Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoEk/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310216762
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4310216762.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., IČO: 41 253 841, o vymoženie 1 415,83 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 1. júla 2024 č. k.

12Er/1163/2010-57 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 6. marca 2025 č.
k. 12Er/1163/2010-122 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice
pod sp. zn. 12Er/1163/2010 za neprípustnú (I.), exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.
zn. 12Er/1163/2010 zastavil (II.) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Jakubcovi trovy exekúcie v sume 39,83 eura, a to do troch dní odo dňa doručenia tohto
uznesenia (III). Rozhodnutie právne odôvodnil § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, §
58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona

o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 a § 879l Občianskeho
zákonníka a uviedol, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. dňa
03. 11. 2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská,a.s.sp.zn.SR07537/10vydanýrozhodcomD.E.F.zodňa20.09.2010,ktorýnadobudol

právoplatnosť dňa 11. 10. 2010 a vykonateľnosť dňa 14. 10. 2010. V exekučnom titule bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1 415,83 eura spolu s príslušenstvom, ako
aj trovy konania. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere č.
403700058zodňa23.09.2009,vktorejbolpovinnýoznačenýakofyzickáosobaazároveňajakofyzická
osoba podnikateľ s uvedením obchodného mena, miesta podnikania, identifikačného čísla osoby a čísla
v Živnostenskom registri, pod ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť. Súčasťou zmluvy boli všeobecné

podmienky poskytnutia úveru, kde citoval bod 15., ktorým bola rozhodcovská doložka. Preskúmaním
spisu zistil, že v danom prípade sa bude vzťah medzi účastníkmi konania posudzovať ako spotrebiteľský
právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy
jednoznačnevyplýva,žesajednáospotrebiteľskýúver,pretožeZmluvaoúvereč.403700058zodňa23.
09. 2009 spĺňa atribúty zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch zmluvu o úvere uzavrel veriteľ – oprávnený v rámci podnikateľskej činnosti (podľa výpisu z

obchodného registra) s povinným ako dlžníkom, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutejveriteľom spotrebiteľovi podľa § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené preto ide
o spotrebiteľský vzťah v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka § 2 písm. a) a b) Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

1.2. Požiadavka na predmet zmluvy v súlade s podnikateľskou činnosťou druhej zmluvnej strany pre
záver o nespotrebiteľskom vzťahu je odôvodnená predovšetkým tým, že podnikateľ má profesionálne
zručnosti viažuce sa k predmetu zmluvy, a preto od neho možno očakávať a aj požadovať vyššiu
znalosť predmetu zmluvy a obsahu vzájomných práv a povinností z takto uzatvorenej zmluvy ako u

„bežného spotrebiteľa“. Pokiaľ však, ako aj v tomto prípade, ide len o vyplnenie údajov o identifikačnom
čísle povinného do vopred predtlačeného formulára zmluvy, nemožno mu v danom prípade nepriznať
postavenie spotrebiteľa. Zvlášť, ak pri výkone exekúcie je postihnutý všetok majetok povinného, nie len
majetok súvisiaci s jeho podnikateľskou činnosťou. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorého časť citoval.

1.3. Na základe uvedeného súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, či už vo forme osobitnej písomnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Oprávnený ako veriteľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v bode 15 bola uvedená rozhodcovská

doložka. Súd dospel k názoru, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzavretá,
pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to i napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka síce dáva zmluvným stranám na výber
riešenie sporov cestou rozhodcovského konania alebo príslušného súdu, avšak samotný výber je na
účastníkovi konania, ktorý začne konanie skôr, a teda v praxi dodávateľ, ktorý si na prejednanie sporu

vyberie konanie pred rozhodcovským súdom. Mal za preukázané, že takto koncipovaná rozhodcovská
doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ mohol zmluvu iba ako celok prijať za
účelom poskytnutia finančných prostriedkov oprávneným. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v

zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia mal súd za to, že exekučný titul predložený oprávneným
je v rozpore so zákonom, a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní účinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie.

1.4. Čo sa týka trov exekúcie, súd preskúmal vyčíslenie trov predložených súdnym exekútorom a dospel
k záveru, že toto vyčíslenie bolo v úplnom súlade s Vyhláškou MS SR č. 288/1995 Zb., a preto mu priznal
plnú sumu vyčíslených trov exekúcie.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že v postavení veriteľa uzavrel s povinným v
postavení dlžníka dňa 23. 09. 2009 Zmluvu o úvere č. 403700058, na základe ktorej sa zaviazal povinnej

poskytnúť úver vo výške 600 eur. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Poukázal na to, že zmluvné strany sa môžu
dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, ako tomu
došlo v predmetom spore. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami

Obchodného zákonníka. Povinný s ním uzavrel zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strany zmluvy o úvere sa uvádza, že
dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Predložením zmluvy
o úvere, ako aj VPPÚ si splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi

a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka
bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva
alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo
pred všeobecným súdom. Poukázal na to, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v časeuzatvorenia zmluvy o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka,
dohodnutá medzi ním a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania

alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného,
aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v
súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu
nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú

zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
stranou (oprávneným), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380

ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti
a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 3. novembra 2010,

kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, sp. zn. SR 07537/10, ktorý mal nadobudol právoplatnosť dňa 11. 10. 2010 a vykonateľnosť
dňa 14. 10. 2010. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 22. 12. 2010 žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, zmluvou o úvere so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným titulom a plnomocenstvom. Poverením zo
dňa 27. 01. 2011 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súd prvej inštancie
následne rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 exekúciu zastaví súd na návrh

alebo aj bez návrhu.

11. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní
oprávneným odvolací súd uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonanázásahom do absolútnych majetkových práv povinnej osoby, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a
predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá
jej bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinná osoba ručí celým svojím

majetkom a oprávnená sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Na
druhej strane je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinnej osoby, i práva
tretích osôb pred nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného
výkonu rozhodnutí. Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže
vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje

zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinnej
osoby. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje
neprípustnosť exekúcie (úplnú alebo čiastočnú). Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon
(medzi nimi aj § 57 Exekučného poriadku). Každý z týchto dôvodov neprípustnosti (všeobecných alebo
osobitných) má za následok zastavenie exekúcie. Zastavením exekúcie rozumieme procesný úkon
(uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po

zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj
procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

12. V zmysle vyššie uvedeného sa exekučné konanie môže vykonávať len na uspokojenie skutočne
existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje

na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinnej osoby. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto
princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti
exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku, prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného
poriadku alebo osobitného zákona. V zásade ide o dôvody týkajúce sa exekučného titulu, pochybení
pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov, prípadne o okolnosti spojené s

hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Jedným z uvedených dôvodov „in
concreto“ je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra
2014, ktorý sa z hľadiska svojej imanencie vzťahuje aj na skutočnosť, že rozhodnutie predložené ako
exekučný titul je nulitným právnym aktom.

13. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným
a povinným správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľská zmluva je vo všeobecnosti
definovaná v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Námietku, že uzatvorená zmluva má povahu absolútneho
obchodu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže z obsahu zmluvy o úvere takáto skutočnosť

nevyplýva a oprávnený nepreukázal, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal postavenie
spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o
úvereakospotrebiteľskú.Správneuviedol,ženaspotrebiteľskomcharaktereuzatvorenejzmluvyoúvere
nič nemení skutočnosť, že v zmluve bol predtlačený text prehlásenia dlžníka, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania. Vzhľadom na to, že povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba

- podnikateľ (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živn. reg.) a zároveň aj ako fyzická osoba
(meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo OP), nemožno zo zmluvy jednoznačne určiť, či zmluvu
uzavrelakofyzickáosobapodnikateľalebolenakofyzickáosoba.Skutočnosť,žepovinnýpodniká,sama
o sebe neznamená, že mu musia byť poskytované finančné prostriedky vždy len za účelom podnikania.
Keďže oprávnený v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že povinný pri

uzatváraní úveru konal ako podnikateľ a úver si bral na podnikanie, súd prvej inštancie na predmetný
právny vzťah správne aplikoval spotrebiteľské právne normy, pretože v prípade pochybností o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

14. Reagujúc na námietky oprávneného, uvádzané v odvolaní, odvolací súd osobitne poukazuje na

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012

sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednaťrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú
v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).

15. K odvolacej námietke oprávneného, že predmetná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradná, a
že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
odvolací súd nahliada ako na nedôvodnú. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil a posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a to aj v spektre aplikačnej praxe súdov SR, v ktorej bol viac krát vyslovený právny záver, podľa
ktorého rozhodcovská doložka resp. zmluva, ktorá síce umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom

a štátnym súdom, ale ak by dodávateľ inicioval (začal) rozhodcovské konanie skôr (ako prvý),
dosiahol by nad spotrebiteľom dominanciu, na základe ktorej by bol spotrebiteľ povinný riešiť spor
v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože svojím obsahom a významom
konštituuje hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal

spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť.Neprijateľnározhodcovskádoložkajeabsolútneneplatná(§53ods.5Občianskehozákonníka)a
je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

16. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v Občianskom zákonníku. Predkladanie zmlúv obsahujúcich rozhodcovskú doložku spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti zmluvy, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je
neakceptovateľné,abyporušovateľprávapresúvalzodpovednosťnaslabšiustranuajevylúčené,abyza

takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Na strane oprávneného je dôkazné bremeno
preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené
žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky.
Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne
vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať.

17. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné túto považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

18. Z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval odvolací súd za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci

konať a rozhodnúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §
262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o
výškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovaťpodľa§262ods.2CSPsúd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v
zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. februára 2018).Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).