Uznesenie – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011460
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011460.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Žiline,
trvale bytom C., D. E. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,
na neverejnom zasadnutí dňa 03. februára 2026 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/107/2025 zo dňa 05.11.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa § 66 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Žiline, o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn.
55T/6/2022 zo dňa 09.02.2023 a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T/123/2020 zo dňa
10.10.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 55T/6/2022 zo dňa 09.02.2023 bol A. B. odsúdený pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Tr. zák. na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 27.06.2024, a ktorý má predpokladane
vykonať dňa 26.06.2026.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 47T/123/2020 zo dňa 10.10.2024 bol A. B. odsúdený pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na nepodmienečný úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 11 (jedenásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, na výkon ktorého by mal nastúpiť dňa 26.06.2026 po vykonaní trestu vo veci sp.

zn. 55T/6/2022.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/107/2025 zo dňa 05.11.2025 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) bol výrokom I. odsúdený A. B. podľa § 66 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods.
1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody. Zároveň mu
bola výrokom II. podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky a súčasne bol

nad ním nariadený probačný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Zároveň mu boli uložené v čase probačného
dohľadu obmedzenia a povinnosti, a to zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, povinnosť
zaplatiť podľa svojich možností a schopností v čase probačného dohľadu omeškané výživné a povinnosť
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu

v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí
ihneď po jeho vyhlásení. Sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil a uviedol, že u odsúdeného v zmysle§ 66 ods. 1 Trestného zákona nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia
spočívajúca v zákonnej požiadavke vedenia riadneho života z jeho strany v budúcnosti. Odsúdený
v odpise registra trestov vykazuje sedem záznamov a v minulosti sa už podroboval výkonu dvoch

nepodmienečných trestov odňatia slobody, z ktorých bol podmienečne prepustený a tieto odsúdenia
nemá zahladené. Pokiaľ ide o násilnú trestnú činnosť v podobe prečinov výtržníctva a ublíženia na
zdraví, za ktorú bol pôvodne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina na 11 mesačný trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom, k premene uvedeného trestu došlo z dôvodu, že sa v
priebehu skúšobnej doby znovu dopustil úmyselného trestného činu. V hodnotení ústavu sa uvádza, že

odsúdený je len čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, kedy takýto postoj nemôže predstavovať
prejav polepšenia, keď si odsúdený svoje protiprávne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní
významnej časti uloženého trestu odňatia slobody dostatočne nepripúšťa. Čiastočne kritický postoj
má mať odsúdený i k užívaniu návykových látok. Odsúdený teda len čiastočne preukazuje splnenie
podmienok pre podmienečné prepustenie. Resocializačná prognóza odsúdeného je nepriaznivá, riziko
sociálneho zlyhania je v jeho prípade vysoké a ústav neodporúča jeho podmienečné prepustenie.

Odsúdený napriek tomu, že v minulosti sa už podroboval výkonu trestu odňatia slobody a dokonca
už bol aj podmienečne prepustený, sa i v období po prepustení z výkonu trestu naďalej opakovane
dopúšťal úmyselnej trestnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že si nevzal ponaučenie, nevyužil možnosť
na slobode preukázať napravenie, nepolepšil sa a riadny život neviedol. V prípade odsúdeného je
daná pochybnosť o tom, či v prípade podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu povedie riadny

život. Rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení za súčasného uloženia skúšobnej doby nemožno
vyhodnotiť ako vecne správne. U odsúdeného, ktorý program zaobchádzania plní len čiastočne,
nie je daná dostatočná záruka, že na slobode povedie riadny život. Podľa názoru prokurátora je
potrebné vo vykonávaní trestu pokračovať. Odsúdený nespĺňa všetky zákonom predpísané podmienky
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Prokurátor navrhol, aby krajský súd

napadnuté uznesenie zrušil a súčasne návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody ako nedôvodný zamietol.

Ksťažnostiprokurátorasapísomnevyjadrilodsúdený.Uviedol,ženesúhlasísodôvodnenímprokurátora
k návrhu na podmienečné prepustenie a má za to, že splnil všetky podmienky pre podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to uviedol okresný súd. Odsúdený má kritický
postoj k akejkoľvek trestnej činnosti a preto bol umiestnený do diferenčnej skupiny „B“. Odsúdený má
zabezpečené bývanie so svojou družkou a taktiež aj prácu, ktorú potrebuje na to, aby bol schopný
postarať sa o svoju družku a splatiť dlh na výživnom. Odsúdený uviedol, že čas strávený vo výkone
trestu je ponaučením, bude viesť slušný život a nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť

prokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami
dôležitými pre svoje rozhodnutie.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia,
krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe

opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o
návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí.
Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súd
konštatuje, že prokurátor

v dôvodoch sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, aa) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť

podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej
miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné
pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného

činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca
pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu
súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby
odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež

za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje
do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia
slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.
Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti

existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj
na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 53/2008 zo dňa 14.02.2008). Rozhodnutie o
podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok,
ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo

výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený A. B. spĺňal zákonné podmienky pre podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žeokresný
súddospelkzáveru,ževykonalzákonompožadovanúpomernúčasťuloženéhoúhrnnéhotrestuodňatia

slobody a počas jeho doterajšieho výkonu preukázal dodržiavanie stanovených podmienok, preukázal
polepšenie a po vyhodnotení okresným súdom uvedených skutočností v napadnutom uznesení je daná
dostatočná záruka, že na slobode bude viesť riadny život.

K otázke posúdenia preukázania polepšenia sa odsúdeného krajský súd považuje

za potrebné poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej
osobnosti, ktorý sa však navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností
vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ideo známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj
v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností
sú síce neopomenuteľnými, ale ani nie jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na jeho

polepšenie.

Záver okresného súdu o preukázaní polepšenia u odsúdeného, odôvodnený tým, že odsúdený
preukázal schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu a svoje osobné polepšenie, nie
je založený na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného a zmien jeho osobnosti, ku ktorým

malo dôjsť pôsobením doterajšieho výkonu trestu. Podľa názoru krajského súdu u odsúdeného však
neboli splnené obe materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr. zak.,
ktorými sú preukázané polepšenie odsúdeného a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že
v budúcnosti povedie riadny život. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na
to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu trestu odsúdeného a nestačí
len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným v podmienkach výkonu trestu,

teda preukázanie „schopnosti viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu“, existencia pozitívneho
sociálneho zázemia, ale jednou z podstatných skutočností sa javí práve postoj odsúdeného k spáchanej
trestnej činnosti.

Odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody síce nedopustil porušení ústavného poriadku v podobe
porušenia interných predpisov, avšak doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno
hodnotiť len ako „priemerný“, keď počas výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne potrestaný a
disciplinárneodmenenýbollenjedenkrát.Odsúdenému,ktorýužbolvminulostivovýkonetrestuodňatia
slobody, a z ktorého bol dokonca podmienečne prepustený, je „fungovanie“ v podmienkach výkonu

trestu odňatia slobody zjavne známe, a preto sa dokáže prispôsobiť týmto podmienkam výkonu trestu
odňatia slobody. Rozhodnou skutočnosťou je však to, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej
trestnej činnosti, pričom formálne svoje konanie ľutuje a proklamuje záujem o riadny spôsob života,
avšak na druhej strane svoje konanie ospravedlňuje predchádzajúcimi pochybnosťami o jeho otcovstve.
Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto „jeho postoj“ nemôže byť prejavom polepšenia, keď si svoje

negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody dostatočne
nepripúšťa. Krajský súd ma za to, že kritický postoj k spáchaniu trestnej činnosti je jedným zo základných
a podstatných predpokladov, na základe čoho možno dospieť k záveru, že odsúdený sa polepšil a trest,
ktorý doposiaľ vykonal, má naňho prevýchovný vplyv. Odsúdený síce navonok ľutuje svoje protiprávne
konanie, prejavil vôľu viesť riadny a usporiadaný život bez páchania trestnej činnosti, avšak tento jeho

postoj považuje krajský súd za účelový a nie celkom úprimný, ktorého cieľom má byť len navodenie
dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Navyše program zaobchádzania odsúdený
plní len čiastočne v časti edukácia z dôvodu nielen jeho čiastočne kritického postoja k spáchanej trestnej
činnosti, ale aj z dôvodu jeho čiastočne kritického postoja k užívaniu návykových látok. Uvedené tak
svedčí o tom, že aktuálny výkon trestu odňatia slobody nemá na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv

atentovočiodsúdenémuneplnísvojúčelpredpokladanývustanovení§34ods.4Tr.zák.Napokonústav
navýkontrestuodňatiaslobodyanineodporučilodsúdenéhopodmienečneprepustiť.Pretopodľanázoru
krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal
dostatočné polepšenie.

Podľa názoru krajského súdu otázku preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je možné
posudzovať izolovane od otázky pozitívnej prognózy správania sa odsúdeného v budúcnosti v zmysle
§ 66 ods. 1 Tr. zák. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že ak sa nepreukáže skutočné polepšenie
odsúdeného, je ťažko odôvodniteľný záver, že
u odsúdeného je možné očakávať v budúcnosti vedenie riadneho života. V prejednávanom prípade sú

pochybnosti o pozitívnej prognóze vedenia riadneho života odsúdeným založené
na konkrétnych skutočnostiach vyplývajúcich predchádzajúceho spôsobu života odsúdeného
a z hodnotenia ústavu, na ktoré krajský súd poukázal vyššie.

Nakoľko v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenia sa

odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu nemožno z tohto dôvodu
dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného vedenie riadneho života v
budúcnosti.Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá
zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd následne skúmal, či v zmysle § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. môže sám
vo veci rozhodnúť.

Na základe preskúmania veci dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného

okresným súdom dávajú dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre
správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.

Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobnosť odsúdeného, jeho chovanie vo
výkone trestu a stav prevýchovy, zvažoval, či na základe existujúcich vysokých rizík u odsúdeného,

možno očakávať vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Je potrebné zdôrazniť, že riziko
recidívy sa nedá vylúčiť absolútne nikdy, potrebné je však posúdiť jeho mieru vzhľadom na okolnosti
prípadu a osobnosť odsúdeného.
V prejednávanom prípade je odsúdený už tretíkrát vo výkone trestu odňatia slobody, aktuálne je výkone
dvoch postupne uložených trestov odňatia slobody, v prvom prípade za prečin zanedbania povinnej

výživy a v druhom prípade za prečiny krádeže, výtržníctva a ublíženia na zdraví, pričom rizikové
faktory, ktoré vyplynuli z celkového dokazovania pred okresným súdom nedávajú doposiaľ žiadnu, resp.
ani minimálnu záruku v tom, že u odsúdeného nedôjde po podmienečnom prepustení k opätovnému
zlyhaniu a nedopustí sa už viac trestnej činnosti či iného, hoci i menej závažného protispoločenského
konania.

Krajský súd zároveň dodáva, že z aktuálnej rozhodovanej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky
(I. ÚS 250/2023, III. ÚS 355/2021, I. ÚS 36/2022) vyplýva, že čo sa týka posudzovania prípadného
rizika recidívy s ohľadom na trestnú minulosť odsúdeného, je potrebné zvážiť pred akou dlhou dobou
a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na

základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedie riadny život. Okresný súd nedostatočne
vyhodnotil, že odsúdený je vo výkone trestu už po 3-krát, pričom v minulosti bol 2-krát podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd v tomto smere navyše poukazuje i na povahu
a závažnosť spáchaných trestných činov, pre ktoré vykonáva aktuálne trest odňatia slobody – prečin
zanedbaniapovinnejvýživy,akoajprečinykrádeže,výtržníctvaaublíženianazdraví,kuktorýmvzmysle

§ 66 ods. 2 Tr. zák. musia konajúce súdy pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného
prihliadnuť, keď oproti skorším odsúdeniam sa dopustil dokonca závažnejšej trestnej činnosti, resp. jeho
trestná činnosť v podstate „gradovala“. Zohľadnenie trestnej minulosti totiž nepredstavuje porušenie
pravidla ne bis in idem (zákaz dvojitého pričítania) v zmysle čl. 40 ods. 5 Listiny, keď práve naopak sú
tieto skutočnosti kľúčové pre odpovedanie na otázku, či možno od odsúdeného očakávať, že povedie

riadny život. Podľa názoru krajského súdu uvedené skutočnosti svedčia o tom, že odsúdený si nevzal
ponaučenie z predchádzajúcich výkonov trestov a nemožno preto dospieť k záveru, že u odsúdeného
došlo k naplneniu výchovného účelu trestu odňatia slobody. Podľa názoru krajského súdu je náprava
u odsúdeného podstatne sťažená s poukazom na osobu odsúdeného, u ktorého sa prejavujú sklony
k páchaniu trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov záver okresného súdu o polepšení odsúdeného a odstránení príčin jeho
úmyselnej recidívy podľa krajského súdu nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V tejto
súvislosti okresný súd nekriticky prihliadal len na okolnosti v prospech odsúdeného, keď súčasne
nedôvodne nielenže bagatelizoval zistené skutočnosti (negatíva odsúdeného) v jeho prospech, ale tieto

zistené skutočnosti ani nehodnotil z pohľadu zvýšeného riziko zlyhania u odsúdeného vzhľadom na jeho
kriminálnu minulosť.

Účelom trestu je okrem iného i ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je v záujme dovŕšenia

nápravy odsúdeného a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený i naďalej
vykonával.Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že u odsúdeného neboli kumulatívne
splnené všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

1) Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.
2) Podľa § 415 ods. 1 veta druhá Tr. por. ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie
zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia.