Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/192/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206158
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7619206158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v A., C. XXXX/XX, 2/ D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. G. XX, 3/ H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v A.,
J. X, 4/ K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., L. XXXX/XX, 5/ M. K., nar. X.X.XXXX, bytom v G. N., E. H.,
O. XXXX, 6/ P. B., nar. X.X.XXXX, bytom v G. N., K. – Q., K. K. XX, 7/ H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
v G. N., A., R. XXXX, všetci právne zastúpení JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom v Poprade,
Námestie sv. Egídia 44 proti žalovanej: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v F. G. XX, E. N., zastúpenej JUDr.
Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. 5, v konaní, že vec

patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 21.8.2024 č.k. 7C/55/2019-338 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v jeho vyhovujúcom a zamietavom výroku tak, že u r č u j e, že poručiteľ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, Q. XX.X.XXXX, naposledy bytom v F., bol v deň svojej smrti podielovým spoluvlastníkom
v podiele 130/288 v pomere k celku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. F., pozemku registra „E“
parc. č. 139/3 – orná pôda o výmere 135 m2 a podielovým spoluvlastníkom v podiele 130/144 v pomere
k celku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. F. pozemkov registra „E“ parc. č. 137/2 – ostatné

plochy o výmere 88 m2.

V zostávajúcej časti p o t v r d z u j e zamietavý výrok.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 1.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť štátu na účet súdu prvej inštancie

trovy preddavkované štátom – preddavkovo zaplatené znalečné, o ktorých výške súd prvej inštancie
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom výrokom
I určil, že poručiteľ A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom v F., bol v deň
svojej smrti podielovým spoluvlastníkom v podiele 130/288 v pomere k celku nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXX, k. ú. F., a to pozemkov registra „E“ parc. č. 137/2 - ostatné plochy o výmere 88 m2 a parc.
č. 139/3 - orná pôda o výmere 135 m2. Výrokom II v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III
rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku IV žalovanej uložilpovinnosť zaplatiť štátu na účet okresného súdu trovy preddavkované štátom - preddavkovo zaplatené
znalečné, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia ako právni nástupcovia po neb. A. B., ktorý zomrel
dňa XX.X.XXXX domáhali voči žalovanej, ktorá je právnou nástupníčkou po neb. H. K. určenia, že
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. F., a to pozemky registra „E“ parc. č. 137/2 a parc. č. 139/3
patria v podiele 130/144 do dedičstva po poručiteľovi neb. A. B..

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia, ako právni nástupcovia po neb.
A. B. a H. B. (synovi A. B.) užívajú sporné pozemky ako spoločný dvor, ktorý susedí s pozemkom, na
ktorom stojí dom so súp. č. 87 (parc. č. 145, zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. F.) a parc. č. 137/1,
zapísanú na LV č. XX v kat. úz. F.; užívajú aj dom so súp. č. 65 postavený na parc. č. 146 a parc. č.
137/3, zapísané na LV č. XXX na neb. A. B.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parc. č. 137/2 - ostatné
plochy o výmere 88 m2 a parc. č. 139/3 - orná pôda o výmere 135 m2, zapísaných na LV č. XXX, v kat.

úz. F., ktoré nadobudla dedením po neb. H. K. v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 1D/214/2013 a
ktoré nehnuteľnosti sú predmetom sporu. Žalovaná užíva a je zároveň vlastníčkou domu so súp. č. 88
stojacom na parc. č. 147, zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. F..

4. Žalobcovia uviedli, že požadovaného určenia, že nimi označené nehnuteľnosti patria v požadovaných

podieloch do dedičstva po neb. A. B. sa domáhajú na základe listu T. U. P., Katastrálneho odboru zo dňa
30.11.2015, ktorý zodpovedal ich otázku v rámci prešetrovania o spôsobe nadobudnutia parc. E-KN č.
137/2 a 139/3. V rámci prešetrenia bolo týmto úradom zistené, že v rámci Registra obnovenej evidencie
pozemkov (ďalej len „ROEP“) bola parc. mp.č. 15 správne identifikovaná na parcely reg. E-KN č. 137/2
a 139/3, ku ktorým bolo nesprávne určené vlastnícke právo v prospech H. K., nar. XX.X.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX v celosti. Správne malo byť určené vlastnícke právo v prospech H. K. v podiele 1/2, keďže
druhá polovica mala byť správne zapísaná v spoluvlastníctve vlastníkov vedených v pzmn.zápisnici
č. 213, t.j. A. B. v podiele 130/288, K. O. v podiele 7/288 a D. O. v podiele 7/288. Nakoľko údaje
katastra zapísané na LV č. XXX v kat. úz. P. sú v súlade s verejnou listinou, ktorou je osvedčenie o
dedičstve sp.zn. 1D/214/2013, katastrálny odbor v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ zák. č. 162/1995 Z.z. nie

je oprávnený začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, čo však nebráni žalobcom uplatniť
právo o určenie vlastníckeho práva na súde.

5. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu v
zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. a dospel k záveru, že žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý

právny záujem. Súd prvej inštancie uviedol, že s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov, ako právnych nástupcov
poručiteľa A. B. je neisté a bez požadovaného určenia je ich právne postavenie ohrozené. Rozsudok
o určení, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v deň smrti A. B. patrí do dedičstva
sa stane podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a takýto rozsudok bude pre žalobcov

podstatným spôsobom užitočný.

6. Z rozsudkov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16C/152/2016 a sp.zn. 5C/31/2018 súd zistil,
že v oboch konaniach sa žalobca A. B., ale aj žalobcovia označení v našom konaní v 1. až 5. a 7. rade
domáhali toho istého nároku, avšak z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie v oboch konaniach boli

rozsudkami žaloby zamietnuté, pričom súd sa v nich nezaoberal meritom veci, preto ani jeden z týchto
rozsudkov nepredstavuje prekážku res iudicata pre toto prebiehajúce sporové konanie.

7. Vykonaným dokazovaním, a to po oboznámení sa s výpisom LV č. XX zistil, že žalobcovia v 1. až 6.
rade sú podielovými spoluvlastníkmi, okrem iných parciel aj parcely č. 137/1 - ostatná plocha o výmere

235 m2 a parcely č. 139/2 - orná pôda o výmere 89 m2, a to každý v podiele 5/54 v pomere k celku,
ďalej podľa výpisu z LV č. XXX sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. súp. 87, postaveného
na parc. 145 žalobcovia v 1. až 5. rade v podiele 1/6 a v 6. a 7. rade v podiele 1/12. Podľa výpisu z LV
č. XXX žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely č. 137/2 - ostatná plocha o výmere 88 m2 a parcely č.
139/3 - orná pôda o výmere 135 m2, ktoré nehnuteľnosti nadobudla titulom dedenia po otcovi H. K..

8. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1450/73 súd prvej
inštancie zistil, že týmto bolo určené vlastnícke právo toho času už nebohým rodičom žalovanej H. K.,
nar. XX.X.XXXX a jeho manželke M., N. K., nar. X.X.XXXX, okrem iných nehnuteľností aj k pôvodnejpzmn. parcele mpč. 15 - dvoru o výmere 181 štvorcových siah v celosti. Z predmetného rozsudku súd
zistil, že žalobcovia M. a H. K. označili ako pasívne legitimovaných v konaní dedičov po nebohom
H. K., označeného v pzmn. zápisnici č. 229 v kat. území F. pod poradovým číslom 5 a 15, ktorý mal

spoluvlastnícky podiel 7/24 (4/24 + 3/24) a dedičov po nebohom A. K. (B.), ktorý bol v zápisnici č. 229
uvedený ako podielový spoluvlastník pod por. č. 16 až 19 v podiele 17/24 (6/24 + 11/24). Vo výroku
predmetného rozsudku je uvedené, že sa určuje vlastnícke právo žalobcom (teda manželom H. a M.
K.) k parcele mpč. 14, k domu č. 65 postavenom na tejto parcele. Ďalej je uvedený výraz: „sem patrí
spoločne viď zápisnica 213 tejto knihy, mpč. 15 - dvor o výmere 181 štvorcových siah“, ďalej je uvedené

„sem patrí spoločne viď zápisnica 213 tejto knihy a mpč. 17 - záhrada o výmere 60 štvorcových siah“. Z
uvedených pzmn. výrazov, čo je zrejmé z doterajšej súdnej praxe a z praxe bývalých štátnych notárstiev
vyplýva, že spoluvlastníkmi spoločného dvora pôvodnej mpč. 15 sú zároveň aj spoluvlastníci uvedení
v odkazovacej zápisnici č. 213.

9. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel ďalšieho pôvodného spoluvlastníka zapísaného v zápisnici č.

213 pod por. č. 14B - D. O., tento sa stal predmetom dedičského konania vedeného pod sp.zn.
D/423/94 na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý nadobudla jeho manželka K. O.. Tento prejednaný
spoluvlastnícky podiel však nebol katastrálnym úradom na menovanú evidovaný, nakoľko podľa výpisu
z LV č. XXX v kat. úz. F. je v celosti zapísaný na žalovanú.

10. Vychádzajúc z uznesenia Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho zo dňa 6.4.2022 sp.
zn. 9Co/248/2020 súd prvej inštancie po zrušení jeho prvého rozsudku doplnil dokazovanie znaleckým
skúmanímazoZnaleckéhoposudkuč.24/23znalcazodborugeodézieakartografie,odvetviegeodézia,
kartografia a fotogrametria V. D. W., ktorý dňa 16.12.2024 v prítomnosti účastníkov konania vytýčil
a v teréne označil polohou lomových bodov hraníc sporných parciel registra „E“ KN č. 137/2, 139/2

a 139/3 v kat. území F. zistil, že pôvodná mp.č. 15 zapísaná v zápisnici č. 229 a v zápisnici č. 213 kat.
územia F. predstavuje spoločný dvor a je viacnásobne zaknihovaná v týchto zápisniciach, pričom je
identická s parcelami registra „E“ KN č. 139/2 a 139/3. V súčasnom období nie je možné zistiť, z akého
dôvodu zhotoviteľ registra vytvoril nereálnu parcelu reg. „E“ KN č. 137/2 a identifikoval ju s pozemno-
knižnou parcelou č. 15 predstavujúcou spoločný dvor. Zrejme vychádzal z nezáväzného zobrazenia

v lokalizačnom náčrte. Znalec uviedol, že parcela registra „E“ KN č. 137/2, druh pozemku ostatné plochy
o výmere 88 m2 zapísaná na LV č. XXX je vytvorená z pzmn. parc. č. 13 evidovanej v pozemno-knižnej
zápisnici č. XXX. V súvislosti s touto parcelou znalec uviedol, že s poukazom na fotodokumentáciu táto
parcela nebola súčasťou spoločného dvora a bola zastavaná pôvodnými stavbami. Parc. č. 139/2 – orná
pôda o výmere 89 m2 je zapísaná v súčasnosti na LV č. XX a je vytvorená z pôvodnej pzmn. parcely

mp.č. 15-spoločný dvor, evidovanej v zápisnici č. 213 a 229 v kat. území F..

11. K námietke žalobcov, ktorí spochybnili rozlohu spoločného dvora stanovenú znalcom, ktorá podľa
nich pôvodne predstavovala výmeru 181 siah, čo po prepočte činí 650,99 m2, znalec uviedol, že výmery
pozemnoknižnýchparcielniesúkorektnéapodľapozemkovoknižnéhoporiadkunebolizáväzné,pretože

sa preberali iba z daňových provizórii, resp. boli určované odhadom. K tomu uviedol, že ak by výmera
pozemkovoknižných parciel mala výpovednú hodnotu, potom by parcely mpč. 13 a 14 zo zápisníc č. 213
a 229 reálne nemali existovať, pretože nemajú uvedenú žiadnu výmeru. Dodal, že v nezjednotených
operátoch, ako je tomu v kat. území F., sú uvádzané len približné výmery, ktoré nie sú podľa § 70 ods.
2 zákona č. 162/1995 Z. z. hodnovernými a záväznými údajmi katastra nehnuteľnosti. Geometrické

a polohové určenie pôvodných pozemkov je možné preberať iba z operátu bývalého pozemkového
katastra, podľa ktorého spoločný dvor, resp. mpč. 15 má výmeru 400 m2.

12. K námietke žalovanej k znaleckému posudku, ktorá vytýkala znalcovi, že výsledky znaleckého
skúmania nie sú v súlade s písomným vyjadrením T. U. P. zo dňa 29.7.2020, z ktorého vyplynulo, že

parcela „E“ KN č. 139/2 bola spolu s parcelou č. 140 a č.141 súčasťou pôvodnej mpč. 17, zapísanej
v pzmn. zápisnici č. 229 vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej znalec v písomnom vyjadrení
uviedol, že na katastrálnej mape svetlomodrou lemovkou označil obvod pzmn. parcely č. 15, ktorej časť
sa nachádza v terajšej parcele registra „E“ KN č. 139/1, ktorá nie je predmetom sporového konania.
K tomu uviedol, že zjednodušený spôsob vyhotovenia identifikácie parciel spracovaný katastrálnym

odborombližšienekomentuje,avšakkonštatuje,žeboltonesprávnypostup.Ktomuuviedol,žeúčastníci
na mieste samom sa mohli presvedčiť, že v priestore parcely registra „E“ KN 137/2 nemohol byť dvor
označený ako mpč. 15, ako to vykazoval kataster, pretože sa tam nachádzali cca 100 ročné stavby.Obdobne to platí aj o zavádzajúcom vyjadrení katastrálneho odboru, že terajšia parcela „E“ KN č. 139/2
bola súčasťou mpč. 17.

13. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130
ods. 1, 2, § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 59 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 162/1995 Z.z., čl. 20
ods. 1 Ústavy SR dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a tejto vyhovel
v rozsahu, ako vyplýva z výroku I. rozsudku a v prevyšujúcej časti výrokom II. žalobu zamietol.

14. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní mal za preukázané, čo vyplynulo zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX, že pôvodná pzmn. parcela mpč. 15, ktorá predstavuje spoločný dvor susediacich
nehnuteľností vo vlastníctve strán sporu bola viacnásobne zaknihovaná v zápisnici č. 213 a v zápisnici
č. 229, kat. úz. F. a táto je identická s parcelami registra „E“ KN č. 139/2 a č. 139/3. Nie je pravdou, žeby
tento spoločný dvor tvorili parcely „E“ č. 137/2 a č. 139/3. Parcela registra „E“ KN č. 137/2 nikdy nebola
súčasťou spoločného dvora a bola zastavaná pôvodnými stavbami vo vlastníctve právnych predchodcov

žalobcov. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nadobudla vlastnícke právo v celosti k parcele registra „E“ KN č.
137/2 vydržaním, táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Parcely, ktoré sú predmetom
tohto sporu sa stali predmetom určenia vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov žalovanej
H. K. a jeho manželky M., N. K. v konaní vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn.
5C/1450/73. V tomto konaní sa právni predchodcovia žalovanej domáhali určenia vlastníckeho práva

k mpč. 14 – domu č. popisné 65 so zápisom: sem patrí spoločne viď zápisnica č. 213 tejto knihy mpč.
15 – dvor o výmere 181 štvorcových siah, sem patrí mpč. 17 – záhrada o výmere 60 štvorcových siah,
zapísané v pzmn. zápisnici č. 229, kat. úz. F., avšak v tomto konaní jeho účastníkmi sa nestali žalobcovia
a ani ich právni predchodcovia. Následne tieto nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v dedičskom konaní
po neb. H. K. v osvedčení o dedičstve sp.zn. 1D/214/2013.

15. Pokiaľ ide o parc. registra „E“ KN č. 137/2 súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel
kzáveru,žežalovanávkonanínepreukázala,žebynadobudlaspornúnehnuteľnosťvcelostivydržaním.
Táto nehnuteľnosť netvorí súčasť spoločného dvora, v minulosti bola zastavaná stavbou patriacou
právnym predchodcom žalobcov a v súčasnosti je na časti pozemku postavená drevená stavba, ktorá

nie je vo vlastníctve žalovanej. Súd ustálil, že žalovaná nemohla nadobudnúť parcelu registra „E“ KN
č. 137/2 v celosti vydržaním.

16. Pokiaľ ide o parc. registra „E“ KN č. 139/3, táto ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku tvorí
súčasť spoločného dvora spolu s parcelou č. „E“ KN č. 139/2, ktorá nie je predmetom sporu a ani túto

parcelu nemohla nadobudnúť žalovaná vydržaním. Žalovaná totiž pri svojej účastníckej výpovedi na
pojednávaní dňa 15.7.2024 zhodne s tvrdením žalobcov uviedla, že „po spoločnom dvore chodili moji
právni predchodcovia a potvrdzujem, že chodili aj právni predchodcovia žalobcov. Tak ako povedali
žalobcovia,spoločnýdvorsastálevyužívalspoločneajetotakajdoteraz.Oberodinyvyužívajúspoločný
dvor, o čom nemám žiadne spory“. Preto nemohla žalovaná vydržať túto parcelu registra „E“ KN č. 139/3,

ktorá tvorí spoločný dvor a spoločne bola takto stranami sporu aj užívaná.

17. Pokiaľ ide o konštatovanie T. U. P., katastrálneho odboru vo vyjadrení zo dňa 30.11.2015, v zmysle
ktorého parcely registra „E“ KN č. 137/2 a č. 139/3 tvoria spoločný dvor, ide o nesprávnosť, ktorá bola
vyvrátená znaleckým dokazovaním.

18. Na základe týchto záverov dospel súd prvej inštancie k názoru, že nárok žalobcov je dôvodný, avšak
len v podiele 130/144 k sporným parcelám, keďže žalobcom patrí 1/2 spoločného dvora. Druhá polovica
patrí a bola užívaná právnymi predchodcami žalovanej.

19. Argumentácia žalovanej, ktorá uviedla, že parc. registra „E“ KN č. 139/2 je vo vlastníctve žalobcov
a preto je dôvodné, aby parcela registra „E“ KN č. 139/3 bola v jej výlučnom vlastníctve, neobstojí.
Vychádzajúc z výsledkov dokazovania je totiž zrejmé, že obe parcely tvoria spoločný dvor a boli
takto právnymi predchodcami strán sporu užívané. Niet žiadneho dôvodu, aby žalovaná bola výlučnou
vlastníčkou parc. č. 139/3 a žalobcovia parc. č. 139/2, keďže to nezodpovedá reálnemu stavu veci.

20. Na základe týchto úvah rozhodol tak, ako vyplýva z výrokov I. a II. enunciátu rozsudku.21. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobcovia mali v konaní čiastočný
úspech, pričom rozhodnutie o výške nároku spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam
záviselo od úvahy súdu, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov

konania.

22. Nakoľko žalobcovia mali v konaní čiastočný úspech, zložili preddavok na znalecké dokazovanie,
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť zvyšnú časť štátom preddavkovo zaplatených trov znalečného,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

23. Proti tomuto rozsudku, a to voči výrokom I až III v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby v napadnutom
rozsahu rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedli,
že z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z obsahu výpovedí svedkov sa žiadnym spôsobom

nepotvrdilo, že by žalovaná, resp. jej právni predchodcovia mohli byť kedysi v minulosti spoluvlastníkmi
sporných parciel tak, ako hodnotí súd v bode 55 rozsudku. Nie je pravdou, že by druhá polovica
predmetného spoluvlastníckeho podielu k sporným parcelám kedysi v minulosti patrila do podielového
spoluvlastníctva právneho predchodcu žalovanej. Ak by tomu tak bolo, otec žalovanej by si nepýtal
povolenie,čimôževstúpiťnapredmetnýdvor.Právnypredchodcažalovanejmuselmaťvedomosťotom,

že dvor patrí výlučne žalobcom eventuálne ich právnemu predchodcovi. Závery znaleckého posudku
č. XX/XXXX potvrdzujú užívanie sporných parciel stranami sporu a tým boli odstránené pochybnosti
o priebehu hraníc. Identifikácia pôvodných parciel vyplývajúca z informácií poskytnutých katastrálnym
operátom nereflektuje závery znalca uvedené v tomto znaleckom posudku. Odpoveď na tento zrejmý
rozpor súd v odôvodnení rozsudku neposkytol. Preto považujú rozsudok za arbitrárny, predčasný,

teda nesprávny. Súd neposkytol spoľahlivú odpoveď na identifikáciu sporných parciel, ich vlastníctvo
s ohľadom na plynutie času a nesprávne zápisy vlastníckych práv katastrálnym operátom. Nevysvetlil
ich históriu. Podľa názoru znalca pôvodná mpč. 15 nemôže byť súčasne „E“ KN č. 137/2, nejde o dvor,
nakoľko na tejto parcele sa nachádzajú storočné stavby. Nemôže byť pravdou, že vlastníci domov
č. 65 a 65a zapísaných v pozemno-knižných zápisniciach č. XXX M. XXX majú byť spoluvlastníkmi

spoločného dvora – parcely mpč. 15 v podiele 1 každý. Parcela č. 137/2 bola vždy vo výlučnom
vlastníctve žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Záver súdu, ktorý prisúdil túto parcelu pomerne
do spoluvlastníctva žalovanej je nesprávny.

24. Proti rozsudku, a to proti výrokom I a III v zákonnej lehote podala odvolanie aj žalovaná z dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že
žalobu zamietne. Uplatnila náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
V odvolaní vytkla súdu, že nezameral dokazovanie na skúmanie možnosti, či žalovaná, resp. jej právni
predchodcovi nenadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania. Zo
záverov znaleckého dokazovania znalca V. W. jednoznačne vyplýva, že parc. mpč. 15-spoločný dvor

zapísaná v zápisnici č. 213 a 229 pozostáva len z parciel v súčasnosti evidovaných ako parcely „E“
KN č. 139/2 a č. 139/3. Znalec vylúčil, aby parcela č. 137/2 niekedy bola súčasťou spoločného dvora,
ktorú žalobcovia označili v žalobe a uviedli, že ide o spoločný dvor. Nie je zrejmé, prečo súd priznal
žalobcom podiel na parc. č. 137/2, keď žalobcovia vo vzťahu k tejto parcele tvrdili, že ide o spoločný
dvor. V súčasnosti sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 139/2 o výmere 89 m2, čo súd

nezohľadnil. Žalovaná v konaní poukazovala na rozsudok v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/1450/1973
vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves o určenie vlastníckeho práva, kde je uvedené, „o
určenie vlastníctva k sporovým nehnuteľnostiam sa všetci účastníci konania zhodli tak, ako je vo výroku
rozsudku uvedené, teda všetci vtedy účastníci konania žijúce osoby, znalé kto užíva dané nehnuteľnosti
ako vlastník potvrdili oprávnenosť vlastníckeho práva žalobcov, právnych predchodcov žalovanej k mpč.

15-spoločný dvor“. Žalovaná užívala sporné parcely č. 139/3 a č. 137/2, ktoré nadobudla dedením po
svojich právnych predchodcoch v dobrej viere, že jej vlastnícky patria. Jej rodičia užívali tieto parcely
na základe spomínaného rozsudku. Preto poručiteľ A. B., ktorý zomrel XX.X.XXXX, teda 23 rokov od
vydania rozsudku nemohol byť podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaná má
za to, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam musela nadobudnúť vydržaním. Tieto nehnuteľnosti

užíva nerušene ako svoje vlastné, získala ich dedením po svojich rodičoch na základe osvedčenia
o dedičstve. Nikdy nebola v užívaní týchto parciel zo strany žalobcov a ani ich právnych predchodcov
rušená, títo jej vlastníctvo nespochybňovali.25. Žalobcovia k odvolaniu žalovanej uviedli, že zo žiadnych skutkových okolností nemožno vyvodiť, že
došlo k vydržaniu predmetných nehnuteľností žalovanou.

26. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov zotrvala na svojej odvolacej argumentácii, poukázala
opätovne na to, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi parc. č. 139/2 a že pôvodne určovacia žaloba
bola zameraná na určenie, že nehnuteľnosti tvoriace pôvodne spoločný dvor patria do dedičstva po
poručiteľovi A. B..

27. Žalovaná k vyjadreniu žalobcov zotrvala na svojej odvolacej argumentácii.

28. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov a žalovanej v rozsahu danom
ust. § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“) na nariadenom
odvolacom pojednávaní postupom podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky pre potvrdenie a ani pre zrušenie rozsudku, preto napadnutý rozsudok zmenil.

29. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých aj vyvodil nesprávny skutkový záver,
pokiaľ ide o určenie vlastníctva k parc. č. 137/2, keď uzavrel, že poručiteľ A. B. bol v deň svojej smrti
podielovým spoluvlastníkom v podiele 130/288 v pomere k celku.

30. Odvolací súd na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov obsiahnutých v spise a obsahom znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca z odboru
geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností V. D. W. a tiež doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej
H. S. a žalobkyne K. D..

31. Žalovaná v rámci svojej účastníckej výpovede na odvolacom pojednávaní uviedla vo vzťahu k parc.
č. 137/2 a po vzhliadnutí obrázkov č. 5 a č. 8 v znaleckom posudku č. XX/XXXX, že na tejto parcele sa
nachádza stará stodola, predtým tam stál starý rodinný dom. Uviedla, že má takú vedomosť, že v tomto
rodinnom dome býval ešte jej starý otec a stará mama, ktorí sa tam narodili a až následne si postavili

nový dom, ktorý sa nachádza na obrázku č. 8 na pravej strane a tam sa následne presťahovali. Tak
jej to uviedli jej právni predchodcovia a tak si to aj pamätá. K tomuto svojmu tvrdeniu nevie predložiť
žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o parcelu č. 139/3, má takú vedomosť, že je to spoločný dvor, vždy bola ako
spoločný dvor užívaná jej predchodcami a aj predchodcami žalobcov. Uviedla, že zotrváva na svojej
predchádzajúce výpovedi.

32. Žalobkyňa 4 v rámci svojho účastníckeho výsluchu na odvolacom pojednávaní uviedla, že na parc.
č. 137/2 sa nikdy nenachádzala nehnuteľnosť – drevený dom, ktorý by patril právnym predchodcom
žalovanej. Predmetné parcely boli aj v minulosti užívané rodinami žalovanej a žalobcov tak, ako je to
teraz. Pôvodne na miestach, kde sa nachádzajú murované domy patriace stranám sporu stáli drevené

domy, obe rodiny neskôr tieto domy prestavali na murované a pokiaľ ide o rodinný dom žalobcov, z neho
ostala drevenica. Na parc. č. 137/2 nikdy nestál rodinný dom, ktorý by patril rodine K.. Žalovaná v tomto
smere nehovorí pravdu, pričom sú približne rovnaký ročník, čiže tieto veci si musia rovnako pamätať.
Uviedla, že niekedy v 80-tych rokoch boli pozemky premeriavané a spomína si, že jej starý otec a starý
pán K. sa v minulosti pohádali, keď mali medzi sebou určité nezrovnalosti okolo pozemkov. Žalobcovia

a ani ich právni predchodcovia nemali vedomosť o tom, že parc. č. 137/2 bola zapísaná na právneho
predchodcu žalovanej a nemali vedomosť ani o súdnom konaní. Nestali sa účastníkmi tohto súdneho
konania a až po smrti starého pána K. zistili, že parc. č. 137/2 bola vedená na jeho meno. Nikdy nikto
zprávnychpredchodcovžalovanejneužívalparc.č.137/2.Dosmrtiotcažalovanejoberodinyvychádzali
ako dobrí susedia. Drevená stodola na parc. č. 137/2 doposiaľ stojí a táto stále patrila žalobcom. V tejto

stodole majú uložené drevo. Nie je pravdou, že na parc. č. 137/2 bol trávnik a tento sa aj takto udržiaval.
Žalobcoviaužívajúparc.č.137/2akosúčasťdvora.Jepravdou,žeboloobdobie,keďdlhšienebolidoma,
avšak vždy sa vrátili. Stalo sa, že spoločná cesta nebola pokosená a následne ju niekto zo žalovanej
strany pokosil, potom sa pokúšala za to im dať benzín.

33. V prejednávanej veci sa žalobcovia vo vzťahu k žalovanej domáhali určenia, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX k.ú. F., a to pozemky reg. „E“ parc. č. 137/2 a parc. č. 139/3 patria v podiele
130/144 do dedičstva po poručiteľovi, nebohom A. B. tvrdiac, že ide o pozemky, pôvodne vedenév pozemno-knižnej zápisnici č. XXX M. G. XXX, ktoré boli v minulosti už právnymi predchodcami strán
sporu užívané ako spoločný dvor.

34. Nakoľko sa v priebehu konania stala spornou história zmien v spornom území a teda, či parc. č. 137/2
a č. 139/3 boli vytvorené z pozemno-knižnej parc. č. 15, ktorá je viacnásobne knihovaná v zápisnici č.
213 a v zápisnici č. 229, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a za účelom zodpovedania
relevantných otázok ustanovil znalca V. D. W.. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX jednoznačne
vyplynulo, že pôvodná pozemno-knižná parcela mpč. 15 predstavujúca spoločný dvor, viacnásobne

knihovaná v zápisnici č. 213 a v zápisnici č. 229 v katastrálnom území F. je identická s parcelami reg. „E“
KNč.139/2ač.139/3.Vsúčasnomobdobíniejemožnézistiť,zakéhodôvoduzhotoviteľregistravytvoril
nereálnu parcelu reg. „E“ KN č. 137/2 a identifikoval ju s pozemno-knižnou parcelou č. 15 predstavujúcou
spoločný dvor. Zrejme vychádzal z nezáväzného zobrazenia v lokalizačnom náčrte. Parcela reg. „E“ KN
č. 137/2 druh pozemku ostatné plochy o výmere 88 m2 zapísaná na LV č. XXX je vytvorená z pozemno-
knižnej parcely č. 13 evidovanej v PK zápisnici č. XXX. Táto parcela nikdy nebola súčasťou spoločného

dvora a bola zastavaná pôvodnými stavbami. Parcela reg. „E“ KN č. 139/2, orná pôda o výmere 89
m2 zapísaná na LV č. XX bola vytvorená z pozemno-knižnej parcely mpč. 15 spoločný dvor evidovanej
v zápisnici č. 213 a 229 v katastrálnom území F..

35. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že v majetkovej podstate pozemno-knižných zápisníc č.

XXX M. XXX nie je uvedená výška podielu k spoločnému dvoru. Z tohto dôvodu pre každú zápisnicu
ideálny podiel je v rovnakej výške, čiže v jednej polovici. Právny predchodca žalobcov A. B., bytom
v F. G. XX preukázateľne nadobudol ideálne podiely po H. B. uvedené v pozemno-knižnej zápisnici
č. XXX pod B10, 12 a 13 v celkovej výške 130/144 na základe dedičského konania č. D359/64.
Znalec sa tiež vyjadril v tom zmysle, že následne pod položkami výkazu zmien č. 24/68 a 23/84 do

LV č. XX boli zmätočne dopísaní ďalší vlastníci z iných dedičských konaní a z rôznych PK zápisníc.
Chyba nastala preto, že pôvodné dedičské konanie D359/64 sa viazalo na viacero pozemno-knižných
zápisníc č. 42, 72, 83, 174, 213, 462, 464, 469 a 736, kde boli rozdielne vlastnícke skupiny a ideálne
podiely tam uvedených vlastníkov. Dedičské rozhodnutia z výkazu zmien č. 24/68 a 23/84 mali byť
zapísané do samostatných hluchých listov vlastníctva. Znalec tiež uviedol, že do listu vlastníctva nebola

zapísaná pozemno-knižná parcela č. 15, pretože predstavuje spoločný dvor. Táto mala byť zapísaná do
samostatného listu vlastníctva pre vlastnícku skupinu vytvorenú z vlastníkov odvodených z pozemno-
knižnej zápisnice č. XXX M. G. XXX. Na originály listu vlastníctva č. XXX je pod položkou výkazu zmien
č. 8/74 zapísaný rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 5C/1450/73. Ide o hluchý
list vlastníctva, pretože k vlastníkom v časti „A“, v časti „B“ nie sú priradené parcely, resp. údaje

o nehnuteľnostiach. V časti „D“ listu vlastníctva je odkaz na právnu listinu rozsudok súdu, ktorého
výrok je v pozemno-knižnom stave. To znamená, že právna listina nebola identifikovaná s reálnymi
parcelami reg. CKN. Skutočnú držbu pozemku zobrazuje vyšetrovací náčrt obsiahnutý na obrázku č.
4 znaleckého posudku, kde v plnom čiernom krúžku sú uvedené čísla evidenčných listov, kde boli
evidovaní skutoční užívatelia nehnuteľností, a to A. B. s manželkou M. a H. K. s manželkou M.. Vo

vyšetrovacom náčrte červenou farbou sú uvedené nové parcelné čísla a čiernou farbou čísla podľa
pôvodnej mapy platnej pred novým mapovaním, ktorá bola prevzatá z mapy bývalého pozemkového
registra. V období nového mapovania v roku 1982 v priestore súčasných sporných parciel reg. „E“
KN č. 137/2, 139/2 a 139/3 na pôvodné parcely č. 137, 138 a 139 neskôr prečíslovaná na parcely
registra CKN č. 145, 146 a 147 neboli založené riadne listy vlastníctva. Boli založené len hluché listy

vlastníctva č. XX M. XXX. Vlastnícke právo k pozemkom tak nebolo evidované na úplných listoch
vlastníctva s uzatvorenými vlastníckymi vzťahmi. Problémy s evidenciou pozemkového vlastníctva
k pôvodným nehnuteľnostiam v kat. území F. spôsoboval pozemno-knižný operát, ktorý má mimoriadne
nízku technickú hodnotu a v praxi je charakterizovaná ako stará pozemková kniha. Táto bola spracovaná
bez geodetického merania zjednodušeným spôsobom tak, že situovanie parciel bolo zakreslené iba

voľnou rukou bez akejkoľvek projekcie. Z tohto dôvodu voľný zákres nemá vlastnosti mapy, slúžil iba
na lokalizáciu pozemno-knižného telesa. Pozemková kniha v kat. úz. F. nedisponuje pozemno-knižnou
mapou, ktorá by definovala geometrické a polohové určenie pozemno-knižných parciel zapísaných
v príslušných zápisniciach. Pozemková kniha v kat. úz. F. má nízku technickú hodnotu, dôkazom sú
samotné pozemno-knižné zápisnice č. 213 a č. 229, kde pri pozemno-knižných parcelách č. 13 a 14 nie

je uvedená ich výmera. Výmery ostatných pozemno-knižných parciel nie sú korektné a záväzné, pretože
sa preberali iba z daňových provizórií, ktorých výmera bola určená odhadom. Pri spracovaní registra
obnovenej evidencie po roku 1995 došlo k zrušeniu pôvodných pozemno-knižných parciel zapísaných
v liste vlastníctva č. XX a zmätočné vlastnícke vzťahy tam zapísané boli prenesené k novým parcelámreg.„E“KNč.137/1a139/2terazzapísanýchvaktuálnomlistevlastníctvač.XX.Znalecdospelkzáveru,
že celá katastrálna parcela č. 137 o výmere 448 m2 predstavujúca pozemno-knižnú parcelu č. 13 pzk.
zápisnice č. 213 bola v držbe H. B. a manželky M. N. P.. Po H. B. zdedil tieto parcely A. B. a sú zapísané

na LV č. XX. Z pozemnostného hárku obsiahnutého v prílohe č. 9 znaleckého posudku vyplýva, že
katastrálnaparcelač.138ovýmere77m2predstavujúcapozemno-knižnúparceluč.14pzk.zápisniceč.
229 bola v držbe A. K. a spol. Z pozemnostného hárku obsiahnutého v prílohe č. 10 znaleckého posudku
vyplýva, že katastrálna parcela č. 139 o výmere 371 m2 predstavujúca pozemno-knižnú parcelu mpč.
15 ako spoločný dvor, evidovaná súbežne v pzk zápisnici č. 213 a č. 229 bola v držbe H. B., A. K. a spol.

36. Z takto vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že pôvodná pzmn.
parcela mpč. 15, ktorá predstavuje spoločný dvor susediacich nehnuteľností vo vlastníctve strán sporu
a ktorá bola viacnásobne zaknihovaná v zápisnici č. 213 a v zápisnici č. 229 kat. úz. F. je identická
s parcelami reg. „E“ KN č. 139/2 a č. 139/3. Z týchto „len“ parcela č. 139/3 je predmetom konania.
Táto parcela – nehnuteľnosť tvorila súčasť spoločného dvora, v minulosti už právnymi predchodcami

strán sporu bola takto užívaná, čo vyplynulo nielen z výpovede samotnej žalovanej, ale aj žalobcov
a z výsledkov znaleckého skúmania, podloženého písomnou dokumentáciou.

37. Správne súd prvej inštancie vychádzal z odborných záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku
atentovyhodnotilakohodnovernýdôkaz,pokiaľideootázkuzisteniaskutkovéhostavuveci.Posudzujúc

úplnosť posudku vo vzťahu k jeho zadaniu, jeho logické odôvodnenie záverov a súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi niet ani podľa odvolacieho súdu žiadnych pochýb o jeho správnosti. Nakoniec
ani strany sporu nenavrhli doplniť dokazovanie, pokiaľ ide o odborné závery znalca a pokiaľ vzniesli
námietky voči znaleckému posudku, na tieto znalec podal písomné vyjadrenie obsiahnuté na čl. 322 a
relevantným spôsobom zodpovedal námietky strán sporu.

38. Výsledky dokazovania vykonané na súde prvej inštancie svedčia o tom, že žalobcovia sa mylne
na základe listu T. U. P., katastrálneho odboru zo dňa 30.11.2015 domnievali, že spoločnú cestu tvorili
parcely č. 139/3 a č. 137/2, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že parc. č. 137/2
netvorila spoločnú cestu. Napriek týmto zisteniam v priebehu konania žalobcovia zotrvali na žalobe

a domáhali sa určenia vlastníctva aj vo vzťahu k parc. č. 137/2 tvrdiac, že táto parcela vždy patrila ich
právnym predchodcom, tvrdili, že na tejto parcele stojí stodola, ktorá bola aj v minulosti užívaná len
žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami a že táto parcela nikdy nebola užívaná žalovanou, resp.
jej právnymi predchodcami.

39. Tieto tvrdenia žalobcov sa preukázali ako pravdivé aj v priebehu konania, a to nielen výpoveďami
žalobcov, ale aj z výsledkov znaleckého skúmania – znaleckého posudku č. XX/XXXX, z ktorého
záverov vyplynulo, že na parcele v súčasnosti vedenej v registri „E“ KN č. 137/2 sa nachádzala stavba,
patriaca právnym predchodcom žalobcov a daný priestor nikdy nebol spoločným dvorom predstavujúcim
pozemno-knižnú parcelu č. 15. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že celá parcela č. 137 o výmere 448

m2 predstavujúca pozemno-knižnú parc.č. 13 v pzk. zápisnici č. 213 bola v držbe H. B. a manželky
M. N. P.. Za nepravdivé je tak potrebné považovať tvrdenie žalovanej, ktorá uviedla, že na tejto parc.č.
137/2 stál drevený rodinný dom patriaci jej právnym predchodcom. Žiaden z vykonaných dôkazov toto
tvrdenie žalovanej nepotvrdzuje. V tomto smere sa tak žalovaná dostala do dôkaznej núdze. Samotná
skutočnosť, že žalovaná v minulosti v určitom období pokosila časť trávnika nachádzajúceho sa na tejto

parcele nesvedčí o tom, že predmetná parcela patrila právnym predchodcom žalovanej.

40. Správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie v zmysle odporúčania odvolacieho súdu
na skúmanie možnosti, či žalovaná, resp. jej právni predchodcovia nenadobudli vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania.

41. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, pokiaľ ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, pokiaľ ide o hnuteľné veci, a po
dobu 10 rokov pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

42. Podľa § 134 ods. 3 citovaného zákona do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.43. Vychádzajúc z vyššie cit. zák. ust. vydržanie je jedným z originálnych spôsobov nadobudnutia
vlastníckeho práva a medzi zákonné predpoklady vydržania zákon zaraďuje spôsobilý subjekt; spôsobilý
predmet; oprávnenú držbu (dobromyseľnosť držiteľa) a uplynutie vydržacej doby.

44. V danom prípade žalovaná odvíja svoje vlastnícke právo k parcelám reg. „E“ KN č. 137/2 a č.
139/3 o ich nadobudnutie na základe dedenia po neb. H. K. v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.
1D/214/2013. Žalovaná tvrdila, že odvtedy užíva tieto parcely ako vlastné.

45. Vychádzajúc z vyššie cit. zák. ust., keďže ide o nehnuteľnosti, v danom prípade je vydržacia doba
10 ročná. Pokiaľ teda žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe dedičského rozhodnutia
sp. zn. 1D/214/2013 a dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2014 niet pochýb o tom,
že do podania žaloby, resp. jej doručenia žalovanej strane dňa 20.12.2019 (viď č.l. 36 spisu) neuplynula
10 ročná vydržacia doba. Žalovaná tak nemohla nadobudnúť vlastníctvo k týmto parcelám na základe
vydržania.

46. Z vyššie cit. ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že do doby podľa ods. 1 sa započíta
aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca, v našom prípade H. K. a M. K., ktorí
nadobudli tieto parcely na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5C/1450/73,
ktorý sa stal právoplatným dňa 8.2.1974. Stalo by sa tak len vtedy, pokiaľ by títo právni predchodcovia

boli oprávnenými držiteľmi.

47. V zmysle § 130 Občianskeho zákonníka je oprávneným držiteľom ten, kto je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. V prípade pochybností sa priorizuje
predpoklad, že držba je oprávnená. Držiteľ musí byť dobromyseľný nepretržite, počas celej vydržacej

doby. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť preukázané
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno dospieť k záveru, že toto presvedčenie držiteľa bolo po
celú vydržaciu dobu opodstatnené. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery, sa spravidla
týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva a poctivosti nadobudnutia (viď uznesenie NS ČR sp. zn.
22Cdo/508/2001, ktoré je na našu právnu úpravu aplikovateľné).

48. V našom prípade nadobúdacím titulom pre získanie vlastníctva k predmetným parcelám sa stal
rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5C/1450/73, v ktorom konaní boli navrhovateľmi
právni predchodcovia žalovanej H. K. s manželkou M. K., a ktorí sa voči odporcom A. K., C. K., H. W.,
D. K. a H. K. domáhali určenia, že parc. mpč. 14-dom čp. 65, sem patrí spoločne, viď záp. 213 tejto

knihy, mpč. 15-dvor o výmere 181 štv. siah, sem patrí mpč. 17 – záhrada o výmere 60 štvorcových
siah, zapísané v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX k.p. F. tvoria v celosti vlastníctvo navrhovateľov, ako
ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako vyplýva z pripojeného
obsahu tohto spisu niet pochýb o tom, že stranami sporu sa nestali žalobcovia a ani ich právni
predchodcovia, ktorí boli toho času vedení ako vlastníci v pozemno-knižnej zápisnici č. XXX domu čp.

65/a spoločne v záp. č. XXX a dvoru na parc.č. 15 o výmere 181 siah. V čase tohto konania pred
Okresný súdom v Spišskej Novej Vsi nebolo pochýb, že právni predchodcovia žalobcov boli pasívne
legitimovanými, keďže boli vedení v zápisnici č. 213 vo vzťahu k spoločnému dvoru na parc.č. 15 ako
spoluvlastníci. Žaloba o určenie vlastníckeho práva ohľadom týchto nehnuteľností tak mala smerovať
aj voči nim.

49. V zmysle § 156 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase vydania rozsudku súdu
(8.2.1974) len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

50. V zmysle spomínaného zákonného ustanovenia je výrok právoplatného rozhodnutia záväzný pre

strany sporu, ale tiež pre orgány verejnej moci. Pokiaľ však súd koná následne s niekým, kto nebol
stranou právoplatne skončeného a rozhodnutého konania (a nejde pritom ani o subjekt, na ktorý je
zákonom rozšírená subjektívna hranica záväznosti súdneho rozhodnutia), môže túto otázku posúdiť aj
inak, teda výrok právoplatného rozsudku preň v tomto prípade záväzným nebude.

51. Niet pochýb o tom, že výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní
vedenom pod sp. zn. 5C/1450/73, ktorým bolo určené vlastnícke právo na základe spracovania v zmysle
§ 125 a nasl. zák.č. 141/1950 Zb. a vydržania v zmysle § 116 a nasl. zák.č. 141/1950 Zb. je záväzný
pre účastníkov tohto konania a ich právnych nástupcov. Nič to nemení na tom, že účastníci tohtokonanianemusiabyťdobromyseľníajnazákladetakéhotorozsudkupriskúmanímožnostinadobudnutia
vlastníckeho práva na základe vydržania.

52. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré viedli k získaniu
držby veci alebo práva, teda aj na právny dôvod (titul), na základe ktorého sa držiteľ domnieva, že
je vlastníkom. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne. Nie je možné dospieť k záveru,
že v rovnakej situácii by jedna osoba bola v dobrej viere a druhá nie. Oprávnený držiteľ musí byť
podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka dobromyseľný, so zreteľom na všetky okolnosti o tom,

že mu vec alebo právo patrí. Omyl držiteľa, či už skutkový alebo právny, od ktorého odvodzuje svoje
vlastnícke právo, musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, ak držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorá sa môže v danej situácii a pri zohľadnení povahy konkrétneho prípadu vyžadovať od každého
subjektu, nemal a nemohol mať po celú dobu držby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo
patrí. Povinnosť tvrdiť a preukázať okolnosti dobrej viery má ten, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním (viď nález ÚS ČR IV.2000/18). Dobrá viera zaniká momentom, keď sa

držiteľ dozvie o skutočnostiach, ktoré by objektívne mohli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí
alebo že je nositeľom práva, ktoré vykonáva (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1253/99).

53. V danom prípade právni predchodcovia žalovanej – H. K. s manželkou M. K. nemohli byť podľa
názoru odvolacieho súdu dobromyseľnými držiteľmi a teda vykonávať oprávnenú držbu predmetných

nehnuteľností. Boli to práve oni, ktorí vyvolali konanie o určenie vlastníckeho práva vedené pred
Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5C/1450/73, keď na základe rozhodnutia v tomto
konaní nadobudli vlastníctvo k predmetným parcelám, pričom v čase podania žaloby dňa 14.12.1973,
vzhľadom na všetky okolnosti nemohli byť dobromyseľní o tom, že vlastnícke právo v celom rozsahu
k týmto parcelám im patrí. Výsledky dokazovania vykonané na súde prvej inštancie svedčia o tom,

že nielen žalovaná, ale aj jej právni predchodcovia si boli vedomí toho, že mpč. 15 – dvor o výmere
181 štvorcových siah vedených v zápisnici č. 213 a 229 v pozemkovej knihe tvoria spoločný dvor a sú
nielen vo vlastníctve H. K. s manželkou M., ale aj H. B., D. O. a D. O., čo jednoznačne vyplynulo
z výpisu z pozemkovej knihy. Pokiaľ teda H. K. s manželkou M. neoznačili za účastníkov konania aj
týchto vlastníkov (H. B., D. O. a D. O.) bez ohľadu na to, či tak urobili zámerne alebo v nevedomosti niet

pochýb o tom, že na základe rozsudku vydaného v tomto konaní sa nemohli stať dobromyseľnými o tom,
že im vlastnícke právo k spoločnému dvoru v celom rozsahu patrí. Z výpovedí žalobcov vyplynulo, že
títo a ani ich právni predchodcovia nemali vedomosť o vedení súdneho konania a nemali vedomosť ani
o tom, že na základe rozsudku sa vlastníkmi spoločného dvora v celom rozsahu stal H. K. s manželkou
M..Pokiaľtedaprávnipredchodcoviažalovanejnebolidobromyseľníotom,žeimvlastníctvokcelejmpč.

15 – spoločnému dvoru patrí, nemožno ich držbu započítať do držby žalovanej. Z tohto dôvodu žalovaná
nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k spornej parcele č. 139/3. Pokiaľ ide o parc.č. 137/2,
výsledky dokazovania vykonané na súde prvej inštancii jednoznačne svedčia o závere, že táto parcela
bola vždy užívaná žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami, na tejto parcele v súčasnosti stojí
stodola a táto bola aj v minulosti zastavaná stavbami vo vlastníctve a v užívaní žalobcov, resp. ich

právnych predchodcov. Táto parcela netvorila spoločný dvor. Preto chýba základný predpoklad pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k parc.č. 137/2 t.j. oprávnená držba na strane žalovanej,
resp. jej právnych predchodcov.

54. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke vydržaním

k parc. č. 139/3 a ani k parc.č. 137/2.

55. Napriek týmto správnym záverom súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vo výroku rozsudku určil, že
poručiteľ A. B. bol v deň svojej smrti podielovým spoluvlastníkom v podiele 130/288 v pomere k celku
pozemku registra „E“ parc.č. 137/2 – ostatné plochy o výmere 88 m2, keďže táto parcela bola vždy

v užívaní žalobcov, resp. ich právnych predchodcov a žalovaná nemohla nadobudnúť žiaden podiel
k tejto parcele na základe vydržania tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného.

56. Odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom
a zamietavom výroku tak, že určil, že poručiteľ A. B. bol deň svojej smrti podielovým spoluvlastníkom

v podiele 130/288 v pomere k celu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. F. pozemku registra
„E“ parc.č. 139/3 – orná pôda o výmere 135 m2, ktorá parcela bola pôvodne ako spoločný dvor
užívaná právnymi predchodcami žalobcov v pomere 130/144, avšak spoločne s právnymi predchodcami
žalovanej strany, teda žalobcom patrí polovica tohto podielu (130/288).57. Pokiaľ ide o parc.č. 137/2 – ostatné plochy o výmere 88 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. F. táto
patrila v deň smrti poručiteľovi A. B. v podiele 130/144 tak, ako požadovali žalobcovia v tomto konaní,

keďže nešlo o spoločný dvor, ktorý by bol v užívaní aj žalovanej strany tak, ako vyplýva z vyššie
uvedeného.

58. V zostávajúcej časti odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil zamietavý výrok
v súlade s vyššie uvedeným odôvodnením.

59. Pokiaľ ide o výrok o trovách prvoinštančného konania odvolací súd postupom podľa § 388
C.s.p. zmenil tento výrok tak, že rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 1/2. Výsledok rozhodnutia súdu v tomto konaní svedčí o tom, že
žalobcovia mali čiastočný úspech, pokiaľ ide o parc.č. 139/3, a úplný úspech pokiaľ ide o parc.č. 137/2,
preto im patrí voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 1/2 .

60. Odvolací súd potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti
žalovanej zaplatiť štátu preddavkovo zaplatené znalečné vychádzajúc z výsledku konania.

61.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.2C.s.p.vspojenís§255ods.

2 C.s.p. V odvolacom konaní mali žalobcovia čiastočný úspech, preto im patrí náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 1/2 vo vzťahu k žalovanej.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).