Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9Csp/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125350531
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2026:6125350531.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO:47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar:
30.11.1996, bytom C. D. XX, XXX XX E. F. G., v konaní o zaplatenie 2708,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.07.20285 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 2 708,09 Eur, úrok 302,01 Eur, úrok z omeškania 7,40 % ročne

zo sumy 2 708,09 Eur od 15.05.2025 do zaplatenia, a k náhrade trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 06.09.2023 úverovú
zmluvu č. 7309034585. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového
rámca2900,-Eur,ktorýbolčerpanýprostredníctvomúverovejkarty.Žalovanýsazaviazalvrátiťpeňažné
prostriedky spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade so zmluvou.
Žalovaný sa dostal a do omeškania s plnením povinnosti, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal,

konkrétne sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.01.2025. Žalobca výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy z 24.03.2025 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a
včas zaplatené a súčasne upozornil žalovaného ak neuhradí omeškané splátky v lehote 15 dní od
doručenia výzvy, celé plnenie sa stáva splatným. Žalovaný omeškané s plátky neuhradil. Žalobca výzvou
k splateniu celého úveru z 29.04.2025 oznámil žalovanému, že v dôsledku neuhradenia omeškaných
splátok sa celé plnenie stalo ku dňu 29.04.2025 splatným a vyčíslil jeho dlh. Pred podaním žaloby
žalobca listom z 02.06.2025 vyzval žalovaného k zaplateniu aktuálnej dlžnej sumy. Prostredníctvom

úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 3 096,30 a uhradil čiastku
4024,12 Eur. Žalovaná suma predstavuje 16. – 20. splátku vo výške 2 708,09 Eur, úrok 139,56 Eur, úrok
za hotovostné transakcie 162,45 Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica na základe žaloby a žalobcom predložených listinných dôkazov vydal
dňa 14.08.2025 platobný rozkaz sp. zn. 25Up/969/2025, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz sa
Okresnému súdu Banská Bystrica nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného. Po návrhu žalobcu

na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému s tým, že
podľa ustanovenia § 10 odsek 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v platnom znení saplatobný rozkaz týmto úkonom zrušuje a súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému
na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.

4. V podaní zo dňa 24.11.2025 žalobca na základe výzvy súdu uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti budúcich splátok pristúpil správne a jednostranný právny úkon zo dňa 24.03.2025 označený
ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy 264,6 € “ je platný, dostatočne určitý a zrozumiteľný. V súvislosti s
posudzovaním určitosti právneho úkonu je potrebné vychádzať z princípu prednosti platnosti právneho
úkonu pred jeho neplatnosťou. Súd by mal vykladať prejavy vôle účastníkov konania v prospech ich

platnosti, pokiaľ je to možné, a len v prípade, že zmysel prejavu vôle nie je určiteľný ani jeho výkladom,
je možné považovať právny úkon za neplatný. Žalobca uviedol, že žalovaný je ku dňu 24.03.2025 v
omeškaní s úhradou sumy 264,6 Eur , čo cez prizmu výkladu predstavuje sumu neuhradenej splátky:
č. 18. splatnej dňa 20.03.2025 vo výške 100,20 Eur, č. 17. splatnej dňa 20.02.2025 vo výške 76,20
Eur, č. 16. splatnej dňa 20.01.2025 vo výške 88,20 Eur. Žalovaný, teda ku dňu 24.03.2025 bol v
omeškaní čiastočne s úhradou aspoň s tromi splátkami a splatnosť splátok bola dojednaná v zmluve

k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných
výpisoch z úverového účtu, ktoré boli zasielané na adresu žalovaného v listinnej forme informovaný
o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca ako aj o celkovom
zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 a 6Cdo/152/2022 nemožno po prijatí zákona č. 254/2024

Z. z. považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“, keďže prijatím novely § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka sa stali menované rozhodnutia obsolentné. Zákonodarca jasne uviedol
v § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka „Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu
splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní“, a teda nie je potrebné uviesť konkrétnu splátku, pre ktorú

veriteľ jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh, keďže sa nepoužije § 565 Občianskeho zákonníka.

5. Žalovanému bola žaloba a listiny s ňou predložené doručené dňa 19.12.2025. Žalovaný sa k podanej
žalobe napriek písomnej výzve súdu v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril.

6. Súd sa oboznámil sa listinnými dôkazmi a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere – revolvingový
úver zo dňa 06.09.2023, Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Úverovú
kartu, Dodatkom k úverovej zmluve zo dňa 24.09.2023, Úverovou správou, Výzvou na zaplatenie dlžnej
čiastky úveru zo dňa 24.03.2025, Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.04.2025, Výpisom čerpania
splátok a úhrad, Predžalobnou výzvou zo dňa 02.06.2025, a zistil nasledovne:

7. Dňa 06.09.2023 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingový
úver č. 7309034585, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru do výšky
schváleného úverového. Žalovaný ako dlžník uviedol, že je rozvedený, nemá vyživovaciu povinnosť
a jeho celkový čistý mesačný príjem je 680,- Eur. V zmluve sú uvedené nasledovne základne podmienky

poskytnutého úveru:
- výška úverového rámca 1 200,- Eur
- ročná úroková sadzba 29,90 %
- RPMN 34,4 %
- celková čiastka splatná spotrebiteľom 1 394,36 Eur

- výška minimálnej mesačnej splátky 3,455 % z výšky úverového rámca (41,46 Eur).

8. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s..
Podľa Hlavy 7 „Ukončenie úverovej zmluvy“ § 2 písm. a) úverových podmienok, v prípade, že ste sa
oneskorili s platením aspoň troch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako tri

mesiace, nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).

9. Nazákladedodatkukúverovejzmluvespriradenýmvariabilnýmsymbolom7309034585sazmluvné
strany dohodli o zmene rozsahu zmluvy, a to výšky kreditného limitu úverového rámca na čiastku 2 300,-
Eur, výška minimálnej mesačnej splátky bola zmenená na sumu 79,47 Eur.

10. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že k prvému čerpaniu úveru vo výške 1 200,- Eur došlo
dňa 07 09 2023. Následne bol úver čerpaný až do celkovej sumy 3 096,30 Eur. Celková dlžná suma
vrátane úroku na hotovostné transakcie, úroku a úroku z omeškania predstavuje 4 499,90 Eur. Žalovanýuhradil sumu 1 455,62 Eur, z toho bola započítaná na istinu suma 388,21 Eur, na hotovostné transakcie
495,99 Eur, na úroky 571,42 Eur.

11. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 24.03.2025 bol žalovaný vyzvaný k úhrade dlžnej sumy
na úvere č. 7309034585 vo výške 300,60 Eur (istina 55,22 Eur, nezaplatené úroky 209,38 Eur, zmluvné
pokuta 36,- Eur poplatok za zaslanie upomienky 12,- Eur). Zároveň bol žalovaný vo výške upozornený,
že ak do 15 dní od doručenia tejto výzvy neuhradí dlh, celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy sa stáva
splatným. Výzva bola žalovanému doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu. Žalobca predložil aj

podací hárok o odoslaní výzvy dňa 26.03.2025 a listinu „Sledovanie zásielok, podľa ktorej bola zásielka
vrátená dňa 25.04.2025 neprevzatá v odbernej lehote.

12. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.04.2025 vyzval žalobca žalovaného k zaplateniu celého
úveru čerpaného na základe zmluvy s tým, že celé plnenie sa stalo splatným 29.04.2025. Dlžná čiastka
predstavuje 3 138,10 Eur. Výzva bola podľa podacieho hárku daná na poštovú prepravu dňa 02.05.2025

a vrátená odosielateľovi neprevzatá v odbernej lehote dňa 29.05.2025.

13. Predžalobnou výzvou zo dňa 02.06.2025 bol žalovaný žalobcom vyzvaný k úhrade dlžnej sumy
3 150,82 Eur v lehote do 7 dní odo dňa odoslania splátky. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa
03.06.2025 na adresu jeho trvalého bydliska.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase zosplatnenia úveru, ak má
spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého
plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok,
s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške

a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo

c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ
podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako
desať rokov.

17. Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkavzneníplatnomod1.11.2024,aksúsplnenépodmienky

podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní,
poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia
výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu
obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní,
upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní.

18. Podľa § 879y ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31.
októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov
a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024,
ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

19. Podľa § 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore
s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu
práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024
nepoužijú.

20. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

21. Podľa § 216 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

22. Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola uzatvorená dňa 06.09.2023 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému
bezúčelový revolvingový úver. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o

spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že žalovaný čerpal úver v celkovej výške
3 096,30 Eur. Žalovaný uhradil na splatenie úveru len sumu 1 455,62 Eur. Žalobca preto písomnou

výzvou zo dňa 24.03.2025 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy omeškaných splátok, a to v celkovej
výške300,60Eur,ktorásumapozostávalazistiny55,22Eur,nezaplatenýchúrokov209,38Eur,zmluvnej
pokuty 36,- Eur a poplatku za zaslanie upomienky 12,- Eur. Nakoľko žalovaný na túto výzvu nereagoval,
žalobca písomnou výzvou zo dňa 29.04.2025 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru, a to vo výške
3 138,10 Eur s oznámením, že ku dňu 29.04.2025 došlo k predčasnej splatnosti celého úveru.

24. Vzhľadom na uvedené súd v prvom rade posudzoval, či došlo v danom prípade k platnému
zosplatneniu úveru. Nakoľko k predmetným výzvam na úhradu dlžnej sumy žalobcu t.j. výzvam zo dňa
24.03.2025 a 29.04.2025 došlo po 01.11.2024, v súlade s ustanovením § 879y ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa na ne vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 9 a ods. 10 Občianskeho zákonníka.

25. Právo žiadať od žalovaného splatenie celého úveru v prípade riadneho nesplácania poskytnutého
úveru bolo zmluvnými stranami dojednané v Úverových podmienkach žalobcu, v zmysle ktorých
k zosplatneniu úveru môže dôjsť, ak klient sa oneskorí s platením aspoň troch splátok alebo nezaplatí
ktorúkoľvek splátku podľa zmluvy o úvere dlhšie ako 3 mesiacov po lehote jej splatnosti.

26. Žalobcom bola predložená písomná výzva zo dňa 24.03.2025, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na
zaplateniedlžnejpohľadávkyazároveňupozornenýnamožnosťvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru.
Žalobca tiež predložil oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 29.04.2025. Vyššie
uvedené zásielky boli žalovanému adresované a doručované na adresu jeho trvalého bydliska, uvedenú

aj v predmetnej úverovej zmluve.

27. Žalobca vo výzve zo dňa 24..03.2025 vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok úveru v
konkrétne uvedenej sume. Vo výzve však nešpecifikoval, s ktorou splátkou resp. splátkami je žalovaný
v omeškaní a kvôli omeškaniu ktorej splátky pristúpil k zosplatneniu úveru.

28. V súdnej praxi je ustálený názor, že v prípade zosplatnenia dlhu, musí právny úkon, ktorý
zosplatnenie má vyvolať, obsahovať aj údaj o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť
svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. V opačnom prípade ide o nejasný, a teda neurčitý právnyúkon, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, s ktorými splátkami je spotrebiteľ v omeškaní,
teda pre omeškanie ktorých môže byť predmetný úver predčasne zosplatnený. Aj keď Občiansky
zákonník presne nedefinuje obsah predmetnej výzvy, tento obsah možno vydedukovať z podmienok,

ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Ak má ísť o
riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva na predčasné zosplatnenie úveru, nestačí
spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením splátok (uvedením len výšky
sumy omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie konkrétnych splátok, pre ktoré
veriteľ upozorňuje dlžníka, že ich nezaplatením využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie a

zaplatenímktorýchkonkrétnychsplátokviespotrebiteľodvrátiťzosplatnenieúveru. Účelomvýzvyjetotiž
dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť splatenia dlhu predtým, ako dôjde k zosplatneniu celého dlhu.

29. Výzva zo dňa 24.03.2025 pred zosplatnením úveru vyzývala žalovaného k okamžitej úhrade v nej
uvedenej dlžnej sumy. Vo výzve nebola konkretizovaná omeškaná splátka, pre ktorú malo dôjsť k
zosplatneniu úveru.

30.VovzťahuknáležitostiamvýzvysúdpoukazujenastanoviskoNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, v zmysle ktorého „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v

tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh“.

31. Tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024
vyplýva, že ; „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v

súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu

úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený“.

32. Napokon podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa
13.02.2025 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34 „Bez
konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu
práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“

33. V súvislosti s konkretizáciou omeškanej splátky resp. splátok vo výzve žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Pokiaľ

ide o uvedené rozhodnutie súd uvádza, že právny názor vyjadrený v tomto rozhodnutí je ojedinelý,
nekorešpondujúci s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho
ďalších rozhodnutiach a to aj predchádzajúcich tomuto rozhodnutiu. Okrem toho v uvedenom rozhodnutí
sp. zn. 1Cdo/123/2022 súd posudzoval v prvom rade otázku začiatku plynutia premlčacej doby a iba
okrajovo sa vyjadril k otázke náležitosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

34. Súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/157/2025
zo dňa 13.03.2025, podľa ktorého „Nemožno dospieť k záveru, že by v tomto rozhodnutí najvyšší súd
popri riešení nosnej otázky, ktorou bol začiatok plynutia premlčacej lehoty predčasne zosplatneného
spotrebiteľského úveru, záväzne vyriešil aj otázku, či pod sankciou neplatnosti musí byť v oznámení

o zosplatnení konkretizovaná omeškaná splátka. Najvyšší súd právny názor o nadbytočnosti
konkretizácie omeškanej splátky vo výzve, či oznámení o zosplatnení, aplikácie ktorého sa sťažovateľka
dožaduje, vyslovil len ako protiargument k nie pre vec rozhodujúcej argumentácii dovolateľov o
špecifikácii omeškanej splátky ako podmienky platnosti zosplatnenia. Tieto len na okraj a doplnkovovyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou odôvodnení rozhodnutí
dovolacieho súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom, bez
vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť.“ Ústavný súd Slovenskej republiky síce

v uvedenom rozhodnutí rozhodoval o ústavnej sťažnosti proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. júla 2024, ale v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 z
januára 2024.

35. Nedá sa teda hovoriť o zmene právneho výkladu v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 z januára
2024, ale skôr o potvrdení interpretácie, že špecifikácia omeškanej splátky vo výzve pred zosplatnením
a v oznámení o zosplatnení je dôležitá pre určitosti úkonu.

36. Žalobca poukázal tiež na zmenu podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľského
úveru s účinnosťou od 01.11.2024. Súd má za to, že aj po zmene právnej úpravy je použiteľná ustálená

rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, na ktorú už bolo vyššie poukázané. Uvedenie splátok, s
ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je naďalej potrebné na posúdenie splnenia podmienok na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru.

37. Na základe uvedeného výzva pred zosplatnením úveru z hľadiska jej určitosti musí obligatórne

obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru. Ide o náležitosť takejto výzvy, ktorej účelom je informovať spotrebiteľa o
tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou uplatní svoje právo k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

38. V predmetnej veci za takúto výzvu, ktorá by spĺňala náležitosti špecifikácie splátky a s ktorou
je spotrebiteľ v omeškaní a ktorá predchádzala zosplatneniu, nemožno považovať výzvu zo dňa
24.03.2025. Z výzvy je možné vyvodiť len to, že žalobca upozornil žalovaného, že úver nie je riadne
splácaný a na výšku dlžnej čiastky. Súčasne bol žalovaný vyzvaný k úhrade dlžnej sumy s tým, že
ak ju nezaplatí, má veriteľ právo požiadať splatenie celého zostatku úveru. V uvedenej výzve nie je

uvedené, pre ktorú splátku sa žalovaný dostal do omeškania a ktorá vyvolala mimoriadnu splatnosť
úveru. Špecifikácia splátky vo výzve, pre ktorú sa dlh zosplatňuje neumožňuje následne veriteľovi
dotvárať skutkový stav, pre ktorú omeškanú splátku bolo pristúpené k zosplatneniu úveru. Bez uvedenia
splátky, pre ktorú malo dôjsť k zosplatneniu úveru, výzva nie je dostatočne určitá, preto je v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.

39. V dôsledku uvedeného nemožno výzvu zo dňa 24.03.2025 považovať za kvalifikovanú výzvu
vyvolávajúcu právne účinky predpokladané § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a mimoriadne
zosplatnenie úveru tak nemožno považovať za súladné so zákonom a teda platné. Vychádzajúc z
uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu

pohľadávky žalobcu.

40. Žalobca v danej veci vymedzil predmet konania žalobným návrhom na základe skutkového základu,
ktorý vyplýva z predčasného zosplatnenia úveru a v rámci konania zotrval na svojej argumentácii t.j. na
tom, že došlo k platnému zosplatneniu úveru. Žalobcovi tak nie je možné priznať plnenie na základe

iných, než v žalobe tvrdených skutkových okolností. Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať
sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené
v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to, ktoré bolo v petite žiadané. Súd teda nemôže žalobcovi
prisúdiť niečo iné, než žiadal, ale musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom.

41. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo
dňa 12.02.2024, v ktorom konštatoval: „Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací
súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku
žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal z iného skutkového základu,
než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania

plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená provoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej
stránke produkovala k svojím tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že
k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné.
Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadenéodvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom),
v ktorom nemohol prekročil návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol
žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces“. Z

uvedeného vyplýva, že žalobcovi nemožno priznať splatné splátky ku dňu vyhlásenia rozsudku, pokiaľ
by sa prekročila zásada „ne ultra petitum“. Zároveň v spotrebiteľských sporoch platí osobitosť, že zmena
žaloby sa nepripúšťa, ak je žalovaný spotrebiteľ. Spotrebiteľ je považovaný za slabšiu sporovú stranu
a preto má silnejšiu procesnú ochranu. Zmena žaloby nie je prípustná z dôvodu, aby sa zabezpečila
právna istota pre spotrebiteľa a aby nemohol byť prekvapený novými, nepredvídateľnými nárokmi zo

strany žalobcu. Zákonodarca v tomto smere zastal názor, že „ak si žalobca vopred dôkladne neuváži
aké nároky a či vôbec ich uplatní, nebude môcť tieto nároky počas konania meniť, nanajvýš môže žalobu
zobrať späť“.

42. Taktiež súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/528/2024
zo dňa 02.10.2024, podľa ktorého „Nesprávny procesný postup v zmysle § 420 písm. f) CSP,

ktorým došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum, bude potrebné odstrániť postupom súladným s
ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, podľa ktorej všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania
vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu,
než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu“. Zároveň v bode 23. a 24. uvedeného
rozhodnutia sa uvádza, že „žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a

právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda
pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako
ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne
pri právnom posúdení vychádza. Legislatívne ukotvená nemožnosť zmeny žaloby v spotrebiteľskej
agende totiž nevylučovala možnosť sťažovateľky v záujme vyhnúť sa neúspechu v spore pri existujúcom

vedomí o pochybnostiach preukázania zosplatnenia úveru, aby vo veci podala žalobu o zaplatenie
nezaplatených dlžných splátok.“

43. Základnou povinnosťou žalobcu v sporovom konaní je uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a
predložiť dôkazy za účelom ich preukázania. Súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených

dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu.

44. Súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov a to napr. na rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn.
8CoCsp/2/2026 zo dňa 12.02.2026, Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoCsp/17/2025 zo dňa 29.10.2025,
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoCsp/10/2025 zo dňa 26.11.2025, Krajského súdu Košice

sp. zn. 3CoCsp/36/2024 zo dňa 02.10.2025, Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoCsp/27/2025 zo dňa
14.08.2025.

45. Poukazujúc na uvedené súd nemôže rozhodnúť o inom nároku ako bol uplatnený v žalobe a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. Ostatnými námietkami žalovaného sa ďalej nezaoberal.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalovaný bol v konaní úspešný, trovy
konania mu však nevznikli a ani si ich žalovaný neuplatnil. Preto súd náhradu trov konania nepriznal
ani jednej zo strán sporu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.