Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119211043
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4119211043.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava,
zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej K. L., narodenej
XX. U. XXXX, C. L. XXXX/XX, U., zastúpenej Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, advokátom, Farská
12, Nitra, o zaplatenie 7 918,15 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
18Csp/21/2023, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Csp/21/2023 z

3. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „sťažnostný súd“, resp. „okresný súd“) uznesením č. k. 18Csp/21/2023-197
z 3. augusta 2023 zamietol sťažnosť žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
18Csp/21/2023-186 z 30. apríla 2023, ktorým vyšší súdny úradník neodpustil žalovanej zmeškanie
lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu č. k. 18Csp/125/2019-35 z 29. októbra 2019.

2. Sťažnostný súd uviedol, že žalovanou tvrdený dôvod sťažnosti je síce vo všeobecnosti možné

považovať za ospravedlniteľný, žalovaná však k návrhu na odpustenie zmeškania lehoty k svojim
tvrdeniam nepriložila žiaden dôkaz (napr. potvrdenie ošetrujúceho lekára). Doklad dodatočne predložila
až 17. septembra 2020, a to potvrdením od lekára, podľa ktorého od 24. januára 2020 do 26. februára
2020 bol žalovanej doporučený kľudový režim. Preukázanie ospravedlniteľného dôvodu je jednou z
kumulatívne stanovených podmienok, nevyhnutných pre úspešnosť návrhu na odpustenie zmeškania
lehoty. Žalovaná svoje tvrdenia nepodoprela včas predloženými dôkazmi, a preto súd nemohol vysloviť,

že boli splnené všetky podmienky na odpustenie zmeškania lehoty. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa
epidémie COVID-19 sťažnostný súd uviedol, že lehota podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v čase odo dňa účinnosti tohto
zákona, t. j. od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020, neplynula. V čase, keď žalovaná podala odpor proti
platobnému rozkazu spolu so žiadosťou na odpustenie zmeškania lehoty, t. j. dňa 19. februára 2020,

lehoty riadne plynuli.

3. Žalovaná v sťažnosti opätovne namietala tú skutočnosť, že povinnosťou súdu je tiež prihliadať na
ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka. Sťažnostný súd k námietke uviedol, že v danom prípade
je predmetom rozhodovanie o odpustení zmeškania lehoty a nie rozhodovanie o podanom odpore
proti platobnému rozkazu, preto sa predmetnou námietkou v rámci rozhodovania o podanej sťažnosti

nezaoberal.4. Žalovaná vo svojej sťažnosti ďalej uviedla, že pokiaľ súd pri preskúmaní procesných podmienok
konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale
túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať. Opačným príkladom by bol porušený

princíp zákazu denegatio iustitiae. S týmto argumentom sa súd nestotožnil, pretože nebola preukázaná
základná skutočnosť, na ktorej by malo byť ďalšie pokračovanie v konaní postavené, a to preukázanie
dôvodu zmeškania lehoty. V opačnom prípade by absolútne stratilo význam ustanovenie CSP
ustanovujúce podmienky na odpustenie zmeškania lehoty.

5. Proti uvedenému uzneseniu sťažnostného súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Navrhla, aby
dovolací súd uznesenie okresného súdu z 3. augusta 2023 zrušil a uložil súdu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol tak, že žalovanej odpúšťa zmeškanie lehoty na podanie odporu.

6. Namietala, že uznesenie sťažnostného súdu je zmätočné, pretože nie je možné ustáliť, či súd

rozhodoval bez vyhodnotenia dôkazu - lekárskej správy alebo či ju súd považuje za nedostatočný dôkaz
na preukázanie dôvodnosti žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu.

7. K dovolaniu žalovanej sa žalobkyňa nevyjadrila.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, Najvyšší súd SR“, „dovolací súd“),
povolaný rozhodovať o dovolaniach (§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú splnené podmienky pre to,
aby dovolaním napádané rozhodnutie mohlo byť podrobené dovolaciemu prieskumu a zistil, že tieto
podmienky (dovolacieho konania) nie sú splnené.

9. Podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 34 CSP (ustanovenie bezprostredne nasledujúce po § 35 CSP ako súčasť štvrtého dielu
tretej hlavy zákona, nazvaného „Funkčná príslušnosť“ - pozn. najvyššieho súdu) o odvolaní rozhoduje

krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak a podľa § 12 CSP (v tomto prípade jediného ustanovenia
zákona, reprezentujúceho prvý diel jeho tretej hlavy, nazvaný „Vecná príslušnosť“) na konanie v prvej
inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré

treba doručiť, je prípustná sťažnosť a podľa § 248 rovnakého zákona o sťažnosti rozhodne súd prvej
inštancie (ktorý ju zamietne, ak nie je sťažnosť dôvodná, alebo napadnuté uznesenie zruší alebo zmení,
ak naopak dôvodná je; pričom v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom
súdu - tu por. tiež § 250 CSP).

12. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“),
podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví a podľa § 438 ods. 1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane
použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

14. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle § 419 CSP môže strana sporu napadnúť dovolaním (účinne)
iba rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu pritom v zmysle rekodifikovanej

úpravy slovenského civilného procesu, účinnej od 1. júla 2016, možno rozumieť výlučne rozhodnutie
vydané v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie krajským súdom (§ 34 CSP).

15. Zavedenie sťažnosti ako nového (osobitného) opravného prostriedku proti uzneseniam súdov prvej
inštancie vydávaným vyššími súdnymi úradníkmi (prostriedku nielen terminologicky, ale aj významovo

odlíšeného od odvolania) v spojitosti s ponechaním kompetencie rozhodovania o takomto opravnom
prostriedku u jeho pôvodcu (hoc aj samozrejme už inak a to sudcom reprezentovaného súdu prvej
inštancie) potom spôsobuje nemožnosť nazerania tu aj na súd prvej inštancie, rozhodujúci o sťažnosti,
ako na súd odvolací. Z rovnakého dôvodu ale nemôže byť aplikovateľnou ani tá časť skoršej úpravyprocesného práva, ktorá (i keď len výnimočne) zverovala oprávnenie na rozhodovanie o odvolaní
(resp. aj iné oprávnenie štandardne prislúchajúce odvolaciemu súdu) práve súdu prvej inštancie (tu
por. ustanovenie § 174 ods. 2 poslednej vety Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení

neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OSP“, resp. odsek 5 rovnakého ustanovenia ako výnimku z
pravidla podľa § 208 OSP).

16. Podľa názoru najvyššieho súdu pritom neobstojí ani názor v prospech prípustnosti dovolania voči
rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu za pomoci analógie zákona. Prípadný postup podľa čl. 4 ods.

1 Základných princípov CSP má totiž slúžiť len k vypĺňaniu zjavných medzier zákona, celkom vedomé
zahrnutie zákonodarcom do okruhu rozhodnutí napadnuteľných dovolaniami len rozhodnutí odvolacieho
(a nie aj sťažnostného) súdu však za medzeru preklenuteľnú výkladom považovať nemožno. Pripustenie
opaku by malo v skutočnosti za následok vytvorenie priestoru pre spochybňovanie správnosti za pomoci
mimoriadneho opravného prostriedku na Najvyššom súde SR aj takých rozhodnutí, u ktorých pre
ich menšiu závažnosť a prevažne len procesnú povahu zákon nielenže vylúčil možnosť odvolania

(ako riadneho opravného prostriedku predpokladajúceho štandardný dvojinštančný proces), ale netrval
dokonca ani na vydaní rozhodnutia v jednej (prvej) inštancii sudcom.

17. Vychádzajúc z už uvedeného vyššie, tak dovolanie žalovanej v prejednávanej veci smeruje proti
právoplatnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle

§ 419 CSP (napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/53/2023 z 27. marca 2024; obdobne
aj uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/200/2022 z 28. júna 2023 a sp. zn. 6Cdo/148/2020 z
26. októbra 2022).

18. Najvyšší súd však nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní strany sporu smerujúcemu

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a nie je tu ani iný príslušný súd, príp. iný orgán, ktorý by bol na
prejednanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku príslušný (a ktorému by tak bolo možné vec
postúpiť).

19. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania, najvyšší súd dovolacie konanie bez ďalšieho zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v spojení
s § 438 ods. 1 CSP).

20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

21. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.