Rozsudok – Spoločnosť s ručením obmedzeným ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122414753
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122414753.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu:

HEDOSTAV, s.r.o., so sídlom: Jarmočná 2, 040 01 Košice, IČO: 36 589 306, v konaní zastúpený: JUDr.
Michal Treščák, ml., so sídlom advokátskej kancelárie: Štúrova 17, 040 01 Košice, IČO: 35 555 823,
proti žalovanému: ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o., so sídlom: Pribylinská 12, Bratislava - mestská časť
Rača 831 04, IČO: 36 609 340, v konaní zastúpený: Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o. so sídlom
advokátskej kancelárie: Bajzova 2414/10, Žilina 010 01, IČO: 36 838 713, o zaplatenie 87.739,50 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 87.739,50 Eur, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,50 % ročne zo sumy 87.739,50 Eur od 31.07.2022 do zaplatenia, a nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým že o výške
náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným dňa 08.09.2022 domáhal
v upomínacom konaní proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 87.739,50 Eur s príslušenstvom,
titulom neuhradenej ceny za vykonané stavebné práce na stavbe „Úsek mostov D1 Ivachnová –

Važec, v časti týkajúcej sa miesta: „Most D1 – 246 Beliansky potok“. Práce boli vykonávané na
základe odsúhlasenej objednávky č. 120220528 zo dňa 20.05.2022. Žalobca práce vykonal a tieto boli
odsúhlasené objednávateľom (žalovaným v tomto konaní). Svedčí o tom podpísaný súpis vykonaných
prác za 6/2022. Žalovaný cenu diela do dnešného dňa neuhradil, a to aj napriek tomu, že faktúra sa
stala splatnou dňa 30.07.2022.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s podanou žalobou z dôvodu, že nie je pasívne vecne

legitimovaným subjektom. K pohľadávke doplnil, že sa jednalo o čiastkové práce na diele: „Výmena
zvodidiel na mostoch v úseku Dialnice D1: Ivachnová – Važec“, pričom investorom diela (ako celku) bola
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. ktorá pre realizáciu týchto prác na diele mala uzatvorenú Zmluvu
o dielo so spoločnosťou Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO: 31 563 732 (aktuálny
názov: Projekt Kanskasporr, s.r.o.). Následne došlo na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo
dňa 08.04.2022 k predaju časti podniku, kedy žalovaný a to spoločnosť ZEDA B.BYSTRICA, s.r.o.
v postavení kupujúceho kúpila časť podniku od spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s

r.o. v postavení predávajúceho. Týmto úkonom v tom čase prešli na žalovaného práva a povinnosti z
vymedzenej časti podniku medzi ktoré patrila aj realizácia vyššie uvedeného diela (ako celku). Následne,
tzn. po nadobudnutí účinnosti predaja časti podniku, v rámci činnosti kúpenej časti podniku došlok uzatvoreniu zmluvy o dielo so žalobcom, predmetom ktorej boli subdodávateľské práce, ktoré žalovaný
potvrdil, že boli zo strany žalobcu zrealizované.

3. S účinnosťou k 10.06.2022 však došlo k odstúpeniu od Zmluvy o kúpe časti podniku zo strany
žalovaného. Týmto úkonom odstúpenia prešli všetky práva a povinnosti, dotýkajúce sa vymedzenej
časti podniku, medzi ktoré patrila aj realizácia diela: „Výmena zvodidiel na mostoch v úseku Diaľnice D1
Ivachnová – Važec“ spätne na predávajúceho (Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO: 31 563
732 (aktuálny názov: Projekt Kanskasporr, s.r.o.). Preto povinným subjektom na uhradenie pohľadávky

žalobcu nie je žalovaný ale Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO: 31 563 732 (aktuálny
názov: Projekt Kanskasporr, s.r.o.). Žalovaný riadne a včas informoval žalobcu o tomto vykonanom
odstúpení ako aj o tom, že jeho obchodným partnerom vo veci realizácie prác je spätne spoločnosť
Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO: 31 563 732 (aktuálny názov: Projekt Kanskasporr,
s.r.o.). Navyše za dielo (ako celok) nebola odplata uhradená žalovanému, ale v prospech účtu Cestné
stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO: 31 563 732 (aktuálny názov: Projekt Kanskasporr, s.r.o.).

4.Žalobcavreplikeakonespornéoznačil,žezmluvaodiele(akocelok)bolauzatvorenásospoločnosťou
NDS, a.s. a následne došlo k prevodu časti podniku na žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že sporná
pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným na základe
akceptovania objednávky na zhotovenie diela žalobcom zo dňa 20.05.2022.

5. Žalobca považuje odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku za účelové. Svedčí o tom aktivita
žalovaného, ktorý naďalej po odstúpení od zmluvy vykonával úkony, kedy ešte dňa 01.07.2022, a
teda po vykonaní prác žalobcom pre žalovaného bol podpísaný a opečiatkovaný Súpis vykonaných
prác práve žalovaným, teda spoločnosťou ZEDA B.BYSTRICA, s.r.o. a rovnako tak je podpísaná a

opečiatkovanážalovanýmajfaktúravystavenážalobcomzavykonanéprácezodňa30.06.2022.Navyše
oznámenie o odstúpení od zmluvy mu bolo doručené až po podaní žaloby. Dovtedy žalovaný uvedenú
skutočnosť nenamietal, a to ani napriek viacnásobne doručovaným predžalobným výzvam. Je teda
absurdné tvrdiť, že došlo k riadnemu a najmä včasnému informovaniu žalobcu o odstúpení od zmluvy.
Pričom z obchodného registra vyplýva, že štatutárnym orgánom žalovaného ako aj spoločnosti Cestné

stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO: 31 563 732 (aktuálny názov: Projekt Kanskasporr, s.r.o.)
a predsedom predstavenstva jeho jediného spoločníka je tá istá osoba – p. A. B. C.. Je preto komické
tvrdenie žalovaného, kde p. A. B. C. de facto sám sebe oznamuje, že predávaná časť podniku nie je
spôsobilá na prevádzku a ním oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávaným (teda ním
samým) odstránené v dodatočnej primeranej lehote, preto od zmluvy odstupuje. Vzhľadom na to, že v

oboch spoločnostiach vystupuje A. C. ako konateľ, musel vedieť čo sám sebe predáva. Celé toto konanie
žalovaného je v hrubom rozpore s poctivým obchodným stykom.

6. Zároveň žalobca poukazuje na to, že sporný záväzok plynie z nového záväzku, ktorý na seba prevzal
žalovaný, nakoľko zmluva o dielo vznikla medzi žalobcom a žalovaným ako odlišným subjektom. Preto

ho nemožno „vrátiť“ naspäť pri odstúpení od zmluvy o predaji podniku, ktorého súčasťou tento nový
záväzok nebol. Preto v danom prípade mohlo dôjsť jedine v súlade s § 531 ods. 1 Občianskeho
zákonníka k prevzatiu dlhu, na ktorý žalobca ako veriteľ súhlas nedal. Žalobca nikdy nebol informovaný
o tom, že by predmetný záväzkový vzťah bol vzťahom súvisiacim s kúpenou časťou podniku inej
obchodnej spoločnosti a vždy bol v právnom vzťahu iba so žalovaným, s ktorým jednal a ktorý podpisoval

všetky dokumenty, a to aj po údajnom odstúpení a vrátení predmetnej časti podniku.

7. Žalovaný v duplike zotrval na svojej obrane o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že
odstúpením od zmluvy o prevode časti podniku došlo k spätnému prevodu všetkých práv a povinností
(vrátane sporného záväzku) na spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO: 31 563

732 (aktuálny názov: Projekt Kanskasporr, s.r.o.). Podporne to vyplýva aj z jednania hlavného investora,
ktorý za dielo (ako celok) zaplatil práve tejto spoločnosti a nie žalovanému

8. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 17.09.2025 strany zotrvali na svojich argumentačných líniách.
Právny zástupca žalobcu doplnil, že odstúpenie od zmluvy o prevode časti podniku nekonkretizuje

vady, pre ktoré malo dôjsť k rozhodnutiu o odstúpení od zmluvy a listina nebola zverejnená v zbierke
listín, čím nedošlo k splneniu zásady publicity. Zároveň zdôraznil, že zmluva bola uzatváraná priamo so
žalobcom. Právny zástupca žalovaného rozporoval tvrdenie žalobcu a uviedol, že odstúpenie od zmluvy
bolo zverejnené v zbierke listín. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa odstúpenie od zmluvy netýkapredmetnej zmluvy. Uviedol, že podľa jeho názoru došlo k spätnému prechodu spornej pohľadávky,
nakoľko sa týka časti podniku, ktorý bol dotknutý odstúpením od zmluvy. V závere vyjadrenia vzniesol
námietku voči periodicite uplatnených úrokov z omeškania. Nesúhlasil s úrokmi z omeškania v mesačnej

periodicite, tak ako je to uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Na to reagoval právny
zástupca žalobcu s tým, že sa jedná o chybu v písaní. Trval na priznaní zákonného úroku z omeškania
vo výške 8,50% ročne zo sumy 87.739,50 Eur od 31.07.2022 do zaplatenia.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to Objednávka č.

120220528 zo dňa 20.05.2022 (č.l. 8), Súpis vykonaných prác za 06/2022 (č.l. 9), Faktúra č. OF220047
zo dňa 30.06.2022 (č.l. 10), Výzva zo dňa 24.08.2022 (č.l. 11), Výzva zo dňa 07.09.2022 (č.l. 12),
Odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.06.2022 (č.l. 30), Oznámenie o odstúpení od
zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 12.09.2022 (č.l. 31), Sledovanie zásielky Slovenská pošta a.s.
(č.l. 32), Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 08.04.2022 s prílohami (č. l. 357 – 420).

9.1. Zo Zmluvy o predaji časti podniku mal súd preukázané, že k nadobudnutiu účinnosti predaja časti
podniku došlo dňa 08.04.2022, ktoré nastalo dňom podpisu zmluvy obidvoma zmluvnými stranami.

9.2. Z Objednávky č. 120220528 (č.l. 8) vyplýva objednanie prác žalovaným od žalobcu dňa 20.05.2022.

9.3. Zo Súpisu vykonaných prác za 06/2022 (č.l. 9) (uplatnený nárok) vyplýva potvrdenie o vykonaných
prácach za 06/2022.

9.4. Z Odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku súd zistil, že žalovaný doručil dňa 10.06.2022
spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. Odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku

uzatvorenej dňa 08.04.2022. Poukázal pritom na bod 8.3 Zmluvy o predaji časti podniku odkazujúci
na § 486 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Odstúpenie bolo
odôvodnené nasledovne „Vzhľadom na skutočnosť, že predávaná časť podniku nie je spôsobilá na
prevádzku a nami oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim odstránené ani v
dodatočnej primeranej lehote, Vám týmto oznamujeme, že využívame svoje právo a odstupujeme od

Zmluvy a to v súlade s bodom 8.3 Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy je účinné ku dňu jeho doručenia druhej
zmluvnej strane.“

10.Zvykonanéhodokazovania,zobsahuceléhospisovéhomateriáluazprednesovprávnychzástupcov
strán sporu zistil nasledovný skutkový stav veci. Medzi sporovými stranami bola dňa 20.05.2022 na

základe akceptovanej písomnej objednávky uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej boli stavebné
práce na stavbe „Úsek mostov D1 Ivachnová – Važec, v časti týkajúcej sa miesta: „Most D1 – 246
Beliansky potok“. Stavebné práce boli súčasťou stavby „Výmena zvodidiel na mostoch v úseku diaľnice
D1 Ivachnová – Važec“, ktorú vykonávala spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o.,
IČO: 31 563 732 (aktuálny názov: Projekt Kanskasporr, s.r.o.) pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.

na základe generálnej zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2021 v znení dodatku č. 1. Žalobca vykonal práce
a žalovaný práce prevzal dňa 30.06.2022. Žalobca následne vystavil žalovanému dňa 01.07.2022
faktúru,splatnúdňa30.07.2022,ktorúžalovanýriadneavčasnezaplatil.Dňa08.04.2022došlokpredaju
časti podniku na žalovaného, súčasťou ktorého bol aj záväzok zo zmluvy o dielo s Národnou diaľničnou
spoločnosťou, a.s.

11. Žalovaný nenamietal rozsah žalobcom poskytnutého plnenia z uzatvorenej zmluvy o dielo, existenciu
pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, výšku a ani jej splatnosť. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil tieto
skutočnosti ako nesporné.

12. Spornou skutočnosťou v tomto konaní je pasívna vecná legitimácia žalovaného v dôsledku
odstúpenia od zmluvy o prevode časti podniku.

13. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej
„Obchodného zákonníka“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

14. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravyurčitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

15. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

16. Podľa § 486 ods. 2 ObZ, kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na
prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni

v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Ustanovenia § 441 platia primerane.

17. Podľa § 487 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa
predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.

18. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, právny úkon sa

musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Súd pristúpil k posúdeniu, či uzatvorenie zmluvy spadá do času pred uzatvorením zmluvy o prevode
časti podniku alebo nie. Uvedená skutočnosť má vplyv na vyhodnotenie vznesenej námietky nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Zo zákona vyplýva, že účinnosťou zmluvy o predaji

podnikuprechádzajúnakupujúcehovšetkyprávaazáväzky,naktorésapredajvzťahuje,atobezohľadu
na ich obsah, rozsah, vlastnosti či právny dôvod ich vzniku. V týchto vzťahoch kupujúci na základe
zmluvy o predaji podniku zo zákona vstupuje do postavenia, ktoré mal predávajúci, a to bez potreby
ďalších písomných dohôd alebo realizačných aktov, pričom súhlas veriteľa s prechodom záväzku sa
nevyžaduje. Z judikatúry vyplýva, že touto zmluvou prechádzajú len práva a záväzky súkromnoprávnej

povahy. V posudzovanom prípade je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo
(čiže záväzkovoprávneho vzťahu súkromnoprávnej povahy) v čase po uzavretí Zmluvy o prevode časti
podniku. Z uvedeného vyplýva, že zmluvu o dielo uzatváral žalobca priamo so žalovaným. Práce boli
vykonávané v 06/2022, t.j. v čase kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy o prevode časti podniku.

20. Otázkou zostáva, či Odstúpenie od zmluvy o prevode časti podniku zo dňa 10.06.2022 má vplyv
na záväzok, vyplývajúci zo zmluvy o dielo, nakoľko sa žalovaný bránil tvrdením, že stratil pasívnu
vecnú legitimáciu v dôsledku Odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku. Pre posúdenie dôvodnosti
uplatnenéhonárokubolotedarozhodujúce,čijedôvodnánámietkapasívnejlegitimáciežalovaného.Bez
potreby zaoberania sa účinkami odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku sa súd najskôr zaoberal

tým, či odstúpenie žalovaného mohlo vôbec mať nejaké účinky. Súd dospel k záveru, že odstúpenie
žalovaného je neurčité a preto neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v odstúpení
od zmluvy nebol dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia (R 62/2017).

21. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon. Občiansky zákonník, ako základná

právna úprava v sfére súkromného práva, ktorý sa subsidiárne podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
použije aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov, pre platnosť každého právneho úkonu vyžaduje určité
náležitosti tak, aby tento bol spôsobilý založiť vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Jednou z
požiadaviek kladených na právny úkon je okrem iného jeho určitosť, ktorej absencia má za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

22. Súd poukazuje na ustanovenie § 486 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné
odstúpiť od zmluvy o predaji (časti) podniku z presne zákonom vymedzených dôvodov, a to ak podnik
nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich
predávajúci neodstráni v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Jedná sa o dispozitívne

ustanovenie, od ktorého sa môžu zmluvné strany odchýliť alebo ho vylúčiť. Po preštudovaní do
spisu predloženého odstúpenia od zmluvy o prevode časti podniku súd konštatuje, že v bode 8.3
Zmluvy o predaji časti podniku je medzi predávajúcim a kupujúcim vymedzený dôvod odstúpenia
od zmluvy práve odkazom na ustanovenie § 486 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom ako ďalší
dôvod odstúpenia je uvedené neuhradenie kúpnej ceny riadne a včas a porušenie zmluvy podstatným

spôsobom. Zmluvné strany teda preniesli do svojho zmluvného dojednania podmienky a predpoklady
odstúpenia od zmluvy podľa § 486 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to z dôvodu nespôsobilosti
podniku na prevádzku určenú v zmluve a dohodli si aj ďalšie dôvody odstúpenia od zmluvy. Podľa
súdu je však nevyhnutné, aby odstúpenie od zmluvy jednoznačným spôsobom identifikovalo a určilodôvody odstúpenia nezameniteľným spôsobom tak, aby bolo možné posúdiť, ktorý z dohodnutých alebo
zákonnýchdôvodovbolvodstúpeníuplatnený,akoajzdôvoduzistiteľnosti,čidošloksplneniukonkrétne
dohodnutého dôvodu odstúpenia od zmluvy. V súlade s aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR

je súd toho názoru, že uvedenie konkrétneho dôvodu odstúpenia od zmluvy je imanentnou súčasťou
odstúpenia ako jednostranného právneho úkonu.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/61/2016 zo
dňa 30.11.2016 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. R 62/2017, z ktorého vyplýva: „Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom
právnom úkone dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia
ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v § 266 ods. 1 až 3 Obchodného
zákonníka.“ Z citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva: „Je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce
prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od
zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým

konaním alebo konaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané
účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter
inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Údaj o
dôvode odstúpenia je imanentnou súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu;
bez uvedenia tohto údaju nie je možné pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu za

perfektné a nemôže mať za následok sledované právne účinky. ... Pre určitosť vymedzenia dôvodu
odstúpenia od zmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak
neuvedie, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná strana porušila. Ak nie je v odstúpení od
zmluvy ako jednostrannom právnom úkone vymedzený dôvod odstúpenia (jednoznačné vymedzenie
porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia

ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného
zákonníka.“ Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní náležitostí a účinkov odstúpenia od zmluvy
ako jednostranného právneho úkonu v obchodno-záväzkových vzťahoch sa jednoznačne vyžaduje
vymedzenie konkrétneho dôvodu a uvedenie porušenia konkrétnej povinnosti druhej zmluvnej strany,
ktoré viedli k odstúpeniu od zmluvy, inak takéto odstúpenie nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu

ako predpoklad jeho platnosti.

24. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný nestratil pasívnu vecnú legitimáciu z titulu
Odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku.

25. Navyše súd uvádza, že Odstúpenie od zmluvy o predaji podniku sa týka len tých práv a záväzkov,
ktoré boli nadobudnuté na základe zmluvy o predaji časti podniku (pokiaľ ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy o prevode podniku ešte existujú), ale nie už tých, ktoré nadobudol kupujúci po účinnosti zmluvy
o prevode podniku do odstúpenia od zmluvy. (KSBB 42Cob/111/2023 – 175 zo dňa 22.10.2024). Keďže
zmluva o dielo bola uzatvorená v období po uzatvorení Zmluvy o prevode časti podniku dňa 08.04.2022

z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o záväzok, ktorý bol nadobudnutý žalovaným na základe zmluvy
o predaji časti podniku ale ním samotným.

26. Vzhľadom na nespornosť uplatneného nároku – vzniku, existencie, výšky a ani splatnosti žalobcom
uplatnenej pohľadávky, súd vyhodnotil námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako nedôvodnú

a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie ceny diela s príslušenstvom.

27. Medzi stranami neboli dohodnuté úroky z omeškania. Preto súd priznal žalobcovi zákonné
úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka, a to v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. V čase omeškania so splatením
pohľadávok bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50 % v období od 27.07.2022
do 13.09.2022. Preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania podľa návrhu (v nižšej výške a s ročnou
percentuálnou sadzbou kedy prihliadol na chybu v písaní v návrhu na vydanie platobného rozkazu), tak

ako to uviedol vo výroku rozsudku.28. Súd žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- Eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

29. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd po posúdení veci dospel k záveru, že
žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom, a keďže záväzok zo zmluvy o dielo si nesplnil
riadne a včas súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 87.739,50 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 87.739,50

Eur od 31.07.2022 do zaplatenia, a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (výrok I. tohto rozsudku)

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Nakoľko súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu, žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené v druhom odseku výroku tohto rozhodnutia. Podľa

§ 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (výrok II.
tohto rozsudku)

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.