Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010173
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010173.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa
3. decembra 2025, prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 7T/16/2025 zo 7.5.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 7T/16/2025 zo dňa 7.5.2025 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, E. F., uznaný vinným z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 7.3.2025 v čase okolo 08:25 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, EČV:
G. v meste H. po miestnej komunikácii na ulici E., kde bol následne pri ÚVTOS hliadkou Okresného
dopravného inšpektorátu Ružomberok zastavený a kontrolovaný, pričom túto činnosť vykonával napriek
tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 0T/139/2024 zo dňa 28.6.2024,
právoplatným dňa 28.6.2024, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po
dobu 30 mesiacov.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovaný A. B. podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. písomným podaním zo dňa 12.5.2025,
doručenýmOkresnémusúduLiptovskýMikulášdňa13.5.2025,atoprotivýrokuotreste,vktoromuviedol
nasledovné:

Má za to, že napriek mnohým záznamov v registri trestov, nie je nutné aplikovať nepodmienečný výkon

trestu odňatia slobody, ale tento je možné nahradiť alternatívnym trestom, podľa zásad restoratívnej
justície. Do úvahy pripadá trest povinnej práce, ktorý by v stanovenom rozsahu odpracoval v
mieste trvalého bydliska, alebo trest domáceho väzenia, ktorý môže vykonať na adrese svojho trvalého
pobytu D. XX, E. F., nakoľko nehnuteľnosť spĺňa podmienky na výkon takého trestu, keďže v celom byte
je pokrytie signálom wi-fi. Obe varianty budú prospešnejšie pre spoločnosť, nakoľko ušetria niekoľko
tisíc eur zo štátneho rozpočtu, keďže ako dôchodca, by vo výkone trestu pracovať nemohol. On, ale

pracovať musí a to hlavne preto, že žije na pokraji existenčného minima, z dôchodku vo výške 204,-
Eur, ktorý ani zďaleka nepokrýva jeho životné náklady. Okrem toho sa musí starať o svojho XX. ročnéhosyna I., ktorého má zvereného do starostlivosti a v prípade uväznenia, by sa opäť dostal
do ústavnej starostlivosti, nakoľko jeho matka sa o neho nedokáže postarať, aj teraz sa s ňou vidí len
minimálne. Pracovnú zmluvu má v horskom stredisku J. J., kde vykonáva celoročne rôzne

pomocné práce a okrem toho chodí do základných škôl, kde organizuje rôzne besedy, témy, ktoré sú
pre deti zaujímavé. V prípade, že mu súd vyhovie, uisťuje ho, že za volant auta nesadne. Aj v prípade,
kedy ho polícia zastavila, viezol do nemocnice priateľku E. F., ktorá je na súde ochotná vypovedať. Inak
auto osobne nevyužíval, do práce ho vždy vozí kamarát, čiže úmyselne zákaz neporušoval. Žiada preto,
aby súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a nahradil ho navrhovaným spôsobom.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného vyjadril v písomnom podaní zo dňa 22.5.2025,
doručenom Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 22.5.2025, v ktorom uviedol, že s rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 7T/16/2025 zo dňa 7.5.2025, tak vo výroku o vine ako aj vo
výroku o treste sa stotožňuje a preto Krajskému súdu v Žiline navrhuje, aby odvolanie žalovaného podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného pred odvolacím krajským súdom bolo dňa 3.12.2025
vykonané v prítomnosti obžalovaného A. B., jeho obhajcu a prokurátorky. Upovedomenie obžalovaného
o termíne verejného zasadnutia (s poučením o podmienkach vykonania verejného zasadnutia
v neprítomnosti obžalovaného) bolo menovanému súdom doručené dňa 20.10.2025. Obžalovaný bol

o termíne verejného zasadnutia upovedomený riadne a včas (§ 292 ods. 4 Tr. por.).

Prokurátorka následne v rámci konečného návrhu odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť, nakoľko
obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Obhajca obžalovaného
v konečnom návrhu uviedol, že okrem dôkazov, ktoré navrhli, trvá na výsluchu svedkyne G. E. F., ktorá

bola dňa 7.3.2025, teda v čase skutku prítomná v osobnom motorovom vozidle Wolswagen Passat
a napriek tomu nebola do dnešného dňa vypočutá, hoci ju obžalovaný opakovane žiadal vypočuť
a taktiež svedka K. B., ktorý má informácie o priebehu jazdy dňa 7.3.2025 a dôvodoch, prečo obžalovaný
porušil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Obžalovaný tvrdí, že konal v krajnej núdzi, lebo
chcel pomôcť inej osobe a týmto sa nikto nezaoberal. Z listinných podkladov, ktoré obžalovaný na

verejnom zasadnutí predložil súdu je zrejmé, že sa bezplatne stará o cudzích ľudí, pomáha deťom, chodí
na besedy a prednášky. Sám sa nakoniec stará o svojho syna I. L.. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, alebo alternatívny
trest, a to trest povinnej práce alebo trest domáceho väzenia, čo bude dostatočne primeraný trest
a poučenie aj pre neho. V závere dodal, že k elektronickému súdnemu spisu nemali s obžalovaným

prístup. Asistentka by im elektronický spis musela sprístupniť, čo automaticky nerobia a do dnešného
dňa im ho nesprístupnili. Obžalovaný nepožiadal senát o oboznámenie sa s ESS, ale toto jeho právo
nie je možné stotožňovať s povinnosťou súdu, ktorý mu ho mal sprístupniť automaticky bez žiadosti, no
nesprístupnil. Tým prvostupňový aj odvolací súd porušili kontradiktórny proces. Rozsudok okresného
súdu je arbitrárny a nie je v ňom uvedené z akých dôvodov obžalovanému neuložil podmienečný

trest odňatia slobody alebo alternatívny trest. Obžalovaný sa v konečnom návrhu stotožnil so svojím
obhajcom a dodal, že je pre spoločnosť prospešný na slobode. Navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody alebo alternatívny trest,
pričom sa podriadi všetkým obmedzeniam.

Krajský súd na podklade obžalovaným podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný A. B.) podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť
prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, proti výroku rozsudku proti ktorému je prípustné (konkrétne proti výroku o treste),
oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.
Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku
sa postupovalo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní

konanom pred okresným súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na
následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal spôsobom „áno“.
Súd po vyjadrení prokurátora uznesením podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovanéhoa rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný uznal vinu za spáchanie skutku, sa nevykoná
a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Konanie obžalovaného súd právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával
činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.

Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný A. B. svoje odvolanie obmedzil len vo vzťahu k výroku o treste,

čím bola determinovaná prieskumná činnosť odvolacieho krajského súdu len vo vzťahu k tomuto výroku
a vo vzťahu ku konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo.

Krajský súd zistil, že v tomto smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné
ustanovenie. Obžalovaný dal vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta
skutkové a právne závery obžaloby. Uvedené vyhlásenie obžalovaného o vine má oporu aj v dôkazoch

zabezpečených v prípravnom konaní, a to najmä v priznaní sa A. B., ktorý vo výpovedi popísal okolnosti,
za ktorých spáchal skutok, pričom žiadneho iného svedka (napr. spolujazdca vo vozidle) udalosti
neuvádzal,ďalejsvedkaM.N.,ktorýakočlenpolicajnejhliadkyrovnako(zhodnesobžalovaným)popísal
okolnosti zastavenie vodiča A. B. a vykonania policajnej kontroly, pričom ani svedok sa nevyjadril,
že by vo vozidle s obžalovaným bola aj iná osoba a nakoniec aj v listinných dôkazoch, a to najmä

v trestnom rozkaze Okresného súdu Nitra, sp.zn. 0T/139/2024 z 28.6.2024, právoplatným 28.6.2024,
správe o výsledku objasňovania priestupku, evidenčnej karte vodiča a v odpise z registra trestov.
Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so zákonom a stalo sa nemenným.
Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej
viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu obžalovanému A. B.. Obžalovaný po vyhlásení

rozsudku podal odvolanie len pokiaľ ide o výrok o treste, a to písomným podaním zo dňa 12.5.2025,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13.5.2025.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného ohľadne výroku o treste, ktorý obžalovaný napadol
podaným odvolaním, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne
dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti
z týchto dôkazov správne zistené a dôležité pre uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú
činnosť. Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že
prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

Trestného zákona, rešpektujúc zásady ukladania trestov v § 34 Tr. zák. Správne u obžalovaného zistil
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., (t.j., že obžalovaný bol už za trestný čin
odsúdený), keď súčasne poukázal na to, že obžalovaný má v odpise z registra trestov 19
záznamov. Okresný súd v rozsudku nesprávne vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Tr. zák. (t.j., priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestnej činnosti),

ktorú poľahčujúcu okolnosť obžalovanému v rozsudku nepriznal, a to aj napriek tomu, že na to
boli inak splnené kvalifikované podmienky, nakoľko obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a túto
úprimne oľutoval už v prípravnom konaní, pri výsluchu v statuse obvineného dňa 7.3.2025, teda ešte
v deň spáchania trestného činu a na tomto svojom postoji (priznaní a oľutovaní činu) zotrval aj
v konaní pred okresným súdom, kde na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku

uvedeného v obžalobe (podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). Uvedené pochybenie okresného súdu, ale
nemalo vplyv na inak správne, t.j. zákonne a dôvodne uložený druh a výšku trestov, špecifikovaných
v odvolaním napadnutom rozsudku. Okresný súd vzal do úvahy aj argumentáciu obžalovaného podanú
na hlavnom pojednávaní potom, ako súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a obžalovaného vypočul
k jeho osobným a majetkovým pomerom, na ktoré skutočnosti obžalovaný opakovane poukazuje aj

v podanom odvolaní. Okresný súd v rozsudku správne vyhodnotil tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal
skutok dňa 7.3.2025 v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá bola vymedzená trestným
rozkazomOkresnéhosúduNitra,sp.zn.0T/139/2024zodňa28.6.2024,právoplatným28.6.2024,ktorým
rozhodnutím bol A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom

na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 30 mesiacov.
Okresný súd rovnako správne prihliadol aj na evidenciu priestupkov, v ktorej evidencii má obžalovaný
vedené 3 priestupky spáchané na úseku dopravy, a to v dňoch 3.11.2023 (za ktorý priestupok mu bola
uložená bloková pokuta vo výške 20,- Eur), 4.12.2023 (prekročenie maximálne povolenej rýchlosti, zaktorý priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 270,- Eur) a 12.5.2024 (prekročenie maximálne
povolenej rýchlosti, za ktorý priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur). Obžalovaný
má v evidenčnej karte vodiča celkovo vedených 22 záznamov za porušenie dopravných predpisov.

Okresný súd správne pri vyhodnocovaní osoby obžalovaného poukázal aj na rozsudok Okresného
súdu Nový Jičín, sp.zn. 4T/28/2025, zo dňa 13.3.2025, právoplatným 8.4.2025, ktorým za skutky zo
dňa 28.3.2024 a 1.4.2024 právne kvalifikované ako trestný čin porušovania domovej slobody mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
2 roky a 4 mesiace (na uvedené odsúdenie prihliadané len v rámci hodnotenia osoby obžalovaného

a posudzovania jeho možných sklonov k páchaniu určitého druhu trestnej činnosti). Obžalovaný tak bol
už v minulosti odsúdený súdmi Slovenskej republiky, Českej republiky a Rakúskej republiky, a to za
majetkovú a násilnú trestnú činnosť, na území Slovenskej republiky opakovane aj na nepodmienečnú
formu trestov odňatia slobody. U obžalovaného nejde teda o osobu, u ktorej by bol zjavný zostupný,
ale naopak vzostupný trend páchania trestnej činnosti, pri ktorej ani skúšobná doba podmienečného
odsúdenia (za trestnú činnosť spáchanú na úseku dopravy – ohrozenie pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) nebola u menovaného dostatočnou prekážkou v pokračovaní ďalšej trestnej
činnosti na úseku dopravy. Obžalovaný je osobou narodenou v roku 1952 (v čase spáchania skutku
mal 73 rokov), teda ide o osobu vo všeobecnosti dostatočne skúsenú a vyzretú. Obžalovaný už aj
v podanom odvolaní, na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde opakovane, ako pôvodne
aj na hlavnom pojednávaní, poukazuje na to, že sa stará osobne o maloletého syna I. (XX ročný), že

pracuje v horskom stredisku J. J., kde vykonáva pomocné práce, ďalej, že pre deti v základných školách
organizuje rôzne besedy, prednášky a stará sa bezplatne o starých ľudí. Obžalovaný na verejnom
zasadnutí dňa 3.12.2025 predložil odvolaciemu súdu listiny preukazujúce, že je zamestnaný (pracovný
posudok, zmluvu o pracovnej činnosti, zmluvu o výkone dobrovoľníckej činnosti), licenciu platnosti ako
inštruktora, potvrdenie z cirkevnej školy v Dolnom Kubíne o vykonaní besedy so žiakmi dňa 2.10.2025,

potvrdenie z A. F. o vykonaní besedy so žiakmi, čestné vyhlásenia o opatere z Rakúska (J. O.), o opatere
v Poľskej republike (G. P.) a fotokópiu rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2P/115/2016 zo
dňa 19.1.2017 (bez doložky právoplatnosti) o zrušení výživného pri osobnej striedavej starostlivosti
o syna I. L., nar. XX.X.XXXX. Uvedené listiny boli na verejnom zasadnutí dňa 3.12.2025 predložené na
nahliadnutie prítomnej prokurátorke, ktorá po nahliadnutí sa k predmetným listinám nevyjadrila. Takto

obžalovaným predložené listiny vzal senát Krajského súdu v Žiline na verejnom zasadnutí na vedomie
s konštatovaním, že vzhľadom na ich obsahovú stránku (totožné s argumentáciou obžalovaného
podanejvpísomnomodvolaníobžalovanéhoaprezentovanejajnahlavnompojednávanípredokresným
súdom) nejde o skutočnosti, ktoré by mali kvalifikovaný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský
súd preto konštatuje, že uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému vo výmere 6 (šesť) mesiacov

(t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá je pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 Tr. zák. vo všeobecnosti vymedzená trestnou sadzbou až na 2 roky), so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trestu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov (t.j. v polovici trestnej sadzby, ktorý trest
je v zmysle ustanovenia § 61 ods. 2 Tr. zák. možné ukladať v rozmedzí od 1 roka do 10 rokov) zodpovedá

stavuveciazákonu.Taktouloženýtrestpovažujeajkrajskýsúdzaspravodlivýaobjektívnyobrazpotrieb
individuálnej a generálnej prevencie, ako i represívnej stránky trestu, ktorý u obžalovaného dostatočne
splní účel trestu. Uložený trest súčasne v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchanej trestnej činnosti,
ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Súčasne dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou. Preto zodpovedá zásadám ukladania trestov uvedených osobitne v §

34 Tr. zák. Už aj v nadväznosti na opakovane v odvolaní prezentovanú argumentáciu obžalovaného
ohľadom jeho aktivít vo vzťahu k žiakom základných škôl, krajský súd nad rámec úvah okresného
súdu dodáva, že odvolací súd tieto aktivity obžalovaného nespochybňuje a berie ich na vedomie, ale
vzhľadomnaobžalovanýmprezentovanúedukatívnuformujehoprejavovvovzťahukmladšejgenerácií,
je ním páchaná trestná činnosť skôr odstrašujúcim príkladom, než príkladom hodným nasledovania.

Povedané aj inak, obžalovaným prezentovaný postoj k mladšej generácií je devalvovaný práve tým, že
akoosobavoveku73rokovajnaďalejvedieživotnýštýlspojenýsporušovanímprávnychnoriemvrovine
priestupkovej i trestnej, na ktoré správanie v danom aktuálnom stave (spáchaná trestná činnosť na
úseku dopravy už aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, rovnako za trestnú činnosť spáchanú
na úseku dopravy) u obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť trestnoprávnymi nástrojmi. Obžalovaný je

osobou, ktorá nerešpektuje dopravné predpisy, porušuje ich páchaním priestupkov a prečinov a tým
je osobou, ktorá predstavuje hrozbu pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Pri narastajúcich
prejavoch porušovania dopravných predpisov na úseku dopravy účastníkmi cestnej premávky aj so
smrteľnými následkami, pri bagatelizovaní obžalovaným spáchanej formy konania na úseku dopravy,spočívajúcej v nerešpektovaní rozhodnutia súdu o zákaze činnosti vodiča, ktorý mu bol ako trest uložený
za to, že ako vodič dopravného prostriedku jazdil pod vplyvom alkoholu, je uloženie nepodmienečnej
formy trestu jedinou účinnou formou nielen individuálnej prevencie (poučenie obžalovaného), ale

aj prevencie generálnej (odradenie ostatných účastníkov cestnej premávky od takého správania).
Obžalovaným prezentované správanie spočívajúce v poskytovaní bezplatnej starostlivosti pre staršie
osoby v Rakúsku a v Poľsku je činnosťou chvályhodnou, ale nemajúcou vplyv na posúdenie trestnej
činnostiobžalovanéhovpredmetnejtrestnejveci.Vdanomkonkrétnomprípadejesúdpovinnýprihliadať
nielen na záujmy jednotlivca (obžalovaného a pod.), ale aj celej spoločnosti, ktorá je aktuálne odvolacím

súdom posudzovaným konaním obžalovaného najmä na úseku dopravy ohrozovaná. Krajský súd sa
nestotožňuje ani s tou časťou odvolacej argumentácie obžalovaného, v ktorej poukazuje na to, že sa
stará osobne o maloletého syna I. (XX ročný) a že výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody by bol pre spoločnosť a jeho samotného nevýhodný, s tým, že účel trestu je u neho
možné dosiahnuť aj formou alternatívneho trestu, a to z týchto dôvodov. Obžalovaný aj napriek tomu,
že mal vedomosť o tom, že má maloletého syna, v trestnej činnosti (pri svojej bohatej kriminálnej

minulosti) pokračoval a aktuálne posudzovanú trestnú činnosť spáchal dokonca v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Povedané aj inak, obžalovaný sa nepoučil ani v dôsledku toho, že už
v minulosti bol za spáchanú trestnú činnosť odsúdený aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody,
ktoré si vykonal a ani v situácií, že súd mu už v prípade odsúdenia vedeného pod sp.zn.
0T/139/2024 (18. záznam v odpise z registra trestov) umožnil pristúpiť k náprave aj pri podmienečnej

forme trestu odňatia slobody, ktorú súdom poskytnutú formu nevyužil a aj naďalej pokračoval v páchaní
trestnej činnosti, tu už aj formou, že rozhodnutie súdu o zákaze činnosti vodiča nerešpektoval. Za takto
postupne pribúdajúcej protiprávnej činnosti obžalovaného, pri ktorej súdy zohľadňovali druh a výšku
trestov ukladaných menovanému, nie je možné v danom prípade, t.j. pri spáchaní ďalšej trestnej činnosti
obžalovaným, už aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uložiť obžalovanému trest v rozpore

so zásadami ukladania trestov podľa 34 Tr. zák., teda pôsobiť na neho menej invazívnou formou
alternatívneho trestu, ale naopak prísnejšou formou trestu, v danom prípade nepodmienečného trestu
odňatia slobody a súčasne aj trestu zákazu činnosti vodiča. Okresný súd preto správne a zákonne
u obžalovaného aplikoval nielen druh trestu, ale aj jeho výšku, s ktorým druhom a výškou trestov sa
krajský súd stotožňuje a v ktorej (výške trestov) boli zohľadnené aj tie pozitívne stránky obžalovaného

(starostlivosť o iných), čo sa odzrkadlilo v tom, že trest odňatia slobody bol obžalovanému ukladaný na
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a trest zákazu činnosti vodiča v polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby.

V danom prípade zásadám ukladania trestov a účelu trestu by nezodpovedalo uloženie obžalovaným

navrhovaného trestu povinnej práce, či trestu domáceho väzenia, ako k takémuto záveru správne dospel
už okresný súd, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vzhľadom na povahu
spáchanej trestnej činnosti a osobu obžalovaného na jeho prevýchovu a nápravu by nebolo dostatočným
uloženie trestu povinnej práce, či trestu domáceho väzenia obžalovanému, ako to obžalovaný žiadal
v konaní pred okresným súdom a následne v podanom odvolaní. Na ďalšiu prevýchovu a nápravu

obžalovaného je v danom prípade nutné pôsobiť už trestom odňatia slobody v nepodmienečnej forme
(neviedol riadny život a v trestnej činnosti pokračoval aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia)
a súčasne aj trestom zákazu činnosti vodiča (opakované porušenia dopravných predpisov obžalovaným
v minulosti). V prípade tejto spáchanej trestnej činnosti sa u obžalovaného nejedná o ojedinelý
a výnimočný exces (vybočenie) z vedenia inak riadneho života. Tak ako už krajský súd uvádza vyššie

v tomto uznesení, z odpisu z registra trestov na obžalovaného, ako aj s prihliadnutím na túto spáchanú
trestnú činnosť, vyplýva, že obžalovaný je osobou so sklonmi k opakovanému páchaniu trestnej
činnosti úmyselnej povahy a obžalovaný už aj bol v minulosti uznaný vinným zo spáchania obdobnej
trestnej činnosti na úseku dopravy (rozhodnutie súdu pod bodom č. 18 odpisu z registra trestov). Je
síce pravdou, že obžalovaný má časť v minulosti páchanej trestnej činnosti už zahladenú. V tejto

súvislosti je však potrebné dať obžalovanému do pozornosti, že ani zahladenie odsúdenia nič nemení
na skutočnosti, že obžalovaný v minulosti skutky spáchal. Za tohto stavu preto na ďalšiu prevýchovu
a nápravu obžalovaného je nutné pôsobiť už aj uložením trestu odňatia slobody v nepodmienečnej
forme. Obžalovanému už v minulosti bol za spáchanie obdobnej trestnej činnosti (na úseku dopravy)
uložený podmienečný trest odňatia slobody (odsúdenie v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra

pod sp.zn. 0T/139/2024), avšak je zrejmé, že u obžalovaného si takýto druh trestu dostatočne nesplnil
svoj účel a dostatočne neviedol k jeho prevýchove a náprave, keď obžalovaný neskôr spáchal ďalšiu
(aktuálnu)trestnúčinnosťnaúsekudopravy,zaktorúboluznanývinnýmvtomtotrestnomkonaní.Okrem
osoby páchateľa, ktorá z vyššie uvedených dôvodov plne odôvodňuje uloženie trestu odňatia slobodyv nepodmienečnej forme a trestu zákazu činnosti vodiča, druh trestu je v danom prípade odôvodnený
aj povahou spáchanej trestnej činnosti, ktorá spočívala v porušení predpisov na úseku dopravy, teda
v nerešpektovaní trestu uloženého súdom spočívajúcom v zákaze činnosti vodiča.

Krajský súd aj na tomto mieste opakovane potom uzatvára, že okresný súd postupoval správne
a v súlade so zákonom, keď obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť uložil trest odňatia
slobody v nepodmienečnej forme a trest zákazu činnosti vodiča. V danom prípade nebolo dôvodným
(ani spravodlivým) ukladanie alternatívneho trestu, napr. trestu povinnej práce, či trestu domáceho
väzenia, ktoré tresty obžalovaný aj v podanom odvolaní navrhoval mu uložiť, nakoľko trestná

činnosť má u obžalovaného gradujúcu formu. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výmera uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody, jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia a aj uloženie trestu zákazu činnosti vodiča. U obžalovaného nebolo na
mieste uloženie trestu odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby trestu odňatia slobody a rovnako
ani uloženie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, nakoľko obžalovaný, berúc do úvahy
aj jeho pozitívne stránky (záujem o starostlivosť o iných – deti a starých ľudí), a vyhlásenie viny (priznanie

a úprimné oľutovanie trestnej činnosti), na jeho nápravu postačujú aj takto, v takejto výške uložené tresty.

V ostatnom krajský súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorého dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Krajský súd v samom závere považuje za potrebné uviesť a poukázať aj na tieto skutočnosti.

Pokiaľobžalovanýnaverejnomzasadnutídňa3.12.2025vzniesolnámietkuzaujatostivočičlenkesenátu
K. D. D., v ktorej vo všeobecnosti poukazoval na jej priateľský vzťah so sudcom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš K. B. F. (zákonným sudcom v predmetnej trestnej veci), odvolací súd po vyjadrení
sa členky senátu K. D. D., konštatoval, že o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným voči členke

senátu K. D. D. konané nebude podľa § 32 ods. 6 Tr. por., nakoľko sa jedná o námietku zaujatosti,
ktorá nie je založená na dôvodoch uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. Obžalovaný len vo všeobecnosti
poukazoval na priateľsky vzťah sudcu rozhodujúceho vo veci v prvom stupni K. B. F. a členky senátu
odvolacieho súdu K. D. D., ktorý však žiadnym bližším spôsobom nekonkretizoval. Z vyjadrenia K. D.
D. nevyplynuli ani žiadne také skutočnosti, aby tu bol dôvod, pre ktorý by ona sama mala oznámiť svoju

zaujatosť v tejto veci.

Krajský súd v ďalšom vzal na vedomie i vyjadrenie obhajcu obžalovaného na verejnom zasadnutí dňa
3.12.2025, v ktorom obhajca poukazoval na to, že sudca okresného súdu na hlavnom pojednávaní
obžalovanému aj napriek vyhláseniu viny, neumožnil vypočuť jeho priateľku E. F. a nestotožnil sa

tak s jeho postupom. Krajský súd vzal predmetnú argumentáciu obhajcu obžalovaného na vedomie
a konštatoval nasledovné. Na hlavnom pojednávaní dňa 7.5.2025 bol prítomný obžalovaný A. B. a jeho
priateľka G. E. F.. Samosudca hneď v úvode hlavného pojednávania upozornil (a poučil) procesné
strany na to, že v prípade, ak by navrhovali vypočuť G. E. F. ako svedkyňu na hlavnom pojednávaní,
menovaná bude musieť opustiť pojednávaciu miestnosť (č.l. 79). G. E. F. uviedla, že pojednávaciu

miestnosť opúšťa. Obžalovaný nebol v tomto štádiu trestného konania zastúpený obhajcom, teda
obhajca obžalovaného K. K. M. (ktorého si obžalovaný zvolil až dňa 15.9.2025 v konaní pred odvolacím
súdom) sa v pojednávacej miestnosti nenachádzal. Krajský súd dodáva, že na verejnom zasadnutí
dňa 3.12.2025, po prerušení verejného zasadnutia (porada senátu v nadväznosti na argumentáciu
obhajcu obžalovaného), senát krajského súdu v pojednávacej miestnosti prehral zvukový záznam

z pojednávania konaného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 7.5.2025 a po dôslednom vypočutí
priebehu pojednávania konštatoval, že samosudca kvalifikovane, opakovane a s ubezpečením, že
obžalovaný a G. E. F. rozumejú poučeniu samosudcom, a obžalovaný sa jednoznačne vyjadril, že
G. E. F. nebude navrhovaná ako svedkyňa na vypočutie na hlavnom pojednávaní, a teda vypočutá
nebude. Obžalovaný tak na hlavnom pojednávaní po vyjadrení, že nenavrhuje vypočutie svedkyne G.

E. F. a po následnom poučení samosudcom podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Aj táto časť hlavného pojednávania bola
samosudcom vykonaná v súlade s obsahom zápisnice o hlavnom pojednávaní (7.5.2025), ktorej obsah,
vrátane priebehu pojednávania bol dokumentovaný vo zvukovom zázname z hlavného pojednávania,ktorý zvukový záznam si senát krajského súdu celý vypočul za pomoci technického zariadenia súdu (t.j.
z ESS). Krajský súd rovnako konštatuje, že po prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, ktorému predchádzalo aj poučenie obžalovaného v zmysle § 257 Tr.

por. (vrátane poučenia a odpovedí obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/,
h/ Tr. por.), súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste. Samosudca po
vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení súčasne procesné strany správne poučil o opravnom prostriedku.
Obžalovaný aj v kontexte správne podaného poučenia samosudcom, podal odvolanie proti rozsudku
len voči výroku o treste. Krajský súd konštatuje, že výrok o vine sa stal právoplatný už v konaní

pred okresným súdom. Krajský súd aj napriek uvedenému stavu, preskúmaním veci (aj po vypočutí
zvukového záznamu z hlavného pojednávania) konštatuje, že tak rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom a práva obžalovaného (právo na obhajobu
aj v širšom zmysle slova) bolo samosudcom okresného súdu v plnom rozsahu akceptované a dôsledne
rešpektované. Uvedené platí aj vo vzťahu k argumentácií obhajcu obžalovaného, že v danom prípade
by výpoveďou svedka K. B. boli preukázané dôvody, pre ktoré obžalovaný v predmetný deň vozidlo riadil

a konal v krajnej núdzi. Uvedenú argumentáciu podanú obhajcom na verejnom zasadnutí v konečnom
návrhu, A. B. neprezentoval v celom priebehu trestného konania, pričom okresný súd na hlavnom
pojednávaní o výroku o vine v ďalšom nerozhodoval, nakoľko po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe a po prijatí tohto vyhlásenia, okresný súd vykonal dokazovanie
len vo vzťahu k výroku o treste. Krajský súd nad rámec týchto úvah len dodáva, že obžalovaný

sa s takouto argumentáciou obhajcu ani na verejnom zasadnutí vôbec neprezentoval. S poukazom
na takto krajským súdom zistené skutočnosti, odvolací súd konštatuje, že s argumentáciou obhajcu
obžalovanéhopodanounaverejnomzasadnutídňa3.12.2025sanestotožňuje,nakoľkotátonemáoporu
v žiadnom relevantnom dôkaze, v dokumentovanom stave veci a ani v Trestnom poriadku.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s tou časťou argumentácie obhajcu obžalovaného na verejnom
zasadnutí dňa 3.12.2025 (podaná v konečnom návrhu), v ktorej poukazuje na údajné porušenie práva
obžalovaného, ktoré má spočívať v nemožnosti sa oboznámiť so zvukovým záznamom z hlavného
pojednávania zo dňa 7.5.2025, ktorý (zvukový záznam) súd obžalovanému neposkytol (uvádza, že
z úradnej povinnosti, teda aj bez žiadosti obžalovaného o sprístupnenie zvukového záznamu z hlavného

pojednávania), a to z týchto dôvodov. Zvukový záznam z hlavného pojednávania zo dňa 7.5.2025 je
prístupný v ESS, čo je zrejmé z obsahu ESS záznamu z danej trestnej veci, ktorý je v elektronickej
forme kvalifikovane dokumentovaný v elektronickom systéme súdu (z tohto ESS systému si aj senát
krajského súdu vypočul zvukový záznam z pojednávania zo dňa 7.5.2025). Súd vo všeobecnosti
poskytuje účastníkom konania služby, medzi ktoré patrí aj možnosť poskytnutia zvukového záznamu

z pojednávania na nosiči CD, ale za podmienok stanovených v Opatrení predsedu dotknutého súdu
(žiadosť, zaplatenie poplatku a vlastné poskytnutie žiadanej služby), ktoré je vydané v kontexte
vzťahujúcej sa právnej úpravy (zákon o poplatkoch). Ak obžalovaný nepožiadal súd o vyhotovenie
zvukového záznamu z hlavného pojednávania (čo je daný prípad), súd z úradnej povinnosti neposkytuje
takýto zvukový záznam obžalovanému. Povedané aj inak, obžalovaný musí požiadať súd o vyhotovenie

zvukového záznamu z pojednávania a súčasne splniť požadované podmienky (o.i. zaplatiť poplatok).
Tvrdenie obhajcu obžalovaného nemá oporu v dokumentovanej forme, t.j. v spise v predmetnej trestnej
veci, pričom ani krajský súd ku dňu konania verejného zasadnutia (dokonca ani na verejnom zasadnutí
dňa 3.12.2025) nebol obžalovaným požiadaný o vyhotovenie zvukového záznamu z pojednávania.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.