Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623220323
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2623220323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: Bratislavská vodárenská spoločnosť,
a.s., IČO 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, Bratislava – Ružinov, zast. splnomocnenkyňou: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., IČO 47 239 921, so sídlom Mlynské nivy 10, Bratislava –
Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F., o 69,56 eur
a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica ( ďalej aj ,, súd prvej
inštancie “ ) sp. zn. 10C/3/2024-54 zo dňa 5.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 69,56 eur s
príslušenstvom zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu
neoprávneného odberu pitnej vody a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd podľa § 25 ods. 2 a 4

zákona č. 442/2002 Z. z. v spojení s § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj „O. z.“ ),
pričom však neuniesla dôkazné bremeno ohľadne všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu.

3. Poukázal najmä na absenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, na skutočnosť, že žalovaný je len
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a na nepreukázanie toho, že práve žalovaný neoprávnene
odoberal vodu, resp. vypúšťal odpadové vody v rozsahu uplatneného nároku.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, teda proti
výroku vo veci samej, ako aj proti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa § 365
ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., namietajúc
– nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vedúci k porušeniu práva na spravodlivý proces,
– nesprávne skutkové zistenia,
– nesprávne právne posúdenie veci.

5. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, suploval
procesnú obranu pasívneho žalovaného a nerešpektoval zásadu, podľa ktorej sa nepopreté skutkové
tvrdenia považujú za nesporné. Súčasne tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné anedostatočne odôvodnené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362
ods. 1 C.s.p. ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolateľka v odvolaní uplatnila zákonom prípustné odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných

rozsahom odvolania ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p.), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
( § 383 C.s.p. ). Odvolací súd postupoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke odvolacieho súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 C.s.p. ), a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny, a preto boli splnené podmienky na jeho potvrdenie podľa § 387 ods.
1 C.s.p.

7. Preskúmaním veci sa odvolací súd zaoberal všetkými uplatnenými odvolacími dôvodmi, pričom
skutkový stav veci považoval za dostatočne zistený a dokazovanie nedopĺňal, keďže neboli splnené

podmienky na jeho doplnenie v odvolacom konaní.

8. Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že súd prvej inštancie porušil zásadu
kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Skutočnosť, že žalovaný bol v konaní procesne pasívny, nezbavuje
žalobkyňu povinnosti tvrdiť a preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatnený

nárok.

9. Hodnotenie toho, či žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, nepredstavuje procesnú aktivitu v prospech
žalovaného, ale nevyhnutnú súčasť rozhodovacej činnosti súdu v sporovom konaní.

10. Zásada, že nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú za nesporné, sa neuplatní v situácii, keď
samotnétvrdenianepostačujúnapreukázaniezákonnýchpredpokladovhmotnoprávnehonároku,najmä
pri zodpovednosti za škodu.

11. Krajský súd nezistil, že by súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z konania

na súde prvej inštancie nevyplynulo, že by žalobkyňa preukázala:
– konkrétny rozsah neoprávneného odberu vody žalovaným,
– faktické užívanie odberného miesta výlučne alebo prevažujúcim spôsobom žalovaným,
– mieru zodpovednosti žalovaného ako podielového spoluvlastníka,
– príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody.

Samotné vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nezakladá bez ďalšieho zodpovednosť za
neoprávnený odber vody.

12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil správne, keď nárok žalobkyne kvalifikoval ako nárok na
náhradu škody podľa § 25 ods. 2 a 4 zákona č. 442/2002 Z. z. v spojení s § 420 O.z. Žalobkyňa však

nepreukázala kumulatívne splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu. Faktúry vystavené
na inú osobu, a ani absencia zmluvného vzťahu so žalovaným nemôžu nahradiť dôkaz o vzniku a
rozsahu škody spôsobenej konkrétne žalovaným.

13. Odvolací súd nerozhodol na inom právnom základe než súd prvej inštancie, iba rozvinul a spresnil

jeho argumentáciu, čo nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi, rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej aj v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p., keď úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom
konaní zostal pasívny a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevznikli ( R 72/2018 ).16. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435
C.s.p. ).