Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/2742/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125424711
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125424711.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SR - Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát, IČO: 17 331 927, so sídlom Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava – Ružinov
proti povinnému: Kissová Scarlet, s.r.o., IČO: 51 315 254, so sídlom Poľná 245/18, 931 01 Šamorín
o vymoženie 800,- EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom
Liščákom,sosídlomNám.sv.Michala5,92001Hlohovec,IČO:34028340,podsp.zn.102EX711/2025

o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Romanom Liščákom, so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, IČO: 34 028 340,
pod sp. zn. 102EX 711/2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.11.2025, vedeným pod sp.

zn. 55Ek/2742/2025, domáhal od povinného vymoženia 800,- EUR na základe exekučného titulu –
rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Trnave vydané pod č. PK/003/02/2025 dňa 30.05.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2025
a vykonateľnosť dňa 02.08.2025.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana

Liščáka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/2742/2025 s európskym spisovým identifikačným číslom:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 102EX 711/2025.

3. Súdny exekútor vydal dňa 13.11.2025 na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie,
ktoré bolo dňa 30.11.2025 doručené povinnému do elektronickej schránky (uplynutím úložnej lehoty).
V upovedomení bol povinný upovedomený o začatí exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie

pohľadávky vo výške 800,- EUR s prísl., o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote do
15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, o jeho náležitostiach, ako aj o spôsobe
jeho podania

4. Povinný podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2026 podal návrh na zastavenie
exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
28.01.2026 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že „Chcela by som podať odpor
voči exekúcii vedenej voči mojej spoločnosti Kissová Scarlett s.r.o. pod č. 102EX/711/25 nakoľkosom nevedela o skutočnosti, že je voči mojej spoločnosti evidovaná pokuta zo stany SOI. Žiadam
o prešetrenie celej veci, nakoľko v tých dátumoch v ktorých ma SOI pokutovala som bola zamestnaná
v Xbionic Šamorín. A prevádzku v Šamoríne som zatvorila v roku 2023 v septembri. Dňa 14.01.2026 som

navštívila po dohovore s Bratislavou SOI Trnava, kde som všetky informácie týkajúce sa roku 2023,2024
a 2025 povedal zamestnancom SOI Trnava. A dostala som informáciu, že ma pokutovali len na diaľku,
čo je pre mňa nie celkom pochopiteľné, nakoľko na Slovensku máme taký systém, že hocikto napíše
podnet, tak sa s tým zaoberajú. Ďakujem za prešetrenie a nesúhlasím s pokutou.“

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné.
„Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že ,,nemala vedomosť o pokutovaní zo
strany oprávneného.“ Rozhodnutie č. PK/0003/02/2025 bolo povinnej riadne a v súlade so zákonom
doručené, a následne, nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2025 a vykonateľnosť dňom 02.08.2025.
V zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sú orgány verejnej moci povinné

komunikovať s právnickými osobami, čo je aj prípad povinnej, prostredníctvom elektronickej schránky.
Bolo teda povinnosťou povinnej pravidelne si kontrolovať svoju elektronickú schránku, a skutočnosť
že tak neučinila je na ťarchu povinnej a je porušením jej zákonnej povinnosti. K tvrdeniam, že v
čase udelenia pokuty už bola povinná zamestnaná v X-Bionic Šamorín a prevádzka ukončila činnosť
v roku 2023, uvádzame že povinnej bola udelená pokuta za marenie výkonu úradného rozhodnutia

– nedoloženie dokladov na základe podnetu zaevidovaného pod č. 637/2024. Inšpektori Slovenskej
obchodnej inšpekcie (SOI) postupujú pri kontrolách v súlade so zákonom č. 128/2002 Z. z. o štátnej
kontrole vnútorného trhu. Nakoľko bola exekúcia začatá na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu a povinná vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne zákonom stanovené dôvody na
zastavanie exekúcie, s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nesúhlasíme a trváme na pokračovaní

v exekučnom konaní.“

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a preukázaní nedodržania zákonnej lehoty pri jeho podaní vzhľadom k prevzatiu
upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa

30.11.2025. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 20.01.2026.

9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je
aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej
exekúciu zákon pripúšťa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí

ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatichpracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

17. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia
lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

19. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

20. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

21. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

22. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s

cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola

dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na

zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

23. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazovna preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a

to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti

bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti
dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že
upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do elektronickej schránky dňa 30.11.2025

uplynutím úložnej lehoty, čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na
podanie návrhu na zastavenie začala plynúť dňa 01.12.2025 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň
15.12.2025.Keďžeideoprocesnúlehotu,tájezachovanáajvprípade,akbypodanieboloodovzdanéna
poštovú prepravu v posledný deň lehoty. Povinný však návrh na zastavenie exekúcie len dňa 20.01.2026
podala na poštovú prepravu a predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol dňa 21.01.2026 doručený

súdnemu exekútorovi, t. j. po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

25. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh
na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.

26. Súd na dôvetok dodáva, že aj napriek oneskorenému podaniu návrhu na zastavenie zo strany
povinného, návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmal v zmysle ustanovení Exekučného

poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným
nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré
by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by
popierali existenciu záväzku (nepeňažného nároku) povinného voči oprávnenému, a zároveň by napĺňali
dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. V

súvislosti so skutočnosťami uvádzanými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný
navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že nevedel o pokute a že mu exekučný titul nebol doručený,
ďalej že sa samotný exekučný titul vychádza z nesprávneho a nezákonného právneho posúdenia sa
v zmysle platnej právnej úpravy uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať,
že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere,

že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že
koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že
dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých
návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za
predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak

je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie (čo v tomto prípade dodržané nebolo), povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti ktoré
sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá
po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali
až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie

podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá
druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu
možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Keďže o
namietaných údajných dôvodoch musel mať vedomosť už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie,
bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať v návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní odo

dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa však nestalo (povinný tak urobil až v návrhu na
zastavenie exekúcie podanom po tejto lehote) a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania
v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k
ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia povinného neprihliada. Súd zároveň dodáva, že prirozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje koncentračná zásada v zmysle § 61k ods. 2
a 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného
konania a tejto zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu

exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Podľa vyššie
uvedených ustanovení povinný v exekúcii pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť
všetky jemu známe a dostupné skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Po uplynutí tejto
lehoty na ne nemôže súd prihliadnuť, aj keby boli akokoľvek relevantné. Keďže povinný tieto skutočnosti

uviedol až v návrhu na zastavenie exekúcie po lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie, nemohol na ne súd prihliadať. Súd dodáva, že aj keby bol podaný návrh na zastavenie
exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na tieto skutočnosti by
taktiež neprihliadal.

27. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný v súlade s § 61k ods. 3

Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Výnimku
z tohto pravidla predstavujú skutočnosti, ktoré síce nastali pred uplynutím uvedenej lehoty, ale ktoré
povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie
exekúcie dospel k záveru, že v prípade povinného nie je možné uplatniť ani jednu z vyššie uvedených
výnimiekprenávrhynazastavenieexekúciepodanépouplynutízákonomstanovenejlehoty,ergonávrhu

povinného na zastavenie exekúcie tak nie je možné vyhovieť, keďže bol podaný oneskorene a povinný
namietal skutočnosti, ktoré nastali pred uplynutím uvedenej lehoty.

28. Povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že nemá vedomosť o pokute a o exekučnom
titule a doručovanie exekučného titulu. Súd uvádza, že exekúcia sa začala dňa 06.11.2025 doručením

poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi. Oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal vymáhania nároku na základe exekučného titulu - rozhodnutie Slovenskej
obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave vydané pod č.
PK/003/02/2025 dňa 30.05.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2025 a vykonateľnosť dňa
02.08.2025. Uvedené rozhodnutie bolo súdu predložené v zákonom stanovenej forme s vyznačenou

doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

29. Podľa judikatúry slovenských súdov každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou
právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú

odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých
sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku
o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.
Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie
je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou.

Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj
z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd
skúmať len z formálnej stránky.

30. Súd poukazuje, že exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku.
Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti
stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu
oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu

vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne
materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý procesne stanovuje práva a povinnosti
jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010).

31. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že nemal o ňom vedomosť, teda že mu exekučný
titul nebol doručený. V zmysle uvedeného súd preskúmal exekučný titul a spôsob doručovania s
prihliadnutím na § 46 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v spojení s § 12 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochranyspotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v spojení § 25a Správneho poriadku. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na ust. § 25a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), podľa
ktorého na doručenie do elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe

výkonu verejnej moci - zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov.

32. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument

sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá
je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu
sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými
prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

33. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické

dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej
podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

34. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického
doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo

osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"),
formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

35. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický
dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby

prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

36. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej

schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka
potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy
alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.

36. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri

každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa
podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.

37. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona o e-Governmente Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke

adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná
správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia
elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

38. Podľa § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých

elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom
a) orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy,
b) iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa
1.doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím
úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,

2.nedoručuje do vlastných rúk, v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy.

39. Povinný je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky a zapísanou v Obchodnom
registri SR. Právnickým osobám bola elektronická schránka aktivovaná na doručovanie najneskôr
01.07.2018. Aktiváciu schránky povinný žiadnym spôsobom nenamietal. V prípade aktívnych

elektronických schránok oprávnený ako orgán verejnej moci má povinnosť doručovať zásielky výlučne
elektronicky. V súvislosti s takýmto spôsobom doručovania je dôležité si uvedomiť, že účinky
elektronickéhodoručeniasútotožné,akoúčinkydoručeniaklasickoupoštou.Vzákoneoe-Governmente
je konštituovaná povinnosť štatutárov právnických osôb zabezpečiť si pre potreby elektronickejkomunikácie s orgánmi verejnej moci občiansky preukaz s čipom, čo následne znamená, že v záujme
právnickejosoby,vmenektorejdanýštatutárkonábymalabyťajkontrolaobsahuelektronickejschránky.
To ako k nej pristupuje je už len na uvážení samotného povinného, pretože povinný sám seba vystaví

do možného rizika, že sa včas nedozvie o doručení akýchkoľvek zásielok. S poukazom na uvedené
ustanovenia súd uvádza, že v prípade, ak sa pri doručovaní exekučného titulu uplatnila fikcia doručenia,
tvrdenie povinného o tom, že exekučný titul mu nebol doručený resp. nemal o ňom vedomosť nie je
dôvodom pre zastavenie exekúcie, nakoľko oprávnený si pri doručovaní splnil všetky svoje povinnosti.

40. Exekučný titul nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť
exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade ak povinný si nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Súd ďalej uvádza, že povinný neuviedol v návrhu na
zastavenie exekúcie žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku,
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom
neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Z tohto dôvodu považuje súd

návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.

41. Zároveň súd k námietkam povinného týkajúcich sa zavretia prevádzky a iného zamestnania uvádza,
že exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli

pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul,
nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím
a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v
stanovenej lehote opravný prostriedok (odpor, odvolanie), kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť
všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.

42. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam

označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať

43. Námietky povinného uvedené v bode 6 tohto uznesenia súd v exekučnom konaní vyhodnotil ako
okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto

exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného
i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by
nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože
ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo
podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť

opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži
ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal
skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého
bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas
ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v

exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní,
ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení
s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti,
ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda
či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie

exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

44. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľaduprávneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania

nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či

exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

45. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-

právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo

k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

46. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak
z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré
po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd

ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť
skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň
exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného
rozhodovaťoriadnychzákonnýchopravnýchprostriedkochprotirozhodnutiusúdu,resp.orgánuverejnej
moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či

exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe
uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný
netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku.

47. Vzhľadom na to, že žiadny z účastníkov konania si nárok na náhradu trov exekučného konania
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil súd o nich ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.