Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Ek/2202/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123399054
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Plavcová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123399054.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Andrea Lindovská, nar. 10. 12. 1960,
trvale bytom Na barine 7, 841 03 Bratislava-Lamač, práv. zast.: JUDr. Marián Maholányi, advokát so
sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom B. C. XXX, XXX XX B. C., práv. zast.: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so
sídlom Zámocká 18, 811 01 Bratislava, o vymoženie 41.573,-EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho

exekútora:JUDr.Mgr.IvanŠteiner,sosídlomexekútorskéhoúraduLipová,91501NovéMeston/Váhom,
IČO: 37 913 581, pod sp. zn. 263EX 391/23, v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie

r o z h o d o l :

Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19. 09. 2023 domáha od
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 41.573,-Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a

trov exekúcie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
24Up/1125/2023 zo dňa 09. 08. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 09. 2023
(ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Konajúci súd následne poverením zo dňa 25. 09. 2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Mgr. Ivana Šteinera, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 263EX 391/23.

3. Súdny exekútor dňa 20. 10. 2023 odstúpil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu
s vyjadrením oprávneného. Povinná po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 02.10.2023
podala návrh na zastavenie exekúcie dňa 16.10.2023. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na
zastavenie exekúcie podala povinná v zákonnej 15-dňovej lehote.

4. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uvádza,
že: „Žalovaná sa až z uvedeného Upovedomenia o začatí exekúcie dozvedela o tom, že bol vydaný
platobný rozkaz. Následne zistila, že tento jej nebol doručovaný na adresu trvalého pobytu, ale do
elektronickej schránky tak, že dňa 09.08. 2023 bol do schránky prijatý a dňa 24.8.2023 uplynula lehota
na prevzatie zásielky. Uplynutím úložnej lehoty sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľných

exekučným titulom. Nahliadnutím do elektronického súdneho spisu vedeného na tunajšom súde pod sp.
zn. 24Up/1125/2023 sa žalovaná oboznámila so znením žaloby a listinnými dôkazmi, ktoré k nej boli
pripojené a zistila, že predmetný platobný rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom č. 307/2016 Z.z. v
platnom znení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná podľa § 122 CSP žiada o odpustenie
zmeškanialehotynapodanieodporu,nakoľkotútozmeškalazobjektívnychdôvodov(popísanýchnižšie)
a zároveň pripája zmeškaný úkon - odpor proti platobnému rozkazu. V zmysle § 3 ods. 5 zákona č.

307/2016 Z.z. návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá
o viac ako 5 percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak bytakáto dohoda nebola. Výška úroku z omeškania je určená Nariadením vlády č. 303/2014 Z.z., pričom
veriteľ môže požadovať úrok z omeškania maximálne o 8 resp. 9 % vyšší ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky (tá počas celého rozhodného obdobia nepresiahla hodnotu 4,5%

čo je zrejmé zo štatistických údajov zverejňovaných Národnou bankou Slovenska. Žalobkyňa opiera
svoj nárok o ustanovenie čl. VIII zmluvy, ktorý sa nazýva Sankcie, úrok z meškania. V bode 8.1 tohto
článku je stanovený úrok z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania, ktorý sa má uplatniť
formou „zľavy z ceny Materiálu“. Takto stanovená výška úroku z omeškania predstavuje 182,5 % za
bežný kalendárny rok, a teda jednoznačne o viac ako 5 percentuálnych bodov presahuje výšku úroku

z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola. Z uvedeného je teda zrejmé, že návrh,
ktorý podala žalobkyňa nebol v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5) písm. a) zákona č. 307/2016 Z.z.
v platnom znení prípustný a v danej veci nemohlo byť rozhodnuté v upomínacom konaní. Ide tak o
podstatnú vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť Platobného rozkazu ex tunc, nakoľko pri jeho vydaní došlo
k prekročeniu právomocí a Platobný rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom - vo veci, kde ani len nie
je prípustný návrh na začatie konania. Z obsahu Žaloby o zaplatenie 41 573 EUR s príslušenstvom (s

návrhom na vydanie platobného rozkazu) je zrejmé, že žalobkyňa žaluje žalovanú v postavení fyzickej
osoby podnikateľa. Žalobkyňa označuje žalovanú prostredníctvom IČO, ktoré žalovaná používala pri
živnostenskom podnikaní a tvrdí, že žalovaná je fyzická osoba podnikateľ (bod 2.2 žaloby, rovnako
tak aj bod 3.1 žaloby), pričom žalobkyňa opakovane žiadala, aby bol zmluvný vzťah posudzovaný ako
spotrebiteľská zmluva. V tejto súvislosti dávame do pozornosti súdu § 11 ods. 1 písm. c) a d) zákona č.

305/2103 Z.z. a o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení (zákon o e-Governmente). „Elektronická schránka sa zriaďuje tomu,
kto je v právnom postavení
c) fyzickej osoby
d) fyzickej osoby podnikateľa“ a § 12 ods. (2) toho istého zákona:„Pre každé právne postavenie sa

zriaďuje jedna elektronická schránka. Ak je majiteľ elektronickej schránky súčasne osobou vo viacerých
právnych postaveniach, zriaďuje sa mu elektronická schránka pre každé z týchto právnych postavení.“
Ako už bolo uvedené, z podanej žaloby je nepochybné, že žalobkyňa žalovala žalovanú v právnom
postavení fyzická osoba podnikateľ, čo je zrejmé, či z uvedenia IČO, ako aj z opakovaného označovania
žalovanej ako fyzickej osoby podnikateľky v samotnom texte žaloby. Platobný rozkaz bol ale vydaný

v rozpore so žalobou voči žalovanej ako fyzickej osobe. Táto zmena má pritom zásadný význam z
hľadiska doručovania, nakoľko takto vydaný platobný rozkaz bol doručovaný do elektronickej schránky
žalovanej ako fyzickej osoby a nie do elektronickej schránky žalovanej ako fyzickej osoby podnikateľky.
Máme za to, že princíp právnej istoty vyžaduje, aby bolo právne postavenie žalovaného z podanej žaloby
zrejmé a vylučuje podanie žaloby, ktorá umožňuje „alternatívne“ posudzovanie právneho postavenia

žalovaného ako fyzickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa. V prípade, ak mal súd pochybnosti o
právnom postavení žalovanej, mohol uplatniť postup podľa § 5 zákona č. 307/2016 Z.z. a v prípade,
ak súd pochybnosti nemal, tak mal rozhodnúť podľa žalobného návrhu voči žalovanej ako fyzickej
osobe podnikateľke, pričom v tomto prípade by sa doručovalo do elektronickej schránky pre toto právne
postavenie, resp. vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná má výkon živnosti pozastavený a z tohto

dôvodu aj zrušenú elektronickú schránku pre právne postavenie fyzická osoba podnikateľ, tak by došlo
k fyzickému doručeniu platobného rozkazu. Zároveň považujeme za potrebné zdôrazniť, že súd nemá
žiadne zákonné oprávnenie svojvoľne meniť, resp. nahrádzať právne úkony niektorej zo sporových
strán. Súd v upomínacom konaní nemôže rozhodnúť o tom, že zmení návrh žalobkyne a preklasifikuje
postavenie žalovaného z fyzickej osoby podnikateľ na fyzickú osobu, ale je viazaný návrhom žalobkyne.

Vytvorenie takéhoto precedensu by bolo do budúcnosti nebezpečné a mohlo by viesť k poškodeniu
nielen práv žalovanej strany, ale aj žalobcu. Platobný rozkaz bol doručovaný do elektronickej schránky
fyzickej osoby, aj keď žaloba bola podaná na žalovanú v postavení fyzickej osoby podnikateľa. Keďže
ide o dve rôzne právne postavenia, pričom pre každé z nich je zriadená osobitná elektronická schránka,
máme za to, že nešlo o platné doručenie a z tohto dôvodu ani nemohli nastať účinky doručenia podľa

§ 32 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. v platnom znení.“ Povinná ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie
uvádza skutočnosti týkajúce sa žalobného návrhu, na základe ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu
a podala aj návrh na začatie konania o neúčinnosti doručovania exekučného titulu a na odklad účinkov
elektronického doručenia. Tento návrh odôvodnila vyššie uvedenými dôvodmi (doručenie do nesprávnej
elektronickej schránky povinnej). V závere svojho návrhu povinná uviedla, že navrhuje zastaviť exekúciu

v celom rozsahu.

5. Súdny exekútor zároveň predložil konajúcemu súdu, vyjadrenie oprávnenej k návrhu povinnej
na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnená prostredníctvom uvádza, že: „V prvom rade považujeoprávnená za dôležité poukázať na to, že z podania povinnej (vrátane jej príloh) nevyplýva žiaden
„návrh na zastavenie exekúcie“ ale uplatňuje sa ním odpor voči platobnému rozkazu ako takému. Jedná
sa preto o úplne odlišné podanie, ktorým sa povinná nijak nedomáha (a ani nenavrhuje) zastavenia

exekúcie. Z obsahu tohto podania je preto zrejmé, že sa ním domáha uplatnením úplne odlišného
opravného prostriedku ( odporu voči platobnému rozkazu a nie návrh na zastavenie exekúcie ) o ktorom
neprislúcha právomoc rozhodovať o ňom pre tu konajúci exekučný súd či súdnemu exekútorovi a preto
by toto podanie mal postúpiť súdu, ktorý rozhodoval v rámci upomínacieho konania. Už iba na základe
vyššie uvedeného má oprávnená za to, že v rámci exekučného konania nebol podaný riadne a včas

žiaden návrh povinnej na zastavenie tu vedenej exekúcie a preto by mal konajúci exekučný súd podanie
povinnej postúpiť príslušnému súdu a zároveň zamietnuť návrh na zastavenie exekúcie alebo konanie
o takomto „návrhu povinnej na zastavenie exekúcie“ zastaviť, keďže žiaden návrh riadne a včas podaný
ani nebol a priznať oprávnenej nárok na náhradu trov exekučného konania v konaní o návrhu na
zastavenie exekúcie. Bez ohľadu na vyššie uvedené, oprávnená sa z dôvodov právnej istoty vyjadrí už
na tomto mieste k samotnému odporu spojeného s „konaním o určení neúčinnosti doručenia platobného

rozkazu“ s alternatívnym návrhom na odpustenie zmeškania lehoty. Všetky námietky mala povinná v
prvom rade namietať v rámci základného konania kde mala dostatok času na uplatňovanie dostupných
prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Vlastnou zavinenou nedbanlivosťou tak povinná
neučinila, pritom u nej neexistovala žiadna ospravedlniteľná objektívna prekážka, ktorá by jej skutočne
bránila k prístupu v základnom konaní. Nič také v tomto konaní ani len nepreukázala, práve naopak.

Samotné tvrdenie, že je matkou troch detí (opomenula uviesť, že deti predsa musia mať aj svojho otca,
aj on má rovnakú povinnosť sa o deti starať, o otcovi detí povinná neuviedla nič) a že sa údajne venovala
stavebným prácam (vrátane elektroinštalačným prácam) na dome, ktorý pritom nie je ani adresou jej
trvalého pobytu nemôže obstáť z hľadiska existencie objektívnej a ospravedlniteľnej prekážky, ktorá
by znemožnila povinnej prístup k internetu. Oprávnená pritom mala celkom zrejmý prístup k internetu

(pričommalacelkovo30dnídokedymalamožnosťpodaťodporvočiplatobnémurozkazu–exekučnému
titulu ) a nič jej skutočne efektívne nezabránilo sa za tých 30 dní prihlásiť sa na svoj aktivovaný
účet v rámci ÚPVS cez D.. V rámci ÚPVS pritom existuje aj funkcionalita automatických notifikácií
prostredníctvom sms a/alebo mailu pre prípad aby človek vlastným nedopatrením náhodou nezabudol
si včas prevziať úradnú elektronickú zásielku. Argument ohľadom „nesprávneho doručenia“ platobného

rozkazu tvrdením, že mal byť doručený na účet povinnej ÚPVS ako živnostníka a nie na účet povinnej
ako fyzická osoba je nesprávny a bez racionálneho podkladu. To, že oprávnená/žalobkyňa označila
pôvodne vo svojej žalobe/návrhu na vydanie PR povinnú ako FO podnikateľku nemá samo o sebe
žiaden právny význam, nakoľko je to súd ktorý podľa iura novit curia návrh/žalobu oprávnenej posudzuje
po právnej stránke (nie žalobkyna/oprávnená). Upomínací súd vyhodnotil vymáhaný nárok ako „bežný

civilný“ nárok a nie ako spotrebiteľský vzťah, preto vyzval oprávnenú/žalobkyňu na zaplatenie súdneho
poplatku a preto aj v zmysle jeho záväzného právneho názoru platobný rozkaz doručoval povinnej
ako fyzickej osobe a nie ako fyzickej osobe podnikateľke. Tento postup upomínacieho súdu je preto
vnútorne koherentný, logický a jediný správny lebo ak by napriek svojmu právnemu vyhodnoteniu PR
doručoval povinnej ako fyzickej osobe podnikateľke, tak v takom prípade by mohlo dôjsť k nesprávnemu

doručeniu. Čo sa týka údajnej „absencie právomoci“ upomínacieho súdu týkajúceho sa rozhodnutia o
prevyšujúcom úroku z omeškania, tak aj táto námietka je nesprávna. Z obsahu žaloby/návrhu na vydanie
PR je zrejmé, že oprávnená odvodzovala svoj vymáhaný nárok nie z titulu úroku z omeškania ale z
titulu nároku na zľavu (de facto limitovaná zmluvná pokuta do výšky Kúpnej ceny) z Kúpnej ceny a to vo
výške 100% Kúpnej ceny vzhľadom a dĺžku omeškania a znenie bodu 8.1 Zmluvy. V súlade s bodom

8.1 Zmluvy si žalobkyňa/oprávnená uplatnila zľavu z ceny Materiálu ( viď bod 2.1 a bod 3.1 Zmluvy
kde je definovaný pojem „Materiál“ pričom súčasťou riadneho dodania Materiálu je aj dodanie príslušnej
technickej dokumentácie v zmysle požiadaviek Kupujúcej-žalobkyne ) a to vo výške 0,5 % za každý
deň omeškania od 07.04.2022 (vrátane) do dňa riadneho dodania Materiálu. Zmluvu pritom pripravovala
sama povinná a sama si aj navrhla predmetnú výšku zľavy (zmluvnej pokuty) v prípade omeškania.

Povinná tiež nepreukázala to, že by bola Zmluva písomne zmenená nejakým dodatkom obojstranne
podpísaným zmluvnými stranami podľa bodu 10.5 Zmluvy a preto aj prípadné vrátenie časti zaplatenej
odmeny nemá právny význam, nakoľko žalobkyňa/oprávnená si nárokuje úplne iný nárok ako je vrátenie
odplaty ale paušalizovanú náhradu škody podľa bodu 8.1 Zmluvy vo výške ceny Materiálnu uvedenej
v bode 4.1 Zmluvy a ktorý nebol žiadnym písomným obojstranne podpísaným dodatkom podľa bodu

10.5 Zmluvy zmenený. Na ostatné argumenty nevidí oprávnená dôvod sa k ním osobitne zaoberať,
nakoľko sa týkajú námietok, ktoré mala povinná uplatniť v rámci základného súdneho/upomínacieho
konania. Jednalo by sa o nehospodárne konanie, ktoré by obchádzalo podstatu základného súdneho/upomínacieho konania. Týmto oprávnená ale nijak nepotvrdzuje a ani neuznáva oprávnenosť týchto
ďalších námietok povinnej/žalovanej. „

6. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)povznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonároku, b)exekučný

titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa ust. 61k ods.5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú
odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je

potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie

exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v
zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok,

ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie
proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až
po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno
uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

13. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania,
t.j. v čase, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu
na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto
skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v

exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považovala nárok oprávneného
za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie, kde by
v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.

14. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným

titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tamoznačenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať.

15. Súd pre úplnosť uvádza, že dňa 26.02.2024 vydal uznesenie o prerušení exekučného konania do
právoplatného skončenia konania o návrhu na určenie neúčinnosti elektronického doručenia platobného
rozkazu sp. zn. 24Up/1125/2023 zo dňa 09. 08. 2023 vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
24Up/1125/2023 sp. zn. 8Ek/2202/2023, nakoľko z obsahu súdneho spisu a následne aj nahliadnutím
do spisu sp. zn. 24Up/1125/2023 zistil, že povinná v konaní sp. zn. 24Up/1125/2023 podala návrh na

začatie konania o neúčinnosti doručenia platobného rozkazu, návrh na rozhodnutie o odklade účinkov
elektronickéhodoručeniarozhodnutiavovecisamej,alternatívnežiadosťoodpusteniezmeškanialehoty
na podanie odporu, a odpor proti platobnému rozkazu. V rámci súčinnosti exekučný súd zistil, že
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1125/2023 zo dňa 15. 12. 2023 súd návrh na
určenie neúčinnosti doručenia platobného rozkazu, návrh na odklad účinkov elektronického doručenia
rozhodnutia vo veci samej a návrh na odpustenie zmeškania lehoty zamietol, voči čomu povinná podala

odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoUp/3/2024 zo dňa
29.05.2024 (ďalej ako „uznesenie odvolacieho súdu“) tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku I. o
zamietnutínávrhunaurčenieneúčinnostielektronickéhodoručeniaplatobnéhorozkazuOkresnéhosúdu
Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1125/2023 zo dňa 09. augusta 2023 potvrdil a návrh na odklad účinkov
elektronického doručenia platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1125/2023

zo dňa 09. augusta 2023 zamietol. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
29.07.2024.

16. Súd ďalej k námietke povinnej ohľadne nesprávneho doručovania exekučného titulu uvádza, že súd
je povinný doručiť písomnosť do vlastných rúk, ak tak ustanovuje zákon. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.

307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o upomínacom
konaní“) „žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument
podľa osobitného predpisu.“ Do elektronickej schránky žalovanej bol platobný rozkaz doručený dňa
25.08.2023, a to spôsobom doručenia do vlastných rúk s fikciou doručenia podľa § 32 ods. 5 písm.
b) zák. o e-Governmente. Súd dáva do pozornosti bod 13 uznesenia odvolacieho súdu, v ktorom

odvolací súd uviedol „Žalovaná mala zriadené elektronické schránky jednak ako fyzická osoba (§ 11
ods. 1 písm. c) zák. o e-Governmente) a jednak ako fyzická osoba - podnikateľ (§ 11 ods. 1 písm. d)
zák. o e-Governmente).“ a v bode 14 „Žalovaná, ako podnikateľský subjekt, IČO: 47 108 312 ukončila
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení ku dňu 01.01.2018, ako to vyplýva z výpisu zo Živnostenského registra. V čase uzatvorenia

Kúpnej zmluvy č. 030820 (žalovaná v postavení predávajúceho a žalobkyňa v postavení kupujúceho)
zo dňa 19.08.2020, žalovaná už nebola podnikateľským subjektom. Z odpovede na žiadosť Okresného
súdu Banská Bystrica Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby zo dňa 04.12.2023 okrem
iného vyplýva, že v „elektronická schránka E. A. B., IČO: 471 08 312 nebola historicky aktivovaná na
doručovanie“, na čo správne poukázal už Okresný súd v rozhodnutí.“

17. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej obšírne namieta skutočnosti uvedené
v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci
stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného,

ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie§61kods.1Exekučnéhoporiadkutaxatívnevymenúvadôvody,prektorémusísúdexekúciu
zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinná môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinná musí uviesť okolnosti, ktoré podľa nej po vzniku exekučného
titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré
jeho vymáhateľnosti bránia. V exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená,
že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť.
Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,

jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivédôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. V nadväznosti na uvedené tak možno prijať záver, že povinná v súvislosti
s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že tu existuje dôvod

pre zastavenie exekúcie. Tunajší súd pri rozhodovaní o návrhu na určenie neúčinnosti elektronického
doručenia exekučného titulu zistil, že povinná bola do elektronickej schránky prihlásená dňa 06.09.2023
niekoľkokrát, pričom exekučný titul bol povinnej do tejto schránky doručený dňa 25.08.2023, z čoho
vyplýva,žemalamožnosťsasnímoboznámiťapodaťprotinemuvzákonnejlehoteopravnýprostriedok,
v ktorom mohla namietať dôvody ohľadne žalobného návrhu uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie.

18. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím.
Treba zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný
titulvydanýorgánomoprávnenýmnajehovydanie,čijeexekučnýtitulmateriálneaformálnevykonateľný

a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je
príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť,
ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady
základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd
nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule a nemá ani právomoc

preskúmať či boli splnené podmienky pre vydanie exekučného titulu. Uvedené závery sú podľa názoru
konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 41/2011 z 03.05.2011.
Oprávnená predložila exekučný titul, ktorým bola povinnej uložená povinnosť a exekučný súd musí
takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z
neho,takžespochybňovaniesamotnéhoexekučnéhotituluaznehovyplývajúcespochybňovanienároku

oprávnenej nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil
žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie

exekúcie amietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete daného rozhodnutia.

20. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej
polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o
výkonrozhodnutiaaleboexekúciu,prevzatieaprípravuzastúpenia,návrhnazačatiekonania,vyjadrenie
k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému

odvolaniu.

24. Nakoľko si žiaden z účastníkov konania neuplatnil trovy exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.