Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/33/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126200207
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4126200207.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, dieťa rodičov – matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX a otca F. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 24P/2/2026-10 zo dňa 26.1.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Uznesením zo dňa 26.1.2026 súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa otec maloletého A. domáhal, aby bol maloletý zo školského zariadenia (školy a školskej
družiny) uvoľnený výlučne v sprievode zákonného zástupcu – rodiča alebo inou plnoletou osobou
určenou so súhlasom oboch rodičov. Súčasne žiadal, aby súd zakázal Základnej škole H., v zastúpení
riaditeľky Paedr. I., uvoľňovať alebo vydávať pokyn na uvoľnenie podriadeným pracovníkom maloletého
A. zo školského zariadenia samostatne a ani v sprievode maloletých osôb.

2.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia otec maloletého svoj návrh zdôvodnil tým, aby bola zabezpečená
bezpečnosť a zdravie maloletého pri jeho uvoľňovaní zo školského zariadenia. Bolo zistené, že zo
strany otca bol daný súhlas s uvoľnením, resp. odovzdaním maloletého zo školského zariadenia výlučne
zákonnému zástupcovi, pričom pokiaľ ide o matku maloletého, tak táto bez súhlasu a dohody s ním

udelila škole pokyn, aby maloletý bol zo školskej družiny uvoľňovaný v sprievode tretích osôb (starý otec,
partner), ktoré však neidentifikovala a tým vystavila dieťa riziku, že ho zo školskej družiny vyzdvihne
neautorizovaná osoba alebo že zo školskej družiny môže ísť v sprievode maloletých súrodencov vo
veku 12 a 14 rokov. Zdôraznil, že on ako otec s takýmto postupom nesúhlasí, opakovane upozorňoval
školu, štátnu školskú inšpekciu a aj zriaďovateľa školy, aby maloletý A. nebol zo školského zariadenia
uvoľňovaný bez sprievodu zákonného zástupcu – rodiča alebo inou plnoletou osobou určenou so

súhlasom oboch rodičov. Taktiež nesúhlasil s tým, aby maloletý bol pravidelne uvoľňovaný v sprievode
12, resp. 14 – ročného súrodenca, čoho bol osobne svedkom, kedy maloletý opustil školskú družinu
úplne sám, bez akéhokoľvek doprovodu. V tejto súvislosti zdôraznil, že maloletý súrodenec nemôže
prevziať zodpovednosť za bezpečnosť a zdravie svojho brata. Vzhľadom k tomu, že škola nedisponuje
rozhodnutím súdu o presnom harmonograme striedania starostlivosti, preto nemôže kvalifikovane
posúdiť, kedy má postupovať v zmysle vyjadrenia otca a kedy v zmysle vyjadrenia matky.

3.V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že rodičia maloletého A. sa nevedia úplne zhodnúť na
nielen podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí (tieto majú v striedavej osobnej starostlivosti),
ale ani na bežných veciach, ktoré súvisia s výkonom ich osobnej starostlivosti. V tejto súvislosti

prvoinštančný súd konštatoval, že sa musel v tomto konaní v prvom rade vysporiadať s tým, či
predmetom tohto konania je podstatná vec týkajúca sa maloletého A. alebo sa o takúto vec nejedná.
Mal za to, že právo rozhodovania o tom v sprievode akej osoby, prípadne osôb môže maloletý opustiť
školské vyučovanie, resp. školský klub prináleží jednému alebo druhému rodičovi podľa toho v osobnej
starostlivosti ktorého rodiča sa maloleté dieťa podľa rozhodnutia súdu v konkrétny deň nachádza. Súdna

prax za uplynulé obdobie určila, že podstatnými záležitosťami je vždy vysťahovanie maloletého do
cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena, či priezviska maloletého.
Súd môže ako podstatnú vec posúdiť ale aj inú otázku, ktorá nie je v ustanovení § 35 Zákona o rodine
uvedená, pričom z pohľadu súdu označenie osôb, s ktorými môže maloleté dieťa vo veku 10 rokov
opustiť školské zariadenie, prípadne, či môže zo školského zariadenia odísť samé bez sprievodu inej, či

už plnoletej alebo neplnoletej osoby, nie je podstatnou vecou týkajúcou sa maloletého dieťaťa, tak ako
to má na mysli ustanovenie § 35 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie konštatoval, že škola zodpovedá
za žiaka len počas vyučovacieho procesu a v čase prevádzky školských zariadení, napr. školského
klubu (postupuje podľa konkrétneho školského poriadku na jednotlivý školský rok), nie počas cesty
domov po riadnom ukončení týchto aktivít. V prípade, ak je dieťa v školskom klube, jeho samostatný

odchod musí byť vopred písomne dohodnutý so zákonným zástupcom. Rodič v takom prípade preberá
plnú zodpovednosť za dieťa od momentu kedy opustí budovu školy, pričom ako zákonný zástupca
maloletého,ktorývykonávaosobnústarostlivosťodieťasámposúdizrelosťdieťaťanasamostatnúcestu
maloletého zo školy alebo zo školského zariadenia domov a taktiež sám posúdi vhodnosť osôb, ktoré
písomne označí, v sprievode ktorých môže maloletý školské zariadenie opustiť, prípadne, či ho môže

opustiť bez sprievodu inej osoby. V tejto súvislosti bolo ďalej uvedené, že pokiaľ otec maloletého má
za to, že tento nemôže opustiť školský klub bez sprievodu zákonného zástupcu, tak takýmto spôsobom
musí dieťa zo školského klubu odchádzať v čase, keď je v otcovej osobnej starostlivosti. Na druhej strane
ak matka posúdila zrelosť maloletého A. na takom stupni, že môže zo školského zariadenia odchádzať
okrem sprievodu dospelej osoby aj v sprievode svojich starších súrodencov, preberá zodpovednosť

za maloletého od momentu kedy opustí budovu školy, a to tiež v čase, kedy sa má maloletý podľa
rozhodnutia súdu nachádzať v jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že sa nejedná o podstatnú
vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, ale o bežnú každodennú vec, nie je potrebné, aby s uvedeným
súhlasil aj druhý rodič – otec maloletého. V závere svojho odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že
pokiaľ otec maloletého uvádzal vo svojom návrhu, že škola nedisponuje rozhodnutím súdu o presnom

harmonograme striedania maloletých detí, a preto nemôže kvalifikovane posúdiť, kedy má postupovať
v zmysle vyjadrenia otca a kedy v zmysle vyjadrenia matky, tak súd dáva do pozornosti rodičom, že je
ich povinnosťou školu s uvedeným oboznámiť a tiež preukázať predložením rozhodnutia súdu, nakoľko
škola nie je účastníkom konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom a nie vždy musí
mať vedomosť o tom, že maloleté deti nežijú v spoločnej domácnosti oboch svojich rodičov, prípadne

ktorému z rodičov sú do osobnej starostlivosti zverené a aké právo styku prináleží druhému rodičovi.
Pokiaľ ide o ďalšie veci, na ktoré otec vo svojom návrhu poukazoval (prepustenie maloletého zo školy
v priebehu vyučovania pri údajnej chorobe bez akéhokoľvek doprovodu dospelej osoby) a tiež v prípade,
ak je takýto postup v rozpore so školským poriadkom, prípadne pokynmi rodiča, ktorý mal v tom čase
maloletého v osobnej starostlivosti podľa rozhodnutia súdu, riešenie uvedenej veci nie je vo vecnej

príslušnosti súdu, ale orgánov na to určených.

4.
Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k. 24P/314/2020-199

zo dňa 27.1.2022, vykonateľným v časti výživného dňa 4.3.2022, právoplatným a vykonateľným
v ostatných výrokoch dňa 3.10.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
5CoP/17/2022-335 zo dňa 31.8.2022, právoplatným dňa 3.10.2022, ktorým boli maloleté deti zverené
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti vždy od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod.

a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od pondelka od 08:00 hod. počas
nasledujúcich dvoch týždňov do pondelka do 08:00 hod.. Osobitne bola upravená striedavá osobná
starostlivosť o maloletých počas jarných, letných, veľkonočných, vianočných prázdnin. Súd tiež určil, že
daňový bonus na maloleté deti a prídavky na maloleté deti bude poberať matka maloletých detí a otcamaloletých detí zaviazal prispievať na ich výživu sumou vo výške 40 eur mesačne na maloletého J.,
sumou vo výške 40 eur mesačne na maloletého C. a sumou vo výške 30 eur mesačne na maloletého
A. s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

5.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, keď žiadnemu
z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

6.
Uznesenie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním otec. Žiadal, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a aby vo veci rozhodol tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým
matke uloží povinnosť zabezpečiť, aby maloletý opúšťal školský areál výlučne v sprievode zákonného
zástupcu alebo písomne poverenej dospelej osoby, ktorú splnomocnia obidvaja zákonní zástupcovia.
Namietal, že prvoinštančný súd nesprávne posúdil mieru ohrozenia maloletého. Skutočnosť, že matka

dovoľuje 10-ročnému dieťaťu opúšťať školské zariadenie bez dozoru dospelého považuje za hrubé
zanedbanie starostlivosti a jeho bezpečnosti. Poukázal na to, že maloletý je vystavený rizikám cestnej
premávky a iným nebezpečenstvám bez ochrany rodiča, a preto škole adresoval písomný nesúhlas
s takýmto postupom. Mal za to, že neodkladné opatrenie v tomto prípade má preventívny charakter
a jeho cieľom je predísť nenapraviteľnej ujme na zdraví maloletého dieťaťa.

7.
K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Stotožnil sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie, v ktorom je konštatované, že
otázkavsprievodeakejosobymaloletýopustíškolskézariadenie,nepredstavujepodstatnúvecvzmysle

§ 35 Zákona o rodine, ale patrí do rámca bežného výkonu osobnej starostlivosti toho rodiča, u ktorého sa
dieťa podľa rozhodnutia súdu v danom čase nachádza. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že zo zisteného
skutkového stavu nevyplýva existencia konkrétneho, bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia
maloletého. V predmetnej veci ide primárne o rozdielny výchovný prístup rodičov a ich nezhodu v otázke
miery samostatnosti maloletého. Samotná skutočnosť, že rodičia majú odlišný názor na vhodnosť

samostatného odchodu dieťaťa zo školy, nezakladá potrebu bezodkladného súdneho zásahu. V závere
svojho vyjadrenia uviedol, že zodpovednosť za maloleté dieťa v čase výkonu osobnej starostlivosti nesie
ten rodič, u ktorého sa dieťa nachádza v starostlivosti. Mal za to, že v predmetnej veci neboli splnené
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. K námietke procesnej nepríslušnosti súdu
prvej inštancie vznesenej otcom uviedol, že ak bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný

v priebehu odvolacieho konania, je na jeho rozhodnutie príslušný odvolací súd. Z obsahu spisu však
vyplýva, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný ako samostatný návrh,
ktorým sa domáhal úpravy režimu odovzdávania maloletého zo školského zariadenia. Predmetom
návrhu nebola zmena rozhodnutia, ktorá je aktuálne predmetom odvolacieho konania vo veci samej
a ani bezprostredný zásah do rozsahu striedavej osobnej starostlivosti upravenej právoplatným

rozhodnutímsúdu.Samotnáskutočnosť,žemedzirodičmiprebiehainéodvolaciekonanievoveciúpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, automaticky neznamená, že každý ďalší návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí byť funkčne priradený odvolaciemu súdu. Rozhodujúce je, či ide o návrh
podaný „v priebehu odvolacieho konania“ v tej istej veci a či obsahovo súvisí s predmetom odvolacieho
preskúmania. Uviedol, že v danom prípade ide o návrh smerujúci k úprave konkrétneho výkonu osobnej

starostlivosti, nie o návrh, ktorým by sa menil alebo dočasne modifikoval rozsah rozhodnutia, ktoré je
predmetom odvolacieho konania. Za tohto stavu sa nestotožňuje s tvrdením otca, že Okresný súd Nitra
nebol funkčne príslušný vo veci rozhodnúť.

8.

Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil
sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu
predchádzajúceho postupu súdu prvej inštancie bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
otca maloletého dieťaťa.

9.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie a podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo

na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10.
Pre aplikáciu procesného inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej
úpravy,ktorámusíbyťosvedčená.Prirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniamusí
súd skúmať naplnenie formálnych a vecných (materiálnych) predpokladov uvedených v ustanoveniach

§ 324 a nasl. CSP. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné
opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým
o nich nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou
súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov
maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Podľa názoru odvolacieho

súdu spôsob uvoľňovania dieťaťa zo školy, resp. školského zariadenia nemá charakter podstatnej
veci, ktorý by bolo možné subsumovať pod ustanovenie § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak
sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práva a povinností
najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom
občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave

nabudúcepovolanie,rozhodnenanávrhniektoréhozrodičovsúd.Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,
že otázka v sprievode akej osoby maloletý opustí školské zariadenie patrí do rámca bežného výkonu
osobnej starostlivosti toho rodiča, u ktorého sa dieťa podľa rozhodnutia súdu v danom čase nachádza.
Znamená to, že je na každom rodičovi akú formu a spôsob si zvolí pri jeho uvoľňovaní zo školy,
čo škole písomne oznámi. Samozrejme na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že rodič si musí byť

vedomý prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti ako aj ďalších rizík, ktoré hrozia dieťaťu po opustení
školy v sprievode svojich starších ale stále maloletých súrodencov. Podľa názoru súdu však požiadavku
otca, aby maloletý bol zo školského zariadenia uvoľnený výlučne v sprievode zákonného zástupcu –
rodičaaleboinouplnoletouosobouurčenousosúhlasomobochrodičov,jepotrebnépovažovaťzabežnú
záležitosť,oktorejjeoprávnenýrozhodnúťtenzrodičov,uktoréhosadieťamomentálnenachádza,resp.

ktorý z rodičov má dieťa v rozhodnom čase v osobnej starostlivosti. Odvolací súd dáva do pozornosti, že
zobsahuspisovéhomateriáluvyplýva,žeajsamotnýotecviackrátvyužiltakútomožnosť,atovškolskom
roku 2024/2025 (26.6. a 30.6.2025), keď v tomto čase maloletý bol uvoľnený zo školy v sprievode jeho
súrodencov.

11.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadal
otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože uvoľňovanie dieťaťa zo školy nemá
charakter podstatnej veci. Ide o bežnú vec, ktorá sa vykonáva v podstate počas školských dní, pričom
zodpovednosť v prípade, že maloletý bude zo školy uvoľňovaný v sprievode svojich starších súrodencov

sa prenáša na toho rodiča, ktorý takýto súhlas škole udelil.

12.Odvolací súd dáva obom rodičom do pozornosti, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde
požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa,
čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého. Dieťa by v tomto smere v žiadnom prípade

byť nástrojom na riešenie doposiaľ nevysporiadaného vzťahu medzi jeho rodičmi, ktorých problematické
vzťahy negatívne vplývajú na maloleté dieťa.

13.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu ako aj dôvody uvedené prvoinštančným súdom, odvolací

súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

14.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na nich
náhradu.

15.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).