Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/194/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124341291
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:6124341291.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:

LIMAT Reality&Building s.r.o., so sídlom 1. mája 1016/4, 010 01 Žilina, IČO: 54 125 588, zastúpený:
GROŠAFT ADVOKÁT s. r. o., so sídlom Hodžova 196/1, 010 01 Žilina, IČO: 57 361 398, proti
žalovanému: My GGO. spol. s r.o., so sídlom Agátová 183/14, 010 01 Žilina, IČO: 46 859 233, zastúpený:
Mgr. Michal Kurnota, advokát, so sídlom Páľovská 400/5, 027 21 Žaškov, IČO: 53 423 992, o zaplatenie
20.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- eur s úrokom z omeškania 12,5 % ročne z tejto
sumy od 27.07.2024 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 20.000,- eur s úrokom z omeškania 12,5 % ročne z tejto sumy od 26.06.2024 do
zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že konateľ žalobcu sa na
prelome 1. a 2. štvrťroku roku 2023 stretol s pánom A. B. a požiadal ho o propagovanie spoločnosti

žalobcu. Prebehlo viacero stretnutí, ktoré sa odohrali v čase medzi 17:00 a 00:30 hod. v C., v bydlisku
pána B. za prítomnosti syna D. B. a manželky A. B., konateľky žalovaného a občas aj E. A.. Spoločnosť
žalovaného mala vykonávať pre žalobcu činnosť v oblastiach strategické riešenia vrátane virtuálnych
kancelárií, domén, emailových adries a vizitiek, corporate identity (logo, názov, značka, vizuály a ďalšie
prvky), stránka a podstránky, reklamná kampaň, uvedenie novej značky na trh (HCH), poradenstvo,
sprocesovanie a automatizácia procesov Limat a podfiriem, HCH, kampaň na Slovensko a zahraničie
a vybudovanie osobného postavenia a mena, a to v rozsahu podľa osobitnej dohody. Žalovaný vystavil

zálohovú faktúru na sumu 20.000,- eur, ktorú žalobca uhradil. 06.11.2023 žalovaný vystavil vyúčtovaciu
faktúru na sumu 24.000,- eur s DPH s rozpisom dodaných služieb. Žalobca ju odmietol akceptovať,
nakoľko nedal súhlas k ohodnoteniu jej čiastkových plnení žalovaným v sumách, ako sú uvedené vo
faktúre, výška plnení presahuje plnenia účtované za rovnaké alebo obdobné služby v čase a mieste
plneniazostranyinýchdodávateľovaznačnáčasťnebolažalovanýmrealizovaná.Vyúčtovaniepovažuje
žalobca za účelové v snahe umelo nadhodnotiť dodávané služby, aby mohla byť zaúčtovaná vopred
uhradená záloha, ktorá bola ešte navýšená o DPH. S odkazom na ustanovenie § 498 Občianskeho

zákonníka žiada žalobca o vrátenie preddavku vo výške 20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 12,5
% ročne z tejto sumy od 26.06.2024 do zaplatenia.2.Vprílohežalobyžalobcapredložilfaktúruč.F./XXXX–č.l.7spisuapreddavkovúfaktúruč.202023002
– č.l. 7 rub spisu.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní uviedol, že
v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola vystavená zálohová faktúra č. G., ktorá bola
zúčtovaná faktúrou č. F./XXXX, ktorú predložil žalobca. Po prijatí úhrady zálohovej faktúry žalovaný
vystavil a zaslal žalobcovi vyúčtovaciu faktúru. Táto reflektovala všetky dohodnuté a vykonané služby
v súlade s dohodou medzi stranami. Zahŕňala všetky položky, ktoré boli predmetom dohody vrátane

DPH. Zálohová faktúra DPH neobsahuje, žalovaný je však platiteľom DPH. Žalovaný všetky dohodnuté
činnosti vykonal v plnom v rozsahu v súlade s dohodnutými podmienkami. Žalovaný nesúhlasí s tým,
že vyúčtované čiastky sú nadhodnotené. Žalobca toto tvrdenie ani nepreukazuje. Vyúčtované čiastky
boli stanovené na základe reálnych nákladov, zohľadňovali objem a náročnosť vykonaných služieb.
Žalovaný vykonal pre žalobcu široké spektrum služieb ako odborné činnosti, konzultácie, technická
podpora. Všetky služby boli ocenené na základe dohody medzi stranami. V priebehu plnenia žalobca

nevyužil možnosť namietať voči jednotlivým položkám. Zo žaloby nie je zrejmé, prijatie akých služieb
žalobca rozporuje, ani ktoré sumy považuje za nesprávne určené. Na úroky z omeškania žalobcovi
nevznikol nárok s odkazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, kedy žalobca nepreukázal,
že by žalovaného vyzval na plnenie. Do omeškania sa tak mohol žalovaný dostať najskôr od doručenia
platobného rozkazu.

4. Žalobca označil odpor žalovaného za nedôvodný a účelový, nakoľko žalovaný v podanom odpore
nepoukázal na žiadne skutočnosti, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalobcu v zmysle návrhu na vydanie
platobného rozkazu.

5. V druhom písomnom vyjadrení vo veci žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal tvrdenia uvedené
v návrhu o neplnení povinností žalovaného. Žalobca nepopiera vykonanie všetkých činností, len
niektorých bližšie nešpecifikovaných, na základe čoho požaduje vrátenie celej fakturovanej sumy.
Žalovaný sa nevie relevantne vyjadriť k meritu veci, nakoľko absentuje špecifikácia nevykonaných
služieb. Žalovaný veľkú časť služieb vykonal prostredníctvom spoločníka a konateľa pána A. B., ktorý

v roku XXXX zomrel a žalobca si nárok uplatnil až po jeho smrti. H. A. B. v rozhodujúcej miere
prispel k plneniu služieb pre žalobcu. Mal najviac informácií o veci, aj také, o ktorých sa nezachovali
písomné záznamy. Konanie žalobcu tak považuje žalovaný za rozporné s poctivým obchodným stykom.
Považuje za nesporné, že medzi stranami existovala obchodno-právna dohoda o poskytovaní služieb za
odplatu. Vo veci nejde o preddavok podľa § 498 Občianskeho zákonníka, kedy poskytnutie peňažných

prostriedkov sa nedialo mimo platnej zmluvy, ale bolo plnením podľa existujúcej dohody medzi stranami.
Žalobca si poskytnutie služieb objednal, zmluva bola uzavretá ústne, žalobcom poskytnutá peňažná
čiastka tak nie je preddavkom. Na strane žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu,
nakoľko pre žalobcu vykonal všetky činnosti podľa jeho pokynov a preferencií. V odseku V. druhého
písomného vyjadrenia vo veci z 23.10.2024 sa žalovaný ďalej vyjadril k vykonaným činnostiam podľa

fakturovaných položiek. Uviedol, že z komunikácie medzi stranami je zrejmé, že žalobca bol spokojný
a opakovane prejavil spokojnosť s výsledkom poskytnutých služieb.

6. Dňa 29.10.2024 žalobca predložil súdu listiny, ktoré mali tvoriť prílohu jeho vyjadrenia z 23.10.2024.
Tieto listiny sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 54 a nasledujúce spisu. Ide o listiny, ktoré nie sú

osobitným spôsobom označené, pričom súd vychádzal z toho, že ide o listiny, ktoré sú označené ako
dôkaz v písomnom vyjadrení žalovaného z 23.10.2024.

7. Žalobca v nadväzujúcom písomnom vyjadrení z 30.01.2025 označil právne posúdenie zo strany
žalovaného za nesprávne. Primárne plnenie vo výške 20.000,- eur bola zálohová platba na budúce

ad hoc plnenia zo strany žalovaného. Upozornil na to, že zálohová faktúra mala byť vystavená
19.10.2023, splatná 26.10.2023, čo nedáva zmysel, nakoľko plnenie zo strany žalobcu bolo 21.08.2023,
čo vyplýva z vyúčtovacej faktúry. Medzi zmluvnými stranami nebol v čase úhrady predmet budúceho
plnenia jednoznačne dohodnutý, pokiaľ ide o konkrétny druh a rozsah, ani neboli dohodnuté podmienky
perfektného odplatného dvojstranného právneho úkonu. Možno tak hovoriť o neúplnej budúcej rámcovej

zmluve. Služby uvedené vo vyúčtovacej faktúre sú iné, než v zálohovej faktúre. Rozpis služieb vo
vyúčtovacej faktúre je svojvoľný čo do rozsahu a ohodnotenia a nemá základ vo vopred platne uzavretej
dohode medzi stranami. Žalovaný opakovane poukázal na § 498 Občianskeho zákonníka. Ďalej savyjadril k rozsahu prípadného plnenia, vo vzťahu ku ktorému však neexistuje dohoda o odplate podľa
jednotlivých položiek v zmysle vyúčtovacej faktúry.

8.Vovzťahukpísomnémuvyjadreniuz30.01.2025žalobcadňa01.10.2025doložildoobsahuspisového
materiálu listinu označenú ako Gallup invoice – č.l. 128 spisu.

9. Na pojednávaní konanom dňa 07.10.2025 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe.
Uviedol, že žalobcom bol zaplatený žalovanému preddavok na budúce plnenia, ktoré neboli čo do

konkrétneho rozsahu a ceny dohodnuté. Následne došlo zo strany žalovaného k určitým minimálnym
plneniam v nedostatočnom rozsahu, tak ako to žalobca špecifikoval v písomných podaniach. Následne
žalovaný vystavil vyúčtovaciu faktúru s tým, že nedošlo k odsúhlaseniu resp. dohodnutiu ceny a túto
vystavil na sumu zálohy plus DPH. Žalobca túto faktúru vrátil. Následne žalobca oznámil konateľke
žalovaného, že nemá ďalej záujem pokračovať v právnom vzťahu a požiadal ju, aby došlo k dohode vo
vzťahu k vyúčtovaniu zloženého preddavku. Od tohto momentu žalovaný so žalobcom nekomunikoval

a žalobca bol nútený si nárok uplatniť súdnou cestou. Z hľadiska právneho posúdenia zotrval na tom,
že ide o preddavok na budúce plnenie, ktoré nenastalo a žalobca má nárok na vrátenie celej tejto sumy.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že došlo k nejakému plneniu, tak dôkazné bremeno leží na strane žalovaného,
aby preukázal, čo dodal, či existuje nejaká dohoda o plnení, jeho rozsahu a cenách, resp. ak nie,
akú má toto plnenie hodnotu v mieste a čase poskytnutia. Tvrdil, že preddavok je splatný v celku

a žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia na základe neuzatvorenej budúcej dohody. Predložil
email žalobcu z 05.12.2023 – č.l. 142 spisu, ktorým žalobca oznámil konateľke žalovaného, že nemá
záujem pokračovať v rokovaniach o budúcich dohodách a chce vyriešiť vyúčtovanie sumy 20.000,-
eur. Ďalej predložil prepis SMS komunikácie s konateľkou žalovaného z novembra, decembra a marca
2023 – č.l. 143 spisu. Po upozornení sudkyne, že predložená preddavková faktúra časovo nadväzuje

na žalobcom predloženú vyúčtovaciu faktúru, ako aj na nesporný dátum úhrady sumy 20.000,- eur
žalobcom žalovanému 21.08.2023, právny zástupca žalobcu a konateľ žalobcu uviedli, že k úhrade
sumy 20.000,- eur došlo na základe zálohovej faktúry č. G., ktorá bola predložená k nahliadnutiu súdu
v mobilnom telefóne na pojednávaní dňa 07.10.2025 a následne aj na pojednávaní dňa 16.01.2026,
pričom ide o zálohovú faktúru s dátumom vystavenia 17.07.2023, dátumom splatnosti 24.07.2023 na

sumu spolu 20.000,- eur, z toho suma 10.000,- eur na služby označené ako strategické riešenia vrátane
virtuálnych kancelárií, domén, emailových adries a vizitiek a ďalšie a suma 10.000,- eur na služby
označené ako corporate identity (logo, názov, značka, vizuálne a ďalšie prvky).

10. Konateľ žalobcu na otázku súdu na pojednávaní konanom dňa 07.10.2025 opísal dohody so

žalovaným.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom 07.10.2025 zotrval na písomných
vyjadreniach žalovaného. Uviedol, že z preddavkovej faktúry je jasné, čo malo byť predmetom plnenia.
Vzhľadom na povahu služby nebolo možné to určiť do detailu. Právne posúdenie, že ide o preddavok

podľa Občianskeho zákonníka, považoval za nesprávne. Uviedol, že z listín, ktoré žalovaný predložil
je zrejmé, že k plneniu dochádzalo, pričom išlo o veľmi široké plnenie, v rámci ktorého boli poskytnuté
rôzne služby a dodané rôzne materiály podľa predstáv a požiadaviek žalobcu. Poukázal na predloženú
komunikáciu, v rámci ktorej žalobca potvrdil, že je spokojný s výsledkami, ktoré dostal. Táto komunikácia
je z novembra 2023, čo je takmer mesiac potom, ako bola vystavená vyúčtovacia faktúra. Aj po jej

vystavenítakžalobcaažalovanýkomunikovalioposkytovaníďalšíchslužieb.Považovalzaúčelové,keď
žalobca následne po smrti pána B. vzniesol požiadavku na vrátenie peňazí. Predložená komunikácia
podľa neho preukazuje, že žalovaný splnil svoj diel dohody, plnenie bolo poskytnuté a žalobca
s poskytnutím plnenia a jeho hodnotou súhlasil a vyjadril spokojnosť. Na otázku súdu právny zástupca
žalovaného uviedol, že žalovaný nacenil položky vo vyúčtovacej faktúre podľa vlastných skúseností

spôsobom, ktorý pán B. považoval za správny. Žalobca vedel, aké ceny pán B. má. Vo vzťahu ku
konzultáciám je zrejmé, že bola hodinovka a Gallup test bol paušál.

12. Po pojednávaní konanom dňa 07.10.2025 právny zástupca žalobca písomným podaním
z 22.10.2025 poukázal na sťažený postup, resp. objektívnu nemožnosť zabezpečenia prostriedkov

procesnej obrany na strane žalovaného z dôvodu, že väčšinu komunikácie so žalobcom zabezpečoval
nebohý pán A. B., pričom k tejto komunikácii, ktorá sa len neúplne zachovala v jeho počítači a mobilnom
telefóne, žalovaný nemá prístup. Uvedené je sťažené aj tým, že pán B. dodržiaval bezpečnostnéštandardy, ktoré v súčasnosti objektívne tvoria prekážku získavania dát, ako napríklad používanie
zabezpečenej aplikácie Signal s automatizovaným mazaním správ.

13. V ďalšom písomnom podaní vo veci z 12.01.2026 žalovaný poukázal na to, že z vyjadrení žalobcu
na pojednávaní dňa 09.10.2025 vyplýva, že sám uznáva, že žalovaný poskytol služby v hodnote 5.000,-
eur. V tejto sume tak označil poskytnutie služieb za nesporné s tým, že súd by mal túto skutočnosť zobrať
pri rozhodovaní do úvahy. Uvedená skutočnosť hoci nie je zaznamenaná v zápisnici z pojednávania, je
zaznamenávaní na zvukovom zázname. Ďalej ako na podstatnú skutočnosť poukázal na to, že žalovaný

by nevystavil druhú faktúru, pokiaľ by suma prvej faktúry nebola spotrebovaná. Žalovaný považuje za
účelové, že žalobca prvýkrát namietal údajne nezodpovedajúcu faktúru až po smrti pána B.. Uvedené
považoval za nepriamy dôkaz o tom, že žaloba je podaná účelovo a žalobca využíva skutočnosť, že
veľká časť komunikácie medzi ním a pánom B. je v dôsledku jeho smrti nedostupná.

14. Pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 16.01.2026 právny zástupca žalobcu navrhoval, aby vo

veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, súd nepovažoval za splnené podmienky
na procesný postup podľa § 274 CSP. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť písomným podaním
z 12.01.2026, nakoľko túto považoval vzhľadom na doterajší priebeh konania za neúčelnú. Zároveň
žiadal, aby súd rozhodol s ohľadom na všetky doterajšie vyjadrenia žalovaného s prihliadnutím
na skutočnosti uvádzané v písomnom podaní z 12.01.2026. V skoršom písomnom podaní zo dňa

22.10.2025právnyzástupcažalovanéhoozrejmilskutočnosti,ktorébrániažalovanémuvzabezpečovaní
prostriedkov procesnej obrany v prejednávanej veci.

15. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov /ďalej len Obchodný zákonník/, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,

zmluva nie je uzavretá.

17. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.

19.Predmetomkonaniavprejednávanejvecibolžalobcomuplatnenýnároknazaplateniesumy20.000,-

eur s príslušenstvom, pričom žalobca skutkovo vymedzoval uvedený nárok tak, že sumu 20.000,- eur
uhradil žalovanému na základe zálohovej faktúry (v prílohe žaloby predložil preddavkovú faktúru č.
XXXXXXXXX z 20.10.2023), vo vzťahu ku ktorej žalovaný následne dňa 19.10.2023 vystavil vyúčtovaciu
faktúru na sumu 24.000,- eur, ktorú žalobca neakceptoval, nakoľko nedal súhlas k ohodnoteniu
čiastkových plnení žalovaným v sumách uvedených vo faktúre, výška plnení presahuje plnenia účtované

za rovnaké alebo obdobné služby v čase a mieste plnenia zo strany iných dodávateľov a značná
časť plnení nebola žalovaným realizovaná. Žalobca sa domáhal právneho posúdenia podľa § 498
Občianskeho zákonníka s tým, že nakoľko medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, tak poskytnutý
preddavok žiada vrátiť.

20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, resp. v priebehu konania bolo ustálené, že sumu 20.000,-
eur uhradil žalobca žalovanému nie na základe preddavkovej faktúry identifikovanej v podanej žalobe
a priloženej k návrhu na vydanie platobného rozkazu, ale na základe zálohovej faktúry č. G. zo
17.07.2023,splatnej24.07.2023,ktorúžalobcadoobsahuspisovéhomateriálunepredložil,tútopredložilsúdu k nahliadnutiu na pojednávaní, pričom v zmysle tejto faktúry suma 10.000,- eur mala byť na služby
označené ako strategické riešenia vrátane virtuálnych kancelárií, domén, emailových adries a vizitiek
a suma 10.000,- eur na služby označené ako corporate identity (logo, názov, značka, vizuálne a ďalšie

prvky). Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, pričom uvedené nebolo sporné, že vo vzťahu k tejto
vystavenej preddavkovej faktúre, na základe ktorej žalobca uhradil žalovanému dňa 21.08.2023 sumu
20.000,- eur, žalovaný následne vystavil vyúčtovaciu faktúru č. F./XXXX na sumu 20.000,- eur bez DPH
resp. 24.000,- eur s DPH, ktorú žalobca z dôvodov uvádzaných už v podanom návrhu na vydanie
platobného rozkazu, ako aj neskôr v priebehu konania neuznával.

21. Nakoľko žalobca rozporoval rozsah aj výšku fakturovaných plnení vyúčtovacou faktúrou č. F./XXXX,
vystavenou dňa 19.10.2023, z hľadiska určitosti uplatnených prostriedkov procesného útoku by za iných
okolností bolo na mieste, aby žalobca špecifikoval časť fakturovaného plnenia, ktorá nebola žalovaným
realizovaná resp. uviedol, v akom rozsahu výška fakturovanej ceny presahuje plnenia účtované za
rovnaké alebo obdobné služby v čase a mieste plnenia zo strany iných dodávateľov. Zároveň však je

potrebné uviesť, že ani žalovaný, ktorý vyúčtovaciu faktúru vystavil a na jej základe zúčtoval žalobcom
uhradenú zálohu vo výške 20.000,- eur, nešpecifikoval, aké presne boli medzi stranami dohodnuté
činnosti, ktoré mal vykonať, ich rozsah resp. predpokladaný výsledok a cena, či to už vo forme ceny
pevnej, paušálu alebo hodinovej. Vo faktúre č. F./XXXX sú popísané jednotlivé položky len všeobecným,
neurčitým spôsobom s uvedeným množstvom a mernou jednotkou 1 ks pri každej fakturovanej položke,

čo objektívne pojmovo nezodpovedá ich popisu. Nie je zrejmé, či ide o cenu za hodinu činnosti, výsledok
určitej činnosti, resp. akým spôsobom došlo k jej stanoveniu. Uvedené nebolo ozrejmené žalovaným
ani v priebehu konania a nevedel sa k tomu vyjadriť ani právny zástupca žalovaného na pojednávaní
konanom dňa 07.10.2025, kedy uviedol, že k naceneniu položiek vo vyúčtovacej faktúre došlo podľa
skúseností pána B., bývalého konateľa žalovaného s tým, že pri konzultáciách to zjavne bola hodinovka,

Gallup test bol paušál. K uvedeným skutočnostiam prejavil záujem sa vyjadriť dodatočne, k čomu však
nedošlo. Vzhľadom na uvedené ani žalobca nemal objektívne možnosť namietať konkrétny rozsah
vykonaných služieb, pokiaľ tento rozsah a jemu zodpovedajúcu odplatu nešpecifikoval ani samotný
žalovaný, ktorý mal činnosti vykonať. Tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného tak možno
konštatovať nedostatočnú určitosť prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany,

pokiaľ ide o skutkové tvrdenia, čo je odrazom tej skutočnosti, že dojednania, ktoré nepochybne existovali
medzi žalobcom v zastúpení jeho konateľom a žalovaným v zastúpení bývalým konateľom pánom
B., ktorý v čase tohto konania už nebol nebohý, prebiehali v ústnej rovine a v zásade v žiadnom
rozsahu neboli zachytené v písomnej forme. Tak žalobca, ako aj žalovaný však do takéhoto záväzkovo-
právneho vzťahu so spôsobom dojednávania vzájomných plnení tak ako vyplýva z podanej žaloby

a následne aj z vyjadrení konateľa žalobcu, vstúpili a teda obidve zmluvné strany musia potenciálne
znášať dôsledok pristúpenia na takúto formu a charakter záväzkovo-právneho vzťahu z hľadiska možnej
následnej dôkaznej núdze v tomto spore. Bolo by však v rozpore s princípom spravodlivosti, pokiaľ by
súd bez ďalšieho vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo, rozhodol v celom
rozsahu v neprospech žalovaného, ktorý bol v nepriaznivejšej dôkaznej pozícii z dôvodu, že záväzkovo-

právny vzťah medzi stranami bol dojednávaný s jeho bývalým konateľom, ktorý v čase tohto sporu už
bol nebohý.

22. Žalobca zastával názor, že jeho nárok na vrátenie zaplatenej zálohy vo výške 20.000,- eur
vyplýva bez ďalšieho z ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na to, čo dal

pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Vyvrátiteľná právna domnienka
v zmysle ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na plnenia týkajúce sa budúcej zmluvy,
teda plnenia, ktoré sú poskytnuté v súvislosti s prejavenou vôľou strán v budúcnosti uzavrieť zmluvu
s konkrétnym obsahom. Preddavok poskytnutý jednou zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane však
môže mať aj charakter zálohy, ktorá sa poskytuje ako skutočná záloha na budúce plnenie a následne

sa započítava do plnenia strany, ktorá ho poskytla. Pokiaľ druhá zmluvná strana splní svoj záväzok
zo zmluvy, tak sa poskytnutý preddavok započíta do plnenia druhej zmluvnej strany, ktorá ho poskytla
a v prípade, že k poskytnutiu zmluvného plnenia nedôjde, preddavok je potrebné vrátiť.

23. Pri zohľadnení prostriedkov procesného útoku žalobcu a prostriedkov procesnej obrany žalovaného

súd nepristúpil k právnemu posúdeniu uplatneného nároku s odkazom na ustanovenie § 498
Občianskeho zákonníka. Pri tomto závere súd vychádzal primárne z tvrdení samotného žalobcu
uvedených v podanej žalobe, v zmysle ktorých sa konateľ žalobcu mal stretnúť s konateľom žalovaného
pánom A. B. na prelome prvého a druhého štvrťroku 2023 a požiadať ho o propagovanie spoločnostižalobcu. Spoločnosť žalovaného mala vykonávať pre žalobcu činnosť v oblastiach vymedzených
v podanej žalobe, v rozsahu podľa osobitnej dohody. Už zo skutkových tvrdení žalobcu v podanej žalobe
nevyplýva, že by úmyslom zmluvných strán bolo uzavrieť v budúcnosti konkrétnu zmluvu s konkrétnym

obsahom, v súvislosti s budúcim uzavretím ktorej by bol žalobcom žalovanému poskytnutý preddavok
vo výške 20.000,- eur. Dohody so žalovaným na výzvu súdu opísal konateľ žalobcu na pojednávaní
konanom dňa 07.10.2025, kedy uviedol, že s pánom B. sa dohodli, že si založia spoločnú firmu, v rámci
ktorej budú poskytovať služby. Pán B. pracoval na víziách, logo typoch firmy, ukazoval to konateľovi
žalobcu. Dohoda bola taká, aby urobil logo typy a víziu do budúcna pre firmu konateľa žalobcu a ich

spoločnú firmu. Konateľ žalobcu uviedol, že sám pán B. si chystal, čo potrebuje a to robil. Bola to
jeho iniciatíva, konateľ žalobcu mu konkrétne úlohy nezadával. Konateľ žalobcu ďalej opísal osobné
stretnutia, ktoré prebiehali u pána B., vo vzťahu ku ktorým uviedol, že nemal vedomosť, že by malo ísť
o odplatné konzultácie. Zároveň však uviedol, že v nejakej časti boli ich predmetom poskytované služby.

24. Z písomných tvrdení žalobcu a ani z vyjadrenia konateľa žalobcu na pojednávaní nevyplýva, že by

v súvislosti s dohodami medzi žalobcom a žalovaným realizovanými prostredníctvom konateľa žalobcu
a nebohého konateľa žalovaného pána B. a v súvislosti so zaplatenou zálohou vo výške 20.000,-
eur mala byť medzi stranami uzavretá konkrétna zmluva, vo vzťahu ku ktorej poskytnutá záloha mala
predstavovať preddavok v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na postavenie žalobcu
a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov je zrejmé, že išlo

o vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Z tejto skutočnosti, ako aj vzhľadom
na to, že žalobca uhradil žalovanému na jeho činnosť vykonávanú prostredníctvom pána B. zálohu
vo výške 20.000,- eur, je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným malo ísť o vzťah odplatný. Pokiaľ
by aj nedošlo k dohode o konkrétnej výške odplaty za konkrétnu činnosť alebo plnenie žalovaného,
žalobca by bol povinný zaplatiť žalovanému cenu obvyklú v mieste a čase poskytovania služieb za

porovnateľné plnenie. Súd zdôrazňuje, že z tvrdení žalobcu, či to už v písomných podaniach alebo vo
vyjadreniach konateľa žalobcu na pojednávaní nevyplýva, že by malo medzi žalobcom a žalovaným
dôjsť k uzavretiu zmluvy s konkrétnym obsahom, nakoľko dohoda o plnení, hoci veľmi všeobecne
špecifikovanom,vpodstatnejmierevzávislomnarozhodnutísamotnéhožalovanéhoresp.jehokonateľa
pána B., v čom toto plnenie bude spočívať, tu bola už v čase poskytnutia preddavku/zálohy žalobcom

žalovanému. Súd tak má za to, že výsledky vykonaného dokazovania a skutočnosti, ktoré vyšli
v priebehu konania najavo, nasvedčujú tomu, že išlo o platbu vopred pred vznikom práva na zaplatenie
zmluvnej odplaty za žalovaným vykonané plnenie. Nejde tak o prípad, kedy by právny dôvod plnenia
odpadol, nakoľko právnym dôvodom tohto plnenia bolo poskytovanie služieb žalovaným žalobcovi na
základe obchodného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý súd vyhodnotil ako ústnou formou uzatvorenú

nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

25. Hoci právny zástupca žalobcu v priebehu konania uvádzal, že medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo k dohode o konkrétnej výške odplaty, tak z vyjadrení konateľa žalobcu nevyplýva, že mal
predstavu o záväzkovo-právnom vzťahu bezodplatnom a nasvedčuje tomu aj jeho správanie, ak uhradil

preddavkovú faktúru na sumu 20.000,- eur na služby označené v tejto faktúre ako strategické riešenia
vrátane virtuálnych kancelárií, domén, emailových adries a vizitiek a na služby označené ako corporate
identity (logo, názov, značka, vizuálne a ďalšie prvky). Sám konateľ žalobcu na pojednávaní uvádzal, že
preddavok bol na to, aby pán B. do budúcna urobil nejakú víziu pre jeho firmu a pre ich spoločnú firmu,
čím teda sám uviedol kauzu preddavku ako všeobecnú víziu bez väzby na konkrétny výsledok činnosti.

Dohoda medzi nimi mala byť taká, že si založia spoločnú firmu a budú poskytovať služby aj v zahraničí.
Uviedol síce, že neboli dohody o tom, čo koľko bude stáť, avšak zároveň uviedol, že pán B. pracoval na
víziách, ako by to malo fungovať, ukazoval mu logo typy a potom mu to vyúčtoval. Hoci zároveň uvádzal,
že nikdy mu tieto veci neboli dodané, tak v konaní nebolo preukázané, aký mal byť konkrétny výsledok
alebo výstup činností pána B. pre žalobcu. Na otázku, na čo slúžil preddavok, konateľ žalobcu uviedol,

žeslúžilnato,abypánB.urobilnejakétielogotypyanejakúvíziudobudúcnaprefirmukonateľažalobcu
a pre ich spoločnú firmu. Činnosť pána B. popísal tak, že si sám chystal, čo potrebuje a to robil, bola to
jeho iniciatíva, konateľ žalobcu mu úlohy nezadával a veci, ktoré pán B. robil, mu ukazoval na osobných
stretnutiach. Konateľ žalobcu však zároveň netvrdil, že by takýto spôsob plnenia zo strany žalovaného
prostredníctvom jeho konateľa pána B. odporoval vzájomnej dohode medzi žalobcom a žalovaným.

26. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania prihliadnuc na všetko, čo vyšlo v priebehu konania
najavo, tak súd dospel k záveru, že žalobcom poskytnutú zálohu vo výške 20.000,- eur je potrebné
započítať do plnenia žalobcu zo záväzkovo-právneho vzťahu so žalovaným, a to vo väzbe na splneniezáväzku zo strany žalovaného. Pri takomto posúdení bol následne žalovaný nositeľom povinnosti
tvrdenia ohľadne rozsahu splnenia svojho záväzku, resp. dôkaznej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu
vykonania plnenia vo fakturovanom rozsahu faktúrou č. F./XXXX v sume 20.000,- eur bez DPH.

K vykonaným činnostiam podľa fakturovaných položiek faktúrou č. F./XXXX zo dňa 19.10.2023 sa
žalovaný vyjadril v druhom písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 23.10.2024 v Článku 5 (č.l. 46 spisu). Ide
v zásade o veľmi všeobecné, nekonkrétne tvrdenia vo vzťahu k všeobecne pomenovaným fakturovaným
položkám. Žalobca sa následne k rozsahu plnenia vyjadril v písomnom vyjadrení z 30.01.2025 (č.l. 112
spisu), v obsahu ktorého vyjadrenia potvrdil dve položky, a to B2B komunikačná stratégia Linkedin profilu

a Cross-platform obsahová optimalizácia a čiastočne položku označenú ako identifikačná vizuálna
revízia. Ostatné fakturované položky poprel, pričom žalovaný sa už následne k tvrdeniam žalobcu
nevyjadril a dôkazy na preukázanie dohody o daných plneniach (položkách), ich obsahu a cene, či to už
dojednanejaleboobvyklejneoznačil,resp.predovšetkýmneuviedolvtejtosúvislostirelevantnéskutkové
tvrdenia. Všeobecné tvrdenia žalovaného ohľadne vykonaných plnení bez uvedenia konkrétnych tvrdení
o dojednanej cene za tieto plnenia a o konkrétnych dojednaniach týkajúcich sa obsahu fakturovaných

položiek resp. ohľadne ceny obvyklej neumožňujú súdu prijať záver, že žalovaný vykonal pre žalobcu
služby, za ktoré by mu patrila odplata v plnej fakturovanej výške 20.000,- eur bez DPH. Zároveň
však súd zohľadnil vyjadrenia konateľa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.10.2025, v ktorej
súvislosti súd odkazuje na zvukový záznam z pojednávania v čase od 32:15 do 33:30 minúty, z obsahu
ktorej vyplýva vyjadrenie konateľa žalobcu na otázku súdu, v akom rozsahu považuje práce žalovaným

za vykonané, že práce, ktoré boli vykonané, boli víziou do budúcna, keď pán B. prestal v polovici
novembra komunikovať, vízia bola prázdna. Tie odhady sú možno maximálne na 5.000,- eur. Rovnako
aj z emailu konateľa žalobcu zo dňa 05.12.2023 (č.l. 142 spisu) vyplýva, že zo strany žalovaného
boli žalobcovi čiastočne dodané služby, hoci sumu 20.000,- eur žalobca nepovažuje za adekvátnu
odplatu. Vyjadrenie konateľa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.10.2025 nemožno považovať

za uznanie záväzku žalovaného v právnej rovine, avšak v kontexte všetkých skutočností, ktoré vyšli
v priebehu konania najavo, možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnému splneniu
jeho záväzku v rozsahu, za ktorý mu patrí odplata v sume 5.000,- eur, tak ako jej výšku odhadol
sám konateľ žalobcu. Výsledky vykonaného dokazovania zároveň neumožňujú súdu prijať záver, že
by žalovaný vykonal pre žalobcu plnenia, za ktoré by mu patrila odplata vo výške fakturovanej, t.

j. 20.000,- eur bez DPH resp. vo výške presahujúcej sumu 5.000,- eur, ktorú ako dôvodnú pripustil
konateľ žalobcu na pojednávaní. V záujme spravodlivého vysporiadania vzájomných práv a povinností
žalobcu a žalovaného súd považuje žalobcom poskytnutý preddavok za spotrebovaný činnosťou
žalovaného v rozsahu 5.000,- eur, tak ako ho pripustil resp. odhadol sám konateľ žalobcu. K ukončeniu
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo dohodou, kedy žalobca po úmrtí p. B. oznámil

konateľke žalovaného, že nemá už ďalej záujem v právnom vzťahu pokračovať, čo žalovaný akceptoval.
Ukončením záväzkovoprávneho vzťahu vznikol žalobcovi nárok na vrátenie nespotrebovanej časti
poskytnutejzálohynačinnosťžalovaného.Vzhľadomnauvedenésúduložilžalovanémupovinnosťvrátiť
žalobcovi nespotrebovanú časť preddavku poskytnutého na dojednané zmluvné plnenie, a to vo výške
15.000,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby

žalovanému, kedy skoršia výzva žalobcu adresovaná žalovanému na vrátenie poskytnutého preddavku
v konaní tvrdená ani preukázaná nebola. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, v ktorej žalobca potvrdil
vykonanie činnosti resp. zmluvného plnenia žalovaným a toto odhadol cenou vo výške 5.000,- eur, bola
žaloba žalobcu vrátane zodpovedajúceho úroku z omeškania zamietnutá. Žaloba bola zamietnutá aj
v prevyšujúcej časti doby omeškania od 26.06.2024, ktorý počiatok omeškania žalovaného so splnením

peňažného záväzku voči žalobcovi žalobca v konaní nepreukázal.

27. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca v prejednávanej veci uplatňoval nárok na zaplatenie
sumy 20.000,- eur. Úspešný bol v časti o zaplatenie sumy 15.000,- eur, jeho žaloba bola zamietnutá
v časti o zaplatenie sumy 5.000,- eur. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje sumu 10.000,- eur, čo vo
vzťahu k hodnote predmetu sporu je 50 %. V uvedenom rozsahu súd priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade

s ustanovením § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).