Uznesenie – Majetok – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/163/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011467
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011467.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D.,
trvale bytom C. D., E. XXXX/XXX, na neverejnom zasadnutí dňa 20. februára 2026 prejednal sťažnosť
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2025,
sp. zn. 4Nt/33/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením senátu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2025,
sp. zn. 4Nt/33/2025 bolo rozhodnuté nasledovne:

„Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie
obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. PB-1T/96/2019 zamieta,
pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený po jeho vyhlásení
na verejnom zasadnutí podal ihneď proti nemu sťažnosť, ktorú prostredníctvom svojho obhajcu

odôvodnil nasledovne:

„1./ Podaným návrhom zo dňa 09.09.2025 sa domáham povolenia obnovy konania vo veci
PB-1T/96/2019kdemiboluloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere6rokova6mesiacov
za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) TZ a za zločin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. b), písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) TZ.

2./ Podaný návrh na obnovu konania odôvodňujem prijatím novely trestného zákona pod č. 40/2004
Z. z. ktorá značným a výrazným spôsobom znížila trestné sadzby za uvedený trestné činy, najmä vo
vzťahu k trestnému činu krádeže.

3./ Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. značky 4Nt/33/2025 zo dňa 11.11.2025 bol môj návrh

na obnovu konania zamietnutý. Do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 11.11.2025 som podal
proti vydanému uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodňujem prostredníctvom ustanoveného obhajcu
nasledovne.

4./ Mám za to, že Okresný súd Trenčín nedostatočne odôvodnil napádané uznesenie. Nedostatočnosť
odôvodnenie vidím v tom, že súd nedal jednoznačnú odpoveď na rozhodujúcu otázku či zmena

právnej úpravy v otázke zníženia trestnej sadzby je takou skutočnosťou, ktorú je možné považovať
za splnenie podmienok na obnovu konania podľa § 349 ods. 1 TP. Mám za to, že stručné a formálneodôvodnenia uznesenia je nepresvedčivé. Odkazuje v zásade na neprávne normy. Súd sa v mojom
prípade vôbec nezaoberal otázkou, či zmena právnej úpravy nie je v rozpore s myšlienkou restoratívnej
justície a s úmyslom zákonodarcu a duchom zákona. Túto koncepciu a skutočnosť podporuje aj znenie

ustanovenia Trestného zákona, konkrétne § 34, ktorý ustanovuje základný účel trestu nasledovne:
„Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.“
V súvislosti s uložením trestu je okrem morálneho odsúdenia páchateľa trestného činu hlavným účelom

jeho samotná prevýchova a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Aby bol základný účel
trestu v praxi skutočne naplnený, je dôležité docieliť znovu začlenenie odsúdeného do spoločnosti,
aby sa z neho stala osoba, ktorá vedie riadny život a tým sa eliminovalo opätovné páchanie trestnej
činnosti v podobe recidívy. Mám aj za to, že uložená sankcia - trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov
a 6 mesiacov je trest neúmerný a to vzhľadom na úmysel zákonodarcu pri prijímaní novely č. 40/2024
Z. z., ktorou bol novelizovaný trestný zákon najmä vo vzťahu k trestným sadzbám za majetkové

trestné činy. Preto posúdenie súdu, že zmena právnej úpravy vo vzťahu k výške trestu nie je splnením
podmienky na obnovu konania považujem za predčasné a v rozpore zo zmyslom právnej úpravy, účelom
trestu a myšlienkou restoratívnej justície. Domnievam sa, že zmena právnej úpravy je podmienkou
I. t. j. skutočnosťou súdu skôr neznámou a nebola predmetom úvah súdu prvého stupňa v konaní
PB-1T/96/2019. Týmto je podľa môjho názoru a presvedčenia splnená aj druhá podmienka a to, že

použitie tejto právnej úpravy by bolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine, najmä však o treste.

5./ Na základe uvedeného navrhujem, aby odvolací súd napádané uznesenie zmenil tak, že povolí
obnovu konania.“

Prokurátor, sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Do dňa
konania neverejného zasadnutia krajský súd neobdržal vyjadrenie prokurátora k podanej sťažnosti
odsúdeného.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)

Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“ alebo „Tr. poriadok“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom. Na
základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil

v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdvsúladesustanovením§402ods.1Tr.por.rozhodolnapadnutým
uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje,
že v dôvodoch sťažnosti nie je ani namietaný procesný postup okresného súdu, predchádzajúci vydaniu
napadnutého uznesenia.

Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, krajský súd poukazuje na to, že zo spisového
materiálu vyplýva, že odsúdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.07.2019, sp.
zn. 1T/96/2019, právoplatným dňa 09.07.2019, bol odsúdený A. B. právoplatne uznaný vinným v bode
1/ pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona
(ďalej len „Tr. zák.“) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a v bode 2/ pre

zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v danom rozsudku, za čo mu bol uložený
podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. s prihliadnutím na §
36 písm. l) Tr. zák. a § 37 písm. h), m) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6
(šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bolo odsúdenému podľa § 73 ods. 2 písm. a), d) Tr.
zák. uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola
odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti F. E., G., so sídlom H. I. X, XXX XX
J., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 4,44 eur. Po zrušení Okresného súdu Považská Bystrica je vec
vedená Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. PB-1T/96/2019.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymiodôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu

Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,
b)strataúčinnostiprávnehopredpisu,jehočastialeboniektoréhoustanoveniapodľačl.125ods.3ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

K citovanému ustanoveniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania z dôvodov podľa
§ 394 ods. 1 Tr. por. je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného
rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme
nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy
v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým

zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu
aplikáciu právnych predpisov, tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych
rozhodnutí, v ktorých by malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu
v dôsledku nesprávneho výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných
právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods.

1 a nasl. Tr. por.).
Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch
hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy
súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo

v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým by mohli viesť k inému rozhodnutiu,
než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej
odpovedi na prvú otázku.

Z hľadiska posúdenia v návrhu obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov, je rozhodné,

že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní neznáme,
neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti
alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu
novotvrdenej skutočnosti alebo novonavrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo
na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na

doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného podľa dlhodobo
ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy súd nemôže, teda nemá právomoc
preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere,
či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval
zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či správne aplikoval zásadu „v pochybnostiach v

prospech obvineného“ a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevyporiadal
alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil
(viď napr. R 35/1988, R 6/1997).

S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
okresného súdu, na obsah ktorého týmto krajský súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa odkazuje, obsahuje správne právne závery, podľa ktorých okresný súd dospel k záveru,
že v návrhu odsúdeného na obnovu konania nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy v
zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. Odsúdený odôvodňoval podaný návrh tou skutočnosťou, že v dôsledku

prijatej novely zákonom č. 40/2024 Z. z. s účinnosťou od 15. marca 2024 došlo v jeho prípade k zmene
Trestného zákona, ktorá je pre neho priaznivejšia. V zhode s názorom okresného súdu ani krajský
súd nepovažuje zmenu Trestného zákona v dôsledku prijatej novely, ku ktorej došlo po právoplatnom
odsúdení odsúdeného za novú skutočnosť alebo dôkaz v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.Krajský súd poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 44/2013 zo
dňa 26.11.2013, podľa ktorého znenia: „Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. poriadku upravuje podmienky

obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako
skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia.
Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania
trestu.“

Krajský súd ďalej uvádza, že v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Trestný zákon teda pripúšťa možnosť použitia neskôr
účinnej právnej úpravy, pokiaľ je pre páchateľa priaznivejšia, avšak s obmedzením aplikovať len takú
priaznivejšiu právnu úpravu, ktorá bola účinná najneskôr v čase rozhodovania v trestnej veci. Krajský

súd k tomu dodáva, že právny záver, podľa ktorého zmena Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť
až po právoplatnom rozhodnutí v trestnej veci páchateľa nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania,
vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28.05.2025, sp. zn. II. ÚS 320/2025.

Za správny preto považuje krajský súd aj záver okresného súdu o tom, že zmenu právneho stavu,

teda zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu nemožno považovať za novú
skutočnosť alebo dôkaz v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Z uvedeného dôvodu okresný súd správne vyhodnotil, že návrh odsúdeného neobsahoval nové
skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 Tr. por. a preto správne rozhodol o zamietnutí návrhu

odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa § 399 ods. 2 Tr. por., pretože neboli zistené podmienky
obnovy konania.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší opravný prostriedok.