
súd môže na návrh správcu (alebo aj bez návrhu) nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné
pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). Ak by súd bol toho názoru, že výkonom
záložného práva žalobcom je potrebné zabezpečiť majetok dlžníka neodkladnému opatreniu by vyhovel.

V zmysle § 167k ods. 6 ZKR sa za majetok tvoriaci konkurznú podstatu považuje zaťažený majetok
len do času kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva.
Vzhľadom nato, že žalobca ako zabezpečený veriteľ pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva, takýto
majetok prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty a teda veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného
práva. Žalobca ako záložný veriteľ aj v prípade, že by jeho pohľadávka bola zabezpečená záložným
právom len do výšky 117 900 EUR, čo v konaní doteraz sporné nie je, mohol pristúpiť k výkonu

zabezpečovacieho práva. Intervenient nepopiera, že pohľadávka žalobcu je zabezpečená aspoň do
výšky 117.900-€ s príslušenstvom. Nie je ani sporné postavenie žalobcu ako zabezpečeného veriteľa
v prebiehajúcom konkurze vyhlásenom na majetok dlžníčky. Keďže Intervenient nepopiera postavenie
záložného veriteľa v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníčky A. B., tým zvlášť mohol žalobca
pristúpiť k výkonu záložného práva priamym predajom, nakoľko sa stal záložným veriteľom minimálne

v rozsahu nespornej zabezpečenej pohľadávky vo výške 117.000-€. Máme za to, že v tomto prípade
ani výška zabezpečenej pohľadávky nie je právne významná vo vzťahu k oprávneniu záložného veriteľa
v konkurze pristúpiť k výkonu záložného práva. Podľa Intervenienta má účelová argumentácia žalobcu
svoj základ len v predošlých rozhodnutiach Okresného súdu Košice I o zamietnutí neodkladného
opatrenia, pričom uznesenie o vyhovení správcovi a nariadení neodkladného opatrenia vydal Okresný

súd Košice I až následne (13.02.2023), túto podstatnú skutočnosť v danej veci nemožno opomínať.
Právny zástupca žalobcu uvidelo, že uznesením Mestského súdu Košice sp. zn 26OdK/310/2018 zo
dňa 6.10.2023 súd zamietol návrh správkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.1.2023
(pôvodne vedený na OS KE II pod sp.zn.40C/3/2023). Aj v odôvodnení tohto uznesenia súd v
bode 36 uviedol, že v danom prípade je potrebné vzťah medzi dlžníkom, správkyňou a záložným

veriteľom posúdiť v zmysle ust. § 167k ZKR. V zmysle § 167k ods. 6 ZKR sa za majetok tvoriaci
konkurznú podstatu považuje zaťažený majetok len do času kým niektorý zo zabezpečených veriteľov
nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Vzhľadom nato, že zabezpečený veriteľ: THITANET
MANAGEMENT LTD, so sídlom Michalakopoulou 25, 3rd Floor, Office/flat 303, P.C. 1075 NICOSIA,
Cyprus, vedená pod reg. č. HE 373625, pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva (čo nebolo sporné

medzi stranami), súd má teda zato, že takýto majetok prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty a
teda veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva. Súd tiež uviedol, že správkyňou navrhované
neodkladné opatrenie, spočívajúce v uložení povinnosti žalobcovi zdržať sa výkonu záložného práva,
nie je spôsobilé vyriešiť a upraviť pomery medzi správkyňou a menovanou spoločnosťou. Intervenient
v rozpore s uvedeným názorom súdu prezentovaným v uzneseniach o zamietnutí jej všetkých návrhov

na nariadenie neodkladného opatrenia prezentuje výkon záložného práva žalobcom za šikanózny. Ako
dôkaz tiež predložil Intervenient rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, č. konania
V-15622/2022 zo dňa 17.01.2023 o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Na tomto mieste by sme chceli dať do pozornosti súdu, že Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky (ďalej len ako „Úrad“) ako odvolací orgán vydal dňa 11.10.2023

rozhodnutie, ktorým vyhovel nášmu odvolaniu a rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho
odboru č.V15622/2022 zo dňa 15.2.2023 zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Košice, katastrálnemu
odboru na ďalšie konanie. Dôkaz: - rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa
11.10.2023 Aj Úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je toho názoru, že výkon záložného
práva má v osobnom bankrote (podľa 4. časti ZKR) vždy prednosť a konkurzný správca je povinný

právo záložného veriteľa rešpektovať. V zmysle ustanovenia § 167k ods. 3 ZKR, záložný veriteľ má
právo vykonať svoje zabezpečovacie právo, aj keď už na majetok dlžníka prebieha konkurz (oddlženie),
avšak musí túto skutočnosť oznámiť správcovi konkurznej podstaty a uhradiť mu vzniknuté náklady.
Keď záložný veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu.
Záložný veriteľ nemá povinnosť prihlásiť svoje zabezpečovacie právo u správcu v prípade, ak je na

majetok dlžníka vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti ZKR. Na základe uvedeného je aj Úrad toho
názoru, že Správkyňa nemala zapísať Predmet prevodu do súpisu konkurznej podstaty Dlžníka, keď
mala vedomosť, že Záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva. Ak by sa Záložný veriteľ z výťažku
speňaženia Predmetu prevodu obohatil, Správkyňa má právo Záložného veriteľa žalovať. Intervenientv bode III svojho vyjadrenia uvádza citácie z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu
SR, ktoré však v tejto veci nie sú aplikovateľné, pretože sa netýkajú výkonu záložného práva v režime
zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Opätovne poukazujeme na to, že je potrebné

striktne odlíšiť výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka alebo formou dobrovoľnej dražby
v intenciách zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách od výkonu záložného práva záložným
veriteľom v intenciách zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii po vyhlásení konkurzu.
Intervenient považuje konanie žalobcu za predátorský výkon práva a konanie v rozpore s ústavným
princípom proporcionality. Intervenient absolútne odmieta úvahy žalobcu o tom, že v danom prípade ani

výška zabezpečenej pohľadávky nie je právne významná vo vzťahu k oprávneniu záložného veriteľa
v konkurze pristúpiť k výkonu záložného práva. Podľa názoru Intervenienta, Intervenient nemusí už
uvažovaťovýškezabezpečeniapohľadávkyžalobcu,pretožetátootázkaužvdanomprípadebolapodľa
názoru Intervenienta vyriešená právoplatnými súdnymi rozhodnutiami (rozsudkom Okresného súdu
Košice II sp. zn.17C/292/2012 zo dňa 04.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn.9Co/310/2019 zo dňa 29.04.2020 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo

dňa 7. decembra 2022). Sme toho názoru, že predmetným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nebolo vo výroku a ani v odôvodnení vyslovené, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa
15.03.2010jeneplatná,žezáložnéprávokpredmetuprevoduvprospechžalobcuakozáložnéhoveriteľa
neexistuje a teda, že záložný veriteľ si svoje zabezpečovacie právo nemôže vykonať. Predmetom
uvedeného konania bolo určenie neplatnosti dražby podľa ustanovenia § 21 ods. 2 o dobrovoľných

dražbách a nie určenie neexistencie vecného práva. Ani uvádzané rozhodnutia nespôsobili to, že
by k predmetu prevodu nebolo záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 15.03.2010 zriadené neplatne, resp. predmetné zabezpečovacie právo záložného veriteľa bolo
zrušené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Záložný veriteľ má svoju existujúcu pohľadávku zabezpečenú
záložným právom a má právo svoje zabezpečovacie právo vykonať. Nezáleží pritom, v akej výške

zabezpečená pohľadávka je. „Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra
nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto
situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach
žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva
bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej

neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí
byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe
platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do
katastra nehnuteľností." (napr. Uznesenie NS SR, sp.zn. 4 Cdo/89/2007 alebo rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo/24/2017). Ak by záložný veriteľ pri výkone zabezpečovacieho práva spôsobil dlžníkovi škodu, nie

jetodôvodnazneplatnenievýkonuzabezpečovaciehopráva.Preposúdenieplatnostivýkonuzáložného
práva žalobcom platí primerane aj princíp prednosti výkladu smerujúceho k platnosti právnych úkonov
pred neplatnosťou uvedený v judikatúre Ústavného súdu SR. Intervenient napriek hore uvedenému
a napriek hore uvedeným rozhodnutiam má za to, že takýto postup žalobcu je typickým príkladom
nepoctivého správania, nepožívajúceho právnu ochranu, účelovým, úmyselným a podvodným pokusom

speňažovania majetku dlžníka zo strany zabezpečeného veriteľa na úkor konkurzných veriteľov a ako
také ho Intervenient považuje za marenie konkurzného konania. Aj Úrad v hore uvedenom rozhodnutí
zo dňa 11.10.2023 uvádza, že to, v akej výške má Záložný veriteľ zabezpečenú svoju pohľadávku, je
pri rozhodovaní o návrhu na vklad irelevantné. Dôležitá je skutočnosť, že Záložný veriteľ má existujúcu
pohľadávku a má prednostné právo, aj pred osobným bankrotom, svoje zabezpečovacie právo vykonať.

Neumožniť zabezpečenému veriteľovi vykonať zabezpečovacie právo by bolo v príkrom rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ZKR. V súvislosti s predmetom tohto konania poukazujeme
aj na vymedzenie konkurznej podstaty uvedené v § 167h ZKR. Podľa § 167h ods.1 ZKR veta prvá
„Konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Nakoľko uvedené
zaťaženénehnuteľnostinepatrilivčasevyhláseniakonkurzudlžníčkenemôžutvoriťkonkurznúpodstatu.

Aj z dôvodovej správy k § 167h zákona č.377/2016 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa ZKR vyplýva, že oproti
konkurzu podľa druhej časti ZKR, je v prípade konkurzu fyzických osôb konkurzná podstata zúžená a
tvorí ju spravidla len nezabezpečený majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu a výťažky
získané správou a speňažovaním takéhoto majetku. Zabezpečený majetok podlieha konkurzu vtedy, ak
sa zabezpečený veriteľ prihlási s právom na oddelené uspokojenie. V kontexte hore uvedeného je aj

Intervenientom namietané premlčanie záložného práva právne bezvýznamné. Vzhľadom na všetko hore
uvedené tvrdíme, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu ani všeobecnej, ani oddelenej podstaty a
žiadame, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného a Intervenienta na náhradu
trov konania.10. K uvedenému vyjadreniu sa opätovne vyjadril Intervenient, ktorý k tvrdeniu žalobcu, že zaťažené
nehnuteľnosti nemôžu tvoriť súčasť konkurznej podstaty aj z dôvodu, pretože v čase vyhlásenia

konkurzu nepatrili dlžníčke uviedol, že žalobcovi zrejme uniklo pozornosti, že podľa § 21 ods. 5 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ak súd určil
dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu, t. j. v okolnostiach prípadu ku dňu
17.08.2012. Následkom vyslovenia neplatnosti dražby rozhodnutím súdu je zaniknutie účinkov príklepu

ku dňu udelenia príklepu, čiže určením neplatnosti dražby sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného
vlastníka predmetu dražby - dlžníčky (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/244/2021
z 23.05.2023, rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/62/2020 z 09.12.2020). Vyznačenie stavu
pred dobrovoľnou dražbou, t. j. navrátenie vlastníckeho práva k predmetu dražby v prospech záložcu
zapíše Okresný úrad záznamom. Z uvedeného je tak nesporné, že dlžníčka je ku dňu vyhlásenia
konkurzu, t. j. ku dňu 02.08.2018 vlastníčkou nehnuteľností, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty

sa žalobca touto žalobou domáha. Napriek tomu, že žalobca sa neustále „oháňa“ svojím zákonným
výkonom záložného práva k majetku dlžníčky postupom v zmysle § 167k ods. 3 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZKR“), postupne mu dochádzajú argumenty ohľadne tohto záložného práva a výšky
jeho zabezpečenej pohľadávky. V tejto súvislosti Intervenient dáva do pozornosti súdu skutočnosť, ako

postupne žalobca upúšťa od tvrdení o výške zabezpečenej pohľadávky v sume 663 080,- EUR, na
uspokojenie ktorej ako záložný veriteľ v zastúpení dlžníka uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 28.12.2022
s kupujúcim - zahraničnou spoločnosťou CSODA TRANSZ Kft., keď okrem názoru Okresného súdu
Košice II, Krajského súdu v Košiciach a dovolacieho Najvyššieho súdu SR (v konaní o neplatnosť
dražby), ktorý žalobca považuje za irelevantný, už aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky ako odvolací správny orgán v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva rozhodnutím zo dňa
11.10.2023 (ktoré sám žalobca predložil súdu) konštatuje, „že k žiadnym ďalším pôžičkám, ku ktorým
boli spísané dodatky k Zmluve o pôžičke č. 2010-03-10, záložné právo zriadené nebolo...“ Žalobca
práve z tohto dôvodu na svoju obranu tvrdí, že „v tomto prípade ani výška zabezpečenej pohľadávky
nie je právne významná vo vzťahu k oprávneniu záložného veriteľa v konkurze pristúpiť k výkonu

záložného práva“. Je teda nesporné, že žalobca pod ťarchou argumentov v danom prípade pripúšťa
výšku svojej zabezpečenej pohľadávky len v sume 117 900,- EUR, ale v súvislosti s pristúpením k
výkonu záložného práva už len arogantne tvrdí, že „ak by sa záložný veriteľ z výťažku speňaženia
Predmetu prevodu obohatil, Správkyňa má právo Záložného veriteľa žalovať“. Je pri tom viac než
pravdou, že úspešnosť vymoženia bezdôvodného obohatenia do konkurznej podstaty správcom voči

žalobcovi ako zahraničnej osobe je málo pravdepodobná, takmer nulová, s čím žalobca s istotou počíta.
V tomto smere Intervenient sa plne stotožňuje s názorom žalovaného o vedomom zavádzaní súdu v
súvislostisnázoromžalobcuostriktnomodlíšenívýkonuzáložnéhoprávapodľaObčianskehozákonníka
a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Intervenient sa dovoláva námietky premlčania zabezpečenej
pohľadávkyzáložnéhoveriteľa-žalobcuatiežpremlčaniajehozáložnéhopráva.Podrobnéodôvodnenie

tejto námietky je obsahom vyjadrenia Intervenienta zo dňa 22.09.2023 k žalobe. Napriek tomu, že
žalobca považuje Intervenientom namietané premlčanie záložného práva v kontexte jeho argumentácie
za právne bezvýznamné, vo veci konajúci súd sa prioritne musí zaoberať práve touto otázkou (tu platí,
že v prípade námietky premlčania uplatneného práva sa súdy musia vysporiadať najskôr s touto otázkou
a v prípade dôvodnosti jej vznesenia sa už ďalším meritom sporu nezaoberajú, nakoľko ide o prvotný

dôvod pre zamietnutie takejto žaloby. II. ÚS 167/2019). Intervenient tvrdí, že v danej veci ide o prípustnú
vznesenú obranu proti záložnému právu, ktoré z tohto dôvodu nemožno vykonať (k tomu pozri i závery
nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011). Intervenient ako správca podstaty konajúci v mene dlžníka –
záložcu sa dôvodne dovoláva premlčania záložného práva. V takom prípade je totiž nepochybné, že
žalobca ako záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani

uspokojeniazabezpečenejpohľadávkyzvýťažkuspeňaženiazálohuažezáložnéprávonemôženaďalej
byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Dôsledkom toho je,
že záložný veriteľ - žalobca nemohol pristúpiť k výkonu záložného práva k založeným nehnuteľnostiam,
zapísaných v konkurznej podstate, tentokrát už formou priameho predaja, teda ani k uspokojeniu
zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu, čím nie je naplnená podmienka vedenia

tohto súdneho konania a nehnuteľnosti sú tak dôvodne zapísané v konkurznej podstate. Opačný názor
vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva – hoci ako vyplýva z ustanovenia
§ 100 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka – premlčané právo nemožno priznať (k vznesenejnámietke premlčania ako výkonu práva, ktorému je potrebné poskytnúť právnu ochranu pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/203/2018 z 28.05.2019).

11. Na pojednávaniach konaných dňa 06.02.2024 a 15.04.2024 strany sporu zhrnuli svoje doterajšie
vyjadrenia, na ktorých trvali a predniesli aj svoje záverečné reči všetko v intenciách doterajšej
argumentácie. Po prednese záverečnej rečí súd vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol vo veci
samej.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi ktorými sú:

13. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.03.2010 uzatvorená medzi I. H.
J. a A. B. ( č. l. 7 - 9 ), Zmluva o postúpení pohľadávky medzi spol. XANTOS s.r.o. a spol. THITANET
MANAGEMENT LTD ( č. l. 10 -12 ), Zmluva o postúpení pohľadávky medzi I. H. J. a XANTOS s.r.o. ( č.
l. 14 – 16 ), Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 30.3.2022 ( č. l. 18 – 19 ), Obchodný vestník

č. 17/2023 z 25.01.2023 ( č. l. 20 – 21 ), Výzva SKP na podanie žaloby zo dňa 27.02.2023 ( č. l. 22 –
23 ), Rozsudok NS SR sp. zn. 6Cbo/159/2020 ( č. l. 41 – 56 ), Uznesenie Okresného súdu Košice II, sp.
zn. 40C/3/2023 ( č. l. 92 – 96 ), Uznesenie Okresného súdu Košice I. sp. zn. 26OdK/310/2018 ( č. l. 97 –
101 ), Obchodný vestník č. 39/2023 z 24.02.2023 ( č. l. 102 ), Rozhodnutie K. E., katastrálneho odboru
č. k. V-15622/2022 ( č. l. 105 – 109 ), vyjadrenie žalovaného v 4. rade v konaní vedenom pred Okresným

súdom Košice II. sp. zn. 17C/292/2012 ( č. l. 131 ), Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
( č.l. 175 – 178 ), Výzva na poskytnutie súčinnosti ( č. l. 183 – 185 ), Odpoveď na výzvu ( č. l. 186 ), Výzva
na podpísanie dodatku k Zmluve o zriadení záložného práva ( č. l. 187 ), Odpoveď na výzvu ( č. l. 188 ),
Rozsudok Okresného súdu Košice II. sp. zn. 17C/292/2012 ( č. l. 202 – 222 ), Rozhodnutie ÚGKaK SR
č. k. VoÚ 25/2023/Pop ( č. l. 236 – 247 ), Uznesenie Okresného súdu Košice I. sp. zn. 26OdK/310/2018

– 898 ( č. l. 249 – 260 ), Upovedomenie MS SR č. k. S-MSSR-008913/2023 ( č. l. 290 – 293 ).

14. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov.

15. Podľa ustanovenie § 151a zákona č. 40/1964 Zb. – Občianskeho zákonníka v znení neskorších

zmienadoplnkov(ďalejlen„OZ“):„Záložnéprávoslúžinazabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstva
tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z
predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

16. Podľa ustanovenia § 151b ods. 1 OZ : „Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou

dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“

17. Podľa ustanovenia § 151b ods. 2 OZ : „V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,

ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.“

18. Podľa ustanovenia § 151e ods. 2 OZ : „Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.“

19. Podľa ustanovenia § 151m ods. 1 OZ : „Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o

začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv.“

20. Podľa ustanovenia § 151m ods. 6 OZ : „Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene

záložcu.“

21. Podľa ustanovenia § 151m ods. 10 OZ : „Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú
pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku zpredaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.“

22. Podľa ustanovenia § 524 OZ : „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.“

23. Podľa ustanovenia § 167h ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZKR“ ) : „Konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi

ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto
majetku.“

24. Podľa ustanovenia § 167h ods. 3 ZKR : „Majetok dlžníka, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva
podlieha konkurzu, ak to ustanovuje tento zákon (§ 167k). Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu
zabezpečovacie práva, konkurzu nepodlieha.“

25. Podľa ustanovenia § 167k ods. 3 ZKR : „Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší
zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k
výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený
veriteľ zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť

správcovi paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli.“

26. Podľa ustanovenia § 167k ods. 6 ZKR : „Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak
hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených
veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Hodnota zaťaženého majetku na účely

posúdenia, či podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí
správca na náklady konkurzu. Do času, kým takýto znalecký posudok nie je vyhotovený, má sa za
to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu. Ak v konkurznej podstate nie sú peňažné prostriedky
na vyhotovenie znaleckého posudku, správca zabezpečí jeho vyhotovenie, ak ktorýkoľvek veriteľ zloží
preddavok na trovy znaleckého posudku.“

27. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil nasledovne :

28. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na majetok dlžníka, A. B. bol vyhlásený konkurz, ktorý sa

vedie na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26OdK/310/2018. Spornou nie je ani podpísanie Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a to dňa 15.03.2010 v zmysle ktorého je na LV č. XXXXX
pre okres Košice IV, obec : Košice – Nad Jazerom, k. ú. H. v časti C : Ťarchy zapísané záložné
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na uvedenom LV ( ďalej len „LV č. XXXXX“ ) v prospech žalobcu.
Nespornouskutočnosťoubolajprevodpohľadávkypôvodnéhoveriteľapohľadávkyzabezpečenejvyššie

uvedeným záložným právom z I. H. J. na spoločnosť XANTOS s.r.o. a následne na obchodnú spoločnosť
THITANET MANAGEMENT LTD – teda žalobcu. Nespornou skutočnosťou bol aj zápis vyššie uvedených
nehnuteľností do konkurznej podstaty v konkurznom konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod
sp. zn. 26OdK/310/2018 a to zverejnením doplnenia súpisu všeobecnej podstaty o nové súpisové zložky
majetku s poznámkou sporného zápisu v Obchodnom vestníku č. 17/2023 z 25.1.2023.

29. Zo strany žalobcu došlo k začatiu výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX ( č. l. 18 – 19 ), ktorý žalobca oznámil správcovi
konkurznej podstaty dlžníka dňa 30.03.2022, pričom ako to z uvedeného oznámenia vyplýva, výkon
záložného práva realizoval záložný veriteľ spôsobom priameho predaja zálohu tak ako to vyplýva aj

z ustanovenia čl. IV bodu 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
15.03.2010.

30. Ako to vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 4.2.2019
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa

29.04.2020, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 17.06.2020, dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX konaná dňa 17.08.2012 bola určená za neplatnú a rozhodnutím
o neplatnosti dražby sa predmet dražby mal dostať do konkurznej podstaty dlžníka s tým, že z nej môžu
byť uspokojení veritelia dlžníka. Dobrovoľná dražba realizovaná pôvodným záložným veriteľom dlžníkabola určená za neplatnú z dôvodu, že záložné právo formou dobrovoľnej dražby možno vykonať len pre
zabezpečené pohľadávky a keďže určitá bola iba pohľadávka záložného veriteľa vo výške 117 900 Eur,
nemohla sa dražba platne vykonať pre pohľadávku záložného veriteľa vo výške 663 080 Eur, ktorá suma

mala vyplývať z uzatvorených dodatkov k Zmluve o pôžičke č. 2010/03/10 zo dňa 10.03.2010, keďže
záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX zabezpečovalo pohľadávky veriteľa iba
do výšky 117 900 Eur. Najvyšší súd SR dovolanie žalovaného v 1. a 3. rade proti rozsudku Krajského
súdu Košice rozsudkom sp. zn. 6Cdo/159/2020 zo dňa 7.12.2022 zamietol. Uvedené skutočnosti neboli
v konaní medzi stranami sporu sporné.

31. Spornými skutočnosťami v danom konaní bolo aj posúdenie platnosti, resp. neplatnosti výkonu
záložného práva priamym predajom žalobcu tak ako to vyplýva z oznámenia o začatí výkonu záložného
práva zo dňa 30.03.2022. Zároveň sa súd musel vysporiadať aj so vznesenou námietkou premlčania
výkonu záložného práva zo strany Intervenienta počas konania a to v zmysle vyjadrenia Intervenienta
zo dňa 22.09.2023 ( č. l. 163 – 172 ).

32. Pokiaľ ide o platnosť resp. neplatnosť výkonu záložného práva žalobcom, súd pri posúdení
uvedeného vychádzal zo skutočnosti, že záložné právo zabezpečujúce pohľadávku žalobcu vo výške
117 900 Eur bolo nesporné a bolo aj zapísané na LV č. XXXXX v časti C : Ťarchy a to v prospech
žalobcu. Samotné rozhodnutie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 17C/292/2012 zo dňa 4.2.2019

v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/310/2019 zo dňa
29.04.2020, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 17.06.2020 nevyslovilo neplatnosť záložného práva
k daným nehnuteľnostiam. Uvedené rozhodnutia určili totiž iba spôsob výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby vo výške pohľadávky v sume 663 080 Eur za neplatnú. Teda aj po právoplatnosti
uvedených rozhodnutí existovalo záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX žalobcu

voči dlžníkovi, ktoré zabezpečovalo pohľadávku vo výške 117 900 Eur. Určením neplatnosti dražby
sa vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX stal opäť dlžník, pričom aj naďalej bolo
zabezpečenie pohľadávky vo výške 117 900 Eur záložným právom k nehnuteľnostiam obsahom vyššie
uvedeného LV. Č. 14032. Pokiaľ ide o dodatky č. 1, 2 a 3 k Zmluve o pôžičke, tieto neboli špecifikované
v Zmluve o zriadení záložného práva a samotný odkaz vo forme „iné prípadné dodatky“ požiadavke

určitosti vymedzenia nezodpovedajú a teda uvedené dodatky nemôžu byť brané do úvahy pri výške
pohľadávky zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam oproti sume vo výške 117 900 Eur,
ktorá je určitá. Dojednanie zmluvných strán v zmysle čl. III bodu 2 Zmluvy o zriadení záložného práve
k nehnuteľnostiam zabezpečujúcimi záväzky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.3.2010 v smere „... a jej
prípadnýchdodatkov“nezodpovedázákonnýmustanoveniamourčitostipohľadávky,keďženiejezrejmé

o aké pohľadávky pôjde ( časové obdobie uzatvorenia dodatkov, výška následných pôžičiek, subjekty
obchodno-právneho vzťahu a pod. ). Z uvedeného teda mal súd za preukázané, že Zmluva o zriadení
záložného práva vznikla platne iba k zabezpečeniu pohľadávky vo výške 117 900 Eur.

33. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že odo dňa právoplatného rozhodnutia súdov o neplatnosti

dobrovoľnej dražby ako ani v daných konaniach ( bod 30 tohto rozsudku ) nedošlo zo strany dlžníka
k vykonaniu žiadneho právneho úkonu smerujúceho k zániku práva pristúpiť k výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam zo strany záložného veriteľa a nebola zo strany dlžníka vznesená ani námietka
premlčania výkonu záložného práva ( viď vyjadrenie dlžníka zo dňa 31.01.2019 č. l. 131, resp. vyjadrenie
kvýzvenauzavretiedodatkukZmluveozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzodňa15.03.2010

( č. l. 188 ). Ku dňu začatia výkonu záložného práva záložným veriteľom nebolo v konaní preukázané, že
pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom v zmysle Zmluvy o zriadení záložného
právaknehnuteľnostiamzodňa15.03.2010vovýške117900Eurzaniklaazároveňnedošloanikzániku
záložného práva v zmysle právnych predpisov SR ( § 151md OZ ).

34. Pri aplikácii ustanovenia čl. IV bodu 1 písm. b ) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 15.03.2010 v spojení s ustanovením § 151m ods. 1 OZ záložný veriteľ – žalobca mal právo
pristúpiť k výkonu záložného práva formou priameho predaja a to bez ohľadu na výšku zabezpečenej
pohľadávky, t. j. aj v prípade, ak hodnota zabezpečenia je vyššia ako je hodnota zabezpečenej
pohľadávky – v uvedenom prípade v sume 117 900 Eur. Pri uplatnení ustanovenia § 151m ods. 10

OZ, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať
záložcovibezzbytočnéhoodkladuhodnotuvýťažkuzpredaja,ktoráprevyšujezabezpečenúpohľadávku
po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti v výkonom záložného práva.Teda žaloba si môže pri výkone záložného uspokojiť pohľadávku vo výške 117 900 Eur ( nie sumy
vyplývajúce z dodatkov č. 1, 2 a 3 k Zmluve o pôžičke nezabezpečené záložným právom ).

35.Vzmysleustanovenia§167kods.3a6ZKRtedazáložnýmprávomzaťaženýmajetokdlžníkaprestal
podliehať konkurznému konaniu začatím výkonu zabezpečovacieho práva žalobcom ( bod 34 tohto
rozsudku ). Začatím výkonu záložného práva žalobcom – spoločnosťou THITANET MANAGEMENT LTD
so sídlom Michalakopoulou 25, 3rd Floor, Office 303, P.C. 1075 NICOSIA, Cyperská republika majetok
zaťažený záložným právom v prospech žalobcu prestal tvoriť súčasť konkurznej podstaty.

36. Pokiaľ ide o posúdenie námietky premlčania výkonu záložného práva vznesenej Intervenientom
v konaní, je nutné obdobne vychádzať aj z aplikácie ustanovenia § 167k ods. 3 ZKR. Námietka
premlčania výkonu záložného práva až do jej začatia nebola vznesená zo strany dlžníka a začatím
výkonu záložného práva zaťažený majetok prestal podliehať konkurzu a teda správca konkurznej
podstaty nebol legitimovaný vzniesť námietku premlčania výkonu záložného práva, resp. na ním

vznesenú námietku premlčania súd neprihliadal.

37. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako to je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.

39. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho
doručenia v 3 písomných vyhotoveniach. Intervenient môže podať odvolanie so súhlasom strany podľa
§ 359 CSP ( § 360 ods. 2 CSP ).

Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.