Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/190/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125241596
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125241596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. X,
F. F. a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XX, F. F., v konaní o návrhu matky na zvýšenie

výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/33/2025–147 zo
dňa 20.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. m e n í tak, že otec je povinný prispievať na
výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250
eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 28.02.2025.

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. v spojení so závislým výrokom IV. o trovách

prvoinštančného konania v tejto časti z r u š u j e a v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

III. Výrok III. rozsudku okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku
I. rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. zvýšeným výživným zo sumy 150

eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom
28.02.2025, vo výroku II. zameškané výživné za obdobie od 28.02.2025 do 20.05.2025 na maloletú A.
vo výške 180 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia,
pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom vykonateľnosti
rozhodnutia, vo výroku III. rozhodol, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 zo dňa 24.11.2021 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej,
vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky maloletého
dieťaťa doručený súdu 28.02.2025 o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa na sumu 270
eur mesačne počnúc 28.02.2025, na jeho odôvodnenie, vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa
10.04.2025, vyjadrenie otca maloletej, vyjadrenia matky, rozsah vykazovaného dokazovania na
nariadených pojednávaniach a za aplikácie ust. § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 Zákona

o rodine, § 52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.3. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 zo dňa 24.11.2021 bolo naposledy
rozhodované o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe ktorej bola maloletá zverená

do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným
vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.12.2021.
V čase poslednej úpravy výživného na maloletú A. uplynuli viac ako tri roky. Maloletá mala v tom čase
dvanásť rokov, navštevovala 7. ročník základnej školy, nebola evidovaná v špecializovanej odbornej
ambulancii,neužívalapravidelneliekystým,žeotecjejodroku2017prispievalsumou150eurmesačne,

okrem toho príležitostne zakupoval maloletej oblečenie a obuv. Obidvaja rodičia boli zamestnaní, matka
dosahovala príjem v priemere mesačne 700 eur netto, poberala rodinné prídavky. Otec mal podľa
oznámenia zamestnávateľa príjem v priemere mesačne 1240,61 eur netto, uplatňoval si daňový bonus.
Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej rodičia nemali.
V súčasnosti je maloletá vekovo staršia, má šestnásť rokov, navštevuje prvý ročník Súkromnej strednej
odbornej školy pedagogickej EBG Brezno. Má problémy s aknóznou pleťou, je vedená v očnej

ambulancii, navštevuje tanečný krúžok, chodí na klavír, s otcom je v nepravidelnom kontakte, žije v
domácnosti s matkou v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Matka pracuje ako advokátka, podľa
jej daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej
zárobkovej činnosti predstavovali sumu 2739,22 eur, za zdaňovacie obdobie 2024 zdaniteľné príjmy
z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti matky predstavovali sumu 2971,23 eur. Matka

pred súdom tvrdila, že jej príjem je 300 eur mesačne, má úspory vo výške 3260,62 eur, poberá rodinné
prídavky vo výške 60 eur mesačne. Mesačné výdavky matky na bývanie predstavovali 215,64 eur záloha
mesačná, elektrina 30 eur, internet a Magio TV 40 eur, mesačné výdavky na maloletú 12,50 eur školné
(150eurročne),stužková17eur,kancelárskypapier14eur,cestovné18eur,obedyvškole30eur,strava
200eur,oblečenie40eur,výtvarnýkrúžok20eur,kozmetikanatvár23,14eur,hygienicképotreby16eur,

pomerne za liečivá 5,50 eur, kozmetické ošetrenie 40 eur, klavír 40 eur, tanečný krúžok 37 eur, školské
pomôcky 12,50 eur (ročne 150 eur). Matka uhradila pre maloletú gitaru v sume 90 eur. Inú vyživovaciu
povinnosť nemá. V súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti TBB, a. s., za obdobie 03/2024 –
02/2025 dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1352,50 eur. Žije v spoločnej domácnosti s
partnerkou a maloletou dcérou, partnerka otca je na rodičovskej dovolenke, poberá príspevok vo výške

542 eur, uhrádza zo svojho príjmu mlieko pre maloletú dcéru v sume 107 eur, plienky 64 eur, príkrmy
50 eur, oblečenie 40 eur, drogéria 20 eur. Otec vyčíslil svoje mesačné výdavky hypotéka 300 eur, byt
150 eur, elektrina 51 eur, televízia a internet 37 eur, telefón 23 eur, benzín 100 eur, pes 47 eur, sporenie
na rezervu 40 eur, strava 250 eur, drogéria 30 eur, oblečenie 30 eur. Otec má vyživovaciu
povinnosť okrem k maloletej A. aj k maloletej H., je vlastníkom dvojizbového bytu, iné hnuteľné veci

vyššej hodnoty nevlastní.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona
o rodine a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy
uplynuli viac ako tri roky, nastala zmena pomerov na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov,

maloletá prešla zo základnej školy na strednú školu, má 16 rokov, čo malo za následok zvýšenie
jej odôvodnených nákladov. Matka sa od posledného rozhodnutia stala vlastníčkou trojizbového bytu,
v ktorom žijú spolu s maloletou, otcovi sa zvýšil mesačný príjem zo sumy 1240,61 eur na sumu
priemerne 1352,50 eur. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, súčasne došlo
aj k výraznému vzrastu cien za potraviny, energie, pohonné hmoty atď. Preto považoval návrh matky

za dôvodne podaný, prihliadol na mesačné náklady maloletej spolu v sume 638,46 eur, ktoré vyčíslil
v odseku 26. odôvodnenia svojho rozsudku. Matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na sumu 270
eur, otec navrhoval zvýšiť na sumu 200 eur. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v zmysle
zákona obidvaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov,dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Otecjezamestnaný,dosahujepriemernú

čistú mesačnú mzdu vo výške 1352,50 eur s tým, že prispieval na výživu maloletej sumou 150 eur
mesačne a zároveň nad rámec výživného posielal matke daňový bonus, ktorý si uplatňuje vo výške 50
eur mesačne. V mesiaci apríl a máj 2025 otec matke prispel na výživu maloletej výživným vo výške
180 eur mesačne. Súd prvej inštancie pri určení zvýšeného výživného vychádzal aj z Metodiky pre
výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky s

tým, že pre výpočet výživného, podľa ktorej by mal otec vzhľadom k tomu, že má dve vyživovacie
povinnosti k maloletým deťom, prispievať na výživu maloletej A., ktorá je žiačkou strednej školy, 18
% zo sumy jeho čistého mesačného príjmu. Priemerná čistá mesačná mzda otca predstavuje sumu
1352,50eura18%zjehopríjmupredstavujesumu243,45eur.Priurčenízvýšenéhovýživnéhoprihliadolaj na to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej H. a tiež na skutočnosť, že otec
pravidelne posiela matke na maloletú nad rámec vyživovacej povinnosti sumu 50 eur, ktorá predstavuje
výšku daňového bonusu uplatňovaného otcom na maloletú A.. Čo sa týka tvrdení matky, že dosahuje

mesačný príjem 300 eur, uvedené považoval za nedôveryhodné, nakoľko matka ako advokátka má
potenciál dosahovať oveľa vyšší mesačný príjem, ale aj s ohľadom na jej vyjadrenie na pojednávaní,
keď najskôr opakovane tvrdila, že nemá žiadne úspory, no neskôr svoje vyjadrenie skorigovala, keď
bola zo strany súdu oboznámená so zostatkom na jej účte, a to vo výške 3260,62 eur. Na potenciál
matky dosahovať oveľa vyšší príjem nemá vplyv ani jej tvrdený negatívny zdravotný stav v minulosti,

keďže matka aktuálne je schopná riadne pracovať. Zároveň vzhľadom na matkou uvádzané výdavky
matky a maloletej považoval za nerealistické, že by si matka musela každý mesiac na bežné výdavky
požičiavať nemalú sumu ako tvrdila na pojednávaní, túto skutočnosť nepreukázala. Otec na pojednávaní
namietal len výdavky na výživové doplnky a poplatky za rehabilitácie, keďže tieto, podľa jeho názoru,
mohli byť financované z poistného plnenia.
Súd prvej inštancie pri ustálení výdavkov na maloletú nezapočítal poplatky za rehabilitácie, keďže

v čase rozhodovania súdu maloletá už rehabilitácie nenavštevovala. Otec síce nenamietal výdavky
na stravu maloletej v sume 200 eur, súd prvej inštancie zohľadnil na stravu maloletej len sumu 150
eur mesačne, nakoľko maloletá sa stravuje aj v škole, teda považoval sumu 200 eur mesačne za
nadhodnotenú. Čo sa týka výživových doplnkov a liečiv, tieto súd prvej inštancie započítal do celkových
výdavkov maloletej, avšak zdôraznil otcovi, že zvýšené výživné predstavuje len o niečo viac, ako je

1/3 z celkových mesačných nákladov maloletej. Matka zabezpečuje celkovú starostlivosť o maloletú,
otec sa s maloletou stretáva minimálne, preto by mal na výživu maloletej prispievať vyšším výživným.
Čo sa týka zameškaného výživného, tak mal súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie
za to, že výživným uhrádzaným zo strany otca vo výške 230 eur mesačne (+ 50 eur mesačne daňový
bonus, ktorý otec posiela matke nad rámec výživného) spolu s plnením si vyživovacej povinnosti voči

maloletej zo strany matky (+ 60 eur rodinné prídavky vyplácané matke na maloletú), budú pokryté
výdavky maloletej na požadovanej úrovni. Zameškané výživné súd prvej inštancie vyčíslil za obdobie
od 28.02.2025 do 20.05.2025 vo výške 180 eur, čo predstavovalo rozdiel medzi zvýšeným výživným
a pôvodným uhrádzaným výživným. Za mesiac marec 2025 rozdiel medzi sumou 230 eur a 150 eur
predstavuje 80 eur a za mesiac apríl 2025 a máj 2025 predstavuje rozdiel sumu 2 x 50 eur, keďže otec

vuvedenýchmesiacochuhradilvýživnévovýške180eur.Zameškanévýživnétakpredstavujesumu180
eur, ktoré súd otcovi povolil splácať v sume 20 eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným a pri
výške splátok zohľadnil výšku zameškaného výživného, jeho splatnosť a príjem otca. Zároveň rozhodol
o tom, že dochádza k zmene rozsudku, ktorým bolo rozhodované naposledy o vyživovacej povinnosti
otca voči maloletej sp.zn. 37P/11/2021 zo dňa 24.11.2021. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP,

podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka v podaní doručenom súdu 02.07.2025 (č.l. 168
súdneho spisu), a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), g) CSP. V odôvodnení
uviedla, že naposledy bolo výživné upravované v roku 2021, odkedy doposiaľ dochádzalo k postupnému

zvyšovaniu cien jednotlivých tovarov a služieb, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie aspoň primeranej
životnej úrovne dcéry s tým, že žiadala zvýšiť výživné na sumu 270 eur, teda navýšenie o sumu 120 eur
v porovnaní s posledným výživným, ktoré bolo určené vo výške 150 eur. V ďalšom poukázala na to, že
došlo k zvýšeniu výdavkov v súvislosti so stravovaním, cestovaním, zabezpečením ošatenia, hygieny,
kultúrneho vyžitia, maloletá hrá na dvoch hudobných nástrojoch - klavír a gitaru. Mala za to, že otec

dieťaťa môže bez akýchkoľvek problémov zvýšiť výživné nie o sumu 120 eur, ale minimálne o sumu
150 eur s tým, že by sa mal vedieť uskromniť, najmä minimálne k utrácaniu finančných prostriedkov
za tabakové výrobky, na pohonné hmoty na auto, rovnako aj výdavky spojené s útratou na chovanie
bytového psa by nemali byť na prvom mieste, ale niekde v pozadí finančných výdavkov otca, pokiaľ
mu na to zvýši. Rovnako jej prichádza scestné, aby si otec vytváral finančnú rezervu v sume 40 eur

na nepredvídateľné výdavky, pokiaľ nemá splnené obidve vyživovacie povinnosti. Súd prvej inštancie
ponížil finančne aj sumu, týkajúcu sa stravy v školskej jedálni, ktorú matka deklarovala sumou 50 eur,
súd ju ponížil na sumu 30 eur, rovnako ponížil aj ďalšie výdavky na stravu dieťaťa, okrem obedov
v skole, ktorú matka vyčíslila na 200 eur, na sumu 150 eur. Podľa matky súd porušil aj metodiku
a neurčil ani minimum zo spomínaných 18 % na maloletú dcéru, kde čiastka podľa metodiky mala

predstavovať sumu 243,45 eur, ale súd priznal sumu 230 eur. Súd na pojednávaní viedol polemiku o tom,
že matka je solventná, poukázal na jej podnikateľský účet s konštatovaním, že má na ňom zostatok
3.260 eur a ktoré bral ako úspory matky, hoci sú na ňom poukazované platby spojené s jej advokátskou
činnosťou. Trvala na tom, že je potrebné prihliadnuť aj na zdravotný stav dieťaťa, na najlepší záujemmaloletého dieťaťa, poukázala na to, že zo strany súdu boli výdavky na stravu dieťaťa ponížené, rovnako
výdavky na kozmetiku maloletej ponížené zo sumy 80 eur na sumu 23,14 eur, hoci je potrebné, aby
maloletá používala kozmetiku na tvár v sume 80 eur, nakoľko je v pubertálnom veku a má problematickú

pleť s akné. Zopakovala výdavky maloletej, ktoré už uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie.
Záverom žiadala, aby odvolací súd nebral na zreteľ výdavky otca, ktoré nie je otec nevyhnutné aby
vynaložil a nemajú prednosť pred výživným, a to výdavky na psa 56 eur, na pohonné hmoty 100 eur,
cigarety 170 eur, finančná rezerva 40 eur. Zároveň poukázala na to, že dcére sa pokazila tlačiareň,
išlo o nepredvídaný výdavok, kde nová tlačiareň bola zakúpená v sume 330 eur, čo avizovala matka aj

na pojednávaní. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže otca
platiť zvýšené výživné na maloletú v sume 270 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky,
počnúc dňom 28.02.2025 a zameškané výživné je povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 30
eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 04.07.2025 ( č.l.191) uviedol, že od úpravy

výšky výživného uplynula doba 3,5 roka, na strane maloletej došlo ku zmene pomerov, nakoľko je
vekovo staršia, a t.č. navštevuje už strednú školu, matke sa výrazne zvýšili výdavky na uspokojenie
jej potrieb. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad odporúča rozsudok prehodnotiť a otca maloletej
zaviazať prispievať na jej výživu výživným podľa zárobkových možností, schopností a majetkových
pomerov s prihliadnutím na vek a potreby maloletej, ako aj na skutočnosť, že prevažnú starostlivosť

o maloletú zabezpečuje matka, keďže otec sa s maloletou dlhodobo osobne nestretáva a všetky výdavky
spojené s maloletou znáša výhradne matka.

4.Otecvovyjadreníkodvolaniumatkydoručenomsúdudňa18.07.2025(č.l.194súdnehospisu)uviedol,
že nie všetky mesiace má rovnakú výšku príjmu a v rámci svojich možností si na svojom bežnom účte

vytvoril finančnú rezervu vo výške 40 eur mesačne, ktorá mu slúži v priebehu roka na mimoriadne
a nepravidelné výdavky, ako napríklad poistenie za byt 107 eur, daň za byt 57 eur, nedoplatky vody,
elektriky, využil ho aj v prípade mimoriadneho výdavku pre dcéru A., keď ho požiadala o prerobenie
svojej izby v sume 200 eur, oblečenie na lyžiarsky výcvik 190 eur, zakúpenie nového mobilného telefónu
v sume 400 eur. Otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas a vytvorenie aspoň nejakej malej

rezervy nehovorí o prebytku, ale o finančnej gramotnosti. Čo sa týka výdavkov na pohonné hmoty, otec
uviedol, že pracuje v tlačiarňach v Banskej Bystrici na zmeny, aj 12 hodinové, nočné, s tým, že sa musí
presúvať autom, nie je to luxus, má aj druhé dieťa, s ktorým treba zájsť k lekárovi, zabezpečuje dopravu
aj pre 71-ročnú mamu, bývalú onkologickú pacientku, takisto vozí aj svoju druhú dcéru H. k starým
rodičom, vďaka ním mohli absolvovať výlety a odvoz dcéry A. od doby, čo nie sú spolu. Čo sa týka

výdavkov na psa, je súčasťou rodiny, na ktorého je zvyknutá aj dcéra A., starostlivosť o psíka zahŕňa
nielen vakcináciu, ale aj nákup granúl a tabliet proti kliešťom a na odčrevnenie. Vyfajčí denne 4 – 5
cigariet, je to závislosť, ale nepodarilo sa mu jej ešte zbaviť. V rámci odvolania zopakoval skutočnosti,
ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, vyjadril sa ešte k dôkazom, ktoré uvádzala matka
v odvolaní, a to nákup tlačiarne, kozmetiky s tým, že matka tvrdila, že mala mimoriadny výdavok vo forme

šampónov proti všiam, kde uvádzala sumu 120 eur, čo je nereálne. Rovnako mohla zakúpiť tlačiareň pre
maloletú do hodnoty max. 50 – 60 eur. Na záver uviedol, že žiada, aby krajský súd prihliadol na zvýšenie
jeho príjmu s tým, že jeho priemerný príjem v roku 2020 predstavoval 1.240 eur, v roku 2024 1.352 eur,
čo je navýšenie o 112 eur za 4 roky. A aby súd prihliadol na jeho druhú vyživovaciu povinnosť. Navrhol,
aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti dlžného výživné, z dôvodu neúplných informácií

o uhradení výživného, ktoré uhrádzal tak, že za mesiac marec 2025 v sume 200 eur, rozdiel v sume
200 eur a 230 eur je suma 30 eur a za mesiace apríl a máj v sume 230 eur, rozdiel v sume 230 eur
a 230 eur prestavuje sumu 0 eur. Zameškané výživné tak podľa otca predstavuje sumu 30 eur, k tomuto
priložil výpisy z jeho bežného účtu.

5. Matka vo vyjadrení k stanovisku otca doručenom súdu dňa 11.08.2025 (č.l. 217 súdneho spisu),
zopakovalaskutočnostiuvádzanévpodanomodvolaní.Novéskutočnostineuviedla,potvrdila,ževmarci
2025 jej otec maloletej poslal 200 eur, z toho 150 eur aktuálne výživné, 50 eur daňový bonus, za apríl
2025 poslal 230 eur, z toho 150 eur aktuálne výživné, 50 eur daňový bonus, 30 eur je čiastka, o ktoré
bol otec ochotný zvýšiť výživné určené súdom a za máj 2025 poslal 230 eur, z toho 150 eur aktuálne

výživné, 50 eur daňový bonus, 30 eur je suma, o ktorú bol otec ochotný zvýšiť výživné.6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní doručenom 11.09.2025 (č.l. 225 súdneho spisu) žiadne
nové skutočnosti neuviedol, zopakoval skutočnosti uvádzané už vo vyjadrení k odvolaniu, ako aj na
pojednávaniach v rámci konania pred súdom prvej inštancie.

7. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa,

postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie
ust. § 65, § 66, § 67 CMP a vo výroku I. ho zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, výrok II. zrušil a v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b CSP a § 391 ods. 1 CSP. Vo výroku III. rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo

prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu,
odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP.

10.Prirozhodovaníozmenevýživného(§78ods.1,3Zákonaorodine)trebaporovnaťokolnostidôležité

pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon
o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu
vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí,
ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak
ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie

pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záveru aplikačnej praxe preto treba prihliadať na
všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia
však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť
zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi
(významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom

spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťa
z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského

systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou,
vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, a to z hľadiska

jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností, možností rodičov, ktoré je na
výživu doposiaľ plne odkázané a tieto potom vzájomné zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.
1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného
rozhodnutia súdu o výživnom, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 zo
dňa 24.11.2021.

12. Podstatou odvolania matky boli námietky, že súd prvej inštancie zobral na zreteľ výdavky otca,
ktoré neboli nevyhnutné, aby otec vynaložil a nemajú prednosť pred výživným, týkalo sa to výdavkov
na psa, pohonné hmoty, cigarety a na finančnú rezervu, ktorú si otec vytvára na sporiacom účte, ako
aj, že súd prvej inštancie nezvýšil výživné ani v súlade s Metodikou pre určovanie výživného a zároveň

nerešpektoval odôvodnené potreby maloletej, nesprávne vyhodnotil, že súčasné pomery umožňujú
otcovi platiť výživné vo vyššej sume, akú určil.13. Pokiaľ išlo o odvolanie matky a v ňom tvrdené skutočnosti, následne vyjadrenia otca, matky,
je potrebné uviesť, že na rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle podaného odvolania nebolo
potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo

odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených
listín. Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania,
nasledujúca po výmene ich písomných podaní po rozhodnutí súdom prvej inštancie by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č.
64336/01, vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn.

5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).

14. Odvolací súd k nesúhlasu matky s výškou určeného výživného na maloletú A., a to s poukazom
na Metodiku pre určenie výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR uvádza, že ide
o materiál, ktorého zámerom je zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov,
avšak odporúčacieho charakteru, pričom určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať

individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Maloletá A. je osobou oprávnenou z výživného
a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča
k neplnoletým deťom je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy deti žijú v spoločnej
domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd stanovením konkrétnej výšky výživného
pristupuje v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávnených detí – ak rodičia spolu nežijú a došlo

k rozvodu manželstva. Zmyslom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť deťom porovnateľné podmienky,
aké by mali, keby rodičia žili spolu a riadne sa o deti starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené
súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca
nestanovil striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky
zákonom uvedené kritériá a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu

výživného. Na strane oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby a na strane povinného sú to
schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Podľa názoru odvolacieho súdu, nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie s ohľadom na hypotézu

právnej normy § 26 Zákona o rodine, teda vo vzťahu k zisteniu skutočností, potrebných na
posúdenie otázky, či je dôvodné pristúpiť k zmene súdneho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu, teda, či došlo alebo nie k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu
výšky výživného. Bolo vykonané dostatočné dokazovanie aj s ohľadom na hypotézu právnych noriem
stanovujúcich kritériá pre určenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti (v predmetnom prípade

najmä § 62 ods. 2 – 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ohľadom pomerov účastníkov v čase
posledného rozhodnutia súdu o výške výživného súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov obsiahnutých
v pripojenom spise Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 a rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 zo dňa 24.11.2021. Aktuálne pomery účastníkov mal preukázané
výsluchmi účastníkov - matky a otca maloletého dieťaťa na pojednávaní, ako aj listinnými dôkazmi, a to

správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov u obidvoch rodičov a listinami preukazujúcimi príjmy
a výdavky matky a otca maloletého dieťaťa, listinami preukazujúcimi výdavky na potrebu maloletého
dieťaťa, z ktorých súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil na jednej strane odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa a na druhej strane príjmy a výdavky obidvoch rodičov (keďže vyživovaciu povinnosť
voči maloletému má každý z nich), ako aj ich majetkové pomery a celkovú životnú úroveň.

Okresný súd vykonané dôkazy podľa Čl. 10 CMP a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
podľa § 191 ods. 1 CSP správne vyhodnotil podľa vlastnej úvahy; každý dôkaz hodnotil samostatne, ako
aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi, hodnotenie dôkazov tak, ako ho uskutočnil súd prvej inštancie nie je
v rozpore so zásadami logiky, pričom zároveň prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Súdu
prvej inštancie nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaných dôkazov,

alebo prednesov účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania.

15. V súvislosti s výživou a potrebou maloletého dieťaťa v odseku 26. odôvodnenia napadnutého
rozsudkusúdprvejinštancieustálilvýškujednotlivýchodôvodnenýchpravidelnýchmesačnýchvýdavkov
maloletej na školné, stravné, cestovné, oblečenie, krúžky, kozmetiku, hygienické potreby, školské

pomôcky, pomerne na bývanie za jednu osobu, kedy mesačné náklady maloletej A. predstavujú sumu
638,46 eur. Vecne správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ potreby maloletého dieťaťa uvádzané
matkou podrobil prieskumu ich odôvodnenosti. Nie je možné súhlasiť s matkou maloletého dieťaťa, že
by súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo niektoré z výdavkov uvádzaných matkou maloletého dieťaťapovažoval za neodôvodnené, ak v odseku 26. uviedol, ktoré nevyhnutné mesačné výdavky matky
na maloletú zohľadnil pri určení vyživovacej povinnosti otca, a zároveň v odseku 28. odôvodnenia
napadnutéhorozsudkuvyjadril,ktorévýdavkynezapočítaldonevyhnutnýchmesačnýchvýdavkovmatky

namaloletúaprečo.Odvolacísúdvtomtosmereodkazujenapredmetnéodsekyodôvodneniarozsudku,
s ktorými sa stotožňuje.

16. Súd prvej inštancie vecne správne odôvodnenosť výdavkov maloletého dieťaťa posudzoval aj vo
vzťahu k druhej podmienke zákonného kritéria zmeny vyživovacej povinnosti otca (§ 78 ods. 1, § 75

ods. 1 veta prvá Zákona o rodine), a to k schopnostiam, možnostiam povinného rodiča – otca maloletej.
Pri zvýšení vyživovacej povinnosti otcovi maloletej súd prvej inštancie vecne správne prihliadol z tohto
dôvodu aj na zistené pomery na strane otca ako povinného rodiča a tieto vyhodnotil oproti poslednému
súdnemu rozhodnutiu ( odseky 22 až 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ak jeho mesačný príjem
bol vyhodnotený zo strany súdu prvej inštancie ako zvýšený na sumu priemerne mesačne 1.352,50 eur
v čistom a zároveň poberá aj daňový bonus, ktorý si uplatňuje vo výške 50,- eur mesačne na maloletú,

a ktorý posiela matke maloletej v tejto výške.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že daňový bonus nie je štátnou sociálnou dávkou, predstavuje
formu daňového zvýhodnenia podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podľa ktorého
ak osoba splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu, tak sa o sumu daňového bonusu znižuje
samotná daň z príjmu (nie základ dane). Znížením dane z príjmu o sumu daňového bonusu sa zvyšuje

čistý príjem rodiča poberajúceho daňový bonus, resp. jeho čistý zisk. Daňový bonus, podľa názoru
odvolacieho súdu, nie je možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného tak, ako prídavok na dieťa
zdôvodu,žedaňovýbonusniejepriamovyplácanoudávkou,alejetopoložka,ktorásamôžezasplnenia
zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje mesačne
(prejaví sa v mzde zamestnanca), alebo je možné znížiť si o daňový bonus daň v podanom daňovom

priznaní alebo ročnom zúčtovaní dane napríklad u živnostníka. Odvolací súd na základe uvedeného
konštatuje, že v danom prípade sa o daňový bonus vyplácaný otcovi zvýšil mesačne jeho čistý príjem,
tzn. že priemerná čistá mesačná mzda otca predstavovala sumu vrátane daňového bonusu 1.564,- eur.
V danom prípade bolo potrebné daňový bonus započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca a nie
osobitne tak, ako to uvádzal a právne posúdil súd prvej inštancie, čo však neovplyvnilo splnenie druhej

podmienky zákonného kritéria zmeny vyživovacej povinnosti otca, a to schopnosti, možnosti povinného
rodiča otca maloletej.
Súd prvej inštancie pri schopnostiach a možnostiach otca maloletej zobral do úvahy aj príjmy jeho
partnerky (odsek 24. odôvodnenia rozsudku), výdavky na strane otca maloletej, ako aj jeho ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletej H. B., ktorá mu pribudla oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu

o vyživovacej povinnosti k maloletej A.. Matka v odvolaní uviedla, že žiada, aby odvolací súd nebral
do úvahy výdavky otca, ktoré nie sú nevyhnutné a nemajú prednosť pred výživným - výdavky na
cigarety 170,- eur, na pohonné hmoty 100,- eur, na finančnú rezervu 40,-eur, na psa 47 eur. K týmto
námietkam súd uvádza, že súd prvej inštancie v odseku 24. odôvodnenia rozsudku vôbec nebral do
úvahy matkou tvrdený výdavok na cigarety vo výške 170,- eur. Finančná rezerva je výdavok, ktorý môže

využiť otec, nakoľko výška jeho príjmu počas jednotlivých mesiacoch nie je rovnaká a táto rezerva slúži
na mimoriadne a nepravidelné výdavky a je nevyhnutná aj z toho dôvodu, že otec má dve vyživovacie
povinnosti,mápartnerku,ktorájenamaterskejdovolenkeatietonevyhnutnéamimoriadnenepravidelné
výdavky môžu nastať kedykoľvek. Čo sa týka výdavku na psa vo výške 47,-eur, aj v prípade jeho
neuznania, by uvedené bolo bez vplyvu na výšku vyživovacej povinnosti otca. Výdavok na pohonné

hmoty bol správne vyhodnotený ako opodstatnený.

17. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením otázky výšky súdom prvej inštancie
určeného výživného na maloletú A., pričom je potrebné zvýrazniť, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie v tejto časti nebolo dostatočné, keď súd prvej inštancie svoj postup, teda ako dospel k určenej

výškedostatočneneodôvodnil.Aksúdprvejinštancievychádzalzvýškyodôvodnenýchpotriebmaloletej
A., ktoré boli vecne správne zistené z vykonaného dokazovania v sume 638,46 eur a aj z príjmu otca,
ktorý spolu s daňovým bonusom predstavoval priemerný mesačný čistý príjem 1.564,- eur vzhľadom na
jeho výdavky, na druhú jeho vyživovaciu povinnosť, tak výška súdom prvej inštancie určeného výživného
nezodpovedala takto zistenému dokazovaniu. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu

prvej inštancie potom pristúpil k odlišnému právnemu posúdeniu tohto skutkového stavu a relevantnú
otázkuurčeniavýškyurčenéhovýživnéhonamaloletúA.posúdilinak,pretopristúpilkzmenenapadnutej
časti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie. Zhrnúc uvedené odvolací súd, tak nedospel k odlišným
skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvejinštancie, ale súdom prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil inak. Za primerané výživné
odôvodneným potrebám maloletej A. schopnostiam a možnostiam otca považoval odvolací súd výživné
v sume 250,- eur, ktoré zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5 v spojení s § 75 ods.

1 Zákona o rodine, ktorá čiastka primeranejšie zohľadňuje celkovú výšku odôvodnených výdavkov na
strane maloletej. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na poberanie rodinného prídavku u matky
maloletej v rovine zohľadnenia schopností a možností rodiča a sociálnu dávku, ktorou sa prispieva na
výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, čo však na druhej strane nenahradzuje plnenie si vyživovacej
povinnosti povinného rodiča, avšak tieto môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

A správne prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky k maloletej.

18. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
zmeniltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.VovýrokuIII.rozsudoksúduprvejinštancie
potvrdil,nakoľkodošlokzmenepôvodnéhorozhodnutiavčastitýkajúcejsavýškyvýživnéhonamaloletú.

19. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

20. Z citovaného ustanovenia subsidiárne aplikovateľného podľa § 2 ods. 1 CMP aj v danom
mimosporovomkonanívyplýva,želehotunasplneniepovinnostiuloženejvrozsudkujezákladnáparičná
lehota 3 dni. Predmetné ustanovenie súdu umožňuje vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu
určiť aj lehotu dlhšie, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach. Súd zároveň určuje
výšku splátok a podmienky splatnosti, ako aj to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný

celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxi vyžaduje zistenie takých skutočností,
z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej
veci na nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni. Súd
môže sám a nezávisle i bez návrhu účastníka konania zvážiť, či jej toto povolenie uvedenej výhody
vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné patrí

predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a v konaní upravená snaha
o plnenie, osobné pomery účastníkov, možnosť oprávneného domáhať sa plnenia jednotlivých splátok
v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné plnenie stanovenej povinnosti v lehote 3 dní
bolo v riešenom prípade pre povinného príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej
lehoty na vykonanie splnenia ako 3 dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

Pokiaľ ide o počiatok určenia vyživovacej povinnosti, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dôsledne vychádzal z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a zvýšené výživné určil počnúc dňom 28.02.2025,
t.j. od podania návrhu matky na zvýšenie výživného do 20.05.2025 do rozhodnutia vo veci samej, berúc
do úvahy splatnosť mesačného výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie
nedoplatoknavýživnomustálilvnesprávnejvýškeačosatýkavýškysplátok20,-Eurmesačne,vktorých

povolil otcovi splácať zameškané výživné, jeho odôvodnenie nebolo postačujúce, preto odvolací súd
rozsudok okresného súdu v napadnutom II. výroku v spojení so závislým výrokom IV. o trovách
prvoinštančného konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1
písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP), a to pre nedostatočné odôvodnenie a nezohľadnenie aj
primárneho kritéria, a to záujmu oprávneného maloletého dieťaťa.

Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku zameškaného výživného aj
vzhľadom na tvrdenia a skutočnosti, ktoré boli uvádzané zo strany otca maloletého dieťaťa a jeho
platenia výživného za mesiace marec, apríl a máj 2025. V tejto súvislosti, odvolací súd poukazuje na
to, že daňový bonus je súčasťou čistého mesačného príjmu otca maloletej a nie je možné daňový
bonus chápať ako nejakú sumu ďalšiu oproti výživnému, nakoľko daňový bonus sa zarátava do čistej

mesačnej mzdy, z ktorej sa potom určuje aj výška prípadného zvýšeného výživného. Pri rozhodovaní
o plnení splátkach osobitne, ak ide o dlh na výživnom, sa musí súčasne prihliadať aj na to, aby
nebol splatený až po neprimerane dlhom čase na úkor maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie otcovi
maloletej povolil plnenie zameškaného výživného v splátkach, tak v zmysle odseku 30. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že pri výške splátok zohľadnil výšku zameškaného výživného, jeho

splatnosť a príjem otca, avšak základné kritérium, záujem oprávneného, a to maloletého dieťaťa
nevyhodnocovalvzhľadomužkpredbežnejvykonateľnostiajzameškanéhovýživného.Zpozíciezáujmu
oprávneného maloletého dieťaťa pri povolení splátok nevyhodnocoval (ne)primeranosť obdobia na
splatenieuvedenéhozameškanéhovýživného,atýmvovýsledkunepotrebnýmazákonnevyžadovanýmspôsobom odôvodnil výrok II. svojho rozsudku. Z tohto dôvodu bol v tejto výrokovej časti II. v spojení
so závislým výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušený
a vec vrátená na ďalšie konanie. V novom konaní súd prvej inštancie opätovne správne určí výšku

zameškaného výživného, s prihliadnutím na uhrádzané výživné otcom maloletej za mesiace marec,
apríl, máj 2025 a spojení aj s jeho vyjadrením produkovaným v rámci odvolacieho konania vyhodnotí
riadne lehotu na plnenie zameškaného výživného s dôrazom na záujem maloletého dieťaťa a svoje
rozhodnutie zákonne požadovaným spôsobom odôvodní.

21. Odvolací súd ako závislý výrok zrušil aj výrok IV. o trovách prvoinštančného konania s tým, že za
aplikácie ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách súdneho
konania, vrátane trov daného odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).