Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-31T/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223010472
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1223010472.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom

15.05.2025 v Bratislave rozhodol:

r o z h o d o l :

L. Y. nar. XX.XX.XXXX F. L.
trvale bytom W. XXXXX/XX, Bratislava

sa uznáva za vinnú, že

v čase o 09:30 hod. dňa 27.05.2022 ako vodička viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky

Volvo V 60, EČV: Q.-XXXEX po ulici Trnavská cesta v smere na ulicu Tomášiková, pričom vchádzala
do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť vjazde“ a pri prechádzaní
križovatkou nedala prednosť poškodenému V. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý viedol bicykel po ulici
Tomášiková, v smere na ulicu Rožňavská označenej ako „Hlavná cesta“, následkom čoho došlo k ich
vzájomnej zrážke, pričom poškodený v dôsledku dopravnej nehody utrpel zranenie a to, zlomeninu
horného konca ľavej lakťovej kosti s dislokáciou riešenú operáciou, pomliaždenie hrudníka vľavo,
pomliaždenie a odreniny v ľavej lakťovej jamke a pomliaždenie ľavého kolena s celkovou dobou liečenia

najmenej 70 dní, pričom obžalovaná týmto svojím konaním porušila povinnosť ustanovenú jej § 20 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

čím spáchala

nedbanlivostnýprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaúčinného
od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 157 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 3 600 (tritisíc
šesťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest obžalovaná zaplatí v šiestich mesačných splátkach
vo výške 600 eur splatných do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane splatnou 15. dňa v
mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 a § 34 ods. 6 Trestného zákona sa popri peňažnom treste obžalovanej ukladá
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá sa obžalovanej povinnosť nahradiť:

- poškodenému V. R., nar. XX.XX.XXXX F. Q., trvale bytom Š. K. XXX/XX, A. škodu vo výške 1 926,10 €,
- poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova
25, Bratislava škodu vo výške 1 902,55 €,
- poškodenej inštitúcii Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava
škodu vo výške 1 050,40 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa odkazuje poškodený V. R., nar. XX.XX.XXXX F. Q., trvale
bytom Š. K. XXX/XX, A. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.05.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na obžalovanú pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v podanej
obžalobe, ktorá bola doručená 28.06.2023 obžalovanej, 22.06.2023 obhajcovi obžalovanej, 22.06.2023
poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., 21.06.2023 poškodenej inštitúcii Sociálna
poisťovňa a 30.06.2023 poškodenému V. R..

Poškodený V. R. do skončenia vyšetrovania navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil
obžalovanej povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 2 452 eur (č. l. 48).

Poškodená spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. do skončenia vyšetrovania navrhla, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 1 902,55 eur (č. l. 74).

Poškodená inštitúcia Sociálna poisťovňa do skončenia vyšetrovania navrhla, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 1 050,40 eur (č. l. 86).

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že je nevinná zo skutku
kladeného jej za vinu.

Súd vykonal dokazovanie:
- výsluchom obžalovanej, ktorá využila svoje právo a odmietla vypovedať,

- na návrh prokurátora (č. l. 226) postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaním zápisnice
o skoršej výpovedi svedka svedkyne poškodenej I. B. z č. l. 78-89
- na návrh prokurátora (č. l. 226) postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaním zápisnice
o skoršej výpovedi svedka svedkyne poškodenej L. Ž. z č. l. 58-77
-nanávrhprokurátora(č.l.226)postupompodľa§268ods.2Trestnéhoporiadkuprečítanímznaleckého

posudku z č. l. 91-130
- na návrh prokurátora (č. l. 226, 279) prečítaním záznamu dopravnej nehody s prílohami z č. l. 163-174
- na návrh prokurátora (č. l. 226, 279) prečítaním lekárskej správy z č. l. 175-179
- na návrh prokurátora (č. l. 226, 279) prečítaním evidenčnej karty vozidla z č. l. 194-196
- na návrh prokurátora (č. l. 226, 279) prečítaním lustrácii z č. l. 197-198, 201

- na návrh prokurátora (č. l. 226, 279) prečítaním evidenčnej karty vodiča z č. l. 200
- na návrh prokurátora (č. l. 290) prečítaním zmluvy o nájme z č. l. 183-189
- na návrh prokurátora (č. l. 226) výsluchom svedka poškodeného V. R.,
- na návrh prokurátora (č. l. 226) výsluchom znalca Zdenka Sýkoru a postupom podľa § 268 ods. 2
Trestného poriadku prečítaním znaleckého posudku z č. l. 132-162, keďže sa naň znalec odkázal,

- prečítaním aktuálnej lustrácie obžalovanej v systéme Sociálnej poisťovne,- prečítaním aktuálneho odpisu registra trestov obžalovanej.

Obžalovaná navrhol vykonať dôkaz znaleckým posudkom znaleckého ústavu z odboru cestná doprava

k inkriminovanej nehode (č. l. 280).

Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz znaleckým posudkom znaleckého
ústavu z odboru cestná doprava k inkriminovanej nehode, a to z dôvodu, že skutkový stav zistený
na základe vykonaného znaleckého dokazovania znalcom Sýkorom považoval za dostatočný pre

rozhodnutie vo veci, teda prednesený dôkazný návrh súd vyhodnotil ako nadbytočný. Výpoveď znalca
Sýkoru a jeho znalecký posudok dali súdu jasný a úplný obraz o dopravnej nehode, súd nemal
pochybnosti o správnosti znaleckého posudku znalca Sýkoru. Preto ani neboli splnené zákonné
podmienky podľa § 146 alebo podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku na pribratie znaleckého ústavu.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom dospel k záveru, že skutok, ktorý
je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete
výroku rozsudku a že sa tohto skutku dopustil práve obžalovaný.

Z výpovede svedka poškodeného R. ako aj z listinných dôkazov - záznamu z dopravnej nehody

vyplynulo, že v inkriminovanom čase a Trnavská cesta v smere na ulicu Tomášiková obžalovaná ako
vodič viedla inkriminované motorové vozidlo, pričom došlo k stretu vozidla s bicyklom poškodeného
R., ktorý v tom čase tento bicykel viedol. Z dôkazu znaleckým posudkom z č. l. 91-130 vyplynulo,
že poškodený R. v dôsledku dopravnej nehody utrpel poškodenie zdravia, v dôsledku ktorého
bol obmedzený v obvyklom spôsobe života najmenej 70 dní ako je opísané vo výroku rozsudku.

Uvedené skutočnosti napokon neboli medzi stranami ani sporné. Medzi stranami ostalo sporné presné
miesto stretu vozidla obžalovanej a bicykla poškodeného, technika jazdy obžalovanej a miera účasti
poškodeného R. na vzniku dopravnej nehody.

Z výpovede svedka poškodeného R. vyplynulo, že tento viedol bicykel po hlavnej ceste, pričom

obžalovaná vychádzala z križovatky z vedľajšej cestný na hlavnú a nedala mu prednosť, v dôsledku čoho
došlo k nárazu prednou časťou vozidla obžalovanej do zadného kolesa jeho bicykla. Bicykel viedol pri
pravej krajnici svojho jazdného pruhu. Z výpovede znalca Sýkoru a jeho znaleckého posudku vyplynulo,
že priebeh dopravnej nehody popisovaný poškodeným R. je technicky prijateľný. V konaní nebol
produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by výpoveď svedka poškodeného R. vyvracal alebo spochybňoval.

Svedok vypovedal v konaní konštantne, primerane detailne, logicky a presvedčivo. Preto súd nemal
žiadnu pochybnosť o vierohodnosti výpovede svedka poškodeného R.. Z výpovede znalca Sýkoru a
z jeho znaleckého posudku vyplynul priebeh dopravnej nehody, ktorý vychádzal z výpovede svedka
poškodeného R. a z technického usporiadania miesta činu. Znalec Sýkora popísal priebeh dopravnej
nehody v podstate tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, teda že obžalovaná viedla

vozidlo vchádzajúc do križovatky po vedľajšej ceste a pri prechádzaní križovatkou nedala prednosť
poškodenému, ktorý viedol bicykel po hlavnej ceste, následkom čoho došlo k ich stretu a k pád
poškodeného z bicykla. V konaní nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý by odborné zistenia znalca
spochybňoval alebo robil neúplnými. Na základe vykonaného dokazovania nie je možné ani len rozumne
uvažovať o inom priebehu skutkového deja, preto súd považuje za úplné spracovanie znaleckého

posudku, ak znalecký posudok pracuje s práve jednou verziou vzniku zrážky. Pokiaľ obhajoba namietala
úplnosť znaleckého posudku z toho hľadiska, že znalec nespracoval iné verzie priebehu dopravnej
nehody, k takýmto verziám nemal znalec žiadne vstupy. V podstate priebeh dopravnej nehody ani nebol
sporný, keďže v konaní neboli produkované žiadne také dôkazy (napr. výpoveď obžalovanej, výpovede
svedkov a pod.), na základe ktorých by bolo možné dospieť k inému priebehu skutkového deja, ktorý by

z hľadiska jeho technickej prijateľnosti mohol byť predmetom znaleckého skúmania znalcom z odboru
cestná doprava. Preto súd nemal žiadne pochybnosti o úplnosti a správnosti záverov znalca.

Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že obžalovaná viedla vozidlo vchádzajúc do križovatky po vedľajšej
cesteapriprechádzaníkrižovatkounedalaprednosťpoškodenému,ktorýviedolbicykelpohlavnejceste,

následkom čoho došlo k ich stretu a k pád poškodeného z bicykla, v dôsledku čoho utrpel zranenia.

Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že skutok obžalovanej napĺňa všetky
zákonné znaky stíhaného trestného činu.Objektívna stránka skutkovej podstaty vyjadruje vonkajšiu charakteristiku trestného činu. Obligatórnymi
znakmi objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sú konanie, následok a príčinný vzťah

medzi konaním a následkom. Objektívnou stránkou trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157
Trestného zákona je konanie popísané v uvedenom ustanovení Trestného zákona, ktoré spočíva v tom,
žepáchateľinémuznedbanlivostispôsobíťažkúujmunazdraví.Objektívnastránkaakojedenzoznakov
predmetného trestného činu bude naplnená, ak (1) dôjde ku konaniu páchateľa, (2) nastane následok
v podobe ťažkej ujmy na zdraví inej osoby a (3) ak je medzi týmto konaním páchateľa a následkom v

podobe ťažkej ujmy na zdraví inej osoby vzťah príčinnej súvislosti.

Inak povedané pre vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa je nevyhnutná existencia priamej
príčinnej súvislosti medzi konaním páchateľa a následkom, ktorý nastane. Vzťah príčinnej súvislosti
označuje priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva
druhý jav (následok). O príčinnú súvislosť ide vtedy, ak je daný vzťah príčiny a následku. Pritom nie

je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto

priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. (bližšie pozri rozsudok NSSR
z 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste
označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať

prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste
okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaná ako vodička viedla
motorové vozidlo. Pritom zanedbal uvedenú zákonom uloženú povinnosť vodiča, v dôsledku ktorej došlo

k nárazu do bicykla poškodeného R., ktorý viedol a ktorý v dôsledku tohto nárazu utrpel ťažkú ujmu na
zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona, teda poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas podľa § 123
ods. 4 Trestného zákona, keďže poranenia poškodeného R. si objektívne vyžiadali liečenie v trvaní viac
ako štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne ovplyvnený jeho obvyklý spôsob života.
Ak by obžalovaná umožnila prejazd poškodenému po hlavnej ceste a až následne by pokračovala v

jazde, podľa záverov znalca Sýkoru mohla zrážke zabrániť. Teda príčina zrážky vozidla obžalovanej s
bicyklom poškodeného je jednoznačne na strane obžalovanej v hrubom zanedbaní uvedenej povinnosti
obžalovanej dať prednosť v jazde poškodenému uloženej jej zákonom č. 8/2009 Z. z. Vzhľadom
na uvedené súd uzavrel, že obžalovaná narazila do poškodeného v dôsledku zanedbania svojich
zákonných povinností, ktorých zachovanie bolo obzvlášť dôležité k zamedzeniu zrážky, v dôsledku čoho

poškodený utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Obžalovaná tak svojim konaním naplnila skutkovú podstatu
stíhaného nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, a preto súd uznal obžalovanú
vinnou zo stíhaného trestného činu ako bolo uvedené vo výroku rozsudku o vine.

Vo vzťahu k obligatórnemu skúmaniu aplikovateľnosti tzv. materiálneho korektívu pri prečinoch
súd poukazuje na nasledovné. Ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona určuje podmienky
neposudzovania konania ako prečinu. Tzv. materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho
chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité
protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2

Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska
napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu
má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).
Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú
nasledovné skutočnosti (1) spôsob vykonania činu a jeho následky, (2) okolnosti, za ktorých bol čin

spáchaný, (3) miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť
prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t.
j. subjektívnej stránky), pričom tieto sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom
prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znakyprečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré
boli preceňované na úkor iných a zároveň iba ak kumulatívne odôvodňujú nepatrnosť závažnosti skutku
možno konštatovať, že nejde o trestný čin. V prejednávanej veci vo vzťahu k stíhanému prečinu

ublíženia na zdraví § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h) Trestného zákona je nutné pri posudzovaní možnosti uplatnenia materiálneho korektívu
v prvom rade poukázať na spôsob spáchania skutku, keď sa obžalovaná dopustila samotného prečinu
kvalifikovaným spôsobom - závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej
jej zákonom. Už táto skutočnosť sama o sebe zvyšuje spoločenskú nebezpečnosť stíhaného trestného

činu. Miera zavinenia obžalovanej pre spáchanie skutku bola významná, keď obžalovanej v podstate nič
nebránilo vo výhľade a v tom, aby dala riadne poškodenému prednosť v jazde, avšak tak neučinila. Ani
následky, ktoré spôsobila obžalovaná svojim skutku neznižujú závažnosť jej činu do miery nepatrnosti,
keďže doba liečby poškodeného významne presiahla hraničnú dobu 42 dní. V súhrne uvedených
okolností súd uzavrel, že závažnosť konania obžalovanej prekročila stupeň nepatrnej závažnosti, a preto
nebolo možné dospieť k záveru, že by skutok obžalovanej napĺňajúci znaky skutkovej podstaty prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. h) Trestného zákona s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Trestného zákona nebol trestným činom.

Súd zároveň posudzoval, či bola daná niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu obžalovanej
podľa § 24 až 30 Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že takúto okolnosť nezistil.

Vzhľadom na uvedené súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania nedbanlivostného prečinu ublíženia
na zdraví § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h)
Trestného zákona.

V otázke trestu súd dospel k nasledovnému. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného
zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti
obžalovanou a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli
vytvorenie podmienok na výchovu obžalovanej k tomu, aby viedla riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už
nepáchala a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Súd pri úvahách

o druhu trestu ďalej vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu
určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy,
podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť
závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov
(napríklad tzv. alternatívnych, teda nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť

trest odňatia slobody. Pri prejednávanom trestnom čine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu trestu
odňatia slobody neprevyšujúcu päť rokov. Už týmto ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1
písm. b) Trestného zákona), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby,
zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že
za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (a contrario § 34 ods. 6

Trestného zákona). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj
prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie stíhaného prečinu
môže preto uložiť dokonca len samostatný alternatívny tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej
práce, trest zákazu činnosti a podobne. Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že stíhaný prečin
nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom

trest odňatia slobody. Pri zvažovaní druhu trestu je teda nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného
prečinu, či osoby obžalovaného aj z toho, že trest odňatia slobody je trestom ultima ratio (poslednou a
krajnou možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, nemôžu celkom zjavne viesť
k náprave obžalovaného.

V tomto smere súd poukazuje na nasledovné. Obžalovaná je doposiaľ bezúhonná (na skoršie odsúdenie
sa hľadí, akoby nebola odsúdená, pričom ide o dávne odsúdenie). Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo,
že obžalovaná je viac menej zodpovedná vodička, dopravných priestupkov sa dopúšťa len výnimočne
(2023, 2011). V súhrne uvedených okolností súd dospel k záveru, že uloženie iba alternatívnych trestov,
bez uloženia trestu slobody je spôsobilé naplniť účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, preto

rozhodol o uložení peňažného trestu a trestu zákazu činnosti.

Súd ukladal peňažný trest podľa § 157 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Pritom podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona súd zohľadnil pomer a mieru priťažujúcich okolností a poľahčujúcich okolností.V rámci priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu z okolností uvedených v § 37 Trestného zákona. Vo
vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam súd nezistil žiadnu z okolností uvedených v § 36 Trestného zákona.
Súd zároveň pri ukladaní trestu zohľadnil majetkové a príjmové možnosti obžalovanej, ktoré vyplynuli

z aktuálnej lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne, pričom zistil, že obžalovaná dosahuje mesačný
príjem približne 1 200 eur. Súd ďalej prihliadol pri výmere trestu možnosť nápravy obžalovanej, keď
táto bola doposiaľ bezúhonná, no na druhej strane prihliadol na doposiaľ nekritický postoj obžalovanej
ku skutku. Súd preto dospel k záveru, že uloženie trestu vo výmere trojnásobku bežného mesačného
príjmu obžalovanej, teda vo výmere 3 600 eur je trestom primeraným okolnostiam prípadu a osoby

obžalovanej, nie je neprimerane prísnym. Takýto trest súd považuje za plne spôsobilý zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovanej, spôsobilý viesť
obžalovanú k náprave, odradiť iných od páchania trestnej činnosti a zároveň vyjadriť morálne odsúdenie
obžalovanej spoločnosťou. Súd zároveň podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil obligatórny
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, ktorú výmeru považoval za primeranú a
spôsobilú viesť obžalovanú k vykonaniu peňažného trestu. Vzhľadom na výšku mesačných príjmov

obžalovanej súd zároveň podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona rozhodol o tom, že obžalovaná zaplatí
peňažný trest v splátkach vo výške 600 eur, ktorých výška vychádza zo zistenej výšky mesačného príjmu
obžalovanej (1 200 eur) tak, aby obžalovanej ostala k dispozíciu suma presahujúca sumu životného
minima.

Súd v zmysle § 34 ods. 6 a ods. 7 a § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanej popri
peňažnom treste aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky,
keďže obžalovaná sa dopustila trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla. Súd dospel k
záveru, že uloženie tohto druhu trestu popri peňažnom treste povedie k účinnej náprave obžalovanej a k
plnému uvedomeniu a trvalému zapamätaniu si na strane obžalovanej, že pri vedení motorového vozidla

je potrebné náležite dbať na predpisy cestnej premávky. Vo vzťahu k výmere ukladaného trestu zákazu
činnosti je opätovne nutné poukázať na už vyššie uvádzané okolnosti prípadu a osobu obžalovanej,
keď obžalovaná neprejavuje ľútosť nad svojím konaním. Vzhľadom na tieto okolnosti súd považoval
dobu troch rokov, na ktorú uložil trest zákazu činnosti, za primeranú, nie neprimerane prísnu a plne
zohľadňujúcu zásady ukladania trestov ustanovené v § 34 Trestného zákona. Pritom kratšie trvanie

trestu zákazu činnosti by nepostihlo dostatočne obžalovanú a nemalo by na obžalovanú dostatočný
výchovný vplyv, preto súd nepovažoval za možné uloženie trestu zákazu činnosti kratšieho trvania.
Zároveň kratší trest zákazu činnosti by nebol dostatočne spôsobilým odradiť iných od páchania takejto
trestnej činnosti.

Vo vzťahu k riadne a včas uplatnenému nároku poškodeného V. R. na náhradu škody spôsobenej
trestným činom súd dospel k nasledovnému. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodenému R.
vznikla škoda v podobe bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia určená v zmysle zákona č. 437/2004
Z. z. a s poukazom na závery znaleckého posudku z č. l. 91-130 vo výške 1 926,10 eur, a z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by táto bola doposiaľ čo i len čiastočne nahradená, preto súd podľa § 287

ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú k náhrade tejto škody. Pokiaľ ide o zostávajúci nárok
poškodeného R. vo výške 525,90 eur, tento v konaní preukázaný nebol, preto súd podľa § 288 ods. 2
Trestného poriadku odkázal poškodeného R. so zvyškom nároku na civilný proces.

VovzťahukriadneavčasuplatnenémunárokupoškodenejspoločnostiDôverazdravotnápoisťovňa,a.s.

na náhradu škody spôsobenej trestným činom súd dospel k nasledovnému. Z vykonaného dokazovania
(výpoveď poškodenej z č. l. 58-77) vyplynulo, že poškodenej spoločnosti vznikla škoda v podobe
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosti poškodenému V. R. v súvislosti s poškodením zdravia,
ktoré utrpel pri prejednávanej dopravnej nehode, a to vo výške 1 902,55 eur, a z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by táto bola doposiaľ čo i len čiastočne nahradená, preto súd podľa § 287

ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú k náhrade tejto škody.

Vo vzťahu k riadne a včas uplatnenému nároku poškodenej inštitúcie Sociálna poisťovňa na náhradu
škody spôsobenej trestným činom súd dospel k nasledovnému. Z vykonaného dokazovania (výpoveď
poškodenej z č. l. 78-89) vyplynulo, že poškodenej inštitúcii vznikla škoda v podobe poskytnutých

nemocenských dávok poškodenému V. R. v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpel pri
prejednávanej dopravnej nehode a následnou práceneschopnosťou, a to vo výške 1 050,40 eur, a z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by táto bola doposiaľ čo i len čiastočne nahradená, preto súd
podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú k náhrade tejto škody.Záverom je potrebné pripomenúť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom
konania (I. ÚS 241/2007). Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však nemožno
chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument strany (García Ruiz proti Španielsku z
21. januára 1999).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho
súdu.