Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204406
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8124204406.5

Uznesenie

29C/37/2024

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1./ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX
C. a 2./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX C., obaja zast.: JUDr. Jozef Elsner, advokát
so sídlom Sabinovská 65, 082 71 Lipany, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A.

Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, zast.: Advokátska kancelária
GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, o zaplatenie 100 000
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

29C/37/2024

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

III. P r i z n á v a znaleckej organizácii LEGE ARTIS, znalecká organizácia s.r.o. so sídlom Kováčska
32, 040 01 Košice za znalecký posudok č. 41/2025 nárok na náhradu trov voči žalobcom v 1. a 2. rade

v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

29C/37/2024

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2024 sa voči žalovanému domáhali náhrady
nemajetkovej ujmy a to žalobkyňa v 1. rade vo výške 60 000 EUR a žalobca v 2. rade vo výške 40 000
EUR.

2. Žalobu odôvodnili tým, že nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti došlo k vážnemu zásahu
do identity žalobcov, kedy nesprávnym medicínskym postupom došlo k usmrteniu ich novonarodeného
dieťaťa, ako aj k tomu, že žalobkyni v 1. rade došlo takýmto konaním aj k ublíženiu na jej zdraví,
následkom čoho je stav pre budúcnosť, že u nej už neprichádza možnosť ďalšieho tehotenstva.

3. Rovnako tak došlo k vážnemu zásahu do emocionálnej sféry žalobcov a to do práva na ochranu ich
súkromia, rodinného života, pričom tento zásah do ich práv je nenapraviteľný, veľmi citlivý a duševne
hlboký. Pred spôsobením takejto ujmy harmonicky žili v spoločnej domácnosti, boli na seba citovo
naviazaní a tešili sa z budúcej rozšírenej rodiny. Konaním žalovaného sa tento stav zhoršil natoľko, že
už v žiadnom prípade nemožno hovoriť a ani nebude možné hovoriť o harmonickej rodine.

4. Prílohou žaloby bolo oznámenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku výkonu
dohľadu zo dňa 09.08.2023, vyjadrenie k písomným námietkami k predbežnému protokolu č. XXX/XXXXo vykonanom dohľade na diaľku, záverečný protokol č. XXX/XXXX, zo záverov ktorého vyplýva, že
počas hospitalizácie žalobkyne v 1. rade na oddelení gynekológie a pôrodníctva 1. Fakultnej nemocnice
s poliklinikou Prešov v obdobní od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mala byť D. E. plodu diagnostikovaná

skôr, s následným ukončením tehotenstva.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný rozklad podaním zo dňa 27.10.2023.

6.Žalovanýsožalobounesúhlasilsodôvodnením,žezjehostranybolazdravotnástarostlivosťžalobkyni

poskytnutá lege artis a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupoval v súlade s ust. § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z.z..

7. Na návrh žalovaného bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou LEGE ARTIS,
znalecká organizácia s.r.o., ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok č. 41/2025, zo záverov ktorého
vyplynulo, že zdravotná starostlivosť žalobkyni v 1. rade bola počas hospitalizácie poskytnutá správne

s tým, že za daných okolností nebolo možné úmrtiu plodu zabrániť. Predpokladajú snahu o predĺženie
gravidity do ukončeného 34. týždňa tak, aby bol plod čo najviac zrelý a zo zistených skutočností
nemožno jednoznačne určiť príčinu úmrtia plodu s tým, že ako najpravdepodobnejšiu vidia v opakovaní
žlčníkových záchvatov, ktoré mohli mať kumulatívny efekt na plod. Rovnako je možné genetické
poškodenie plodu, ktoré by znamenalo jeho vyššiu zraniteľnosť.

8. Ďalej konštatoval, že starostlivosť o matku s plodom, kde sa predpokladá D. E. je komplexná na
viacerých úrovniach. Vo všeobecnosti sa hľadá konsenzus medzi predlžovaním gravidity s liečbou
a porodením nezrelého plodu. Čím sa porodí nezrelší plod, tým sú následky na jeho zdravie závažnejšie,
niekedy celoživotné. Optimálny je pôrod po ukončenom 34. týždni, kedy perinatálne výsledky sú

porovnateľné s termínovanými plodmi. Pokiaľ ide o hmotnosť plodu zistenú dňa XX.XX.XXXX, túto
považujú za nadhodnotenú a nesprávnu, ktorej okolnosti vysvetlili podrobne v texte. Predpokladajú,
že došlo k chybe vyplývajúcej z okolností prijatia, kedy bola pacientka v bolestiach a vyšetrenie
bolo realizované v skorých ranných hodinách. V danom prípade mohlo dôjsť k predčasnému
odlučovaniu placenty, čo nemožno úplne vylúčiť. Chýbali klinické príznaky, bioptický nález na placente

charakteru nie celkom čerstvého, retroplacentárneho hematómu, ložiskového odumretia plodových
obalov, ischemických zmien okolitých klkov placenty a čerstvých infarktov však môže svedčiť pre
abrupciu placenty v teréne chronickej hypoperfúzie placenty. Pacientka nemala diagnostikovanú F. D.;
na odumretí plodu sa pravdepodobne podieľala G. D., ktorej diagnostika je oveľa zložitejšia. V závere
znaleckého posudku znalecká organizácia uviedla, že príčinou odumretia plodu bol zlý zdravotný stav

pacientky, predovšetkým opakované H. I. v dôsledku I. a neistý je aj vplyv možného J. K. K., ktorý nebol
dovyšetrovaný.

9. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie, ktorým pôvodné
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a správne konanie voči

žalovanému zastavil.

10. Zo záverov rozhodnutia o rozklade žalovaného proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu vyplýva, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci a nie je spôsobilé preukázať porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z..

Druhostupňový správny orgán si v danej veci zaobstaral odborné stanovisko A. L. I., ktorá uviedla, že
neschopnosť plodu dosiahnuť genetický potenciál z dôvodu nepriaznivých intrauterínnych podmienok
patrí medzi problémy s najväčšou variabilitou v klinickej praxi. Napriek množstvu realizovaných
štúdií s primárnym cieľom dokázať vypracovať bezpečné doporučenie načasovania pôrodu sa tak
nestalo a stále chýbajú konzistentné dôkazy. Dáta naznačujú, že pri otázkach načasovania pôrodu

v prípade vyčkávacieho manažmentu môže dôjsť v niektorých prípadoch k fetálnej smrti. Ani jedna
metóda v súčasnej dobe nedetekuje lepšie neonatálne výsledky. Pracovisko FNSP Prešov podrobne
zanalyzovalo v písomnej podobe svoj diagnostický, terapeutický postup počas hospitalizácie pacientky
A. A. B. s uvedením konkrétnych dát meraní, s podrobným vysvetlením a zdôvodnením. Počas
hospitalizácie realizovali X sonografických vyšetrení, z toho X na živý plod, X. sono vyšetrenie pri

nezachytení OP auskultáciou Dopplerom a X. sono na mŕtvy plod. Ako odborný konzultant sa stotožňuje
s udávanou argumentáciou poskytovateľa v rozklade v tom, že všetky biometrické sonografické
merania plodu boli v intenciách X-XX percentil, teda nikdy nepoklesli pod kritickú hodnotu 5 percentil.
Zároveň všetky Dopplerovské merania boli vo fyziologických hodnotách. Osobne si vysvetľuje vstupnúhodnotu XXXX gramov ako nadhodnotenú odhadovanú hmotnosť pri akútnom nočnom príjme u akútnej
symptomatickej gravidnej pacientky s biliárnou kolikou. Poskytovateľ volil vyčkávací manažment so
symptomatickou terapiou. Celá epikríza vyvrcholila F. E. syndrómom s M. K. a F. N. plodu (vysoko

pravdepodobné J. O.) a zachránením matky ukončením gravidity.

11. Na základe záverov znaleckého posudku a rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťouorozkladežalovanéhožalobcoviav1.a2.radenapojednávaníkonanomdňa02.02.2026
zobrali žalobu v plnom rozsahu späť, žiadali konanie zastaviť a súčasne o nároku na náhradu trov

konania rozhodnúť postupom podľa § 257 CSP.

12. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak nesúhlasil s aplikáciou ust. § 257 CSP a zároveň
žiadal zaviazať žalobcov na náhradu trov konania minimálne za úkon právnej služby v súvislosti
s nariadením pojednávania dňa 19.11.2025, nakoľko k odročeniu pojednávania došlo pre správanie
právneho zástupcu žalobcov.

13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 CSP,
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

15. Podľa §146 CSP,
(1)Súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodovnesúhlasí.Nanesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu.

16. Podľa § 256 CSP,
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto

trov protistrane.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade zobrali žalobu v plnom rozsahu späť po začatí pojednávania vo
veci samej a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd I. inštancie postupom podľa § 144-146 CSP
zastavil.

19. Pokiaľ žalobcovia v 1. a 2. rade zobrali žalobu späť z dôvodu neexistencie právneho podkladu

na pokračovanie v konaní, potom z procesného hľadiska zastavenie konania zavinili, a teda nárok na
náhradu trov konania by mal úspešný žalovaný.

20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. § 257 je umožniť

súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než plynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

Aplikácia ust. 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 alebo §256 CSP,
avšak súd dôjde k záveru, že sú to dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania
celkom alebo v časti neprizná.21. V danom prípade súd dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodnutí o nároku
na náhradu trov konania tak, že súd nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

22. Za okolnosť odôvodňujúcu aplikáciu § 257 CSP súd I. inštancie považuje, že posúdenie, či zdravotná
starostlivosť žalobkyni v 1. rade počas jej tehotenstva, ktoré sa skončilo vnútromaternicovou smrťou
plodu bola poskytnutá lege artis, alebo non lege artis záviselo od odborného posúdenia. V čase
podania žaloby žalobcovia v 1. a 2. rade disponovali oznámením Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, v zmysle ktorého tento konštatoval porušenie povinnosti žalovaného pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti žalobkyni v 1. rade podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., pričom až
v priebehu súdneho konania bol vypracovaný znalecký posudok na návrh žalovaného, zo záverov
ktorého vyplynulo, že zdravotná starostlivosť zdravotníckym zariadením bola poskytnutá správne
a rovnaký záver vyplynul aj z rozhodnutia druhostupňového orgánu Úradu pre dohľad na dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou vydaného až XX.XX.XXXX, ktorý rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil

z dôvodu, že tento nezistil správne skutkový stav s tým, že v danom prípade nie je možné konštatovať
porušenie povinnosti žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni v 1. rade v rozpore
s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. V konkrétnom prípade neobstojí argumentácia žalovaného,
že žalobcovia v 1. a 2. rade podali žalobu v čase, kedy ešte nedisponovali právoplatným rozhodnutím
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý by konštatoval porušenie povinnosti žalovaného

podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Je nepochybné, že k vnútromaternicovému úmrtiu
plodu v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaného došlo XX.XX.XXXX, odkedy žalobcom
plynula všeobecná 3 - ročná premlčacia doba na uplatnenie si nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy voči žalovanému v súvislosti s poskytovaním jeho zdravotnej starostlivosti žalobkyni v 1. rade.
Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o rozklade žalovaného však bolo vydané

až XX.XX.XXXX, teda po uplynutí všeobecnej 3 - ročnej premlčacej doby na uplatnenie si nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy.

23. Podľa názoru súdu I. inštancie nie je dôvodná argumentácia žalovaného ani vo vzťahu k nároku na
náhradu trov konania za účasť na pojednávaní konanom dňa 19.11.2025 postupom podľa § 256 ods.

2 CSP z dôvodu, že na pojednávaní konanom dňa 19.11.2025 boli súdu predložené kópie lekárskych
správ,zktorýchnespornevyplynulo,žepredlhodobýnepriaznivýstavprávnehozástupcužalobcovtento
nemohol realizovať vyjadrenie k vypracovanému znaleckému posudku, nakoľko nebol schopný písať
a v čase pojednávania ešte stále u neho bola obmedzená schopnosť písania.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

26. Keďže právna úprava Civilného sporového poriadku nenachádza svoj ekvivalent v ust. § 148 OSP
(náhrada trov štátu), možno tu použiť len všeobecné ust. § 251 CSP, ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy
súdneho konania, teda aj trovy štátu a tiež ust. § 259 CSP z ktorého vyplýva, že ak pri dokazovaní
vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti
pri ich uplatnení ako svedok. Rozhodovanie súdu o náhrade trov nekrytých preddavkom na trovy

dôkazu vyplýva aj z čl. 1 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje v prípade absencie výslovnej právnej úpravy
aplikovať ustanovenia CSP, ktoré upravujú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej
právnej veci. Skutočnosť, že trovy znaleckého dokazovania neboli v plnom rozsahu uhradené zloženým
preddavkom automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša štát. Strany musia
vsúvislostisoznaleckýmdokazovanímzohľadniť,žeštátvovšeobecnostineznášatrovydôkazuvrátane

trov znaleckého dokazovania. To platí aj v prípade, ak trovy znaleckého dokazovania nemôžu byť podľa
§ 253 ods. 2 preddavkované. Pokiaľ nedošlo k vyporiadaniu preddavku pred rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí, musí byť oprávnenej osobe riadne priznaný nárok na náhradu trov konania podľa § 262
ods. 1 CSP proti konkrétnej sporovej strane (uznesenie Ústavného súdu SR z 12.09.2019 pod sp. zn.
II. ÚS 236/2019).

27. S poukazom na neúspech žalobcov v 1. a 2. rade, potom súd I. inštancie týchto zaviazal na úhradu
tej časti odmeny za vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, znalecká
organizácia s.r.o., ktorá nebola krytá preddavkom na trovy dôkazu, v konkrétnom prípade vo výške137,75 EUR. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 v lehote 60
dní po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

29C/37/2024

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).