Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10T/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010558
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Drúžková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1624010558.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. januára 2026 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom C. D. XXX/XX, E.,

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase, najskôr však od 02.11.2022 na starom cintoríne v Malackách, sa vydával za
pracovníka z Kamenárstva Adam – Ruža, kedy oslovil poškodenú F. B., nar. XX.XX.XXXX s ponukou
opravy hrobového miesta s číslom A179, po jej nebohom manželovi G. B., ktorý sa nachádza na starom
cintoríne v Malackách, ktorá mala spočívať vo vybudovaní betónového základu na ohradu okolo hrobu,
výmeny ohrady okolo hrobu a výmeny betónového základu pod pomníkom, pričom pod touto zámienkou

vylákal od poškodenej hotovosť, najprv vo výške 450 €, na hrobovom mieste žiadnu prácu nevykonal
a následne pod tou istou zámienkou dňa 07.11.2022 vylákal od poškodenej ďalšiu hotovosť vo výške
1.000 €, pričom ani potom žiadnu prácu na hrobovom mieste nevykonal a prevzaté finančné prostriedky
doteraz nevrátil, čím uviedol poškodenú F. B., nar. XX.XX.XXXX do omylu a spôsobil jej škodu v celkovej
výške 1.450 €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný
zákon“).

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 42
ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona

súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2
(dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v trestnom rozkaze Mestského súdu Bratislava I zo dňa 23.08.2024, sp. zn. 0T/609/2024,
právoplatnom dňa 23.08.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú F. B., narodenú XX.XX.XXXX v H. I.,
trvale bytom X. XXXX XX/XX, H., s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 21.11.2024 Okresnému súdu Malacky obžalobu
číslo 1 Pv 338/23/1106-20 zo dňa 20.11.2024 na obžalovaného A. B., pre zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný A. B. písomným podaním zo dňa 17.11.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2025,
namietol zaujatosť konajúcej samosudkyne z dôvodu, že sa pozná priamo s poškodenou F. B.
a na tomto základe žiadal o odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku. Na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.11.2025 obžalovaný doplnil, že o zmienenom dôvode zaujatosti
samosudkyne sa dozvedel v deň, keď podanie vyhotovil a to od spoluväzňa pri výkone ochranného

liečenia. Ďalej uviedol, že namieta celý súd, nakoľko podľa jeho názoru poškodená pani B. pozná celý
súd a nevie, či aj niekedy nebola zamestnaná na tomto súde, keďže býva Malackách. Z tohto dôvodu
navrhol, aby vec bola prikázaná Mestskému súdu Bratislava I.

Uznesením Okresného súdu Malacky z 20.11.2025 sp. zn. 10T/10/2024 bolo rozhodnuté tak, že podľa

§ 32 ods. 3 Trestného poriadku samosudkyňa Mgr. Denisa Drúžková nie je vylúčená z vykonávania
úkonov trestného konania, ktoré je na Okresnom súde Malacky pod spisovou značkou 10T/10/2024
vedené proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. d) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote obžalovaný sťažnosť.

Spisový materiál Okresného súdu Malacky sp. zn. 10T/10/2024 bol dňa 11.12.2025 predložený na
rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, pričom k návrhu obžalovaného na odňatie veci Okresnému
súdu Malacky a prikázanie veci Mestskému súdu Bratislava I sa vyjadrili aj všetci sudcovia Okresného
súdu Malacky, ktorí sa necítia vo veci obžalovaného A. B. zaujatí, obžalovaného a poškodenú osobne
nepoznajú.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 18.12.2025 sp. zn. 4Tos/144/2025 sťažnosť obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Malacky z 20.11.2025 sp. zn. 10T/10/2024 zamietol a ďalej uznesením
z18.12.2025sp.zn.4Nto/12/2025rozhodoltak,žetrestnávecobžalovanéhoA.B.vedenánaOkresnom
súde Malacky pod sp. zn. 10T/10/2024 sa tomuto súdu neodníma.

Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania konaného dňa 29.01.2026 predložil písomné podanie
zo dňa 29.01.2026, v ktorom opätovne žiadal o odňatie a prikázanie veci inému súdu ako Okresný
súd Malacky, po doplnení ústne do zápisnice inému súdu v obvode iného krajského súdu. Obžalovaný
v písomnom podaní namietal zaujatosť konajúcej samosudkyne Mgr. Denisy Drúžkovej ako aj zaujatosť

všetkých sudcov Okresného súdu Malacky a prokuratúry Malacky dôvodiac tým, že celý čas od OČTK ažpo pojednávanie nikto nerešpektuje, že sa skutok, pre ktorý je obžalovaný, nestal a žiadneho trestného
činu sa nedopustil. Sama poškodená od začiatku tvrdí a uvádza, že sa voči nej nedopustil žiadneho
trestného činu a ani sa necíti podvedená. Poškodenej syn je násilný a neustále navádza súd, aby sa

na neho viedlo toto súdne konanie. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa nedopustil žiadneho trestného činu
a je zhrozený ako mohol prokurátor túto vec odovzdať sudkyni ako trestný čin. Je mu vyčítaná trestná
minulosť, no poškodená mu od začiatku potvrdzuje jeho obhajobu.

Samosudkyňa po oboznámení písomného podania obžalovaného predloženého na hlavnom

pojednávaní a po vyjadrení obhajkyne obžalovaného a prokurátorky uviedla, za súčasného stotožnenia
sa s takýmto postupom zo strany prokurátorky, že podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku sa o námietke
zaujatosti vznesenej obžalovaným nekoná, keď najmä nebola vznesená bezodkladne (obžalovaný
uvádza okolnosti súvisiace s podaním obžaloby) a dôvodom je len riadny procesný postup. Zároveň,
v neposlednom rade námietka neobsahuje žiadne dôvody uvedené v § 31 ods. 1 Trestného poriadku.
Samosudkyňa ďalej oboznámila prítomné procesné strany, že o predmetnom návrhu obžalovaného na

odňatie a prikázanie veci inému súdu sa podľa § 23 ods. 3 Trestného poriadku konať nebude, pretože
tento je založený na tých istých dôvodoch (zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Malacky), pre
ktorý už bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vyššie. Pokiaľ mal obžalovaný za to, že ide o nový návrh na
odňatie a prikázanie veci inému súdu, keďže sú tam uvádzané iné skutočnosti odôvodňujúce zaujatosť
sudcovtunajšiehosúduakeďžeobžalovanýnavrhujeprikázaťvecinémusúduvobvodeinéhokrajského

súdu než Krajského súdu v Bratislave, k tomu súd navyše uvádza, že za situácie, kedy skutočnosti
uvádzané obžalovaným v predmetnom písomnom podaní súd nebral ako relevantnú námietku, ktorá
by zakladala podklad na rozhodovanie o zaujatosti, nebol daný dôvod ani na konanie o návrhu na
odňatie a prikázanie veci inému súdu vychádzajúcemu z takto uplatnenej námietky zaujatosti. Súd
pritom svoj postup opiera aj o právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v konaní vedenom pod

sp. zn. 1Ndt/3/2021, kde najvyšší súd v oznámení Krajskému súdu v Trenčíne uvádza okrem iného
nasledovné: „Najvyšší súd SR nevidí logickú prekážku v tom, aby ustanovenie § 32 ods. 6 Trestného
poriadku nebolo možné per analogiam uplatniť aj vo vzťahu k § 23 ods. 1 Trestného poriadku v
spojení s § 31 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku. Obe citované ustanovenia Trestného poriadku totiž
upravujú totožnú oblasť právnej úpravy, ktorou je otázka zaujatosti zákonného sudcu. Ak § 32 ods.

6 Trestného poriadku významovo bráni vznášaniu neodôvodnených námietok zaujatosti za účelom
zabránenia obštrukciám pri vykonávaní procesných úkonov podľa Trestného poriadku s tým dôsledkom,
že o nich súd vôbec nekoná, použitím teleologického výkladu (výkladu prostredníctvom optiky účelu
a zmyslu právnej normy) neexistuje rozumný dôvod, aby naposledy uvedené ustanovenie Trestného
poriadku nebolo možné analogicky použiť aj v konaní o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa §23

ods. 1 Trestného poriadku. Takáto aplikácia prostredníctvom analógie umožní vo veci plynulo konať a
eliminovať prípadné obštrukčné konania zo strany osôb podávajúcich príslušný návrh, pričom zároveň
nemožno dospieť k záveru, že by takýto výklad bol vo vzťahu k právam osoby, proti ktorej sa vedie
trestné konanie neprimerane reštriktívny.“ Súd poukazuje taktiež aj na Návrh na prijatie stanoviska
trestnoprávneho kolégia NS SR k zjednoteniu výkladu ustanovenia § 23 Trestného poriadku pod sp.

zn. Tpj XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci podľa
§ 23 Trestného poriadku patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov
trestného konania. Rozhodujúcou je v tomto smere existencia niektorého z dôvodov vylúčenia podľa
§ 31 Trestného poriadku, ktorý musí byť daný u všetkých sudcov príslušného súdu, resp. v prípade
krajského súdu u všetkých sudcov dotknutého kolégia. Preto ak sa podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku

o námietke zaujatosti vznesenej voči konkrétnemu sudcovi, ktorá je založená na iných dôvodoch ako
na dôvodoch § 31 Trestného poriadku, nekoná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie
o vylúčení ani konkrétneho sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie
veci, ktorý je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči všetkým
sudcom príslušného súdu (argumentum a minori ad maius).

Obžalovaný ďalej na začiatku hlavného pojednávania konaného dňa 29.01.2026 uviedol, že by chcel
navrhnúť zmenu obhajkyne, chcel by si zvoliť nového obhajcu, nakoľko k súčasnej ním zvolenej
obhajkyni nemá dôveru. Následne samosudkyňa obžalovanému uviedla, že podľa § 36 ods. 4 Trestného
poriadku za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá obvinený, takže nie je žiaden dôvod, aby sa

hlavné pojednávanie nemohlo vykonať, pretože jeho obhajkyňa je prítomná na hlavnom pojednávaní.
K uvedenému je potrebné dodať, že zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej len „novela“) sa od 01.09.2011 preniesla zodpovednosť za včasné zvolenie si obhajcu,resp. za zmenu obhajcu na obvineného. Podľa dôvodovej správy k novele, úprava ustanovenia § 36
Trestného poriadku vychádzala z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, uverejneného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 4/2010. Zákonodarca touto novelou reagoval

na opakujúce sa prípady špekulatívnych výmen obhajcu tesne pred konaním hlavných pojednávaní
alebo verejných zasadnutí, čo spôsobovalo neopodstatnené predlžovanie súdnych konaní, prípadne
odďaľovalo správoplatnenie prvostupňových rozhodnutí a v konečnom dôsledku viedlo k vyhýbaniu sa
výkonuuloženýchtrestov.Vzhľadomnavyššieuvedenésúdhlavnépojednávaniedňa29.01.2026riadne
vykonal a na tomto pojednávaní aj vo veci rozhodol. V tomto kontexte súd považuje za potrebné zároveň

poukázať na vyjadrenie samotného obžalovaného, ktorý po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku výslovne uviedol, že by chcel zrušiť svoj návrh na zrušenie obhajcu
a ponecháva si naďalej ním doposiaľ zvolenú obhajkyňu JUDr. Žvachovú.

K vykonanému dokazovaniu

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom svedkov
J. B., K. J. a L. J., súd prehratím oboznámil zápisnicu o výsluchu svedkyne poškodenej F. B., prečítal
zápisnicu o výpovedi z prípravného konania svedkyne M. B., ďalej súd oboznámil podstatné listinné
dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to najmä objednávku č. l. 36, osvedčenie o živnostenskom oprávnení
na meno J. N. st. č. l. 38, objednávku č. l. 55, správu Tatra banky, a.s. zo dňa 16.03.2023 č. l. 60-68,

správu obce Zavar zo dňa 11.07.2023 č. l. 70, správu obce Kostolná pri Dunaji zo dňa 10.07.2023
č. l. 72-73, výpisy zo živnostenského registra č. l. 87-88, rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn.
6T/97/2018 zo dňa 29.04.2019 č. l. 98, lustráciu v systéme AVÍZO č. l. 105, trestný rozkaz Mestského
súdu Bratislava I sp. zn. 58T/36/2025 zo dňa 28.07.2025 č. l. 164; zo spisového materiálu Mestského
súdu Bratislava I sp. zn. 0T/609/2024 – obžalobu zo dňa 22.08.2024 č. l. 67, zápisnicu o výsluchu

obvineného zo dňa 23.08.2024 č. l. 73, trestný rozkaz zo dňa 23.08.2024 č. l. 75; a ďalej aktualizovaný
odpis registra trestov obžalovaného, ako i výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
obžalovaného. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. vypovedal, že to, čo uvádza pani B., nie je pravda. Zobral zálohu, to berie od každého,
keď ide o kompletný pomník. Neurčil čas dodania, lebo mal vtedy veľa objednávok. Poškodená mu
nedala pravdivé telefónne číslo, tak sa s ňou nevedel spojiť. Bol o tom upovedomený aj vyšetrovateľ
pán J.. On ho poslal osobne za pani poškodenou, aby sa dohodli. Namiesto dohody boli z jej
strany, aj synovca len nadávky, urážky, že je podvodník. On sa chcel len dohodnúť, či urobí práce

alebo vráti peniaze. Nakoniec práce urobil, dokonca aj navyše. Keď bol na tom cintoríne, tak pani
poškodená oslovila neho, že hľadá kamenárov. Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že pracoval
v kamenárstve O. D. asi 8-9 rokov, po skončení školy ho bral strýko na fušky. Toto kamenárstvo bolo
v roku 2022 činné v oblasti Záhoria, aj Bratislava, Nové Mesto. Aj dohadoval zákazky pre strýka.
Teraz už nemá oprávnenie na vykonávanie rekonštrukčných prác na hroboch, mal živnostenský list,

nie výučný list, teraz už to má pozastavené. Mali aj povolenie prevádzkovateľa, všetko bolo vybavené
aj na Mestskom úrade. Boli tam aj mestskí policajti, keď pokladali kameň. Poškodená oslovila neho,
robili hrob vedľa, hovorila, že by potrebovala niečo opraviť. Vtedy sa prvýkrát stretli. Ešte mu aj hovorila,
že predtým mala nejaké problémy s kamenármi. Prevzal zálohu 400,- eur a 1.000,- eur. Dohodli sa,
vypísala sa objednávka, vypýtala sa záloha. Práce vykonali ešte naviac, lebo meškal, tak sa chcel

odvďačiť. Menili sa rámy, plus zadarmo zakryl hrob, betónoval sa základ. Štyroch robotníkov musel platiť
– pomáhal mu strýko, ktorý má to kamenárstvo, ďalší strýko a muž krstnej. Na objednávku nenapísal
dodaciu lehotu. Materiál kúpil on v L. P., firma Kameň mramor. Okrem poškodenej urobil už veľa hrobov.
Nepracoval v inej oblasti než kamenárstvo. Bol právoplatne odsúdený za podvod na staršej osobe
v súvislosti s opravou hrobov. Na otázky obhajkyne obžalovaný ďalej uviedol, že sa stretol aj s deťmi

poškodenej, fyzicky ho napadli aj jej vnuk, či kto to bol, že je podvodník, že to rušia, už ale bola
objednávka vypísaná. Pokiaľ ide o spomínané predchádzajúce odsúdenie, tam dostal dostačujúci trest.
Objednávku poškodená podpísala hneď na tom cintoríne, zálohu 400,- eur dostal na druhý deň, 1.100,-
eur asi o týždeň. Neho to stálo asi 1.500 -1.600 eur, bežne berú 2.300 - 2.400 eur, ak ide o kompletný
hrob,dvojhrobvychádzaasi3000,-eur.Ponúkaldeťompoškodenej,žeimvrátipeniaze,nedalosasnimi

aledohodnúť,fyzickyhonapadli,takodišiel.Pýtalsa,čobudestýmkameňom,užhomalkúpenýanemal
ho komu ponúknuť, tie kamene majú špeciálne rozmery. Kameň mu bol dodaný približne december 2022
alebo január 2023, povedal, že počkajú až sa trocha oteplí, že teraz sa to nedá robiť. Syn ani nebol pri
objednávke, poškodená obžalovaného ani neurgovala, to všetko jej syn. Nakoniec mu potom volali, žesa im hrob páči, že sa ospravedlňujú, že pôjdu na políciu a zoberú oznámenie späť. Na faktúre bola
ako zhotoviteľ uvedená L. J.. Má k dispozícii aj objednávku. Poškodená mu dala nesprávne telefónne
číslo, nemohol ju informovať, druhýkrát sa stretol už s jej synom. Na doplňujúcu otázku samosudkyne

obžalovaný uviedol, že objednávku podpisoval on a pani B..

Postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bola oboznámená prostredníctvom technického
zariadenia svedecká výpoveď poškodenej F. B. z prípravného konania zo dňa 09.10.2023. V tejto
výpovedi poškodená – svedkyňa uviedla, že si už nepamätá na udalosti okolo opravy jej hrobového

miesta z roku 2022. Spomína si však na kamenárov zo Zohora, ktorí jej dali hrob dokopy a pamätá si,
že im dávala peniaze dopredu, keď ešte nebolo nič urobené. Raz išla vybrať peniaze do banky a oni
ju čakali pod mostom. Potom odišli. Od vtedy ako jej opravovali hrob kamenári zo Zohoru, už jej nijaké
práce na hrobe urobené neboli.

K oboznámenej výpovedi poškodenej obžalovaný uviedol, že poškodená nehovorila o nich, ale o tej

firme, ktorá ju pred nimi oklamala a urobili jej to celé zle. Poukázal na to, že oni práce urobili až po
výsluchu poškodenej.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná svedecká výpoveď svedkyne M. B., ktorá
vypovedala, že niekedy na jeseň 2022 prišli s otcom J. B. navštíviť babku F. B. do Malaciek. Našli ju na

cintoríne pri hrobe jej dedka aj s nejakým pánom. Preberali potom aj s jej otcom nejakú opravu hrobu
za cca 700 eur. Ten pán povedal, že je z kamenárstva O. D.. Dohodli sa, že na druhý deň pôjde babka
s tým pánom do banky a vyberie zvyšnú časť sumy za opravu hrobu. Pamätá si, že babka už dala tomu
pánovi nejaké peniaze predtým, ako zálohu asi 300 eur. Celú vec potom riešil jej otec. Ešte raz ten pán
prišiel za babkou, keď tam bola aj s bratom. Nevie, čo chcel, lebo začala na neho kričať, že je podvodník

a on odišiel.

Na hlavnom pojednávaní svedok J. B. vypovedal, že predtým sa s pánom obžalovaným nepoznal,
prvýkrát sa stretli pri hrobovom mieste jeho otca, keď prišli aj s dcérou navštíviť jeho mamu, našli ju
na cintoríne aj s pánom B.. Hovorilo sa o tom, že sa zaoberá opravou pomníkov, potvrdil, že už prijal

450,- eur, dohodlo sa, že mama pôjde vybrať ešte 700,- eur. Nakoniec vybrala 1000,- eur. Nikdy mu
obžalovaný nevysvetlil to navýšenie, on to neriešil, bolo dohodnuté, že sa vykonajú práce. Práce sa
však nekonali dlhší čas, viackrát ho kontaktoval, stále sa vyhováral napr. že je zlé počasie. Ešte raz
prišiel, keď boli u mamy, svedkov názor je, že prišiel pýtať ďalšie peniaze, avšak keď zistil, že je tam,
zmenil rétoriku, že práce nestíha a vráti peniaze. Svedok dal obžalovanému aj číslo účtu. Následne až

potom ako bol obvinený, v januári 2024, boli práce vykonané, aj to sa jeho manželka alebo priateľka
chopila iniciatívy. Vtedy ho aj požiadali, aby stiahol trestné oznámenie. Nemal problém, ak budú práce
vykonané. Vyšetrovateľ J. mu ale povedal, že sa zmenili zákony a že už sa to nedá. K prvému kontaktu
medzi svedkom a obžalovaným došlo začiatkom novembra 2022. Na otázku, aký bol konkrétny obsah
dohody, pokiaľ ide o opravu hrobu, či si určili s obžalovaným aj lehotu na splnenie jeho záväzku a či im

dal nejaké potvrdenie o prijatí objednávky na opravu hrobu, svedok odpovedal, že sa mali vybudovať
základy na operné okraje, na ktorých sú tie dosky, malo sa vymeniť na čom stojí tá doska, na čom sú
písmená napísané. Presne si nespomína, čo všetko sa malo robiť. Lehota nebola nejaká pevne daná.
Obžalovaný sa vyjadril, že 2-3 týždne a bude to hotové. Neskôr im dala tá jeho priateľka papierik, ale
to už bolo vtedy, keď sa to začalo robiť. Potvrdenie o prijatí peňazí nemali, on aj hovoril mame, že

pokiaľ nebude mať potvrdenie o prijatí peňazí, aby mu nedávala peniaze, čo išla vybrať do banky, ale
mama mu tie peniaze dala. Pokiaľ ide o nejaké potvrdenie o prijatí objednávky, kde by bol uvedený
popis prác, ktoré obžalovaný má vykonať s uvedením aj prípadnej ceny za vyhotovenie diela resp. aj
približnéhočasurealizácieobjednávky,boloniečospísanéohľadneprác,sumabolapôvodnedohodnutá
na 1140,- eur, nakoniec sa ale vybrala vyššia suma, skutočne ale nevie kam sa podel ten papier. Pri

dohadovaní tejto objednávky sa obžalovaný predstavil, že je zamestnanec firmy O. D.. Poskytol aj link
na FB stránku, kde si mali pozrieť nejaké jeho práce, boli tam fotky nejakých hrobov, ale bola to len
FB stránka, nebola to žiadna oficiálna stránka. Svedok volal do tejto firmy O. D., oni mu povedali,
že tam obžalovaný nepracuje a že oni dopredu nepýtajú peniaze. Keď toto telefonicky konzultoval s
obžalovaným, tak mu povedal, že mu zle rozumel a potom mu povedal nejakú inú firmu, ktorej názov si

už ale nepamätá. V rámci dohadovania si zmieňovanej objednávky obžalovaný tvrdil, že musí vybaviť
stavebné povolenie. Povedal, že ako prevezme peniaze, ide hneď na Mestský úrad vybaviť stavebné
povolenie na tie základy, čo sa nestalo, nebol nič vybavovať. Túto skutočnosť si svedok neoveroval
na Mestskom úrade, ale myslí, že ako telefonoval s tou firmou O. D., oni povedali, že na toto netrebastavebné povolenie. Pri dohadovaní tejto objednávky tie začiatky konzultoval obžalovaný s mamou,
potom keď tam svedok prišiel, tak sa dohadovali tie ďalšie veci a na tom doplatku. Potom už výhradne
len svedok s ním komunikoval. Ďalej svedok uviedol, že od toho novembra 2022, ako sa to dohodlo,

sa nič na hrobe nerobilo, až do januára 2024, kedy už bol pán B. obžalovaný a chytila sa iniciatívy
jeho manželka alebo priateľka. Aj to prišli bez toho, aby niekomu niečo oznámili, začali rozoberať hrob,
mama bola z toho na prášky, volala aj políciu, ale to boli ľudia od obžalovaného. Pokiaľ ide o dôvody,
prečo obžalovaný nezačal s prácami na oprave hrobu, obžalovaný vždy hovoril, že má veľa práce alebo
je zlé počasie, na toto sa stále vyhováral. Obžalovaného urgoval aj telefonicky aj smskami, vždy sa

vyhováral alebo hovoril, že na budúci týždeň už sa to začne robiť, čo sa však nestalo. V smskách ho aj
upozornil, že podá naňho trestné oznámenie, ak sa to nezačne robiť, alebo nevráti peniaze. Ako často
to bolo nevie povedať, len potom ako podal trestné oznámenie, už s ním prestal komunikovať. Vtedy
mal starší telefón, ktorý vymenil, takže smsky sú preč. Po tom, čo sa stretli na cintoríne, už len raz sa
s obžalovaným stretli, keď prišiel za mamou, podľa svedkovho názoru pýtať peniaze. Raz tam bola aj
jeho dcéra so synom u mamy, vtedy sa tam tiež objavil pán B., ale oni ho vyhnali, kričali na neho, že je

zlodej, takže k nejakému dialógu neprišlo. Napokon si obžalovaný splnil svoj záväzok na opravu hrobu
v januári 2024, dali do poriadku ten hrob, aj keď neboli úplne spokojní, ale svedok už nechcel ďalej
túto situáciu hrotiť, chcel to mať už ukončené. Najväčší problém bol, že z jednej strany to bolo dobré,
ale z druhej urobili veľmi úzky chodníček, možno 10 cm, takže potom oslovili oficiálne kamenárstvo tu
v Malackách, ktoré im to zase prerobilo, čo stálo nemalé peniaze. Na otázky obhajkyne svedok ďalej

uviedol, že sa dozvedel dodatočne, že mamu už oslovili nejakí takíto ľudia, ktorí jej nasľubovali hory-doly,
vymámili od nej 6.500,- eur, ale či sa niečo robilo alebo nerobilo na tom hrobe, to nemôže potvrdiť, nevie.
Na túto prvú zákazku on trestné oznámenie nepodával, lebo sa to dozvedel neskoro, jeho sestra niečo
podávala, ale nevie či to bolo trestné oznámenie alebo čo. Ako už hovoril, keď prišli na tú návštevu,
našli mamu s pánom B. na hrobovom mieste, kde si to už dohadovali a oni to už potom len dokončili,

dohodla sa suma a práce. Toto popísané stretnutie mamy s pánom B. bolo asi už ich ďalšie stretnutie,
teda nie prvé, lebo na tomto popísanom stretnutí si nezobral pán B. od mamy uvádzaných 450,- eur,
tam len potvrdil, že tieto peniaze už prijal, keď sa ho na to pýtali. Svedok neprevzal potvrdenie o prijatí
objednávky od pána B., to práve hovoril mame, že keď pôjdu vybrať peniaze, aby mu ich nedávala
bez potvrdenia o prijatí. V objednávke lehota nebola uvedená žiadna, ako už hovoril, obžalovaný vtedy

povedal, že 2-3 týždne. Čo sa týka práce, tak tam sa mali robiť tie bočné steny, základy, podstavec pod
dosku. Presne ale už nedokáže špecifikovať, čo všetko sa malo robiť. Pokiaľ ide o materiál, z akého sa
to malo vyrobiť, to skutočne nevie názov toho kameňa. Materiál mal zabezpečiť pán B.. Svedok dostal
potom od tej manželky alebo priateľky vyúčtovanie, aké práce sa vykonali a aj suma tam bola uvedená.
Čo sa týka zľavy, bolo tam napísané, že sú tam vymenené aj vrchné dosky v hodnote 1000,- eur za

tie problémy, dlhé čakanie. Na otázku, či vie uviesť aspoň približne dátum toho posledného stretnutia
s pánom B. a toho stretnutia s jeho deťmi, svedok uviedol, že to skutočne presný dátum nevie, možno
niekedy v lete 2023. Pokiaľ ide o vykonané dielo, to čo mama chcela, to bolo spravené, ale ako už
hovoril, museli si to dať znova prerobiť kvôli tej úzkej uličke, lebo ľudia, čo majú hrob vedľa, by sa mohli
sťažovať. Svedok záverom uviedol, že nevie, či to súvisí s pánom B., ale mama mu hovorila asi 2-3

mesiace dozadu, že ju zasa čakal na cintoríne nejaký muž a hovoril jej, že ešte neskončili, že ešte bude
platiť, preto by chcel požiadať, aby už dali pokoj jeho mame.

Svedok K. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa dopočul, že A. má robiť nejakú zákazku, na
ktorú nemá oprávnenie, lebo on mal oprávnenie len na nejaké práce, tak ho požiadal, či mu to poskladá,

tak mu to poskladal on aj s jeho robotníkmi. Nakoľko sa to naťahovalo, lebo mal takisto veľa práce,
tak nemohol hocikedy, svedok B. reagoval tak, že obžalovaného ignorovali, že oni nechcú jeho robotu.
On už mal pomník zhotovený, ale oni ho ignorovali, nedvíhali mu telefón, drzí boli na neho, ešte ho
aj svedok B. sotil. A jeho matka je trošku bez zmyslov, staršia pani, keď si chceli dať spraviť pomník,
mali si ho dať robiť kamenárom, ktorí mali na to oprávnenie, nemali mu to dať urobiť. Predtým tam mali

podvodníkov zo Zohoru, ktorí zobrali 5000,- eur a prečo ich neudali? Svedkova firma sa volá Q. O. D..
Obžalovaný mu pomáhal s ich zákazkami, on ho to naučil, zaškolil ho, a keď mal menšie roboty, tie si
robil sám, nerobil žiadne podvody. Svedok nevie akú mali dodaciu lehotu v objednávke, tam to musí
byť v objednávke vypísané. Obžalovaný sa podieľal aj na jeho prácach. Od 14 rokov s ním robil, on ho
zaškolil, potom keď mal 18 rokov, založil si živnosť. Predmetný pomník bol z prírodného kameňa – žula

v hodnote 3000,- eur, čo zobral zálohu 800,- eur by nepostačilo ani na základ, nieto na celý hrob. Za
objednávaný materiál sa platí vopred, zadarmo nikto nedá ani v obchode. Je aj hotový produkt, ale tento
bol na mieru, preto sa to aj naťahovalo. Výroba tých komponentov, súčastí na pomník trvá cca mesiac,
môže to byť však aj polroka, ale keď do toho niečo dôjde, keď niekto ochorie, tak sa to naťahuje. Svedoksa osobne stretol s pani B. v deň montáže. On prišiel za ňou a išiel jej povedať, že dnes to bude mať
hotové. Pani bola nadšená, šťastná bola, keď videla akú prácu odviedol, ešte ho pobozkala, vypísali
objednávku, nemusela doplatiť žiadne peniaze, tak bola nadšená z toho, radosť mala a povedala, že to

pôde stiahnuť tú obžalobu. Stane sa aj svedkovi, že niekedy neurobí načas hrob, aj počasie nepraje,
potom sa to odďaľuje tie práce. So synom pani B. sa nestretol, ale počul, že je vulgárny a ignoroval,
nezdvíhal telefonáty, vulgárne mu nadávali aj pani aj on, on bol drzý a ešte aj sotil A. na cintoríne, nevie
čo je to za človeka, či je to rasista, keď takto reagoval. Chce ešte uviesť, že pred 10 rokmi robili kamenári,
ale neboli to kamenári, ale fušeri, amatéri pomník matke, zobrali 5000,- eur od nej, kamene poskladali

na tehly, bola to sfušovaná práca a vôbec ich neudal a pani si musela dať druhýkrát robiť pomník a platiť
zase znovu za to. A nech porovnajú predtým, čo mali postavené, ako mali pomník a teraz. Svedok nevie,
čo vlastne riešia a za 800,- eur ani základy by kamenári na pomníku neurobili. Naťahovalo sa to, ale na
to sú aj dôvody. Ďalej svedok uviedol, že vyúčtovaciu faktúru vystavila L., ale myslí, že keď bola práca
dokončená, tak aj on vypisoval príjmový papier, ešte záruku tam dával 3 roky, tá objednávka nevie kam
zmizla. Objednávku by mala mať pani B. aj L., lebo keď sa píše objednávka alebo faktúra, tak sa dáva

dvojmo, jej podpis aj jeho, s podpismi aj s pečiatkou. Pani J. je jeho neter. Svedka kontaktovala polícia,
pričom im uviedol, že A. u neho robieval aj robí, menšie zákazky si robí sám, tak si pomáhali navzájom.
Na otázku prokurátora, či svedkova výpoveď resp. údaje, ktoré uvádza vo vzťahu k poškodenej B. resp.
kopravejejhrobu,satýkajúobjednávkyzodňa14.01.2024,ktorájezaloženávspiseaktorúmupredložil
na nahliadnutie, svedok odpovedal, že áno.

Svedkyňa L. J., družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že okolnosti opravy hrobu
pani B. boli také, že pani B. s pánom B. spísali objednávku, mala sa robiť iba ohrada hrobu, na
objednávke termín dodania uvedený nebol. Záloha sa brala na dvakrát, čakalo sa na kameň, ten bol
vyrábaný na mieru, bol tam ale aj zlý prístup, aj počasie neprialo, zároveň v tom čase mali na cintoríne

v Malackách problém so R., preto sa to trošku oddialilo. Volali s pani B., že to bude trošku trvať, povedala,
že dobre, že počká. Do toho volal syn, že od cigáňov nechce nič. H. sa s ním aj stretol, aj do neho
strkal, že klamú. Boli v kontakte s pani B., že chce, aby to robili. Medzitým to išiel jej syn udať, o čom oni
nevedeli. Hrob je hotový, záloha tam bola len do 900,- eur si myslí, oni jej urobili komplet hrob v cene
3000,- eur, ďalšie peniaze nevzali, ešte odviezli aj starý hrob, pani na cintoríne plakala, bola spokojná.

Čo vie, predtým ju oklamali iní kamenári o 5000,- až 7000,- eur. Toto ale podľa svedkyne nebol podvod,
len tam bola dlhšia doba, ale na objednávke nebola dodacia doba, predĺžilo sa to, ale aj preto, lebo syn
sa im vyhrážal. Sú tam vykonané aj práce navyše, ale peniaze navyše nezobrali. Svedkyňa potvrdila,
že pozná pána K. J.. Chodili si niekedy vypomáhať, lebo oni sú tiež kamenári, keď oni potrebovali, tak
im šiel pán B. pomôcť, alebo naopak oni im. Aj na tomto hrobe pani B. im vypomáhal, tiež to skladal

on. Svedkyňa ďalej vypovedala, že sa rozprávali s pani B., keď došlo k tej potýčke so synom, povedala
jej, že nebudú sa vnucovať, biť sa, že nikto nebude nikoho ponižovať. Volali jej, či chce to mať teda
zhotovené alebo majú vrátiť peniaze. Ona do telefónu plakala, že to chce mať spravené, že syna si
nemajú všímať, že on jazdí na kamióne, nestará sa o ňu. Záloha, ktorá sa vybrala od poškodenej, bola
použitá na kameň. Pokiaľ ide o to, koľko v priemere trvá vyrobenie kameňa na mieru, môže to byť aj pol

roka. Pán J. podniká pod názvom Kamenárstvo Ruža. Čo sa týka spomínaných problémov so R., už sa
s nimi naťahujú 12 rokov, odkedy začali podnikať. Oni si myslia, že Malacky a Láb, všetky tie cintoríny
patria im. Keď vidia iných kamenárov na cintoríne, vždy už je problém, ide sa do bitky, preto sa tomu
vždy snažia vyvarovať. Ďalej svedkyňa uviedla, že faktúru za tieto práce vystavila ona, má živnostenské
oprávnenie na kamenárske práce. Záverom ešte doplnila, aby upresnila, ako je to s tými R., ono keby

videla, že sú na cintoríne, tak by tam nešla, aby nedošlo k nejakému konfliktu, radšej by počkala 2-3
dni alebo aj týždeň.

Z objednávky č. l. 36 súd zistil, že v tejto je ako odberateľ uvedená B. F., X. XXXX XX, XXXX XXX XXX;
ako dodávateľ je uvedené Q., XXXX XXX XXX, P. a vedľa IČO: 51831171. V časti objednávky označenej

ako Názov a druh tovaru je uvedené: 1. Kompletný pomník KOFY BRAUN, 2. Nový základ, demontáž
hrobu; cena spolu 1.300 €. Na objednávke sa nachádzajú dva podpisy, dátum spísania objednávky
uvedený nie je, rovnako ako ani dátum dodania diela.

Zo správy Tatra banky, a.s. zo dňa 16.03.2023 č. l. 60 – 68 vyplýva, že poškodená F. B. uskutočnila zo

svojho bežného účtu IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX výber hotovosti, a to dňa 02.11.2022
vo výške 450,- eur s poznámkou o výbere „oprava hrobu“ a dňa 07.11.2022 vo výške 1.000,- eur
s poznámkou o výbere „hrob“.Z listiny označenej ako objednávka č. l. 55 súd zistil, že v tejto je ako odberateľ uvedená F. B., 1.
mája 97; ako dodávateľ je uvedené Kamenárstvo L. J., tel. XXXX XXX XXX. V časti objednávky
označenej ako Názov a druh tovaru je uvedené: 2x hrob komplet KOFY BRAUN, záloha 1.400 € - iba

za ohradu a stredovu; zadarmo 2x krycie dosky v hodnote 1.000 €, záruka 36 mesiacov. Na objednávke
sa nachádzajú dva podpisy a dátum 14.1.2024.

Z výsledkov vyhľadávania v Živnostenskom registri SR č. l. 87 súd zistil, že IČO: 51831171 je pridelené
podnikateľskému subjektu s obchodným menom J. N., s miestom podnikania Nový Rad 928/11, 900

51 Zohor.

Z výpisu zo živnostenského registra č. l. 88 vyplýva, že podnikateľský subjekt s obchodným menom
A. B., IČO: 50810286, s miestom podnikania 90051 E., C. D. XXX/XX ukončil podnikateľskú činnosť
vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu
12.06.2020. Predmety podnikania: 1. Čistenie fasád a pomníkov (Deň vzniku oprávnenia: 20.03.2017,

Deň zániku oprávnenia: 12.06.2020), 2. Písmomaliarstvo (Deň vzniku oprávnenia: 20.03.2017, Deň
zániku oprávnenia: 12.06.2020).

Z Osvedčenia o živnostenskom oprávnení OU-MA-OZP-2022/010697-2 zo dňa 26.01.2022 č. l. 38
vyplýva, že podnikateľský subjekt s obchodným menom J. N. st., s miestom podnikania Nový

Rad 928/11, 900 51 Zohor a prideleným IČO: 32 633 033 disponuje oprávnením na vykonávanie
živnosti: Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, so vznikom živnostenského
oprávnenia dňa 26.01.2022.

ZodpovedeObceZavarnažiadosťvovecisúčinnostinaosobuJ.N.zodňa11.07.2023č.l.70vyplynulo,

žeuvedenejosobebolavykonanávyhláškavmiestnomrozhlaseato22.03.2023,ktorúsiriadnezaplatila
v sume 2,00 € do pokladne obecného úradu v hotovosti; texty vyhlášok obec nearchivuje.

Z e-mailovej správy Obce Kostolná pri Dunaji zo dňa 10.07.2023 č. l. 72 – 73 vyplýva, dňa 29.03.2023
bola vykonaná vyhláška v obecnom rozhlase – ponuka súkromnej kamenárskej firmy, obec hlásenia

nearchivuje, na obecný úrad sa dostavil pán, pričom príjmový doklad vypisovali na pani.

K výroku o vine a právnej kvalifikácii

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel
súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho
spáchal obžalovaný A. B..

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, a medzi stranami to ani nebolo sporné, že obžalovaný
A. B. uzavrel s poškodenou F. B. objednávku na vykonanie prác, ktoré sa týkali opravy hrobového
miesta po jej nebohom manželovi na starom cintoríne v Malackách, pričom v podstate išlo o uzatvorenie
zmluvy o dielo, v ktorej sa obžalovaný ako zhotoviteľ zaviazal v zmysle písomnej objednávky vykonať

určité práce za určitú cenu, pričom na objednávke nebol uvedený konkrétny termín, do ktorého majú byť
dohodnuté práce vykonané. Poškodená, ako objednávateľka, za týmto účelom obžalovanému vyplatila
vnovembri2022nadvakrátsumuspoluvovýške1.450,-eurpotom,čotietofinančnéprostriedkyvybrala
zo svojho bežného účtu v banke. Rovnako je medzi stranami nesporné, že v období od novembra
2022 do januára 2024 žiadne práce na hrobovom mieste vykonané neboli. Oprava hrobového miesta

bola zrealizovaná až v januári 2024, teda až po tom, ako bolo obžalovanému A. B. vznesené obvinenie
v predmetnej trestnej veci (uznesenie vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia zo dňa 06.12.2023,
doručené obžalovanému dňa 15.12.2023). Tieto skutkové zistenia preto súd považuje za preukázané.

ObžalovanýB.poprelspáchanieskutku,resp.tvrdil,žeabsolútnenemalúmyselspáchaťtrestnýčin,teda

podviesť poškodenú. Jeho obhajoba spočívala v tom, že obžalovaný mal s družkou vlastnú spoločnosť
– na živnosť L. J., pričom poškodenej poskytol riadne objednávku aj faktúru za vykonané práce. Bol
dohodnutý konkrétny rozsah prác, avšak lehota, v ktorej by mali byť práce vykonané, dohodnutá nebola.
Dlhšia doba vykonania diela bola podľa obhajoby spôsobená vyhotovením kamenných komponentov,poveternostnými podmienkami a v neposlednom rade aj sporom s ďalšou kamenárskou firmou. Pokiaľ
ide o uvedenie alebo o spomenutie Q. O. D., k tomu obhajoba uviedla, že ide o kamenárstvo, kde
obžalovaný predtým pracoval, ide o jeho strýka a dané kamenárstvo spomínal z dôvodu, aby si

poškodená mohla pozrieť prácu, ktorú on vykonal. Zároveň obžalovaný poukazoval na to, že oprava
hrobu bola vykonaná, dokonca aj nad rámec prác dohodnutých v objednávke a poškodenej bola
poskytnutá vysoká zľava práve s poukazom na dlhšiu dodaciu dobu.

Súd však obhajobe obžalovaného neuveril a považoval ju za účelovú, zjavne motivovanú snahou

obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný
výpoveďami svedkov, ktoré sú ďalej podporené aj listinnými dôkazmi. Obrana obžalovaného bola
vyvrátená jednak výpoveďou svedka J. B. (syna poškodenej), ktorý vypovedal, že prvýkrát sa
s obžalovaným stretol začiatkom novembra 2022 pri hrobom mieste jeho otca, keď prišli aj s dcérou
navštíviť svedkovu matku, našli ju na cintoríne aj s obžalovaným. Hovorilo sa o tom, že sa zaoberá
opravou pomníkov, obžalovaný potvrdil, že už prijal 450- eur, dohodlo sa, že mama pôjde vybrať ešte

700,- eur. Nakoniec vybrala 1.000,- eur, pričom obžalovaný toto navýšenie nikdy nevysvetlil. Práce sa
však nekonali dlhší čas, svedok obžalovaného viackrát kontaktoval telefonicky aj smskami, ten sa stále
vyhováral, napr. že má veľa práce alebo je zlé počasie. Obžalovaný prišiel ešte raz, keď bol svedok
u mamy, tvrdil, že práce nestíha a vráti peniaze, za tým účelom mu svedok dal aj číslo účtu. Následne
až po tom, ako bol už obvinený, v januári 2024, boli práce vykonané, aj to sa jeho priateľka chopila

iniciatívy. Svedok J. B. zároveň uviedol, že pri dohadovaní tejto objednávky sa obžalovaný predstavil, že
je zamestnanec firmy O. D., poskytol aj link na FB stránku. Svedok následne volal do tejto firmy O. D.,
oni mu povedali, že tam obžalovaný nepracuje a že oni dopredu nepýtajú peniaze. Keď toto telefonicky
konzultoval s obžalovaným, tak mu povedal, že mu zle rozumel a potom mu povedal nejakú inú firmu,
ktorej názov si už svedok nepamätá. V rámci dohadovania si zmieňovanej objednávky obžalovaný ďalej

tvrdil, že musí vybaviť stavebné povolenie. Povedal, že ako prevezme peniaze, ide hneď na Mestský
úrad vybaviť stavebné povolenie na tie základy, čo sa nestalo, nebol nič vybavovať. Nakoniec svedok
zistil, že na toto netreba ani stavebné povolenie. Obdobne popísala stretnutie s obžalovaným na starom
cintoríne v Malackách na jeseň 2022 aj svedkyňa M. B., ktorá rovnako vypovedala, že obžalovaný pri
tomto stretnutí ohľadom opravy hrobu povedal, že je z Q. O. D.. Z výpovede svedka K. J., majiteľa firmy

Q. O. D., nevyplynulo, že by obžalovaný objednávku z novembra 2022 prijal v mene jeho firmy. Svedok
vypovedal, že obžalovaný sa podieľal aj na jeho prácach, od 14 rokov s ním robil, svedok ho zaškolil
a potom keď mal obžalovaný 18 rokov, založil si živnosť. Ďalej z výpovede svedka vyplynulo, že sa
dopočul, že obžalovaný má robiť nejakú zákazku, na ktorú nemá oprávnenie, lebo on mal oprávnenie
len na nejaké práce, preto svedka požiadal, či mu to poskladá on, tak mu to poskladal svedok aj

s jeho robotníkmi. Vo vzťahu k poškodenej svedok uviedol, že ak si chcela dať spraviť pomník, mala
si ho dať robiť kamenárom, ktorí mali na to oprávnenie, nemala to dať robiť obžalovanému. Zároveň
svedok na otázku prokurátora potvrdil, že všetky údaje, ktoré uviedol vo svojej výpovedi vo vzťahu
k oprave hrobu poškodenej B. sa týkajú objednávky zo dňa 14.01.2024, kde je ako dodávateľ uvedená
pani J.. Výpisom zo živnostenského registra mal súd ďalej preukázané, že obžalovaný podnikajúci pod

obchodným menom A. B., s miestom podnikania 90051 Zohor, Nový Rad 928/11, IČO: 50810286 ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení ku dňu 12.06.2020, pričom aj do tohto obdobia (teda od 20.03.2017 do 12.06.2020) mal
živnostenské oprávnenie len na predmety podnikania: Čistenie fasád a pomníkov a Písmomaliarstvo.
Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že obžalovaný v čase prijatia objednávky a prevzatia

finančných prostriedkov od poškodenej preukázateľne sám nedisponoval oprávnením na vykonanie
dohodnutých prác, a teda celkom zjavne musel vedieť, že dohodnuté práce nebude schopný riadnym,
zákonným spôsobom vykonať. Ak by túto skutočnosť uviedol poškodenej, celkom iste by s ním žiadnu
objednávku neuzatvorila a ani by mu neposkytla žiadne finančné prostriedky, a to aj s ohľadom na
predchádzajúcu negatívnu skúsenosť s inými kamenármi. Na základe uvedeného dospel súd k záveru,

že vykonané dôkazy v tomto konaní tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú
sústavu priamych a nepriamych dôkazov vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré
jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, ktorú prezentovala jeho obhajkyňa prvýkrát až na hlavnom

pojednávaní v rámci stanoviska k obžalobe, že obžalovaný nemal úmysel podviesť poškodenú s tým, že
mal s družkou vlastnú spoločnosť – na živnosť L. J., pričom poškodenej poskytol riadne objednávku aj
faktúru za vykonané práce; táto nebola podporená vykonaným dokazovaním. V prvom rade je potrebné
poukázať na to, že na objednávke, ktorú spísal obžalovaný s poškodenou v novembri 2022 pri jejprevzatí (č. l. 36) je v časti dodávateľ uvedené: Q., XXXX XXX XXX, P. a vedľa IČO: 51831171.
Naproti tomu v objednávke zo dňa 14.1.2024 (č. l. 55), ktorú obhajoba považovala za vyúčtovaciu
faktúru, je už v časti dodávateľ uvedené: Kamenárstvo L. J., tel. XXXX XXX XXX. Javí sa ako nelogické,

že by obžalovaný v prípade, ak predmetnú objednávku prijímal v rámci spoločnej firmy so svojou
družkou, vedenej na živnosť L. J., neuviedol na objednávke túto skutočnosť, teda riadne označenie
dodávateľa tak, ako to bolo uvedené na vyúčtovacej faktúre (objednávke zo dňa 14.1.2024). V tejto
súvislosti nemožno opomenúť tiež fakt, že na objednávke z roku 2022 obžalovaný zároveň uviedol
IČO: 51831171, patriace inému podnikateľskému subjektu (J. N.), teda nie družke L. J., napriek tomu,

že táto v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní deklarovala, že má živnostenské oprávnenie
na kamenárske práce. Z výpovede svedkyne L. J. navyše vyplynulo, že táto evidentne nedisponovala
relevantnými informáciami týkajúcimi sa objednávky uzavretej s poškodenou F. B. ohľadom opravy
hrobového miesta, keď svedkyňa vypovedala, že v zmysle objednávky sa mala robiť iba ohrada, čo je
v rozpore s opisom dohodnutých prác nachádzajúcim sa na písomnej objednávke, a rovnako svedkyňa
v rozpore so skutkovým stavom uviedla, že záloha tam bola len do 900,- eur. Uvedené nasvedčuje skôr

tomu, že svedkyňa L. J., družka obžalovaného, rovnako ako svedok K. J., riešila predmetnú objednávku
až následne, zrejme v snahe pomôcť obžalovanému splniť si dodatočne svoj záväzok a odvrátiť tak
následky trestného stíhania, čo ostatne vyplynulo aj z výpovede svedka J. B., ktorý vypovedal, že
dohodnuté práce boli vykonané až v januári 2024, a to až po tom, čo sa priateľka obžalovaného chopila
iniciatívy.

Obhajoba taktiež namietala, že na objednávke nebol určený čas dodania, pričom dlhšia doba
vykonania diela bola spôsobená vyhotovením kamenných komponentov, poveternostnými podmienkami
a v neposlednom rade aj sporom s ďalšou kamenárskou firmou. V tejto súvislosti súd uvádza, že
samotná skutočnosť, že v písomnom potvrdení o prevzatí objednávky nebol uvedený čas, dokedy má

byť dielo zhotovené, nevylučuje spáchanie prečinu podvodu. Z predloženej objednávky (č. l. 36) vyplýva,
že obžalovaný v písomnom potvrdení o prevzatí objednávky skutočne v rozpore so zákonom (§ 632
Občianskeho zákonníka) neuviedol jednu z povinných náležitostí, a to čas zhotovenia diela. Z výpovede
svedka J. B., syna poškodenej, zároveň vyplynulo, že obžalovaný sa v rámci stretnutia, na ktorom
sa dohadovala predmetná oprava hrobového miesta, vyjadril, že 2-3 týždne a bude to hotové. Práce

sa však nekonali dlhší čas, obžalovaný sa neustále vyhováral, syn poškodenej obžalovaného viackrát
kontaktoval telefonicky aj smskami, dokonca mu poskytol aj číslo účtu na účely vrátenia finančných
prostriedkov, keďže obžalovaný tvrdil, že práce nestíha a vráti peniaze, avšak napriek týmto urgenciám
obžalovaný v období od novembra 2022 až do januára 2024 opravu hrobového miesta nevykonal a ani
nevrátil prevzaté finančné prostriedky. Výpoveď obžalovaného a celkovo jeho obhajoba v tomto smere

bola značne nevierohodná, logicky rozporuplná a v rozpore s inými dôkazmi. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že sa stretol aj s deťmi poškodenej, fyzicky ho napadli, hovorili, že to rušia, to
už ale bola objednávka vypísaná. Obžalovaný ponúkal deťom poškodenej, že im vráti peniaze, pýtal
sa ale, čo bude s tým kameňom, už ho mal kúpený a nemal ho komu ponúknuť, keďže tie kamene
majú špecifické rozmery. Predmetný kameň mu bol dodaný približne december 2022 alebo január 2023

s tým, že povedal, že počkajú až sa trocha oteplí, že teraz sa to nedá robiť. Vyjadrenie obžalovaného
súd považoval za účelové, keď obžalovaný vo vzťahu k prípadnému vráteniu finančných prostriedkov
prevzatých od poškodenej za účelom nákupu materiálu argumentoval už kúpeným kameňom, avšak
nepredložil žiaden doklad, ktorý by tento nákup preukazoval, a to napriek tomu, že predloženie
takéhoto dôkazu avizoval už v prípravnom konaní. Zároveň vyjadrenie obžalovaného súd považoval

aj za nelogické, keď na jednej strane obžalovaný nevrátenie finančných prostriedkov odôvodňoval
už kúpeným kameňom, ktorý bol pre neho vzhľadom na špecifické rozmery ďalej neupotrebiteľným
a zároveň na druhej strane obhajoba odôvodňovala dlhšiu dobu vykonania diela práve čakaním na
vyhotovenie kamenných komponentov, ktoré mal mať obžalovaný podľa jeho vyjadrenia k dispozícii
najneskôr od januára 2023, no napriek tomu k realizácii opravy hrobu pristúpil až v januári 2024.

Rovnako nelogické sa javí vyjadrenie obhajkyne v rámci záverečného prednesu, podľa ktorého dlhšia
doba vykonania diela bola spôsobená tiež poveternostnými podmienkami, keďže aby bol hrob trvanlivý,
je najvhodnejšie betónovať za určitých poveternostných podmienok, teda ani nie v zime ani nie v lete,
no nakoniec bola oprava hrobového miesta realizovaná v januári, čo je práve zimný mesiac v roku.
Takisto nepovažoval súd za relevantnú obhajobu obžalovaného, že takto dlhá doba dodania diela (viac

ako rok od prijatia objednávky a prevzatia finančných prostriedkov) by mohla byť spôsobená tvrdeným
sporom s ďalšou kamenárskou firmou, ktorý svedkyňa L. J. popísala tak, že tento spor trvá už 12 rokov
a v podstate ide o to, že ak by videla, že sú na cintoríne títo druhí kamenári, tak by tam nešla, aby
nedošlo k nejakému konfliktu, radšej by počkala 2 -3 dni alebo aj týždeň. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyneL. J. v časti, v ktorej svedkyňa popisovala telefonickú komunikáciu s poškodenou F. B., pri ktorej mali
oznámiť poškodenej, že objednávka bude trošku trvať a poškodená sa mala vyjadriť, že dobre, že počká
a ďalej, že jej volali s dopytom, či to chce mať zhotovené alebo jej majú vrátiť peniaze, na čo mala

poškodená uviesť, že to chce mať spravené; tejto súd neuveril, nakoľko bola v rozpore s iným vo veci
vykonaným dokazovaním. Z výpovede svedka J. B. vyplynulo, že tie začiatky konzultoval obžalovaný
s mamou, potom keď svedok prišiel na cintorín, dohadovali sa tie ďalšie veci, doplatok a potom už
s obžalovaným komunikoval výhradne on. Rovnako obžalovaný vo výpovedi na hlavnom pojednávaní
negoval telefonickú komunikáciu s poškodenou, keď vypovedal, že poškodená mu nedala pravdivé

telefónne číslo, tak sa s ňou nevedel spojiť.

Súd ďalej zisťoval, či tento skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na

cudzom majetku malú škodu. Objektom trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona je cudzí
majetok,tedamajetok,ktorýnepatrípáchateľovi.Natrestnosťpáchateľasavyžadujepodvodnékonanie,
t.j. uvedenie do omylu (alebo využitie omylu). Omylom je spor medzi predstavou a skutočnosťou a zákon
vyžaduje, aby páchateľ vedel o omyle iného už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením
niekoho do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným

stavom veci. V zmysle uvedeného sa páchateľ dopustí trestného činu podvodu v prípade, ak vyvíja
činnosť spočívajúcu v predstieraní určitých neexistujúcich skutočností, ktoré nie sú v zhode s realitou,
alebo sa dopúšťa iného podvodného konania, v dôsledku ktorého na škodu majetku, ktorý mu nepatrí
vôbec alebo len z časti, dosiahne rozmnoženie svojho majetku alebo ušetrenie nákladov, ktoré by inak
boli vynaložené z jeho majetku alebo z majetku niekoho iného.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že obžalovaný A. B. svojím
konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,
pretože uvádzal poškodenej nepravdivé skutočnosti (prezentoval sa ako pracovník z Q. O. D., deklaroval
vybavovanie stavebného povolenia...), čím ju uviedol do omylu jednak v otázke realizácie objednanej

opravy hrobového miesta a jednak tým, že už v čase prijatia objednávky a prevzatia finančných
prostriedkov vedel, že vzhľadom na absenciu oprávnenia na vykonanie dohodnutých prác, objednávku
nie je schopný riadnym, zákonným spôsobom zrealizovať, pričom v dôsledku takéhoto podvodného
konania obžalovaného poškodená vykonala majetkovú dispozíciu, ktorou sa obžalovaný obohatil
a ktorou zároveň bola spôsobená poškodenej majetková škoda vo výške 1.450,- eur. Na uvedenom

závere nič nemení ani skutočnosť, že neskôr v priebehu trestného konania, pod tlakom trestnoprávnych
následkov, bola oprava hrobu skutočne zrealizovaná, a to či už obžalovaným, alebo za pomoci tretích
osôb, hoci aj pri vykonaní väčšieho rozsahu prác a poskytnutí zľavy, nakoľko trestný čin podvodu je
dokonaný momentom, keď páchateľ obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku uvedením do
omylu. Skutočnosť, že škoda bola neskôr nahradená, nemení fakt, že trestný čin bol spáchaný.

Pokiaľ ide o zavinenie, s poukazom na popis skutku a všetky zistené skutočnosti uvedené v odôvodnení
tohto rozsudku, je možné bez najmenších pochybností uzavrieť, že obžalovaný konal v priamom úmysle
v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože vedel, že takto vylákava finančné prostriedky za
pomoci vymyslených skutočností a že podstatou jeho konania je len obohatenie sa na úkor poškodenej.

Čo sa týka toho, že v obžalobe bol skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods.3písm.d)Trestnéhozákona,tedaakospáchanýnachránenejosobe–osobevyššiehoveku,ktomu
súd uvádza, že takejto kvalifikácii nezodpovedalo vymedzenie skutku v obžalobe, keďže uvedenie
dátumu narodenia poškodenej v skutkovej vete vyjadruje len to, že ide o osobu vyššieho veku (§ 127

ods. 3 Trestného zákona), ktorá je chránenou osobou (§ 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona), nie
však súvislosť medzi konaním obžalovaného a touto okolnosťou. V danom kontexte súd poukazuje
na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, napríklad rozsudok najvyššieho súdu z 3 decembra
2013 sp. zn. 2Tdo 65/2013 (judikát R 117/2014). Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí zdôraznil, že
v zmysle § 139 ods. 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči osobe uvedenej v § 139 ods.

1 Trestného zákona považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri
úmyselnom trestnom čine, pričom sa zároveň vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je chránenou
osobou a navyše (otázka súvislosti so spáchaným trestným činom) aby túto okolnosť subjektívne
spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu vočipoškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať
trestný čin. V tejto súvislosti pritom súd dodáva, že starostlivosť o dokonalosť popisu skutku, teda aj
o to, aby skutok vyjadroval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, je výhradne

doménou aktivity obžaloby a nie súdu, nakoľko v konaní pred súdom ťaží, ohľadne otázky viny, dôkazné
bremeno len prokurátora.

Keďže z formulácie skutkovej vety v obžalobe a ani z dokazovania nijako nevyplývalo, že by spáchanie
trestného činu bolo z hľadiska obžalovaného subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodenej,

súdkonanieobžalovanéhoA.B.právnekvalifikovallenakoprečinpodvodupodľa§221ods.1Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 a uznal ho za vinného z tohto trestného činu. Súd pritom posudzoval
trestnosť činu a trest obžalovanému ukladal podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko
tento je pre obžalovaného priaznivejší tak, ako bude nižšie odôvodnené.

K výroku o treste a náhrade škody

V súvislosti s výrokom o treste súd poukazuje na to, že Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti
pred trestnými činmi v podobe trestov tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia

morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní
trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery
túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne,
t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na
zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach

o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a
v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu
musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú určuje zákonodarca
stanovením rozpätia trestnej sadzby tým, že jednotlivé trestné činy zaraďuje podľa stanovenej trestnej
sadzby a formy zavinenia medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom

zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s
odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd postupoval v zmysle ustanovení § 33a Trestného zákona
a § 34 a nasl. Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného
z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má evidovaných 6 záznamom prevažne za majetkovú

a násilnú trestnú činnosť, za čo mu boli uložené tak podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia
slobody. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I zo dňa 28.07.2025,
sp. zn. 58T/36/2025, právoplatným dňa 28.07.2025, pre spáchanie v bode 1) prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 256 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 2) prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1

Trestného zákona (skutky zo dňa 22.03.2025), na základe čoho mu bol uložený nepodmienečný úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a povinnosť uhradiť poškodeným spoločnostiam
škodu.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 29.04.2019, sp. zn. 6T/97/2018, právoplatným dňa
29.04.2019, bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa
31.10.2017 v čase asi o 08.00 hod., kedy na cintoríne v obci Brodské ponúkol J. S. najmä z dôvodu,
že sa jedná o osobu vyššieho veku, vykonanie renovačných prác na hrobe jeho rodičov, prezentovanú

ako cenovo výhodnú pre dôchodcov s tým, že zámerne pred ich uskutočnením zamlčal ich hodnotu,
renovačné práce však v dohodnutom rozsahu nevykonal a až po ich vykonaní si od menovaného
vypýtal sumu 1.600,- eur, ktorú spočiatku nechcel uhradiť a až po naliehaní mu bolo poškodeným dňa
31.10.2017 vyplatených 850,- eur a následne opäť dňa 05.11.2017 navštívil poškodeného v jeho domea po opätovnom naliehaní, že treba vyplatiť druhú časť ceny prác mu bolo poškodeným vyplatených
500,- eur, avšak objem a povaha vykonaných prác na tomto hrobe nezodpovedali vyplatenej sume
a prezentovanej ponuke prác, čím poškodeného uviedol do omylu a spôsobil mu tak škodu vo výške

najmenej 1.000,- eur; za čo súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu,
nakoľko pokladal trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne uložený obžalovanému
skorším rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/46/2018 zo dňa 27.06.2018, právoplatný dňa
27.06.2018 za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Z pripojeného spisu Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/609/2024, mal súd preukázané, že trestným
rozkazom zo dňa 23.08.2024, právoplatným dňa 23.08.2024, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého skutku
sa dopustil dňa 21.08.2024, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd preukázané, že
u obžalovaného je evidovaných 10 záznamov. Obžalovaný sa v rokoch 2017 a 2023 dopustil dvoch
priestupkov na úseku dopravy a v rokoch 2023 a 2024 štyroch priestupkov pre rušenie nočného kľudu,
jedného priestupku pre úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania (verbálne a fyzické napadnutie

šoféra taxi-služby), ďalej dvoch priestupkov proti majetku (odcudzenie tovaru a poškodenie veci –
garážovej brány) a jedného priestupku pre znečistenie verejného priestranstva.

Keďže v rámci dokazovania súd z odpisu registra trestov a následne z príslušného spisu vrátane
zodpovedajúceho meritórneho rozhodnutia - trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I z 23.08.2024,

sp. zn. 0T/609/2024, právoplatný dňa 23.08.2024, zistil, že skutok, z ktorého súd uznal obžalovaného za
vinného bol spáchaný skôr ako bolo obžalovanému oznámené odsudzujúce rozhodnutie v uvedenom
konaní, pri ukladaní trestu súd obligatórne aplikoval § 42 ods. 1 Trestného zákona a uložil súhrnný trest,
za aplikácie zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ale aj zásady
podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším

rozsudkom.

V danom prípade sú oba zbiehajúce sa trestné činy rovnako prísne, teda je potrebné vychádzať
pri ukladaní trestu z trestnej sadzby prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (chráni
dôležitejší záujem spoločnosti), ktorá je stanovená v rozpätí nula až dva roky.

Pri určovaní druhu a výmery trestu za tento skutok súd prihliadol v zmysle § 38 ods. 2 Trestného
zákona na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných
činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona) ako aj, že bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37
písm. m) Trestného zákona). Zároveň súd ustálil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm.

k) Trestného zákona – pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu. U obžalovaného teda prevyšoval pomer priťažujúcich okolností. V čase
rozhodovania súdu a ukladaní trestu obžalovanému došlo k nadobudnutiu účinnosti novely Trestného
zákona v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť odo
dňa 06.08.2024. Legislatívnou zmenou prišlo k vypusteniu ustanovenia týkajúceho sa pomerovania

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri zvyšovaní zákonom uloženej trestnej sadzby (§ 38 ods.4
Trestného zákona), a preto súd pri rozhodovaní o výške trestu vychádzal podľa § 2 ods. 1 Trestného
zákona zo zákona, ktorý bol pre obžalovaného priaznivejší (zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v
znení účinnom od 06.08.2024 ) a dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby nezvyšoval.

Súd riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, po zvážení všetkých relevantných okolností prípadu,
prihliadnuctiežnaosobuobžalovaného,najehodoterajšíspôsobživota,naexistenciupredchádzajúcich
odsúdení (6 záznamov v odpise registra trestov prevažne za majetkovú a násilnú trestnú činnosť,
okrem iného aj za zločin podvodu), ako i na jeho pomery a možnosti nápravy, uložil obžalovanému
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Súd je toho názoru, že výška takto uloženého trestu

je primeraná aj vo vzťahu k osobe obžalovaného, aj vo vzťahu k jeho pomerom. Zároveň zodpovedá
aj tomu, že trest bol ukladaný obžalovanému ako súhrnný za dva úmyselné trestné činy, ktoré spáchal
v súbehu. Takýto trest zároveň považuje súd za dostatočný, spravodlivý a primeraný závažnosti
spáchanej trestnej činnosti, ako aj za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie trestu vzmysle výchovného pôsobenia na obžalovaného, aby sa v budúcnosti už trestnej činnosti nedopúšťal,
ako aj funkcie generálnej prevencie trestu v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej
činnosti. Oproti trestu odňatia slobody uloženému obžalovanému pôvodne v trestnom rozkaze, súd na

základevykonanéhodokazovaniaazisteniaskutkovéhostavuuložilobžalovanémutrestodňatiaslobody
ako trest nepodmienečný, keďže medzičasom bol obžalovaný znovu odsúdený, a to trestným rozkazom
Mestského súdu Bratislava I zo dňa 28.07.2025, sp. zn. 58T/36/2025, právoplatným dňa 28.07.2025,
pre spáchanie v bode 1) prečinu ublíženia na zdraví podľa § 256 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

a v bode 2) prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom predmetné skutky obžalovaný spáchal dňa 22.03.2025,
teda v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci Mestského súdu Bratislava I sp. zn.
0T/609/2024.Pretosúddospelkpresvedčeniu,žeajvdanomkonkrétnomprípadejenajehoprevýchovu
nutné pôsobiť represívne, uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaný bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu so stredným stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním žalovaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Zároveň postupujúc podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 42 ods. 2 tretia veta

Trestného zákona súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na dobu 2 roky, ktorý už mu bol uložený skorším trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava
I zo dňa 23.08.2024, sp. zn. 0T/609/2024, právoplatným dňa 23.08.2024.

Podľa § 42 odsek 2 prvá veta Trestného zákona, keďže súd ukladal trest súhrnný, bolo potrebné

súčasne zrušiť výrok o treste v trestnom rozkaze Mestského súdu Bratislava I zo dňa 23.08.2024, sp. zn.
0T/609/2024, právoplatnom dňa 23.08.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

S týmto konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, keďže poškodená F. B. si uplatnila nárok na

náhradu škody vo výške 1.450,- eur, predstavujúcu finančné prostriedky odovzdané obžalovanému
v súvislosti s objednávkou opravy hrobového miesta. Ohľadne nároku poškodenej na náhradu škody
súd rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, keďže mal za preukázané, že v priebehu trestného
konania bola oprava hrobového miesta zrealizovaná. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak nebol
daný podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.