Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 17P/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625202397
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Komár

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2026:7625202397.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár, v právnej veci mal. detí : A. B., nar. X.X.XXXX

a C. B., nar. XX.X.XXXX, obebytom D. X, E., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Spišská Nová Ves deti rodičov matka: F. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, E. a otec
F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. X, E., právne zast. G. F. E., advokátkou so sídlom Bernolákova
17, Spišská Nová Ves, o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti a protinávrhu otca na zmenu
výchovného prostredia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na zvýšenie výživného na mal. A. B., nar. X.X.XXXX a na mal. C. B., nar. XX.X.XXXX
zamieta.

II. Zverujú sa maloletý A. B., nar. X.X.XXXX a maloletá C. B., nar. XX.X.XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok
v bežných veciach.

Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto:

Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých každý nepárny týždeň od utorka od
16:00 hod. do štvrtka do 16:00 hod. a každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00
hod. Otec prevezme maloleté deti v mieste bydliska matky, resp. v mieste školského zariadenia, ktoré
maloletí navštevujú v stanovenom čase a matka maloleté deti na výkon osobnej starostlivosti otcom
riadne pripraví.

Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých každý párny týždeň od nedele od
16:00 hod. do utorka neparného týždňa do 16:00 hod. a od štvrtka nepárneho týždňa od 16.00 hod.

do piatku párneho týždňa do 16.00 hod. Matka prevezme maloleté deti v mieste bydliska otca, resp.
v mieste školského zariadenia, ktoré maloletí navštevujú v stanovenom čase a otec maloleté deti na
výkon osobnej starostlivosti matkou riadne pripraví.

Počas prázdnin a sviatkov sa bude realizovaný styk rodičov s maloletými deťmi takto:

Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a o mal. C., v čase letných prázdnin každý

kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod a od 1.8. od 10.00 hod do 15.8. do 19.00 hod.

Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. mal. A. a o mal. C., v čase letných prázdnin
každý kalendárny rok od 15.7. od 19.00 hod., do 1.8. do 10.00 hod a od 15.8. od 19.00 hod do 1.9.
do 10.00 hod.

Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a o mal. C. každý párny kalendárny rok

od 23.12. od 9.00 hod., do 31.12. do 13.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 06.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a o mal. C. každý nepárny kalendárny
rok od 23.12. od 9.00 hod., do 31.12. do 13.00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 06.01.

nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.

Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a o mal. C. počas veľkonočných sviatkov
každý nepárny kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.

Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a o mal. C. počas veľkonočných sviatkov
každý párny kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.

Matka a otec sú povinní maloleté detí na styk riadne pripraviť.

Matka a otec sú povinní maloleté deti v dni a v čase určenom ako začiatok styku a v dni a v čase

určenom ako koniec styku odovzdať tomu rodičovi, ktorý je oprávnený vykonávať starostlivosť v mieste
jeho bydliska.

III. Matke sa výživné na mal. A. a na mal. C. počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.

IV. Otec je povinný počas striedavej osobnej starostlivosti prispievať na výživu mal. A. výživným vo výške
180,- eur a na výživu mal. C. výživným vo výške 170,- eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať
k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

V. Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 17P/36/2024- 434 zo

dňa 21.6.2024 v časti úpravy rodičovských práv a povinnosti k mal. A. a k mal. C..

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 6.6.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na

maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy ubehol rok a za poslednú dobu došlo
k nárastu životných potrieb maloletých detí a tak určené výživné nepostačuje na ich úhradu. Taktiež mal.
C. začala navštevovať už strednú školu, čím sa zvýšili náklady okrem stravy, oblečenia, cestovania ale
aj na učebné pomôcky a školské potreby pod.

2. Matka a otec boli vyzvaní výzvou, aby súdu v lehote 10 dní od doručenia oznámili a doručili
listiny preukazujúce ich tvrdenia a to ohľadom vzdelania, zamestnania, rekvalifikačných kurzov,
vodičského oprávnenia, zdravotného stavu, vlastníctva majetku, výpisy z bankových účtov, výplatné
pásky, poberania štátnych dávok, dôchodkov, nákladov na životné potreby a pod.

3. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Matka na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach. Okrem iného uviedla, že nesúhlasí
so striedavou starostlivosťou hlavne z dôvodu, že otec od rozvodu neprejavoval o maloleté deti záujem
a až kým nepodala návrh na zvýšenie výživného. Od podania návrhu sa začal prejavovať záujem o deti

a zobral ich len na plaváreň. Nechce s nimi tráviť veľa času, nemá záujem ich rozvíjať po žiadnej stránke.
Matka deťom zakupuje všetky potrebné veci, chodí k lekárovi, pričom otec od rozvodu bol s deťmi len
raz na lekárskom vyšetrení. Všetka starostlivosť napriek tomu, že žili v spoločnej domácnosti bola na
nej. Aj keď odišla z domu o deti sa najprv postarala. S deťmi chodieva na výlety, kultúrne podujatia a pod.
Podľa jej názoru otec len úmyselne prejavil záujem o maloleté deti, aby docielil striedavú starostlivosť

a vyhol sa tak plateniu výživného. Od decembra 2025 kedy sa odsťahovali otec neprejavil záujem,
aby s maloletými deťmi trávil čas, hoci mu osobne povedala, že kedy to chce zmeniť, keďže deti chcú
k nemu chodiť. Otcovi nechce v žiadnom prípade brániť v styku s deťmi. Jej odmietavý postoj k striedavej
starostlivostiakonavrhujeotecvyplývazprianiamaloletýchdetí,ktorénechcúbyťtýždeňuotcaatýždeň
u matky, ale chcú tam pravidelne chodiť. Preto aj písomným podaním navrhla, aby bolo rozhodnuté

o styku otca s deťmi, lebo nevie ako má otca donútiť, aby aj reálne a nie len formálne sa staral o deti.Odsťahovala sa hlavne kvôli deťom, aby už nežili v dennodennom strese a podľa nej je badať, že deti sú
spokojnejšie. Chcela, aby v rozsudku bolo výslovne uvedená povinnosť otca starať sa o deti v konkrétny
deň, lebo jej povedal, že aj keď bude oprávnený si deti zobrať tak to nemusí. Opakovane odmietala

tvrdenia otca, že úmyselne marila styk s deťmi od ich odsťahovania. Z týchto dôvodov chcela v rozsudku
o styku mať upravenú povinnosť otca zabezpečovať starostlivosť. Pokiaľ ide o rozsah bola toho názoru,
že s tým čo si prajú deti je dobré upraviť styk každý druhý víkend a každý druhý týždeň počas pracovných
dní a taktiež upraviť všetky prázdniny a sviatky. Čo sa týka zmeny pomerov z finančného hľadiska tie
nastali v tom, že žije v nájomnom byt v A. H. s deťmi a jej novým priateľom a deti chodievajú do školy

autobusom. Poplatky, ktoré platila keď žili v spoločnej domácnosti hradí už len otec, keďže tam ostal
bývať. Pred tým platila od marca 2025 do decembra 2025 za plyn, elektrinu a vodu a otec hradil úver
na dom.

5. Otec na pojednávaní okrem iného uviedol, že dôvodom zmeny výchovného prostredia je správanie
a starostlivosť matky, ktorá opakovane prespáva mimo domácnosti u svojho priateľa a deti necháva

v jeho starostlivosti, preto nevidí dôvod prečo by nemohla fungovať striedavá osobná starostlivosť.
S deťmi má vytvorený dobrý vzťah. Je pravdou, že s nimi nepodnikal veľa výletov, ale nebolo to z dôvodu
jeho nezáujmu ale z finančného hľadiska. Nakoľko po rozvode platil všetky poplatky spojené s bývaním
a ešte aj určené výživného neostávali takmer žiadne financie. Všetko sa to zmenilo v marci 2025 kedy
povedal matke, že sa musí podieľať na hradení poplatkov. Keď si to rozdelili tak konečne mal aj finančné

možnosti brať deti niekam za zábavou. Nikdy neodmietol starostlivosť o deti keď ostali s ním bez matky.
Bolo o nich riadne postarané. Od kedy sa odsťahovali matka bráni v styku otcovi s deťmi. Keď chcel ísť
po deti do školy tak matka ich vzala skôr len preto, aby s nimi nebol. Deti sa boja matky tak preto mu
ani nedvíhajú mobil a keď spolu komunikujú tak len stručne. Otec hlavne komunikuje s dcérou a pokiaľ
niečo chce vedieť o synovi tak to zisťuje cez dcéru. Aj mail, ktorý maloleté deti poslali na súd nevie či ho

napísali deti, ale bolo to hneď potom keď sa dcéra vyjadrila, že chce byť s otcom. Celé konanie matky
je účelové a robí ho len preto, aby súd nerozhodol o striedavej starostlivosti, lebo vyčítala, že to k tomu
smeruje. Pokiaľ ide o zmenu pomerov tak u neho nastala odsťahovaním deti s matkou, nakoľko začal
opätovne hradiť všetky poplatky spojené s bývaním vrátane hypotéky.

6. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to návrh (čl.
1), potvrdenie o príjem (čl. 3), fotodokumentácia – potvrdenie o návšteve školy (čl. 4zv) uznesenie
o ustanovení kolízneho opatrovníka (čl. 14 ), písomné vyjadrenie otec (čl. 23), výpis z bankových účtov
– otec (čl. 25 – 47), pokladničné doklady – otec (čl. 48-49), potvrdenie o príjme – otec (čl. 50), správa
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (čl. 54 ), správa Sociálna poisťovňa (čl. 57), správa kolízneho

opatrovníka (čl. 60), zisťovanie názoru mal. Tímea (čl. 80), zisťovanie názoru mal. A. (čl. 82 – utajené),
písomné vyjadrenie matky (čl. 82), potvrdenie o príjem matka (čl. 85), výpisy z bankových účtov –
matka (čl. 86-91, čl. 98-105), výpis nákladov matky (čl. 92), potvrdenie o príjem matka (čl. 95), Dodatok
k pracovnej zmluve – matka (čl. 96), Dohoda o zmene pracovnej zmluvy – matka (čl. 97), osobný
dotazník, súhlas zákonného zástupcu (čl. 111 – 112), trvalé príkazy (čl. 113), Oznámenie o výške platu

(čl. 114), Dodatok k pracovnej zmluve (čl. 115), Dohoda o zmene pracovnej zmluvy (čl. 116), vysvedčenie
mal. C. (I. 117), vysvedčenie mal. A. (čl. 118), fotodokumentácia (čl. 119- 132), bankové platby (čl. 133
– 135,137), pokladničný doklad (čl. 136,147), výpisy z bankového účtu (138-146, 148 -168), lustrácie
v sociálnej poisťovni – otec ( čl. 170), lustrácie v sociálnej poisťovni – matka ( čl. 172), mail doručený mal.
A. (čl. 186), Datacube štatistický úrad – spotrebiteľské ceny (čl. 187), cestovný poriadok (čl. 188), mapy

(čl. 189), cestové (čl. 190), Ineko inflačná kalkulačka (čl. 191, 192), finančné pásmo A na nákup potravín
(čl. 193), VZN Krompachy (čl. 194), potvrdenie o príjem (čl. 196), nájomná zmluva (čl. 202), písomné
vyjadrenie otec (čl. 208), výpisy z účtov otec (čl. 209 -223), charakteristika maloletých detí – školské
zariadenie (čl. 234 – 238), písomné vyjadrenie matky (čl. 239), doklad o cestovnom (čl. 241,242), kúpna
zmluva (čl. 243), potvrdenie o príjme (čl. 244,245), preddavky elektrina (čl. 246), platba za elektrinu

(čl. 247), zmluva o združenej dodávky plynu (čl. 248), platba za plyn (čl. 249), mobilná komunikácia
(čl. 250,251), správa kolízneho opatrovníka (čl. 252,255), písomné vyjadrenie matky (čl. 259), bankové
platby – otec (čl. 263 – 265), telefonická komunikácia a sms komunikácia (čl. 266 – 289), platby za
školskú jedáleň – matka (čl. 290 – 291), platby za plyn a elektrinu (čl. 292 – 298), výpis z listu vlastníctva
(čl. 299), darovacia zmluva (čl. 300), kúpna zmluva (čl. 303), výpis z listu vlastníctva (čl. 306,307),

fotografia domu, auta (čl. 308,309), lekárska správa ( čl. 310), výpis z listu vlastníctva (čl. 311).

7. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania okrem iného vyplýva nasledovné:8. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.6.2025 pod sp. zn. 17P/87/2025-14, súd
ustanovilmal.A.amal.C.kolíznehoopatrovníkaÚradpráce,sociálnychvecíarodinySpišskáNováVes.

9. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. 17P/36/2024-434 zo dňa 21.6.2024 rozhodol, že:

I. Súd manželstvo účastníkov F. E. B. J. K., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa
8.11.2008 v E., ktoré je zapísané v knihe manželstiev F. L. E. vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na str.
XXX pod por. č. XX rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o zverení a úprave styku na čas po rozvode k mal. A. B., nar.
X.X.XXXX a mal. C. B., nar. XX.X.XXXX v tomto znení:

Zveruje sa na čas po rozvode mal. A. B., nar. X.X.XXXX a mal. C. B., nar.XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní mal. deti zastupovať a spravovať ich

majetok v bežných veciach.

Styk otca s mal. A. a mal. Tímeou sa neupravuje.

III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. B., nar. X.X.XXXX výživným vo výške 150,- eur a

na výživu mal. C. B., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 130,- eur mesačne od právoplatnosti tohto
rozsudku, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

10. finančného pásma A na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov s
účinnosťou od 1.1.2023, vydaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
vyplynulo, že v základnej škole - pásmo 16 rokov (mal. A.) je suma za raňajky 0,90 eur, desiata 0,75 eur,
obed 1,90 eur, olovrant 0,65 eur, večera 1,10 eur, spolu 5,30 eur/deň, t.j. 159 eur/mesiac (5,30 eur x 30
dní), pásmo 13 rokov (mal. C.) je suma za raňajky 0,85 eur, desiata 0,70 eur, obed 1,70 eur, olovrant

0,60 eur, večera 1,0 eur, spolu 4,85 eur/deň, t.j. 145,50 eur/mesiac (4,85 eur x 30 dní).

11. Z inflačnej tabuľky – INEKO –Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy, vyplynulo, že hodnota
pôvodne určeného výživného vo výške 150 eur v roku 2024 má v súčasnosti hodnotu 162,97 eur (rok
2026 mal. A.). vo výške 130 eur v roku 2024 má v súčasnosti hodnotu 141,24 eur (rok 2026 mal. C.). M.

12. Ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy,
pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom
na článok 10 ods. 1 a 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov
hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden

dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa
zabezpečídôkaznajehovykonanie(I.ÚS52/2003).Zvyššieuvedenýchskutočnostísúdnapojednávaní
zamietol návrh matky na vykonanie výsluchu jej matka a sestry, keďže navrhované výsluchy sú
nadbytočné a v rozpore s požiadavkou hospodárnosti konania vzhľadom na to, že rodičovské schopnosti

neboli rodičmi ani kolíznym opatrovníkom nijako spochybnené, práve naopak rodičia pokiaľ vykonávajú
starostlivosť o deti, tak ju zvládajú.

13. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa

je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami as inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 24 ods. 2 ZoR, Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú
osobnústarostlivosťodieťaobidvajarodičiazáujemaakobidvajarodičiasúhlasiasospoločnouosobnou
starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa

16. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť

zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 36 ods. 1 ZoR Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom

konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

21. Podľa § 43 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).25.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje okrem iných
aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého a styku s maloletým.

31. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok

8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému
rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené
puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú

do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu
versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová versus Turecko).

32. Podľa článku 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

33. Podľa článku 6 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú,
že každé dieťa má prirodzené právo na život. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

34. Podľa článku 9 bod. 3 Dohovoru o právach dieťaťa Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

35. Podľa článku 12 bod. 1 Dohovoru o právach dieťaťa , Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.36. Podľa článku 12 bod. 2 Dohovoru o právach dieťaťa , Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť

v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

37.Podľačl.10ods.2Listinyzákladnýchprávaslobôd,Každýmáprávonaochranupredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

38. Všeobecne je možné konštatovať, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov,
a ak to nie je možné, potom práve toho z rodičov, ktorý mimo iného uznáva rolu a dôležitosť rodiča
druhého v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Rodič, ktorý má dieťa v
osobnej starostlivosti teda nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá byť proti nemu a
priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný (t.j. negatívny) postoj rodiča
k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti

negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia
druhéhorodiča;tobymohlonegatívnepôsobiťnaemocionálnuväzbudieťaťakdruhémurodičovi.(Nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010). Z Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva
princíp, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí,
vykonávaných súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Dohovor ďalej ustanovuje, že dieťa má

právo udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore
so záujmami dieťaťa.

39. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti

možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

40. Vzhľadom na vykonané dokazovanie pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi CMP podľa Čl. 10 ods. 1 CMP zamietol návrh matky na
zvýšenie výživného na maloleté deti a rozhodol o zmene výchovného prostredia, tak zveril maloleté

deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a určil otcovi platiť počas starostlivosti výživné
k maloletým deťom.

41. V predmetnej veci bolo potrebné chrániť najlepší záujem mal. A. a mal. C. za pomoci kritérií
vymedzených v čl. 5 Zákona o rodine a taktiež v prípade potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča

je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa).
Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené od rodiča má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).

42. V prípadoch, ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko narušené, že sa o starostlivosti a styku s maloletými
deťmi nevedia dohodnúť, musí autoritatívne rozhodnúť súd. Súd pri svojom rozhodovaní prednostne
neprihliada na to, ako si úpravu rodičovských práv a povinností predstavujú rodičia, ale prvoradým je
vždy záujem dieťaťa. Je logické, že vždy aspoň jeden z rodičov nebude s rozhodnutím súdu súhlasiť
a bude sa cítiť „ukrivdený“ na svojich rodičovských právach. Dôležité je zdôrazniť, že pri rozhodovaní

vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nie je prvoradým cieľom uspokojiť požiadavky rodičov, ale
rozhodnúť tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine a všetko, čo
na neho dolieha v detstve, ho môže neskôr ovplyvniť, a to už v negatívnom alebo pozitívnom smere.

43. Otec prejavil záujem o zmenu výchovného prostredia u maloletých detí a to jednak do spoločnej

osobnej starostlivosti a v prípade ak matka, s tým nebude súhlasiť tak do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Matka vyjadrila nesúhlas so spoločnou starostlivosťou a preto o tejto forme súd
nerozhodoval, ale zameral sa na možnosti striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

44. Vo všeobecnosti k striedavej osobnej starostlivosti treba uviesť, že striedavá starostlivosť kladie

na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť,
potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane
zachovaný. Zachovanie takého vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len
inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom. Striedavú starostlivosť nemožnochápať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča, ktorý sa o dieťa do nariadenia súdu o striedavej
osobnej starostlivosti sám staral. Nemožno ani podporovať jej chápanie ako prostriedku na vyhýbanie
sa plateniu výživného a ani ako spôsobu riešenia negatívneho postoja preferenčného rodiča k právu

stretávania druhého rodiča. Na všetky tieto výchovné problémy je žiaduce hľadať riešenie, ktoré bude
najviac v záujme maloletého dieťaťa. Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné mať
splnené hmotnoprávne podmienky, a to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja
majú o osobnú starostlivosť záujem a nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým v
záujme maloletého dieťaťa.

45. Ku kritériám posudzovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa podľa § 24 ods. 1, 2 zákona
o rodine súd uvádza, že striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje
osobnosti dieťaťa. Nestačí však zistenie, že jeden z rodičov striedavú starostlivosť nechce pre určité
obavy, treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie a tieto vyhodnotiť s ohľadom na vek a rozumovú
vyspelosť dieťaťa. Ak je to možné súd by mal vypočuť názor maloletého dieťaťa, ak je schopné s

ohľadom na svoj vek formulovať svoje názory. Prvoradým predpokladom pre ustanovenie striedavej
osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy alebo predškolského
zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia, že teda obidvaja rodičia žijú aspoň približne v
mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. na ktorom
sa rodičia dohodnú. Podobne by sa malo dieťaťu zachovať jeho sociálne prostredie, priatelia, susedia

a záujmové aktivity. Treba prihliadať na to, že typickými prípadmi detí, pre ktoré nie je vhodná striedavá
starostlivosť, sú deti s abnormalitami sociálneho správania, ktoré vyžadujú stabilitu ich výchovného
prostredia alebo prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie
sú vhodní na striedavú starostlivosť, sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu
negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča,

vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Doba, ktorú trávi dieťa
u každého z rodičov, môže byť určená rôzne, závislá je najmä od potrieb dieťaťa, jeho veku, záľub, jeho
aktivít. V prípade, ak rodičia žijú neďaleko a je možné zachovať kontinuitu sociálneho prostredia dieťaťa,
osvedčujesasystémstriedania2-2-3-2-2-3,ktorýumožňujedieťaťuplynulýprechodzjednejdomácnosti
do druhej a poskytuje rodičom v krátkom časovom intervale dvoch týždňov absolútne spravodlivý podiel

na osobnej starostlivosti o dieťa.

46. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní je vždy záujem dieťaťa, nemôže stačiť svojvoľné, účelové,
nelogické odmietanie striedavej starostlivosti jedným rodičom, pretože takéto správanie je zneužitím

práva dieťa vychovávať, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti o dieťa. Medzi dôležité
kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým citové väzby dieťaťa. Zisťovanie
citových väzieb dieťaťa pritom môže byť relevantné len v prípade, ak dieťa má zabezpečený pravidelný
a pomerne rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého
dieťaťa sú jeho vývinové potreby. V súčasnosti už materiálne potreby života väčšine dospelých

jedincov umožňujú zabezpečenie každodenných potrieb dieťaťa, ako sú stravovanie, bývanie, zdravotné
ošetrenie a pod., preto vývinové potreby treba posudzovať zo širších hľadísk, z perspektívy rozvoja
osobnosti dieťaťa, jeho vrodených dispozícií, schopností rodiča ovplyvňovať orientáciu detského
myslenia a konania. Vyžaduje sa skúmanie schopností rodiča odovzdávať dieťaťu základné zásady
ľudskosti a morálky prejavujúce sa rešpektom k právam iných, úcte k ľudom, záujmu o vzdelanie.

Ďalším kritériom posudzovania záujmu maloletého dieťaťa je stabilita budúceho výchovného prostredia,
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

47. Súd poukazuje aj na to, že v súčasnosti existuje široká zhoda - a to aj podľa judikatúry
medzinárodných súdnych orgánov - na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov

verejnej moci týkajúceho sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.
Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej čl.
24 ods. 2 sa uvádza: „... pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými
inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.“ Záujem
dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť

zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho
vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné
urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Vzhľadom na uvedené platí aj pre rozhodovanie
súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovaťpri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z čl. 3
Dohovoruoprávachdieťaťa,podľaktoréhozáujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompriakejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

48. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu

by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát
rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy
v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento
záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky
III. ÚS XXXX/XX - N. 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).

49. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle premís
popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho súdu zohľadniť predovšetkým
tieto kritériá: existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti sa usilujúcimi

osobami,mieruzachovaniaidentityaintegritydieťaťaajehorodinnýchväziebvprípadejehozvereniado
starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho
priaznivý fyzický a psychický vývoj vrátane vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych a iných potrieb,
a prianie dieťaťa.

50. Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti musí súd skúmať či sú splnené hmotnoprávne
podmienky a to: 1. spôsobilosť vychovávať dieťa spoločne, 2. obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť
záujem, 3. je v záujme dieťaťa, 4. zaistí potreby dieťaťa, 5. vyhovuje osobnosti dieťaťa, 6. rodiča
zabezpečujú stabilitu výchovného prostredia 7. dieťa nebude opakovane vytrhávané zo svojho
sociálneho prostredia. V rámci dokazovania súd skúmal naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre

nariadenie striedavej osobnej starostlivosti resp. či existujú okolnosti, ktoré bránia nariadeniu striedavej
osobnej starostlivosti a je na mieste zamietnuť návrh otca o zmene výchovného prostredia.

51. Po zistení skutočného stavu veci bolo zistené, že vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky boli
naplnené takto:

K bodu 1: možno konštatovať, že obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté deti, čo potvrdzuje
skutočnosť, že rodičia od narodenia sa spoločne podieľali na ich výchove v spoločnej domácnosti až
do decembra 2025, kedy sa matka s deťmi odsťahovala. Napriek tomu, že maloleté deti boli zverené
do starostlivosti matky, tak počas jej neprítomnosti v domácnosti zabezpečoval starostlivosť o deti

otec. Starostlivosť otca počas matkinej neprítomnosti spočívala v celkovom zabezpečení potrieb počas
viacerých po sebe nasledujúcich dní (počas obdobia kedy matka bolo na dovolenke, alebo počas dni
keď matka nenocovala doma a pod., tieto skutočnosti potvrdila samotná matka počas konania) a teda
ako matka tak aj otec nadobudli také rodičovské schopnosti, ktoré dávajú záruku, že o deti bude aj
v budúcnosti náležite postarané. Taktiež je nesporné, že deti bývali v spoločnej domácnosti s otcom,

ostávalisnímajpočasnoci a vzhľadomnaichvekarozumovúvyspelosťnebadaťnáznakystrachuresp.
nezáujmu byť s otcom. K bodu 2: obaja rodičia preukázali a preukazujú záujem o osobnú starostlivosť
o maloleté deti. Matka tým, že vykonáva osobnú starostlivosť na základe rozhodnutia súdu a otec tým,
že jednak zastúpil v starostlivosti matku počas je neprítomnosti a jednak tým, že podal návrh na zverenie
maloletých detí do striedavej starostlivosti. K bodu 3: keďže rodičia žili do decembra 2025 v spoločnej

domácnosti, obaja sa o nich podľa potreby starali, nie je dôvod, aby bol jeden rodič obmedzený v práve
starostlivosti o deti súdnym rozhodnutím len z dôvodu, že matka sa spolu s deťmi odsťahovala a tým,
aby sa pretrhali väzby medzi otcom a deťmi. Je v záujme maloletých, aby boli vychovávané oboma
rodičmi v čo najširšom možnom rozsahu, s tým aby bolo zachované právo rodičov na jeho starostlivosť
a právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi, s prihliadnutím na zdraví vývin dieťaťa, citové väzby k

rodičom, stabilitu výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa a názor
dieťaťa. K bodu 4: bolo preukázané, že potreby maloletých sú zabezpečené aj napriek zlej komunikácii
medzi rodičmi a svoje vzťahové problémy rodičia neprenášajú do ich vzťahu s deťmi, keďže maloleté deti
chcú tráviť čas ako s matkou aj s otcom. K bodu 5: vzhľadom na povahu maloletých, ich vek, zdravotnýstav, prejavený názor a spôsobom akým dochádza k styku (dlhodobo žili v spoločnej domácnosti)
možno konštatovať, že nedôjde k zmene prostredia, ale naopak deti sa počas starostlivosti otca vrátia
do svojho prirodzeného prostredia kde boli vychované, kde majú svoje izby, poznajú dané prostredie

a nebude potrebné, aby sa na zmenu prostredia u otca zvykali. Vzhľadom na vyššie uvedené maloleté
deti nebudú mať problémy sa prispôsobiť zmene prostredia. K bodu 6: rodičia nepôsobia svojim
vplyvom na maloletých negatívnym spôsobom, nepodporujú deti v nesprávnych návykoch, keďže neboli
zaznamenané žiadne odklony od z ich bežného správania ako aj nebol zistený ich zhoršených prospech
v školskom zariadení. K bodu 7: U maloletých nedochádza k pravidelnému a opakovanému vytrhávaniu

z prirodzeného prostredia, školského zariadenia, ktoré aktuálne navštevujú, keďže aktuálne bydlisko
matky a otca je vo vzájomnej blízkosti, dostupné autobusovou dopravou.

52. Po zhodnotení hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti možno
konštatovať, že boli splnené všetky podmienky kumulatívne. Obaja rodičia sú emočne stabilné osobnosti
a obidvom im v rovnakej miere záleží na výchove ich detí a to sa ani po uplynutí času od posledného

rozhodnutia súdu nezmenilo. Sú plne spôsobilí k osobnej starostlivosti, majú k tomu dostatočné
materiálne a bytové podmienky, o túto starostlivosť majú záujem a maloletí majú rovnakú kladnú citovú
väzbu na oboch rodičov. Rodičia majú rovnaké bydlisko, kde máju všetko čo potrebujú pre každodenné
potreby. Maloleté deti sú zdravé a prekonávajú len bežné detské ochorenia, čo opätovne svedčí v
prospech nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. Matkine obavy o zdraví vývoj maloletých súd

vyhodnotil, len ako jej subjektívny pohľad na možnosti a schopnosti otca sa riadne postarať o deti,
nakoľko počas celého konania nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by otca ako osobu spôsobilú sa
postarať o deti z tejto funkcie vylučoval.

53. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzhliadol naplnenie všetkých zákonných

predpokladov na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá je v najlepšom záujme maloletých
detí. Inak povedané neboli počas celého konania zistené také závažné skutočnosti, ktorý by vylučovali
jedného z rodičov zo starostlivosti o maloleté deti a bolo by namieste obmedziť právo rodiča podieľať
sa na výchove dieťaťa, tým že by bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Právo vychovávať
maloleté dieťa rodičom a právo dieťaťa na výchovu oboch rodičov musí byť rešpektované a jeho

obmedzenie musí byť preukázané takými skutočnosťami, ktoré by svojou povahou boli spôsobilé
obmedziť právo rodiča, tým žeby maloleté deti boli zverené jednému z rodičov. Nastavenie striedavej
starostlivosti u maloletých detí zabezpečí, že obaja rodičia budú vedieť, kedy sa o deti majú výhradne
starať, či už pôjde o sprevádzanie do školy, krúžky, nákup potravín a pod. Týmto spôsobom nebudú
môcť rodičia argumentovať kto sa viac stará o deti, čo zakupuje, kde chodí na výlety, ale budú musieť

prispôsobiť svoj program a financie rozsahu času starostlivosti.

54. Po zistení, že sú naplnené podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti bolo potrebné sa
zaoberať jej rozsahom. Teda či je v záujme maloletých detí určiť striedavú starostlivosť rovnomernú
alebo nerovnomernú.

55. Zhodnotením všetkých zistených skutočnosti a zistením skutočného stavu vyhodnotil súd ako
najvhodnejšiu nerovnomernú formu striedavej starostlivosti (mesačný pomer: 22 dní matka/8 dní otec).
Jej dĺžka odráža predstavy oboch maloletých detí. Obe maloleté deti sa konštante vyjadrovali počas
celého konania, že chcú mať stabilný domov pri matke a s otcom chcú tráviť čas cez víkend a pod.

Nenamietali, aby s otcom trávili čas, ale vzhľadom na svoje záujmy, predstavy im nevyhovuje týždňový
pobyt raz u otca a raz u matky. Zo takto zistených skutočností je nutné rešpektovať názor deti. Mal. A. je
už osobou blízkou dospelosti a tak treba k jeho vyjadreniam pristupovať. Nemožno ignorovať vyjadrenia
maloletého a nútiť k niečomu čo si nepraje a je zistené, že vzťah otca s mal. A. nie je taký dobrý ako
otca s mal. C. a teda nútením do niečo by na maloletého mohlo mať skôr negatívny dopad ako pozitívny

a mohlo spôsobiť väčšie ochladenie väzieb medzí ním a otcom. Nie je už dieťaťom v právom zmysle,
ale človekom tak vyspelým, ktorý už vie posúdiť vlastné záujmy a tieto záujmy je nutné rešpektovať.
Rodičia sa nedokázali povzniesť, aby vypočuli názor mal. A. a našli riešenie tejto situácie a nevystavovali
takmer dospelú osobu do tejto situácie, preto musel do vzniknutej situácie zasiahnuť súd a upraviť styk
v takom rozsahu, ktorý sleduje najlepší záujem dieťaťa a súčasne rešpektuje jeho názor. Pokiaľ ide o

mal. C., tak v podstate sa vyjadrila rovnako ako jej brat. Hoci je zjavné, že s otcom majú bezproblémoví
vzťah a dokáže s ním tráviť dlhší čas, jej predstavy sú do istej časti ovplyvnené bratom ako osobou.
Obe maloleté deti majú medzi sebou úzke väzby, sú na seba naviazaní a vzájomne sa podporujú.
Rešpektovanie samotného súrodeneckého puta je silnejšie ako právo rodiča na starostlivosť prihliadnucna vek oboch detí a teda nebolo teda v záujme detí ich prípadne rozdelenie. Nastavenie dĺžky striedavej
starostlivostijepodľanázorusúdunajvhodnejšímriešenímvzniknutejsituácie,ktorázabezpečí,abyotec
bol v pravidelnom styku s deťmi a mal priestor si svoje väzby upevňovať a zlepšovať a taktiež nebude

vyvíjaný nátlak na maloleté detí nútenou dĺžkou pobytu u otca. Netreba opomenúť, že maloleté deti sú už
v takom veku, že nútiť ich a nerešpektovať ich názor by znamenalo silný zásah do ich osobnej integrity
a tým by bolo ohrozené resp. narušené práva dieťaťa podieľať sa na riešení vzniknutej situácie.

56. Vzhľadom na povahu rodičov a aktuálne ich komunikačné problémy bolo potrebné okrem striedavej

starostlivosti upraviť styk maloletých detí s rodičmi aj počas sviatkov a školských prázdnin, aby sa
predišlo problémov kontaktu rodiča s deťmi počas špeciálnych dní v roku.

57. Dieťa má podľa Dohovoru o právach dieťaťa právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch
rodičov. V zmysle ust. § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, majú obaja rodičia rovnaké práva a povinnosti
vo vzťahu k dieťaťu a žiaden rodič nemôže na základe svojho svojvoľného rozhodnutia brániť v styku s

dieťaťom druhému rodičovi. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine zdôrazňuje dôležitosť kooperácie
rodičov maloletého dieťaťa a dôležitosť prítomnosti oboch rodičov pri výchove ich dieťaťa, ak o ňu
majú obidvaja záujem a ak je dieťaťu na prospech. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa
ale nemožno nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov.

58. K námietkam matky súd uvádza nasledovné:

59. Námietky matky, matky, že otec má pravidelný pracovný čas a pracuje od skorých ranných hodín
a tým môže byť starostlivosť o maloleté detí ohrozená, je potrebné dodať, že pracovná činnosť rodiča

nemôže znemožňovať jeho podiel na starostlivosti o deti. Tak ako aj matka si upravuje pracovnú činnosť,
aby zabezpečila starostlivosť, tak aj otec je povinný v rámci svojich rodičovských povinnosti primerane
reagovať a zabezpečiť si svoju pracovnú dobu resp. zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti tak, aby
nebol ohrozený ich zdravý vývoj a bezpečnosť. Je namieste uviesť, že maloleté deti vzhľadom na ich
vek sú spôsobilé v prípade potreby ak by otec bol v práci ráno samostatne vstať, obliecť sa, vziať si

pripravené raňajky a dopraviť sa autobusom do školy pravidelnou dopravou.

60. Námietky matky vo vzťahu k otcovi, že dlhodobo nejavil záujem o maloleté deti, tým, že s nimi
nepodnikalžiadnevýletyapod.jepotrebnéuviesť,ževčaseodrozvodu(rozsudoksp.zn.17/36/2024zo
dňa 21.6.2024) otec mal priemerný mesačný príjem vo výške 1.318,94 eur ( rok 2024) pričom otec hradil

hypotekárny úver (spolu poistenie úveru, sporenie) vo výške 360 eur, zálohové platby vo výške 240
eur, komunálny odpad vo výške 13,33 eur, daň z nehnuteľnosti vo výške 5,06 eur, internet, TV, mobil 40
eur, krmivo pre sliepky 40 eur, strava, ošatenie vo výške 40 eur, pohonné hmoty vo výške 40 eur, lieky vo
výške 50 eur, strava vo výške 200 eur, výživné na mal. A. vo výške 150 eur a na mal. C. vo výške 130 eur,
teda spolu 1.308,39 eur. Všetky tieto výdavky boli na strane otca opodstatnené keďže hlavne náklady na

bývanie a stým spojené vynakladal nie len na maloleté detí ale čo sa týka úveru a bývania aj na matku,
nakoľko spolu žili v jeden domácnosti. Otec po uhradí všetkých výdavkov mal na voľnočasové aktivity
čiastku cca 10,55 eur v priemere na mesiac. (1.318,94 eur/príjem – 1.308,39 eur/výdavky). Vzhľadom
na výdavky otca k pomeru jeho príjmu je evidentne, že otec nemal finančné prostriedky, ktorými by bol
spôsobilý podnikať výlety s deťmi. Na druhej strane to neznamená, že otec nejavil počas tohto obdobia

záujem o deti ale naopak, to že to nebolo podľa predstav matky nemôže byť na škodu otca a vylučovať
ho života deti tým, že sa mu odoberie čas na ich výchovu. Vzniknutá situácia sa zmenila v marci 2025,
kedy otec upozornil, že už nezvláda hradiť sám všetky náklady na domácnosť a je na mieste, aby
hradila polovicu nákladov. Matka s tým súhlasila a následne sa otcovi zlepšila finančná situácia kedy
financie, ktoré mal naviac používal tým spôsobom, že začal tráviť viac času s deťmi ako aj ich brávať

na výlety. Teda je jednoznačné preukázané, že matkine tvrdenia o nezaujme otca o deti neobstoja a sú
len jej subjektívnym pohľadom na situáciu bez toho, aby reálne zhodnotila dôvody prečo otec nedokázal
zakupovať deťom rôzne veci, chodievať na výlety a pod. Na margo zakupovania veci deťom musí súd
uviesť, že samotná maloletá C. uviedla, že koľkokrát otca požiadala o zakúpenie nejakých vecí online
nikdy to neodmietol a veci zakúpil.

61. K námietke matky ohľadom názoru detí, že nechcú byť zverené do starostlivosti otca je potrebné
uviesť, že pri rozhodovaní o zverení detí do starostlivosti niektorému z rodičov je dôležité brať v úvahu
názor detí o to viac ak sú vo veku ako mal. C. a mal. A.. Na jednej strane môže názor deti vyznievaťv prospech matky z jednoduchého dôvodu a to citovej naviazanosti na matku, ktorá sa budovala dlhú
dobu a tým je spojené aj to bezpečie jedného domova, ktoré deti chcú mať. Na druhej strane však
názor detí nemôže byť jediným aspektom pre rozhodnutie, ale musí slúžiť ako jeden z najdôležitejších

skutočností, ktoré majú napomôcť pri rozhodnutí tak, aby bol zachované práva rodičov na výchovu za
súčasného rešpektovania najlepšieho záujmu maloletých detí.

62. Teda námietky matky prednesené počas konania týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti neboli po
zhodnoteníichrelevanciespôsobilékonštatovaťneschopnosťresp.nemožnosťotcanáležitezabezpečiť

starostlivosť o maloleté deti. Všetky skutočnosti tvrdené matkou boli súdom vyhodnotené ako účelové
a smerujúce k zamietnutiu návrhu otca. Tieto závery možno vyvodiť aj zo samotného konania matky
počas celého obdobia od rozvodu, až po súčasnosť, kedy napriek tomu, že deti ostali v starostlivosti
otca aj bez jej neprítomnosti (počas noci, počas dovolenky), opakovane trvala na tom, že otec nie je
spôsobilý sa o deti postarať a teda nemôžu byť v jeho starostlivosti. Čo je v kontraste stým, že ak matke
vyhovovalo nemala problém ich nechať s otcom, dokonca tým spôsobom, že jej neprítomnosť oznámila

prostredníctvom deti. V podstate počas celého konania vyplynulo, že matka ako najväčší problém
v starostlivosti otca o deti videla v tom resp. sa domnievala, že si to neviem predstaviť, aby sa otec
vedel postarať o deti a samotná matka neprejavila žiaden druh záujmu na zlepšení vzťahu otca s deťmi.
Neopodstatnenosť všetkých námietok prezentovaných matkou potvrdzuje aj samotný záverečný návrh
matky, ktorým sama žiadala, aby bol určený styk otca s maloletými deťmi, teda všetky jej námietky

vyznievajú v kontexte jej návrhu nie len účelovo ale aj zavadzajúco.

63. K námietkam otca súd uvádza nasledovné:

64. K námietke otca, že matka mu bránila v stretávaní sa s deťmi po odsťahovaní je potrebné uviesť,

že otec od decembra od kedy matka s deťmi odišla bol s nimi v kontakte asi len 2 krát. Žiadnym
spôsobom otec nejavil záujem, aby tento stav zvrátil. Tvrdenie, že matka stále pripravila program pre
deti nemožno považovať za relevantné, keďže samotná matka, ako aj deti potvrdili, že otec sa neozýval
a nevolal ich k nemu. Keby tvrdenia otca boli skutočné, tak sa dá očakávať, žeby podnikol nejaké
kroky ako napr. informovanie kolízneho opatrovníka o bránení v styk a pod. Otec nepreukázal konanie

smerujúce k pravidelnému styku s deťmi vyhodnotil súd jeho argumenty za irelevantné a nespôsobilé
zmeniť rozhodnutie vo veci samej. Je namieste uviesť, že otec býval v spoločnej domácnosti s deťmi
od rozvodu a napriek tomu si svojim konaním nevybudoval tak silný citový vzťah s deťmi ako mohol,
keďže mu nebolo nikým bránené v kontakte s nimi. Nemožno vzniknutú situáciu zakrývať nedostatkom
financií. Určite finančné prostriedky vedľa uľahčiť tvorbu programu na voľné chvíle s deťmi, ale nemožno

akceptovať domnienku, že bez financií nie je nič možné. Je dôvodné predpokladať, že v domácnosti
majú spoločenské hry, možnosti chodenia do prírody a pod. Aj jednoduchými krokmi sa vie vybudovať
citová väzba rodiča s deťmi. To, že otec ten čas nevyužil v dostatočnom rozsahu nemožno vzniknutú
situáciu sanovať nariadením striedavej starostlivosti u detí, ktoré vzhľadom na svoj vek vedia vyjadriť
ich predstavy k danej situácii. V neposlednom rade treba poukázať, že samotná matka trvala na

určení styku, aby otca donútila k starostlivosti s tým, že treba rešpektovať názor detí. Pokiaľ by matka
chcela minimalizovať kontakt otca s deťmi ako tvrdí otec, je dôvodné predpokladať, žeby trvala na
neupravení styku a ponechaní to len na ochote deťoch. Teda námietka otca bola vyhodnotená súdom
ako neopodstatnená nemajúc oporu v zistenom skutočnom stave veci.

65. Žiadne súdne rozhodnutie nemôže vyriešiť základný problém v rodine a to komunikáciu medzi
rodičmi. Rozhodnutie súdu zabezpečí istý rámec predvídateľnosti ohľadom výchovy detí v prípadoch
ak je bránené uskutočňovať svoje právo na výchovu deti u jedného z rodičov, ale najdôležitejším je
spoločná komunikácia rodičov, ktorá je spôsobilá odstrániť vznik problémov. Obaja rodičia sú povinní
skrz svojho postavenia ako rodiča vplývať na deti pozitívne vo vzťahu k druhému rodičovi.

66. Z dôvodu, že bolo rozhodnuté o zmene výchovného prostredia u maloletých detí súd v súlade s ust.
§ 62 ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6, Zákona o rodine sa zaoberal možnosťou určenia výživného počas

striedavej starostlivosti, tým že zhodnotil majetkové pomery rodičov, výdavky na strane rodičov a na
strane maloletých deti a dĺžku striedavej starostlivosti na strane rodičov.

67. Zo skutočného stavu a z dokazovania v predmetnom konaní boli zistené tieto skutočnosti:68. K osobe otca bolo zistené, že má stredoškolské vzdelanie v odbore elektrotechnika – automatizačná
technika, neabsolvoval žiadne rekvalifikačné kurzy, je zamestnaný. V súčasnosti neužíva lieky spojené

so zdravotnými problémami, jeho zdravotný stav ho neobmedzuje vykonávať pracovnú činnosť, ktorú
vykonáva. Je držiteľom vodičského oprávnenia (všetky skupiny, B1, B, AM). Žije od 1.1.2026 v rodinnom
dome sám, ktorý je v časti v bezpodielovom vlastníctve manželov.

69. Ohľadom majetkových pomerov otca bolo zistené, že poberá pravidelný mesačný príjem

zo zamestnania, nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je konateľom,
spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach, nie je poberateľom pomoci v hmotnej
núdzi, nepoberá nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku. Na základe
zistení súd ustálil priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške 1.234,57 eur (zo závislej činnosti za
obdobie od 06/2024 do 11/2025).

70. Ohľadom výdavkov otca bolo zistené, že hradí mesačné hypotekárny úver 337,33 eur, vodu 23 eur,
elektrina vo výške 57,80 eur, plyn vo výške 173,80 eur a internet a TV a mobil vo výške 104 eur a hradí
výživné vo výške 130 eur na mal. Tíemu a vo výške 150 eur na mal. A.. Náklady na stravu cca 150 eur,
PHM vo výške 50 eur, pričom tieto výdavky súd vzhľadom na ich výšku akceptoval, keďže sa svojou
opodstatnenosťouavýškounevymykajúštandardnýmnákladomdospelejosoby.Tedamesačnénáklady

otca sú vo výške 1.175,93 eur.

71. K osobe matky bolo zistené, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie – odbor Sociálna práca.
Je zamestnaná v F. L. – C. A. O. a na dohodu pre nemocnicu. V súčasnosti neužíva lieky spojené
so zdravotnými problémami, jej zdravotný stav ju neobmedzuje vykonávať pracovnú činnosť, ktorú

vykonáva.Jedržiteľomvodičskéhooprávnenia(všetkyskupiny,B1,B,AM).Žijeod1.1.2026vnájomnom
byte spolu s oboma maloletými deťmi, ktorý je v časti bezpodielovom vlastníctve manželov.

72. Ohľadom majetkových pomerov matky bolo zistené, že poberá pravidelný mesačný príjem zo
zamestnania a na základe dohody, nevykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nie je

konateľom, spoločníkom alebo akcionárom v obchodných spoločnostiach. Nie je poberateľom pomoci
v hmotnej núdzi, poberá rodinné prídavky na maloleté detí vo výške 120 eur, nepoberá nemocenské
dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiaden druh dôchodku. Na základe zistení súd ustálil priemerný
mesačný čistý príjem matky vo výške 1.673,54 eur (čistý príjem zo závislej činnosti (1.435,07 eur) +
príjem z dohody (238,31 eur).

73. Ohľadom výdavkov matky bolo zistené, že hradí mesačne náklady na bývanie a to 550 eur za
nájom (137,50 eur/osoba, nakoľko v domácnosti žije matka, dve maloleté deti a priateľ matky), leasing
auto 300,70 eur. Náklady na PHM 116 eur, mobil 44 eur, na stravu cca 150 eur, 100 eur ošatenie, 50

drogéria/hygiena tieto výdavky súd ustálil vzhľadom na ich výšku, keďže sa svojou opodstatnenosťou
a výškou nevymykajú štandardným nákladom dospelej osoby

74. K osobe maloletých detí bolo zistené, že mal. A. je v súčasnosti žiakom X. J. K. – A.. H. výsledky
dosahuje na priemernej úrovni, všetky vymeškané hodiny má riadne ospravedlnené. Mal. C. P. X. J. K.

– tretí ročník. Výchovno-vzdelávacie výsledky dosahuje na výbornej úrovni, všetky vymeškané hodiny
má riadne ospravedlnené A. O. Q. C.. Matka sa pravidelne zaujíma o výsledky detí, s otcom je kontakt
cez edupage.

75. Výdavky na maloletého A. v domácnosti matky ako opodstatnené a nevyhnutné súd považuje

mesačné náklady s bývaním vo výške 137,50 eur (nájom 550 eur/4 osoby – matka, jej priateľ, obe deti),
náklady na zabezpečenie základných potrieb: strava vo výške 159 eur, ošatenie/obuv 70 eur, drogéria
10 eur, cestovné 9 eur, učebnice/školské poplatky vo výške 15 eur , spolu vo výške 400,50 eur. – 13,35
eur/deň. (22 dní x 13,35 = 293,70 eur.)

76. Výdavky na maloletú C. v domácnosti matky ako opodstatnené a nevyhnutné súd považuje mesačné
náklady s bývaním vo výške 137,50 eur (nájom 550 eur/4 osoby – matka, jej priateľ, obe deti), náklady
na zabezpečenie základných potrieb: strava vo výške 145,50 eur, ošatenie/obuv 70 eur, drogéria 10 eur,cestovné 9 eur, učebnice/školské poplatky vo výške 15 eur , spolu vo výške 387 eur. – 12,90 eur/deň.
(22 dní x 12,9 = 283,80 eur.)

77.VýdavkynamaloletéhoA.vdomácnostiotcaakoopodstatnenéanevyhnutnésúdpovažujemesačné
náklady s bývaním vodu 7,66 eur, elektrina vo výške 19,26 eur, plyn vo výške 57,93 eur, internet/tv
16,66 eur, teda spolu vo výške 101,51 eur/mesiac – 3,38 eur/deň. Náklady na zabezpečenie základných
potrieb: strava vo výške 159 eur, ošatenie/obuv 70 eur, drogéria 10 eur, cestovné 9 eur, učebnice/školské
poplatky vo výške 15 eur, spolu vo výške 263 eur/mesiac – 8,76 eur/deň. Spolu náklady na dieťa sú vo

výške 364,51 eur/mesiac – 12,15 eur/deň (12 dní x 12,15 = 145,80 eur.)

78. Výdavky na maloletú C. v domácnosti otca ako opodstatnené a nevyhnutné súd považuje mesačné
náklady s bývaním vodu 7,66 eur, elektrina vo výške 19,26 eur, plyn vo výške 57,93 eur, internet/tv
16,66 eur, teda spolu vo výške 101,51 eur/mesiac – 3,38 eur/deň. Náklady na zabezpečenie základných
potrieb: strava vo výške 145,50 eur, ošatenie/obuv 60 eur, drogéria 10 eur, cestovné 9 eur, učebnice/

školské poplatky vo výške 15 eur, spolu vo výške 239,50 eur/mesiac – 7,98 eur/deň. Spolu náklady na
dieťa sú vo výške 341,01 eur/mesiac – 11,36 eur/deň (12 dní x 12,15 = 136,32 eur.)

79. K výške výdavkov na stravu a oblečenie u maloletých detí je potrebné dodať, že nebolo reálne
možné verifikovať množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa vynaložia na stravu a oblečenie a súd

vychádzal len z dostupných štatistík. Napriek tomu možno konštatovať, že ak je v možnostiach rodičov
prispievať na výživu vyššiu sumou, tak predmetné financie sa premietnu v cenách za kvalitnejšie
potraviny a kvalitnejšie oblečenie a obuv.

80. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z mesačného príjmu otca, mesačné príjmu matky, taktiež

rozsahom starostlivosti o maloleté dieťa zo strany oboch rodičov v spojení s nákladmi na bývanie
a zabezpečenia základných potrieb počas starostlivosti a poberaním prídavku na maloleté deti (60 eur/
dieťa).

81. Pokiaľ ide o mesačné príjmy otca a matky, tie boli ustálene na základe dokazovania tak, že priemerný

mesačný čistý príjem otca je vo výške 1.234,57 eur a priemerný mesačný čistý príjem matky je vo výške
1.673,54 eur.

82. Taktiež bolo potrebné prihliadať aj formu starostlivosti o maloleté dieťa. Napriek tomu, že
bolo rozhodnuté o striedavej osobnej starostlivosti bolo nutné posúdiť aj je trvanie. Nakoľko ide

o nerovnomernú striedavú starostlivosť v pomere 22 dní matka a 8 dní otec počas mesiaca je evidentné,
že dĺžka starostlivosti na strane matky je podstatne vyššia a tým sú aj vyššie náklady na zabezpečenie
potrieb maloletých detí. Napriek tomu, že maloleté deti nevyžadujú celodennú starostlivosť vzhľadom
na ich vek, je práve matka tou osobou, ktorá bude v prevažnej časti zabezpečovať potreby deti
vzhľadom na dĺžku starostlivosti. Pri určení výšky výživného bolo potrebné zohľadniť starostlivosť matky

a možnosťami prispievať ich na výživu, vzhľadom nato, že nevykonáva neustálu starostlivosť. Z týchto
dôvodov bolo možné pri určení výšky výživného zohľadniť len z časti starostlivosť otca o deti, ktorá by
bola spôsobilá ovplyvniť jeho výšku.

83. Zohľadnenie prídavku na dieťa nemá za následok odbremenenie povinného rodiča platiť výživné

vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti, ale na druhej strane je potrebné nato prihliadať, keďže povaha
prídavku je zameraná na pokrytie čiastočných potrieb dieťaťa. V tomto smere je potrebné poukázať
na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, v zmysle ktorého, prídavok je štátna
sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a
na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného

dieťaťa. Inak povedané ide o dávku, ktorá svojou povahou je spôsobilá pokryť aspoň časť nákladov
na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa pokiaľ rodič starajúci sa o dieťa je príjemcom dávky a
tým sa prídavok dostane do dispozičnej sféry maloletého dieťaťa. V konkrétnom prípade bude poberať
vzhľadom na rozhodnutie o nerovnomernej striedavej starostlivosti rodinné prídavky na maloleté deti vo
väčšom rozsahu matka súlade s § 2 ods. 5 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa.

84. V danom prípade je nepochybné, že mesačný príjem matky ( 1.673,54 eur) je vyšší ako u otca
( 1.234,57 eur), ale taktiež náklady na zabezpečenie potrieb na mal. A. a na mal. C. sú počas
starostlivosti matky ( mal. A. 13,35 eur/deň a mal. C. 12,90 eur/deň) vyššie ako počas starostlivosti otca( mal. A. 8,76 eur/deň a mal. C. 7,98 eur/deň), pričom dĺžka starostlivosti jej podstatne vyššie na strane
matky 22 dní ako u otca 8 dní za mesiac a preto bolo potrebné aj pri nariadení striedavej starostlivosti
určiť vyživovaciu povinnosť u otca, aby sa poskytol maloletým deťom rovnaký životný komfort ako

v domácnosti matky tak aj otca. Potreby maloletého majú byť prispôsobené možnostiam rodičov a majú
prednosť pre ostatnými výdavkami. Určené výživného zo strany otca zabezpečí, že všetky potreby
maloletých deti ako opodstatnené a nevyhnutné budú pokryté nielen finančnými prostriedkami otca ale
aj matky. Pokiaľ sú možnosti rodičov nadpriemerné, aj odôvodnené potreby dieťaťa budú hodnotené
inak ako je to v prípade, keď sú pomery rodičov priemerné, v prípade aj podpriemerné. Pri určení výšky

výživného sa okrem dosiahnutého príjmu oboch rodičov bralo do úvahy aj nevyhnutné a opodstatnené
náklady maloletých detí v čase kedy budú v starostlivosti matka a otca.

85. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi

tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie
a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov
a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby
súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého

dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú
rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané
nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

86. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa
na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine,
pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť,
prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec
bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, je nutné prihliadnuť na

majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného
a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Maloletá A. je v striedavej starostlivosti matky a
otca v zmysle rozhodnutia súdu.

87. Samotná skutočnosť, že maloletí sú zverení do striedavej starostlivosti otca i matky, nevylučuje takú

situáciu, že maloleté deti je povinný tak otec, ako aj matka finančne podporovať čo sa týka ich nákladov
počas školy, ako aj v mimoškolských činnostiach.

88. Predmetná výška výživného taktiež korešponduje s Metodikou pre výpočet výživného rodičov
k deťom, podľa ktorej sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti možno všeobecne riadiť napriek tomu,

že má výlučne odporúčací charakter, pričom je potrebné brať na zreteľ: a) určenie čistého príjmu
povinného rodiča, b) priradenie životnej etapy dieťaťa, c) zohľadnenie počtu vyživovacích povinností
rodiča, d) zohľadnenie miery starostlivosti o dieťaťa a styku s dieťaťom. V zmysle uvedenej metodiky
je rozdelená etapa života dieťaťa na: 1) predškolský vek (0 – 5 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu
ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 12 % z čistého príjmu

povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 9 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri
4 vyživovacích povinnostiach ide o 8 % z čistého príjmu povinného rodiča, 2) prvý stupeň základnej
školy (6 – 9) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2
vyživovacích povinnosti ide o 14 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach
ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 10 % z čistého

príjmu povinného rodiča. 3) druhý stupeň základnej školy ( 10 – 14 ) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu
ide o 22 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 16 % z čistého príjmu
povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4
vyživovacích povinnostiach ide o 11 % z čistého príjmu povinného rodiča, 4) stredná škola ( 15 – 18 )
pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 24 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích

povinnosti ide o 18 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 15
% z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích povinnostiach ide o 13 % z čistého príjmu
povinného rodiča, 5) vysoká škola (19 a viac) pri vyživovacej povinnosti k 1 dieťaťu ide o 26 % z čistého
príjmu povinného rodiča, pri 2 vyživovacích povinnosti ide o 20 % z čistého príjmu povinného rodiča,pri 3 vyživovacích povinnostiach ide o 17 % z čistého príjmu povinného rodiča, pri 4 vyživovacích
povinnostiach ide o 15 % z čistého príjmu povinného rodiča. (/M.).

89. V konkrétnom prípade je maloletý A. zradený do etapy života – stredná škola 15 – 18 a vyživovacia
povinnosťk2deťom predstavuje18%zosumyčistéhopríjmuotcaakbybolakopovinnýrodič(1.221,78
eur čistý príjem x 18 % = 219,92 eur/mesiac).

90. V konkrétnom prípade je maloletá C. zradená do etapy života – druhý stupeň základnej školy 10

-14 rokov a vyživovacia povinnosť k 2 deťom predstavuje 16 % zo sumy čistého príjmu otca ak by bol
ako povinný rodič ( 1.221,78 eur čistý príjem x 16 % = 195,48 eur/mesiac).

91. V konkrétnom prípade je maloletý A. zradený do etapy života – stredná škola 15 – 18 a vyživovacia
povinnosť k 2 deťom predstavuje 18 % zo sumy čistého príjmu matky, ak by bola ako povinný rodič
(1.673,54 eur čistý príjem x 18 % = 301,23 eur/mesiac).

92. V konkrétnom prípade je maloletá Tímea zradená do etapy života – druhý stupeň základnej školy
10 -14 rokov a vyživovacia povinnosť k 2 deťom predstavuje 16 % zo sumy čistého príjmu matky, ak by
bola ako povinný rodič (1.673,54 eur čistý príjem x 16 % = 267,76 eur/mesiac).

93. Predmetná metodika má povahu odporúčacieho charakteru a nie je záväzná pre určenie konečnej
výšky výživného. Pre sprehľadnenie dôvodov výšky výživného bolo potrebné poukázať na sumy
výživného ak by maloleté deti boli zverené len jednému z rodičov.

94. Z dôvodu, že súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak zamietol návrh matky

na zvýšenie výživného a nezaoberal sa komparáciou zmeny pomerov na strane maloletých deti ale
nanovo skúmal pomery na strane deti.

95. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

96. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

97. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

98. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. ( § 44 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.