Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/2728/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125423018
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kurec
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125423018.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Obec Bernolákovo, IČO: 00 304 662,
so sídlom Hlavná 111, 900 27 Bernolákovo, právne zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava - Rača proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. – E. F. o vymoženie 78,- EUR a trov exekúcie vedenej
súdnymexekútoromJUDr.OľgouRehákovou,sosídlomKominárska(budovaDREVOPROJEKT)2,831

04 Bratislava, IČO: 37 929 887, pod sp. zn. 329EX 467/25 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Oľgou
Rehákovou, so sídlom Kominárska (budova DREVOPROJEKT) 2, 831 04 Bratislava, IČO: 37 929 887,
pod sp. zn. 329EX 467/25 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.11.2025, vedeným pod
sp. zn. 55Ek/2728/2025, domáhal od povinného vymoženia 78,- EUR na základe exekučného titulu –
rozhodnutie Obce Bernolákovo vydané pod č. 0671/2025 dňa 23.02.2025 o uložení pokuty za správny
delikt, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2025 a vykonateľnosť dňa 17.04.2025.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Oľgu

Rehákovú vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/2728/2025 s európskym spisovým identifikačným
číslom: G.:E.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 329EX 467/25.

3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené
povinnému.

4. Povinný podaním zo dňa 17.11.2025 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 19.11.2025 podal návrh
na zastavenie exekúcie.

5. Predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený
súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa
10.12.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania bolo vyjadrenie oprávneného

k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že žiada podáva odvolanie proti
pokute za údajné porušenie § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a na zastavenie exekúcie.
Tvrdil, že v zákonnej lehote podáva odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty a zároveň žiada
o zastavenie exekučného konania, nakoľko rozhodnutie mu nebolo riadne doručené a neboli splnené

všetky procesné kroky. Ako prvé povinný namietal nedostatočné doručenie rozhodnutia. Mal za to, že
nebol riadne informovaný o začatí konania ani o uloženej pokute. Uviedol, že o pokute a exekúcii sadozvedel až 10.11.2025 od technickej podpory banky, keď mu bol zablokovaný účet. Ďalej namietal
nesprávne určenie osoby, nakoľko on je len držiteľom vozidla a nebol vodičom. Spochybňoval aj
charakter miesta parkovania, ktoré podľa jeho názoru nie je evidované ako verejná komunikácia. Tiež

tvrdil,ževozidlostálonaplochepatriacejkbytovémudomuačiastočnenakrajivozovky,čímneblokovalo
premávku. Parkovanie prebiehalo v obytnej zóne, ktorá je označená dopravnou značkou s obmedzenou
rýchlosťou 20 km/h. zastavenie bolo účelové a krátkodobé. Celá situácia mu spôsobila stres, pretože
nemal vedomosť o dôvode zmiznutia peňazí z účtu. Žiadal preto zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty
a zastavenie exekučného konania.

7. Z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplynulo nasledovné. Ako
prvé podotkol, že odvolanie povinného proti pokute za porušenie ust. § 25 ods. 1 písm. d) zákona č.
8/2009 Z. z. je nutné považovať za bezpredmetné, nakoľko lehota na podanie odporu už uplynula. Ďalej
mal za to, že nenastala ani žiadna z podmienok stanovených v § 60k Exekučného poriadku týkajúcich sa
zastavenie exekúcie. K námietke nedostatočného doručovania rozhodnutia uviedol, že doručovanie bolo

vykonané prostredníctvom CÚD – Centrálneho úradného doručovania, pričom ak elektronická schránka
adresátaniejeaktivovanánadoručovanie,takdoručujúciorgán(poštovýpodnik)zabezpečívyhotovenie
listinného rovnopisu a vykonaná doručovanie adresátovi v listinnej podobe. O takomto spôsobe
doručovania oprávnený predložil dôkaz – Informácia o výsledku doručovania listinného rovnopisu, podľa
ktorého správa nebola listinne doručená z dôvodu, že si adresát – povinný zásielku neprevzal v odbernej

lehote. Zásielka bola podaná na pošte dňa 24.02.2025, pokusy o doručenie prebehli dňa 26.02.2025
a 27.02.2025. Zásielka bola doručovaná na adresu trvalého pobytu povinného. Poukázal na ust. § 24
ods. Správneho poriadku. Deň vrátenia nedoručenej zásielky – 17.03.2025 bol aj dňom doručenia, t. j.
nastala fikcia doručenia. Čo sa týka námietky, že na vozidle nebol zanechaný oznam, že nebola použitá
blokácia vozidla a žiadny list, tak právny zástupca oprávneného uviedol, že žiadne ust. zákona o cestnej

premávke neurčuje obciam, resp. obecnej polícii v prípade predmetného porušenia ust. § 25 ods. 1
zákona č. 8/2009. Je na rozhodnutí obecnej polície ako vec bude riešená. K námietke povinného, že je
len držiteľom uviedol, že poučenie rozhodnutia obsahuje ust. § 139d predmetného zákona a je teda len
zodpovednosťou povinného, že si neprebral poštovú zásielku a nemohol oznámiť skutočného vodiča
vozidla. K námietke týkajúcej sa miesta parkovania poznamenal právny zástupca oprávneného, že ide

len o účelové tvrdenie povinného, nakoľko aj z fotografie predloženej povinným jasne vyplýva, že vozidlo
nestálolennaspomínanejparcele,aleajpriamovkrižovatke.Nazákladeuvedenéhooprávnenýnavrhol,
aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinného na

zastavenie exekúcie.

9. Podľa § 45 ods. 2 písmeno f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je
aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.

10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný
titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej
exekúciu zákon pripúšťa.

11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.

Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje

neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné

návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo
taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na
zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh

na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov
na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na
podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie

citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti

dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

18. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného
poriadku v platnom znení, preštudovaní kompletného spisového materiálu a písomností predložených

súdnym exekútorom konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinnými nepokladá
za okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Povinný ako hlavný dôvod
zastavenia exekúcie uviedol, že nemal o pokute, teda o exekučnom titule - rozhodnutie Obce
Bernolákovo vydané pod č. 0671/2025 dňa 23.02.2025 o uložení pokuty za správny delikt, ktorýnadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2025 a vykonateľnosť dňa 17.04.2025 - vedomosť, teda že mu
exekučný titul nebol doručený. V zmysle uvedeného súd preskúmal exekučný titul a spôsob doručovania
s prihliadnutím na § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. v spojení s § 24 Správneho poriadku. Súd

v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa
ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť
v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť
na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas

uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu
orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Priebeh doručovania zásielky podľa jej čísla (číslo zásielky
SK123922677SK oznámené súdu oprávneným) preveril súd na verejne prístupnom portály poštového
úradu (na stránke https://tandt.posta.sk/), z ktorého mal preukázané, že správny orgán postupoval pri
doručovaní rozhodnutia podľa zákonom stanoveného postupu (vykonaný bol prvý pokus o doručovanie
dňa 26.02.2025, aj opakované doručenie dňa 27.02.2025, následne bola zásielka uložená na pošte

a dňa 17.03.2025 bol zistený dátum ktorý sa považoval za dátum doručenia uplynutím odbernej lehoty
(neprevzatie v odbernej lehote)). S poukazom na uvedené ustanovenia súd uvádza, že v prípade, ak
sa pri doručovaní exekučného titulu uplatnila fikcia doručenia, tvrdenie povinného o tom, že exekučný
titul mu nebol doručený nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie, nakoľko oprávnený si pri doručovaní
splnil všetky svoje povinnosti.

19. Na základe uvedeného súd mohol konštatovať, že predmetný exekučný titul bol doručovaný
povinnému do vlastných rúk v zmysle príslušných ustanovení spravujúcich správne konanie, v čoho
dôsledku predmetné rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt mohlo nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť, tak ako to preukazuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené,

a tým pádom toto rozhodnutie je aj spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. f)
Exekučného poriadku. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul
spĺňanáležitosťformálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,ktorásapreukazujedoložkouprávoplatnosti
a vykonateľnosti, a na jeho podklade možno viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania.

20. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli
pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul,
nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím
a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v

stanovenej lehote opravný prostriedok (odpor, odvolanie), kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť
všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.

21. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným
titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v

základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam
označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.
ho akokoľvek vecne preskúmavať

22. Námietky povinného uvedené v bode 6 tohto uznesenia súd v exekučnom konaní vyhodnotil ako
okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto
exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného
i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by
nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože

ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo
podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť
opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži
ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal
skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého

bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého
povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom
titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré
prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení snávrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré
by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či
po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie

exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

23. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M
Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv

a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky

exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

24. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

25. Dôvody uvádzané povinným existovali v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu, avšak

z dôvodu, že ich nenamietol už v základnom konaní, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré
po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd
ďalej uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť
skutkových a právnych záverov súdu, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň
exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného

rozhodovaťoriadnychzákonnýchopravnýchprostriedkochprotirozhodnutiusúdu,resp.orgánuverejnej
moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe
uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný
netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d)

Exekučného poriadku.

26. Z obsahu súdneho spisu a predložených dokumentov, súd pri preskúmaní návrhu povinného na
zastavenie exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd vychádzal pri
rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že

návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd
nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol.

27. Vzhľadom na to, že žiadny z účastníkov konania si nárok na náhradu trov exekučného konania
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil súd o nich ani nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.