Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200245
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723200245.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19C/8/2023

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. X, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, so sídlom Čajakova
5, 040 01 Košice, IČO: 31303064, proti žalovaným:1/ D. E., nar.X.X.XXXX, bytom F. G. XXXXX, XXX
XX H. F., 2/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX J. I., obaja právne zastúpení: AK JUDr. Lukáš

Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, IČO: 51417685, o určenie vlastníckeho práva
s prísl., takto

r o z h o d o l :

19C/8/2023

I. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v časti podielu 1 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX v časti listu B12, okres K., obec H. F., katastrálne územie F. G. a to bytu číslo

X, vchod 0, nachádzajúcemu sa na prízemí budovy so súpisným číslom 14182, umiestnenej na parc. č.
CKN 259/9 o výmere 1206 m2, zastavaná plocha a nádvorie, spolu s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti
1394/15596.
II.ŽalobkyňamávočižalovanémuvI.radeažalovanémuvII.radenárokna100%náhradutrovkonania,
ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňazastúpenáprávnouzástupkyňoupodanoužalobou(poúpravepetituvsúvislostisozmenou
súpisného čísla budovy, v ktorej sa nachádza predmetný byt s prísl.) žiadala, aby súd určil, že je

spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v časti podielu 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v časti
listu B12, okres K., obec H. F., katastrálne územie F. G., a to bytu číslo X, vchod 0, nachádzajúcemu
sa na prízemí budovy so súpisným číslom 14182, umiestnenej na parc. č. CKN 259/9 o výmere 1206
m2, zastavaná plocha a nádvorie, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti 1394/15596.
V žalobe uviedla, že žalovaný v II. rade je toho času výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
titulom Darovacej zmluvy zo dňa 09.09.2011.

Uviedla, že so žalovaným v I. rade uzatvorila dňa 14.09.2009 Darovaciu zmluvu, ktorou mu darovala
nehnuteľnosti, ktoré sú momentálne vo vlastníctve žalovaného v II. rade. Táto darovacia zmluva bola
zavkladovaná pod číslom V-2980/09.Manželstvo so žalovaným v I. rade uzavrela dňa 01.02.2003.Bezpodielové spoluvlastníctvo (ďalej aj ako
„BSM“) žalobkyne a žalovaného v 1.rade bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.
20C 118/2011 zo dňa 22.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2011.Nehnuteľnosti, ktoré

sú predmetom žaloby nadobudli žalobkyňa a žalovaný v I. rade počas manželstva na základe Zmluvy
o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003.
Darovacia zmluva medzi ňou a žalovaným v 1.rade bola uzatvorená v čase trvania manželstva, preto
je absolútne neplatná, nakoľko bola uzatvorená medzi manželmi. Poukázala na rozhodovaciu prax
súdov a nemožnosť darovania majetku patriaceho do BSM, medzi manželmi. Naviac, ak dochádza k

darovaniu majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, nedochádza súčasne k zmene v
osobe vlastníka, čo scudzenie predpokladá.
Nakoľko BSM medzi žalobkyňou a žalovaným v I. rade bolo zrušené rozhodnutím Okresného súdu
Košice II sp. zn. 20C 118/2011 zo dňa 22.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011 a
strany si medzi sebou nevyporiadali písomnou zmluvou o vyporiadaní BSM zaniknutú masu BSM, mala
žalobkyňa za to, že je vlastníčkou v podiele 1 sporných nehnuteľností. K vyporiadaniu BSM do troch

rokov od zániku manželstva nedošlo.
Poukázala na rozsudok NS SR z 30.11.1998 sp. zn. 5Cdo 60/1998, publikovaný v Zbierke súdnych
rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, podľa ktorého určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania
autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo
že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Vo všeobecnosti platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva

(t. j. že žalobca je vlastníkom) má spravidla prednosť pred negatívnym určením (t. j. že žalovaný nie je
vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom,
pretože bez takéhoto pozitívneho určenia treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom je aj tretia osoba
(ktorá nie je účastníkom konania). Aj v prípade, že by súd vyhovel návrhu, nedostal by sa navrhovateľ
do výhodnejšieho právneho postavenia, v ktorom sa podľa jeho tvrdení nachádza (rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 26.04.2013, sp. zn. 8Co/391/2012). Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí,
že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke,
či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad
rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004). Jediným procesne prípustným prostriedkom, ktorý by mohol
eliminovať stav ohrozenia alebo neistoty v právnom vzťahu, je len pozitívna určovacia žaloba (rozsudok

Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co 212/2014).
Žalobkyňa sa domáha pozitívneho určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 predmetnej
nehnuteľnosti. V takom prípade naliehavý právny záujem žalobkyne na určení práva je daný vtedy, ak
zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému (L., C., D. a kol.: Civilný
sporovýporiadok.Veľkékomentáre.C.H.Beck,str.504).Akježalovanýzapísanývkatastrinehnuteľností

ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho
práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľností (ZSP 48/2004). Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vtedy
podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností (Najvyšší súd SR, sp. zn. 2Cdo
163/2005).

2. Žalovaní zastúpení právnym zástupcom žiadali žalobu zamietnuť a v písomnom vyjadrení k žalobe
spoukazomnapredloženédôkazyuviedli,ževovzťahukpredmetnýmnehnuteľnostiambolauzatvorená
dohoda o zúžení BSM, na základe ktorej sa žalobkyňa a žalovaní v 1. rade dohodli, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudne do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa. Z dôvodu podpisu notárskej

zápisnice bol následne vypracovaný dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý reagoval na dohodu žalobkyne
a žalovaného v 1. rade.
Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM. Z uvedeného
dôvodu preto ani nie je možné, aby sa úspešne žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva, keďže
darovacou zmluvou previedla na žalovaného v 1. rade nehnuteľnosti, ktoré patrili do jej výlučného

vlastníctva. Vo väzbe na uvedené poukázali na rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 10.05.2018
sp. zn. 35C/284/2011, ktorý je právoplatný vo svojom I. výroku, ktorým súd určil neúčinnosť právneho
úkonu, a to darovacej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa previedla vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade. Zákonným predpokladom na to, aby súd určil, že určitý právny
úkon je neúčinný, je jeho platnosť, pričom súd prvej inštancie v rámci konania 35C/284/2011 posudzoval

aj platnosť darovacej zmluvy, na ktorú poukazuje žalobkyňa, čo vyplýva aj z bodu 28. a 29. odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, kde súd jasne uvádza, že dotknutý apartmán bol vyňatý z BSM žalobkyne a
žalovaného v 1. rade.3. Právna zástupkyňa žalobkyne reagovala písomným podaním na vyjadrenie žalovaných a uviedla, že
žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod
V-374/2004 spolu so žalovaným v 1.rade do BSM. Žalobkyňa uzavrela Zmluvu o prevode nehnuteľností

k sporným nehnuteľnostiam spolu so žalovaným v 1.rade ako manželom dňa 15.12.2003, pričom zmluva
je platná a účinná dňom 30.12.2003 kedy na tejto zmluve boli overené podpisy zmluvných strán.
Následne mala žalobkyňa spolu so žalovaným v 1.rade po podpise Zmluvy o prevode nehnuteľností
podpísať notársku zápisnicu spísanú na Notárskom úrade JUDr. Svena Vargovčíka, N 36/2004, Nz
9779/2004. Touto notárskou zápisnicou malo dôjsť k zúženiu masy BSM o predmetné nehnuteľnosti.

Podľa bodu A Notárskej zápisnice, sa účastníci dohodli, že v prípade, ak v budúcnosti počas manželstva
bude uzavretá Kúpno-predajná zmluva o prevode nehnuteľností z predávajúceho DESNA, s.r.o. ,
predmetom ktorej bude prevod vlastníctva k trojizbovému bytu č. 1 na prízemí (1. nadzemnom podlaží)
bytového domu č. súpisné 182, v F. G. s prísl., spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a
spoločný zariadeniach domu vo veľkosti 1394/15596- in, zapísaného na LV č. XXX, kat. územie F.
G., obec Vysoké Tatry, okres K., vlastnícke práva k tejto kúpenej nehnuteľnosti s prísl. budú vyňaté

z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a budú patriť do výlučného vlastníctva žalobkyne. Táto
Notárska zápisnica bola spísaná dňa 05.02.2004.
Dňa 05.02.2004 bol ku pôvodnej Zmluve o prevode nehnuteľností uzavretý dodatok medzi predávajúcim
DESNA, s.r.o., žalobkyňou a žalovaným v I. rade, kde sa títo mali dohodnúť, že sa mení úvodný
čl. ,,Zmluvné strany‘‘ a to tak, že predávajúcim je Desna, s.r.o. a kupujúcim bude žalobkyňa. Zároveň

sa mal predmet pôvodnej Zmluvy o prevode nehnuteľností doplniť tak, že predávajúca predmet
zmluvy v stave ako je popísaný v znaleckom posudku v bode I . tejto zmluvy predáva a kupujúca
ho od predávajúcej kupuje do svojho zúženého bezpodielového spoluvlastníctva (zmluva o zúženom
bezpodielovom spoluvlastníctve). Zároveň sa mala pôvodná Zmluva doplniť o ustanovenie, že po
povolení vkladu do katastra nehnuteľností sa kupujúca zaväzuje podpísať notársku zápisnicu do 5 dní,

v opačnom prípade sa táto zmluva ruší od počiatku.
Žalobkyňa mala za to, že uvedená Notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Svena
Vargovčíka, N 36/2004, Nz 9779/2004 dňa 05.02.2004 nemohla spôsobiť účinky vylúčenia sporných
nehnuteľností z majetku BSM žalobkyne a žalovaného v I. rade. Samotné znenie notárskej zápisnice v
bode A hovorí, že žalobkyňa a žalovaný v I. rade zužujú svoje BSM v prípade, ak v budúcnosti počas

manželstva bude uzavretá Kúpno-predajná zmluva o prevode nehnuteľností z predávajúceho DESNA,
s.r.o., predmetom ktorej bude prevod predmetných nehnuteľností.
Dňa 05.02.2004, keď sa spisovala notárska zápisnica, už nastali obligačno-právne účinky vo vzťahu k
platnosti a účinnosti Zmluvy o prevode nehnuteľností. Naviac, zmluvné strany (žalobkyňa, žalovaný v I.
rade, predávajúci) sa podľa čl. IX (Zmluvné strany) dohodli, že dobre porozumeli všetkým podmienkam

tejto zmluvy a súhlasia s podmienkami zmluvy, pričom túto vlastnoručne podpísali. Dátum overenia
podpisov zmluvných strán je podľa Zmluvy o prevode nehnuteľností považovaný za deň uzavretia
zmluvy. Zmluva o prevode nehnuteľností je platná podľa osvedčovacích doložiek o pravosti podpisu ku
dňu 30.12.2003.
Dohoda o zúžení BSM sa nemôže vzťahovať na veci, ktoré manželia nadobudli ešte pred uzatvorením

dohody o zúžení BSM, ale len na tie veci, ktoré sa stanú predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení
dohody o zúžení BSM. Mala za to, že v čase spísania Notárskej zápisnice dňa 05.02.2004 už sporné
nehnuteľnosti patrili do masy BSM, nakoľko sa žalobkyňa a žalovaný v I. rade prejavom svojej vôle, a to
podpisom a overením podpisu na Zmluve o prevode nehnuteľností zaviazali a rešpektovali skutočnosť,
že nehnuteľnosti budú súčasťou masy BSM. Vo vzťahu k posúdeniu dodatku k zmluve o prevode, ktorý

mal byť podpísaný žalobkyňou, žalovaným v I. rade a predávajúcim uviedla, že dodatok je vystavený k
Zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003 pričom podľa dojednania čl. IX Zmluvy o prevode
nehnuteľností jasne vyplýva, že zmluva nadobúda platnosť dňom overenia pravosti podpisov zmluvných
strán, čo sa udialo 30.12.2003. Dodatok mal byť teda vyhotovený k Zmluve o prevode nehnuteľností
zo dňa 30.12.2003.

Dodatok v bode 2 tiež uvádza, že predávajúca predáva predmet zmluvy v stave, ako je popísaný
v znaleckom posudku v bode I . tejto zmluvy a kupujúca ho od predávajúcej kupuje do svojho
zúženého BSM (zmluva o zúženom bezpodielovom spoluvlastníctve). Toto ustanovenie treba považovať
za absolútne neplatné, nakoľko žalobkyňa nemohla uvedenú nehnuteľnosť nadobudnúť do zúženého
BSM, ale iba do riadnej masy BSM. Opäť zdôraznila, že Zmluva o prevode nehnuteľností bola účinná

momentom overenia podpisov zmluvných strán dňa 30.12.2003. V tejto súvislosti poukázala aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 2Sţo/248/2010 ,,Rozhodnutie správy katastra o povolení
vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností nie je rozhodnutím, ktoré je z hľadiska obligačne
právnych účinkov podmienkou pre nadobudnutie účinnosti zmluvy v zmysle § 47 OZ.‘‘ To isté vyplýva ajz rozhodnutia Najvyššieho súdu, sp.zn.: 2Cdo/184/2005, podľa ktorého,, Rozhodnutie správy katastra o
povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik
účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka)‘‘.

Žalobkyňa poukázala aj na to, že v čl. 3 dodatku sa uvádza, že po povolení vkladu do katastra
nehnuteľností sa kupujúca zaväzuje podpísať notársku zápisnicu do 5 dní, v opačnom prípade sa táto
zmluva ruší od počiatku. Toto zmluvné dojednanie treba vykladať podľa obsahu, pričom je jasné, že
zmluvné strany mysleli tú skutočnosť, že kupujúca mala podpísať notársku zápisnicu o zúžení BSM.
Toto zmluvné dojednanie treba brať ako absolútne neplatné s ohľadom na znenie ust. § 143a OZ, ktoré

vylučuje zúžiť BSM v čase, ak už nehnuteľnosť doň patrí. Opätovne poukázala na judikatúru vylučujúcu
darovanie majetku patriaceho do BSM medzi manželmi a ďalšie už uvádzané skutočnosti.

4. Na súdnych pojednávaniach obaja právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich argumentáciách
obsiahnutých v písomných vyjadreniach.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z listu vlastníctva č. XXX pre Okres K., Obec H. F.,

Katastrálne územie F. G., zo sobášneho listu, z Rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 27P/94/2012
zo dňa 14.11.2012, právoplatného dňa 02.01.2013, z Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.
20C/118/2011-13zodňa22.11.2011,právoplatnéhodňa21.12.2011,zoZmluvyoprevodenehnuteľností
zo dňa 15.12.2003, z Notárskej zápisnice N 36/2004, Nz 9779/2004 zo dňa 05.02.2004, z Dodatku k
Zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003, zo dňa 05.02.2004, z Darovacia zmluva zo dňa

14.09.2009, V-2980/09, z Rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/284/2011 zo dňa 10.05.2018,
z Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/410/2018-725 zo dňa 20.11.2019, právoplatného
dňa 21.01.2020, z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 124/2020 zo dňa
30.11.2022, z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/17/2023-842 zo dňa 28.04.2023,
z Darovacej zmluvy zo dňa 14.07.2009, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané,

že žalobkyňa sa domáhala podanou žalobou určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele
1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v časti listu B12, pre Okres K., Obec Vysoké Tatry,
Katastrálne územie F. G., a to bytu číslo X, vchod 0, nachádzajúcemu sa na prízemí budovy so súpisným
číslom14182(pôvodneč.182),umiestnenejnaparc.č.CKN259/9ovýmere1206m2,zastavanáplocha
a nádvorie, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve

a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti 1394/15596.
6. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. F. G. súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je v podiele
1/1 žalovaný v 2.rade. Titulom nadobudnutia vlastníctva bola Darovacia zmluva V-2980/09, vklad ktorej
bol povolený dňa 09.09.2011.
7.Podľa§70ods.1zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

8. Keďže sa jedná o určovaciu žalobu, súd sa predovšetkým zaoberal tým, či je možné požadovaný,
žalobkyňou sledovaný zámer, riešiť na základe určovacej žaloby, a či táto je prípustná, či je u žalobkyne

daný naliehavý právny záujem na takomto určení a dospel k záveru, že určovacia žaloba podľa § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku je v tomto prípade prípustná a je tu daný aj naliehavý právny
záujem žalobkyne na takom určení, čiže podmienky tvoriacej „conditio sine qua non“ určovacej žaloby.

9. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) žalobou možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným
predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení

naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca,
pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj
v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 CSP). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite
(tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

11. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie
žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať nasplnenie povinnosti ( § 137 CSP). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide,
priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé

(nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho
postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti
uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného
práva k predmetu určenia.

12. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Taká žaloba má preventívny charakter, ktorý sa pri
určovacej žalobe vyžaduje a úspešnosť žalobcovho určovacieho žalobného návrhu odstraňuje právnu
neistotu v jeho postavení, pretože znamená vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu alebo práva

medzi sporovými stranami, predtým účastníkmi ako celku. K otázke existencie naliehavého právneho
záujmu na určení práv sa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo všeobecnosti vo viacerých
svojich rozhodnutiach, kedy uviedol, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by
bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým ( R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži

potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba
vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je
možná (prípadne) i iná žaloba. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla vždy
prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností,
najmä ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. V

predmetnej veci je naliehavý právny záujem daný spôsobilosťou rozhodnutia vydaného v tomto konaní
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu, čo v zmysle ustálenej judikatúry je vždy naliehavým právnym záujmom.

13. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti

vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže
byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľnosti (nepublikovaný rozsudok
uverejnený v ZSP 4/2003).

14. V tomto prípade poukazuje súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp.

zn. 6 Cdo 179/2010, podľa ktorého : „Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o
vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho
práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu
a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení. V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcu na

určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.“

15. „Naléhavý právní zájem je dán tam, kde by bez uvedeného určení bylo vlastnické právo žalobce
ohroženo nebo se jeho právní postavení stalo nejistým“ - rozsudok Nejvyššího soudu ČSR ze dne 24.

2. 1971, sp. zn. 2 Cz 8/71 ( uverejnený pod č. 17/1972 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek), nález
Ústavního soudu zo dňa 20. 6. 1995, sp. zn. III. ÚS 17/95.

16. Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu
určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby

teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten – ktorý právny vzťah alebo právo je
alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom
rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych
povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia
žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodnéhohmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v
spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie.

17. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právo je či
nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde
tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych

pomerov vychádza (4 Cdo 105/2013 ).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba
( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem

na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára

pevný základ pre jeho usporiadanie).

18. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu
a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba

účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov účastníkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna
2009).

19. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5 Cdo 60/98,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R č. 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez

tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho

právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla.

20. Naliehavý právny záujem je napr. tiež daný predovšetkým tiež tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu (R 17/1972), pričom naliehavý záujem na požadovanom určení zakladá aj púha

vyhrážka neoprávneným zásahom do práva, tiež aj tam, kde by sa bez tohto určenia žalobcovo právne
postavenie stalo neistým – už uvádzané R 17/1972. Neistotu v právnom postavení subjektu zakladá
tiež popieranie práva, a to aj v prípade, že objektívne je toto popieranie práva nedôvodné (rozsudok
NS ČR 22 Cdo XXXX/XX -M. 5/2001). Tiež naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, keď určenie
existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní

právne postavenie žalobcu voči žalovanému .Toto priaznivé ovplyvnenie môže spočívať napr. v založení
možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k
predmetu určenia (rozsudok NS SR 1 Cdo 69/2003). V takomto prípade je naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe daný vtedy, a/ ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov
sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie (ZSP 40/96 z.4), či ak určovacia žaloba

účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu (ZSP 3/98
z.1).21. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny
záujem v zmysle (vtedy platného) § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s

daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu (len) preventívnu.

22. O naliehavom právnom záujme žalobkyne, v zmysle vyššie uvedeného, súd v tomto prejednávanom
prípade vôbec nepochyboval, a tento je nepochybne daný. Naliehavý právny záujem žalobkyne
preukazuje aj to, keďže boli porušené jej práva a zákon, prvotne aj samotným znením čl. 2 ods. 1,
čl. 5 Základných zásad CSP, ďalej tiež nevyriešením jej právneho postavenia, ktoré je neisté. Len
takouto žalobou sa žalobkyňa podľa súdu môže domôcť svojich práv uplatnených žalobou, teda určenia
vlastníctva v prislúchajúcom podiele k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých ako vlastník je v liste

vlastníctva zapísaný t. č. žalovaný v 2.rade. Jedine takouto žalobou môžu dosiahnuť zosúladenie
skutočného právneho stavu so zapísaným právnym stavom. A jedine na základe rozsudku súdu
môžu tento opodstatnený zámer dosiahnuť. Žalobkyňa spôsobom zodpovedajúcim zákonu zadefinovala
relevantnú zásadnú právnu otázku (otázka naliehavého právneho záujmu žalobkyne).

23. Súd v tomto podporne poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn.
4 Cdo 35/2019. Súd v ňom argumentoval, že predmetom civilného procesu je procesný nárok, ktorý je
tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na
ktorých sa zakladá žalobný návrh. Účelom civilného procesu je spory riešiť (rozhodovať ich) a prinášať
spravodlivosť, a nie ich odmietať (teda „nesúdiť“) cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály. Sudca by

sa vždy mal v prvom rade zaoberať materiálnym predmetom sporu, lebo len preto sa vec dostala na
súd, aby sa rozhodlo o hmotnom práve. Aj Európsky súd pre ľudské práva zo zásady iura novit curia
vyvodzuje, že táto zásada neslúži na odôvodnenie príčin brániacich mu zaoberať sa meritom veci, ale
oprávnenie prekvalifikovať predloženú sťažnosť (návrh) tak, aby ju vecne preskúmal aj vtedy, ak by ho
úzkoprsé a formalistické ponímanie sťažnosti malo priviesť k jej odmietnutiu z formálnych príčin pre

nedostatky sťažnosti; označuje sa totiž za pána právnej charakteristiky faktov sporu, a preto môže sám
od seba rozhodnúť tak, že meritórne preskúma sťažnosť sťažovateľa podľa čl. 8 dohovoru (Solomakhin
c. Ukrajina z 15. marca 2012, sťažnosť č. 24429/03).

24. Všeobecný súd by mal vychádzať zo Základných princípov CSP vyjadrených v čl. 2 a 3, a teda

dbať najmä na to, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
bola spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Tieto princípy nadviazali na
úpravu OSP, v zmysle ktorých súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov
( § 1 OSP účinného do 30. júna 2016). Občianske súdne konanie sa preto musí v každom jednotlivom

prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( § 3 OSP účinného do 30.
júna 2016). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a
nadmerný (neadekvátny) tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v
zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v
súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (R 46/2000)."( NS SR, sp. zn. 9 Cdo 7/2021 ).

25. Pritom aj ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rovnako uprednostňuje materiálne poňatie
právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a
zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie
(rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS
1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní

nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho
(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická
súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných
právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle
(arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m. III. ÚS

72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo
v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti
niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)
výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú abezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.
Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom
a účelom zákona (III. ÚS 341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný

uplatňovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu
tak, aby bolo rozhodnutie v predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich
jednak z ústavy, ako aj medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je
Slovenská republika viazaná.
26. Orgány verejnej moci, čiže aj súdy, nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu

práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.
27. Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie
odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením
zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,
systematickásúvislosťaleboniektorýzprincípov,ktorémajúsvojzákladvústavnekonformnomprávnom

poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame
a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom
aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad. (nález Ústavného súdu ČR z 13.
marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12).
28. Následne súd aj s poukazom na vyššie uvedené zásady a judikatúru súdnych autorít pristúpil

k riešeniu merita veci, teda k tomu, či mohla žalobkyňa darovať predmetný byt s prísl. žalovanému
v 1.rade, či tento byt patril alebo nepatril do BSM žalobkyne a žalovaného, či žalobkyňa teda bola
alebo nebola jeho výlučným vlastníkom, akým spôsobom a či súladne so zákonom nadobudol žalovaný
v 1.rade vlastníctvo k nemu, či potom možno za vlastníka považovať žalovaného v 2.rade, ktorý
vlastníctvo nadobudol darovacou zmluvou od žalovaného v 1.rade a pod..

29. Žalobkyňa a žalovaný v 1.rade boli manželmi. Manželstvo uzavreli dňa 01.02.2003 a právoplatne
bolo rozvedené dňa 02.01.2013. Rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 20C/118/2011-13 zo dňa
22.11.2011, právoplatným dňa 21.12.2011 bolo zrušené BSM účastníkov konania, D. E. a A. E. (t. č. B.)
počas trvania manželstva v zmysle § 148a ods.2 Občianskeho zákonníka. K vyporiadaniu BSM nedošlo.
30. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku.

Podľa§148aods.2Občianskehozákonníkasúdnanávrhzrušíbezpodielovéspoluvlastníctvomanželov
v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten
z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja
manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

Podľa§149ods.4Občianskehozákonníkaakdotrochrokovodzánikubezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných

hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa čl. 20 Ústavy SR č.460/1992 Zb. každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.2a)
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.
Podľa článku 2 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty.

Podľa článku 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

31. Počas trvania manželstva dňa 15.12.2003 žalobkyňa a žalovaný v 1.rade ako kupujúci, uzavreli
s predávajúcim, spoločnosťou DESNA, s.r.o., Slavkovská 1731/61 Kežmarok Zmluvu o prevode
nehnuteľností (ďalej aj „Zmluva“). Vklad bol povolený Správou katastra Poprad dňa 09.02.2004
pod V 374/2004. Predmetom prevodu boli práve nehnuteľnosti, ku ktorým určenia podielového
spoluvlastníctva sa žalobkyňa domáha podanou žalobou. Je teda nepochybné, že predmetné

nehnuteľnosti nadobudli počas trvania manželstva obaja manželia (žalobkyňa a žalovaný v 1.rade)
do BSM (premietlo sa to aj do článku I. Zmluvy), a to dávno pred zrušením BSM, ku čomu došlo až
v decembri roku 2011. Podľa článku IX. – Záverečné ustanovenia Zmluvy o prevode nehnuteľností
zmluvné strany prehlásili, že dobre porozumeli všetkým podmienkam tejto zmluvy, že s nimi súhlasia
a na znak toho zmluvu vlastnoručne podpisujú. Dátum overenia podpisov zmluvných strán podľa tohto

ustanovenia zmluvy je dňom uzavretia zmluvy. K overeniu podpisov došlo dňa 30.12.2003, čo sporné
v konaní nebolo.

32. Je pravdou, že dňa 05.02.2004 bol k Zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003 uzatvorený
Dodatok, v zmysle ktorého už ako jediná kupujúca vystupovala žalobkyňa, teda došlo k zmene na strane

kupujúcich s tým, že predmet kúpy kupujúca podľa čl. 2 Dodatku kupuje do svojho zúženého BSM, čo je
samozrejme absurdita. Ak by aj bol tento dodatok k zmluve relevantný, žalobkyňa ako kupujúca by ho
mohla nadobudnúť nehnuteľnosti len do svojho výlučného (čo teraz žalovaní tvrdia), nie bezpodielového
(či zúženého alebo nezúženého) spoluvlastníctva. Článok V. Zmluvy sa v Dodatku doplnil o vetu, ktorá
znie: „Po povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti sa kupujúca zaväzuje podpísať notársku zápisnicu

do 5 dní, v opačnom prípade sa táto zmluva ruší od počiatku“.

33. Toho istého dňa, ako bol spísaný a podpísaný Dodatok k Zmluve, teda dňa 05.02.2004 bola
spísanáajNotárskazápisnicaN36/2004,Nz9779/2004notáromJUDr.SvenomVargovčíkom,sosídlom
v Košiciach, Mäsiarska č.40. Účastníci D. E., nar. XX.XX.XXXX a manželka A. E., nar. XX.XX.XXXX

požiadali notára a notár to vykonal, o spísanie notárskej zápisnice, ktorej predmetom je Dohoda o zúžení
zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (podľa § 143a OZ). Účastníci
sa v zmysle tejto dohody obsiahnutej v notárskej zápisnici dohodli, že v prípade, ak v budúcnosti počas
manželstva bude uzavretá kúpno-predajná zmluva o prevode nehnuteľností z predávajúceho DESNA,
s.r.o. k trojizbovému bytu č. X na prízemí (1.nadzemnom podlaží) bytového domu č. súpisné 182 v F. G.

s príslušenstvom, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 1394/15596-in, zapísaného na LV č. XXX k.ú. F. G., obec H. F., N. K., vlastnícke práva k tejto
kúpenej nehnuteľnosti s príslušenstvom budú vyňaté z BSM a budú patriť do výlučného vlastníctva
manželky A. E..34. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/184/2005 zo dňa 28.02.2006 (R 59/2007;
publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu 5/2007) „ Rozhodnutie správy katastra o povolení

vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu
podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré
nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

35. Na základe uvedeného je zrejmé, že či už Dodatok k Zmluve, alebo Notárska zápisnica o zúžení
BSM (oba dokumenty z 05.02.2004) nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobkyňou a žalovaným v 1.rade do ich bezpodielového
spoluvlastníctva, nakoľko vlastníctvo nadobudli obaja do BSM ešte v decembri 2003. Dohoda o zúžení
BSM sa nemôže vzťahovať na veci, ktoré manželia nadobudli pred jej uzatvorením, ale len na tie
veci, ktoré sa stanú predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení dohody o zúžení BSM.„Dohodou

o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou podľa § 143a
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno meniť už existujúc vlastnícke vzťahy. Dohoda podľa
§ 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v budúcnosti, ale sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu
vlastníckych vzťahov manželov založených pred jej uzavretím.“ (Rozhodnutie NS SR zo dňa 31.07.2007

sp. z. 2Sž – o – KS 93/2006; R 30/2008, Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3/2008).
36. Aj zo samotného znenia Notárskej zápisnice zo dňa 05.02.2004 je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný
v 1.rade zužujú svoje BSM pre prípad, že v budúcnosti počas manželstva bude uzavretá kúpno-predajná
zmluva o prevode nehnuteľností z predávajúceho DESNA, s.r.o. k trojizbovému bytu č. 1 na prízemí
(1.nadzemnom podlaží) bytového domu č. súpisné 182 v F. G. s príslušenstvom, spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1394/15596-in, zapísaného
na LV č. XXX k.ú. F. G., obec H. F., N. K.. Ale v čase, keď sa notárska zápisnica spisovala, už nastali
obligačnoprávne účinky vo vzťahu k platnosti a účinnosti Zmluvy o prevode nehnuteľností. A nič na tom
nemení ani skutočnosť, že vklad Zmluvy o prevode nehnuteľností bol Správou katastra Poprad povolený
až dňa 09.02.2004.

37. Z vyššie uvedeného, nad všetky pochybností je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti v zmysle
Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003 nadobudli obaja bývalí manželia (žalobkyňa
a žalovaný v 1.rade) do BSM. A keďže tieto nehnuteľnosti neboli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne,
patrili do BSM, potom ich ani žalobkyňa nemohla darovať žalovanému v 1.rade, ktorý bol v čase
darovania jej manželom. Darovacia zmluva zo dňa 14.07.2009 (manželstvo bolo rozvedené právoplatne

dňa 02.01.2013), ktorej vklad bol povolený dňa 14.09.2009 Správou katastra Poprad pod V 2980/09
(č.l.137 spisu) je teda absolútne neplatným právnym úkonom pre obchádzanie zákona. A nech už bol
dôvod darovania akýkoľvek (mnoho napovie aj konanie vedené pred Mestským súdom Košice sp. zn.
42C/26/2023), nič to nemení na tom, že na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo. Najvyšší
súd už v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998,

na ktoré odkázal aj v niektorých ďalších rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 446/2013, 3 Cdo
48/2013, 8 Cdo 306/2014) uviedol, že „absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva
bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy
urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe
už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne

neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva“. Darovanie medzi
manželmi nie je možné, nakoľko by to vo svojich dôsledkoch znamenalo obchádzanie kogentných
ustanovení o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Každý z manželov má totiž vlastnícke
právo k celej veci, a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzené rovnakými právami druhého.
Právne vzťahy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú výraz len vo vzťahu k

celej veci, a to, či ide o vzťahy medzi manželmi navzájom alebo o vzťahy k tretím osobám, takže tu nie
je podiel, ktorý by mohol byť samostatným predmetom majetkovoprávnych konaní. Ak teda má každý
z manželov vlastnícke právo k celej veci, obmedzené však rovnakým právom druhého manžela, potom
nemôže jeden z manželov toto svoje právo previesť na druhého manžela, a to ani darovacou zmluvou.
38.Príkladmoohľadom nemožnostidarovaniavecípatriacichdoBSMmedzimanželmimožnopoukázať

napr. na Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.04.2013, sp.zn.: 10C/314/2011 ,, Z názvu
bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí
predmetichmajetkovéhospoločenstva,pričomvlastníctvojednéhozmanželovjeobmedzenérovnakým
(úplným ) vlastníctvom druhého manžela.‘‘. Z rozsudku v zbierke stanovísk ( R 6/1979) vyplýva: ,,Darovanie rodinného domčeka patriaceho do BSM jedným z manželov druhému manželovi treba
posudzovať ako obchádzanie (§ 39) kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka..“.

39. Súd sa zaoberal aj konaním vedeným t. č. pred Mestským súdom Košice pod sp. zn. 42C/26/2023
(predtým Okresný súd Košice I, sp. zn. 35C/284/2011) a tvrdením žalovaných, že súd tu už právoplatným
výrokom určil neúčinnosť právneho úkonu (darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade),
že zákonným predpokladom na to, aby súd určil, že určitý právny úkon je neúčinný, je jeho platnosť,
a že súd prvej inštancie v rámci konania 35C/284/2011 posudzoval aj platnosť darovacej zmluvy, na

ktorú poukazuje žalobkyňa, čo vyplýva aj z bodu 28. a 29. odôvodnenia súdneho rozhodnutia, kde
súd jasne uvádza, že dotknutý apartmán bol vyňatý z BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Súd
sa v prebiehajúcom konaní oboznámil s vyššie uvedeným rozsudkom zo dňa 10.05.2018 a uvádza,
že v bode 28 rozsudku Okresný súd Košice I konštatoval spísanie Notárskej zápisnice N 36/2004, Nz
9779/20044 zo dňa 05.04.2004 a jej obsah a v bode 29 rozsudku zase konštatuje uzavretie Dodatku
k Zmluve o prevode nehnuteľností zo dňa 15.12.2003, jeho obsah a overenie podpisov. V bode 109

odôvodnenia rozsudku súd o. i. hovorí o prospechu žalovaného v 1.rade z darovacej zmluvy a tiež, že
v čase kúpy apartmánu v roku 2004 mali, tam žalovaný v 1.rade a dlžníčka (v prebiehajúcom konaní
žalobkyňa a žalovaný v 1.rade), zúžené BSM o túto nehnuteľnosť. Súd sa bližšie vecne platnosťou
alebo neplatnosťou darovacej zmluvy nezaoberal, vo výroku svojho rozsudku jej platnosť nevyslovil.
Ako vyplýva z celého odôvodnenia rozsudku v prebiehajúcom konaní, súd má zato, že predmetné

nehnuteľnosti boli zakúpené počas manželstva, patria do BSM bývalých manželov a že darovacia
zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade je absolútne neplatnou pre obchádzanie zákona. Aj
keby sa konštatovanie v bode 109 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I považovalo za
prejudiciálne vyriešenie otázky platnosti darovacej zmluvy (ako uvádzali vlastne žalovaní, keď tvrdili, že
neúčinnosť sa dá vysloviť len pri platnom úkone), tak toto riešenie prejudiciálnej otázky pre prebiehajúce

súdne konanie nemá právnu relevanciu, a to o to zvlášť, že podľa názoru súdu na neplatnosť darovacej
zmluvy súd musí prihliadať ex offo.

40. “O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípade, ak súd určitú otázku v konaní posúdi
prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho

rozhodnutia. Výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť.
Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku
právoplatne rozhodnutej veci (porovnaj aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo/2/2014 z 30.
Októbra 2014). Inak povedané prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom (ďalšom)
občianskom súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak by tu bola prekážka res iudicatae)

je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté. Aby však takéto
posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní, musela byť
v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela
byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia
nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom nebolo vydané, pretože

by tým dochádzalo k obmedzeniu subjektívneho hmotného práva žalobcu a jeho výkonu. Súd je teda
viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením. Pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky
uskutočnené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia,
t.j. otázku, ktorá bola predmetom konania, pričom riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel
v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné (porovnaj rozsudky

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 2804/2012 z 12.júna 2014 a sp. zn. 32 Cdo 4004/2014
z 3.decembra 2013)“ – rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 115/2016 z 28.júna 2017. Iný záver
by odporoval článku 2 ods.1, článku 3, článku 4 ods. 2, aj článku 5 Civilného sporového poriadku. Iné
rozhodnutie by ani nemohlo byť podľa súdu rozhodnutím spravodlivým, v súlade s princípmi všeobecnej
spravodlivosti, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít., či aj ako aj uvádza
analogicky článok. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, či článok 2 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

41. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení
každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu
nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranuvykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS
249/2011, IV. ÚS 295/2012).
42. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho

konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie
príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo
účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS
295/2012).
43. Daným odôvodnením poskytol rozsudok súdu odpovede na všetky okolnosti, ktoré majú pre vec

podstatný význam a na ktoré poukazovala aj žalobkyňa, aj žalovaní. Jasne vyložil aj svoj myšlienkový
postup, pričom svoje závery skutkové aj právne vrátane úvah primerane zdôvodnil v požadovanom
rozsahu. V odôvodnení tohto rozsudku súd zdôvodnil svoje rozhodnutie náležitým spôsobom, dal
odpoveď na všetky relevantné námietky strán, pričom vykonal všetky navrhované dôkazy.

44. Pod č. R 36/2015 ,publikovaného Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 1/2010 sa

uvádza , že: " v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne
vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané, a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy, a posúdi zistený
skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je
preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu."

45. Súd má aj za to, že jeho výkladom na vec sa vzťahujúcich právnych noriem nedošlo ani
k svojvoľnému porušeniu niektorej z týchto noriem, či k extrémnemu rozporu s princípmi spravodlivosti,
za použitia v podstate sofistikovaného odôvodňovania zjavnej nespravodlivosti a teda k porušeniu
základného práva a slobody občana. Súd považuje rozhodnutie za spravodlivé a zákonné a rozhodnutie

o určení definitívne ukončilo právny spor, sanovalo právny stav a zabránilo reťazeniu ďalších sporov.

46. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

47. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa mala
v tomto konaní úspech v celom rozsahu, z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu
k žalovaným v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).