Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Ndob/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125268500
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6125268500.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a
členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu: LEGAL & CORP s. r.
o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, zastúpený UHRINČAŤ-VAJDA s.r.o., Rybné
námestie 1, 811 02 Bratislava, IČO: 51 308 185, proti žalovanému: AREC 3, s. r. o., so sídlom Karloveské
Rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 46 872 809, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o.,

so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie 19.527,31 eura
s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 84Cb/42/2025, o nesúhlase
Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica,

r o z h o d o l :

P r í s l u š n ý m na prejednanie a rozhodnutie sporu j e Mestský súd Bratislava III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bol postupom podľa § 43 ods. 2

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo
„Civilný sporový poriadok“) predložený Mestským súdom Bratislava III súdny spis na rozhodnutie o
príslušnosti z dôvodu nesúhlasu s postúpením sporu z upomínacieho konania Okresným súdom Banská
Bystrica.

2. Nesúhlas s postúpením sporu odôvodnil Mestský súd Bratislava III tým, že predmetná vec bola z

upomínacieho súdu postúpená predčasne s ohľadom na spornosť, či odpor proti platobnému rozkazu
bol podaný oprávnenou osobou, s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní (ďalej aj ako ,,zákon o upomínacom konaní“). Úlohou upomínacieho súdu
je uvedené preveriť a posúdiť, pretože jedine súd v upomínacom konaní môže rozhodnúť o odpore
nespĺňajúcom zákonné náležitosti. V prípade ak zistí, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie
o odmietnutí podaného odporu, je jeho povinnosťou založiť do súdneho spisu úradný záznam, v

ktorom skonštatuje zistené skutočnosti týkajúce sa predmetného odporu, teda najmä, či bol odpor
podaný oprávnenou osobou. Od uvedených zistení bude následne závisieť jeho ďalší procesný postup
vyplývajúci zo zákona o upomínacom konaní. Ak nebol totiž podaný riadny odpor, platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a nie je dôvod vec postúpiť inému súdu. Vo vzťahu k uvedenému vec
predkladajúci súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že z plnomocenstva priloženého k podanému
odporu zo strany žalovaného, ako aj samotného odporu vyplýva, že splnomocnenie zo dňa 16. apríla

2025jezostranysplnomocniteľa(žalovanejprávnickejosoby)podpísanélenjednýmzkonateľov,pričom
uvedené nezodpovedá spôsobu konania v mene spoločnosti zapísaným v Obchodnom registri SR. V
tomto smere predkladajúci súd dodáva, že samotný žalovaný vo svojom odpore uznáva skutočnosť, že
plnomocenstvo bolo udelené iba jedným z konateľom a uvádza dôvody, pre ktoré má za to, že napriek
tejto skutočnosti (ktorá sama osebe znamená, že odpor nebol podaný oprávnenou osobou) nie je možné
odpor odmietnuť ako podaný neoprávnenou osobou. Za týchto okolností má Mestský súd Bratislava III

za to, že bolo povinnosťou Okresného súdu Banská Bystrica vyhodnotiť skutočnosť, či odpor bol podaný
oprávnenou osobou a v prípade, ak áno, mal o uvedenej skutočnosti spísať úradný záznam, v ktorom bysa s touto skutočnosťou vysporiadal. V kontexte uvedeného mestský súd poukazuje na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 350/2021 z 27. októbra 2022 a
uznesenie ústavného súdu sp. zn. III ÚS 302/2023 z 2. októbra 2024. Z dôvodov uvedených vyššie

má predkladajúci súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre postúpenie sporu Okresným
súdom Banská Bystrica Mestskému súdu Bratislava III, a teda ostala zachovaná príslušnosť Okresného
súdu Banská Bystrica pre upomínacie konanie (obdobne viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. januára 2021, sp. zn. 1Ndob/2/2021). Predkladajúci súd dodal, že vzhľadom k tomu, že
má za to, že v danej veci zostala zachovaná príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica, nerozhodoval

o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko by takýmto rozhodnutím mohlo dôjsť k
založeniu príslušnosti tunajšieho súdu v predmetnom spore, čo Mestský súd Bratislava III práve týmto
úkonom namieta (viď aj závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
marca 2025, sp. zn. 2Ndob/66/2024).

3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Banská

Bystrica (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením
sporu nie je dôvodný.

4. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide

o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.

5. Najvyšší súd v prvom rade poukazuje na právny názor ústavného súdu vyslovený v uznesení z
21. októbra 2025 č. k. III. ÚS 599/2025-46, v ktorom ústavný súd konštatoval, že postup Okresného

súdu Prešov podľa § 43 CSP nebol dôsledný. V zmysle § 43 ods. 1 ak bol Okresný súd Prešov toho
názoru, že nie je kauzálne príslušný, mal vec postúpiť príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomiť
o tom žalobcu. Postup Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) nie je postupom podľa § 43 CSP, preto Okresný súd Prešov nie je súd, ktorému

bola vec postúpená nepríslušným súdom podľa § 43 ods. 1 CSP. Okresný súd Banská Bystrica vec
nepostupuje iným súdom z dôvodu, že nie je príslušný (§ 43 CSP), ale z dôvodu, že si plní zákonnú
povinnosť (§ 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní). Ústavný súd uvedený právny názor potvrdil aj
v ďalších rozhodnutiach, a to v uznesení z 13. novembra 2025 č. k. IV. ÚS 612/2025-12, uznesení z
13. novembra 2025 č. k. IV. ÚS 613/2025-19, uznesení z 13. novembra 2025 č. k. II. ÚS 616/2025-12,

uznesení z 13. novembra 2025 č. k. II. ÚS 618/2025-12, uznesení z 13. novembra 2025 č. k. II. ÚS
614/2025-12, uznesení z 18. decembra 2025 č. k. III. ÚS 738/2025-11 a uznesení z 9. januára 2026 č.
k. I. ÚS 710/2025-17.

6. V súlade s citovaným názorom ústavného súdu najvyšší súd konštatuje, že postúpenie veci podľa

§ 10 ods. 3 alebo § 14 ods. 3 ZoUK nie je postúpením sporu v zmysle § 43 ods. 1 CSP, preto pokiaľ
súd, ktorému je vec postúpená v zmysle § 10 ods. 3 alebo § 14 ods. 3 ZoUK postupom podľa § 40 a
41 CSP dospeje k záveru, že nie je súdom príslušným na rozhodnutie veci, spor postúpi príslušnému
súdu postupom podľa § 43 ods. 1 CSP. Následne až tento súd, ktorému bol spor postúpený postupom
podľa § 43 ods. 1 CSP, môže v prípade svojho nesúhlasu s postúpením sporu predložiť súdny spis

svojmu spoločne nadriadenému súdu (prípadne svojmu nadriadenému súdu v prípade sporu o miestnu
príslušnosť) na rozhodnutie o príslušnosti.

7.Správnosťuvedenéhopostupupreukazujeajtáskutočnosť,ževtakýchtoprípadochvosvojejpodstate
nejde o spor o príslušnosť medzi Okresným súdom Banská Bystrica a súdom, ktorému bola vec z

upomínacieho konania postúpená, ale malo by ísť o spor o príslušnosť medzi súdom, ktorému bola vec
postúpená z upomínacieho konania a ďalším súdom, ktorému je spor postúpený podľa § 43 ods. 1 CSP
a ktorý s postúpením nesúhlasí. Zároveň sa súdu, ktorému bude spor postúpený postupom podľa § 43
ods. 1 CSP, v prípade, ak sa s postúpením sporu stotožní, umožní začať vo veci konať, čím sa postup
súdov zefektívni a predíde sa zbytočným sporom o príslušnosť. V prípade vyjadrenia nesúhlasu sa

súdu umožní predniesť aj vlastnú argumentáciu pred rozhodnutím o príslušnosti spoločne nadriadeným
súdom. Nevyhnutným dôsledkom v niektorých prípadoch (spor medzi okresnými súdmi alebo mestskými
súdmi so sídlom v obvode patriacom pod rovnaký krajský súd) nevyhnutne bude aj zmena spoločne
nadriadeného súdu, ktorý má spor o príslušnosť rozhodnúť, oproti doterajšiemu postupu.8. Najvyšší súd si je vedomý tej skutočnosti, že doposiaľ v obdobných sporoch o príslušnosť rozhodoval
v zmysle § 43 ods. 2 CSP. Opakovane vyslovený právny názor ústavného súdu ale nemôže zostať zo

strany najvyššieho súdu nepovšimnutý, najvyšší súd preto svoj doterajší postup v sporoch o príslušnosť
korigoval tak, ako je odôvodnené vyššie.

9. Aj napriek vyššie uvedeným záverom v predloženej veci ide podľa najvyššieho súdu o procesnú
situáciu, ktorá opodstatňuje výnimočne iný postup. Predkladajúci súd nesúhlasí s postúpením veci

z upomínacieho konania nie z dôvodu, že iný súd (než upomínací) by mal byť súdom príslušným
na rozhodovanie predmetnej veci, ale z dôvodu, že nemali byť naplnené podmienky podľa zákona o
upomínacom konaní na postúpenie veci z upomínacieho konania podľa § 14 ods. 3 ZoUK. Kauzálna
príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica ako upomínacieho súdu tak mala zostať zachovaná a ide
o spor o príslušnosť medzi Mestským súdom Bratislava III a Okresným súdom Banská Bystrica ako
súdom upomínacím. V takýchto prípadoch je podľa najvyššieho súdu neefektívne a nehospodárne spor

postupovať späť Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu čisto formálneho naplnenia predpokladu
v zmysle § 43 ods. 1 CSP, keďže upomínací súd už svojím postupom v zmysle § 14 ods. 3 ZoUK
vyslovil svoj právny názor, že podmienky na postúpenie veci z upomínacieho konania sú splnené.
Takýmto postupom by neprišlo ani k zmene spoločne nadriadeného súdu. Nedokonalosť právnej úpravy
upomínacieho konania podľa názoru najvyššieho súdu nie je účelné napĺňať nadbytočným presúvaním

súdneho spisu medzi súdmi a odďaľovaním rozhodnutia v spore o príslušnosť.

10. Najvyšší súd je preto toho názoru, že v prípade, ak je okresnému súdu (alebo mestskému súdu)
postúpená vec z upomínacieho konania podľa § 10 ods. 3 ZoUK alebo § 14 ods. 3 ZoUK a okresný
súd (alebo mestský súd) nesúhlasí s postúpením veci z dôvodu, že neboli naplnené podmienky pre

postúpenie veci z upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a kauzálna príslušnosť
upomínacieho súdu mala zostať zachovaná, nie je potrebné, aby okresný súd (alebo mestský súd)
postupoval podľa § 43 ods. 1 CSP a spor postúpil späť upomínaciemu súdu, ale je oprávnený predložiť
nesúhlas s postúpením sporu v zmysle § 43 ods. 2 CSP spoločne nadriadenému súdu.

11. Najvyšší súd vo vzťahu k posudzovaniu obsahu podaní sporových strán v upomínacom konaní
poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 29. októbra 2024 sp. zn. 5Ndob/37/2024, podľa
záverov ktorého výlučne upomínací súd má právomoc posudzovať podania doručené počas trvania
upomínacieho konania. Postúpením spisu súdu príslušnému podľa CSP (za dodržania procesných
pravidiel vymedzených v zákone o UK), sa upomínacie konanie končí a súd, ktorému bol spis

postúpený, nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy opätovne preverovať obsah podaní a ich vyhodnotenie
upomínacím súdom, ibaže by sa jednalo o hrubé porušenie ustanovení ZoUK, ktorého dôsledkom
by bolo nezákonné ukončenie upomínacieho konania a predčasné, resp. nesprávne postúpenie spisu
na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP. Najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach vydaných v zmysle § 43 ods. 2 CSP vstupoval do záverov upomínacieho súdu týkajúcich

sa vyhodnotenia podaní sporových strán v upomínacom konaní výnimočne, a to v prípade zistenia
závažného nedostatku v postupe Okresného súdu Banská Bystrica.

12. Predkladajúcim súdom namietaný dôvod nesúhlasu sa týka vyhodnotenia splnomocnenia
žalovaného udeleného právnemu zástupcovi a právnym zástupcom podaného odporu proti platobnému

rozkazu, keď splnomocnenie udelené žalovaným bolo za žalovaného podpísané len jedným z
dvoch konateľov žalovaného, ktorí majú v mene žalovaného konať spoločne. Okresný súd Banská
Bystrica takto udelené splnomocnenie akceptoval, nevyzýval žalovaného na odstránenie nedostatku
predloženého splnomocnenia, podaný odpor neodmietol v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) ZoUK ako podaný
neoprávnenou osobou a postupoval ďalej v súlade s § 14 ZoUK.

13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný zastúpený právnym zástupcom zvoleným jedným
z konateľov žalovaného v podanom odpore argumentoval konfliktom záujmov druhého konateľa
žalovaného, ktorý nemá záujem na tom, aby bol žalovaný v tomto konaní procesne úspešný.
Žalovaného totiž v súvisiacom súdnom konaní zastupuje výlučne druhý konateľ, pričom predmetom tu

posudzovaného konania je náhrada nákladov žalobcu, ktoré vznikli práve v súvisiacom súdnom konaní
(v ktorom žalobca ako advokátska kancelária právne zastupuje žalovaného), kde za žalovaného koná
výlučne druhý konateľ.14. Najvyšší súd poukazuje na závery nálezu ústavného súdu z 27. októbra 2022 sp. zn. II. ÚS 350/2021,
podľa ktorých je potrebné poukázať na rozdiel medzi hmotnoprávnymi úkonmi a procesnomprávnymi
úkonmi. Pri hmotnoprávnom úkone sa skúmajú (okrem iného) jednotlivé náležitosti vôle osoby, ktorá

právny úkon urobila, prejav tejto vôle a zhoda vôle s jej prejavom. Dodržanie náležitostí vôle a zhoda
vôle s jej prejavom môže mať v niektorých prípadoch vplyv na platnosť právnych úkonov. Na druhej
strane pri procesných úkonoch sa uplatňuje tzv. teória prejavu vôle a súd neprihliada na to, čo bolo voči
nemu skutočne prejavené. Podania sa posudzujú z objektívneho hľadiska a súlad medzi vôľou a jej
vonkajším prejavom sa nezohľadňuje... Procesné úkony strán a ani súdu tak nedisponujú vlastnosťou

platnosti, ale pri procesných úkonoch strán hovoríme o vadnosti/bezvadnosti, účinnosti/neúčinnosti,
prípustnosti/neprípustnosti (Winterová, A. In: Winterová, A., Macková, A. a kol. Civilní právo procesní.
Díl. I: řízení nálezací, 9. aktualizované vydanie, Leges Praha, 2018, s. 174 a nasl.), príp. pri procesných
úkonoch súdu rozoznávame ich právoplatnosť a vykonateľnosť. Preto na procesné úkony nemôžeme
bez ďalšieho aplikovať to, čo platí pre hmotnoprávne úkony, a nie je možné na vady procesných
úkonov aplikovať hmotnoprávne ustanovenia (Macur, J. Lze posuzovat jednání stran podle ustanovení

hmotného práva o vadách právních úkonů? Právní rozhledy 11/1995, s. 440 a nasl.). Z pohľadu
predloženéhoplnomocenstvadokonaniatakbolopotrebnériešiťotázkuprípadnéhoodstraňovaniavady
chýbajúceho podpisu druhého konateľa.

15. Zo záverov nálezu ústavného súdu z 12. októbra 2023 sp. zn. III. ÚS 589/2022, publikovaného v

Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 54/2023, vyplýva, že splnenie
povinnosti krajského súdu opätovne sa zaoberať otázkou, či odvolanie označené ako podanie dlžníka
(právnickej osoby) možno akceptovať ako jeho skutočný prejav vôle, si bude vyžadovať, aby krajský súd
posúdil možnosť analogického použitia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na vzťah spoločnosti s
ručením obmedzeným a jej konateľa. Ústavný súd sa aj vo svojom uznesení zo 16. septembra 2021 sp.

zn. III. ÚS 521/2021, konštatoval, že základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivý
súdny proces nespočívajú v práve na skončenie sporu platobným rozkazom, ale v tom, že výsledok
konania bude vychádzať nielen zo zohľadnenia jeho záujmov, ale aj záujmu žalovanej obchodnej
spoločnosti. ... Z mlčania Civilného sporového poriadku v otázke konfliktu záujmov osoby konajúcej za
právnickú osobu s právnickou osobou nemožno dospieť k záveru, že by sa súd nemohol touto otázkou

zaoberať a riešiť ju i normou, ktorú vytvoril krajský súd v namietanom rozhodnutí, keďže konflikt záujmov
sťažovateľa a žalovanej obchodnej spoločnosti v tomto prípade mohol viesť k porušeniu základných
práv žalovanej obchodnej spoločnosti. Ústavný súd v predmetných rozhodnutiach posudzoval obdobnú
skutkovú situáciu, kde nastal konflikt záujmov konateľov obchodnej spoločnosti, pričom konštatoval
medzeru v právnej úprave Civilného sporového poriadku a potrebu zváženia analogickej aplikácie § 22

ods. 2 OZ a § 69 CSP.

16. Ústavný súd súčasne v uzneseniach sp. zn. IV. ÚS 635/2024 a sp. zn. I. ÚS 404/2025, riešil procesnú
situáciu právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní o ústavnej sťažnosti na základe splnomocnenia
podpísaného iba jedným z dvoch konateľov sťažovateľa (ktorí majú za sťažovateľa konať spoločne)

a tvrdeného konfliktu záujmov, pričom konštatoval, že z § 135a ods. 1 OBZ vyplýva povinnosť lojality,
ktorá prikazuje štatutárnemu orgánu za každých okolností uprednostniť záujmy spoločnosti nielen pred
vlastnými záujmami, ale aj pred záujmami len niektorých spoločníkov alebo záujmami tretích osôb. Z
§ 135a ods. 1 OBZ podľa ústavného súdu nevyplýva zákaz pre konateľa konať v mene spoločnosti v
prípade, ak je v konflikte záujmov.

17. Najvyšší súd napokon poukazuje aj na uznesenie najvyššieho súdu z 30. apríla 2025 sp. zn.
5Ndc/6/2025,vktoromnajvyššísúdskúmalobdobnúsituáciu,kdesplnomocneniepreadvokáta,ktorýza
žalovaného podal v upomínacom konaní odpor, bolo podpísané len jedným z dvoch spoločne konajúcich
konateľov. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval stret záujmov medzi druhým konateľom a

spoločnosťou(žalovaným)aprávonielenfyzickej,aleajprávnickejosoby,naprístupksúdu.Nedostatok
zákonnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku, ktorý umožňuje ustanoviť opatrovníka len
fyzickej osobe, mal byť prekonaný analogickým použitím § 69 CSP tak, aby žalovanej spoločnosti bol
zabezpečený prístup k súdu a bolo vecne rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd rozhodol, že
predložený nesúhlas s postúpením sporu z upomínacieho konania nebol dôvodný a príslušným súdom

na prejednanie a rozhodnutie sporu bol predkladajúci súd.

18. Uvedené uznesenie najvyššieho súdu z 30. apríla 2025 sp. zn. 5Ndc/6/2025 bolo predmetom
prieskumu zo strany ústavného súdu, ktorý v náleze zo 16. decembra 2025 sp. zn. I. ÚS 555/2025nevyhovel ústavnej sťažnosti a konštatoval, že argumentáciu sťažovateľa o nevyhnutnosti aplikovania
§ 135a ods. 2 OBZ o zodpovednosti konateľa za vzniknutú škodu je potrebné odmietnuť a rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. III ÚS 302/2023, IV. ÚS 635/2024 a I. ÚS 404/2025 sú vzhľadom na

odlišný procesný kontext na prejednávanú vec neaplikovateľné. Ústavný súd v predmetnom náleze
dospel k záveru, že posúdenie oprávnenia konateľa konať za obchodnú spoločnosť tak, ako sa
ho domáha sťažovateľ (bez analogickej aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), by s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci predstavovalo prílišný formalizmus brániaci
výkonu spravodlivosti a znemožňujúci žalovanej obchodnej spoločnosti prejednať spor meritórne s

následkom porušenia jej práva na prístup k súdu, čo judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
odmieta (H. proti Turecku, sťažnosť č. 8917/05, rozsudok Veľkej komory z 3. 12. 2009, § 79 in fine).

19. Najvyšší súd zhrnúc vyššie uvedené východiská konštatuje, že za aktuálne chýbajúcej právnej
úpravy v Civilnom sporovom poriadku riešiacej otázku konfliktu záujmov jedného z členov štatutárneho
orgánuaobchodnejspoločnostivcivilnomproceseazasúčasnejprítomnostipodkladovvsúdnomspise,

ktoré opodstatňujú záver o prítomnosti konfliktu záujmov druhého konateľa žalovaného so záujmami
žalovaného v tomto súdnom spore, nezistil závažné pochybenie Okresného súdu Banská Bystrica pri
posudzovaní náležitostí odporu žalovaného, ktoré by učinilo predložený nesúhlas s postúpením sporu
dôvodným. Najvyšší súd je v zhode s ústavným súdom toho názoru, že v danom prípade je potrebné
uprednostniť právo žalovaného na prístup k súdu.

20. Najvyšší súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III
s postúpením sporu nie je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie sporu je príslušný Mestský súd
Bratislava III.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.