Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-24C/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121557306
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Trubianska
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6121557306.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: Projekt Banskobystrická a. s., IČO: 51 173 212, so sídlom
Mýtna 50, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária HPP s. r. o., IČO: 36 867 489, so sídlom
Záhradnícka 30, Bratislava, proti žalovanej: K.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, Y. T.
F., o zaplatenie 958,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným pôvodne Okresnému súdu Banská
Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 24.11.2021 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2022
domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy vo výške 958,86 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov

konania, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 8Up/1920/2021 zo dňa 25.01.2022, ktorým
žalovanej uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 958,86 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 958,86 eur od 13.11.2021
do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovanej ďalej uložil povinnosť do 15 dní odo

dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 252,85 eur, a to žalobcovi
prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas vecne odôvodnený odpor, v
rámci ktorého poukázala na možnú prekážku litispendencie, nakoľko žalobca podal na žalovanú trestné
oznámenie a momentálne je voči žalovanej vedené trestné stíhanie. Žalobca úmyselne opomenul

skutočnosť, že si v trestnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorý je totožný s bezdôvodným
obohatením, ktoré sa snaží vymôcť si prostredníctvom tohto konania. Žalobca podal trestné oznámenie,
v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom dňa 22.09.2021. Následne
na to, koncom roka 2021 podal žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom si uplatňuje
identický nárok na Okresnom súde Banská Bystrica. Vzhľadom na skutočnosť, že už skôr začaté
adhézne konanie je pokiaľ sa týka osoby žalobcu, žalovanej, druhu nároku, výšky škody, spôsobu a

príčinnej súvislosti vzniku škody a skutkových okolností totožné s neskôr začatým civilným konaním
vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica, navrhla žalovaná, aby súd v zmysle § 159 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie zastavil. Žalovaná v tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 1345/2005, rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 8 Sžh 1/2007, nález Ústavného súdu SR, I. ÚS 320/2009, a rozhodnutie ESĽP č.
32133/10: Buzinger proti Slovenskej republike.4. K odporu žalovaná priložila okrem iného aj dokument označený ako „Rozšírenie trestného oznámenia,
č. 1 Pn/1030/21/1102“ zo dňa 14.10.2021, doručený Okresnej prokuratúre Bratislava II dňa 14.10.2021,
v ktorom bode 11. je uvedené: „(11) Z nám neznámych dôvodov však K.. V. zrejme zostal zachovaný

prístup k internetbankingu spoločnosti Projekt Banskobystrická a. s., so sídlom Mýtna 50, 811 07
Bratislava, identifikačné číslo 51 173 212 a z účtu tejto spoločnosti vedeného v M. F., E..L.., číslo účtu
L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uskutočnila dňa 10.9.2021 (t. j. takmer dva mesiace po skončení jej
pracovného pomeru, v rámci ktorého mala prístup aj k predmetnému účtu) platbu vo výške 958,68 € na
bankový účet spoločnosti MK Design, s. r. o., so sídlom Kašmírska 21, 821 04 Bratislava, identifikačné

číslo 46 629 998, vedený vo S. F., E..L.., pobočka zahraničnej banky, číslo účtu L. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX.“ a ďalej z bodu 14. vyplýva, že si poškodená spoločnosť Projekt Banskobystrická a. s.
uplatnila voči K.. V. nárok na náhradu škody (t. j. žiada, aby jej v odsudzujúcom rozsudku bola uložená
povinnosť nahradiť škodu) vo výške 958,86 eur.

5. K odporu žalovanej sa podaním zo dňa 08.04.2022 vyjadril žalobca, pričom k námietke litispendencie

uviedol, že v tomto spore nie je predmetom žaloby nárok na náhradu škody, ale nárok na vydanie
predmetu bezdôvodného obohatenia, ktorý je žalovaná povinná vydať bez ohľadu na to, či k jeho
vzniku došlo v dôsledku jej protiprávnej činnosti (t. j. protiprávne konanie žalovanej nie je v prípade
bezdôvodného obohatenia podmienkou pre vznik jej povinnosti vydať žalobcovi jeho predmet).
Predmetom adhézneho konanie nie je vymáhanie predmetu bezdôvodného obohatenia, ale len nárok na

náhradu škody. Pokiaľ teda nárok žalobcu v tomto spore je založený povinnosti žalovanej vydať predmet
bezdôvodného obohatenia, nie je v tomto prípade daná totožnosť predmetu spotu a konaniu súdu o
tomto nároku nebráni ustanovenie § 159 CSP.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 08.07.2022 uviedla, že má za to, že prekážka skôr začatého

konania je daná, a preto je potrebné toto konanie zastaviť. Prekážka začatého konania vyjadruje, že
o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo
inom súde. Žalobca sa domáha od žalovanej toho istého plnenia dvakrát, a to uplatnením si nároku na
náhradu škody v adhéznom konaní a v tomto konaní domáhaním sa vydania bezdôvodného obohatenia.
Na uplatnenie prekážky začatej veci je potrebné, aby bola daná totožnosť predmetu sporu a strán sporu.

Vychádzajúc z právnej náuky má trestný súd v adhéznom konaní len možnosť priznať poškodenému
právo na náhradu škody. Zároveň pokiaľ bol nárok na náhradu škody uplatnený v adhéznom konaní,
nie je možné uplatniť ten istý nárok na náhradu škody v konaní pred civilným súdom medzi tým
istým žalobcom - poškodeným a žalovaným - škodcom, resp. obvineným, obžalovaným. Totožnosť
predmetu sporu je daná v tom prípade ak predmetom druhého, neskôr začatého konania je ten istý

nárok, ktorý je uplatňovaný už v konaní začatom skôr. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná
len na základe žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu a uvádzaných skutkových tvrdení.
Pod totožnosťou právneho dôvodu je potrebné rozumieť právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok
opiera, a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho
nároku. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo

280/2010 zo dňa 20.10.2011. Žalobca si po podaní trestného oznámenia uplatnil v adhéznom konaní
nárok na náhradu škody, zároveň aj požiadal o zaistenie nehnuteľnosti žalovanej na zaistenie nároku
poškodeného - žalobcu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II v trestnom konaní vedenom na
základe trestného oznámenia žalobcu voči žalovanej rozhodol o zaistení celého nehnuteľného majetku
žalovanej na účely uspokojenia nároku poškodených v trestnom konaní, jedným z ktorých je zároveň

aj žalobca. Ako je uvedené už vyššie, v bode 4 tohto rozhodnutia, žalovaný v Rozšírení trestného
oznámeniač.1Pn/1030/21/1102zodňa14.10.2021opísalrozhodujúceskutočnosti-skutkovéokolnosti,
na základe ktorých mu vznikol nárok na náhradu škody v adhéznom konaní. V bode 1. návrhu na vydanie
platobného rozkazu žalobca uvádza rozhodujúce skutkové okolnosti, na základe ktorých malo dôjsť k
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej nasledovne: „Dňa 10.9.2021 bola z bankového

účtu žalobcu (vedeného v M. F., E..L.., číslo účtu L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) poukázaná na
bankový účet spoločnosti MK Design, s. r. o. (vedený vo S. F., E..L.., pobočka zahraničnej banky, číslo
účtu L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) platba vo výške 958,86 €.“ Skutkové tvrdenia žalobcu sú po
obsahovej stránke v oboch prípadoch totožné. Na základe žalovanou vykonaného bankového prevodu
z bankového účtu žalobcu na bankový účet spoločnosti MK Design, s. r. o. malo podľa tvrdení žalobcu

na účely trestného konania, zároveň tak aj na účely adhézneho konania dôjsť k vzniku škody, ktorej
náhrady sa žalobca domáha v trestnom konaní v procesnom postavení poškodeného, zároveň tým
istým konaním žalovanej malo dôjsť podľa názoru žalobcu k vzniku bezdôvodného obohatenia, vydania
ktorého sa žalobca domáha v tomto civilnom konaní. Žalobca sa tak pokúša získať dvakrát tie istéfinančnéprostriedky,pretožeajvadhéznomkonanísiuplatňujenároknanáhraduškodyvovýške958,86
eur a zároveň žalobca žiada v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 958,86
eur. Žalobca chce týmto konaním dosiahnuť to, aby mu žalovaná zaplatila dvakrát to isté na základe

identických skutkových okolností, t. j. 1.917,72 eur. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že cieľom
v tomto konaní je, aby žalobca získal späť to, o čo bol ukrátený, zároveň to isté je aj cieľom v adhéznom
konaní. Nie je spravodlivé požadovať od žalovanej, aby za jedno konanie, na základe ktorého nastal
jeden následok, bola táto povinná plniť dvakrát to isté. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že
v prípade stretu inštitútov náhrady škody a bezdôvodného obohatenia si právna veda vytvára rôzne

prístupy ako predísť absurdným výsledkom (ako napríklad dvakrát zaplatiť to isté) v prípade ich stretu.
Jedným z takýchto spôsobov je úplná alebo čiastočná subsidiarita jedného inštitútu k druhému. Ak
je právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná
právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia
sa neuplatní. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkového prospechu protiprávne konanie škodcu (či
škodná udalosť), povinnosť majetkovej reparácie tejto nerovnováhy sa odvíja od titulu náhrady škody,

nie od bezdôvodného obohatenia.

7. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 18.04.2023, v ktorom uviedol, že nesúhlasí
s argumentáciou žalovanej týkajúcej sa prekážky litispendencie a pridržiava sa svojho vyjadrenia zo
dňa 08.04.2022. Nad rámec predošlého vyjadrenia doplnil, že nárok na náhradu škody a nárok na

vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia sú z hľadiska právneho posúdenia dva odlišné právne
dôvody, aj keď ich môže spájať rovnaká výška obidvoch nárokov. Skutkové tvrdenia a právne dôvody,
ktoré sú podstatné pre nárok na náhradu škody, spočívajú v porušení právnej povinnosti, vzniku škody
a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pričom je irelevantné, kto
sa (prípadne) bezdôvodne obohatil na úkor poškodeného. Skutkové tvrdenia a právne dôvody, ktoré

sú podstatné pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajú len v získaní majetkového
prospechu bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol
alebo z nepoctivých zdrojov, pričom je irelevantné, ako bezdôvodné obohatenie vzniklo (t. j. či náhodne,
nedopatrením, úmyselným konaním alebo inak). V situácii, kedy rovnaká osoba je vo vzťahu k žalobcovi
zodpovedná za vznik škody a rovnako je povinná vydať mu predmet bezdôvodného obohatenia škody

si žalobca môže vybrať, z ktorého dôvodu sa bude domáhať plnenia. Nie je pritom nijako vylúčené,
aby sa žalobca domáhal plnenia aj z obidvoch dôvodov, avšak je zrejmé, že pokiaľ by sa týchto plnení
domáhal samostatne, tak po uspokojení jedného nároku už nemôže byť úspešný pri druhom nároku.
Ako žalovaná správne uviedla, v adhéznom konaní si žalobca mohol voči žalovanej uplatniť len nárok na
náhradu škody. Neexistuje preto žiadna procesná prekážka, ktorá by mala brániť tomu, aby si žalobca

mohol v civilnom konaní uplatniť voči žalovanej nárok na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia,
ktorý je založený na inom právnom dôvode a na iných rozhodujúcich skutkových okolnostiach, hoci
veľmi úzko súvisiacich (nie však totožných) s okolnosťami, na ktorých je založený nárok na náhradu
škody. V adhéznom konaní nemôže byť žalobcovi priznaný nárok na vydanie predmetu bezdôvodného
obohatenia. Ak by teda súd v trestnom konaní z akéhokoľvek dôvodu dospel k záveru, že žalovaná

za vzniknutú škodu nezodpovedá (t. j. že neporušila právnu povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorou
vznikla škoda), nemohol by rozhodnúť o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške požadovanej
škody zo žiadneho iného dôvodu, a to ani v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia, pri ktorom sa
nevyžaduje žiadne predchádzajúce porušenie právnej povinnosti. Nárok žalobcu na vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia je uplatnený výlučne v tomto civilnom spore. O tomto nároku nerozhoduje

žiadny iný orgán v žiadnom inom konaní. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sa žalobca nemohol
domáhať od žalovanej vydania predmetu bezdôvodného obohatenia a pre ktorý by uplatňovanie jeho
nárokov voči žalovanej malo byť obmedzené len na náhradu škody, kde by žalobca musel preukazovať
úplne odlišné skutočnosti ako pri nároku na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. Ak by
súd nekonal o žalobcovom nároku na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, podľa názoru

žalobcu by tým zasiahol do ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle ust. Čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko žalobcovi by bolo znemožnené domáhať sa na súde svojho
práva. Námietku litispendencie, ktorú opakovane vzniesla žalovaná, považuje žalobca aj naďalej
za nedôvodnú. Pri jej pripustení by žalobcovi bolo odopreté právo domáhať sa vydania predmetu
bezdôvodného obohatenia od žalovanej.

8. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným nedostatkom
podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda na ktoromkoľvek súde v

Slovenskej republike prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť
predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na
základe neskôr podanej žaloby, zastaví. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného
z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď
ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na
základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom

právnom dôvode). O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého
právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú
právni nástupcovia strán. Podmienky totožnosti strán a totožnosti predmetu konania musia byť splnené
kumulatívne. Prekážku skôr začatého konania môže zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v
adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne uplatnený v civilnom konaní. V adhéznom konaní môže

aj trestný súd priznať poškodenému právo na náhradu škody, nárok na náhradu škody musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania, alebo skráteného vyšetrovania. Pokiaľ bol nárok na
náhradu škody uplatnený v tzv. adhéznom konaní, nie je možné uplatniť ten istý nárok na náhradu
škody v konaní pred civilným súdom medzi tým istým žalobcom - poškodeným a žalovaným - škodcom
(obvineným, obžalovaným).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že súdne konanie vedené na tunajšom súde pod
sp. zn. B3-24C/21/2022 medzi žalobcom a žalovanou začaté dňa 24.11.2021 je vzhľadom na skôr
začaté trestné konanie, resp. adhézne konanie o náhrade škody, potrebné zastaviť, nakoľko v oboch
prebiehajúcich konaniach sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia totožnej sumy vo výške 958,86

eur, na základe tých istých skutkových okolností. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura
novit curia (súd pozná právo) a právna kvalifikácia je vecou súdu, preto súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou určenou žalobcom, ale len skutkovým vymedzením v žalobe, a preto môže žalobu žalobcu
právne posúdiť aj inak ako uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to aj ako nárok na
náhradu škody. Súd má za to, že podaný návrh na vydanie platobného rozkazu je založený na totožných

skutkových okolnostiach (zneužitie oprávnenia žalovanej nakladať s účtom žalobcu - dňa 10.9.2021
bola z bankového účtu žalobcu vedeného v M. F., E..L.., číslo účtu L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
poukázaná na bankový účet spoločnosti MK Design, s. r. o. vedený vo S. F., E..L.., pobočka zahraničnej
banky, číslo účtu L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX platba vo výške 958,86 eur) ako nárok na náhradu
škody, ktorý si žalobca uplatnil proti žalovanej v adhéznom konaní.

13. Súd na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, že konanie v súlade s ustanovením §
159 CSP zastavil.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

15. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Súd má v tejto súvislosti za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keď na súd podal žalobu,
ktorej predmetom je nárok, ktorý je už predmetom adhézneho konania, ktoré doposiaľ nie je právoplatne
skončené. Na základe uvedeného súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanej

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktoréhouzneseniusmeruje.Odvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.