Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/151/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114225794
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7114225794.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom
v D., C. E. X proti žalovanej: F. G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., E. XXXX/XX, zastúpenej JUDr.
Jaroslavom Čollákom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, v konaní o určenie, že
financie z predaja nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského
súdu Košice zo dňa 1.2.2024 č.k. 16C/17/2014-631 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim v poradí druhým rozsudkom určil, že
do dedičstva po poručiteľovi E. J. C., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom I., K. L. XX
patrí pohľadávka voči žalovanej vo výške 45.000,00 eur. Priznal žalobkyni náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 100 %. Priznal štátu náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa podľa jej obsahu domáhala určenia, že do dedičstva po
poručiteľovi E. J. C. patrí pohľadávka voči žalovanej vo výške 45.000,00 eur.

3. Vzhľadom na to, že ide o určovaciu žalobu, v prvom rade súd posudzoval existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení v súlade s ustanovením § 137 písm. c/ CSP, t. j. či právne
postavenie žalobkyne je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté, a či existuje stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne, a
ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V tej súvislosti uviedol, že existencia pohľadávky
poručiteľa (ktorého jedinou právnou nástupkyňou je žalobkyňa) voči žalovanej je sporná, keďže

žalobkyňa bola v konaní o dedičstve odkázaná notárom na občianskoprávne konanie ohľadom určenia,
či táto pohľadávka vo výške 45.000,00 eur patrí do dedičstva. Právne postavenie žalobkyne sa tak
stalo neistým, preto jej neostáva iné, len domáhať sa tohto práva súdnou cestou. Tým je preukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 132 ods.
1, § 451 ods. 1, 2, § 460, § 473 ods. 1 a § 628 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, berúc do úvahy

právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 28.12.2018 sp.zn. 9Co/25/2018, ktorým
bol zrušený prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátená na ďalšie konanie dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.5. Súd prvej inštancie zistil, že otec žalobkyne a brat žalovanej E. J. C. (poručiteľ) zomrel dňa X.X.XXXX
a dedičské konanie je po ňom vedené na Notárskom úrade M. E. N. pod sp.zn. 36D/143/2014, Dnot
86/2014. Poručiteľ mal dve dcéry, pôvodné žalobkyne 1/, 2/, pričom žalobkyňa 2/ E. C. zomrela

vpriebehutohtokonaniadňa9.5.2020avýlučnoudedičkouponejježalobkyňa1/(uznesenieOkresného
súdu Poprad sp.zn. 17D/56/2020, Dnot 100/2020 zo dňa 1.10.2020).

6. V konaní sa podľa názoru súdu prvej inštancie nestala spornou skutočnosť, že dňa 3.5.2014 poručiteľ
E. J. C. splnomocnil žalovanú, aby ho v plnom rozsahu zastupovala a konala v jeho mene a v jeho

prospech, ako aj na všetky právne úkony pred všetkými štátnymi i neštátnymi úradmi, inštitúciami a
orgánmi na území Slovenskej republiky, najmä okrem iného, na konanie a jednanie na úradoch a
orgánoch Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, žiadosti o poukazovanie starobného
dôchodku na účet zriadený v ktoromkoľvek peňažnom ústave, na preberanie peňažných poukážok
týkajúcich sa starobného dôchodku, ktorý poberá zo Sociálnej poisťovne, a.s. Bratislava, aby ho v
plnom rozsahu zastupovala pri všetkých právnych úkonoch v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v kat. území H. E., ktorých je výlučným vlastníkom, a ktoré sú zapísané na LV č.
XXXXX ako byt č. X na X. posch. bytového domu č. s. XXX v I., na ulici K. L. O. XX, postavenom
na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zaradeniach domu č. s. XXX o veľkosti 607/10000, pod B12 na jeho meno v celosti a na LV č. XXXXX
ako radová garáž č. s. XXX na parc. č. XXXX pod B1 na jeho meno v celosti, na zastupovanie

pri rokovaniach s akoukoľvek realitnou kanceláriou v súvislosti so sprostredkovaním predaja vyššie
uvedených nehnuteľností, uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej budú vyššie
opísané nehnuteľnosti, následne aj na uzavretie kúpnych zmlúv a dohodnutie podmienok týchto zmlúv,
ich podpísanie a zároveň podpísanie všetkých dokumentov a iných listín potrebných k odpredaju vyššie
opísaných nehnuteľností v jeho mene, na prípadné opravy a dodatky k vyššie uvedeným zmluvám a na

ich podpísanie, na dohodnutie výšky kúpnej ceny, spôsobe jej vyplácania, na prevzatie kúpnej ceny, na
za stupovanie pri notárskej úschove v prípade, že kúpna cena by bola zložená do notárskej úschovy a
na dohodnutie všetkých podmienok vydania notárskej úschovy; ďalej na zastupovanie pred akoukoľvek
bankou alebo pobočkou zahraničnej banky na území Slovenskej republiky v súvislosti so zriadením
záložného práva na predmetné nehnuteľnosti, najmä na dohodnutie podmienok zriadenia záložného

práva, podpis záložnej zmluvy, podpis návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti
a na všetky právne úkony, ktoré sú spojené so zastupovaním mojej osoby v katastrálnom konaní
týkajúcom sa vyššie uvedených nehnuteľností v súvislosti s uzatvorenými zmluvami, na podanie návrhu
na vklad vlastníckeho práva na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore v súvislosti s kúpnymi
zmluva, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s prípadnou opravou vyššie uvedených kúpnych

zmlúv, prípadne návrhov na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na zastupovanie na
pošte, najmä na prevzatie všetkých písomností doručovaných z okresného úradu, katastrálneho odboru,
najmä súvisiacich s predmetnými kúpnymi zmluvami a na prevzatie akýchkoľvek rozhodnutí, či už o
povolení vkladu príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom. Splnomocnenej zástupkyni udelil
oprávnenie udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto nej konala za neho ako splnomocniteľa.

Pravosť podpisu E. J. C. na plnomocenstve bola osvedčená.

7. Dňa 18.3.2014 bola predávajúcim E. J. C., zastúpeným žalovanou a kupujúcim A. L. E. uzavretá
kúpna zmluva, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXXX a na LV č. XXXXX v kat. území H. E. za kúpnu cenu 66.000,00 eur, ktorá bola uhradená na

označený účet predávajúceho č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ide o účet vedený na meno žalovanej, zostatok
ktorého ku dňu 9.5.2014 činil 36.022,21 eur.

8. Žalobkyňa založila žalobu na tvrdení, že finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností
vlastnícky patriacich poručiteľovi a ktoré boli prevedené na účet žalovanej jej nepatria, že tieto patria

poručiteľovi E. J. C. a pokiaľ si tieto finančné prostriedky žalovaná ponechala a odmieta ich odovzdať,
do dedičstva patrí pohľadávka poručiteľa voči žalovanej vo výške 45.000,00 eur titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyňa uviedla, že aj keď žalovaná získala z predaja predmetných nehnuteľností
finančné prostriedky vo výške 66.000,00 eur, z tejto sumy vyplatila žalobkyni a jej matke sumu 1.000,00
eur a tiež uhradila výdavky spojené s pohrebom poručiteľa, pričom sa o poručiteľa starala počas jeho

hospitalizácie, preto túto sumu ponížila na uplatňovanú sumu 45.000,00 eur.

9. Žalovaná pôvodne v konaní tvrdila, že medzi ňou a poručiteľom existovala dohoda ohľadom
finančných prostriedkov získaných z predaja bytu v tom zmysle, že táto suma bude slúžiť na starostlivosťo poručiteľa a pokiaľ táto suma nebude vcelku minutá, finančné prostriedky zostanú žalovanej. Žalovaná
sa takto vyjadrila k žalobe a tiež na pojednávaní dňa 4.9.2015, keď uviedla, že finančné prostriedky takto
získané z predaja bytu mali slúžiť na úhradu zvýšených výdavkov poručiteľa v posledných mesiacoch

jeho života a zvyšok peňazí jej chcel ponechať ako dar. Po tom, ako prvý rozsudok súdu prvej inštancie
bol zrušený odvolacím súdom, žalovaná zmenila svoju obranu a tvrdila, že finančné prostriedky získané
z predaja bytu poručiteľa nadobudla darom od poručiteľa, pričom sa tak stalo za jeho života na základe
ústnej dohody o účelnom určení a použití tohto daru.

10. Po tom, ako súd prvej inštancie vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu dospel k názoru,
že žalovaná v konaní nepreukázala, že finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností vlastnícky
patriacich poručiteľovi a ktoré boli prevedené na jej účet získala darovaním za života poručiteľa. Súd
prvej inštancie v tej súvislosti poukázal na účelovú zmenu tvrdení žalovanej podľa vývoja procesnej
situácie, keď od začiatku sporu konzistentne tvrdila, že finančné prostriedky, ktoré by neboli použité
na zabezpečenie nákladov na starostlivosť o poručiteľa do jeho dožitia jej mali zostať a následne po

vyslovení názoru odvolacieho súdu zmenila svoje tvrdenie a uviedla, že k nadobudnutiu finančných
prostriedkov malo dôjsť darovaním za života poručiteľa. Súd prvej inštancie okrem nekonzistencie
tvrdení žalovanej poukázal aj na logické nezrovnalosti v zmenenom tvrdení žalovanej, ktorá spočiatku
sama potvrdila, že mala zabezpečovať starostlivosť o poručiteľa do jeho smrti práve z finančných
prostriedkov nadobudnutých z predaja bytu a na druhej strane uviedla, že spomínané finančné

prostriedky získala titulom darovania za života poručiteľa a boli jej vlastníctvom. V rozpore s týmto
tvrdením žalovanej vyznieva skutočnosť, ktorá bola preukázaná v konaní pred súdom a to, že z týchto
finančných prostriedkov žalovaná poukázala sumu 500,00 eur žalobkyni a sumu 500,00 eur jej matke,
a to na pokyn poručiteľa daný jej dňa 8.5.2014 s tým, že tieto finančné prostriedky poukázala deň po
smrti poručiteľa dňa 10.5.2014. Z toho súd prvej inštancie vyvodil, že je nesporné, že poručiteľ dňa

8.5.2014 v čase udania tohto pokynu disponoval týmito finančnými prostriedkami na účte žalovanej ako
so svojimi vlastnými a to až do svojej smrti a tiež, že žalovaná pokyny súvisiace s dispozíciou poručiteľa
aj realizovala, a to aj po smrti poručiteľa, čo vyvracia tvrdenia žalovanej o darovaní. Ani z výpovedí
svedkov p. P. a p. C. nemožno vyvodiť existenciu darovacej zmluvy uzatvorenej za života poručiteľa
medzi ním a žalovanou. Svedok p. P. potvrdil, že poručiteľ sa vyjadril v tom zmysle, že peniaze dá

žalovanej, že jej dlžil vysokú sumu za starostlivosť, z čoho podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva
vôľa poručiteľa do budúcna darovať finančné prostriedky žalovanej, avšak z tohto nemožno vyvodiť, že
už skôr došlo k uzavretiu darovacej zmluvy. Svedok p. C. sa vyjadril v tom zmysle, že poručiteľ byt predal
z dôvodu, že nevedel uhrádzať náklady na svoju zdravotnú starostlivosť a mal sa vyjadriť tak, že zvyšné
peniaze budú (v budúcnosti) patriť žalovanej. Svedok p. Q. potvrdil, že poručiteľ pred smrťou mienil

spísať závet, pričom žalovaná nemala byť uvedená medzi osobami, ktorých chcel poručiteľ ustanoviť
ako svojich dedičov.

11. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná
vkonanínepreukázala,žebymedziňouaporučiteľommalodôjsťkuzavretiudarovacejzmluvy,ktoroujej

mal poručiteľ darovať finančné prostriedky nadobudnuté z predaja bytu. Žalovaná tak nepreukázala, že
jej poručiteľ pred smrťou daroval finančné prostriedky v konkrétnej výške. V konaní sa stalo nesporným,
že finančné prostriedky, ktoré nadobudol poručiteľ z predaja nehnuteľnosti boli sčasti použité na úhradu
nákladov na jeho zdravotnú starostlivosť, základné výdavky a celkovú starostlivosť o neho.

12. Žalovaná v tej súvislosti navrhla, aby súd započítal náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť
o poručiteľa od júna 2003 do mája 2014, cca vo výške 60.000,00 eur. Pokiaľ ide o takto uplatnené
náklady za obdobie od júna 2003 do uzavretia kúpnej zmluvy dňa 18.3.2014, žalovaná tieto žiadnym
spôsobom nepreukázala, preto súd prvej inštancie vyvodil, že tieto náklady nemohol ani započítať.
Preukázateľne žalovaná vynaložila výdavky spojené so starostlivosťou o poručiteľa vo výške 10.063,42

eur, preto v tomto rozsahu je započítacia námietka žalovanej dôvodná. Ide o mesačné platby za byt
poručiteľa za obdobie 12/2013 vo výške 211,98 eur, 1/14 vo výške 211,98 eur, 2/14 vo výške 219,38 eur,
4/14 vo výške 227,65 eur, náklady Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša
117,00 eur za máj 2014, 390,00 eur za apríl 2014, za mesiac marec 2014 91,00 eur, náklady za nákup
liekov zmysle pokladničných dokladov žalovanou za obdobie od 16.12.2013 spolu činili 207,22 eur,

odôvodnené výdavky súvisiace s úmrtím a pohrebom vo výške 5.273,00 eur. Ako odôvodnený výdavok
žalovanej je možné započítať aj platbu za plastové okná vo výške 1.969,30 eur, keďže z vykonaného
dokazovania vyplýva, že poručiteľ zaplatil za plastové okná 300,00 eur a sumu 1.969,30 eur zaplatila
žalovaná, platbu vo výške 10,30 eur Východoslovenskej energetike, a.s. dňa 19.5.2014, Mestu Košicedňa 3.6.2014 sumu 27,44 eur, Mestskej časti Košice - Sever sumu 3,60 eur dňa 7.3.2014, 25,00 eur dňa
12.2.2014, 21,12 eur dňa 5.1.2014, Slovak Telekom sumu od 16.1.2014 do 6.6. 2014 spolu vo výške
68,58 eur, platbu UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. 4.3.2014 vo výške 18,30 eur, obci Valaliky 16,69

eur - daň z nehnuteľnosti fyzických osôb dňa 11.4.2014 a 1.000,00 eur, platba žalobkyni aj jej matke
10.5.2014. Od tejto sumy je podľa názoru súdu potrebné odpočítať dôchodok poručiteľa, ktorý prevzala
žalovaná vo výške 398,00 eur, preto pohľadávka žalovanej činí 9.665,42 eur. Zhrnúc vyššie uvedené
rozdiel pohľadávky patriacej do dedičstva činí 56.334,58 eur (66.000,00 eur – 9.665,42 eur).

13. Nakoľko žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje (len) sumu 45.000,00 eur, súd prvej inštancie ustálil,
že žaloba je v tejto časti opodstatnená, z týchto dôvodov žalobe vyhovel.

14. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu
trov konania voči neúspešnej žalovanej.

15. O trovách štátu rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 ods. 1 C.s.p. tak, že na náhradu
trov štátu zaviazal neúspešnú žalovanú.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

V dôvodoch odvolania uviedla, že stále si bola vedomá tej skutočnosti, že vôľou poručiteľa bolo predať
byt a garáž vlastnícky mu patriace a takto získané finančné prostriedky darovať žalovanej ešte za svojho
života. Nie je pravdou žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že by poručiteľ mal záujem ponechať predmetné
nehnuteľnosti žalobkyni. Takúto vôľu poručiteľ nikdy neprejavil. Žalovaná pritom bola s ním v stálom
dennom kontakte, na rozdiel od žalobkyne, ktorá ho prišla navštíviť až tesne pred smrťou. Poručiteľ

pritom vlastnil viaceré nehnuteľnosti v kat. úz. Q., ktoré chcel a napokon aj zanechal žalobkyni. Žalovaná
nesúhlasí s úvahami súdu prvej inštancie, že by darovacia zmluva mala byť uzavretá pre prípad smrti
ažežalovanánepreukázala,žejejporučiteľdarovalfinančnéprostriedkyvkonkrétnejsumepredsmrťou.
V odvolaní uviedla, že odvolací súd zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie z procesných dôvodov,
keďže súd si neujasnil predmet konania. Odvolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnym posúdením veci,

t.j. spornou otázkou či potom, ako finančné prostriedky z predaja nehnuteľností boli poukázané na
účet žalovanej, sa tieto stali jej vlastníctvom na základe prejavu vôle poručiteľa darovať tieto finančné
prostriedky žalovanej už za jeho života. V konaní po vrátení veci nebolo preukázané tvrdenie uvedené
súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že kúpna cena mala slúžiť na úhradu zvýšených
nákladov poručiteľa v posledných mesiacoch jeho života a zvyšok chcel ponechať žalovanej ako dar

až po jeho smrti. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vytrhol z kontextu opis časového sledu
udalostí popísaných vo vyjadrení právneho zástupcu žalovanej zo dňa 10.2.2015 a tento nesprávne
interpretoval. V tomto vyjadrení je uvedené, ako sa žalovaná všestranne starala o poručiteľa za obdobie
pred predajom bytu a garáže. Z logického a časového výkladu tohto vyjadrenia nevyplýva, že by bolo
vôľou poručiteľa darovať finančné prostriedky žalovanej po jeho smrti. Z tohto vyjadrenia vyplýva,

že potom, čo poručiteľ podpísal splnomocnenie, mal záujem utŕžené finančné prostriedky ihneď dať
žalovanej, preto dal poukázať kúpnu cenu na účet žalovanej. O vôli poručiteľa svedčia aj nasledujúce
vyjadrenia žalovanej a svedkov na pojednávaniach. Ide o vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa
4.9.2015, 1.2.2024 a tiež výpoveď svedka P. C. zo dňa 4.12.2015, ktorý uviedol, že peniaze sú na účte
odporkyne, keďže nechcel aby boli akékoľvek problémy v budúcnosti v súvislosti s touto záležitosťou

apretobolipeniazepoukázanénaúčetžalovanejanienajehoúčet.SvedokP.C.dňa1.2.2024naotázku
advokátky, aby uviedol, či mal vedomosť, že poručiteľ byt predal a ako bolo naložené s kúpnou cenou
uviedol, že sa o tom rozprávali niekoľkokrát, že poručiteľ musí byt predať a že peniaze dá žalovanej a že
onasniminaložítak,žebudeplatiťjehovýdavkyabudesaonehostarať.Naotázkuadvokátkyžalovanej
na svedka, aby uviedol, ako bolo naložené s kúpnou cenou, ktorú obdržal poručiteľ uviedol, že táto bola

poukázanánaúčetžalovanej,jehosestry,keďtátosumadošla,pretožebolotrebavyplatiťgeriatriuadlhy
voči sestre a voči svedkovi a bolo sa treba o neho starať. Na otázku advokátky žalovanej na svedka,
aby uviedol, či bol prítomný pritom, kedy mal prejaviť vôľu poručiteľ a ako sa má naložiť s finančnými
prostriedkami a komu patria uviedol, že áno, jemu to osobne povedal, že patrili finančné prostriedky
žalovanej. Svedok A. E. P. vo výpovedi dňa 4.12.2015 uviedol, že niekedy v januári alebo februári 2014

bol prítomný pritom, ako sa pýtal p. C. (poručiteľ) žalovanej na to, či už predala jeho byt, pričom p. C. jej
povedal,žedohodlisanatom,žepokiaľbysabytpredal,takzkúpnejcenybudúzaplatenénáklady,ktoré
sú spojené so starostlivosťou o p. C. a pokiaľ niečo zostane, tak hotovosť ostane žalovanej. Následne
svedok A. E. P. vo výpovedi uviedol, že poručiteľ vyslovene povedal, že jeho dcéra nemá dostať žiadnepeniaze z kúpnej ceny, pretože ona nechce prísť do Košíc, nechce prísť za ním na návštevu a že ona
zdedí ďalší majetok, a to pozemky a iné nehnuteľnosti vo Valalikoch. Svedok A. E. P. vo výpovedi dňa
1.2.2024 uviedol na otázku advokátky žalovanej, či vie ako bolo naložené s kúpnou cenou, že peniaze

boli poukázané na účet žalovanej, tak si to prial poručiteľ, bol som pritom ako to vysvetľoval, potvrdil to,
že peniaze dal žalovanej, keďže jej dlžil vysokú sumu za starostlivosť a že sa o neho bude ďalej starať.
Na otázku advokátky žalovanej na svedka, aby uviedol, kedy mal povedať poručiteľ, že dáva finančné
prostriedky žalovanej uviedol, že už predtým hovoril o plánoch a potom, keď bol na geriatri a keď došlo
k predaju, tak to zopakoval, hovoril to stále. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy

a svedecké výpovede nesprávne. Vykonané dôkazy potvrdzujú, že poručiteľ všeobecne prezentoval
ešte pred predajom bytu a garáže, t.j. koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014, že chce, aby sa byt
a garáž predali a tieto peniaze následne patrili žalovanej. Vychádzajúc z úkonov poručiteľa - predaja
bytu a garáže, poukázanie finančných prostriedkov na účet žalovanej, ponechanie týchto finančných
prostriedkov na jej účte, všeobecná prezentácia jeho vôle, že nechce, aby sa žalobkyňa dostala k týmto
finančným prostriedkom a tieto patria žalovanej, je preukázané, že ešte za života finančné prostriedky

z predaja bytu a garáže daroval poručiteľ žalovanej, ktorá tento dar prijala. Dôvodom, prečo tak poručiteľ
chcel ešte za života učiniť bola skutočnosť, že si bol vedomý starostlivosti a opatery, ktorú mu žalovaná
poskytla s tým, že mu bude túto aj naďalej poskytovať a z vďaky jej finančné prostriedky daroval.
Svedkovia pritom boli v stálom kontakte s poručiteľom na rozdiel od žalobkyne, ktorá ho prišla navštíviť
tesne pred smrťou. Ak prihliadneme k tomu, že žalovaná a poručiteľ boli súrodencami, je prirodzené, že

ak poručiteľ vyslovil vôľu poukázať finančné prostriedky z predaja na účet žalovanej, tieto jej aj daroval
apožadovallen,abysaonehopostarala.Žalovanápodpornevyčíslilaapreukázalalekárskymisprávami
vpodanízodňa11.4.2023,žeporučiteľmalzdravotnéproblémy,jehostavsivyžadovalmedikamentóznu
liečbu. Kupovala mu oblečenie, domáce potreby, kozmetiku, hygienické potreby a takto sa jej chcel
poručiteľ odvďačiť. Poručiteľ mal pritom príjem len z dôchodku vo výške 340,00 až 390,00 eur, čo mu

neumožnilo uhrádzať všetky jeho náklady. Žalovaná mu pritom pomáhala od roku 2003. Až po zrušení
prvého rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná sa svedkovia mali možnosť vyjadriť k predmetu konania,
ktorý podľa vyjadrenia odvolacieho súdu nebol ustálený. O vôli poručiteľa ponechať finančné prostriedky
žalovanej mala vedomosť celá široká rodina, každému, kto prišiel za poručiteľom do nemocnice, to
povedal. Žalovaná má tak za to, že preukázala, že poručiteľ jej daroval finančné prostriedky na jej účte

za svojho života, preto pohľadávka nemôže patriť do dedičstva. Súd by nemal vzťahy medzi subjektami
vykladať prehnane formalisticky s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 1.4.2015 sp.zn. I.ÚS
640/2014.Právnyporiadokpridarovacejzmluvenevylučuje,abybolvymedzenýúčel,prektorýsadarujú
finančné prostriedky. Poručiteľ prejavil vôľu, že finančné prostriedky dáva žalovanej, aby tým uhradil
jednak svoje staré dlhy a jednak určil, že žalovaná sa má o neho do smrti postarať. Preto išlo o účelové

darovanie. Nejde pritom o neplatný právny úkon. V danom prípade bol zrejmý predmet darovania, jeho
bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Skutočnosť, že tieto finančné prostriedky žalovanej poručiteľ daroval je
zrejmá aj z toho, že poručiteľ si nenárokoval žiadne dispozičné práva s účtom v banke, na ktorom boli
finančné prostriedky uložené. Z toho vyplýva, že tieto patrili len žalovanej.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. V danom prípade
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že finančné prostriedky jej poručiteľ daroval.
Kópiu plnomocenstva poručiteľ zaslal žalobkyni a prejavil obavu zo spáchania podvodu. Podľa jeho
slov mu žalovaná plnomocenstvo nikdy doslovne neprečítala, len mu ho „okomentovala“. V tej súvislosti
poukázala na kópiu listu zo dňa 10.4.2014, ktorý je obsahom spisu. Žalovaná ani pred notárom

neuviedla, že by jej finančné prostriedky poručiteľ daroval. Svedok p. P. býval dlhé obdobie spolu so
žalovanou v spoločnej domácnosti. Preto podľa názoru žalobkyne ide o svedka zaujatého. K údajnému
darovaniu finančných prostriedok nikdy nedošlo, táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. Poručiteľ
nikdy neformuloval tvrdenie, že sa má žalovaná o neho do smrti postarať. Žalobkyňa nespochybňuje
pomoc, ktorú žalovaná poskytla poručiteľovi v mesiacoch nasledujúcich po jeho mozgovej príhode a ani

neskôr,6mesiacovpomozgovejpríhodebolvšakporučiteľsamostatnýaschopnýsaosebapostarať.Žil
sám a sám si zabezpečoval svoje potreby. Nebol odkázaný na starostlivosť žalovanej. Žalobkyňa nikdy
nestratila s poručiteľom vzájomný kontakt, čo v konaní aj preukázala. Tvrdenia žalovanej, že poručiteľ
sa mal zdráhať ponechať majetok žalovanej, sú nepreukázané.

18.Žalovanávreakciinavyjadreniežalobkynezotrvalanasvojejodvolacejargumentácii.Niejepravdou,
že by poručiteľ nemal vedomosť, čo je obsahom plnomocenstva. Pred inými osobami opakovane
prezentoval svoju vôľu predať predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa fyzicky s otcom nestretla za
posledných 5 rokov.19. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.

20.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie vo svojom výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.7.2025 o 9,30 hod.
vpojednávacejmiestnostič.dv.210/II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutia
boli zverejnené dňa 3.7.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

23.Žalovanánamietaodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.f/ah/C.s.p.,tedažesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď jeho odôvodnenie dáva odpoveď na relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania.

26. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

27. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dáva odpovede na argumenty uvádzané žalovanou
v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie

a s ktorými sa súd náležite a správne po vykonanom dokazovaní vyporiadal, preto odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

28. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a ak odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

29. V konaní po vykonanom dokazovaní a po oboznámení sa s argumentáciou strán sporu nebolo
žiadnych pochýb o tom, že žalovaná ako splnomocnená zástupkyňa poručiteľa prijala finančné
prostriedky titulom úhrady kúpnej ceny za prevod predmetných nehnuteľností, patriacich poručiteľovi,
a ktorý ju na to splnomocnil na svoj bankový účet. Dôkazy vykonané na súde prvej inštancie však

nesvedčia o tvrdení žalovanej, že tieto finančné prostriedky jej mal poručiteľ ešte za života darovať, preto
správne na daný právny vzťah súd prvej inštancie aplikoval ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
o bezdôvodnom obohatení a dospel k správnemu záveru o tom, že pohľadávka poručiteľa voči žalovanej
vo výške 45.000,00 eur patrí do dedičstva po poručiteľovi E. J. C., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX,
naposledy bytom v I., K. L. XX.

30. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

31. Podľa § 628 ods. 2 cit. zákona darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru

nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

32. Podľa § 628 ods. 3 cit. zákona neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej
smrti.33. V danom prípade nebolo pochýb o tom, že dôvodom pripísania finančnej sumy vo výške 66.000,00
eur na účet žalovanej bol dôvod (kauza), ktorým je úhrada kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej dňa

18.3.2014 medzi predávajúcim (poručiteľom) a kupujúcim A. L. E.. Odvolací súd považuje za správny
záver súdu prvej inštancie, že žalovaná v konaní nepreukázala tú ňou tvrdenú skutočnosť, že medzi
poručiteľom a žalovanou došlo k dohode o uzavretí darovacej zmluvy, ktorej predmetom by sa mali
stať finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností, vlastníckych patriacich poručiteľovi, resp.
že by išlo o darovanie s účelovým určením. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania

vykonaného na súde prvej inštancie, nesvedčia o vôli poručiteľa (darcu) darovať žalovanej finančné
prostriedky nachádzajúce sa na jej účte a získané z predaja nehnuteľností, vlastnícky patriacich
poručiteľovi. Ani jeden z vykonaných dôkazov nesvedčí o tom, že by poručiteľ ako darca prejavil
navonok vôľu tieto finančné prostriedky žalovanej darovať. Naopak, v konaní bolo preukázané, že
poručiteľ prejavil opakovane svoju vôľu a to aj pred inými osobami (vypočutými svedkami), aby finančné
prostriedky vlastnícky mu patriace a toho času nachádzajúce sa na účte žalovanej, táto použila za

účelom úhrady záväzkov vzniknutých mu za života.

34.Nemožnosastotožniťanisodvolacouargumentácioužalovanej,ktorávytýkasúduprvejinštancie,že
nesprávne vyhodnotil dohodu uzavretú medzi poručiteľom a ňou o možnom účelovom určení finančných
prostriedkov nachádzajúcich sa na účte žalovanej ako dojednanie strán darovacej zmluvy o tom, že

žalovaná ako obdarovaná ich použije na vymedzené účely (potreby poručiteľa). Aj v takom prípade
by však žalovaná bola povinná preukázať dôvod záväzku (darovanie) tak, ako vyplýva z ust. § 495
Občianskeho zákonníka a nevyužitie daru na stanovený účel by bolo potrebné považovať za podstatné
porušenie povinností obdarovaného ako dlžníka, čo zakladá právo darcu odstúpiť od zmluvy v súlade
s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, pokiaľ by nedošlo k úmrtiu darcu. Takéto úvahy

však v danom prípade neobstoja, nakoľko žalovaná v konaní nepreukázala, že právnym dôvodom
poukázania finančných prostriedkov na jej účet bolo darovanie zo strany poručiteľa.

35. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, náš právny poriadok v zmysle ust. § 628 ods. 3
Občianskeho zákonníka vylučuje darovanie pre prípad smrti, teda pokiaľ by poručiteľ urobil jednostranný

právny sľub daru za svojho života pre prípad smrti, posúdil by sa takýto právny úkon ako testament.
Úvahy v tomto smere však nemožno považovať za preukázané.

36. Súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaných dôkazov postupoval v súlade s § 191 C.s.p.,
hodnotiaca úvaha súdu zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu

veci a je preskúmateľná odvolacím súdom. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tak, ako mu
ukladá § 220 ods. 2 C.s.p. vysvetlil, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy pred nim vykonané samostatne, ale
ajvovzájomnejsúvislosti,prihliadolnanekonzistenciutvrdenížalovanejalogickénezrovnalostiohľadom
zabezpečovania starostlivosti o poručiteľa do jeho smrti práve z finančných prostriedkov nadobudnutých
z predaja predmetných nehnuteľností, keď na jednej strane žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky

získala titulom darovania za života poručiteľa a stali sa jej vlastníctvom a na druhej strane tvrdila, že
mali slúžiť na zabezpečovanie starostlivosti o poručiteľa do jeho smrti. Správne súd prvej inštancie
vychádzajúc zo zistenia, že žalovaná na pokyn poručiteľa poukázala sumu 1.000,00 eur žalobkyni a jej
matke zohľadnil, že žalovaná s predmetnými finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na jej účte
nakladala v súlade s pokynmi poručiteľa, teda že poručiteľ nimi sám disponoval.

37. Pokiaľ ide o svedkov P. C. a svedka A. E. P., správne súd prvej inštancie uzavrel, že z ich výpovedí
možno vyvodiť len tú skutočnosť, že poručiteľ pred nimi prejavil svoju vôľu, aby z kúpnej ceny získanej
z predaja nehnuteľností boli uhradené náklady spojené so starostlivosťou žalovanej o neho. Z ich
výpovedí však nemožno vyvodiť jednoznačnú vôľu poručiteľa, ktorej by boli osobne účastní, darovať

tieto finančné prostriedky žalovanej. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazuje na výňatky z výpovedí týchto
svedkov,tietovkontextevýpovedíakocelkunesvedčiaozámereporučiteľadarovaťfinančnéprostriedky
žalovanej. Súd prvej inštancie tak správne postupoval pri vyhodnotení týchto výpovedí svedkov.

38. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách

konania ako vecne správny.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).