Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122218679
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122218679.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: M&M STAVIS s. r. o., IČO: 48
095 753, so sídlom Rosinského 11, 949 01 Nitra, právne zastúpeného TAX LAW, s. r. o., IČO: 53 160
657, Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Skicart spol. s.r.o., IČO: 52 604 608, so sídlom
Podtatranská 137/6, 058 01 Poprad, právne zastúpenému JUDr. Michalom Barnovským, advokátom

so sídlom Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 287 461, o zaplatenie
14.160,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo
6.10.2022, č. k.: 5Cb/6/2022 – 58, v znení opravného uznesenia zo 27.6.2023, č. k. 5Cb/6/2022 – 103,
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo 6.10.2022, č. k.: 5Cb/6/2022 – 58 a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia zamietol žalobu
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 14.160,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe,
že žalovaný si objednal vodoinštalačné práce na stavbe „Thermal park Poľný Kesov.“ Žalobca tieto

práce vykonal v mesiacoch marec, apríl, máj a jún 2021, pričom každý mesiac vyúčtoval dodané práce
faktúrou. Žalovaný bez námietok uhradil v plnej výške faktúry za mesiace marec a apríl 2021, ale
neuhradil faktúry za mesiac máj 2021 vo výške 8.820,- eur (735 odpracovaných hodín práce x 12 eur/
hodina) a jún 2021 vo výške 5.340,- eur (445 odpracovaných hodín práce x 12 eur/hodina). Spolu teda
neuhradil 14.160,- eur.

3. Žalovaný počas konania potvrdil, že si objednal u žalobcu vodoinštalatérske práce na stavbe Thermal
park Poľný Kesov. Uplatnený nárok však považoval za predčasný, keďže v objednávke sa explicitne
uvádzalo, že „fakturácia po prevzatí prác dozorom so splatnosťou 30 dní.“ Žalobca bol teda oprávnený
vystaviť faktúru až potom, ako dôjde k prevzatiu prác stavebným dozorom. Žalobca však nepredložil
potvrdenie, ktoré by preukazovalo prevzatie vykonaných prác stavebným dozorom. To spochybňuje
nárok žalobcu a zároveň má za následok, že nie je vôbec preukázané vykonanie prác vo fakturovanom

rozsahu. Žalovaný rozporoval, že došlo k vykonaniu prác vo fakturovanom rozsahu za mesiace máj a jún
2021. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle objednávky bola dohodnutá cena práce 100,- eur za bunku
a nie 12,- eur za hodinu práce ako si uplatňuje žalobca. Sumu 12,- eur/hodina práce preto žalovaný
namieta a považuje ju za nedôvodnú. Žalovaný napokon upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že
žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu explicitne označil, že uplatňovaný nárok neeviduje
žalobca v účtovníctve, čím žalobca sám vyvracia dôvodnosť svojho nároku, ktorý si uplatňuje v tomto

konaní voči žalovanému.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1,
§ 548 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka a uviedol, že ide o záväzkový vzťah medzi
podnikateľskými subjektami, teda relatívny obchodný záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami

Obchodného zákonníka. Dokazovaním súd prvej inštancie ustálil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný
ako objednávateľ uzatvorili konkludentne zmluvu o dielo tým spôsobom, že žalobca akceptoval
objednávku žalovaného na vykonanie diela ako návrh zmluvy, ktorej predmetom bolo vykonanie
vodoinštalatérskych prác na stavbe Thermal park Poľný Kesov. Podľa písomnej objednávky žalobca
vykonal práce na stavbe Thermal park Poľný Kesov za 100,- eur/bunka, pričom podmienkou fakturácie

bolo prevzatie prác dozorom. Splatnosť faktúr bola dojednaná na 30 dní (od prevzatia prác dozorom).
V danom prípade pokiaľ žalobcom vykonané práce neboli prevzaté resp. odsúhlasené stavebným
dozorom, teda spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo, nebol žalobca oprávnený vystaviť za tieto
práce žalovanému faktúry. Súd prvej inštancie uviedol, že nemohol vychádzať z ručne spísaných
súpisov odpracovaných hodín, nakoľko z nich nie je zrejmé, kto ich vypracoval, kedy, nie je v nich
uvedený popis vykonávaných prác a kto ich mal vykonávať. Tento listinný doklad, za situácie, že

nebol potvrdený resp. odsúhlasený žalovaným, resp. ním poverenou osobou, nemožno považovať za
hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval rozsah prác vykonaných žalobcom. Ďalej súd prvej inštancie
prisvedčil žalovanému, že žalobca si nedôvodne v sporných faktúrach účtoval cenu práce 12,- eur,
keďže v zmysle objednávky bola dohodnutá cena práce 100,- eur za bunku. Súd prvej inštancie totiž
nemal v konaní za preukázané, že by po vzniku zmluvného vzťahu došlo medzi sporovými stranami k

ďalšej dohode (písomnej či ústnej) ohľadom ceny za vykonané práce. Skutočnosť, že žalovaný uhradil
žalobcovi dve faktúry za predchádzajúce mesiace apríl 2021 a maj 2021, nemožno považovať za
dohodu zmluvných strán o zmene zmluvných podmienok, nakoľko chýba preukázanie konsenzu oboch
zmluvných strán. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
žalobou uplatneného nároku, a to v časti splnenia esenciálnej podmienky pre fakturáciu ceny prác -

prevzatie (resp. odsúhlasenie) vykonaných prác žalovaným resp. ním poverenou osobou, a taktiež ani
v časti rozsahu prác vykonaných pre žalovaného. V konaní nebolo možné jednoznačne konštatovať,
aký rozsah prác žalobca pre žalovaného vykonal, nakoľko žalovaný spochybnil vierohodnosť listinných
dôkazov, o ktoré žalobca oprel svoj žalovaný nárok. Keďže žalobca nenavrhol v súdnom konaní vykonať
ďalšie dôkazy a súd jeho nárok nemal dostatočne preukázaný, žalobe nebolo možné vyhovieť.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom
rozsahu úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalobcovi dňa 09.11.2022 a žalovanému dňa 31.10.2022.

7. Podaním zo dňa 24.11.2022 podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaný uplatňovaný nárok čo do dôvodu

nikdy nepoprel. Žalovaný sa venoval výlučne rozsahu prác a spôsobu fakturácie, pričom nešlo o
účinné popretie uplatneného nároku. Žalovaný nepredložil jediný listinný dôkaz, ktorým by preukazoval
svoju nespokojnosť so spôsobom a rozsahom žalobcom vykonaných prác, či tieto reklamoval. Súd
prvej inštancie nevyhodnotil omisívne konanie žalovaného spočívajúce v neuhradení faktúr žalobcovi
a neodstúpenia od zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Keďže žalovaný uplatňovaný nárok nepoprel, súd

prvej inštancie mal žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

9. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že v
mesiacoch marec a apríl boli služby žalobcom dodané rovnakým spôsobom, pričom žalovaný ich
akceptovaltak,akoichžalobcapreukázalžalovanému.Niejezrejmé,žebypritýchtodošlokodovzdaniu

iným spôsobom ako doručením faktúry. To znamená, že či už ide o spôsob fakturácie alebo stanovenie
ceny, žalovaný ich akceptoval, uhradil a pokračoval v spolupráci. Následne došlo k spolupráci v ďalších
mesiacoch na tom istom diele, na základe tej istej dohody, ktorú možno vydedukovať z faktúr o dodaní
za marec a apríl 2021. Následné faktúry však žalovaný už odmietol uhradiť.

10. Žalobca má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa základné zákonné
náležitosti (§ 220 CSP), keď súd prvej inštancie neuviedol vyjadrenia právnych zástupcov sporových
strán prezentovaných na pojednávaní dňa 06.10.2022. Súd prvej inštancie sa s týmito vyjadreniami
žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím došlo aj k absencii ich právneho posúdenia. Zároveň žalobcauviedol,ževyjadrenieprávnehozástupcujednejzosporovýchstránnapojednávaníjejednýmzhlavných
dôkazných prostriedkov. Postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v jeho odignorovaní a neprihliadnutie
na predmetný dôkaz, spôsobuje značnú nejasnosť, nekonzistentnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku

súdu prvej inštancie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok sudu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je objednávateľ povinný
zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve, a uviedol, že žalovaný ako objednávateľ teda

nebol povinný zaplatiť cenu, ak nedošlo k prevzatiu prác stavebným dozorom, nakoľko takáto dohoda
vyplýva z predloženej objednávky. Ak žalobca nepreukázal, že zo strany stavebného dozoru boli práce
prevzaté, nebol oprávnený vystaviť faktúry, a preto sa logicky ani nemôže úspešne domáhať zaplatenia
týchto (nedôvodne vystavených) faktúr. Samotná absencia potvrdenia o prevzatí prác stavebným
dozorom má zároveň za následok, že nie je vôbec preukázané, že boli práce vykonané tak, ako sa
to uvádza v súpise prác za mesiace máj a jún 2021. Vykonanie prác teda nie je žiadnym relevantným

spôsobom preukázané, pričom ručne vypísaný celkový počet hodín za mesiace máj a jún 2021 bez
toho, aby bol potvrdený stavebným dozorom, príp. aprobovaný iným relevantným spôsobom, ktorý by
akýmkoľvek spôsobom objektivizoval nárok žalobcu, bez ďalšieho obstáť nemôže. V tomto konaní leží
práve na žalobcovi nielen bremeno tvrdenia o poskytnutí určitého plnenia ale aj dôkazné bremeno
preukázania skutočného poskytnutia plnenia podľa zmluvy, resp. riadneho vykonania prác. Žalovaný

preto nie je povinný preukázať negatívnu skutočnosť, že práce vykonané neboli. Žalobca nepredložil
žiaden relevantný dôkaz a ani nenavrhol žiadne dokazovanie, že boli práce vykonané tak, ako sa to
uvádza v súpise prác za mesiace máj a jún 2021.

12. To, že žalovaný uhradil žalobcovi nárok uplatnený faktúrou za dva predchádzajúce mesiace marec

2021 a apríl 2021, pričom tieto faktúry boli vystavené na základe rovnakej objednávky, podľa žalovaného
nepreukazuje dôvodnosť faktúr a vykonaných prác za mesiace máj a jún 2021. Rovnako neukončenie
zmluvy, či už vo forme odstúpenia od zmluvy alebo akýmkoľvek iným spôsobom, je v prejednávanom
prípade irelevantné, nakoľko nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, žiadnym spôsobom
nesúvisí s tým, či došlo alebo nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, príp. akémukoľvek inému ukončeniu

zmluvného vzťahu.

13. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa ani v odvolaní nevyjadruje k skutočnosti, že
v objednávke bola dohodnutá cena práce 100,- eur za bunku a nie 12,- eur za hodinu, čo spochybňuje
uplatnený nárok žalobcu.

14. Ohľadne vyjadrení právnych zástupcov sporových strán na pojednávaní dňa 06.10.2022 žalovaný
uviedol, že nešlo o novú argumentáciu ale o argumentáciu v podstate totožnú s predchádzajúcou, a teda
súd prvej inštancie v 8. odseku odôvodnenia správne skonštatoval, že na pojednávanie dňa 06.10.2022
sa dostavili právni zástupcovia obidvoch sporových strán, pričom títo zotrvali na svojich doterajších

tvrdeniach. Napokon, prednesenie tvrdení právneho zástupcu na pojednávaní nemožno považovať za
dôkazný prostriedok, resp. dôkaz.

15. V ďalších vyjadreniach zotrvali sporové strany na svojej argumentácii z odvolania resp. vyjadrenia
k odvolaniu.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP

a dospel k záveru, že toto je dôvodné.

17. Žalobca v prvom rade namietal, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa základné
zákonné náležitosti (§ 220 CSP), keď súd prvej inštancie neuviedol vyjadrenia právnych zástupcov
sporových strán prezentovaných na pojednávaní dňa 06.10.2022. § 220 ods. 2 CSP nestanovuje

povinnosť opisovať obsah všetkých podaní a vyjadrení strán sporu. Povinnosťou súdu prvej inštancie
bolo uviesť len procesné pozície oboch sporových strán a keď mal za to, že už zhrnuté vyjadrenia strán
obsahujú aj opakujúcu sa argumentáciu, nebolo jeho povinnosťou ju znova uvádzať. Vadou by bolo,
keby určitú pre vec relevantnú skutkovú argumentáciu súd prvej inštancie bez vysvetlenia vynechal.Takéto vynechanie konkrétnej skutkovej argumentácie však netvrdil v rámci odvolania ani žalobca.
Z namietaného dôvodu vynechania opísania obsahu vyjadrenia právnych zástupcov sporových strán
prezentovaných na pojednávaní dňa 06.10.2022 teda nemožno považovať odôvodnenie napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie za nejasné, nekonzistentné či nepreskúmateľné.

18. Medzi stranami bolo nesporným, že si žalovaný nedatovanou objednávkou objednal u žalobcu
dodanie vodoinštalatérskych prác na stavbe Termal park Poľný Kesov, pričom cena práce bola
stanovená na 100,- eur za bunku. Nesporným je však aj fakt, že žalobca faktúrou č. 10/2021 zo dňa

08.04.2021 vyúčtoval vykonané práce v rozsahu 275 hodín x 12,- eur v celkovej sume 3.300,- eur
a faktúrou č. 14/2021 zo dňa 07.05.2021 vykonané práce v rozsahu 510,5 hodín x 12,- eur v celkovej
výške 6.126,- eur, pričom obe faktúry žalovaný uhradil.

19. Obchodný zákonník vychádza zo zásady neformálnosti právnych úkonov. Len celkom výnimočne sa
vyžaduje pre platnosť zmluvy písomná forma. Aj v danom prípade sporové strany tvrdia uzatvorenie len

ústnej zmluvy, keď žalobca akceptoval písomnú objednávku žalovaného na vykonanie vodoinštalačných
prác. Aj zmenu zmluvy môžu zmluvné strany realizovať rovnako bezformálne, keďže neexistuje písomne
uzatvorená zmluva, ktorá by obsahovala ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba písomnou
dohodou zmluvných strán.

20. V danom prípade hoci objednávka vodoinštalačných prác, ktorú predložil žalovaný a nesporne
ju akceptoval aj žalobca, znela na poskytnutie služieb v cene 100,- eur za bunku (za vykonané
vodoinštalačné práce na jednej bunke), nesporným medzi stranami bolo, že pri vodoinštalačných
prácach realizovaných v mesiacoch marec a apríl 2021 bolo zmluvnými stranami (teda aj žalovaným)
akceptované vyúčtovanie na základe časového trvania vodoinštalačných prác, t. j. cena za hodinu práce,

a nie objednávková pevná cena za vykonané vodoinštalačné práce na jednej bunke. Toto správanie
žalovaného, ktorý akceptoval aj iné vyúčtovanie, ako bolo dohodnuté, je potrebné náležite vyhodnotiť. Je
dôležité poukázať na skutočnosť, že pri výklade prejavu vôle v obchodnoprávnych vzťahoch (a to hlavne
pri nepísomných právnych úkonoch) sa prihliada na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane
rokovania o uzavretí zmluvy, praxe, ktorú, medzi sebou zmluvné strany zaviedli, ako aj na následné

správanie sa strán (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka). V danom prípade to znamená, že súd prvej
inštancie mal prihliadnuť aj na nespornú skutočnosť v podobe akceptácie faktúr č. 10/2021 a 14/2021,
kde žalobca vyúčtoval vodoinštalačné práce iným, ako v objednávke uvedeným spôsobom. Táto prax
medzi stranami v podobe ich následného správania po objednávke a vykonaní časti vodoinštalačných
prác totiž môže mať vplyv na zistenie vôle zmluvných strán pri ich obchodnozáväzkovom vzťahu.

21. Je teda potrebné náležite vyhodnotiť, či možno túto prax medzi sporovými stranami chápať
ako zmenu zmluvy v tom, že prípustným spôsobom vyúčtovania je popri vyúčtovaní za vykonané
vodoinštalačné práce na každej bunke za 100,- eur aj také vyúčtovanie, že sa vyúčtujú vodoinštalačné
prácenazákladeichreálnehotrvaniapricene12,-eur/hodina.Bezďalšiehovyhodnoteniatedanemožno

správnym považovať tvrdenie žalovaného a záver súdu prvej inštancie, že fakturácia vo forme ceny
dodaných vodoinštalačných prác 12,- eur/hodina spochybňuje uplatnený nárok žalobcu, keďže zo
skutočného a nesporného správania sa zmluvných strán možno vyvodiť aj inú dohodu zmluvných strán
pri vyúčtovaní vodoinštalačných prác.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení správne konštatoval, že v podmienkach sporového konania sa
priorizuje procesná aktivita strán vo vzťahu k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, a teda že strany
sporu sú povinné uviesť tvrdenia a k nim označiť dôkazy. V danom prípade žalobca tvrdil vykonanie
vodoinštalačných prác v rozsahu 735 hodín v mesiaci máj 2021 a v rozsahu 445 hodín v mesiaci jún
2021, pričom toto podložil vystavenými faktúrami č. 20/2021 a 27/2021 a ručne spísaným rozpisom

časovéhotrvaniaprácvjednotlivýchdňochvmesiacoch05/2021a06/2021nastavbe„Kesov“.Žalovaný
vykonanie prác spochybnil tým spôsobom, že absencia potvrdenia o prevzatí prác stavebným dozorom
má za následok nepreukázanie vykonania prác v uplatnenom rozsahu. Žalovaný teda nespochybňuje,
že vodoinštalačné práce boli žalobcom vykonané, rozporuje však rozsah ich vykonania s ohľadom
na skutočnosť, že žalobca nepredložil potvrdenie o prevzatí prác stavebným dozorom. Podľa § 151

CSP platí, že ak strana poprie skutkové tvrdenie, uvedie vlastné tvrdenie o predmetnej skutkovej
okolnosti, inak je popretie neúčinné. V danom prípade, ak žalovaný spochybňuje rozsah uplatnených
a vyúčtovaných prác (rozsah prácou strávených hodín) mal uviesť vlastné skutkové tvrdenie, t. j.
tvrdenie o tom, aký bol reálne strávený resp. nevyhnutne potrebný čas na vykonanie príslušnýchvodoinštalačných prác. Žalovaným vykonané spochybnenie, bez uvedenia vlastného tvrdenia, je teda
neúčinné. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru o nepreukázaní vykonania vodoinštalačných prác
v celom uplatnenom rozsahu z dôvodu tohto neúčinného spochybnenia skutkového tvrdenia žalovaným,

zaťažil svoje skutkové posúdenie vadou, ktorá zakladá uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP.

23. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že žalobcom vykonané práce neboli prevzaté, keď
neboli odsúhlasené stavebným dozorom, čo neoprávňovalo žalobcu na vystavenie faktúr, tento nie je

možné považovať za správny. V danom prípade bola v objednávke fakturácia ceny diela viazaná na
prevzatie prác dozorom. Kto je dozorom a či ide o stavebný dozor v zmysle predpisov stavebného práva
z objednávky ani z vykonaného dokazovania nevyplýva. Stavebným dozorom je osoba, ktorá sleduje
spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,
riadnainštaláciaaprevádzkatechnickéhovybavenianastavbe,odbornéukladaniestavebnýchvýrobkov
a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného

denníka, zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných
na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia a vplýva na odstránenie
závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru,
bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu (§ 46b stavebného zákona). Stavebný dozor teda nie

je osobou, ktorá by preberala práce vykonané zhotoviteľom. Z úpravy v Obchodnom zákonníku
platí, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním
predmetu diela objednávateľovi (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka). Prevziať dielo teda vždy musí
objednávateľ, ako druhá zmluvná strana, pričom ten tak môže učiniť aj prostredníctvom inej, napr.
odborne spôsobilejšej osoby. Uvedené teda znamená nedôvodnosť obrany žalovaného spočívajúcej

v tom, že dielo nebolo prevzaté, keď je práve povinnosťou žalovaného dielo prevziať. Záver súdu prvej
inštancie o neodovzdaní/neprevzatí diela je tak predčasný.

24. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom

konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s posúdením, akým spôsobom bolo medzi stranami dojednané
vyúčtovávanie ceny zhotovených vodoinštalačných prác s ohľadom na nespornú prax medzi stranami,
keďboložalovanýmakceptovanéajvyúčtovaniežalobcuvrámcicelkovéhopočtuodpracovanýchhodín.
Zároveň sa súd prvej inštancie vysporiada s tým, či došlo k odovzdaniu diela a s následnou otázkou
posúdenia splatnosti ceny. Svoje závery náležite zdôvodní. Následne opätovne zhodnotí uplatnený

nárok žalobcu.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 363 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).