Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21C/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126230971
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Nosková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126230971.1

Uznesenie

21C/8/2026
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/
X, XXX XX D. D., právne zastúpenej AK PG s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vápenná 7, 821
04 Bratislava, IČO: 36 866 911 proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXXX/XX,
XXX XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

21C/8/2026
I. SúdukladážalovanémuzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávazriadenéhonazákladeZmluvyozriadení
záložného práva zo dňa 24. 10. 2019, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedené Okresným
úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre katastrálne územie H., k bytu č. XX, nachádzajúcemu
sa na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu so súpisným číslom XXXX, na ulici C. XXXX/X I. D.
D., spolu so spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a na príslušenstve, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalobkyni u k l a d á povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

21C/8/2026

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k bytu č. XX v bytovom dome so súpisným číslom XXXX
J. C. K. L. X I. D. D., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom Banská
Bystrica, katastrálny odbor pre katastrálne územie H., vrátane spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a to až do právoplatného skončenia konania o
určenie neexistencie záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti.

2. Žalobkyňa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.02.2026 uviedla, že je výlučnou vlastníčkou
bytuč.XXvbytovomdomesosúpisnýmčíslomXXXXJ.C.K.L.XI.D.D.,zapísanéhonalistevlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie H., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, pričom ide o byt, ktorý predstavuje jej individuálne určenú nehnuteľnosť
a slúži jej na bývanie. Uviedla, že je fyzickou osobou s vážnym poškodením zraku a je takmer slepá.
Len pred pár dňami sa od susedy dozvedela, že na jej byt je zriadené záložné právo. Vzhľadom na

to, že o takejto skutočnosti nevedela a ani si nepamätá, že by podpisovala listiny, ktorými by prejavila
vôľu zriadiť záložné právo k svojmu bytu, považuje zriadenie záložného práva za sporné. Žalobkyňa
uviedla, že po následnom hľadaní jej dcéra našla mimo jej bytu listiny, z ktorých vyplýva existencia
zmluvy o pôžičke zo dňa 24.10.2019, podľa ktorej mala žalobkyňa ako dlžníčka prevziať od žalovaného
pôžičku vo výške 30.000,- Eur so splatnosťou do 24.12.2020. Žalobkyňa tvrdí, že žiadne peniaze v
hotovosti ani bezhotovostne neprevzala, pričom bankový účet vo formáte IBAN uvedený v zmluve o

pôžičke ako účet, na ktorý mali byť peniaze poukázané, nie je jej bankovým účtom a nikdy takýto účet
nemala. Ďalšou nájdenou listinou bola zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 24.10.2019, ktorejpredmetom bolo zriadenie záložného práva k bytu žalobkyne, pričom podpis žalobkyne na tejto listine
nebol úradne osvedčený. Následne si žalobkyňa z katastra nehnuteľností zadovážila kópiu zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 24.10.2019 s osvedčeným podpisom žalobkyne, na základe ktorej

bolo záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného. Žalobkyňa poukázala
na to, že zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke bola splatná dňa 24.12.2020, pričom podľa
tvrdení žalobkyne nedošlo k prerušeniu ani k predĺženiu premlčacej doby, a preto došlo k premlčaniu
pohľadávky žalovaného, ako aj možnosti výkonu záložného práva, dňa 25.12.2023. Uviedla, že záložné
právo má vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke akcesorickú povahu, a preto sa spolu s pohľadávkou

premlčuje aj možnosť jeho výkonu. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa za to, že záložné právo je na
liste vlastníctva vedené neopodstatnene, keďže jeho výkon už nie je možný. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že v elektronickej verzii katastra nehnuteľností zistila vyznačenie poznámky o oznámení žalovaného zo
dňa 20.08.2024 o začatí výkonu záložného práva formou priameho predaja, hoci jej nebolo doručené
žiadneoznámenieozačatívýkonuzáložnéhopráva.Podľajejnázorutakžalovanýporušilsvojuzákonnú
povinnosť informovať ju o začatí výkonu záložného práva a ide o účelový pokus o výkon záložného práva

napriektomu,ževýkontohtoprávapovažujezapremlčaný.Žalobkyňazdôraznila,žeakovlastníčkabytu
môže výkonom záložného práva prísť o svoju nehnuteľnosť, hoci si od žalovaného peniaze nepožičala,
pričom v prípade realizácie výkonu záložného práva by došlo k zmareniu jej práva domáhať sa na súde
neplatnosti zmluvy o pôžičke a zániku záložného práva, keďže by došlo k prevodu bytu na tretiu osobu
ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Zápis záložného práva v katastri nehnuteľností podľa žalobkyne

oslabuje jej vlastnícke právo, pričom ide o ochranu vlastníckeho práva k individuálne určenej veci. V
prípade uskutočnenia výkonu záložného práva by žalobkyňa s veľkou pravdepodobnosťou predmetný
byt už nikdy opätovne nenadobudla, a preto považuje za nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil
pomery účastníkov nariadením neodkladného opatrenia.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila list vlastníctva č. XXXX, zmluvu

o pôžičke zo dňa 24.10.2019, zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 24.10.2019, kópiu zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 24.10.2019 získanú z katastra nehnuteľností s osvedčeným podpisom.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť účastníkovi konania dočasnú ochranu
a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia v situácii, keď súd ešte nemá náležite
zistený skutkový stav veci a nemôže rozhodnúť vo veci samej. Neodkladné opatrenie slúži na dočasnú
úpravu pomerov medzi účastníkmi tak, aby nedošlo k vzniku stavu, ktorý by bolo možné len s veľkými
ťažkosťami alebo vôbec napraviť. V prejednávanej veci ide o dočasnú ochranu vlastníckeho práva

žalobkyne k individuálne určenej nehnuteľnosti – bytu, pred hroziacim výkonom záložného práva zo
strany žalovaného ešte predtým, ako súd meritórne posúdi zákonnosť a prípustnosť tohto výkonu.
9. V danom prípade sú pomery medzi účastníkmi narušené tým, že žalovaný pristúpil k začatiu
výkonu záložného práva k nehnuteľnosti žalobkyne formou priameho predaja, pričom zákonnosť
a vymáhateľnosť výkonu tohto práva je medzi účastníkmi sporná. Takýto postup vytvára potrebu

okamžitej súdnej ochrany, keďže v prípade realizácie výkonu záložného práva by mohlo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k bytu na tretiu osobu, čím by vznikol stav s potenciálne nezvratnými následkami pre
žalobkyňu. Pri neodkladnom opatrení je potrebné skúmať, či je nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná
ochrana, osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. V prejednávanej veci je rozhodujúcim
dôvodom potreba bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP, a to s cieľom predísť

hroziacemu zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, ku ktorému by mohlo dôjsť realizáciou výkonu
záložného práva ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej.
10. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, priložených listín a obsahu
súdneho spisu súd dospel k záveru, že sú v danom prípade splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zo spisu má súd osvedčené, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej

nehnuteľnosti a že na tejto nehnuteľnosti je zapísané záložné právo v prospech žalovaného. Zároveň
je osvedčené, že žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva formou priameho predaja. Z
listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že zabezpečená pohľadávka mala byť splatná dňa
24.12.2020 a výkon záložného práva bol iniciovaný až dňa 20.08.2024, čo zakladá vážnu pochybnosťo vymáhateľnosti výkonu záložného práva. Uvedené skutočnosti robia výkon záložného práva právne
sporným a odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov do rozhodnutia vo veci samej.
11. Súd prihliadol aj na povahu dotknutého práva, keďže predmetom výkonu záložného práva je byt

žalobkyne ako individuálne určená nehnuteľnosť slúžiaca na bývanie. V prípade realizácie výkonu
záložného práva by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na tretiu osobu, čím by
vznikol stav, ktorý by bolo možné len s veľkými ťažkosťami napraviť aj v prípade úspechu žalobkyne v
konaní vo veci samej. Súd má za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by žalobkyni hrozila
ťažko napraviteľná, resp. nenahraditeľná ujma na jej vlastníckom práve, čím by mohlo dôjsť k zmareniu

účelu konania vo veci samej.
12. Nariadeným neodkladným opatrením súd len dočasne upravuje pomery medzi účastníkmi a
zachováva existujúci stav do rozhodnutia vo veci samej, pričom sa nijako nevyjadruje k samotnej
dôvodnosti nároku žalobkyne ani k otázke premlčania výkonu záložného práva, ktoré budú predmetom
meritórneho posúdenia v ďalšom konaní. Neodkladné opatrenie tak nepredurčuje výsledok konania vo
veci samej a predstavuje primeraný zásah do práv účastníkov konania s ohľadom na povahu hroziacej

ujmy.
13. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prihliadol aj na zásadu primeranosti
zásahu do práv účastníkov konania. Nariadeným neodkladným opatrením dochádza len k dočasnému
obmedzeniu výkonu záložného práva žalovaného, pričom samotná existencia záložného práva ani
jeho zabezpečovacia funkcia tým nie sú dotknuté. Neodkladné opatrenie je časovo viazané na trvanie

konania vo veci samej a jeho účelom je výlučne zabrániť vzniku nezvratných následkov pred meritórnym
posúdením veci súdom. Súd má za to, že takto vymedzený zásah do práv žalovaného je primeraný
sledovanému cieľu ochrany vlastníckeho práva žalobkyne.
14. Keďže neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú ochranu práv žalobkyne, súd jej uložil
povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote určenej vo výroku II. tohto uznesenia. Účelom tejto

povinnosti je, aby bola dôvodnosť nároku žalobkyne bez zbytočného odkladu preskúmaná v riadnom
konaní. V žalobe vo veci samej sa žalobkyňa bude domáhať určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo
dňa 24.10.2019 a určenia zániku, resp. neexistencie záložného práva zriadeného na jej byte. V prípade,
ak žalobkyňa túto povinnosť nesplní, nariadené neodkladné opatrenie zanikne zo zákona.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

21C/8/2026
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak

súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.