Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoEk/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412217108
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4412217108.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Senec, o vymoženie 192 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. decembra 2024 č. k. 15Er/1106/2012-71 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4,

ods.5,ods.6,§243hExekučnéhoporiadku.Uviedol,že zobsahuexekučnéhospisumalpreukázané,že
predmetné exekučné konanie sa začalo na základe návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený
poukazuje na exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
poukázal na skutočnosť, že právny vzťah s povinným vznikol na základe zmluvy o úvere. Záväzkový
vzťah medzi oprávneným a povinným bol zabezpečený neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou
dňa 01.10.2010, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený zmenku

povinného vyplnil, keď sa dostal povinný do omeškania plnenia svojho záväzku; a to na základe Dohody
o vyplnení zmenky. Oprávnený aj v súlade s prijatou novelou doplnil návrh na vykonanie exekúcie, ktorý
exekútor doručil dňa 04.02.2016. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
je povinný splniť svoju preskúmavaciu povinnosť. Prieskumná činnosť spočíva v kontrole náležitostí
exekučného titulu, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný
titul formálne a materiálne vykonateľný, a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z

exekučného titulu. Uviedol, že novela Exekučného poriadku (Zákon č. 438/2015 Z. z.), ktorá je účinná
dňom 23.12.2015, upravila v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť oprávneného, aby v
lehote 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona doplnil návrh na začatie exekúcie. Uvedená novela určila
exekučnému súdu širšie prieskumné právomoci vo vzťahu k exekučnému titulu vydanému v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vo vzťahu k spotrebiteľskému rozhodcovskému rozsudku.
Oprávnený doručil doplnený návrh na vykonanie exekúcie, ako mu to zákon uložil, a to dňa 04.02.2016.

Dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č. k I.ÚS 539/2016-38 zo dňa 14.09.2016, kde ústavný
súd upriamil pozornosť na zásadu „vigilantibu siura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie
na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj oprávnený sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky,
v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Z ustanovenia § 39 ods. 4
Exekučného poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie rozhodných skutočností o vlastnom
vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného a práve on má predložiť dostatočné dôkazy na preukázanie

rozhodných skutočností. Opätovne uviedol, že oprávnený cestou exekútora doručil doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie dňa 04.02.2016, čo je po zákonnej lehote. Na základe uvedených skutočností,keďže nebola dodržaná 30 dňová lehota, počas ktorej bol oprávnený podľa § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku, povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie, predmetné exekučné konanie zastavil podľa §
243f ods. 2 a 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.

2. Oprávnený podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)
CSP),žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci(§365ods.1

písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenom v odôvodnení rozhodnutia. Poukázal na
skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah
nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože povinný pri uzavretí zmluvy vyhlásil, že peňažné prostriedky mu

boli poskytnuté na účel zamestnania. Tvrdil, že predmetné ustanovenia sa na dané exekučné konanie
nemôžu aplikovať. Uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie priložil nie len exekučný titul, ale aj
zmenku, na základe ktorej jej bol v exekučnom titule priznaný nárok a zmluvu o úvere, splatenie ktorého
zmenka zabezpečovala. Namietol, že si splnil zákonom uloženú povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania v zmysle § 359, § 362 ods. 1 CSP a zistení,
že spĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania v zmysle § 379, § 380
CSP, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa

§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8.Podľa§243fods.2Exekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniapodľaodseku1,vktorýchdoúčinnosti
tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40
použijú rovnako.

9. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

10. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučné konanie začalo podaným návrhom na

vykonanie exekúcie, ktorý dňa 18.06.2012 oprávnený spísal do zápisnice pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava; sa domáhal proti povinnému vykonania exekúcie
zaúčelomvymoženiasumy192eurspríslušenstvomnapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08.06.2011, sp. zn. SR 04366/11, zriadeného zriaďovateľomSlovenská rozhodcovská a.s. IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava. Uvedený vzťah si
zabezpečil zmenkou vystavenou dňa 01.10.2010. Dňa 27.03.2018 tunajší súd vydal uznesenie sp. zn.
15Er/1106/2012-36, ktorým zastavil exekúciu. Citované uznesenie napadol odvolaním oprávnený. O

podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.06.2021 sp. zn. 4CoE/23/2020-59
tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie
preto rozhodol napadnutým uznesením.

11. Odvolací súd považoval za potrebné v prvom rade poukázať na nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.

03. 2023 II. ÚS 511/2022, v ktorom je okrem iného uvedené, že „legislatívna konštrukcia Exekučného
poriadku, ktorá obsahovala to, že proti uzneseniu v exekučnom konaní je odvolanie prípustné, len
ak to Exekučný poriadok pripúšťa, vychádzala z toho, že podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku platilo, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný
poriadok neustanovuje inak. Táto norma však platila len do prijatia Civilného sporového poriadku, ktorý
obdobnú normu v úprave odvolania neobsahuje, a ktorý okrem iného Exekučný poriadok doplnil tak,

že v § 9a ods. 1 ustanovil, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa Exekučného poriadku sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tieto ustanovenia Exekučného poriadku
sa vzťahujú aj na exekúciu, v ktorej bolo vydané namietané uznesenie, pričom podľa § 357 písm. a)
CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. Táto osobitná
konštrukcia prípustnosti odvolania sa vzťahuje aj na zastavenie exekučného konania a nie je správny

výklad krajského súdu použitý v napadnutom uznesení, podľa ktorého sa mal použiť § 355 ods. 2 CSP.
Uznesenie okresného súdu je rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení konania a na tom, že proti
nemu je prípustné odvolanie, nemení nič ani to, že ide o uznesenie v exekučnom konaní, keďže od 1.
júla 2016 niet takej normy, podľa ktorej odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní,
ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.“ Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd predmetným

rozhodnutím zaoberal a vecne ho prejednal.

12. Odvolací súd k námietke oprávneného, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným
nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky
vyhlásil, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel zamestnania, uvádza, že nie je dôvodná.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmluve o úvere je povinný identifikovaný svojím
bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Za použitia interpretačného pravidla v
§ 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania (zamestnania) úverového dlžníka ťaží toho, kto

tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu,
bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania resp.
zamestnania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním resp. zamestnaním
účastníka zmluvy, a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. V tomto

smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého
vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé
vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinného.
Označenie dlžníka v zmluve o úvere je teda potrebné vykladať v prospech dlžníka – povinného, ktorý text
tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť

ako pokus o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd
teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet činnosti
oprávneného a postavenie povinného. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje za správny záver
súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným má

charakter spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej oprávnený vystupuje ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ,
a preto správne na tento prípad aplikoval normy spotrebiteľského práva.

13. Uvedené nič nemení ani fakt, že oprávnený doručil súdu dňa 05.06.2018 dodatok k zmluve
o úvere, v ktorom je predtlačeným písmom uvedené, že povinný vyhlásil, že veriteľom poskytnuté

finančné prostriedky vo výške 100 eur použije. To, akým spôsobom použil tieto prostriedky, nie je
možné z predloženej kópie prečítať. Navyše, tento dodatok nemá správne uvedený dátum, v ktorý bol
podpísaný. Súd preto na uvedené správne neprihliadal.14. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie správne a v tejto
súvislosti konštatuje, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku bolo potrebné doručiť podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti

predmetného zákona. Ako aj z obsahu spisu vyplýva, oprávnený doručil toto doplnenie súdnemu
exekútorovi dňa 21. 01. 2016, avšak súdny exekútor doplnenie oprávneného doručil súdu prvej inštancie
až dňa 04. 02. 2016, teda po uplynutí zákonom predpísanej lehoty.

15. V tomto smere odvolací súd poukazuje zhodne so súdom prvej inštancie na nález Ústavného súdu

SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné
vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo
vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol

oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku
(pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)].

16. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote

aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že
právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia
návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej
istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase
vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom

ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1
Exekučného poriadku, teda oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30

dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).