Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Simona Stahovcová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-22C/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121571333
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Stahovcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6121571333.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Simonou Stahovcovou v spore žalobcu: C. M., N..

XX.XX.XXXX, A. W. Q. XXX, A. W. Q., právne zast.: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka
8, Bratislava, proti žalovanému: T. Č., N.. XX.XX.XXXX, V. XX, A., o zaplatenie 133.000 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 133.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 100.000 eur od 18.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 33.000 eur od 14.07.2020 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 133.000 eur spolu so
14 % úrokom z omeškania od 14.07.2020 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 eur z titulu zmlúv o pôžičke, ktoré uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
s tým, že sumu 50.000 eur poskytol žalobca bankovým prevodom na účet žalovaného dňa 31.03.2020,
ďalšiu sumu 50.000 eur dňa 30.06.2020 a suua 33.000 eur odovzdal žalovanému v hotovosti, pričom za

účelom zabezpečenia tejto pohľadávky žalovaný vystavil zmenku na sumu 33.000 eur so splatnosťou
13.07.2020. Žalobca tvrdil, že splatnosť zmenky dňa 13.07.2020 sa vzťahovala aj na predchádzajúce
pôžičky spolu vo výške 100.000 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že pôžičky, ktoré mu boli poskytnuté na jeho účet bankovým
prevodom spolu vo výške 100.000 eur boli v skutočnosti poskytnuté tretej osobe, a to PPSK invest
družstvu, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu. Žalovaný tvrdil, že suma 33.000 eur, ktorá mu

bola žalobcom odovzdaná v hotovosti nebola pôžičkou, aj keď vedel o skutočnosti, že túto sumu má
vrátiť, avšak vrátiť sa mala zo zrealizovaných obchodov PPSK invest družstva, keďže aj táto suma bola
v skutočnosti poskytnutá PPSK invest družstvu, v ktorom vykonáva funkciu štatutárneho orgánu a je
väčšinovým vlastníkom. Tvrdil, že je bežnou obchodnou praxou, že pôžičky sa posielajú na účet tretej
osoby a nie priamo na účet dlžníka. Zároveň uviedol, že žalobca si má uplatniť svoj nárok na sumu
33.000 eur zo zmenky.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, z ktorých
zistil a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 31.03.2020 žalobca previedol zo svojho účtu na účet
žalovaného sumu 50.000 eur, ďalšiu sumu 50.000 eur previedol žalobca na účet žalovaného dňa
30.06.2020, v hotovosti žalobca žalovanému odovzdal sumu 33.000 eur dňa 02.07.2020, pričomv tento deň žalovaný aj vystavil zmenku s uvedením svojho mena a priezviska ako vystaviteľa a
dátumu narodenia na sumu 33.000 eur, za ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi bez protestu dňa
13.07.2020. Medzi stranami nebolo sporné, že všetky tri sumy boli žalobcom poskytnuté ako pôžičky.

Z uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia, ČVS: KRP-328/2-VYS-BA-2021 zo dňa 05.10.2020
(ďalej len „uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia“) súd zistil, že žalobca podal na žalovaného
trestné oznámenie v ktorom tvrdil, že požičal žalovanému sumu 133.000 eur, pričom pôžičku mu mal
žalovaný vrátiť po zrealizovaní zákazky zo strany PPSK invest družstva, najneskôr do dňa 13.07.2020
(str. 2 uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia). Ďalej súd zistil, že žalovaný pri jeho vypočutí

pred vyšetrovateľom v danej veci uviedol, že nespochybňuje požičanie sumy 133.000 eur žalobcom,
peniaze si požičal ako fyzická osoba, dve pôžičky mu boli poskytnuté prevodom na účet a v hotovosti mu
bola požičaná suma 33.000 eur, za čo vystavil zmenku, avšak nesúhlasil so splatnosťou pôžičiek, keď
tvrdil, že pôžička sa mala vrátiť až po zrealizovaní zákazky PPSK invest družstva pre Správu štátnych
hmotných rezerv (str. 5 a 7 uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia).

4. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení je žaloba čiastočne dôvodná.

5. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu, možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú: a) určenie

zmluvných strán, b) prenechanie druhovo určenej veci, c) dočasnosť zmluvného vzťahu, d) povinnosť
vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy tzn., že k vzniku právnemu
vzťahupôžičkyjepotrebnéajodovzdanievecidlžníkovi.Vznikpôžičkypretopredpokladájednakdohodu
strán a jednak skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka
nevyžaduje pre platnosť uzatvorenia zmluvy o pôžičke písomnú formu, a teda je možné zmluvu o

pôžičkeuzatvoriťajnazákladeústnejzmluvy,pričomtátodohodanemusínevyhnutneriešiťanisplatnosť
pôžičky, ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Na základe tejto dohody však musí byť
dlžníkovi zrejmé, že poskytnutú pôžičku má povinnosť vrátiť.

6. Keďže k prevodom finančných prostriedkov v sume 50.000 eur a 50.000 eur došlo zo strany žalobcu

na účet žalovaného a suma 33.000 eur bola odovzdaná žalobcom žalovanému v hotovosti, pričom
medzi stranami nebolo sporné, že predmetné finančné prostriedky predstavujú pôžičky, súd mal za
to, že došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, ktorú zhodne žalobca a žalovaný uvádzali vo svojich
písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch na pojednávaní, že z pôžičiek mal byť financovaný

obchod PPSK invest družstva súd považoval za dohodu žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka
na účele zmlúv o pôžičke. Obdive pôžičky v sume po 50.000 eur (spolu 100.000 eur) boli prevedené
na účet žalovaného a nie na účet PPSK invest družstva. Rovnako suma 33.000 eur bola odovzdaná v
hotovosti žalovanému. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že z pôžičiek má byť zaviazaná
tretia osoba, a to PPSK invest družstvo, t.j. neuniesol dôkazné bremeno, že došlo medzi žalobcom a

žalovaným k dohode, na základe ktorej by na vrátenie pôžičiek bola zaviazaná iná osoba (PPSK invest
družstvo) ako samotný žalovaný, ktorému boli pôžičky poskytnuté, resp. že žalovaný pri uzavretí zmlúv
o pôžičkách konal ako štatutárny orgán PPSK invest družstva. Skutočnosť, že žalovaný v tomto družstve
vykonáva funkciu štatutárneho orgánu a je väčšinovým vlastníkom nie je možné považovať za dôkaz, že
žalobca poskytol pôžičky družstvu. Súd pritom prihliadol aj na vyjadrenie žalovaného pri jeho vypočutí

pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, ktoré vyplýva z uznesenia o
odmietnutí trestného oznámenia zo dňa 05.10.2020 (str. 5 a 7), podľa ktorého bola pôžička poskytnutá
žalovanému ako fyzickej osobe na financovanie jeho podnikateľských aktivít. Žalovaný vystavil zmenku
na zabezpečenie pôžičky v sume 33.000 eur, ktorú mu žalobca poskytol v hotovosti, čo nebolo medzi
stranami sporné. Táto zmenka bola vystavená priamo žalovaným a nijakým spôsobom z nej nevyplýva,

že by ju vystavil žalovaný za PPSK invest družstvo ako jeho štatutárny orgán. Žalovaný tak neuniesol
dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení, že všetky zmluvy o pôžičke boli uzavreté s treťou osobou
- PPSK invest družstvom, táto okolnosť nevyplývala zo žiadneho vykonaného dôkazu.

7. Žalovaný v konaní navrhol vykonanie dôkazu, a to pripojenie spisu, ČVS: KRP-328/2-VYS-BA-2021

a výsluch žalobcu. Súd tieto dôkazy nevykonal, a to vzhľadom na uplatnenú sudcovskú koncentráciu
konania podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobcovinič nebránilo navrhnúť tieto dôkazy vo svojom písomnom vyjadrení v žalobe, resp. pred prvým
pojednávaním. Navyše mal súd za to, že všetky podstatné skutkové okolnosti z daného vyšetrovacieho
spisu vyplývajú z uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia zo dňa 05.10.2020, pričom akékoľvek

listinné dôkazy, ktoré dokladal žalovaný pri jeho vypočutí v danej veci mohol predložiť aj v tomto konaní,
pokiaľ by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

8. Žalobca v konaní tvrdil, že splatnosť všetkých pôžičiek (50.000 eur, 50.000 eur a 33.000 eur) bola
dňa 13.07.2020. Túto skutočnosť preukazoval zmenkou vystavenou žalobcom dňa 02.07.2020, za ktorú

bol žalovaný povinný zaplatiť dňa 13.07.2020. Z uvedenej zmenky vyplýva, že dňa 13.07.2020 mala
byť žalovaným zaplatená len suma 33.000 eur, v ktorej výške bola žalobcom poskytnutá žalovanému
pôžička dňa 02.07.2020. Preto súd mal za preukázané, že splatnosť bola dohodnutá na deň 13.07.2020
len pre pôžičku v sume 33.000 eur.

9. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že medzi žalobcom ako veriteľom a

žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá dohoda na termíne plnenia dňa 13.07.2020 pre ostatné dve
pôžičkyspoluvsume100.000eur(2x50.000eur),tátoskutočnosťnevyplývazožiadnehopredloženého
dôkazu. Uvedené skutkové tvrdenie popieral aj žalovaný, keď tvrdil, že pôžičky mali byť vrátené až po
realizácii obchodnej činnosti, na účely ktorej boli poskytnuté. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že
medzi stranami sporu nedošlo k platnej dohode na čase plnenia dvoch pôžičiek vo výške 50.000 eur, a

preto súd použil všeobecnú úpravu splnenia dlhu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca síce v konaní tvrdil, že
žalovanéhoopakovanevyzývalnasplneniedlhu,avšaksvojetvrdenienepreukázal.Súdpretopovažoval
za výzvu na splnenie dlhu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 133.000 eur spolu s

príslušenstvom v tomto konaní. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 16.05.2022, nasledujúcim dňom
mal žalobcovi plniť a dňa 18.05.2022 sa dostal do omeškania so zaplatením sumy vo výške 100.000 eur.

10. K výške úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil žalobou súd uvádza, že súd pri zohľadnení
skutkových okolností danej veci (zmluva uzavretá medzi dvomi fyzickými osobami nepodnikateľmi)

posúdil daný spor ako občianskoprávny a na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalobca v konaní nepreukázal, že v danej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dohoda v
zmysle § 262 Obchodného zákonníka, podľa ktorého strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. V danej veci preto nebolo
možnéaplikovaťustanovenie§369ods.1Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhovznikáveriteľovi,ktorý

si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve. Z tohto dôvodu súd aplikoval na danú vec ustanovenie § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

11. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania nezaplatením sumy 33.000 eur dňa 14.07.2020
a nezaplatením sumy 100.000 eur (2 x 50.000 eur) dňa 18.05.2022 súd považoval nárok žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania za dôvodný, avšak len vo výške stanovenej všeobecne záväznými

predpismi podľa Občianskeho zákonníka.

12. Žalovaný sa nezaplatením sumy 33.000 eur dostal dňa 14.07.2020 a nezaplatením sumy 100.000
eur (2 x 50.000 eur) dňa 18.05.20202 do omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
preto je žalobcovi povinný zaplatiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

vo výške podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100.000 eur od 18.05.2022 do zaplatenia
a zo sumy 33.000 eur od 14.07.2020 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

13.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca si žalobou uplatnil aj náklady spojenés uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ktorých vznik však nijakým spôsobom nepreukázal, a preto
súd v tejto časti žalobu zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilné sporového poriadku a § 255 ods. 1 Civilné
sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalobca mal vo veci úspech (resp. nepatrný neúspech len v časti príslušenstva), preto mu prislúcha
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade
s § 262 ods. 2 Civilné sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaMestskomsúde
Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.