Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624201911
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1624201911.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C., D. XXX/X, adresa pre doručovanie A., E. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou
Slaninkovou - Furdíkovou, so sídlom Bratislava, Tri veže, Bajkalská 12985/9B, proti F. A., nar. X.X.XXXX,
bytom A., G. XXX/X, v konaní o návrhu na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov

nevydatej matke, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 8Pc/30/2024 – 85
zo dňa 13.5.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 13.5.2025 rozhodol tak, že otca dieťaťa navrhovateľky F. A.

zaviazal povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 450 eur mesačne počnúc X.X.XXXX
po dobu 2 rokov, ktorú sumu bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky
(výrok I.), zročné výživné za obdobie od X.X.XXXX do 30.4.2025 vo výške 9.421 eur otcovi uložil uhradiť
k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.).
Súčasne F. A. zaviazal zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom v sume 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.) a žiadnemu z účastníkov

nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).

2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa navrhovateľka návrhom zo dňa 10.8.2024 domáhala určenia
príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, žiadala, aby bol otec maloletého
dieťaťa zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu od X.X.XXXX do X.X.XXXX mesačne sumou
300 eur, splatnou vždy do 3. dňa v mesiaci vopred, pričom príspevok na výživu nevydatej matke od

X.X.XXXX do rozhodnutia bude otec maloletého dieťaťa povinný uhradiť navrhovateľke do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne žiadala, aby bol otec dieťaťa povinný prispieť jej na úhradu
nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sumou 500 eur a aby súd priznal navrhovateľke nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Svoj návrh odôvodnila tým, že zo vzťahu s otcom dieťaťa sa jej dňa X.X.XXXX narodil maloletý H.,
pričom s otcom dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že s

otcom dieťaťa nežije od mája 2024 v spoločnej domácnosti, už počas jej tehotenstva s otcom dieťaťa
ukončila aj partnerský vzťah. Otec dieťaťa sa nepodieľal na nákladoch na chod spoločnej domácnosti ani
v čase, keď s ním navrhovateľka ešte žila v jednom byte, naopak, navrhovateľke podľa jej vyjadrenia dlží
peniaze, ktoré jej bez jej vedomia zobral, pričom ide o sumu cca 1.000 eur. Navrhovateľka sa vyjadrila,
že momentálne žije so svojou matkou a manželom matky v A., keďže samostatné bývanie si nemôže
dovoliť. Otec dieťaťa navrhovateľke momentálne neprispieva ani na výživu maloletého dieťaťa a teda

neprispieva ani na úhradu výživy navrhovateľky a jej príjmy teraz nestačia pokryť ani výdavky spojené
s jej primeranou výživou. Oprávnená vo svojom návrhu uviedla, že otec maloletého dieťaťa od januára2024 pracuje v Nemecku, pričom jeho odhadovaný mesačný príjem je pravdepodobne v sume 3.000
eur, avšak vzhľadom na viaceré exekúcie otca dieťaťa svoj príjem oficiálne nepriznáva.
Oprávnená vyčíslila svoje náklady pozostávajúce z nákladov na bývanie: 250 eur, ktorou sumou by

mala prispievať svojej matke, s ktorou momentálne býva v spoločnej domácnosti, sporenie: 50 eur, I.:
184 eur, cestovné: 60 eur, telefón a internet 85 eur, strava: 200 eur, drogéria: 15 eur, iné príležitostné
výdavky cca 50 eur; spolu cca: 900 eur. Navrhovateľka sa vyjadrila, že vlastní 2 - izbový byt v C., na
ktorý má hypotéku a kde žila pred tým, ako sa presťahovala do J., avšak momentálne si nemôže dovoliť
v ňom bývať, keďže náklady na bývanie v tomto byte sú vyššie, ako je jej súčasný príjem, preto tento byt

prenajíma,pričompríjemzprenájmupresnepokryjenákladynatentobyt,t.j.hypotéka,poplatkyspojené
s užívaním bytu, energie, atď. Náklady na tento byt sú cca vo výške 500 eur, pričom príjem z nájmu bytu
sa úplne prekrýva s výdavkami na tento byt, preto tento príjem a ani výdavky neuvádza. Navrhovateľka
uviedla aj náklady na maloleté dieťa, a to nasledovne: plienky: 60 eur, lieky a vitamíny: 15 eur, vlhčené
utierky: 4 eur, oleje a krémy: 2 eur, príkrmy/strava: 50 eur, ošatenie: 80 eur; spolu 211 eur. Pokiaľ sa
týka nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, tieto spočívali v zakúpení ošatenia a zdravotných

pomôcok, ako napr. tehotenský vankúš a Aniball, ako aj zaobstarávaní obohatenej stravy o vitamíny a
živinyazároveňuhrádzala8eurprikaždejporadniulekáraauhrádzalanákladynavyhotoveniefotografií
zo sono vyšetrenia. Navrhovateľka absolvovala u gynekológa počas tehotenstva osem návštev a dala
si vyhotoviť sedem fotografií, tiež si uhrádzala náklady na glukózový test, pričom si musela zakúpiť aj
glukózový sirup. Vyjadrila sa, že jej celkové náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom boli cca vo výške

1.000 eur, pričom v tejto sume sú zarátané náklady aj s hospitalizáciou a vybavením do pôrodnice.
Navrhovateľka k návrhu pripojila rodný list maloletého dieťaťa, čestné vyhlásenie zo dňa 26. 5.2024,
cenník lekárskych výkonov K. K. L., I., svoje výplatné pásky od augusta 2022 do júla 2023 (vrátane).
Dňa 10.1.2025 navrhovateľka na výzvu súdu doložila rozpis nákladov na svoj pobyt spojený s pôrodom
a náklady na výbavičku dieťaťa, v zmysle ktorej uviedla nasledovné náklady: - taxi Bolt do pôrodnice

- 6,20 eur, dojčiace nočné košele 2 ks – 14 eur + 15 eur, popôrodné vložky - 1,79 eur, jednorazové
nohavičky 3 bal. - 9,43 eur, jednorazové podložky - 8,92 eur, tampóny do podprsenky DM - 2,45 eur,
dojčenská podprsenka – 4 eurá, župan – 10 eur, kalciová masť - 2,12 eur, tehotenské cvičenie – 40
eur, tehotenské nohavice 2 ks - 10,40 eur, tehotenský vankúš – 30 eur, Aniball (predpôrodná pomôcka
na cvičenie) – 25 eur, tehotenské šaty - (5ks/ 6 -15 eur) – 50 eur. Zároveň uviedla, že uhrádzala 8

eur pri každej poradni u lekára a uhrádzala si náklady na vyhotovenie fotografií zo sono vyšetrenia,
pričomabsolvovalaugynekológapočastehotenstvaosemnávštevadalasivyhotoviťsedemfotografií,a
taktiež uhrádzala náklady na glukózový test, pričom si musela zakúpiť aj glukózový sirup. Navrhovateľka
zároveň predložila rozpis nákladov na výbavičku dieťaťa: detská osuška – 14 eur, detský teplomer s
ohybnou špičkou – 7 eur, hniezdo – 10 eur, mantinel do postieľky – 15 eur, zavinovačky – 19 eur, deka

– 4 eurá, látkové plienky – 5 eur, vlhčené vreckovky - 4,95 eur, plienky Babylove 1 - 7,90 eur, Sudokrem
14 eur +3,62 eur, detský olej – 3 eurá, kojenecká váha – 27 eur, detské nožničky na nechty – 3 eurá,
novorodenecká sada fliaš Avent – 20 eur, odsávačka mlieka – 70 eur, monitor dychu – 50 eur, detská
kamera Avent – 50 eur, kočík – 150 eur, kolotoč nad postieľku – 10 eur, nosič – 25 eur, nosová odsávačka
Bebelo - 13,59 eur, digitálny teplomer - 18,72 eur, 2 balíčky oblečenia pre bábätko (na inzerát) – 25

eur + 15 eur, KIK textil: (ponožky, rukavičky, čiapka, nohavice, pulóvrik, súpravička) – 26 eur, PEPCO:
(dupačky, súpravička, zub. kefka, 2x fľaša) - 12,10 eur.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s písomným
návrhom matky ako aj jeho doplnením, lustráciami oboch účastníkov konania v Sociálnej poisťovni,

listinnými dôkazmi ako i obsahom spisového materiálu č. k. 34P/77/2024, rozsudkami Mestského súdu
Bratislava II sp. zn. B3-40P/16/2023-41 zo dňa 11.10.2023 a bývalého Okresného súdu Bratislava V
v Bratislave č. k. 61P/185/2021-32 zo dňa 18.3.2022 ako aj ostatným obsahom spisového materiálu,
pričom zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, pričom rozsudkom Okresného súdu Malacky
sp. zn. 34P/77/2024-57 zo dňa 16.9.2024 bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá

je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bol zaviazaný povinnosťou
prispievať na výživu maloletého H. výživným vo výške 250 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu
(31.5.2024), pričom zročné výživné za obdobie od 31.5.2024 do 30.9.2024 v sume 1.008,06 eur uložil
súd otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky, styk otca s maloletým sa
ponechal neupravený.

Oprávnená pred nástupom na materskú dovolenku pracovala s mesačným príjmom 1.486,38 eur
mesačne netto, od 5.8.2023 do 17.4.2024 jej boli vyplácané materské dávky vo výške 1.489,50
resp. 1.539,20 eur mesačne (podľa počtu dní v mesiaci) pričom od 11.3.2023 do X.X.XXXX poberala
vyrovnávaciu dávku, tzv. tehotenské vo výške 297,90 resp. 307.90 eur mesačne. Od apríla 2024 poberámatka rodičovský príspevok vo výške 473 eur mesačne, okrem toho poberá prídavky na dieťa vo výške
60 eur mesačne.
Povinný v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností uviedol, že jeho príjem je cca

2.800 eur mesačne netto, v tomto konaní svoje predchádzajúce tvrdenie ničím nedoplnil, nezmenil, k
veci sa žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd zároveň zistil, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti
k maloletým deťom - maloletému M., nar. X.X.XXXX, na ktorého sa rodičovskou dohodou schválenou
rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č.k. B3-40P/16/2023-41 zo dňa 11.1.2023 zaviazal prispievať
výživným vo výške 350 eur mesačne počnúc 1.9.2023 a k maloletému C. F. A., nar. X.X.XXXX,

ktorý bol na základe dohody rodičov schválenej rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V v
Bratislave č. k. 61P/185/2021-32 zo dňa 18.3.2022 zverený do osobnej starostlivosti matky s právom
oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom otec sa zaviazal prispievať
na jeho výživu výživným vo výške 200 eur mesačne. Zároveň súd zistil, že otec je od 29.6.2021
evidovaný v Živnostenskom registri (N.: XXXXXXXX) s oprávnením: a) sprostredkovateľská činnosť
v oblasti obchodu, služieb, výroby, b) administratívne služby, c) kúpa tovaru na účely jeho predaja

konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a od
28.2.2025 v oblasti: nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t
vrátane prípojného vozidla. Podľa potvrdenia daňového úradu otec za zdaňovacie obdobie rokov 2022,
2023 a 2024 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb.

4. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Uviedol, že
medzi rodičmi maloletého dieťaťa aj napriek tomu, že nie sú manželmi, existuje právny vzťah voči
ich spoločnému dieťaťu. V tejto súvislosti zákon priznáva vyživovaciu povinnosť nielen voči dieťaťu,
ale aj voči jeho matke, ak ide o situáciu nevydatej matky, ktorá v dôsledku tehotenstva a pôrodu
utrpela zníženie príjmu a bola vystavená zvýšeným výdavkom. Príspevok na výživu a úhradu niektorých

nákladov nevydatej matky je osobitnou formou vyživovacej povinnosti otca, ktorá má kompenzačný
charakter. Súd vzal do úvahy, že navrhovateľka v dôsledku tehotenstva a následnej starostlivosti o dieťa
nemohla od X.X.XXXX (od pôrodu) naplno vykonávať zárobkovú činnosť a jej schopnosť zabezpečovať
vlastné príjmy bola obmedzená. V súlade so zákonnou úpravou nie je podmienkou priznania tohto
príspevku úplná strata schopnosti sa živiť, ale postačuje, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k

poklesu príjmu matky. Súd ďalej prihliadol na to, že v zmysle zákona ide o príspevok, ktorý možno priznať
najviac na obdobie dvoch rokov najneskôr odo dňa pôrodu a ktorý má charakter opakovanej mesačnej
dávky. Pri určovaní výšky príspevku súd prvej inštancie prihliadal na primeranosť tejto dávky, ktorá sa
posudzuje vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky dieťaťa, ako aj k schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom otca dieťaťa vrátane potenciálu jeho zárobkových možností.

Konštatoval tiež, že mal preukázaný príjem povinného, ktorý uviedol sám v konaní vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému H., keď ho vyčíslil na sumu 2.800 eur mesačne netto,
oprávnená túto sumu nesporovala, preto súd vychádzal z tejto sumy ako z minimálneho príjmu otca,
pričom za hornú hranicu príjmu otca stanovil s poukazom na § 63 ods. Zákona o rodine, keďže povinný
si v tomto konaní nesplnil svoju povinnosť a ako osoba, ktorá má príjmy z inej než závislej činnosti

podliehajúce dani z príjmu nepreukázal svoj príjem, tzv. právnu fikciu priemerného mesačného príjmu
vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima. Podľa údajov platných v období od júla 2023 do
júna 2024 bola výška životného minima stanovená na 268,88 eur, od júla 2024 do júna 2025 je táto
suma stanovená na 273,99 eur, z čoho vyplýva fikcia priemerného mesačného príjmu otca v rozpätí
od 5.377,60 eur do 5.479,80 eur za uvedené roky. Z takto zisteného príjmu súd ustálil, že otec je

schopný súdom určený príspevok vo výške 450 eur mesačne po dobu 2 rokov matke platiť bez ohrozenia
výživy svojej, resp. svojich troch maloletých detí. Aj keď oprávnená pôvodne navrhla určiť príspevok na
jej výživu vo výške 300 eur, neskôr svoj návrh upravila tak, že navrhla tento určiť aj vyššou sumou,
podľa zisteného príjmu otca. Súd vychádzal zo zistenia príjmu matky zo zamestnania a vyrovnávacieho
príspevku spolu vo výške cca 1.840 eur mesačne, pričom od pôrodu už poberala iba materské vo výške

cca 1.500 eur mesačne po dobu 8 mesiacov, pričom od apríla 2024 poberá iba rodičovský príspevok vo
výške 473 eur; suma príspevku tak matke čiastočne vyrovná pokles jej životnej úrovne.
Vzhľadom k tomu, že povinného zaviazal platiť príspevok pre oprávnenú odo dňa pôrodu, pričom
porodila dňa X.X.XXXX, bolo potrebné rozhodnúť o výške zročného výživného a spôsobe jeho
zaplatenia, preto pri takto určenom príspevku vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od X.X.XXXX

do 30.4.2025 vo výške 9.421 eur, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP
uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Otec pri takto určenom výživnom mal zaplatiť: od
X.X.XXXX do 31.8.2023 - 421 eur, od septembra 2023 do decembra 2023 - 4 x 450 eur (spolu 1.800eur); od januára 2024 do decembra 2024 - 12 x 450 eur (spolu 5.400 eur); od januára 2025 do apríla
2025 - 4 x 450 eur (spolu 1.800 eur); celkom spolu 9.421 eur.
Súd zároveň vyhovel návrhu oprávnenej na zaplatenie príspevku na úhradu nákladov spojených s

tehotenstvom a pôrodom v plnom rozsahu a to z dôvodu, že tieto náklady preukázala, a súd ich
považoval za odôvodnené a primerané.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový
poriadok).

5. Proti tomuto rozsudku podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, viniac súd prvej inštancie, že
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval povinný za nesprávne, nezákonné, nedôvodné a
nedostatočne odôvodnené. Rozhodnutie taktiež považoval za zmätočné a rozporuplné, a to najmä vo
vzťahu k jeho príjmu. Úvodom namietal, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 13.5.2025
prevzala za neho jeho matka, avšak o tejto skutočnosti ho neinformovala. Povinný tak nemal o termíne
ďalšieho pojednávania žiadnu vedomosť, z dôvodu ktorého sa na pojednávanie nedostavil. V čase

konania pojednávania sa na území SR ani nenachádzal, z dôvodu ktorého by sa na pojednávanie
dostaviť ani nemohol. Navrhovateľka sa na termín pojednávania dostavila, avšak súdu neuviedla (hoci
o tom vedela), že povinný nie je na území SR, a že z tohto dôvodu sa nedostaví.
Odvolateľ poukazoval na to, že výška jeho mesačného príjmu v súčasnosti je v sume 1.200 eur, pričom
z tejto o. i. uhrádza výživné na 3 maloleté deti v sumách 350 eur, 250 eur a 250 eur mesačne, čo je

spolu 850 eur mesačne. Je tak zrejmé, že mesačne povinnému zostáva suma cca 350 eur na všetky
ostatné výdavky, ktoré má. Tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, príspevky, ktoré navrhovateľka
žiadala, musia byť určené v primeranej výške. Výška príspevku na nevydatú matku bola určená sumou
450 eur, ktorá suma ďaleko presahuje príjem otca, resp. jeho zostatok po odpočítaní platieb na výživné
na maloleté deti.

K samotnej výške príspevkov určených súdom prvej inštancie uvádzal, že súd prvej inštancie nezistil
skutočný príjem povinného v súčasnosti a vychádzal z fiktívneho príjmu povinného, nevyhodnotil
majetkové pomery povinného v kontexte jeho vyživovacích povinností voči maloletým deťom (celkom v
sume 850 eur) a vo vzťahu k príspevkom, ktoré požaduje navrhovateľka, vôbec nezohľadnil skutočnosť,
že navrhovateľka poberala materské vo vyššej sume, ako v sume rodičovského príspevku, nepožadoval

preukázanie výdavkov navrhovateľky, ktoré navrhovateľka iba tvrdila, nezaoberal sa tvrdením, že
navrhovateľkin prijem z nájmu postačí na úhradu nákladov na tento byt úplne, pričom iba uviedol, že z
tohto dôvodu ich ani neuvádza, nezisťoval a neuviedol výšku hypotéky, ktorú navrhovateľka údajne platí,
a ktorú nešpecifikovala ani samotná navrhovateľka a túto ani nepreukázala, neuviedol, či zohľadnil na
strane navrhovateľky ňou vyčíslené výdavky na spoločné maloleté dieťa účastníkov konania. Navyše,

tieto výdavky sú nepreukázané a niektoré aj nadhodnotené.
Pre povinného je zvláštne to, že navrhovateľka navrhovala sumu cca 300 eur (ktorú neskôr zvýšila),
pričom súd prvej inštancie rozhodol o sume 450 eur. Povinný si je vedomý toho, že súd nie je viazaný
návrhom účastníka konania, avšak aj napriek tomu konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie ďaleko
presiahlo očakávania navrhovateľky uvedené v jej návrhu. Tiež namietal nesprávnosť rozhodnutia

súdu prvej inštancie čo do lehoty na zaplatenie zročného výživného, ako aj príspevku spojeného
s tehotenstvom. Trval na tom, že výška určeného príspevku je nesprávna a nezákonná. V kontexte
uvedeného, ak by odvolací súd, resp. po vrátení veci súdu prvej inštancie súd prvej inštancie určil
správnu a zákonnú výšku príspevkov, je absurdné, aby bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť ich
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odvolateľ navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že určí správnu a
zákonnú výšku príspevkov navrhovateľke, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného namietala, že povinný nijako

nekonkretizuje, v čom by mal spočívať údajný nesprávny procesný postup a údajné nesprávne právne
posúdenie súdu. Odvolanie podľa jej názoru nemá požadované náležitosti a je len polemickým opisom
skutkového stavu bez právnej analýzy.Na pojednávanie dňa 13.3.2025 bol povinný riadne predvolaný a bol osobne poučený priamo súdom dňa
30.1.2025 o tom, že ho súd na ďalší termín predvoláva len ústne, pričom bol upozornený na následky
nedostavenia sa, a teda možnosť vykonať dokazovanie a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Naviac,

navrhovateľka mala s otcom osobné stretnutie krátko pred vyššie uvedeným termínom, pričom otec
výslovne uviedol, že pojednávanie sa koná o 09:00 hod. a že sa ho zúčastní. Na pojednávanie dňa
13.5.2025 bol otec riadne písomne predvolaný, pričom zásielku prevzala osoba blízka (matka), čo CSP
výslovne pripúšťa. Navrhovateľka disponuje hlasovou správou, v ktorej otec vyhlásil, že o pojednávaní
vie, avšak ani na toto pojednávanie sa nedostavil. Ani v tomto prípade nezaslal súdu ospravedlnenie.

Súd prvej inštancie správne zohľadnil pokles príjmu navrhovateľky z cca 1.525 eur na 473 eur mesačne
a jej odôvodnené výdavky. Súd analogicky aplikoval judikatúru, ktorá potvrdzuje, že príspevok cca 450
eur mesačne pri obdobných pomeroch je primeraný. Konajúci súd prvej inštancie viackrát otca vyzýval,
abysúdupredložildokumentysvedčiaceojehopríjme.Aninajednuzvýzievotecnereagoval,čímnaplnil
procesnú pasivitu, ktorej dôsledkom je, že neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Ak rodič
príjem utajuje alebo nepreukáže, konajúci súd musí použiť právnu fikciu 20-násobku životného minima.

V ďalšom navrhovateľka uvádzala, že súd prvej inštancie postupoval plne v zmysle ustanovení CSP,
pričom otec na pojednávaní a ani písomne nepožiadal o splátkový kalendár; nepreukázal hotové
výdavky či záväzky, ktoré by bránili jednorazovej úhrade a ani nenavrhol alternatívnu lehotu, pričom v
zmysle ustanovení CSP má povinnosť dokázať relevantné skutočnosti. Zročné výživné nie je nové, ale
kumulované, a teda suma predstavuje už vzniknutý dlh za predošlé obdobie; povinný mal počas celého

konania vedomosť, že ak svoj rest nedoženie dobrovoľne, súd ho prizná naraz. Trojdňová lehota teda
nespôsobuje náhlu finančnú záťaž, iba formálne deklaruje okamžitú splatnosť už existujúceho dlhu.
Konajúci súd správne uznal výdavky navrhovateľky ako vierohodné a primerané, pričom niektoré
dokonca krátil. Otec neuniesol dôkazné bremeno na vyvrátenie týchto zistení; jeho námietky sú preto
nepodložené a odvolací dôvod je nedôvodný. Navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že otec

počas celého konania prejavoval procesnú pasivitu. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny,
zákonný a primerane odôvodnený. Odvolacie dôvody uvedené otcom sú zjavne nedôvodné a odvolanie
bolo podané len s cieľom oddialiť splnenie zákonných povinností, preto navrhovala, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa bez
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) dospel k záveru o dôvodnosti odvolania otca maloletého
dieťaťa, hoci nie zo všetkých ním uvádzaných odvolacích dôvodov.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok), na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 CMP
(1)Navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. V konaniach,

ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na začatie konania ostatným účastníkom do
vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

(2) V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu na začatie konania nepripustí, ak
by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým

súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.

Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie

skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Podľa § 40 CMP súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy,
ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.Podľa § 154 CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživné.

Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.

Podľa § 183 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok)
(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany

odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

(2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu,
ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení
týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno

vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

(3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o
ňomdozvedelaalebomohladozvedieť,alebohosprihliadnutímnavšetkyokolnostimohlapredpokladať.

(4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom
upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná
uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej
návrhu na odročenie pojednávania.

Podľa § 216 CSP
(1) Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

(2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť otcovi, ktorého otcovstvo

je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1,
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie
výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská
dovolenka.

9. Odvolacísúdnezdieľanázorodvolateľaoporušeníjehoprocesnýchprávprejednanímarozhodnutím
veci na pojednávaní konanom dňa 13.5.2025 v jeho neprítomnosti nakoľko obsah spisového materiálu,
vrátane informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu dokladujúcej doručenie predvolania na
pojednávanie nariadené súdom prvého stupňa na uvádzaný deň dňa 28.3.2025, dôvodnosť námietky
týkajúcej sa prevzatia predvolania inou osobou ako odvolateľom a jeho pobytu v zahraničí nepotvrdzuje,

pričom odvolateľ na svoje tvrdenia v tomto smere žiadne dôkazy nepredložil. Možno pritom konštatovať,
že nie je vecou navrhovateľky ospravedlňovať neúčasť procesnej protistrany na pojednávaní a že ani
reálny pobyt účastníka v zahraničí a prípadná vedomosť súdu o tomto pobyte nie sú v zmysle § 183
CSP bez ďalšieho dôvodom pre odročenie pojednávania.Doterajšie správanie odvolateľa v konaní - jeho nevyjadrenie sa k veci napriek výzve súdu prvého
stupňa a neúčasť na pojednávaniach, resp. žiadosť o odročenie pojednávania za účelom zvolenia si
právneho zástupcu, ktorého si odvolateľ doposiaľ nezvolil, naopak, naznačuje úmyselné obštrukčné

konanie, s ktorým sa však súd prvého stupňa nevysporiadal zákonným spôsobom.

10. Naproti tomu sa súd prvého stupňa dopustil iných pochybení majúcich za následok nezákonnosť
jeho procesného postupu vo veci a nesprávnosť rozhodnutia, ku ktorým musel odvolací súd prihliadať
z úradnej povinnosti a ktorých následkom bola nemožnosť odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť

alebo zmeniť.

11. Primárne sa súd dopustil pochybenia, zrejme v súvislosti s jeho neuvedomením si, že konanie vo
veci príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke je svojim charakterom konaním
návrhovým, preto nie len, že ho nemožno začať bez návrhu oprávneného účastníka (§ 155 CMP), ale
súd ani návrh oprávneného účastníka nemôže prekročiť a priznať mu viac (§ 40 CMP v spojení s § 216

CSP) bez dodržania procesného postupu upravujúceho zmenu návrhu v priebehu konania.
V danom prípade sa navrhovateľka návrhom na začatie konania domáhala priznania príspevku na
výživu vo výške 300 eur mesačne, pričom za zmenu návrhu, odhliadnuc už od skutočnosti, že o jej
pripustení alebo nepripustení súd prvého stupňa nerozhodol a že s takto zmeneným návrhom nebol
povinný oboznámený, v rozpore s názorom súdu prvého stupňa nemožno považovať neurčité vyjadrenie

matky, že si uplatňuje príspevok na výživu v sume 300 eur mesačne, prípadne vyššej.

12. Súčasne bolo potrebné čiastočne sa stotožniť s výhradami odvolateľa voči spôsobu stanovenia
výšky jeho peňažného príjmu, pri ktorom síce súd prvého stupňa vzhľadom na nedostatok údajov zo
strany povinného logicky vychádzal z ním v inom súdnom konaní deklarovaného príjmu vo výške 2.800

eur netto mesačne, ktorú ale následne sám spochybnil, keď ju označil za sumu minimálneho príjmu
a stanovil aj značne rozdielnu výšku príjmu maximálneho podľa „ §63 ods. Zákona o rodine“ bez toho,
aby podrobnejšie ozrejmil naplnenie podmienok ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a dôvody
uplatnenia fiktívneho príjmu.

13. V neposlednom rade, v súvislosti s priznaním uplatneného nároku na príspevok na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom súd prvého stupňa iba stručne zhrňujúco konštatoval, že tieto
náklady vo výške vyčíslenej matkou považoval za odôvodnené a primerané a že matka tieto náklady
preukázala, pričom rezignoval na podrobnejšie vysvetlenie, čím, akými dôkazmi mal tieto náklady za
preukázané, a aké náklady (na čo vynaložené) boli do celkovej sumy nákladov vôbec zahrnuté, dôležité

pre možnosť preskúmania správnosti jeho záverov najmä vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka
vo svojich podaniach v rámci dokumentovania vynaložených nákladov uvádza i nákup vecí pre maloleté
dieťa, ktoré podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe predstavujú náklady zohľadňované pri
stanovení výšky výživného pre maloleté dieťa.

14. Súčasťou práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie je aj právo na odôvodnenie
rozhodnutia súdu v určitej kvalite napĺňajúcej zákonné požiadavky vymedzené ustanovením § 220
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd v odôvodnení rozsudku musí uviesť, čoho sa žalobca (navrhovateľ)
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, súd musí jasne a výstižne

vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax, pričom musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa ustálenej súdnej praxe v rozpore s týmito požiadavkami procesného predpisu je nielen úplný či

čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov
alebo aj odôvodnenia rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp.
prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon
aj len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov,
z ktorých mali byť tieto vyvodené.

15. V danom prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenie trpí už vyššie uvedenými
nedostatkami, pre ktoré neposkytuje odpovede na zásadné otázky konania a nenapĺňa tak zákonné
požiadavky vyplývajúce preň z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v súvislosti s čím je nepreskúmateľnýma porušujúcim právo účastníkov na spravodlivý proces, ku ktorým skutočnostiam musí odvolací súd
preskúmavajúci postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi prihliadať
aj z úradnej povinnosti.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil ako vydaný na
základezmätočnéhopostupusúdu(včastipriznaniapríspevkunavýživunadrámecnárokuuplatneného
návrhom) a ako nepreskúmateľný pre absenciu procesným predpisom vyžadovaného zrozumiteľného
a presvedčivého odôvodnenia a porušujúci tak základné procesné práva účastníkov konania.

16. Predpokladom prijatia objektívneho a v súlade so zákonom odôvodneného rozhodnutia v ďalšom
konaní bude ustálenie celkovej výšky uplatneného nároku navrhovateľky, zistenie rozsahu jej straty na
zárobku v dôsledku tehotenstva a pôrodu, vyhodnotenie dôvodnosti jednotlivých nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom, ako aj vysporiadanie sa s celým rozsahom nie zjavne nedôvodnej
argumentácie odvolateľa.
Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak,

aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto
záverom vedúce boli logické a presvedčivé.

17. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách konania,
vrátane trov tohto odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).