Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223010472
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1223010472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov

senátu JUDr. Danice Veselovskej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovanej L. Y. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej L.
Y. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B2-31T/39/2023 zo dňa 15.05.2025, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 26.02.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej

L. Y., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom W.
XXXXX/XX, Q.,

u k l a d á

podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere
1.500 (tisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná L. Y. uznaná vinnou zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s
poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v čase o 09:30 hod. dňa 27.05.2022 ako vodička viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky
Volvo V 60, EČV: Q.-XXXEx po ulici Trnavská cesta v smere na ulicu Tomášiková, pričom vchádzala do
križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ a pri predchádzaní
križovatkou nedala prednosť poškodenému V. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý viedol bicykel po ulici
Tomášiková, v smere na ulicu Rožňavská označenej ako „Hlavná cesta“, následkom čoho došlo k ich
vzájomnej zrážke, pričom poškodený v dôsledku dopravnej nehody utrpel zranenie a to, zlomeninu

horného konca ľavej lakťovej kosti s dislokáciou riešenú operáciou, pomliaždenie hrudníka vľavo,
pomliaždenie a odreniny v ľavej lakťovej jamke a pomliaždenie ľavého kolena s celkovou dobou liečenia
najmenej 70 dní, pričom obžalovaná týmto svojím konaním porušila povinnosť ustanovenú jej § 20 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.Za uvedený prečin jej súd prvého stupňa podľa § 157 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
uložil peňažný trest vo výške 3.600 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, obžalovanej ustanovil náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 2 mesiace. Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona súd prvého stupňa rozhodol, že obžalovaná
peňažný trest zaplatí v šiestich mesačných splátkach vo výške 600 eur splatných do 15. dňa v mesiaci.
Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonasúdobžalovanejuložilajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú k

náhrade škody poškodenému V. R. vo výške 1.926,10 eura, poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná
poisťovňa, a. s. vo výške 1.902,55 eura a poškodenej Sociálnej poisťovni, a. s. vo výške 1.050,40 eura.
Podľa§288ods.2TrestnéhoporiadkupoškodenéhoV.R.sozvyškomnárokunanáhraduškodyodkázal
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila

prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.07.2025. Obžalovaná
namieta, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa neuvádzajú žiadne fakty, iba všeobecné frázy a
rozhodujúci orgán sa odvoláva na to, že nemusí zodpovedať na všetky otázky a námietky obžalovanej.
V skutočnosti však nezodpovedá na žiadne, ani na tie základné. Až na súde sa znalec vyjadril, že prvý
krát počuje o tom, že poškodený mal tesne pred dopravnou nehodou až do času jej vzniku podľa vlastnej

výpovede (túto urobil hneď na začiatku trestného stíhania) jazdiť tesne pri pravej krajnici vozovky. Hoci
znalec konštatoval, že nezistil žiadne stopy stretu obidvoch vozidiel (motorového i nemotorového), súd
bohorovne tvrdí, že k stretu došlo a to i napriek konštatácii znalca, že samotný stret nevie potvrdiť.
Navyše ak cyklista jazdil pri pravom okraji vozovky, je úplne logické, že nemohol byť „zrazený“ ľavou
prednou časťou vozidla obžalovanej. Znalec priznal, že na mieste nehody nebol a vychádzal iba z

informácií o obhliadke miesta činu políciou, z ktorej však žiadne zásadné skutočnosti neboli zistiteľné.
Otázkahranicekrižovatky,jeotázkaprávnaapresnedefinovanáaniejemožnéakceptovaťnázorznalca
a aj súdu, že všetko závisí od toho, ako si hranicu križovatky vysvetľuje účastník dopravnej nehody, v
tomto prípade poškodený. Rýchlosti oboch účastníkov, ktoré znalec použil, sú fiktívne a je to len úvaha
znalca ako rýchlo sa mohli účastníci pohybovať, ale rovnako sa mohli pohybovať o niečo rýchlejšie i

o niečo pomalšie, takže i táto jeho varianta nie je jedinou možnou, a teda dostatočnou pre objasnenie
priebehu dopravnej nehody. Je úplne zrejmé, že cyklista musel prejsť cez celú križovatku, aby sa za
neho mohla obžalovaná zaradiť. Pokiaľ ale v takej tesnej blízkosti hranice križovatky spadol cyklista pri
jej prednej ľavej strane, v žiadnom prípade nemohol jazdiť pri pravom okraji vozovky, ako to tvrdil, ale
všetko nasvedčuje tomu, že zrejme jazdil v ľavom jazdnom prúde, chcel prejsť ku pravej krajnici a tam

zrejme neskoro zbadal vozidlo obžalovanej, zabalansoval a spadol na vozovku. Znalec je povinný sa
v znaleckom posudku zaoberať všetkými variantami, ktoré účastníci nehody popíšu a potom exaktne
technicky vylúčiť varianty neprijateľné. Z variantov uvádzanou obžalovanou, ktorú tvrdí od počiatku, už
aj v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, sa doposiaľ nikto seriózne nezaoberal, dokonca o
skutočnostiach uvádzaných ako poškodeným tak i obžalovanou, sa v niektorých rozhodujúcich bodoch

dozvedel znalec až na pojednávaní a uznal, že tieto varianty sú pre neho nové a neriešil ich. Už v
zamietajúcom uznesení prokuratúra tvrdila, že sa s uvedenými vyjadreniami obžalovanej bude v ďalšom
konaní zaoberať. Do dnešného dňa tak nespravila ani prokuratúra, ani súd, hoci sme o to žiadali.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, preto obžalovaná žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie s tým, aby bol do konania pribratý znalecký ústav
zo Žiliny, ktorý má dostatočné materiálno-technické i personálne zabezpečenie na to, aby objektívne
posúdil celú túto udalosť i príčiny jej vzniku.

Prokurátor ani poškodení nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovanej, ktoré im bolo v súlade s

§ 314 Trestného poriadku doručené.

Odvolací súd nezistil žiadne vážne procesné nedostatky konania predchádzajúceho napadnutému
rozsudku,pretonariadilvoveciverejnézasadnutie,oktoromupovedomilobžalovanúaostatnéprocesné
strany.Poškodenísanaverejnézasadnutieneustanovili,pretohopodľa§294ods.2Trestnéhoporiadku

odvolací súd vykonal v neprítomnosti poškodených, ktorí boli o ňom riadne upovedomení.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca obžalovanej pridržal písomne podaného odvolania
a dôvodov tam uvedených. V prípade, ak by súd dospel k záveru o vine obžalovanej, poukázal na
to, že skutok sa stal pred 4 rokmi, obžalovaná je podnikateľka, ktorá denno-denne na výkon svojejpodnikateľskej činnosti potrebuje vodičské oprávnenie. V registri priestupkov má iba 2 záznamy, ktoré
sa stali pred skutkom, od skutku sa nedopustila žiadneho priestupku. Preto obhajca navrhol, aby
obžalovanej nebol uložený trest zákazu činnosti, nakoľko by to ovplyvnilo nielen výkon jej povolania, ale

aj úhradu škody, na ktorú by bola zaviazaná.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodne
zamietnuť.

Obžalovaná uviedla, že je jej ľúto, čo sa stalo a v ostatnom sa pridržala prednesu svojho obhajcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom

zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej L. Y.
je čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený

trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10
Trestného poriadku.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II
podal dňa 29.05.2023 na L. Y. obžalobu pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvode tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2024 obžalovaná učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. a) Trestného poriadku, že je nevinná. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie výsluchom
obžalovanej L. Y., výsluchom poškodeného V. R., výsluchom znalca I.. S. P., prečítaním výpovede
splnomocnených zástupcov poškodených T.. I. B. a L.. L. Ž., prečítaním znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvom a farmácia, odvetvie chirurgia, a prečítaním listinných dôkazov, najmä záznamom
dopravnej nehody a fotodokumentácie, lekárskymi správami a odpisom registra trestov obžalovanej.

Obžalovaná využila svoje právo a odmietla vypovedať v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní.

Poškodený V. R. vypovedal, že išiel na bicykli po Tomášikovej ulici smerom na Rožňavskú ulicu, pričom

mu nedala z Trnavskej cesty prednosť vodička na vozidle Volvo. Vodička mu narazila do zadného kolesa
z pravej strany. Poškodený spadol na cestu, na ľavý lakeť a narazil si rebrá, lakeť a aj koleno. Po páde
na zem sa sám zdvihol, a odtiahol si aj bicykel na trávu, kde si sadol, vodička vystúpila z vozidla a prišla
k nemu. Pýtala sa ho, čo sa mu stalo, ako mu môže pomôcť. Poškodený si od nej vypýtal vodu. Myslel si,
že má iba narazenú ruku, preto na otázku vodičky, či ho má zobrať k doktorovi, povedal, že nie. Potom

vodička odišla, nechala mu na seba telefonický kontakt a povedala, že sa volá L. Y.. Poškodený potom
z miesta odišiel, bicykel mal nepojazdný, preto išiel vlakom do Trnavy do nemocnice na pohotovosť.
Lekár mu povedal, že to má zlomené a večer ho operovali. Poškodený tiež uviedol, že išiel v pravom
jazdnom pruhu, pri pravom okraji cesty. K nárazu došlo prednou časťou vozidla do zadného kolesa jehobicykla. Bolo to za križovatkou, maximálne 2 metre. On išiel vo svojom jazdnom pruhu, pri krajnici, cca
10 cm od krajnice, mal na sebe aj reflexné prvky. Na bicykli si po nehode všimol taký akoby škrabanec
na zadnom kolese, na pravej strane.

Zo znaleckého posudku I.. S. P., na ktorý sa znalec pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní odvolal
vyplýva, že z podkladov nie je možno jednoznačne stanoviť, či došlo k zrážke, nakoľko nebolo zistené
žiadne vzájomné poškodenie vozidla a bicykla. Pri náraze malou rýchlosťou k poškodeniu nemusí
dôjsť. Analýzu vypracoval pre variant, že ku vzájomnému kontaktu došlo, nakoľko tomu zodpovedá

následný pád cyklistu. V prípade, že by ku kontaktu vozidla bicykla nedošlo, nie je z technického hľadiska
vysvetliteľný pád cyklistu. Pri strede došlo ku kontaktu ľavej prednej strany časti vozidla a zadného
kolesa bicykla. Vodička jazdila pred nehodou rýchlosťou do 15 km/hod., t. j. nižšou ako dovolenou. Na
cyklistu reagovala oneskorene i keď jej v dohľade naň nič nebránilo. Technika jazdy vodičky nebola
správna. Pokiaľ by vodička reagovala na cyklistu včas k nehode by nedošlo. Cyklista jazdil rýchlosťou 13
km/ hod., t. j. nižšou ako dovolenou. Technika jeho jazdy bola správna. Technickou príčinou dopravnej

nehody bola nesprávna technika pohybu vodičky vozidla, nakoľko reagovala na cyklistu oneskorene
aj keď jej v dohľade naň nič nebránilo. Na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že pri vypracovaní
znaleckého posudku vychádzal z obsahu spisu. Východiskové rýchlosti určil vychádzajúc z obsahu
spisu, z výsluchov a z reálnych možností miesta. Rýchlosť cyklistu 13 km/hod. je technicky prijateľná,
vzhľadom na pohyb vodičky ako rozbiehajúcej sa z križovatky. Ak by išiel rýchlejšie ako vodička, tak by

ho nedobehla. Rýchlosť vodičky 15 km/ hod. je prijateľná, jej rýchlosť musela byť rýchlejšia ako cyklistu,
inak by ho nedobehla a k zrážke by nedošlo. Pokiaľ ide o tvrdenie cyklistu, že išiel pri krajnici, znalec
uviedol, že križovatka má určitú trajektóriu, a nie je pravouhlá, ide o križovatku „T“ a pokiaľ poškodený
uviedol, že išiel 10 cm od krajnice, tak pred križovatkou tak mohol ísť, ale potom musel prejsť križovatkou
a potom mohol pokračovať pri krajnici.

Z lekárskych správ a znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
vyplývajú zranenia, ktoré utrpel poškodený, a to zlomeninu horného konca ľavej lakťovej kosti
s dislokáciou, pomliaždenie hrudníka vľavo, pomliaždenie a odreniny v ľavej lakťovej jamke a
pomliaždenie ľavého kolena, s dobou liečenia 70 dní.

Zo záznamu z dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že neznámy vodič na
neznámom motorovom vozidle, ktoré viedol po Trnavskej ceste smerom na Tomášikovu ulicu v smere
do mesta, nedal prednosť v jazde bicyklu, na ktorom jazdil poškodený V. R. po Tomášikovej ulici smerom
na ulici Rožňavskú v pravom jazdnom pruhu, následkom čoho došlo ich vzájomnej zrážke. Nehoda bola

dodatočne nahlásená. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie vyplýva,
že sa jedná o križovatku ulíc Tomášikova - Trnavská cesta, pričom dopravná nehoda je situovaná na
pravom jazdnom pruhu Tomášikovej ulice smerom na ulicu Rožňavskú. Stav vozovky v čase dopravnej
nehody bol dobrý, bez výtlkov a výmoľov a spádových pomerov. Z vyhotovenej fotodokumentácie
vyplýva, že na bicykli boli zadokumentované poškodenia, a to na riadidlách, prehadzovačke, sedačke,

zadnom kolese a reťazi. Na vozidle neboli zistené žiadne poškodenia.

Hodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní odvolací súd dospel k rovnakému skutkovému
zisteniu a právnej kvalifikácii konania obžalovanej L. Y. ako súd prvého stupňa.

Sumarizujúc dôkaznú situáciu odvolací súd konštatuje, že o priebehu skutku svedčí výpoveď
poškodeného, ktorá nebola spochybnená žiadnym iným dôkazom, dokonca ani výpoveďou obžalovanej.
Znalecký posudok odvolací súd nepovažuje za relevantný dôkaz, pretože nie je spôsobilý ustáliť priebeh
nehodového deja, a to pretože na vozidle ani vozovke nie sú žiadne stopy. Úlohou znalca je najmä
vyjadrovať sa k technickej prijateľnosti jednotlivých verzií nehodového deja, pričom v prejednávanej veci

nie je z dôvodu absencie stôp a časového faktora, ktorý je premenný, možné spätne zrekonštruovať
ako v skutočnosti nehodový dej prebehol. Práve časový faktor ako premenná veličina je významný pre
hodnotenie verzie poškodeného a verzie obžalovanej, ktorá má však iba formu obhajobných námietok
koncipovaných obhajcom. Zisťovanie technickej príčiny nehody je úlohou znalca, avšak hodnotenie
porušenia povinnosti je úlohou súdu. Verzia obžalovanej, keďže nemá formu jej výpovede, nemohla

byť preverovaná formou kladenia otázok, a teda nemohla byť podrobená takej analýze, aká bola
možná pri výpovedi poškodeného. Ak by bola pravda, čo tvrdí obhajoba, bolo by potrebné prijať záver,
že obžalovaná neporušila žiadnu právnu povinnosť v cestnej premávke, avšak zvolila taký spôsob
obhajoby, že odmietla vypovedať, preto jediným priamym dôkazom o nehode je výpoveď poškodeného.Ani odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti jeho výpovede, keďže poškodený uviedol, že k
jeho pádu z bicykla došlo tak, že išiel po hlavnej ceste a nedala mu prednosť vodička vozidla zn. Volvo,
ktorá vychádzala z vedľajšej cesty a narazila do jeho zadného kolesa. Niet žiadnych rozumných dôvodov

pre spochybňovanie pravdivosti jeho výpovede, ktorý o skutku vypovedá od začiatku trestného konania
rovnako, skutok opísal konzistentne, logicky, pri opakovaných výpovediach základ skutku nemenil.
Okrem toho odvolací súd nezistil žiaden rozumný dôvod a ani motív, pre ktorý by si poškodený mal
priebeh skutku vymýšľať, navyše keď obžalovanú ani nepozná a z jeho konania po nehode ani nie je
možné vyvodiť, že by chcel obžalovanej nejako uškodiť, keď aj dopravnú nehodu nahlásil až vtedy, keď

zistil, že pri nej utrpel zranenia vyžadujúce operačný zákrok. Jeho výpoveď neobsahuje žiadne logické
chyby, alebo racionálne deficity, ktoré by opodstatňovali rozumné pochybnosti. Pravdivosti výpovede
poškodeného, t. j. že k jeho pádu z bicykla došlo v dôsledku nárazu vozidla obžalovanej, nasvedčuje aj
skutočnosť, že mu obžalovaná po nehode nechala svoje telefónne číslo a údaje o jej osobe a zaujímala
sa o jeho zdravotný stav, čo v prípade, ak by nebola účastníčkou nehody, nemá racionálne vysvetlenie,
pričom jeho verziu potvrdzujú aj lekárske správy dokumentujúce zranenia, ktoré pri nehode utrpel.

Nakoľko existuje len jeden dôkaz o priebehu nehodového deja a to výpoveď poškodeného, ktorú aj
odvolací súd hodnotí ako vierohodnú, treba prijať záver, že obžalovaná nedala poškodenému prednosť
pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú a preto porušila právnu povinnosť. Zranenia poškodeného
sú v zmysle jeho výpovede i lekárskej správy v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
obžalovanou.

Na základe uvedeného ani podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade niet pochybností o tom, že
zranenia, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku utrpel poškodený V. R. v priamej
príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej. Aj podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že obžalovaná,
ktorá viedla motorové vozidlo po vedľajšej ceste pri odbočovaní na hlavnú cestu nedala prednosť

vjazde cyklistovi poškodenému, ktorý jazdil na bicykli po hlavnej ceste a narazila do zadného kolesa
poškodeného, v dôsledku ktorej poškodený z bicykla spadol a utrpel zistené zranenia. Poškodený nijako
svojou jazdou neobmedzil ani neohrozil obžalovanú, ani ostatných účastníkov cestnej premávky.

Obžalovaná mala pri odbočovaní rešpektovať ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke,

podľa ktorého vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou
"Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám
a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste vrátane cyklistov idúcich
súbežne s hlavnou cestou. V danom prípade išlo o presne takúto situáciu, teda situáciu, keď cyklista
jazdil po hlavnej ceste a obžalovaná namiesto toho, aby umožnila cyklistovi prejazd, odbočovala z

vedľajšej cesty, a tak cyklista, ktorý mal prednosť v jazde, v dôsledku nedania prednosti obžalovanou a
nárazu do jeho bicykla spadol a spôsobil si zistené zranenia.

Podľa § 137 ods. 1, ods. 2 písm. h) zákona o cestnej premávke je porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom je nedanie prednosti v jazde. Porušenie povinnosti, ktoré prvostupňový súd vo

výroku rozsudku konštatuje, teda ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke je nepochybne
porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičovi zákonom, pretože ich porušenie spravidla vyvoláva
reálne nebezpečenstvo vzniku dopravnej nehody a keďže v dôsledku takýchto porušení došlo k vzniku
zranení poškodeného, ktoré sú ublížením na zdraví, správne prvostupňový súd konanie obžalovanej
L. Y. kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona

spáchaný z nedbanlivosti.

Reagujúc na odvolacie námietky týkajúce sa znaleckého posudku, odvolací súd opakuje, že tento nie je
rozhodujúci, ako je vyššie vysvetlené, hoci je pravdou, že znalec sa mal zaoberať aj verziou obžalovanej,
ak už bol do konania pribratý. Ak by postupoval správne, a boli mu kladené správne otázky, rezultátom

by bola jeho nepoužiteľnosť, pretože by riešil otázky právne a nie technické. Nedá sa totiž objektívne
určiť, ako koreloval moment vstupu na hlavnú cestu vozidlom s pohybom cyklistu, keďže práve vstupné
údaje sú podľa poškodeného a podľa verzie obžalovanej odlišné.

Z týchto dôvodov nie je odvolanie obžalovanej v časti smerujúcej proti výroku o vine dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213,

§ 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334,
ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na
to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako
aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

K výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku, z ktorých vyplynulo, že obžalovaná bola doposiaľ jeden krát súdne trestaná, a to
v roku 1993, pričom sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Dopustila sa 2 priestupkov v cestnej
premávke, a to prekročením najvyššej povolenej rýchlosti a neuposlúchnutím pokynu vyplývajúcemu z

dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, za čo bola sankcionovaná pokutami 20 eur a 50 eur. Z
lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva mesačný príjem obžalovanej vo výške 1200 eur.

Odvolací súd pristúpil k skúmaniu primeranosti uloženého trestu obžalovanej zo zákonných hľadísk a
stotožnil sa so súdom prvého stupňa v otázke uloženia alternatívneho trestu.

Obžalovaná L. Y. spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov. Ani odvolací súd
nezistil u obžalovanej žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.

Pri úvahách o druhu a jeho výmere odvolací súd v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona bral do
úvahy najmä okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, že ide o nedbanlivostný trestný čin
páchateľky, ktorá inak vedie riadny život, pracuje a nie je kriminálne závadová. Obžalovaná je zárobkovo
činná, a preto nič nebráni tomu, aby bola sankcionovaná peňažným trestom, ktorý je miernejšou
alternatívou v porovnaní s podmienečným trestom odňatia slobody. Niet totiž dôvodu na to, aby súd

v súčasnosti mohol predpokladať recidívu, či iné protiprávne konanie obžalovanej. Táto sa dopustila
nedbanlivostného trestného činu s menej závažnými následkami na zdraví poškodeného, a preto má
trest plniť najmä výchovný účel. Na strane druhej však odvolací súd vyhodnotil ako neprimerané
obžalovanú sankcionovať peňažným trestom vo výmere 3.600 €, ktorý by mohla splácať po 600 €
mesačne. Jednak suma 3.600 € dostatočne nezohľadňuje zárobkové pomery obžalovanej, ktoré súd

prvého stupňa zisťoval z evidencie Sociálnej poisťovne, keďže obžalovaná odmietla vypovedať, a
jednak splácanie peňažného trestu v šiestich splátkach po 600 € nemá v prípade obžalovanej, ktorá je
zárobkovo činná, vzdelaná, a má pracovné návyky, dostatočnú razanciu v zmysle výchovného aspektu
trestania. Preto odvolací súd pristúpil ku korekcii výroku o treste tak, že výmeru peňažného trestu znížil
na 1.500 € a nepovolil obžalovanej trest splácať, ale táto je povinná zaplatiť ho naraz.

V zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona bolo potrebné súčasne ustanoviť aj náhradný trest odňatia
slobody pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu, ktorý odvolací súd vymeral v
rovnakej výmere ako súd prvého stupňa, t. j. na 2 mesiace odňatia slobody, teda pri spodnej hranici
trestnej sadzby uvedenej v § 57 ods. 3 Trestného zákona (až na 5 rokov).

Takto uložený trest považuje odvolací súd pre naplnenie účelu trestu uvedeného v citovanom ustanovení
§ 34 ods. 1 Trestného zákona za dostatočný bez ďalšej sankcie v podobe trestu zákazu činnosti,
a to so zreteľom na ďalšie okolnosti prípadu, a to skutočnosť, že obžalovaná vo veku 52 rokovzatiaľ nevykázala žiadne indície pre svoju rizikovosť v doprave, od udelenia vodičského oprávnenia
v roku 1994 sa dopustila iba dvoch priestupkov, prejednávaná dopravná nehoda, ktorú obžalovaná
zavinila, bola dôsledkom krátkeho okamihu nepozornosti, a nič nesvedčí pre to, že by aj do budúcnosti

predstavovala pre ostatných účastníkov cestnej premávky riziko. Zároveň vedenie motorového vozidla
je pre obžalovanú zdrojom obživy, s ktorým sú spojené aj jej možnosti uspokojenia nároku poškodených
na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na celkové okolnosti skutku, odstup času od
skutku a osobu obžalovanej by bolo uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá aj s jeho
následkami pre obžalovanú neúmerné závažnosti nedbanlivostného prečinu, ktorého sa dopustila.

Niet zákonného dôvodu korigovať výrok napadnutého rozsudku o náhrade škody. K spôsobeniu škody
došlo protiprávnym konaním obžalovanej, bolo preukázané spôsobenie škody poškodeným, medzi
konaním obžalovanej a spôsobenou škodou je príčinná súvislosť a poškodení si náhradu škody uplatnil
riadne a včas, t. j. čo do dôvodu a výšky a do skončenia vyšetrovania (výsluchy poškodených v
prípravnom konaní). V prípade uplatnenej škody Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava išlo o úhradu

vyplatených nemocenských dávok poškodenému V. R. v sume 1.050,40 eura, čo vyplýva z potvrdenia
o výške vyplatených dávok. V prípade poškodenej Dôvery zdravotnej poisťovne, a. s. išlo o úhradu
poskytnutej zdravotnej starostlivosti jej poistencovi V. R. vo výške 1.902,55 eura, čo vyplýva z rozpisu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predložených touto zdravotnou poisťovňou. Poškodený
V. R. si uplatnil nárok na náhrady škody vo výške 2.452€, tento poškodený špecifikoval ako náhradu

škody za bolesť za 100 bodov, t. j. 2.422€ podľa lekárskeho posudku, ktorý si dal vypracovať a náhradu
za poplatok za vypracovanie lekárskeho posudku vo výške 30€. Výška priznaného nároku na náhradu
škody súdom prvého stupňa sa odvíjala od tých záverov oboch odborných posudkov, ktoré sa zhodovali,
a to v rozsahu 85 bodov, t. j. 1.926,10 €. Tieto posudky sa nezhodovali vo zvyšnej časti uplatneného
nároku, pričom preukazovanie dôvodov rozdielov a hodnotenie tejto zvyšnej časti uplatneného nároku,

presahuje potreby trestného konania. Okrem toho nárok na náhradu škody poškodeným podľa § 322
ods. 3 Trestného poriadku nemohol byť zmenený v neprospech obžalovanej pre absenciu odvolania
prokurátora alebo poškodeného.

Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní spôsobom uvedeným

vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.