Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123227347
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123227347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: PROSPECT, spol.
s r.o., so sídlom Tvrdošovská cesta 10823, 940 02 Nové Zámky, IČO: 34 107 100, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813
401, proti žalovanému: DYNAMIK CONSTRUCTION, s.r.o., so sídlom Štúrova 22, 949 01 Nitra, IČO:
35 920 475, právne zastúpenému: ADVOKÁCIA, s.r.o., Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, o
zaplatenie sumy 118.003,27 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
56Cb/38/2023-371 zo dňa 19.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 56Cb/38/2023-371 zo dňa 19.12.2023
v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 6.300 eur s 11% ročným úrokom z omeškania od 26.03.2023 do

zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol
a výrokom III. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,32%, o
ktorom rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Súd prvej
inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 536 ods. 1-3, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1-6, § 548
ods. 1, § 554 ods. 1, § 555 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
aj „Obchodný zákonníka alebo ObZ“) a § 40a, § 41, § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej aj len „OZ alebo Občiansky zákonník“) § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
25.05.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 118.003,27 eur s 11% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 111.703,27 eura od 09.12.2022 do zaplatenia a s 11% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 6.300 eur od 25.01.2023 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 04.05.2022 uzavrel
so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. 180020-22-0001, pričom podľa zmluvy mal

žalobca ako zhotoviteľ vykonať kompletnú realizáciu búracích prác budov a ich základových konštrukcií
spevnených plôch podľa PD od AK CSANDA - PITERKA – 02/2020, ako aj odvoz a uloženie na skládku
zmiešaného odpadu a ďalšie činnosti špecifikované v zmluve. Na základe podkladov objednávateľa
a osobnej obhliadky, žalobca ako zhotoviteľ ocenil dielo a požadované práce na sumu 63.000 eur.Pri stanovení ceny diela na strane žalobcu došlo k omylu, keďže tento sa riadil vadnými podkladmi
poskytnutými žalovaným a z toho dôvodu žalobca podaním zo dňa 15.08.2022 namietal u žalovaného
relatívnu neplatnosť právneho úkonu v časti dohody o cene diela. Vzhľadom na rozsah vykonaných

búracích prác a vyprodukovaného materiálu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie celkovej ceny diela
v sume 174.703,27 eur, pričom z tejto mu doposiaľ bola uhradená suma 56.700 eur a suma 6.300
eur predstavuje zádržné podľa zmluvy o dielo, ktoré mu doposiaľ vyplatené nebolo a preto sa žalobca
podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 111.703,27 eur ako ceny za vykonané dielo a zároveň aj
zaplatenia zádržného v sume 6.300 eur, čo je spolu 118.003,27 eura.

3. Žalovaný v odpore namietal, že predmet diela bol determinovaný jednotkami plochy a nie jednotkou
váhy, pričom žalobca sa v zmluve zaviazal, že v prípade zistenia akýchkoľvek iných vád alebo
nezrovnalostí nemá nárok na zvýšenie ceny diela. Žalobca vystavil faktúry spolu na sumu 63.000
eur, avšak následne dňa 08.11.2022 vystavil faktúru č. 1020220830 na sumu 111.703,27 eur, pričom
táto cena bola jednostranne určená žalobcom a mala by predstavovať cenu za skutočne vykonané

práce. Faktúra bola vrátená žalobcovi späť, keďže ju žalovaný neuznával, nakoľko nebola vystavená
v súlade so zmluvou. S návrhom ceny prišiel žalobca a žalovaný iba akceptoval výšku ceny diela
určenú žalobcom, ktorý síce vychádzal z projektovej dokumentácie poskytnutej žalovaným, avšak táto
skutočnosť nezbavuje žalobcu zodpovednosti za určenie výšky ceny diela. Projektová dokumentácia
je len jedným z podkladov pre určenie ceny diela a žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou pri

určovaní ceny diela a následne sa dovoláva vlastnej nepoctivosti. Cena diela v zmluve bola nepochybne
dohodnutá ako pevná a nemenná a nie podľa rozpočtu. Pokiaľ ide o vrátenie zádržného, tak žalovaný
namietal, že v zmysle zmluvne dohodnutej ceny diela zadržal 10% v súlade s dohodnutými podmienkami
a dosiaľ neboli splnené podmienky na vrátenie zádržného, keďže nedošlo k podpisu protokolu o
odovzdaní a prevzatí diela a žalobca nevyzval na uvoľnenie zádržného.

4. Žalobca vo svojich vyjadreniach poukázal na čl. II bod 2.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého špecifikácia
predmetu diela je daná projektovou dokumentáciou, z ktorej, okrem iného, žalobca pri vypracovávaní
cenovej ponuky vychádzal. Na strane žalobcu došlo k podstatnému omylu pri určovaní ceny diela a
pokiaľ by žalobca poznal skutočný stav veci, tak by zmluvu o dielo neuzavrel, alebo by ju uzavrel

za podstatne iných podmienok. Obranu žalovaného považoval za v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka a to s poukazom na zmluvu o dielo uzavretú
medzi mestom Nitra a spol. DYNAMIC REAL 2, s.r.o., v ktorej boli práce vykonané žalobcom ocenené na
sumu513.305eur,ikeďžalobcamaltietoprácevykonaťzapôvodnúsumu63.000eur.Ohliadkoumiesta,
kde sa dielo realizovalo, nebolo možné pred začatím vykonávania diela zistiť, že podklady predložené

žalovaným a to najmä projektová dokumentácia sú absolútne nesprávne, čo do množstva odpadu, ktorý
pri búracích prácach vznikne. V prípade posúdenia nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia
je jednoznačné, že bezdôvodne sa mohol obohatiť len žalovaný, pretože jemu poskytol žalobca plnenie
a právna kvalifikácia uplatneného nároku je vecou súdu.

5. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca je dlhoročným odborníkom v danej oblasti a preto
dovolávanie sa relatívnej neplatnosti z dôvodu omylu považoval za absurdné. Žalobca neinformoval
žalovaného o prípadnom predražení diela a preto jeho konanie bolo v rozpore so zmluvou, právnymi
predpismi, ako aj poctivým obchodným stykom. O relatívnej neplatnosti sa dá hovoriť iba vtedy, keď ide
o omyl ospravedlniteľný a keď osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom

musela vedieť. Žalovaný nevykonal žiadne kroky, ktorými by bol omyl vyvolal a už vôbec nemohol vedieť,
že by nejaký omyl vyvolával, keď rokoval zoči voči 30 ročnému odborníkovi v oblasti búrania a odpadov.

6. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu A. B. C. súd prvej inštancie zistil, že pred uzavretím
zmluvy spoločnosť žalobcu dostala projektovú dokumentáciu, na základe ktorej podala cenovú ponuku,

pričom v dokumentácii boli uvedené množstvá, ktoré treba vybúrať a recyklovať a podľa týchto údajov
to nacenili a ponuku predložili žalovanému. Zo strany žalobcu bola vykonaná aj obhliadka na mieste
samom, avšak pri nej je vidieť len to, čo je nad zemou, ale nie to, čo sa nachádza v základoch. Budovy
zodpovedali projektovej dokumentácii, avšak počas prác vznikli veľké množstevné rozdiely medzi tým,
čo bolo uvedené v PD a tým, čo realizovali. Z toho dôvodu potom žiadali investora, aby doplatil rozdiely.

Cena sa teda stanovila podľa množstiev materiálov, ktoré sa mali vybúrať a recyklovať uvedených v
technických správach. Cena za dielo bola stanovená na 63.000 eur tak, že spočítali množstvá odpadu
podľa PD a jeho drvenie a na toto majú svoj cenník s tým, že cena sa vynásobí množstvom a okrem toho
sa započítajú náklady na prepravu a na subdodávateľské položky. Nacenili teda to, čo bolo v projekte,avšak reálne bolo odvezené väčšie množstvo odpadu. Dozor bol upozornený na tieto zvýšené množstvá
a bol vedený aj stavebný denník, ktorý podpisoval aj dozor. Upozornenie na väčšie množstvo materiálu
nedávali objednávateľovi písomne. Z ich strany boli ukončené všetky práce okrem drobných prác, ktoré

investor nepožadoval, aby urobili, ale nevedel, z akého dôvodu. Po ukončení prác došlo z ich strany k
pokusu o odovzdanie diela a bola im predložená zápisnica, ktorú odmietli podpísať, pretože obsahovala
pre nich neprijateľné klauzuly napr. že všetko im už bolo vyplatené. V stavebnom denníku je viackrát
zapísané, že upozornili na väčšie množstvá či už búraného alebo recyklovaného materiálu. Správnosť
projektovej dokumentácie si nepreverovali a ani na to nemali dôvod.

7. Štatutárny zástupca žalovaného A. C. C. pred súdom prvej inštancie potvrdil, že pred uzavretím
zmluvy oslovovali firmy, ktoré majú v databáze a zrejme z toho dôvodu oslovili aj žalobcu. Následne boli
žalobcovi zaslané podklady na ocenenie a za podobnú cenu dostali asi 3 ponuky na vykonanie týchto
prác, pričom sa zrealizovala aj obhliadka a zhotovitelia mali možnosť urobiť si sondy, pričom tieto podľa
neho stoja rádovo niekoľko stoviek eur. Žalobca mohol sondy zrealizovať aj pred podpisom zmluvy, i

keď bol víťaz v rámci týchto ponúk. Na základe cenovej ponuky sa uzavrela zmluva a realizovali sa
práce, pričom žalobca až po ich zrealizovaní navýšil cenu za vykonané práce až na 180.000 eur, s
čím nesúhlasili a na základe rokovaní ponúkli žalobcovi kompenzáciu do výšky 10%, čo tento odmietol,
pričom bol ochotný dohodnúť sa s tým, že mu zaplatia 150.000 eur.

8. Z výsluchu svedkyne A. D. E. súd prvej inštancie zistil, že spolupracuje s AK CSANDA – PITERKA,
pričom p. F. jej vždy povie, čo má urobiť a spolu vypracovali technickú správu ohľadne búracích práv
na ul. Tehelnej. Okrem výškopisu a polohopisu základom pre vypracovanie správy bola obhliadka na
mieste samom, kde urobili fotodokumentáciu a zameranie a na základe toho vypracovala výkresy a
správy, ktoré p. F. skontroloval. Z ich strany nerobili žiadne sondy a iba skúmali, z akých materiálov

sú budovy postavené a zameranie robili pásmom. Obhliadkou videli, čo je nad zemou a podľa týchto
stavieb predpokladali, čo by sa malo nachádzať pod zemou a toto všetko vyhodnocoval p. F.. Pokiaľ
ide o množstvá odpadu, tak vychádzali z toho, čo videli a podľa toho približne určili, o aké množstvá
odpadu by sa malo jednať. V technickej správe sa uvádza, že ide iba o predpoklad a je to bežný postup
pri búracích prácach.

9. Svedok A. G. F. pred súdom prvej inštancie potvrdil, že projektovú dokumentáciu spracovali tak, ako
obvykle, pričom pred obhliadkou si zabezpečili výškopis a polohopis a v tomto prípade sa jednalo o
budovy rôzneho druhu, ktoré zamerali pri obhliadke. Z tejto sa robil zápis a taktiež aj fotodokumentácia a
na základe získaných údajov spracovali projektovú dokumentáciu. Sondy sa väčšinou nerobia, pretože

ide o deštruktívne zásahy do stavieb a v tomto prípade boli stavby ešte používané. Pri vyhodnocovaní
množstva odpadu vychádzali z údajov získaných obhliadkou a stanovili si vek stavieb ako aj materiál,
z ktorých boli stavby postavené a na základe toho zistili objemy a hmotnosti tohto odpadu a tieto údaje
preniesli do projektovej dokumentácie. Pokiaľ ide o základy, tak vychádzali zo stavebných noriem, ktoré
platilivčasevybudovaniastaviebaztohopotompredpokladalimnožstvomateriálu,ktorésanachádzaaj

pod zemou. Rovnako tak vychádzali aj z osobnej skúsenosti a v technických správach sa potom uvádza,
že ide iba o predpoklad. Existuje viacero stupňov projektovej dokumentácie a závisí to od objednávky,
pričom pri búracích prácach sa väčšinou podrobnejšia projektová dokumentácia nespracováva a v jej
prípade by už mala obsahovať aj vysvetlenie predpokladov a k tomu je potrebné urobiť napr. sondy a
táto dokumentácia už obsahuje reálnejšie množstvá odpadu, ako jednoduchšia dokumentácia.

10. Z výpovede svedka A. G. E., ktorý je zamestnaný ako výrobný riaditeľ u žalovaného, súd prvej
inštancie zistil, že v prípade búracích prác prebehlo prvé kolo rokovaní so žalobcom asi v roku 2020 a
potom sa k nim vrátili buď na jeseň 2021 alebo na jar 2022. Za žalobcu jednali s p. H., ktorému poskytli
projektovú dokumentáciu a preberali s ním aj samotnú cenu. Požadovali od neho, aby bola stanovená

pevná cena a bolo na nich, ako si túto cenu stanovia, pričom vie, že si urobili obhliadky, ale mohli
si urobiť aj sondy. Zo strany žalobcu bola zaslaná cenová ponuka, ktorá sa potom znižovala, keďže
išlo o tender a boli tam cenové ponuky aj iných firiem. Na základe cenovej ponuky potom žalobcovi
zaslali návrh zmluvy aj s podmienkami. Zo strany žalobcu v priebehu vykonávania prác prišli s tým, že
chcú zmeniť technológiu vybúrania asfaltu a to z frézovania na búranie. Spôsob vykonávania prác však

nechali na žalobcu a vychádzali zo toho, že je stanovená pevná cena. Práce boli realizované podľa
zmluvy a odovzdanie prác mal na starosti projektový manažér a stavbyvedúci a podľa neho ohľadne
odovzdania prác a ich prevzatia bola spísaná aj zápisnica. Technická správa bola daná žalobcovi pred
vypracovaním cenovej ponuky ako poklad, ktorý je orientačný a bolo na nich, či si urobia sondy prípadneobhliadky. V zmluve bola cena stanovená ako maximálna a pevná s tým, že ide o cenu so všetkými
rizikami. Zástupcu žalobcu p. H. upozornil, že projektová dokumentácia je iba orientačná a že si to môže
skontrolovať, pričom bolo na ňom, či si urobí sondy alebo obhliadky a všetky firmy na základe týchto

dokladov vedeli uviesť pevnú cenu.

11. Na základe vykonaného dokazovania následne súd prvej inštancie ustálil, že na základe cenovej
ponuky č. CN20220023 (č.l. 33pv), vypracovanej žalobcom podľa projektovej dokumentácie spoločnosti
AK CSANDA – PITERKA Nitra obsahujúcej technickú správu, bola dňa 04.05.2022 medzi sporovými

stranami uzavretá zmluva o dielo č. 180020 – 22 – 0001, podľa ktorej žalobca ako zhotoviteľ pre
žalovaného ako objednávateľa mal vykonať kompletnú realizáciu búracích prác budov a ich základových
konštrukcií, spevnených plôch podľa PD od AK CSANDA – PITERKA – 02/2020, odvoz a uloženie na
skládku zmiešaného odpadu a ďalšie práce s tým súvisiace špecifikované v čl. II bod 2.2. zmluvy a to na
stavbe BD Tehelná ul. Nitra s tým, že v zmluve sú špecifikované objekty, ktorých sa týkajú búracie práce
spolusichvýmerou.Podľazmluvybolzačiatokvykonávaniadielastanovenýnadeň05.05.2022akoniec

vykonávania diela na deň 05.07.2022. V čl. IV je uvedená cena za vykonanie diela v sume 63.000 eur s
tým,žetátobolastanovenádohodouzmluvnýchstránakocenapevná,najvyššieprípustná(maximálna).
Podľa bodu 4.2. je položkový rozpis ceny uvedený v cenovej ponuke zhotoviteľa zo dňa 18.02.2022,
ktorájenedeliteľnousúčasťouzmluvyakoprílohač.1.Ďalejsavtomtobodeuvádza,žezhotoviteľocenil
dielo na základe podkladov objednávateľa doručených mu emailom (a to projektovej dokumentácie a

výkazu výmer) ako aj osobnej obhliadky, ktorú zhotoviteľ vykonal v mieste vykonania diela. Zhotoviteľ
súčasne podpisom zmluvy potvrdil, že podklady objednávateľa preštudoval pred uzavretím zmluvy,
tieto podklady ako aj vykonaná obhliadka sú dodatočné a bez vád pre stanovenie ceny a teda všetky
vady podkladov predložených mu objednávateľom oznámil objednávateľovi do dňa uzavretia zmluvy.
V prípade, ak by vyšli dodatočne najavo akékoľvek iné vady (nezrovnalosti), nedostatky podkladov

objednávateľa, nemá zhotoviteľ nárok na zvýšenie ceny diela z tohto dôvodu. Podľa bodu 4.3. cena
diela obsahuje všetky náklady spojené s realizáciou diela a zahŕňa náklady na všetky práce a dodávky
potrebné pre kompletné vykonanie a sprevádzkovanie diela vrátane jeho zabezpečenia a prípadnej
ochrany. Cena diela je platná po celú dobu vykonávania diela až do jeho ukončenia. Na výšku ceny nemá
vplyv, že cena bola dohodnutá na základe rozpisu ceny. V bode 4.5. zhotoviteľ prehlásil, že cena diela

obsahuje a zahŕňa všetky materiálové dodávky, práce, služby, výkony a iné náklady a položky, ktoré sú
potrebnénariadnevykonaniedielavsúladespodmienkamitejtozmluvy,atoajtie,ktoréniesúexplicitne
uvedené v realizačnom projekte, avšak sú potrebné na to, aby bolo dielo v plnom rozsahu spôsobilé na
riadne samostatné užívanie. V čl. V bod 5.3. sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ je oprávnený
zadržať z každej zhotoviteľom fakturovanej čiastky 10% bez DPH (ďalej len „zádržné“). Právo na úhradu

zádržného vznikne zhotoviteľovi na základe splnenia podmienok tejto zmluvy s tým, že podľa bodu 5.3.1.
prvú polovicou zádržného, t.j. 10% z celkovej ceny diela bez DPH (ďalej aj ako krátkodobé zádržné)
uvoľní objednávateľ v prospech zhotoviteľa do 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy zhotoviteľa
na uvoľnenie tejto časti zádržného, pričom táto výzva môže byť zaslaná výhradne po protokolárnom
odovzdaní a prevzatí diela bez vád medzi objednávateľom a zhotoviteľom resp. po doručení písomného

potvrdenia objednávateľa o tom, že všetky vady, nedorobky diela zistené objednávateľom a hlavným
investorom pri odovzdaní a prevzatí diela boli zhotoviteľom odstránené. Proces odovzdania a prevzatia
predmetu diela je upravený v čl. XI zmluvy s tým, že podľa bodu 11.2. sa dielo považuje za dokončené
okamihom podpisu zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, v ktorom bude výslovne konštatované, že
objednávateľ dielo preberá.

12. Na základe uzavretej zmluvy o dielo žalobca ako zhotoviteľ fakturoval žalovanému ako
objednávateľovi vykonané práce a to faktúrou č. 1020220430 zo dňa 31.05.2022 na sumu 26.525
eur a faktúrou č. 1020220829 zo dňa 25.10.2022 na sumu 36.475 eur, pričom medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný na základe týchto faktúr zaplatil žalobcovi sumu 56.700 eur, pričom si zadržal sumu

6.300 eur ako zádržné podľa zmluvy o dielo. Listom zo dňa 15.08.2022 žalobca adresoval žalovanému
námietku relatívnej neplatnosti časti právneho úkonu a vyzval ho na zaplatenie odmeny za zhotovené
dielo s tým, že pri spracovaní cenovej ponuky vychádzal z podkladov predložených objednávateľom a
podľa týchto bola dohodnutá cena diela v sume 63.000 eur, avšak v priebehu realizácie prác sa ukázalo,
že podklady predložené objednávateľom boli vadné a na základe nich bola dohodnutá cena diela ako

cena pevná, pričom bolo potrebné na zhotovenie diela vykonať aj ďalšie práce a teda cena diela v
zmluve je v dôsledku týchto skutočností výsledkom omylu, ktorý žalobca považuje za podstatný a preto
namieta relatívnu neplatnosť právneho úkonu v časti dohody o cene diela. Žalobca ďalej uviedol, že
za cenu obvyklú považuje cenu uvedenú vo faktúre č. 1020220596 v sume 148.178,27 eur a tiež vofaktúre č. 1020220430 v sume 26.525 eur, ktorá už bola zaplatená. Zároveň žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie ceny diela v súlade s faktúrou č. 1020220596 vo výške 148.178,27 eura. Na list žalobcu
odpovedal žalovaný podaním zo dňa 22.08.2022, v ktorom dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho

úkonu považoval za neopodstatnené a nepreskúmateľné a poukázal na ustanovenia zmluvy o dielo, v
ktorých žalobca prehlásil, že podklady starostlivo preskúmal a nemal k nim žiadne pripomienky. Podľa
názoru žalovaného zhotoviteľ nepostupoval v súlade s odbornou starostlivosťou a teda sa nemôže
dovolávať vlastnej nepoctivosti a preto neakceptuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu a dohodu o
cene diela považuje naďalej za platnú a účinnú.

13. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov ďalej zistil, že dňa 18.07.2022 bol žalovaným
vypracovaný a podpísaný protokol o odovzdávacej kontrole diela – BD Tehelná ul., Nitra – búracie práce
adresovaný žalobcovi, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému dokončenie diela a na
deň 06.07.2022 žalovaný zvolal odovzdávaciu kontrolu, na ktorej bola posúdená pripravenosť diela na
odovzdávacie konanie. Podľa protokolu zostalo ešte dobúrať časť asfaltového povrchu hlavného vjazdu

z ul. Tehelná na vyzvanie objednávateľa v čase realizácie budúcej výstavby a rekonštrukcie ul. Tehelná
z dôvodu, že hlavné vjazdy sú počas výstavby BD ponechané a budú realizované a koordinované
súčasne s rekonštrukciou ul. Tehelná na konci výstavby a teda toto zostáva ako nedorobok, pričom
bol zaslaný návrh dodatku ku zmluve o dielo. V protokole bolo ďalej konštatované, že ostatné práce
boli realizované a pripravené na odovzdávacie konanie. Listom zo dňa 18.11.2022 žalobca oznámil

žalovanému pripravenosť diela na odovzdávacie konanie s tým, že predmet zmluvy bol pripravený na
odovzdanie a odovzdaný dňa 17.07.2022. Žalovaným bol spracovaný zápis o odovzdaní a prevzatí
diela s dodávateľom, podľa ktorého boli práce dokončené dňa 18.07.2022 s tým, že vyúčtovanie diela
bolo vykonané, avšak uvedený zápis nebol žalobcom podpísaný a žalobca listom zo dňa 09.01.2023
oznámil žalovanému, že s predloženým zápisom nesúhlasí, nakoľko sa v ňom nachádzajú body, ktoré

nezodpovedajú pravde ani skutočnostiam, ktoré sa v súvislosti s danou stavbou udiali a to v bodoch
III.2.;III.3.;III.5.Uvedenébodyobsahujúpotvrdeniedodávateľa,ževšetkysvojesplatnépohľadávkyvoči
objednávateľovi má ku dňu podpisu tohto protokolu uhradené a že zisťovací protokol a súpis vykonaných
prác pre záverečnú faktúru predstavujú úplné a konečné vyrovnanie všetkých čiastok, na ktoré má
dodávateľ nárok podľa zmluvy o dielo mimo dohodnutého zádržného.

14. V prípade navýšenia ceny za dielo sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou relatívnej neplatnosti
časti zmluvy o dielo týkajúcej sa ceny diela, ktorá spočíva vo vyvrátiteľnej právnej domnienke platnosti
právneho úkonu. Úkon, pri ktorom existuje dôvod relatívnej neplatnosti, od počiatku existuje a pozerá
sa naň ako na platný; následky neplatnosti nastanú až po uplatnení práva domáhať sa neplatnosti z

uvedeného dôvodu. Oprávnenou osobou, ktorá môže namietať určenie relatívnej neplatnosti, môže byť
buď jeho účastník ale aj osoba, ktorá nebola účastníkom úkonu, ale je ním dotknutá. Ak sa dotknutý
subjekt dovolá relatívnej neplatnosti a to doručením druhému účastníkovi právneho úkonu, účinky
právneho úkonu, ktoré nastali v minulosti, pominú a právny úkon sa stane neplatným s účinkami od
počiatku (ex tunc). Osoba, ktorá sa relatívnej neplatnosti v súdnom konaní dovoláva, nemusí žalovať

určenie relatívnej neplatnosti, je možné sa jej dovolávať aj pri žalobe na plnenie. Ak sa osoba v súdnom
konaní bude dovolávať relatívnej neplatnosti, tá bude v súdnom konaní riešená spravidla ako predbežná
(prejudiciálna) otázka. Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu nie je oprávnený ten, kto neplatnosť sám
spôsobil alebo vyvolal, ako aj jeho právny nástupca. Ide o prejav jednej zo zásad občianskeho práva,
podľa ktorej sa nie je možné dovolávať vlastnej nepoctivosti. Prípady relatívnej neplatnosti sú v § 40a

OZ uvedené taxatívne a medzi ne patrí aj ustanovenie § 49a OZ ohľadne právneho úkonu urobeného
v omyle. Podľa komentára právna podstata omylu vo vôli spočíva v tom, že konajúca osoba mala
nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Spoločným znakom
definície omylu je nezhoda vôle s prejavom. Omyl vo vôli podľa § 49a musí byť právne významný
a relevancia sa priznáva omylu len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca (podstatný omyl) a bez nej by k právnemu úkonu
nedošlo, pričom súčasne osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela
v dobre právneho úkonu aspoň vedieť. V tejto súvislosti konajúci súd poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Cdo/192/2008 (R 1/2010) a Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/1251/2002 zo dňa
19.12.2002, pričom dospel k záveru, že žalobcovo dovolávanie sa relatívnej neplatnosti časti zmluvy

o dielo týkajúcej sa ceny diela s poukazom na ustanovenie § 49a OZ nie je dôvodné. Z výpovede
štatutárnych zástupcov oboch sporových strán bolo nesporné, že žalobca mal pred uzavretím zmluvy
o dielo k dispozícii projektovú dokumentáciu, na základe ktorej vytvoril cenovú ponuku a uvedená
skutočnosť vyplynula aj z obsahu zmluvy o dielo v časti čl. IV bod 4.2. a rovnako tak aj z výpovedesvedka A. G. E.. Taktiež súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že žalobca pred vypracovaním
cenovej ponuky vykonal obhliadku stavieb, ktoré mali byť predmetom búracích prác a nič mu nebránilo
v tom, aby si dostatočné informácie o rozsahu búracích prác zabezpečil aj iným spôsobom napr.

vykonávanými sondami, čo potvrdili vo svojich výpovediach svedkovia A. G. F. a A. E.. Využitie tejto
možnosti potvrdil aj štatutárny zástupca žalovaného A. C. C.. Žalobca si vzhľadom na predmet zmluvy o
dielo a s poukazom na vlastnú starostlivosť mal možnosť zabezpečiť dostatočné množstvo informácií, na
základektorýchbyvypracovalcenovúponukuzodpovedajúcurozsahubúracíchprác,avšakžalobcatúto
objektívnu možnosť zabezpečiť si dostatočné množstvo informácií nevyužil a vychádzal iba z projektovej

dokumentácie a technickej správy, ktoré mu boli poskytnuté, ako aj z vlastnej obhliadky stavieb, i
keď musel vedieť, že okrem rozsahu stavieb viditeľného nad zemou sú súčasťou stavieb aj základy
a o týchto bez zabezpečenia si ďalších poznatkov odborného charakteru nemal dostatok informácií
pred vypracovaním cenovej ponuky. Žalobca ako osoba, ktorá sa omylu dovoláva podľa § 49a OZ
nemôže byť zbavená povinnosti sama si podľa okolnosti konkrétneho prípadu zabezpečiť objektívne
informácie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a pri

výpočte cenovej ponuky sa nechať ovplyvniť iba predloženou projektovou dokumentáciou a obhliadkou.
Zanedbanie požiadavky primeranej starostlivosti žalobcu zaistiť si zodpovedajúce objektívne informácie
pre výpočet cenovej ponuky, ktoré sú pre neho z hľadiska uvažovaného právneho úkonu významné,
potom spochybňuje možnosť účinne sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a
OZ. V tomto prípade nejde teda o ospravedlniteľný omyl, keďže omyl konajúcej osoby bol zavinený jej

nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu. Uvedená nedbanlivosť je podľa názoru súdu ešte zvýraznená tým, že žalobca je
spoločnosťou už dlhú dobu podnikajúcou, pričom predmetom jej činnosti sú aj prípravné práce pre
stavbu, pozemné a inžinierske stavby, stavba budov a iné a okrem toho aj tým, že z projektovej
dokumentácie, ako aj technických správ nepochybne vyplývalo, že v prípade odpadu, ktorý vznikne pri

búracích prácach, išlo iba o jeho predpokladané množstvo tak, ako to potvrdili aj svedkovia A. E. a A.
F. a ako to aj vyplýva z obsahu projektovej dokumentácie. V dôsledku toho súd prvej inštancie dospel
k záveru, že námietka relatívnej neplatnosti časti právneho úkonu nie je dôvodná a nie je možné na ňu
pri rozhodovaní o predmete sporu prihliadať.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej ozrejmil, že z obsahu zmluvy o dielo
ako aj z následného dokazovania v súdnom konaní jednoznačne vyplýva, že cena za vykonanie diela
bola medzi sporovými stranami dohodnutá ako cena pevná (bod 4.1.) a nemenná (bod 4.2. a 4.3.). Táto
cena bola stanovená žalobcom na základe jeho cenovej ponuky a nebolo preukázané, že by následne
došlo k uzavretiu dohody modifikujúcej uzatvorenú zmluvu v otázke ceny v písomnej forme (§ 272 ods.

2 ObZ), pričom podľa bodu 15.6. zmluvy bolo možné akékoľvek zmeny alebo doplnky zmluvy uskutočniť
len formou písomných dodatkov podpísaných obidvoma zmluvnými stranami. Žalobca nepreukázal, že
by po uzavretí zmluvy o dielo došlo k uzavretiu dodatkov zmluvy modifikujúcich dohodnutú cenu za dielo
a preto je nutné vychádzať z tej ceny diela, ktorá bola v zmluve medzi sporovými stranami dohodnutá.
I keď podľa názoru súdu cena za vykonanie diela bola dohodnutá ako cena pevná (cenová ponuka

predchádzajúca uzavretiu zmluvy neobsahuje rozpočet jednotlivých položiek, na základe ktorých bola
určená cena za dielo), v prípade úvahy o tom, že by sa malo jednať o cenu podľa rozpočtu poukázal
na ustanovenie § 547 ObZ, podľa ktorého by v zmluve muselo byť uvedené, že sa nezaručuje úplnosť
ceny a táto je nezáväzná a zhotoviteľ by sa mohol domáhať prekročenia rozpočtovanej ceny len v
prípade, že by potrebu zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu oznámil po tom, čo sa ukázalo, že je

nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu (§ 547 ods. 6 ObZ). Zo strany
žalobcu nebolo v konaní preukázané, že by sa pred dokončením búracích prác domáhal zvýšenia ceny
za dielo bez zbytočného odkladu, keď zistil, že je nevyhnutné prekročenie tejto ceny a v dôsledku toho
by mu aj zanikol nárok na určenie zvýšenia ceny. Keďže cena za dielo bola stanovená ako cena pevná
a táto na základe vystavených faktúr bola žalobcovi uhradená okrem zádržného v sume 6.300 eur, súd

prvej inštancie žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 111.703,27 eura s príslušenstvom
nepovažoval za dôvodnú a v tejto časti ju zamietol.

16. Ohľadom zvyšného nároku žalobcu vo výške 6.300 eur s 11% ročným úrokom z omeškania od
25.01.2023 do zaplatenia z titulu zádržného podľa zmluvy o dielo, súd prvej inštancie uviedol, že

dielo zo strany žalobcu bolo vykonané podľa zmluvy, čo konštatoval štatutárny zástupca žalobcu s
tým, že neboli ukončené iba drobné práce, ktoré investor nepožadoval, pričom z obsahu protokolu
o odovzdávacej kontrole diela zo dňa 18.07.2022 (č.l. 22) vyplynulo, že zostalo ešte dobúrať časť
asfaltového povrchu hlavného vjazdu z ul. Tehelnej na vyzvanie objednávateľa v čase realizácie budúcejvýstavby a rekonštrukcie z dôvodu, že hlavné vjazdy sú počas výstavby bytového domu ponechané
a budú realizované súčasne s rekonštrukciou ul. Tehelnej na konci výstavby. Rovnako tak svedok
A. E. vo svojej výpovedi uviedol, že práce boli realizované podľa zmluvy a odovzdanie prác mal na

starosti projektový manažér a stavbyvedúci a podľa neho ohľadom odovzdania prác a ich prevzatia
bola spísaná aj zápisnica. Súd prvej inštancie bol názoru, že napriek ukončeniu búracích prác s
tým, že ich časť má byť urobená následne až na vyzvanie objednávateľa v prípade dobúrania časti
asfaltového povrchu hlavného vjazdu z ul. Tehelnej a napriek oznámeniu žalobcu o pripravenosti diela
na odovzdávacie konanie nebol odovzdávací protokol žalobcom podpísaný a to len z toho dôvodu,

že obsahoval ustanovenia, podľa ktorých mal svojim podpisom potvrdiť úplné a konečné vyrovnanie
všetkých čiastok podľa zmluvy o dielo, čo však nebolo v súlade s presvedčením žalobcu, že vykonal
búracie práce v oveľa väčšom rozsahu ako obsahovala projektová dokumentácia a že má nárok na
zaplatenie vyššej ceny za dielo. V tomto prípade podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca dielo riadne
ukončil a žalovaný prevzal nehnuteľnosti na ďalšie užívanie a pokračovanie v stavebných prácach, čoho
dôkazom je aj skutočnosť, že predložil žalobcovi na podpis odovzdávací protokol a teda žalovanému

vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dojednanú cenu za dielo a teda aj zádržné v sume 6.300 eur. Podľa
bodu 5.3.1. zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi zádržné v sume 6.300 eur do 30 dní od doručenia
písomnej výzvy žalobcu na uvoľnenie zádržného a v tomto prípade za túto výzvu je možné považovať
až žalobu podanú na súd dňa 25.01.2023 a teda podľa zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi zádržné
do 30 dní od doručenia žaloby, k čomu došlo dňa 23.02.2023. Keďže žalovaný v lehote 30 dní zádržné

v sume 6.300 eur žalobcovi nezaplatil do 25.03.2023, tak od nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal
do omeškania so splnením tejto povinnosti, v dôsledku čoho ho súd zaviazal zaplatiť 6.300 eur s 11%
ročným úrokom z omeškania od 26.03.2023 do zaplatenia. O nároku na úrok z omeškania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
tak, že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 11% ročne tak, ako požadoval. Vo zvyšnej časti

týkajúcej sa úroku z omeškania od 25.01.2023 do 25.03.2023 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu sporových strán v
konaní, keďže žalobca mal úspech do výšky 5,34 % a žalovaný do výšky 94,66% a teda čistý úspech

žalovaného v konaní predstavuje 89,32% (94,66% – 5,34%).

18. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie čo
do výroku II. a II. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa názoru žalobcu súd
prvej inštancie nesprávne interpretoval ust. § 49a Občianskeho zákonníka predovšetkým pokiaľ ide

o hodnotenie omylu z pohľadu jeho relevancie a teda ospravedlniteľnosti. Z rozhodnutia nevyplývajú
presvedčivé argumenty, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru, že na omyl nebolo
možné prihliadnuť, keďže žalobca nepostupoval s obvyklou mierou opatrnosti pri uzatváraní zmluvy.
Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou prípadnej neplatnosti zmluvy o dielo ako celého
právneho úkonu napriek tomu, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa dostal do situácie, kedy

zhotovoval dielo v celkom inom rozsahu ako predpokladal a ako to vyplývalo z podkladov pre uzavretie
zmluvy. Žalovaný poukázal na konkrétne znenie zmluvy o dielo v časti bodu 2.2, ktorá definuje čo
je dielom. Rovnako poukázal na bod 2.3, v zmysle ktorého je špecifikácia diela daná projektovou
dokumentáciou vypracovanou Architektonickou kanceláriou Csanda – Piterka, Nitra, IČO: 36 362 468
a zároveň projektová dokumentácia bola podkladom pre dohodu o cene diela. I z bodu 4.2 zmluvy

o dielo vyplýva, že žalobca ocenil dielo na základe podkladov objednávateľa doručených mu emailom
(projektová dokumentácia a výkaz výmer) ako aj na základe osobnej prehliadky, pričom projektová
dokumentácia mala prednosť pred výkazom výmer. Projektová dokumentácia tak bola pre žalobcu
z hľadiska dohody o cene a predmete diela podstatná, keďže presný rozsah búracích prác nie je možné
obhliadkou určiť (vzhľadom aj na podzemné stavby) a za správnosť údajov zodpovedá projektant. Súd

prvej inštancie dôvodil tým, že strany si dohodli pevnú cenu diela, avšak vôbec neriešil, že táto bola
naviazaná na konkrétny predmet, ktorý bol špecifikovaný konkrétnym projektom, pričom zo zmluvy
o dielo nevyplýva, že tento projekt je pre zhotovenie diela len orientačný. Pevná cena sa, podľa názoru
žalovaného, týka len tých prác, ktoré vyplynuli z projektovej dokumentácie, na ktorú zmluva odkazovala.
Súd prvej inštancie sa však zaoberal len otázkou ceny diela a jej tvorby, ale vo vzťahu k predmetu

a rozsahu diela túto otázku vôbec neriešil. Pevná cena sa môže viazať len ku konkrétnemu predmetu
diela, v rozsahu ako bol tento známy žalobcovi. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery uznesenia
NS SR zo dňa 7.12.2009 sp.zn. 3Cdo/305/2008, v zmysle ktorého „Pevnou sumou nie je možné určiť
cenu diela tam, kde žiadna zo strán nemôže vopred určiť predmet plnenia (presný predmet diela).Konkrétny rozsah diela v takomto prípade sa spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich
priebehu“. Žalobca bol názoru, že z projektovej dokumentácie vyplynuli konkrétne skladby a množstvá
materiálov, ktoré mali byť búrané a následne spracované, pričom sa ukázalo, že v skutočnosti sú tieto

množstvávyššie.Žalobcapoukázalnarozsahodpaduuvedenéhovprojektovejdokumentáciiaskutočný
rozsah, ktorý vznikol pri bitúmenových zmesiach (asfalt), betóne, tehlovom odpade zmiešanom odpade.
Po danom zistení namietal u žalovaného relatívnu neplatnosť Zmluvy o dielo v časti ceny diela pre omyl
podľa § 49a OZ v spojitosti s § 40a OZ. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nerozporoval
uskutočnenie búracích prác žalobcom v rozsahu vyššom ako vyplýva z projektovej dokumentácie,

množstvá spracovaného materiálu, ako ani hodnou vykonaných prác.

19. Žalobca ďalej nesúhlasil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, keď mal za to, že
z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že žalobca postupoval s primeranou a predovšetkým obvyklou
starostlivosťou. Žiadne iné možnosti, než ktoré využil na preverenia ani nemal. Súd prvej inštancie
neuvádza (okrem vykonania sond, riešenie ktoré vyvrátil sám projektant) čo ešte mal žalobca vykonať.

Žalovaný nepreukázal, že by sondy vykonal a dokazovaním bola vyvrátená možnosť vykonania sond
vzhľadom na konkrétne okolnosti. Zároveň bolo preukázané, že vykonávanie sond nie je obvyklý
úkon, pričom súd uviedol, že starostlivosť osoby, ktorá sa omylu dovoláva, musí byť okolnostiam
primeraná.Uvedenévšakzávisíodkonkrétnejzmluvy.Vtomtoprípadezmluvaodkazovalanaprojektovú
dokumentáciu, ktorá mala byť dostatočným garantom pre určenie predmetu diela a ceny. Nie je

obvyklým postupom v stavebníctve preverovať správnosť projektovej dokumentácie pred uzavretím
zmluvy o dielo. Projektovú dokumentáciu považovali za relevantný podklad pre uzavretie zmluvy obe
zmluvné strany. Nie je preto zrejmé, prečo si jej závery mal žalobca overovať. Súd prvej inštancie
v tomto smere nezohľadnil obsah svedeckých výpovedí. Projektant vo výpovedi tiež potvrdil, že on
sondy pre projektovú dokumentáciu nerobil, pretože to nie je pri spracovaní projektu na búracie práce

obvyklé a žalovaný mu ani nedal podklady, z ktorých by vyplývalo, že sondy boli robené. Došlo tak
k ospravedlniteľnému omylu, kedy nemal žalobca vedomosť o skutočnom stave vecí a preto ocenil
dielo nesprávne. Omyl vyvolal žalovaný a mal o ňom i vedomosť. Žalobca by nebol uzatvoril zmluvu za
cenu vyplývajúcu zo zmluvy, keby bol skutočný stav poznal. Žalovanému muselo byť konanie žalobcu
v omyle zrejmé, keď žalobca preukázal, že mesto Nitra na totožnú zákazku uzavrelo zmluvu s cenou

diela viac než 500.000 eur so spoločnosťou DYNAMIK REAL 2, s.r.o.. K otázke možnosti získania
informácií o skutočnom stave zhotovovaného diela žalobca doplnil, že nielen z výsluchu projektanta
A. F., ale aj pracovníčky projektovej kancelárie A. E. vyplynulo, že sondy nerobili, nemali podklady
o sondách ani od objednávateľa projektu, vychádzali z predpokladu stavebných materiálov. A. F. uviedol,
že sondy väčšinou nerobia, pretože ide o deštruktívne zásahy do stavieb. Na mieste samom sa sondy

nedali vykonať tiež z dôvodu, že stavby sa v čase spracovania projektu užívali. S týmto vyjadrením
sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Iný spôsob overenia v konaní ani nikto netvrdil, nie je
preto zrejmé akým iným spôsobom si mohol žalobca objektívne a reálne zabezpečiť podklady pre svoje
rozhodnutie o predmete zmluvy. Obvyklosť je pritom v takomto prípade podstatná. Svedok A. F. okrem
iného uviedol, že skutočné množstvá vybúraných a spracovaných stavebných materiálov je možné

zistiť až po vykonaní prác (nie skôr). Táto skutočnosť však zo zmluvy nevyplýva a žalobca na túto
skutočnosťupozornenýnebol.Anizprojektovejdokumentácienevyplýva,žebymnožstvámateriálovboli
uvedené ako predpoklad alebo odhad. V technických správach je uvedený predpoklad len pri skladbe
materiálu, nie pri jeho množstvách. V závere technických správ je ale výslovne uvedená formulácia,
že „počas búracích prác budú vznikať nasledovné odpady“. Z takejto formulácie nemožno vyvodiť,

že ide o množstvá predpokladané. projektant tiež uviedol, že na základe predpokladov v konečnom
dôsledku určil presné množstvo odpadu, avšak ako vyplynulo z dokazovania, nebolo tomu tak, lebo
presné množstvá sa napokon zistili až po vykonaní diela. Žiadna zo strán nepovažovala za potrebné
a vhodné spochybňovať závery zhotoveného projektu.

20. Žalobca bol taktiež názoru, že tvrdenie svedka A. E., že informoval zamestnanca žalobcu o tom,
že by išlo len o množstvá orientačné, preukázané nebolo, toto tvrdenie považoval za v rozpore s jeho
tvrdením, že projektovú dokumentáciu nespochybňoval. Naopak žalobca uviedol a žalovaný nepoprel,
že v stavebnom denníku na nesúlad množstva búraných prác upozornil žalovaného. Žalobca teda konal
s obvyklou obozretnosťou tak, ako by v danej situácii konala i iná osoba. Za okolností, ktoré vyšli najavo,

je potom podľa žalobcu namieste aj prípadné posúdenie, či bol dostatočne určitý predmet diela, ktorým
boli búracie práce a spracovanie materiálu v rozsahu, ktorý nebol dostatočne určito špecifikovaný. Súd
prvej inštancie k záveru o absolútnej neplatnosti celej zmluvy mohol dospieť aj bez toho, že by sa jej
žalobca dovolával. Následne by žalovaný bol povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoréprijal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/1745/2018
a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/10/2018. K samotnej výške uplatneného nároku
žalobca uviedol, že nebola žalovaným rozporovaná, na jej určenie si dal žalobca vyhotoviť znalecký

posudok, ktorý žalovaný nenamietal a v konaní nenavrhol žiadne dokazovanie k všeobecnej cene
prác. Záverom žalobca zhrnul, že v dôsledku nesprávnych skutkových záverov súd prvej inštancie vec
aj nesprávne posúdil, keď vzhliadol zmluvu ako platnú v časti ceny diela a ako nedôvodné tvrdenia
žalobcu o relatívnej neplatnosti zmluvy. Súd tak nesprávne hodnotil aplikáciu ustanovenia § 49a OZ
v podmienkach konkrétnych skutkových okolností a neposudzoval absolútnu neplatnosť zmluvy. Vo

vzťahu k zamietnutým úrokom z omeškania zo sumy 6.300 eur za obdobie od 25.01.2023 do 25.03.2023
namietal, že samotná výzva na zaplatenie zádržného bola naviazaná na protokol o odovzdaní diela,
pričom to bol práve žalovaný, ktorý zadržiaval podpísanie protokolu, keď ho podmieňoval vyhlásením
žalobcu, že neeviduje voči žalovanému pohľadávky, čo nebola pravda. V dôsledku uvedeného žalobca
oznámil žalovanému, že zapísané skutočnosti nezodpovedajú pravde. Vznikol teda stav, kedy sa
žalobca v dôsledku obsahu predmetného zápisu nemal možnosť domôcť vyplatenia neoprávnene

zadržiavaného zádržného, hoci boli splnené všetky podmienky na riadne odovzdanie diela. Preto bol
žalobca názoru, že nárok na zaplatenie zádržného mu vznikol najneskôr dňom podania žaloby. žalobca
namietal i výrok o trovách konania, keď žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Záverom žalobca požiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že zaviaže
žalovaného k zaplateniu 111.703,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne od 09.12.2022 do

zaplatenia a k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 11% ročne zo sumy 6.300 eur od 25.01.2023
do 25.03.2023.

21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 02.02.2024 s tým, že v prvom
rade namietal, že odvolanie bolo podané predčasne, ešte predtým ako bol žalobcovi doručený rozsudok.

Rozsudok bol žalobcovi doručený 04.01.2024, lehota na podanie odvolania plynula od 05.01.2024 do
19.01.2024, pričom uplynula márne, keď žalobca nepodal v danej lehote odvolanie. Súd prvej inštancie
na pojednávaní dňa 17.10.2023 prezentoval svoj predbežný právny názor, že sporným nie je rozsah
a cena diela, ale platnosť časti zmluvy (o cene) a základ nároku, teda či námietka relatívnej neplatnosti
je dôvodná. Až v prípade, keď si súd určí, že námietka neplatnosti je dôvodná, až potom pristúpi

k preukazovaniu výšky odmeny. Súd prvej inštancie sa prejudiciálne zaoberal relatívnou neplatnosťou
právneho úkonu, pričom si vyhodnotil, že nie je daná, zmluva je platná v celosti, preto žalobu zamietol vo
zvyšnej časti dohodnutej ceny diela. K námietke, že súd prvej inštancie neskúmal absolútnu neplatnosť
zmluvy uviedol, že rozsah zmluvy o dielo bol jasne daný a stanovený, nebol dokonca žalobcom
rozporovaný(okremcenydiela).Nebolpretodôvodzaoberaťsaneplatnosťouzmluvyakocelku.Žalobca

podal žalobu, v ktorej doslovne uviedol, že bol uvedený do omylu, čo sa týka ceny a v dôsledku toho
považovalustanovenieocenezaneplatné.Námietkytýkajúcesanesprávnehovyhodnoteniaprojektovej
dokumentácie považoval žalovaný za nedôvodné. Žalovaný poukázal na to, že projektová dokumentácia
predstavovala podklad, avšak mala charakter len pravdepodobný, čo v nej bolo aj výslovne uvedené.
Ako príklad žalovaný citoval: „technická správa pre stavebný objekt - B1 sklad 4753/3. Predpokladáme,

že objekt pôvodne slúžil ako priestor pre skladovanie rozličného materiálu. Predpokladáme, že objekt je
založený na základových betónových pätkách 0,5x1,0 m, v strednej časti rozšírenie pätiek na 0,75x1,0
m, na ktoré sú ukotvené oceľové nosné stĺpy. Ako spojovací materiál predpokladáme pozinkované
skrutky M 12x35.“ Rovnako mal za to, že i v ďalších technických správach sú všetky údaje len
ako predpokladané. Žalobca si projektovú dokumentáciu riadne nepreštudoval, jednoducho sa na ňu

spoľahol, čím nevykonal žiadnu/akúkoľvek starostlivosť napriek tomu, že projektová dokumentácia bola
pre neho podstatná. Žalovaný súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že uvedená nedbanlivosť je
ešte zvýraznená tým, že žalobca je spoločnosťou, ktorá už dlhú dobu podniká, pričom predmetom
jej činnosti sú aj prípravné práce pre stavbu, pozemné a inžinierske stavby, stavba budov a iné a
okrem toho aj tým, že z projektovej dokumentácie ako aj technických správ nepochybne vyplývalo,

že v prípade odpadu, ktorý vznikne pri búracích prácach išlo iba o jeho predpokladané množstvo tak,
ako to potvrdili aj svedkovia A. E. a A. F. a ako to aj vyplýva z obsahu projektovej dokumentácie.
K uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.12.2009 sp.zn. 3Cdo/305/2008 poznamenal, že sa týka
ceny za dielo podľa OZ, kde je zmluva o dielo a aj stanovenie ceny upravené inak ako v Obchodnom
zákonníku. Žalobca pritom nikdy nežiadal o iný spôsob stanovenia ceny, sám súhlasil s cenou pevnou,

nemal k dielu ani jeho rozsahu žiadne otázky. Návrh znenia zmluvy bol zaslaný ešte v 09/2020, k jej
uzavretiu došlo v 05/2022. Žalobca tak mal dostatok na jej preštudovania, ako aj prieskum staveniska.
Žalovaný poukázal na judikatúru a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 30Cdo/192/2008, sp.zn.
3Cdo/192/2008, Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/1830/2007, sp.zn. 30Cdo/1251/2002. Dodal, žežalobca nežiadal žiadne práce naviac a nedodržal postup búrania frézovaním, použil bager, čo mohlo
maťtiežvplyvnavznikväčšiehomnožstvaodpadu.Žalobcanevykonalničnavyše,zmluvajasneuvádza,
čo má byť zbúrané, nedošlo teda k zmene rozsahu, pretože projektová dokumentácia obsahovala

objekty, ktoré sa majú zbúrať a ďalej len pravdepodobné hodnoty. Navyše ako podstatnú skutočnosť
žalovanývyhodnotil,ževzmluveodielo,bod2.2.jedohodnuté,žežalobcamávybúraťplochustanovenú
v m2, konkrétne o výmere 13.756 m2, preto je úplne irelevantné aké množstvo odpadu vznikne, lebo v
zmluve o dielo je prezentovaná dohoda strán o zbúraní plochy, a nie o búracích prácach vo vzťahu k
objemu. Súd prvej inštancie nebol povinný uvádzať, čo všetko mal žalobca ešte urobiť, nakoľko žalobca

ešte aj vyhlásil, že na projektovú dokumentáciu sa spoľahol, na pojednávaní sa preukázal fakt, že ju
ani nečítal, sondy nevykonal, pretože by ich musel zaplatiť (pričom ich cena, ak ich vykoná vlastným
bagrom je zanedbateľná) a teda z postoja žalobcu bolo zrejmé, že cenu diela síce stanovil, ale veľa
úsilia zistiť si všetky skutočnosti na jej dôkladné zistenie a stanovenie nevynaložil a nakoniec uzatvoril
zmluvu s cenou pevnou. A z toho vyplýva, že aj ak sa v cene zmýlil, nejde o omyl ospravedlniteľný,
pretože si ho svojim konaním a postojom spôsobil sám a nemôže sa naň odvolávať a dovolávať sa tým

neplatnosti ustanovenia zmluvy o cene diela. Podľa judikatúry neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto
ju sám spôsobil. Žalobca mal možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu aj iným spôsobom ako z projektu a ohliadky, minimálne sondy alebo komunikovať s
objednávateľom, s projektantom, požiadať prípadne o ďalší stupeň projektovej dokumentácie, ale on
ich nevykonal, nevykonal nič a teraz kritizuje súd, že dospel k nesprávnym skutkovým záverom aj pri

hodnotení jeho objektívnej možnosti získať o predmete diela informácie a zavádza, že bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, že sa sondy robiť nedalo. V čase, keď si sondy mohol žalobca robiť, objekty
užívané neboli, preto je irelevantné, či sú deštrukčné. Projektant na pojednávaní potvrdil, že projektová
dokumentácia bola vypracovaná na základe predpokladov. Keďže predmetom diela bolo zbúrať objekty
a odviesť odpad, pričom konkrétne množstvá odpadu neurčovali rozsah diela, nie je dôvodné, aby sa

súd prvej inštancie zaoberal otázkou množstva odpadu, keďže zmluvne určený rozsah búracích prác
bol určený plochou a nie objemom (množstvom) objemu. Ak poukazoval žalobca na nesúlad množstva
odpadu zapísaného v stavebnom denníku, tak tento do konania nepredložil. Stavebný denník nebol
na stavbe k dispozícii, preto žalovaný viackrát žalobcu vyzýval na jeho predloženie, o čom svedčí aj
posledný záznam v tomto stavebnom denníku, ktorý doň zapísal žalovaný potom, ako žalobca stavebný

denník konečne žalovanému predložil. Preto stavebný denník nemohol byť podpisovaný stavebným
dozorom žalovaného, ako to uvádza žalobca v odvolaní. Čo sa týka zápisu nesúladu odpadu, to by ani
nebola relevantná informácia k tomu, že by sa malo jednať o zmenu diela, zmenu rozsahu, navýšenie
ceny a pod. Nemožno to považovať ani za zvýšenie ceny diela, resp. domáhanie sa zvýšenia ceny.
Žalovaný by takúto informáciu ani nepovažoval za žiadnu zmenu, nakoľko zmluva nebola postavená

na množstve odpadu. Zvýšenie ceny nemožno priznať ani z dôvodu, že nešlo o stanovenie ceny na
základe rozpočtu. Aj v takom prípade by sa žalobca mohol domáhať zvýšenia ceny, ak by sa objavila
potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, avšak za predpokladu, ak by bolo v zmluve uvedené,
že sa nezaručuje jeho úplnosť. Uvedené v zmluve nebolo. Rovnako nenastal prípad rozšírenia diela,
dohody o zmene diela a žalobca nežiadal zmenu ceny diela. K omylu týkajúceho sa rozsahu diela

žalovaný podotkol, že žalobca nikdy nerozporoval rozsah diela, dielo bolo určené objektami a metrami
štvorcovými, ktoré sa majú zbúrať a nikdy žalobca nevyjadril pochybnosť, že by nepoznal rozsah diela.
Nakoľkobolosúdomprvejinštanciezistené,žezmluvajeplatná,neboldôvodzaoberaťsavýškounároku
žalobcu, ako ani znaleckým posudkom, ktorý žalovaný sporil na pojednávaní dňa 21.11.2023. Žalovaný
záverom navrhoval potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

22. Žalobca v odvolacej replike upresnil, že rozsudok súdu prvej inštancie prevzal dňa 19.12.2023
a odvolanie podal dňa 22.12.2023 riadne a včas. Zotrval na námietke, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal absolútnou neplatnosťou zmluvy. Nesúhlasil s názorom, že celý projekt búracích prác

vychádzal len z predpokladov, ako to tvrdí žalovaný, pretože predpoklad je uvedený len pri skladbe
materiálu, nie pri jeho množstvách. V závere je vždy uvedená formulácia „počas búracích prác budú
vznikať“. Projektant potvrdil, že množstvo búracieho materiálu sa dá zistiť až po vykonaní prác, na čo
nadviazal žalobca, že išlo o situáciu, kedy ani jedna strana nedokázala určiť predmet plnenia presnými
množstvami a druhom vyrúbaného materiálu. Doplnil, že z výpovede konateľa žalovaného vplynulo, že

sondy boli vykonané a že boli údajne verejne dostupné, uvedené však nebolo preukázané, preto tieto
tvrdeniažalobcapoprel.Rozsudoknedávaodpovedenaotázku,včomvzhliadolsúdnedostatokobvyklej
starostlivosti na strane žalobcu. K tvrdeniu žalovaného, že predmet diela bol špecifikovaný plochou,
uviedol, že materiál, ktorý sa má vybúrať nad a pod zemským povrchom nemôže byť určený jednotkamiplošnej miery, ale objemovými jednotkami. Zmienka o stavebnom denníku bola v súvislosti s tým,
že žalobca avizoval v priebehu prác prekročenie dohodnutých množstiev žalovanému, čo žalovaný
nepoprel, preto to nebolo potrebné preukazovať stavebným denníkom. Rovnako za nespornú považoval

výšku, ako žalovanú cenu diela, keďže záverečnú reč nemožno považovať za prostriedok procesnej
obrany,okremtohobyboluplatnenýoneskoreneaneúčinne,keďžežalovanýneuviedolvlastnéskutkové
tvrdenia o cene. V ostatnom žalobca zotrval na už uvádzaných dôvodoch v odvolaní.

23.Žalovanývodvolacejduplikezodňa27.02.2024zotrvalnasvojichtvrdeniachohľadomposudzovania

absolútnej neplatnosti zmluvy súdom prvej inštancie, ako i ohľadom zachovania obvyklej starostlivosti
zo strany žalobcu. Poukázal na výpoveď projektanta, ktorý vysvetlil, že z v projektovej dokumentácii
uvedených predpokladaných údajov nemôže vzniknúť údaj, ktorý by nebol predpokladaný. Žalobca mal
možnosť zmluvu neuzatvoriť s pevnou cenou, rovnako vyhlásil, že sa oboznámil s podkladmi, že sú
spoločne s obhliadkou dostatočné na stanovenie ceny a že podklady nemajú žiadne vady a ak nejaké
vyjdú najavo, nemá žalobca nárok na zvýšenie ceny diela z tohto dôvodu. Nemôže byť na ťarchu

žalovaného, že žalobca sa zmýlil pri stanovení si ceny. Žalovaný sa spoliehal na skúsenosti žalobcu,
ktoré prezentuje aj na svojej webovej stránke. Zdôraznil, že ak zmluva nie je neplatná, nemôže byť
odplata posudzovaná podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

24. Žalobca reagujúc na odvolaciu dupliku žalovaného v zásade zopakoval nosné argumenty

a pridržiaval sa dovtedajších vyjadrení.

25. Ďalšie vyjadrenia strán neboli doručené.

26. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

27. Napriek odvolaniu podanému zo strany žalobcu, odvolací súd sa ako prvou zaoberal námietkou
žalovaného (vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu) týkajúcou sa nedodržania lehoty na podanie odvolania,
keďže žalovaný mal za to, že odvolanie bolo podané predčasne, t.j. mimo odvolacej lehoty, ktorá podľa
jeho názoru plynula od 05.01.2024 do 19.01.2024. Túto námietku odvolací súd považoval za zásadnú

z pohľadu ďalšieho postupu a rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd sa v tejto otázke stotožňuje
s tvrdeniami žalobcu, pričom i z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca prevzal rozsudok súdu prvej
inštancie dňa 19.12.2023 (utorok riadny pracovný deň), pričom nasledujúcim dňom mu začala plynúť
15 dňová odvolacia lehota, ktorá uplynula dňa 03.01.2023. Žalobca podal odvolanie prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v elektronickej forme so zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.12.2023,

t.j. v lehote na podanie odvolania v súlade s § 362 ods. 1 CSP.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred

súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu
a s obsahom vyjadrení strán, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s
ktoréhoodôvodnenímsaodvolacísúdplnestotožňujeakonštatujesúladnosťodôvodnenianapadnutého
rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v
súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného

charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zaväzujúcemu
výroku a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadalso všetkými podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z tvrdení sporových strán a z vykonaného
dokazovania, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie v danom spore.

31. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa
odvolací súd zaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje, že
sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súd prvej inštancie v rozhodnutí vôbec nerieši otázku prípadnej neplatnosti zmluvy o dielo ako
celéhoprávnehoúkonunapriektomu,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobcasavdôsledku

omylu dostal do situácie, kedy zhotovoval dielo v celkom inom rozsahu ako predpokladal a ako vyplývalo
z podkladov rozhodujúcich pre uzatvorenie zmluvy.

32. V prvom rade je nevyhnutné k odvolacej námietke žalobcu uviesť, že súd nenahrádza skutkové
tvrdenia strán, resp. aktivitu strán vo vlastnom zisťovaní možnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Povinnosťou súdu je prihliadať na faktické okolnosti, ktoré vyplynú z dokazovania a v prípade, že

nevzhliadne dôvody, pre ktoré by posúdil právny úkon ako neplatný, otázka platnosti právneho úkonu
sa stane implicitnou súčasťou odôvodnenia. „Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada
len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania. Súd nehľadá absolútnu
neplatnosť nad rámec tvrdení strán, nie je jeho úlohou vlastnými úvahami nahradiť vôľu strán, pokiaľ
určité skutočnosti sami nerozporujú, prirodzene, pokiaľ nejde napr. o očividný postup zodpovedajúci

obchádzaniu zákona alebo neplatnosť, ktorá je zjavná prima facie (obdobne uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2018, sp. zn. 5Obdo/28/2017)..“ (Bližšie pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 51/2024 (sp.zn. 5Obdo/35/2023)). Žalobca v priebehu konania neuvádzal iné dôvody
neplatnosti zmluvy o dielo, ako neplatnosť v časti dohody o cene v dôsledku omylu žalobcu, ktorá by

mohla mať vplyv na platnosť celej zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami
žalobcupoukazujúciminarelatívnuneplatnosťprávnehoúkonuatovbodoch17.-21.Námietkyrelatívnej
neplatnosti dohody o cene spočívali najmä v tvrdeniach o uvedení do omylu žalobcu, ktorý ocenil
predmet diela na základe projektovej dokumentácie, ktorá bola zjavne vadná, resp. nepokrývala celé
(reálne) množstvo odpadu, ktoré vzniklo pri búracích prácach. Keďže dané námietky sa pretavili aj do

tvrdení žalobcu o neplatnosti dohody o cene, resp. v dôsledku uvedeného do absolútnej neplatnosti
celej zmluvy o dielo, je možné uzavrieť, že vysporiadaním sa s uvádzanými námietkami súdom prvej
inštancie v tom smere, že ich nevzhliadol ako dôvodné, t.j. nedošlo k omylu a cena bola určená
platne, sa súd prvej inštancie vysporiadal s platnosťou zmluvy o dielo ako takej (či už ako celku, alebo
len čiastočne). Žalobca v priebehu konania nenamietal konkrétne dôvody neplatnosti zmluvy o dielo

s poukazom na neurčitý, nezrozumiteľný, resp. nedostatočne určený predmet diela, preto ak súd prvej
inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie „vyššej“ ceny diela, ako bola zmluvne dohodnutá, zjavne
posúdil zmluvu (jej predmet, ako i dohodu o cene) ako platnú a to vyhodnotiac všetky námietky žalobcu
v tomto smere. Žalobca nenamietal nejasnosť v tom, že by nevedel čo má na základe uzatvorenej
zmluvy vykonať. Tieto tvrdenia možno považovať i za neprípustné novoty, keďže neboli uvádzané

v konaní pred súdom prvej inštancie. Omyl žalobcu v jeho predpokladoch nemôže mať za následok
a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Žalobca zjavne vedel čo je predmetom diela, čo má
vykonať, aké objekty má zbúrať. Odvolací súd k uvedenému už len nad rámec dopĺňa, že žalobca
sa pri vymedzovaní predmetu diela v odvolaní zameriava len na projektovú dokumentáciu, keď je
názoru, že v zmysle bodu 2.3 je špecifikácia diela daná projektovou dokumentáciou vypracovanou

ArchitektonickoukanceláriouCsanda-Piterka,s.r.o.,Riečna2,Nitra,ktorábolaajpodkladompredohodu
o cene diela. Žalobca však opomína skutočnosť, že v prípade nejasného výkladu predmetu zmluvy by
bolo v obchodnom práve nevyhnutné prihliadať na všetky okolnosti uzavretia zmluvy, včítanie rokovaní
o uzavretí zmluvy. Z výsluchu A. G. E. pritom vyplynulo, že svedok zástupcu žalobcu informoval, že
si projektovú dokumentáciu môže skontrolovať, keďže je len orientačná a bolo na ňom či si sondy

alebo obhliadky urobí. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že by tvrdenie svedka bolo
v konaní vyvrátené a to ani jeho vlastnou svedeckou výpoveďou, v ktorej mal uviesť, že projektovú
dokumentáciu nespochybňoval. Skutočnosť, že projektovú dokumentáciu nespochybňoval, nemá za
následok, že by nemohla vychádzať z pravdepodobných údajov. V bode 2.2 Zmluvy o dielo je zároveň
jasne vymedzený predmet diela, ktorým sa okrem iného rozumie kompletná realizácia búracích prác

a ich základových konštrukcií, spevnených plôch podľa projektovej dokumentácie. V ďalšom odseku je
rovnako jasne vymedzené, ktoré objekty budú búrané, v akých rozmeroch a to vrátane ich základových
konštrukcií. Predmet diela, t.j. čo bude predmetom búracích prác, bol teda daný jednotlivými objektami,
ktorých presnejšia špecifikácia mal byť predmetom projektovej dokumentácie. Žalobca teda nevykonalbúracie práce v rozsahu inom, resp. vyššom ako vyplýva z projektovej dokumentácie, nakoľko zo zmluvy
jasne vyplývalo, čo malo byť predmetom búracích prác. Špecifikácia diela bola daná nielen projektovou
dokumentáciou (viď bod 2.2. a 2.4. zmluvy o dielo). Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť ani odvolacia

námietka, že súd prvej inštancie neriešil stanovenie pevnej ceny vzhľadom ku konkrétnemu predmetu,
ktorý bol špecifikovaný konkrétnym projektom, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
netvrdil, že vykonal práce naviac, resp. iný predmet diela. Žalobca v dôsledku nových tvrdení sa snaží
nesprávne interpretovať, že cena diela je viazaná len na práce vyplývajúce z projektovej dokumentácie,
čím sa snaží strieť rozdiely medzi vymedzením konkrétnych prác čo do druhu a vymedzením prác čo

do množstva. Zo zmluvy o dielo však jednoznačne vyplýva, ktoré práce, akého druhu, v akom rozsahu
a na akých objektoch majú byť vykonané, pričom skutočnosť, že množstvá odpadu, ktoré pri búracích
prácach vzniknú a uvádzajú sa v projektovej dokumentácii, sú len orientačné, vyplýva nielen z obsahu
projektovej dokumentácie, technických správ, a výpovedí svedkov (vyslovene na pojednávaní potvrdil
svedokA.F.aA.E.)akosprávneuviedolsúdprvejinštancie,aleizosamotnéhozneniazmluvyodielo.Je
možné stotožniť sa so závermi súdu prvej inštancie, ako i s tvrdením žalovaného na str. 4 jeho vyjadrenia

k odvolaniu, že z obsahu technických správ zreteľne vyplýva, že údaje uvádzané v nej sú založené na
predpokladoch projektantov, preto ani v projektovej dokumentácii nemôžu byť uvedené údaje presné,
keď vychádzajú z údajov predpokladaných. Zároveň v bode 4.2. zmluvy o dielo žalobca potvrdil, že
podklady objednávateľa preštudoval pred uzavretím zmluvy a tieto podklady, ako aj vykonaná obhliadka
súdostatočnéabezvádprestanoveniecenydielakudňuuzavretiazmluvy.Stranysavyslovenedohodli,

že ak dodatočne vyjdú najavo akékoľvek iné vady/nezrovnalosti/nedostatky podkladov objednávateľa,
nemá žalobca ako zhotoviteľ nárok na zvýšenie ceny diela. Už zo samotného znenia zmluvy je tak
zrejmé, že k odchýlkam/iným nedostatkom v uvedených množstvách môže dôjsť, avšak žalobca pre
tento prípad nemal nárok na zaplatenie vyššej ceny diela, ako bola medzi stranami pevne dohodnutá.
Bolo preto dôvodné, že súd prvej inštancie sa zaoberal cenou diela a jej tvorbou. V prípade, ak mal

žalobca záujem, aby bola cena dohodnutá za konkrétne množstvá vzniknutého odpadu, bolo na mieste,
aby si so žalovaným dohodol cenu podľa rozpočtu, resp. cenu pevnú za jednu mernú jednotku, t.j. podľa
množstva vzniknutého odpadu. Nakoľko si žalobca dohodol so žalovaným cenu pevnú, pokrývajúcu
všetky náklady spojené s realizáciou diela (bez ohľadu na rozpis cien za mernú jednotku), aj tie, ktoré nie
sú explicitne uvedené v realizačnom projekte, ale sú potrebné na riadne dokončenie diela (bod 4.3. a 4.5.

zmluvy o dielo), nemôže sa domáhať zaplatenia vyššej ceny, ako bola medzi stranami dohodnutá, pokiaľ
nepreukáže uzatvorenie písomného dodatku medzi stranami sporu o zmene ceny diela. V tomto ohľade
je potom nedôvodný i odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 305/2008, ktoré jednak
posudzuje občianskoprávnu úpravu ceny za dielo, ktorá je odlišná od úpravy v Obchodnom zákonníku
(zmluvná voľnosť strán) a jednak nevylučuje možnosť dohody pevnou sumou aj pre prípad vopred

neurčiteľnéhomnožstvačiužprácaleboodpadu,keďodporúčavtakomprípadeuzatvoriťdohoduocene
odhadom. Zároveň odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca absolútnu neplatnosť z uvedených
dôvodov nenamietal.

33. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keď mal

z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustáliť, že žalobca nebol uvedený do omylu. Mal za to,
že postupoval s primeranou starostlivosťou, keď žiadne iné možnosti, než ktoré využil na preverenie
skutočného rozsahu diela ani nemal. Odvolací súd sa ani v tomto smere nestotožnil s odvolacími
námietkami žalobcu. Súd prvej inštancie jasne definoval podmienky, za ktorých je možné právny úkon
považovať za relatívne neplatný a tieto podmienky následne posudzoval a vyhodnocoval a správne,

vychádzajúczozistenéhoskutkovéhostavu,iaplikoval.Nevedomosťoskutočnomstavevecijepotrebné
vyhodnocovať v súlade okolnosťami jednotlivého prípadu, či osoba, ktorá sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu dovoláva, mala objektívnu možnosť získať si potrebné informácie o skutočnostiach,
ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. V tomto prípade žalobca mal
vedomosť o tom, že zmluva o dielo bude uzatvorená na cenu pevnú, nemennú, ktorá bude pokrývať

všetky náklady na vykonanie búracích prác. Preto bolo v jeho záujme, najmä, keď pre ocenenie
považoval za smerodajné množstvo vzniknutého odpadu, aby si zabezpečil dostatočné informácie
pre stanovenie ceny za vykonanie diela. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby si dostatočné informácie zabezpečil napr. vykonaním sond,
ktoré bolo možné vykonať ešte vytvorením cenovej ponuky, resp. požiadal o doplňujúce podklady

o rozsahu stavby a jej základov žalovaného alebo projektantov. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu,
že by sondy nebolo možné vykonať. Práve naopak, možnosť vykonania sond potvrdili vo svojich
výpovediach žalovaný, ako aj svedok A. E.. Svedok A. E. uviedol, že žalobca mal možnosť voľného
vstupu na stavenisko kedykoľvek. Svedok A. F. potvrdil, že v čase spracovania projektovej dokumentácienevykonával sondy, lebo sa jednak stavby ešte užívali a jednak nebola požadovaná podrobnejšia
projektová dokumentácia. Súd prvej inštancie tak správne vyhodnotil obsah svedeckých výpovedí.
Napriek tvrdeniu žalobcu, že sondy nemusia preukázať reálnu veľkosť základov, je nepochybné, že po

ich vykonaní existuje reálnejší a podrobnejší predpoklad stanovenia množstva odpadu. Zároveň žalobca
ako osoba podnikajúca v danom odbore a majúca prax v obdobných prácach zjavne musela vedieť,
že existujú i podrobnejšie projektové dokumentácie, ktoré vychádzajú i z vykonaných sond, čo potvrdil
vo svojej výpovedi projektant A. F.. Skutočnosť, či sa sondy obvykle robia, alebo nie podľa výpovede
svedka závisí najmä od zadania objednávateľa. Z výpovede nevyplynulo, že by išlo o neobvyklý úkon.

Žalobca nemal povinnosť si overovať projektovú dokumentáciu, ale si len doplniť informácie ohľadom
množstva vzniku odpadu, ktorý bol predpokladaný, v prípade, ak danú veličinu považoval za smerodajnú
preurčeniepevnejcenydiela.Spoukazomnauvedenéjesprávnyzáversúduprvejinštancie,žežalobca
mal objektívnu možnosť si overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu
a aj iným spôsobom si overiť/doplniť informácie ohľadom množstva odpadu. Rovnako žalobca musel
vedieť, keď sám namietal, že predmet diela nebolo možné vopred určiť, že pri búracích prácach môže

vzniknúť väčšie množstvo odpadu, ako je predpokladané, preto bolo na jeho rozhodnutí a úvahe, či
zmluvu vychádzajúc len z projektovej dokumentácie a technickej správy, resp. obhliadky, kedy nevidel
skutočné základy stavieb, uzatvorí s cenou pevnou a nemennou alebo nie.

34. V tejto súvislosti zároveň nemožno opomenúť, ako správne konštatoval i súd prvej inštancie, že

žalobca mal pred uzatvorením zmluvy o dielo k dispozícii projektovú dokumentáciu, pričom v bode 4.2
zmluvy o dielo potvrdil nielen jej dispozíciu, ale i skutočnosť, že všetky podklady preštudoval a že sú
(spoločne s obhliadkou) dostatočné a bez vád pre stanovenie ceny diela. Žalobca zároveň prehlásil, že
cena diela zahŕňa všetky náklady a položky potrebné na riadne vykonanie diela. Akékoľvek prípadné
námietky po uzatvorení zmluvy voči projektovej dokumentácii (ktorá sa podľa žalobcu ukázala ako

nesprávna)bypretonemalivplyvnazvýšeniecenyzavykonanédielo(bod4.2zmluvyodielo). Žalovaný
neuviedol do omylu žalobcu v rozsahu prác, ktorý bol jednak jasne daný a jednak jasne pri určení
množstva odpadu pri búracích prácach predpokladaný. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, aká
bola dohodnutá suma za búracie práce spoločnosťou DYNAMIK REAL 2, s.r.o. s mestom Nitra. Je
preto v ďalšom právne irelevantné, či vôbec skutočné množstvá vybúraných a spracovaných stavebných

materiálov je možné zistiť až po vykonaní prác, keď cena za akékoľvek iné množstvo, ako bolo uvedené
v zmluve o dielo, nemohla mať vplyv na cenu diela. Z uvedeného dôvodu je potom i nadbytočné, aby
sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou množstva odpadu a výškou ceny za jeho spracovanie, keďže
zmluvne určený rozsah búracích prác bol určený označením stavieb a ich plochou a nie objemom
(množstvom) odpadu.

35. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznik nároku na úrok
z omeškania zo sumy 6.300 eur, odvolací súd uvádza, že zmluvné strany si v bode 5.3.1 zmluvy
o dielo jasne dohodli podmienky zaplatenia (vrátenia) zádržného žalobcovi a to do 30 dní od doručenia
písomnej výzvy žalobcu na uvoľnenie zádržného, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca

vyzýval žalovaného na uvoľnenie zádržného. Preto bol dôvodný postup a záver súdu prvej inštancie,
keď za relevantnú výzvu na zaplatenie zádržného považoval až žalobu, ktorá bola žalovanému
(spolu s vydaným platobným rozkazom) doručená dňa 23.02.2023. Na uvedené nemá vplyv, že
žalovaný nepodpísal z objektívnych dôvodov protokol o odovzdaní a prevzatí diela, keď z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že napriek nepodpísaniu preberacieho protokolu došlo k odovzdaniu diela

a vzniku nároku na vyplatenie zádržného. Odvolací súd nevidí žiadnu spojitosť medzi skutočnosťou, že
žalobca objektívne nemohol podpísať preberací protokol a podaním žaloby, od podania ktorej by mal byť
žalovanývomeškaní.Uvedenýnázoržalobcunemáoporučiužvzmluveodielo,alebovprávnejúprave.

36. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecnesprávne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný.

39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).