Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010957
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4325010957.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej v trestnej veci odsúdeného A. B.
o návrhu Ladislava na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného A. B.
proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 22.1.2026, sp. zn. 1Nt/8/2025, na neverejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 24. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) zamietol podľa § 9 odsek 2,
odsek 4 písmeno a/zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody návrh odsúdeného A.
B. (ďalej len „odsúdený“) o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody na 30 mesiacov uloženého
mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/33/2022 zo dňa 04.05.2022, v spojení s

uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/33/2022 zo dňa 20.05.2024 a s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/139/2024 zo dňa 05.09.2024, na preradenie do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil tým, že návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu podal odsúdený,
ktorý bližšie neodôvodnil, ale po dokazovaní vykonanom na verejnom zasadnutí, mal súd I. stupňa za

preukázané, že odsúdený splnil formálnu podmienku na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody,
keďže návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu podal po vykonaní tretiny tridsaťmesačného úhrnného
trestu so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/33/2022 zo dňa 04.05.2022, v spojení s uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/33/2022 zo dňa 20.05.2024 a s uznesením Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/139/2024 zo dňa 05.09.2024, čo sa stalo po uplynutí 10-tich mesiacov -

dňa 23.10.2025. Podľa názoru súdu I. stupňa odsúdený však materiálnu podmienku na jeho preradenie
z ústavu so stredným stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nesplnil. Pri
posudzovaní materiálnej podmienky, t. j. možnosti zmeny spôsobu výkonu trestu, respektíve preradenia
odsúdeného do ústavu s menej prísnym stupňom stráženia, súd I. stupňa primárne vychádzal z
§ 9 odsek 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, podľa ktorého súd musí
skúmať, či odsúdený plní program zaobchádzania. Pre vyhovenie návrhu odsúdeného o preradenie

do ústavu s nižším stupňom stráženia preto musia byť teda súčasne splnené aj formálna i materiálna
podmienka. Súd I. stupňa v zmysle citovaného ustanovenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu
odňatia slobody, posudzoval, na základe hodnotenia ústavu, pobyt a správanie odsúdeného vo výkone
trestu, pričom zistil, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody bol jedenkrát disciplinárne
potrestaný dňa 26.6.2025 - pokarhaním za porušenie časového rozvrhu, že správanie odsúdeného
nebolo vždy na požadovanej úrovni, že nedostatky boli zaznamenané v dodržiavaní ústavného poriadku

a časového rozvrhu dňa keď, v čase vyhradenom časovým rozvrhom dňa na organizovanú činnosť
vykonával športovú činnosť na svojej izbe v športovom odeve so svojpomocne vyrobenými závažiami- s bandaskami napustenými vodou a v ďalšom prípade, keď sa počas vydávania liekov, snažil ukryť
liek v ústnej dutine a až po napomenutí zdravotnou sestrou ho riadne užil. Odsúdený uloženie mu
disciplinárneho pokarhania na verejnom zasadnutí vysvetľoval tým, že má skoliózu, že kvôli tomu

musí každý deň cvičiť, že sa prezliekol do civilu na izbe a potom došla kontrola. Súd I. stupňa
zistil aj to, že odsúdený nevyvoláva konflikty, že vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok
a v súčasnosti je poverený funkciou vedúceho izby a že pedagogicky je vedený k posilňovaniu
sebadisciplíny, k rešpektovaniu spoločenských noriem a zákonov formou organizovaných prednášok
a besied, do ktorých sa pravidelne zapája. Súd I. stupňa citoval hodnotenie ústavu, že odsúdený

je vedený k budovaniu kritického postoja k spáchanej trestnej činnosti, k užívaniu návykových látok
a k prijatiu zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Pre súd I. stupňa neostalo bez povšimnutia ani
to, že od podania návrhu odsúdeným na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody do konania
verejného zasadnutia pred okresným súdom, u odsúdeného došlo k jednej pozitívnej zmene, a to, že
dňa 12.1.2026 bol disciplinárne odmenený pochvalou za dlhodobé pozitívne výsledky pri plnení činností
pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Napriek uvedenej zmene, zástupca ústavu zotrval na

záveroch neodporúčajúceho hodnotenia na preradenie odsúdeného do minimálneho stupňa stráženia.
Súd I. stupňa vyhodnotil, že odsúdený si svojím správaním doposiaľ vytvoril podmienky na udelenie iba
jednej disciplinárnej odmeny, že svojím správaním počas výkonu trestu dostatočne nepreukázal svojou
osobnou aktivitou negatívny postoj k páchanej trestnej činnosti a ani snahu o svoje polepšenie sa v
budúcnosti. Súd I. stupňa uviedol, že odsúdený sa, podľa registra trestov, dostal do rozporu so zákonom

5-krát, čo tiež nepoukazuje na jeho kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti. Zo všetkého uvedeného
súdu I. stupňa vyplynul záver, že výchovný vplyv nepodmienečného trestu odňatia slobody v ústave so
stredným stupňom stráženia u odsúdeného nebolo namieste zmeniť a na odsúdeného bude naďalej
potrebné pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným
stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal odsúdený sťažnosť, ktorú do dňa konania
neverejného zasadnutia krajského súdu neodôvodnil.

Krajský súd v Nitre, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou

osobou, preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto
výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len zákon o výkone trestu) ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia
plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším
stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest.

Podľa § 9 ods. 4 písm. a/ zákona o výkone trestu, o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do

iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj
bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do
ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 9 ods. 5 zákona o výkone trestu odsúdený môže podať návrh podľa odseku 4 najskôr po uplynutí
šiestich mesiacov od začiatku výkonu trestu; ak bol odsúdenému uložený trest kratší ako šesť mesiacov,
po plynutí troch mesiacov.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o výkone trestu program zaobchádzania je súhrn aktivít zameraných na

rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a
povinnosťami ustanovenými v tomto zákone a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa po vykonaní
dokazovania na verejnom zasadnutí a po výsluchu odsúdeného rozhodol zákonne a správne, keď

nevyhovel návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu a odsúdeného na ďalší výkon trestu
odňatia slobody nepreradil z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nadriadený súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil,
že skutkové zistenia a právne úvahy súdu I. stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutéhouznesenia, ktorého obsahom bol záver o tom, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na zmenu
spôsobu výkonu trestu tým, že vykonal od nástupu tretinu z uloženého 30-mesačného trestu odňatia
slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý

mu bol uložený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, písmeno b), odsek 2 písmeno b/ a iné
TrestnéhozákonarozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.14T/33/2022zodňa04.05.2022,
v spojení s uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/33/2022 zo dňa 20.05.2024 a s
uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/139/2024 zo dňa 05.09.2024, ale nesplnil podmienku
materiálnu (plnenie programu zaobchádzania, správanie na požadovanej úrovni), na základe, ktorej

by bolo možné u odsúdeného zvažovať jeho preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia, boli
opodstatnené a to z tých istých dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a
úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje.

Sťažnostný súd zároveň tiež skonštatoval, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody od

30.5.2025, so započítaním väzby od 27.11.2021 do 4.5.2022, na základe rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/33/2022 zo dňa 04.05.2022, v spojení s uznesením Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/33/2022 zo dňa 20.05.2024 o neosvedčení sa odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 6Tos/139/2024 zo dňa 05.09.2024. Predpokladaný koniec tohto trestu má odsúdený dňa 23.6.2027

a nárok na podmienečné prepustenie mu vznikne dňa 23.3.2026.

Nadriadený súd sa stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že odsúdený neplní v plnej miere vo výkone
trestu program zaobchádzania, že jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, preto museli
byť využité voči nemu aj kárne opatrenia, ktorých dôvodnosť nevyvrátil ani samotný odsúdený a že

iba výkon trestu v ústave so stredným stupňom stráženia bude u odsúdeného naďalej plniť svoj účel.
Uvedenému záveru zodpovedal nakoniec aj jeho odpis registra trestov, podľa ktorého odsúdený bol
päťkrát súdne riešený, z toho štyrikrát za prečiny krádeže, prvú krádež spáchal v roku 2020, keď mal iba
22 rokov, za tri krádeže mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a raz (v tomto prípade)
mu musel byť podmienečný trest s probačným dohľadom premenený na nepodmienečný trest odňatia

slobody. Nadriadenému súdu „neušlo“ ani to, že odsúdený nerešpektuje ani iné právne normy a pravidlá
spoločnosti.Odsúdenýboltotiž13-krátpriestupkovosankcionovaný,nielenzanerešpektovaniepravidiel
bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke (v roku 2020 mu bola uložená pokuta 400,-eur za
jazdu pod vplyvom alkoholu, v roku 2020 znova nešoféroval triezvy, rovnako tak aj v roku 2021,
kedy bol sankcionovaný pokutou vo výške 700,-eur, v roku 2022 jazdil bez vodičského oprávnenia),

ale v roku 2020 spáchal aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a dvakrát priestupok proti
majetku, v roku 2021 sa rovnako dvakrát majetkovo priestupkovo previnil. Toto všetko v súhrne so
správaním odsúdeného vo výkone trestu potvrdzuje záver o takej miere narušenosti odsúdeného, ktorá
predpokladá jeho neschopnosť viesť riadny život a o tom, že u neho doteraz nedošlo k stabilnému, k
presvedčivému a k úplnému zlepšeniu správania vo výkone trestu. Tieto skutočnosti nemohli vyvrátiť

ani o odsúdenom pozitívne faktory zistené ústavom, že odsúdený nevyvoláva konflikty, že si vo svojich
osobných veciach udržiava poriadok, že je poverený funkciou vedúceho izby a že dňa 12.1.2026 si
vytvorilpodmienkyna disciplinárnuodmenuvoformepochvalyzadlhodobépozitívnevýsledkypriplnení
činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, pretože uvedené nasvedčuje tomu, že plnenie
programu zaobchádzania u odsúdeného je v počiatočnej fáze a zatiaľ nie je dovŕšený.

Nadriadený súd nepovažoval za relevantnú obhajobu odsúdeného, že časový rozvrh dňa, za porušenie
ktorého bol disciplinárne potrestaný, nedodržal kvôli jeho zdravotným problémom, pre ktoré musí každý
deň cvičiť a že nepredpokladal, že príde kontrola, pretože odsúdený musel byť pri nástupe do výkonu
trestu oboznámený jednak so všetkými pravidlami ústavného poriadku ako aj s časovým rozvrhom

dňa. Uvedené vyviňovanie sa odsúdeného preto sťažnostný súd považoval len za výhovorku. Záverom
nadriadený súd ešte dodal, že hodnotenie osobnosti odsúdeného sa v konaní o preradení do iného
stupňa stráženia realizuje prostredníctvom jeho správania vo výkone trestu, dodržiavania ústavného
poriadku a plnenia povinností a reakcií na usmerňovanie. Práve disciplinárny postih, hodnotenie ústavu
a vyjadrenia jeho vedenia predstavujú zákonný a objektivizovaný spôsob zisťovania týchto skutočností

a nemožno ich nahradiť subjektívnym hodnotením odsúdeného o vlastnom správaní.

Za tejto situácie nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa vyhodnotil skutkový stav komplexne a v súlade
so zákonom, a na základe uvedeného dospel k záveru, že súd I. stupňa správne zistil skutkový stav,jeho rozhodnutie je vecne správne a zákonné a neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
jeho zmenu alebo zrušenie.

Sťažnosť odsúdeného preto krajský súd postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku
ako nedôvodnú zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.