Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625202468
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6625202468.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci
navrhovateľa - osoby povinnej z výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/X, XXX
XX C., zastúpeného: Advokátska kancelária Peter Ďurica s.r.o., so sídlom SNP 711/25, 990 01 Veľký
Krtíš, IČO: 55 792 677 a oprávneného z výživného: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX,

XXX XX E. F., zastúpeného: JUDr. Emil Vaňko, advokát, so sídlom Tŕnie 134, 962 34 Tŕnie, v konaní
o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní oprávneného z výživy proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č.k. 37Pc/15/2025-120 zo dňa 29. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 37Pc/15/2025-120 zo dňa 29. októbra 2025 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Zrušuje
sa vyživovacia povinnosť osoby povinnej platiť výživné A. B., narodeného XX.XX.XXXX vo vzťahu k
oprávnenému z výživného D. B., narodenému XX.XX.XXXX, ktorá bola určená rozsudok Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. VK-3C/77/2009-47 zo dňa 24.11.2009, právoplatného a vykonateľného dňa
07.12.2009 vo výške 33,- Eur mesačne, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal zrušenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k oprávnenému z
výživného. Oprávnený z výživného vo vyjadrení zo dňa 18.06.2025 s návrhom povinného z výživného
na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil a žiadal predmetný návrh zamietnuť. Navrhovateľ vo
vyjadrení poukázal na to, že oprávnený už úspešne ukončil sústavné odborné štúdium v učebnom
odbore murár, čím nadobudol výučný list ako doklad o ukončení stredného odborného vzdelania. Na

prejednanie veci súd nariadil tri pojednávania, a to dňa 09.07.2025, 24.09.2025 a 29.10.2025, na
všetkých pojednávaniach boli prítomní obaja účastníci konania.
3. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, „prečítaním návrhu navrhovateľa
na zrušenie vyživovacej povinnosti, rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš spisová značka
VK-3C/77/2009-47 zo dňa 24.11.2009, právoplatného a vykonateľného dňa 07.12.2009, vyjadrenia
oprávneného zo dňa 18.06.2025, vyjadrenia povinného zo dňa 07.07.2025, odpovede Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš č.l. 51, návrhu na doplnenie dokazovania zo strany povinného
č.l. 55, návrh na zvýšenie výživného na čísle listu 61, odpovede Spojená škola G. H. č.l. 65,
podanie správy Stredná odborná škola C. č.l. 74, vyjadrenie povinného zo dňa 01.09.2025 na č.l. 82,
odpovede na súčinnosť zo dňa 04.10. č.l. 106 a z 24.10. č.l. 113.“Navrhovateľ počas celého konania
zotrval na podanom návrhu a v ňom uvedených skutočnostiach odôvodňujúcich zrušenie vyživovacej
povinnosti voči oprávnenému z výživného. Oprávnený z výživného na pojednávaní dňa 09.07.2025

poukázal na spoločenský záujem na zotrvaní v tejto vyživovacej povinnosti aj v nadväznosti na aktuálnu
súdnu prax. Podľa oprávneného je potrebné individuálne posudzovať predmetný prípad so všetkýmijeho súvzťažnosťami v celom kontexte. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu poukázal
na to, že prehodnotenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k oprávnenému je návrhové, teda nie
je možné ho iniciovať zo strany súdu. Zároveň poukázal na majetkové pomery povinného, ktorý

trpí závažným vrodeným poškodením mozgu, ktoré mu neumožňuje zabezpečiť dostatočné príjmové
možnosti. Oprávnený z výživného D. B. na pojednávaní pri výsluchu účastníka konania uviedol, že v G.
H. na strednej škole študoval v odbore murár, išlo o denné štúdium, ktoré ukončil v júni 2024 získaním
výučného listu. Štúdium na škole v G. H. mu vybavovala matka, ale sám si vybral štúdium murára.
Po skončení školy išiel do C. do školy za záhradkára, na úrade práce evidovaný nebol. Dôvod, prečo

pokračoval v štúdiu v C. bol ten, že chcel aj maturitu, v G. H. nemal takúto možnosť. Oprávnený uviedol,
že popri štúdiu nemá žiadnu brigádu, nakoľko sa to popri štúdiu nedá stíhať.

4. V konaní bolo doplnené dokazovanie o dopyt na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš
ohľadne možnosti zamestnať sa v odbore murár, a to aj pre porovnanie s dopytom na možnosť
zamestnať sa v odbore záhradník a dopyt na Strednú spojenú školu G. H., kde bude vykonaný

dopyt ohľadne možností zvyšovania kvalifikácie oprávneného v pôvodom odbore murár a teda, či bolo
možné v pôvodne ukončenom štúdiu zvýšenie kvalifikácie získaním maturitnej skúšky. „Navrhovateľ tiež
navrhol doplnenie dokazovania - zabezpečiť stanovisko Strednej odbornej školy C., so sídlom I. H. XX/
XX XXXXX C., J.: XXXXXXXX, a to za účelom poskytnutia informácií vo vzťahu k dieťaťu - študentovi
uvedenej školy (oprávnenému):

údaj o počte vymeškaných vyučovacích hodín za jednotlivé klasifikačné obdobia od začiatku štúdia,
- výpis z evidencie záznamov o správaní dieťaťa, resp. stanovisko školy k správaniu žiaka v priebehu
štúdia, vrátane prípadných disciplinárnych opatrení - ak boli voči dieťaťu prijaté, s uvedením ich dôvodu
a rozsahu,
- informácie o prospechu dieťaťa - predložením výpisu z klasifikácie alebo vyjadrením školy k študijným

výsledkom dieťaťa.“

5. Oprávnený z výživného podaním zo dňa 30.07.2025 poukázal na to, že sa sústavne pripravuje na
budúce povolanie, doterajšia dlhodobo neprehodnocovaná vyživovacia povinnosť je nepostačujúca, a
preto žiadal, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na sumu 100,-Eur mesačne a zaviazal povinného

A. B. aj na zaplatenie zameškaného výživného v tejto sume za posledné tri roky spätne.

6. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, oddelenie sprostredkovania práce
(č.l. 51 spisu) okresný súd zistil, že v okrese K. H. nie sú evidované voľné pracovné miesta v odbore
murár a v odbore záhradník. Z odpovede Spojenej školy G. H. (č.l. 65 spisu) okresný súd zistil, že

absolvovaním učebného odboru 3661 H - murár získa absolvent stredné odborné vzdelanie (výučný
list), čo mu umožňuje pokračovať v nadstavbovom štúdiu, ktorým môže získať úplné stredné odborné
vzdelanie ukončené maturitnou skúškou. Z odpovede Strednej odbornej školy, Ulica I. L. H. XX/XX, C.
(č. l. 74) súd zistil, že D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, je v školskom roku 2024/2025 od
01.09.2024 žiakom 2. ročníka učebného odboru 4571 H záhradník, menovaný študuje dennou formou

štúdia. Dochádzka na teoretické a praktické vyučovanie si vyžadovala dôslednú kontrolu a spoluprácu
s matkou, počas školského roka mal opakovane snahu svojvoľne opustiť vyučovanie, uvádzal rôzne
dôvody. V 1. polroku šk. roka 2024/2025 mal vymeškaných 60 vyučovacích hodín, z toho 4 boli
neospravedlnené. V 2. polroku šk. roka 2024/2025 mal vymeškaných 47 vyučovacích hodín, všetky boli
v lehote ospravedlnené. Žiak dosahuje priemerné výchovno-vzdelávacie výsledky, priemerný prospech

známok v 2. polroku šk. roka 2024/2025 je 2,76. Na vyučovanie chodí upravený, dodržiava poriadok
a BOZP. Žiak D. B. je uzavretej povahy, na vyučovaní málo komunikatívny, potrebuje povzbudenie vo
vzdelávacích aktivitách. Škola eviduje problém v komunikačnej rovine správania a vnímania osobnosti.
Požadované intelektuálne a motorické činnosti nevykonáva vždy presne, potrebuje pravidelný dohľad
pedagogického zamestnanca. V komunikácii s rovesníkmi a pedagógmi nie je impulzívny. V priebehu

školského roka bolo riešené nasledovné problémové správanie žiaka: Na základe oznámenia pána G.
dňa 20.12.2024 bola šetrená udalosť, že 19.12.2024 D. B. po skončení školského podujatia Strednej
odbornej školy, M. I. L. H. XX/XX, C., v čase čakania na autobusové spojenie domov, si žiak kúpil
alkoholický nápoj – pivo, ktoré požil s kamarátkou, s ktorou čakal na najbližší spoj. Na autobusovej
zastávke bola aj žiačka miestnej základnej školy, ktorá D. B. objala a chcela požiť alkoholický nápoj.

Priestor autobusovej zastávky opustila sama a dobrovoľne skôr, ako žiak D. B. autobusom. D. B. tvrdil,
že k ničomu žiačku základnej školy nenútil, nevyhrážal sa. Pán G. oznámil riaditeľke Strednej odbornej
školy, M. I. L. H. XX/XX, C., že v priestoroch autobusovej zastávky žiak D. B. v podnapitom stave
obťažoval jeho neplnoletú dcéru a nútil ju piť alkohol. Dcéra prišla domov v strese a strachu. Pán G.oznámil škole skutočnosť, že incident je riešený oznámením na políciu a následným vyšetrovaním.
Toto potvrdil aj D. B., obvinenie popiera. Dňa 19.12.2024 sa konalo školské podujatie a v spomínanom
čase incident žiadny pedagogický zamestnanec nepostrehol. Dňa 09.01.2025 sa uskutočnilo stretnutie,

počas ktorého boli prerokované podmienky vzájomného správania sa medzi žiačkou I.BS triedy Strednej
odbornej školy, M. I. L. H. XX/XX, C. (H. N.) a žiakom D. B. za prítomnosti triednych učiteľov oboch žiakov
a riaditeľky školy. Počas stretnutia bolo potrebné vysvetliť si pocity zo vzájomnej blízkosti oboch žiakov,
nakoľko D. trvá na komunikácii so žiačkou, menovaná žiačka nemá záujem o častý a blízky kontakt
so žiakom D. B. a chce si zachovať od neho odstup. Žiak D. B. bol poučený o vnímaní jeho konania

zo strany žiačky a boli navrhnuté možnosti vhodnej komunikácie, bol upozornený, že pokračovanie v
nátlaku môže byť považované za šikanovanie. Následne pravidlá rešpektoval a výchovné opatrenie
udelené nebolo. Dňa 22.01.2025 sa konalo stretnutie D. B., jeho triedneho učiteľa p. G. D., vyučujúcej
odborných predmetov J. D. E., riaditeľky školy a pani B. - matky žiaka. D. sa cítil ukrivdený komentárom
vyučujúcej odborných predmetov, podľa ktorej v škole je dôležité vzdelávať sa a nie sa zaujímať o žiačky
školy. Situácia sa stala na vyučovacej hodine, kedy vyučujúca odborných predmetov požadovala od D.

B. zošit a písanie si poznámok. Bolo vysvetlené stanovisko vyučujúcej, žiak D. B. bol oboznámený s
možnosťou využívania podporných opatrení v prípade potreby pomôcť, ako aj zmysel postupov učiteľa
pri individuálnom prístupe. D. dostal uistenie, že nik nemá dôvod mu krivdiť. Ďalej bol žiak oboznámený
s využitím možnosti triedneho učiteľa ako prvého kontaktu v prípade akéhokoľvek problému a kontaktu
podporného tímu v škole.

7. Okresný súd uviedol, že navrhovateľ na základe poskytnutých odpovedí na žiadosti o súčinnosť
reagoval podaním zo dňa 01.09.2025, v ktorom uviedol, že oprávnený mal na Spojenej škole G.
H. možnosť získať úplné stredné odborné vzdelanie ukončené maturitnou skúškou prostredníctvom
nadstavbového štúdia po absolvovaní učebného odboru 3661 H - murár. Výučný list, ktorý získal,

mu umožňoval priamo pokračovať v nadstavbovom maturitnom štúdiu. Rozhodnutie prestúpiť na
inú školu a začať nový odbor 4571 H - záhradník preto podľa navrhovateľa nemožno považovať
za nevyhnutný krok k dosiahnutiu maturitného vzdelania, keďže tento cieľ mohol dosiahnuť aj na
pôvodnej škole, bez predlžovania doby štúdia, a tým aj vyživovacej povinnosti rodiča. Na základe
správy zo Strednej odbornej školy C. navrhovateľ mal za to, že sa potvrdilo jeho tvrdenie o laxnom

prístupe k štúdiu oprávneného a jeho celkový nezáujem o riadnu prípravu na budúce povolanie. V
školskom roku 2024/2025 vymeškal 60 vyučovacích hodín v prvom a ďalších 47 hodín v druhom
polroku, pričom viaceré z nich boli neospravedlnené alebo boli spojené so snahou svojvoľne opúšťať
vyučovanie. Dosahoval len priemerné výchovno-vzdelávacie výsledky a vyžadoval neustály dohľad
pedagógov, nakoľko nevykonával požadované úlohy samostatne a s náležitou zodpovednosťou. K tomu

sa pridáva nevhodné správanie, najmä incident z 19.12.2024, keď pod vplyvom alkoholu obťažoval
neplnoletú spolužiačku, čo bolo oznámené polícii a opakované problémy so záujmom o spolužiačky,
ktorý narúšal priebeh vyučovania a bol predmetom upozornení zo strany pedagógov. Tieto skutočnosti
podľanavrhovateľapreukazujú,žezáujemoprávnenéhooplnenieštudijnýchpovinnostíjelenformálnya
jeho správanie nezodpovedá osobe pripravujúcej sa na budúce povolanie v zmysle zákona. S poukazom

na uvedené mal navrhovateľ za to, že podmienka riadnej a sústavnej prípravy na budúce povolanie,
ktorá je nevyhnutným predpokladom trvania vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine,
v prípade oprávneného splnená nebola.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že sudkyňa oboznámila účastníkov

konania aj „s ustálenou judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej
republiky vo veci vyživovacej povinnosti k plnoletým osobám, a to s Nálezom Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2121/14 zo dňa 30.09.2014, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR nachádzajúcim
sa v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu R 66/2023, spisová značka 7CdoR/5/2023 z 27.04.2023
a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2022 z 29.06.2023 zverejneným v Zbierke

rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. R 64/2023. V zmysle Nálezu Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II. ÚS 2121/14 zo dňa 30.09.2014 dospelý jedinec by mal byť v zásade schopný sa postarať
sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi
okolnosťami daného prípadu. Úlohou súdu je preto vyjadriť sa tiež k tomu, či daný typ vzdelania
predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie alebo ide len o nadštandardné doplňovanie znalostí bez

tejto nadväznosti. Nie je možné akceptovať, aby okresné súdu rozhodovali o zvýšení výživného bez
toho, aby mali naisto preukázané, že je vôbec odôvodnená samotná existencia vyživovacej povinnosti.
Teda bez toho, aby sa dostatočne a presvedčivo nevysporiadali s vyššie popísanou otázkou účelnosti
štúdiaaporiadnehovykonávaniatohtoštúdia.VzmyslerozhodnutieNajvyššiehosúduSRnachádzajúcesa v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu pod číslom R 66/2023, spisová značka 7CdoR/5/2023 z
27.04.2023, rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí a z toho tiež vyplýva, že sú povinní
dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a

v ktorom sa môže náležite uplatniť. Je však vždy dôležité, aby sa súdy starostlivo zaoberali konkrétnymi
okolnosťami každého prípadu a najmä účelnosťou tohto štúdia. Toto štúdium by totiž malo slúžiť na
prehlbovanie predchádzajúceho vzdelania, na ktoré spravidla nadväzuje, resp. malo by viesť k lepším
budúcim vyhliadkam na získavanie prostriedkov pre svoje životné potreby prácou. Môže samozrejme
nastať aj prípad, keď toto ďalšie štúdium na predchádzajúce štúdium priamo nadväzovať nebude, avšak

z konkrétnych okolností bude zrejmé, že aj tak je potrebné preferovať záujem na zvýšení kvalifikácie
dieťaťa.“

9. Na pojednávaní dňa 24.09.2025 okresný súd poukázal v rámci predbežného právneho posúdenia na
tú skutočnosť, že absolvovaním učňovského odboru (murár), získaním stredného odborného vzdelania
a vydaním výučného listu mohol oprávnený z výživného pokračovať v nadstavbovom štúdiu, ktorým by

mohol získať úplné stredné odborné vzdelanie ukončené maturitnou skúškou, a teda je z toho zrejmé, že
mohol pokračovať v štúdiu na pôvodnej škole, kde mohol dosiahnuť plné odborné vzdelanie ukončené
maturitnou skúškou. Zo správy Odbornej školy C., a to predovšetkým z informácií poskytnutých z
riešenia situácie zo dňa 22.01.2025 je zrejmé, že oprávnený z výživného má výchovno-vzdelávacie
problémy, ktoré je možné riešiť podpornými opatreniami, ktorými sa môže pomôcť pri výchovnom

procese, avšak tieto podporné opatrenia neboli doteraz v rámci celého štúdia oprávneného nikdy
uplatnené,hociproblémymuselibyťprítomnéužajvpredchádzajúcomštúdiu.V zmyslezákonaorodine
dieťa má právo na prípravu na povolanie, avšak vždy je potrebné prihliadať na možnosti a schopnosti
dieťaťa, preto aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (potreba podporných opatrení) je otázne, či
oprávnený z výživného bez uplatnenia podporných opatrení má možnosť ukončiť úplné stredoškolské

vzdelanie maturitnou skúškou a či zmena odboru a opätovné odborné štúdium na inej strednej škole
nie je výsledkom toho, že získanie úplného stredoškolského vzdelania ukončené maturitnou skúškou
presahujemožnostiaschopnostioprávnenéhozvýživného.Okresnýsúdtiežpoukázalnatúskutočnosť,
že pri úprave vyživovacej povinnosti vo vzťahu k plnoletému dieťaťu je vždy povinnosťou súdu skúmať
naplnenie ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého vyživovacia povinnosť rodiča

trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda do ukončenia riadnej prípravy na
budúce povolanie. Súd už skôr poskytol predbežné právne posúdenie v zmysle ustálenej judikatúry,
čo sa rozumie pokračovaním v príprave na budúce povolanie - opätovné začatie štúdia na inej
odbornej strednej škole (v inom odbore) a nepokračovanie v nadstavbovom štúdiu na pôvodnej škole
(v pôvodnom odbore) nie je možné pokladať za súvislú prípravu na budúce povolanie.

10. Oprávnený z výživy s predbežným právnym posúdením súdu nesúhlasil, poukázal na to, že na
úrade práce neevidujú voľné pracovné miesto murára. „Oprávnený sa pokúšal nájsť si muránske
zamestnanie, nenašiel ho. Preto využil možnosť, že ukončil nejaký prvý stupeň vzdelania, dosiahol
výučný list v odbore murár. Správa podaná Spojenou školou v G. H. podľa oprávneného neobsahuje

podrobnosti o tom, či mohol aj tam pokračovať a zvýšiť si vzdelanie, v akom odbore alebo v akých
odboroch, nakoľko podľa dostupných informácií maturitné pokračovanie je možné po splnení tohoto
prvého stupňa dosiahnutia kvalifikácie a výučného listu murár, ale v odbore manažmentu, obchodu a
služieb, o ktoré oprávnený nemal záujem a nevedel by sa ani v týchto odboroch uplatniť. Najväčší
priestor na jeho uplatnenie bol v odbore poľnohospodárstva a záhradníctva, o ktoré sa zaujíma, a to

bola škola v C., kde nastúpil nie do prvého ročníka, ale priamo do druhého ročníka, lebo mu započítali
študijné výsledky z toho predchádzajúceho štúdia, preto je od septembra 2025 žiakom tretieho ročníka
a po jeho skončení a absolvovaní môže dosiahnuť v tomto istom odbore kvalifikáciu s maturitou po
ďalších dvoch rokoch, preto oprávnený nesúhlasil s tým, že by jeho ďalšie štúdium bolo účelové, ani
ľahkovážne. Oprávnený dal do pozornosti Vyhlášku ministerstva práce, sociálnych vecí č. 168/2025, kde

odprvéhojúla2025ježivotnéminimumnajednufyzickúdospelúosobu284,13Eur,pretospoukazomna
protinávrh oprávneného dal oprávnený do pozornosti, že minimálne množstvo finančných prostriedkov
potrebných na prežitie občana Slovenskej republiky, ktorý je nie je schopný samostatne sa živiť, je suma
284,13 Eur od 01. júla 2025, a preto navrhol súdu, aby zvážil uloženie takejto vyživovacej povinnosti
v tejto výške. Pokiaľ ide o nezrovnalosti ohľadne dochádzky oprávneného do školy a ospravedlnenia

jeho neprítomnosti, neprítomnosť si ospravedlňoval sám oprávnený už ako dospelá osoba, kvôli
zdravotnému stavu a kvôli tomu, že navštevoval aj kurz autoškoly, nakoľko kurz autoškoly sa vykonáva
aj počas vyučovacích hodín, tento kurz aj už úspešne dokončil v priebehu minulého vyučovacieho roku.Oprávnený tiež poukázal za to, že účelom zákona o rodine je predovšetkým pripraviť mladého človeka
na budúci život a budúce povolanie, a to takým spôsobom, aby sa mohol čo najlepšie uplatniť v živote,
najmä nie v povolaniach, ktoré sú neperspektívne alebo ktoré sú menej výhodné, menej zárobkové

alebo ťažko dosiahnuteľné. V tomto prípade ide o odbor murárstvo, ktorý vyštudoval na škole v G. H. na
Spojenej škole, miesto murára v okrese K. H. tu nemáme, máme tu miesto v poľnohospodárstve a inde.
Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu, že bol povinný pokračovať v štúdiu na tejto škole v odboroch,
keď ani nevie o aké odbory ide a v akých odboroch by sa mohlo uplatniť a pokiaľ tam nejaké odbory aj
sú, z predloženej správy to nevyplýva, ani to, či by tieto odbory boli výhodnejšie ako sú odbory, ktoré

sú umožnené na Strednej odbornej škole v C., kde je podľa oprávneného uplatnenie širšie a môže sa
aj v živote lepšie uplatniť ako murár bez maturity, prípadne s nejakým manažmentom alebo znalosťami
v odbore obchodovanie a podobne, ktoré ponúka táto Spojená stredná škola v G. H.. Nie je účelom
mať maturitu, ale je účelom mať čo najvyššie vzdelanie, pretože od vzdelania závisí aj výška platu,
príjmov, obsadenosti a podobne. Preto oprávnený navrhol ďalšie doplnenie dokazovania, a to o zistenie,
či odbory, v ktorých by dosiahol oprávnený maturitné štúdium v G. H. sú výhodnejšie, zároveň zdôraznil,

že práve oprávnený ako dospelá osoba sa rozhodne o tom, kde a v ktorom odbore sa najlepšie uplatní,
oprávnený neprerušil štúdium, nebol vylúčený, štúdium trvá, pripravuje sa, a preto má za to, že treba
zotrvať vo vyživovacej povinnosti, ale v rozsahu určenom zákon a životným minimom.“

11. Okresný súd uviedol, že navrhovateľ na prednes oprávneného o tom, že v odbore murár nemal

pracovné príležitosti reagoval tým, že samotná skutočnosť, že úrad práce neeviduje voľné miesta
neznamená,žetýchpracovnýchmiestmurárovjenedostatok,nakoľkomurári,ktorímajúurčitúzručnosť,
kvalitu idúzaprácouaj mimotohtookresu.Nazákladenávrhuoprávnenéhobolodokazovaniedoplnené
o dopyt na Spojenú školu G. H. ohľadne získania informácie, aké sú možnosti nadstavbového štúdia
po absolvovaní učiteľského odboru 3661H murár, s uvedením konkrétnych odborov nadstavbového

štúdia, na ktoré je možné prihlásiť sa po absolvovaní učňovského odboru 3661H murár a aké sú
možnosti uplatnenia na trhu práce po absolvovaní jednotlivých odborov nadstavbového štúdia. Tiež bol
vykonaný dopyt na Strednú odbornú školu C., aké sú možnosti nadstavbového štúdia po absolvovaní
učňovského odboru 4571H záhradník, teda na aké odbory nadstavbového štúdia je možné prihlásiť
sa po absolvovaní predmetného učňovského odboru a aké sú možnosti uplatnenia na trhu práce po

absolvovaní jednotlivých odborov, v ktorých možno pokračovať po absolvovaní učňovského odboru
4571H záhradník.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že z odpovede Gymnázia L. O. P.,
Obchodnej akadémie a Strednej obdobnej školy (nástupnícka škola Spojenej školy G. H. a Strednej

odbornej školy C., počnúc od 01.09.2025, v mene ktorej koná poverená riaditeľka G. G. C.) zo dňa
03.10.2025 a dňa 24.10.2025 zistil, že:
- „ po absolvovaní 3-ročného vzdelávacieho programu učebného odboru 4571/ H záhradník je
možné pokračovať v nadstavbovom štúdiu 4511 L záhradníctvo; absolvent študijného odboru 4511 L
záhradníctvo je kvalifikovaný odborník so širokým odborným profilom s úplným stredným odborným

vzdelaním, schopný samostatne vykonávať odborné práce v zabezpečovaní a riadení záhradníckej
výroby v oblasti úžitkového a okrasného záhradníctva, v obchodných činnostiach, v záhradníckych
službách na úseku množenia, ošetrovania, ochrany záhradníckych rastlín - kvetín, zeleniny, ovocných
a okrasných drevín. Vie zabezpečiť projektové a realizačné práce spojené s floristikou, kvetinovou
aranžérskou tvorbou, záhradnými a krajinárskymi úpravami s tvorivým prístupom k ochrane životného

prostredia. Má kompetencie na prácu so záhradnou technikou, jej údržbu a jednoduché opravy.
Absolvent disponuje dostatočnou adaptabilitou na príbuzné odbory a je schopný pracovať samostatne
aj v tíme. Pozná zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, protipožiarnej ochrany a ochrany
životného prostredia záhradníckej praxi.
- po absolvovaní 3-ročného učebného odboru 3661 H murár môže absolvent pokračovať v 2-ročnom

nadstavbovom štúdiu - 6403 L podnikanie v remeslách a službách alebo 3659 L stavebníctvo. Profil
absolventa študijného odboru 6403 L podnikanie v remeslách a službách: absolvent študijného odboru
je kvalifikovaný pracovník, pripravený pre samostatnú prácu v rôznych oblastiach a podnikateľských
subjektoch v remeslách a službách. Profil absolventa študijného odboru 3659 L stavebníctvo: absolvent
študijného odboru je kvalifikovaný odborný pracovník pripravený uplatniť sa ako vysoko kvalifikovaný

robotník a technický zamestnanec pri riadení výrobného procesu v stavebnej výrobe.“

13. Okresný súd s poukazom na § 62 ods. 1 až 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 75 ods. 1 zákona orodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, §
156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 155 CMP a vykonané
dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

14. Okresný súd mal preukázané, že „ oprávnený z výživného je študentom Gymnázia L. O. P.,
Obchodnej akadémie a Strednej odbornej školy, P. XX, K. H. (nástupnícka škola Strednej odbornej
školy v C.) v odbore 4571 H záhradník, v školskom roku 2025/2026 je študentom 3. ročníka, ktorého
úspešným ukončením oprávnený získa výučný list v predmetnom odbore, následne môže pokračovať

v nadstavbovom štúdiu 4511 L záhradníctvo, ktorým nadstavbovým štúdiom získa úplne stredoškolské
vzdelanie s maturitou. Predmetná skutočnosť bola súdu preukázaná predloženým potvrdením o
návšteve školy zo dňa 17.06.2025 (č. l. 24 spisu) a odpovede na žiadosť o súčinnosť (č. l. 106 spisu).
Predchádzajúce štúdium oprávneného na Spojenej škole G. H. (od 01.09.2025 Gymnázium L. O. P.,
Obchodná akadémia a Stredná odborná škola, P. XX, K. H.) v učebnom odbore 3661 H murár oprávnený
úspešne ukončil a obdržal výučný list, a teda splnil podmienky pre pokračovanie s nadstavbovom

štúdiu v odbore 6403 L podnikanie v remeslách a službách alebo v odbore 3659 L stavebníctvo (viď
odpoveď na žiadosť o súčinnosť zo dňa 24.10.2025 č. l. 113). V ďalšom nadstavbovom štúdiu však
oprávnený nepokračoval. Dôvodom zmeny študijného odboru oprávneného bola podľa jeho vlastného
vyjadrenia snaha získať úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, nakoľko v ukončenom učebnom
odbore (s výučným listom) sa oprávnený neuplatnil. Preto si zvolil ako ďalšie štúdium ďalšie „učňovské“

štúdium v odbore záhradník, kde plánuje po úspešnom ukončení 3. ročníka pokračovať v nadstavbovom
štúdiu. Z odpovede č. l. 74 je zrejmé, že oprávnený aj v ďalšom učebnom odbore dosahuje priemerné
výchovno-vzdelávacie výsledky, jeho dochádzka na teoretické a praktické vyučovanie si vyžadovala
dôslednú kontrolu a spoluprácu s matkou oprávneného, počas školského roka mal opakovane snahu
svojvoľne opustiť vyučovanie, pričom uvádzal rôzne dôvody. Tiež mal evidované absencie, kde si

oprávnený svoju neprítomnosť v škole podľa vlastného vyjadrenia ospravedlňoval sám, pričom dôvodom
jeho absencií v škole bolo absolvovanie kurzu autoškoly počas vyučovacích hodín. Z uvedeného
správania oprávneného má súd pochybnosti o skutočnej vôli oprávneného dosiahnuť svoj cieľ, nakoľko
svojim prístupom k vzdelaniu vzbudzuje dôvodnú pochybnosť, že je v schopnostiach a možnostiach
oprávneného po úspešnom absolvovaní (ďalšieho) „učňovského“ odboru pokračovať v nadstavbovom

štúdiu a dosiahnuť úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou. Nezodpovedajú tomu výchovno-
vzdelávacie výsledky oprávneného ani jeho záujem o štúdium, keďže svojvoľne, bez vážnych dôvodov
sa opakovane pokúšal opustiť priestory školy, a to v takej intenzite, že škola uvedený problém riešila
s matkou oprávneného. Dôvod neprítomnosti oprávneného uvedený na pojednávaní, že oprávnený
absolvoval kurz autoškoly neobstojí, nakoľko oprávnený aj v prípade absolvovania uvedeného kurzu bol

oprávnený opustiť priestory školy počas vyučovania len s dovolením triedneho učiteľa alebo riaditeľa
školy, nie svojvoľne, a to aj napriek tomu, že už je dospelý a neplní povinnú školskú dochádzku.“

15. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ išlo o štúdium v odbore
záhradník, oprávnený síce tvrdil, že je pevne rozhodnutý predmetné štúdium úspešne ukončiť

absolvovaním maturitnej skúšky, a to z dôvodu pochopenia, čo chce v živote robiť a zistenia, že
„murárčina“ a práca v stavebníctve ho nenapĺňa. Avšak uvedený argument pre zachovanie vyživovacej
povinnosti povinného z výživného voči oprávnenému neobstojí, nakoľko z vyjadrenia oprávneného
a z histórie predchádzajúceho štúdia oprávneného je zrejmé, že oprávnený vždy deklaroval záujem
študovať a dosiahnuť úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, avšak na základe informácií o

výchovno-vzdelávacích výsledkoch oprávneného a jeho prístupe k plneniu školských povinností
nemožno u oprávneného vylúčiť, že opätovne dôjde k ukončeniu štúdia absolvovaním 3. ročníka
učebného odboru, získaním výučného listu s tým, že v nadstavbovom štúdiu opätovne nebude
pokračovať, nakoľko príprava na maturitnú skúšku je náročná a vyžaduje si trpezlivosť, odhodlanosť
a schopnosť zvládnuť psychickú záťaž. Nie každý človek spĺňa vyššie uvedené atribúty pre úspešné

ukončenie štúdia. Uvedenú skutočnosť reflektuje aj zákon o rodine v § 43 ods. 3 písm. b), v zmysle
ktorého je dieťa povinné plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam. Pokiaľ
sa dieťa snaží dosiahnuť stupeň vzdelania presahujúci jeho schopnosti (aj keď ide o cieľ, ktorého
dosiahnutie si samo vymienilo), nemožno tejto snahe poskytnúť právnu ochranu v podobe určenia
vyživovacej povinnosti povinného rodiča, ktorý ju odmieta plniť dobrovoľne.

16. Okresný súd konštatoval, že nezistil tak významné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver pre
existenciu vyživovacej povinnosti povinného z výživného, mal za to, že táto vyživovacia povinnosť
povinného vo vzťahu k oprávnenému zanikla momentom úspešného ukončenia 3. ročníka učebnéhoodboru 3661 H murár, vydaním „výučného listu, nakoľko oprávnený z výživného sa rozhodol
nepokračovať v niektorom z nadstavbových štúdií, ktoré mal k dispozícii. Preto súd z dôvodu zániku
vyživovacej povinnosti povinného z výživného voči oprávnenému výrokom I. rozhodol, že sa vyživovacia

povinnosť osoby povinnej platiť výživné A. B., narodeného XX.XX.XXXX vo vzťahu k oprávnenému z
výživného D. B., narodenému XX.XX.XXXX, ktorá bola určená rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. VK-3C/77/2009-47 zo dňa 24.11.2009, právoplatného a vykonateľného dňa 07.12.2009 vo výške
33,- Eur mesačne zrušuje, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko navrhovateľ skorší
dátum zrušenia vyživovacej povinnosti nepožadoval.“ Navrhovateľ si v konaní uplatnil plnú náhradu

trov konania a žiadal, aby súd na ich náhradu zaviazal oprávneného. Okresný súd s poukazom na
§ 52 CMP, § 53 CMP, § 55 CMP, § 2 ods. 1 CMP, § 257 CSP, konštatoval, že napriek tomu, že
navrhovateľ preukázal, že jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému z výživného zanikla a súd jeho
návrhu v plnom rozsahu vyhovel, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko uvedený
postup nepovažoval vzhľadom na majetkové a osobné pomery oprávneného z výživného spravodlivý.
Oprávnený z výživného žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa oňho celý života starala bez

reálnej pomoci povinného z výživného ako otca, pričom matka opraveného z výživy je osobou s vážnymi
zdravotnýmiproblémami,vdôsledkuktorýchnedokážepracovať.Ateda,akbudeoprávnenýzvýživného
chcieť pokračovať v ďalšom štúdiu - bez pomoci rodičov - bude nútený popri štúdiu začať pracovať.
Preto, okresný súd s ohľadom na uvedené okolnosti a existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa
nepovažoval za spravodlivé priznať navrhovateľovi náhradu trov konania a na ich úhradu zaviazať

oprávneného.

17. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu
oprávnený z výživy, ktorý považoval rozhodnutie za nesprávne. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a zaviazať povinného na platenie výživného v minimálnej miere, ktorú je schopný povinný vyprodukovať,

vzhľadom na výšku životného minima spätne od doby, kedy bol povinný schopný v zákonnej výške
výživné platiť. Poukázal v odvolaní na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napr. rozsudok Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 16C/18/2014, v ktorom bol vyslovený právny záver, že v obdobných skutkový
okolnostiach je dieťa pripravené uplatniť sa na trhu práce a nové štúdium, resp. získavanie ďalších
poznatkov a zvyšovania odbornej úrovne v novom zvolenom študijnom odbore, ktoré je podľa neho

plne akceptovateľné. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 22Pc/4/2020 zo dňa
07.01.2021, v ktorom súd konštatoval, že povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už skončilo
prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa
napriek tomu nepracuje. Okresný súd vychádzal z toho, že oprávnený z výživy ukončil stredoškolské
učňovské vzdelanie a následne nastúpil na štúdium iného stredoškolského odboru. Navrhovateľ sa

domnieva, že ukončením pôvodného stredoškolského vzdelania oprávnený z výživného nadobudol
spôsobilosť samostatne sa živiť, teda je schopný sa uplatniť na trhu práce, zabezpečiť si vlastnými silami
svoje životné potreby. Okresný súd argumentoval tým, že oprávnený znovu vstúpil do vzdelávacieho
procesu, aby predĺžil vyživovaciu povinnosť, hoci ako vyučený murár už aj po skončení učňovského
pomeru pracoval a mal možnosť zabezpečiť si obživu. „Odvolanie má principiálne dôvody pre nesprávne

právne posúdenie prípadu“. Otec matku opustil, rozviedol sa. Nikdy nemal riadny príjem, a to úmyselne
a nikdy sa nestaral o dieťa. O tom svedčí aj dlhodobo smiešna suma výživného 33,- Eur od roku 2009,
ktoré bol zaviazaný nedobrovoľne platiť a ktorá v kalendárnom roku nepostačuje ani na jeden mesiac.
Ostatných 11 mesiacov poskytovala matka, ktorá je veľmi ťažko chorá výživné pre dieťa. Za celý život
alebo 16 rokov mu mal poslať na výživnom 6.336,- Eur, čo samozrejme neurobil. Ide o 6-mesačnú

priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Jediným jej príjmom bolo opatrované, ktoré poskytovala
blízkej osobe do jej smrti v mesiaci október 2025. V súčasnosti je bez príjmu a bude odkázaná na
pomoc v hmotnej núdzi, vrátane dieťaťa. Namietal v odvolaní, že citované rozhodnutia sa na prípad
nehodia alebo nejde o principiálne rovnaké rozhodnutia, ale o rozhodnutia s celkom iným pozadím
a skutkovým stavom. U oprávneného dieťaťa nešlo o vyhľadávanie vzdelávania za účelom výživného,

ale o pokračovanie v sústavnej príprave na budúce povolanie zvyšovaním si vzdelania a rozšírením
chabých zárobkových možností v tomto regióne. Dieťa sa teraz okrem prípravy na povolanie musí starať
aj o svoju chorú a odkázanú matku, o ktorú by sa mal postarať aj právne jej bývalý manžel. Dokazovanie,
ktoré okresný súd vykonal nie je podľa odvolateľa rozhodné pre posúdenie prejednávaného nároku.
Nie sú podstatné ospravedlnené neúčasti na vyučovaní a ani autobusové spojenia do školy a ani

komunikácia s rovesníkmi a pedagógmi a ani to, že má už výučný list, ale to, že má snahu lepšie
sa pripraviť na budúce povolanie a uplatniť na trhu práce, aby bol schopný opatriť svoju matku.
Absolútne namietal právnu úvahu súdu a posúdenie situácie oprávneného, že dosiahnutie vyššieho
stupňa vzdelania nemal zabezpečiť pokračovaním v štúdiu na inej škole, ale mohol si nejaký inýodbor maturitný vybrať na pôvodnej škole, kde dosiahol neúplné učňovské vzdelanie, teda neúplné
stredoškolské vzdelanie a nemal čo pokračovať v príprave na budúce povolanie na inej škole, lebo aj
na pôvodnej je niekoľko iných nevhodných študijných odborov, ktoré končia maturitou. K tomu okresný

súd pridal aj úvahu, či bude mať lepšie vyhliadky na uplatnenie a končí tým, že asi nebude, čo bolo
treba odmietnuť. Zdôraznil, že úrad práce neeviduje záujem o profesiu murára. Doterajšia suma 33,-
Eur mesačne nie je zákonným a odôvodneným výživným.

18. K doručenému odvolaniu sa navrhovateľ písomne nevyjadril (doručenka č.l. 138 spisu).

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími
dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods.
1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou

povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 43 ods. 3 písm. b) zákona o rodine, dieťa je povinné plniť si svoje vzdelávacie povinnosti
primerane svojim schopnostiam.

22. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

23.Procesnézásadyurčujú,žeprerozhodovaniesúdujerozhodujúcistavvčasevyhláseniarozhodnutia

(§ 217 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré
možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o
výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok,
ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Rozsudky o výživnom sú prípadmi clausula rebus
sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a

prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej
zmeny pomerovo odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako
podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v
čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného,
nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane

niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho
zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium,
zdravotný stav a pod.).

24. Z obsahu spisu v dotknutej veci odvolací súd zistil, že okresný súd napadnutým rozsudkom

vyhovel návrhu povinného a vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému zrušil s odôvodnením,
že vyživovacia povinnosť zanikla momentom úspešného ukončenia 3. ročníka učebného odboru
3661 H murár a získania výučného listu, keďže oprávnený z výživného nepokračoval v niektorom z
nadstavbových štúdií, ktoré mal po ukončení tohto učebného odboru k dispozícii. Zároveň okresný
súd vyjadril pochybnosti o skutočnej vôli oprávneného dosiahnuť cieľ úplného stredoškolského

vzdelania s maturitou po tom, čo si oprávnený zvolil ďalšie štúdium v učebnom odbore 4571 H
záhradníksdeklarovanýmzámerompokračovaťvnadstavbovomštúdiu.Okresnýsúdsvojepochybnosti
oprel o vyjadrenie školy (č.l. 74 spisu), z ktorého vyplýva, že oprávnený dosahuje priemerné
výchovnovzdelávacie výsledky, jeho dochádzka na teoretické a praktické vyučovanie si vyžadovala
dôslednú kontrolu a spoluprácu s matkou, počas školského roka mal opakovane snahu svojvoľne

opustiť vyučovanie, uvádzal rôzne dôvody, mal evidované absencie, ktoré si podľa vlastného vyjadrenia
ospravedlňoval sám, pričom dôvodom absencií bolo absolvovanie kurzu autoškoly počas vyučovacích
hodín. Okresný súd uzavrel, že uvedené správanie oprávneného vzbudzuje dôvodnú pochybnosť, či
oprávnenýpoukončeníďalšiehoučebnéhoodborubudeschopnýaochotnýpokračovaťvnadstavbovomštúdiu,pretožeprípravanamaturitnúskúškujenáročnáavyžadujetrpezlivosť,odhodlanosťaschopnosť
zvládnuť psychickú záťaž, okresný súd poukázal aj na § 43 ods. 3 písm. b) zákona o rodine. Odvolací
súd sa s východiskom okresného súdu, že pri plnoletom dieťati treba skúmať nielen formálnu existenciu

štúdia, ale aj jeho účelnosť a reálne plnenie študijných povinností, ktorú okresný súd vo všeobecnej
rovine odôvodnil rozhodnutia vyšších súdnych autorít, v zásade stotožňuje, keďže tento prístup
korešponduje i s judikatúrnymi východiskami dovolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie okresného
súdu, však po vykonaní odvolacieho prieskumu vyhodnotil ako predčasné, pretože podľa odvolacieho
súdu, rozhodujúce skutkové okolnosti neboli zistené a vyhodnotené v rozsahu potrebnom pre spoľahlivý

a preskúmateľný záver o zániku vyživovacej povinného.

25. Odvolací súd vychádza z toho, že podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom rozhodujúca je objektívna schopnosť
oprávneného samostatne zabezpečovať svoje životné potreby, súčasne § 43 ods. 3 písm. b) zákona
o rodine kladie dôraz na plnenie vzdelávacích povinností primerane schopnostiam dieťaťa.

26. Krajský súd zdôrazňuje, vo vzťahu k poukazom na judikatúru najvyšších súdnych autorít v tomto
rozhodnutí, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom
princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri

opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS
80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí
orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve
na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických
osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného

súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno
objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL.
ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach
nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne

závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej
istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25). Odvolací súd,
vychádzajúc potom z uvedených právnych záverov a procesných súvislostí, považoval za nevyhnutné
zaoberať sa argumentačnými východiskami, z ktorých okresný súd vychádzal podľa odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Zároveň bolo potrebné reflektovať aj na tvrdenia a právne názory uvádzané
odvolateľom v odvolaní, najmä pokiaľ tieto poukazujú na rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít a
na judikatúru, ktorá môže v obdobných veciach slúžiť ako relevantné interpretačné a aplikačné kritérium.
Odvolací súd preto pristúpil k systematickému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia a v rámci toho
i k hodnoteniu, okresným súdom označených rozhodnutí a k ich aplikovateľnosti v posudzovanom

prípade, aby mohol zabezpečiť jednotnú, predvídateľnú a zákonu zodpovedajúcu interpretáciu právnych
noriem, k čomu uvádza nasledovné:

27. K Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2121/14 zo dňa 30.09.2014 odvolací
súd uvádza, že síce nejde o právne záväzný prameň pre slovenské súdy, jeho závery však môžu byť

použité primerane ako podporné interpretačné východisko pri výklade účelnosti „prípravy na budúce
povolanie“ u plnoletých osôb. Uvedený nález zdôrazňuje, že u plnoletých osôb treba vyživovaciu
povinnosťposudzovať„optikouodlišnou“odmaloletých,keďžedospelýjedinecmábyťzásadneschopný
postarať sa sám o seba, a dôvod pre vyživovaciu povinnosť musí byť odôvodnený konkrétnymi
okolnosťami. Zároveň je potrebné skúmať, či štúdium predstavuje ešte racionálnu prípravu na budúce

povolanie alebo ide o „štúdium pre štúdium“; významné je aj to, či sa dieťa štúdiu venuje riadne
(napr. absencie, študijné výsledky, prípadne dôvody voľby školy a jej prínos pre uplatnenie). Z týchto
východísk vyplýva aj požiadavka, aby všeobecný súd pri rozhodovaní o výživnom (a rovnako pri
rozhodovaní o jeho zrušení alebo zachovaní) najskôr spoľahlivo vyriešil otázku, či je vôbec odôvodnená
samotná existencia vyživovacej povinnosti voči plnoletému, t. j. či dieťa objektívne nie je schopné

samé sa živiť práve z dôvodu sústavnej a účelnej prípravy na povolanie. K rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky publikovanému v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 66/2023 (sp.
zn. 7CdoR/5/2023 z 27.04.2023) odvolací súd uvádza, že podľa tohto rozhodnutia majú súdy pri
posudzovaní zániku vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, ktoré pokračuje v ďalšom štúdiu,skúmať najmä účelnosť a cieľavedomosť tohto štúdia a zároveň to, či zmena študijných odborov nie
je zapríčinená ľahkovážnym prístupom alebo neschopnosťou dieťaťa vynaložiť primerané úsilie na
dosiahnutie študijného cieľa. Súčasne sa zdôrazňuje, že štúdium má viesť k lepším vyhliadkam na

uplatnenie a získanie prostriedkov pre životné potreby vlastnou prácou, môže nastať aj situácia, keď
ďalšie štúdium priamo nenadväzuje na predchádzajúce, ak z konkrétnych okolností vyplýva, že je
potrebné preferovať záujem na zvýšení kvalifikácie dieťaťa. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/188/2022 zo dňa 29.06.2023 (zverejňovanému aj v databázach rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR i ako publikáciu R 64/2023) odvolací súd uvádza, že v tomto rozhodnutí Najvyšší

súd SR posudzoval určenie výživného plnoletej osobe v kontexte konkrétnych skutkových okolností,
pričom (i) zdôraznil potrebu skúmať dôvodnosť nároku za rozhodné obdobie, (ii) posudzoval, či určité
pokračovanie v štúdiu možno spravodlivo považovať za sústavnú prípravu na budúce povolanie, a
(iii) poukázal na limitáciu nároku cez korektív dobrých mravov podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine
(„výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi“), pričom vyslovil, že tento korektív
môže viesť k nepriznaniu výživného bez ohľadu na to, či by inak boli splnené zákonné predpoklady. Z

uvedeného rozhodnutia je pre posudzovanú vec významné najmä to, že súd musí pri plnoletých osobách
dôsledne a presvedčivo hodnotiť, či štúdium má znaky sústavnosti a účelnosti, a v prípade pochybností
tieto pochybnosti odstrániť riadnym dokazovaním; zároveň musí reflektovať prípadné zákonné korektívy
(vrátane § 75 ods. 2 zákon o rodine), ak vyjdú v konaní najavo relevantné okolnosti.

28. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prejednávanú vec odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie je nepochybne oprávnený skúmať nielen formálnu existenciu štúdia (potvrdenie o návšteve
školy), ale aj jeho účelnosť, sústavnosť a prístup oprávneného k plneniu školských povinností (absencie,
disciplína, prospech), keďže tieto faktory sú relevantné jednak podľa § 43 ods. 3 písm. b) zákona o
rodine, jednak podľa testu účelnosti a cieľavedomosti vyplývajúceho i z R 66/2023 a korešpondujú aj s

argumentačnou líniou nálezu sp.zn.II. ÚS 2121/14.

29. V prejednávanej veci, podľa zistení odvolacieho súdu, okresný súd postavil záver o zániku
vyživovacej povinnosti na dvoch základoch, a to na formálnom ukončení učebného odboru murár a
nepokračovaní v nadstavbovom štúdiu v tomto odbore a na pochybnostiach o budúcom pokračovaní

oprávneného v nadstavbovom štúdiu po odbore záhradník, teda na predpoklade, že oprávnený s
vysokou pravdepodobnosťou opätovne skončí iba pri výučnom liste. Takto formulovaný záver je však
podľa odvolacieho súdu predčasný, pretože okresný súd nezistil a nevyhodnotil rozhodujúce skutočnosti
tak, aby bol záver o zániku vyživovacej povinnosti preskúmateľný a opretý o konkrétny skutkový
stav a nie o úvahu prediktívneho charakteru. Požiadavka riadneho a presvedčivého odôvodnenia

(preskúmateľnosti) zahŕňa povinnosť súdu opierať kľúčové skutkové závery o konkrétne zistenia a
vysporiadať sa s rozhodujúcimi argumentmi, ak rozhodnutie stojí na neurčitých, alebo iba všeobecných
úvahách, ide o nedostatok, ktorý môže viesť k nepreskúmateľnosti.

30. Odvolací súd, po vykonaní odvolacieho prieskumu poukazuje na to, že okresný súd síce cituje z

vyjadrenia školy (č.l. 74 spisu) a uvádza, že oprávnený má priemerné výsledky a absencie a že sa
opakovane pokúšal svojvoľne opustiť vyučovanie, avšak tieto skutočnosti neboli zistené a vyhodnotené
v potrebnej presnosti a úplnosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje kvantifikácia absencií
(počet hodín, časové obdobie, rozlíšenie ospravedlnených a neospravedlnených absencií), absentuje
konkretizácia prípadných výchovných opatrení školy a chýba hodnotenie trendu v čase (či ide o ojedinelé

zlyhania, alebo dlhodobo ustálený vzorec správania). Bez takéhoto skutkového podkladu, v tomto
štádiu konania, nemožno preskúmateľne uzavrieť, že štúdium oprávneného stratilo znaky sústavnosti
a účelnosti v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 66/2023, resp. že oprávnený si neplní
vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam v intenzite vylučujúcej ďalšie trvanie vyživovacej
povinnosti, ktorý záver je potom možné vyhodnotiť ako predčasný.

31. Za predčasný považuje odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu aj postup okresného
súdu, ktorý rozhodujúcu časť úvahy postavil na prognóze, že oprávnený „pravdepodobne“ nadstavbové
štúdium (a maturitnú skúšku) nezvládne, alebo v ňom nebude pokračovať, a to pre náročnosť prípravy
na maturitu a predpokladanú psychickú záťaž. Takýto prognostický záver nemôže nahradiť zistenie

aktuálneho rozhodného stavu. Východiskom rozhodovania o trvaní vyživovacej povinnosti nie je
predikcia budúceho úspechu, či neúspechu, ale zistenie, či oprávnený v čase rozhodovania objektívne
je alebo nie je schopný samostatne sa živiť, a ak tvrdí, že sa pripravuje na budúce povolanie,
či ide o prípravu sústavnú a účelnú. Odvolací súd preto uzatvára, že hoci okresný súd správneidentifikoval právne relevantné otázky (účelnosť a sústavnosť štúdia, reálny výkon štúdia, vzťah k
schopnosti samostatne sa živiť), tak napadnuté rozhodnutie je predčasné, keďže skutkový stav nebol
zistený a vyhodnotený v rozsahu umožňujúcom spoľahlivé posúdenie zániku vyživovacej povinnosti a

rozhodujúca časť úvah je postavená na prognóze budúceho vývoja.

32. Odvolací súd, pri posúdení dôvodnosti podaného odvolania, v rozsahu odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu, ktorým zrušil vyživovaciu povinnosť dospel k záveru, že v potrebnom
rozsahu nebolo vyhodnotené, či oprávnený po získaní výučného listu murár objektívne nadobudol

schopnosť samostatne sa živiť. Okresný súd síce uvádza, že oprávnený sa v odbore murár neuplatnil,
navrhovateľ namietal, že murári môžu uplatnenie nájsť aj mimo okresu, avšak pre rozhodnutie o zániku
vyživovacej povinnosti bolo podľa odvolacieho súdu potrebné zistiť, či oprávnený reálne disponuje
možnosťou zabezpečovať si vlastné životné potreby vlastnou prácou, najmä či pracoval, či má príjem
(vrátane brigády), aké kroky podnikol na získanie zamestnania a či mu v tom bráni alebo nebráni
aktuálne štúdium (forma štúdia, rozvrh, náročnosť). Bez týchto zistení, podľa odvolacieho súdu, berúc

do úvahy rozhodnutia najvyšších súdnych inštancií nie je možné preskúmateľne uzavrieť, že vyživovacia
povinnosť zanikla už samotným získaním výučného listu, s dôrazom na ďalšie tvrdenia oprávneného
z výživy. Zhrnúc uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez
toho, aby sa riadil vyššie spomenutými všeobecnými zásadami a nedostatočne posúdil skutkový stav
veci. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, teda že súd prvej inštancie vec nevyhodnotením
vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom privodil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba
viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne a nesprávne zistil
skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP, v dôsledku čoho

potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 391 ods. 1CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v tejto časti vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33.Podľa§365ods.1písm.b)CSP,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

35. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

36. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

37. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III.US 161/2023 zo dňa 12.

októbra 2023.

38. Tiež považuje odvolací súd na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich
tvrdení poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu,
tak takýto postup nie rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. so závermi

vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia“.39. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie a vyhodnotí skutkový stav najmenej v rozsahu
vyžiadania si aktuálneho potvrdenia o návšteve školy s uvedením formy štúdia a ročníka, vyžiada

si podrobné vyjadrenie školy k dochádzke (kvantifikácia absencií, rozlíšenie ospravedlnených a
neospravedlnených), prospechu a prípadným výchovným opatreniam, zistí, či oprávnený má príjem
z brigády alebo práce a v akej výške, prípadne aké konkrétne kroky podnikol na získanie zamestnania
po výučnom liste a vyhodnotí účelnosť zvolenej študijnej dráhy (murár, zmena na záhradníctvo,
plánovaná nadstavba) i v intenciách R 66/2023 na základe už zistených možností nadstavbového

štúdia a uplatnenia a tiež vyhodnotí skutočnosti uvádzané odvolacím súdom v tomto rozhodnutí
a odstráni zistené nedostatky vyššie ozrejmené. Po doplnení dokazovania okresný súd nanovo posúdi,
či oprávnený v čase rozhodovania je schopný samostatne sa živiť, resp. či prebiehajúce štúdium
spĺňa znaky sústavnej a účelnej prípravy na povolanie, jednotlivo a následne komplexne objasní a
zhodnotíschopnosti,možnostiamajetkovépomeryobochrodičovarovnakooprávneného.Dokazovanie
vykonaná v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v súlade s jeho povinnosťou podľa § 35 a § 36 CMP.

Na podklade riadne zisteného skutočného stavu potom vec teda opätovne právne posúdi, vysporiada
sa s argumentáciou účastníkov (produkovanou aj v odvolacom konaní) a nanovo rozhodne, viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). V zmysle § 396
ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj
o trovách odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.