Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/145/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121264741
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121264741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: BLAHO-BYT, spol. s
r.o., Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 35 729 899, zastúpený: advokátska kancelária AKPF
s.r.o., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 55 032 800, proti žalovanému: TRENČIANSKA, s. r.
o., Galandova 2, 811 06 Bratislava, IČO: 46 256 857, zastúpený: MALICH advokátska kancelária, s.r.o.,
Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, v konaní o zaplatenie 6.140,22 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III spis. zn. B1-30Cb/61/2021 zo dňa
13.11.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III spis. zn. B1-30Cb/61/2021 zo dňa
13.11.2023 v napadnutých výrokoch II a IV p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom spis. zn. B1-30Cb/61/2021 zo dňa 13.11.2023 konanie v časti
o zaplatenie 2.341,22 Eur s príslušenstvom zastavil (výrok I), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.799,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.799,- Eur od
31.05.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II), vo zvyšku žalobu

zamietol(výrokIII)apriznalžalobcoviprotižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu23,74%
(výrokIV).Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanému
zaplatenia sumy 6.140,22 Eur s príslušenstvom a povinnosti nahradiť mu trovy konania titulom náhrady
škody. Žalobu odôvodnil tým, že na základe stavebného povolenia právoplatného dňa 11.11.2008
žalovaný realizuje ako stavebník stavebné práce na objekte bytového domu Trenčianska 7 v Bratislave
v správe žalobcu, tieto nie sú ukončené a už dlhší čas žiadna činnosť stavebníka neprebieha. Na stavbe
bol vykonaný štátny stavebný dohľad, o ktorého výsledku správny orgán informoval prípisom zo dňa

06.02.2018, v ktorom konštatoval odporúčanie statika o potrebe demontáže komínových telies potom,
ako dôjde k demontáži strešnej konštrukcie. Stavebník odstránil strešnú konštrukciu, ale demontáž
komína nevykonal. V noci zo dňa 10.03.2019 na 11.03.2019 došlo k zrúteniu komína a následnému
vzniku škody na objekte. O vzniku škody vlastníci bytov a nebytových priestorov prostredníctvom
právneho zástupcu informovali právneho zástupcu žalovaného a žiadali o súčinnosť. Nakoľko išlo o
havarijný stav, žalobca ako správca bytového domu zabezpečil v čo najkratšom čase odstránenie
následkov škody, pričom žalovaný pred vykonaním prác ústne prisľúbil náhradu vynaložených nákladov.

Zaprácebolivystavenéfaktúrycelkomvsume6.140,22Eur,atovovýške4.841,22Eurzaprácespojené
s odstránením spadnutého komína, vo výške 190,- Eur za vykonanú revíziu komínov, vo výške 199,-
Eur za výjazd technika po páde komína a revíziu rozvodu plynu, vo výške 910,- Eur za opravu komína.Žalovaný škodu neuhradil a jej uhradenie podmieňuje okolnosťami, ktoré súvisia s inými nevyriešenými
otázkami ohľadne stavby.

2. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že žalovaný v rámci procesnej obrany v odpore
proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. 20Up/304/2021 z 18.03.2021
nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a odmietol zodpovednosť za pád komínového telesa. Podľa
žalovaného, z komunikácie s vlastníkmi, resp. ich právnym zástupcom, žalobcom (list žalovaného
zo dňa 05.04.2018), ako aj zo záverov štátnych stavebných dohľadov v bytovom dome (vrátane zo

dňa 06.02.2018), vlastníci dlhodobo najneskôr od jesene 2016 neumožňovali vstup žalovaného ako
stavebníka do bytového domu, čím mu znemožnili realizovať stavbu podľa právoplatného a účinného
stavebného povolenia vydaného príslušným stavebným úradom pod č. SÚ-2008/6356-3/Hor a v zmysle
Zmluvy o vstavbe bytu v obytnom dome Trenčianska ul. 7 zo dňa 24.05.2006, následkom čoho niesli aj
(spolu)zodpovednosť za pád komínového telesa. Žalovaný opakovane od roku 2017 vyzýval žalobcu
i priamo vlastníkov, resp. ich právneho zástupcu na umožnenie vstupu do bytového domu, pričom

povinnosťumožniťvstupžalovanémukonštatovalstavebnýúradvrámciniekoľkýchštátnychstavebných
dohľadov a zároveň vyplývala z čl. IX. bod 2. Zmluvy o vstavbe bytu v obytnom dome Trenčianska ul.
č. 7 zo dňa 24.05.2006 a z § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej namietal, že škodová udalosť
sa odohrala v čase mimoriadne nepriaznivej poveternostnej situácie (víchrica), ktorú možno považovať

za vis maior a ktorá vylučuje zodpovednosť žalovaného za vznik škody. Žalovaný ďalej namietal, že
žalobcahovminulostinekontaktovalvovecifaktúr,ažvofebruári2021mudoručillistzodňa28.01.2021,
ktorého prílohou boli faktúry, pričom komunikácia, na ktorú v žalobe odkazuje, nesúvisela s predmetom
žaloby, týkala sa stavebného povolenia na nadstavbu bytového domu. Žalovaný sa vtedy vyjadril, že
ak sa uzatvorí dohoda o zmene stavby pred dokončením, je pripravený do tejto dohody zakotviť aj

otázku úhrady faktúr. Nakoľko k takejto dohode neprišlo, neprijal ani záväzok na úhradu faktúr. Ďalej
žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že faktúry tieto boli skutočne uhradené žalobcom resp.
vlastníkmi bytového domu a z faktúr priložených k žalobe ani nevyplýva, či skutočne vykonané práce
súviseli priamo a bezprostredne so škodovou udalosťou. V žalobe podľa žalovaného chýba špecifikácia
príčinnej súvislosti medzi zaplatením faktúr a škodovou udalosťou. Žalovaný napokon z opatrnosti

uplatnil námietku premlčania, t. j. namietal premlčanie akýchkoľvek nárokov žalobcu, o ktorých sa
žalobca dozvedel v období viac ako dvoch rokov pred podaním žaloby.

3. Žalobca k obrane žalovaného v replike k odporu poprel tvrdenie, že zo strany vlastníkov dlhodobo
nebol žalovanému umožnený vstup, žalovaný sa svojho času domáhal odovzdania kľúčov, čo je

potrebné striktne rozlišovať. Vstup bol žalovanému ako stavebníkovi kedykoľvek umožnený, o čom
svedčí aj jeho stavebná aktivita a prístup mu bol umožnený aj po škodovej udalosti. Žalovaný sa k
zodpovednosti za škodovú udalosť priznával od samého počiatku, žalobca poukazuje na e-mail zo dňa
11.04.2019, z ktorého je zrejmé, že mal prístup na stavbu a aj bol pripravený znášať náklady spojené s
odstránením škody, úhradu však bez právneho dôvodu podmieňoval súhlasom vlastníkov so stavebnými

úpravami, na ktoré nemal stavebné povolenie. Námietku žalovaného, že nie je preukázané, či vykonané
(a fakturované) práce bezprostredne súviseli so škodovou udalosťou, žalobca považuje za všeobecné
a nekvalifikované popretie a námietku premlčania za nepodloženú.

4. Žalovaný v duplike zotrval na procesnej obrane v odpore, odmietol zodpovednosť za pád komínového

telesa v noci z 10.03.2019 na 11.03.2019 v bytovom dome spravovanom žalobcom. Mal za to, že
bolo preukázané, že vlastníci mu dlhodobo a protiprávne neumožňovali vstup do bytového domu, čím
znemožnili realizovať stavbu podľa právoplatného stavebného povolenia a v zmysle zmluvy o vstavbe
bytu, následkom čoho niesli aj zodpovednosť za pád komínového telesa. Trval na tom, že mu vstup
do bytového domu nebol v dôsledku odopretia vydania kľúčov od vstupných dverí do bytového domu

umožnený a stavebná činnosť žalovaného, na ktorú odkazuje žalobca sa týkala len činností (napr.
vybudovanie lešenia), na ktoré nebol potrebný. K emailu zo dňa 11.04.2019 uviedol, že v skutočnosti
v ňom žalovaný iba konštatoval pripravenosť rokovať vo veci vyriešenia danej situácie a otázky úhrady
nákladov s tým spojených s právnym zástupcom vlastníkov. Žalovaný ďalej namieta, že nemohol
spochybňovať rozsah škodovej udalosti, keďže mu bol žalobcom špecifikovaný až pred podaním žaloby.

Žalobca ho v minulosti nekontaktoval vo veci úhrady faktúr.

5. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie k obrane žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný na
stavbu nevstupoval úmyselne, nemal záujem stavať podľa platného stavebného povolenia, ale malzáujem stavať dve stavebné podlažia s dvomi bytovými jednotkami namiesto jednej. Preto iba začal
stavebné práce, vykonal búracie práce a v ďalších prácach nepokračoval a na skutočne zamýšľané
stavebné práce sa snažil získať súhlas vlastníkov, ktorý nemal. Za tým účelom žiadal opakovane

stavebný úrad o predĺženie lehoty na doloženie dokladov v konaní o zmenu stavby pred dokončením
(vždy o 60 dní), celkovo adresoval stavebnému úradu 11 takýchto žiadostí, poslednú dňa 15.10.2020;
stavebný úrad predĺženiu lehoty nevyhovel. Žalobca zdôraznil, že nikdy žalovanému nebol odmietnutý
vstup na stavbu. Uplatnenú obranu vis maior považoval za nepreukázanú, vychádzal zo všeobecne
známych skutočností, že v danom čase síce bol silný vietor, ale rozhodne nie takej intenzity, aby

spôsoboval celoplošne v danom regióne škody veľkého rozsahu.

6. Podaním zo dňa 08.02.2023 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 2.341,22 Eur s príslušenstvom
späť a v časti úroku z omeškania tento žiadal priznať namiesto vo výške 5% ročne podľa predpisov
obchodnéhoprávavovýške9%ročne,t.j.žiadal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
3.799,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9% z tejto sumy od 31.05.2019 do zaplatenia a trovy konania v

plnom rozsahu. Súčasne založil výpis z účtu preukazujúci úhradu žalovaných faktúr. Žalovaný namietal,
že z predloženého výpisu z účtu nevyplýva, či boli úhrady vykonané z podnikateľského účtu žalobcu ako
právnickej osoby alebo analytického účtu zriadeného pre bytový dom podľa zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, teda nebolo preukázané, či
vznikla škoda vlastníkom alebo žalobcovi. Žalovaný namietal navrhovanú zmenu žaloby v časti úroku

z omeškania podľa predpisov obchodného práva, keďže medzi žalobcom resp. vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov a žalovaným nevznikol obchodnoprávny vzťah. Súd prvej inštancie so zreteľom
na dispozitívny úkon žalobcu pred prvým pojednávaním, ktorým vzal žalobu sčasti späť v sume 2.341,22
Eur spolu s príslušenstvom (keďže ďalej žiada, aby uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi
3.799,- Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 31.05.2019 do zaplatenia), aplikujúc § 144, § 145

ods. 2, § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), konanie v tejto
časti vo výroku I zastavil.

7. Vo veci samej mal za nesporné, že žalovaný vykonáva ako stavebník na objekte, ktorý je v správe
žalobcu, stavebné práce na základe stavebného povolenia, právoplatného dňa 11.11.2008, tieto nie sú

ukončené; momentálne žiadna činnosť stavebníka neprebieha. Na stavbe bol vykonaný štátny stavebný
dohľad, o ktorého výsledku správny orgán informoval prípisom zo dňa 06.02.2018, v ktorom konštatoval
odporúčanie statika o potrebe demontovania komínových telies po tom, ako dôjde k demontáži strešnej
konštrukcie z lešenia umiestneného na dvorovej a uličnej strane bytového domu. Stavebník odstránil
strešnú konštrukciu, ale demontáž komína nevykonal. V noci zo dňa 10.03.2019 na 11.03.2019 došlo

k zrúteniu komína a následnému vzniku škody na objekte Trenčianska 7 v Bratislave. O vzniku škody
vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu informovali právneho zástupcu žalovaného a
žiadali o súčinnosť. Z dôvodu, že išlo o havarijný stav, žalobca ako správca bytového domu zabezpečil
výkon prác za účelom odstránenia následkov škody, ktoré boli vyúčtované vo výške 4.841,22 Eur za
práce spojené s odstránením spadnutého komína, vo výške 190,- Eur za vykonanú revíziu komínov, vo

výške199,-Eurzavýjazdtechnikapopádekomínaarevíziurozvoduplynu,vovýške910,-Eurzaopravu
komína, celkom 6.140,22 Eur. V komunikácii s vlastníkmi bytov žalovaný nevylučoval participáciu na
nákladochspojenýchsodstraňovanímnásledkovvzniknutejškody,súhlassúhradoufaktúrpodmieňoval
podpisom dohody medzi vlastníkmi a žalovaným o urovnaní všetkých vzájomných nárokov medzi
stranami, ktoré vyplývajú, či súvisia so škodovou udalosťou.

8. Súd prvej inštancie aplikoval na ustálený skutkový stav § 420a ods. 1, § 420a ods. 2 písm. a/,
§ 420a ods. 3, § 106 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 9 ods. 7
druhej vety pred bodkočiarkou zákona č. 182/1993 Z. z., § 153 ods. 1 až 3 CSP. Námietku absencie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uplatnenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú. Aktívna vecná

legitimácia žalobcu vyplýva z § 9 ods. 7 druhej vety pred bodkočiarkou zákona č. 182/1993 Z. z.,
podľa ktorého správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Ďalej uviedol, že žalobca v rozhodovanom
spore tvrdí, že mu bola spôsobená škoda v dôsledku zrútenia komína v noci zo dňa 10.03.2019
na 11.03.2019 na objekte Trenčianska 7 v Bratislave, kde žalovaný ako stavebník počas výkonu

stavebných prác odstránil strešnú konštrukciu, ale nevykonal demontáž komína. Na základe takto
opísaných rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že na žalobou uplatnený
nárok dopadá právna norma § 420a OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou,
pre vznik ktorej sa vyžaduje splnenie predpokladov, a to (i) existencia škodovej udalosti vyvolanejprevádzkovou činnosťou, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom
škody. Poukázal pritom na to, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (NS
SR sp. zn. 4 Cdo 200/2019, 4 Cdo 210/2019, 5 Cdo 196/2009, 6 MCdo 4/2011) platí, že žalobca nie

je povinný svoj nárok právne kvalifikovať, resp. ak svoj nárok právne kvalifikuje nesprávne, nie je súd
týmto jeho právnym názorom viazaný, ale je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré
na žalobcom tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú v zmysle zásady iura novit curia (t. j.
práva pozná súd). V rozhodovanom spore nebola medzi stranami sporná existencia škodovej udalosti,
ktorá nastala tak, že v noci zo dňa 10.03.2019 na 11.03.2019 na objekte Trenčianska 7 v Bratislave, kde

vykonával stavebné práce žalovaný, došlo k zrúteniu komína po odstránení strešnej konštrukcie. Táto
škodová udalosť bola spôsobená činnosťou žalovaného, ktorá má prevádzkovú povahu, konkrétne bola
vyvolaná vykonávaním stavebných prác - odstránením strešnej konštrukcie, nezabezpečením lešenia
okolo komína - ktoré mali vplyv na okolie pri výkone prevádzkovej činnosti (podnikateľskej činnosti
žalovaného v rámci jeho prevádzky). Existenciu škodovej udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou
žalovaného mal súd prvej inštancie za preukázanú aj svedeckou výpoveďou G.. N.. Zodpovedným

subjektom za škodu je podľa § 420a ods. 1 OZ žalovaný ako osoba (podnikateľ), ktorý inému (t. j.
žalobcovi resp. vlastníkom bytov a nebytových priestorov) spôsobil škodu pri prevádzkovej činnosti. Súd
prvej inštancie poznamenal, že predpokladom zodpovednosti podľa § 420a OZ nie je zavinenie osoby
zodpovednej za škodu, pretože ide o objektívnu zodpovednosť, poškodený teda nemusí dokazovať
porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná

osobitnou povahou prevádzkovej činnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že bremeno tvrdenia aj
dôkazné bremeno ohľadom tejto skutkovej otázky sa žalobcovi podarilo uniesť. Uplatnenú námietku
premlčaniasúdprvejinštancieprávneposúdil podľa§106ods.1OZavyhodnotilakonedôvodnú,keďže
ku škodovej udalosti došlo v noci zo dňa 10.03.2019 na 11.03.2019, žaloba bola podaná 05.03.2021,
teda v rozhodovanom spore neuplynula ani subjektívna dvojročná premlčacia doba.

9. Vznik škody mal súd prvej inštancie za preukázaný predloženými faktúrami, výpisom z bankového
účtu o ich úhrade, výpoveďou svedka a komunikáciou medzi sporovými stranami resp. ich právnymi
zástupcami. Rozhodujúcou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo meritórne rozhodnutie, podľa
názoru súdu prvej inštancie bolo, či existuje príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou vyvolanou

prevádzkovou činnosťou žalovaného a škodou na majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Súd prvej inštancie uviedol, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená vždy len v konkrétnych súvislostiach a jej existencia sa musí vždy
preukázať.Súdprvejinštancievyhodnocujúcvšetkyvykonanédôkazyjednotlivoivovzájomnejsúvislosti
asprihliadnutímnavšetko,čopočaskonaniavyšlonajavo,považovalpríčinnúsúvislosťmedziškodovou

udalosťou vyvolanou prevádzkovou činnosťou žalovaného a vznikom škody za preukázanú faktúrami
vystavenými za vykonanie prác spojených s odstraňovaním vzniknutej škody (faktúrou č. 10190014 z
18.03.2019, kde je predmetom fakturácie odstránenie spadnutého komína - Trenčianska 7; faktúrou
č. 2019022 z 26.03.2019 s predmetom fakturácie oprava komína na BD Trenčianska 7, Bratislava;
faktúrou č. 2019/064 z 28.03.2019 za prevedenie revízie komínov, preverenie ich schopnosti po silnom

vetre a zhodnotenie stavu; faktúrou č. 190100158 z 23.04.2019 za revíziu plynu objekt Trenčianska
7, výjazd technika po páde komína, revízia rozvodu plynu) a časovou súvislosťou uvedených faktúr
so škodovou udalosťou. Úhradu faktúr mal súd prvej inštancie preukázanú výpisom z účtu, pričom
faktúra č. 10190014 z 18.03.2019 bola uhradená vo výške 2.500,- Eur; ďalej výsluchom svedka G..
N., Oznámením o výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu zo 06.02.2018 ohľadom prešetrenia

uskutočňovaných stavebných prác začatých 06.11.2017 na streche bytového domu Trenčianska 7 v
Bratislave stavebníkom Trenčianska, s. r. o., v ktorom je uvedené, že komínové telesá statik odporučil
zdemontovať,abysapredišloprípadnémupoškodeniubytovéhodomuakomunikácioumedzisporovými
stranami. Obranu žalovaného, že mu vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome dlhodobo
neumožňovali vstup do bytového domu, čím mu znemožnili realizovať stavbu podľa právoplatného

a účinného stavebného povolenia a v zmysle zmluvy o vstavbe vyhodnotil súd prvej inštancie
ako irelevantnú, keďže podľa Oznámenia o výsledku výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa
06.02.2018 statik odporučil uskutočniť demontáž komínových telies po demontáži strešnej konštrukcie
z lešenia umiestneného na dvorovej a uličnej strane bytového domu. Súd prvej inštancie poukázal aj
na výpoveď svedka G.. N., z ktorej vyplynulo, že po rozobratí strechy žalovaný natiahol na strechu

novú fóliu, v dôsledku čoho sa nebolo možné dostať na strechu z domu, ale iba z lešenia. V konaní
napokon nebolo preukázané, že by vlastníci bytov vstupu žalovaného na stavenisko bránili, o opaku
svedčí stavebná aktivita žalovaného, keď 17.03.2018 bola dokončená a zaizolovaná stropná doska;
15.11.2018 bolo sňaté lešenie z dvorovej časti (z časti ulice ešte skôr) a žalovaný prestal vykonávaťstavebnú činnosť (uvedené tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným popreté). Poukázanie žalovaného na §
135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ako i čl. IX bod 2 Zmluvy o vstavbe bytu v obytnom dome Trenčianska
ul. č. 7 zo dňa 24.05.2006 považoval súd prvej inštancie v tejto súvislosti za bezpredmetné; zmluva o

vstavbe bytu navyše nebola predložená žiadnou zo sporových strán.

10. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal liberačný dôvod podľa § 420a
ods. 3 Občianskeho zákonníka, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod
v prevádzke. Obranu žalovaného, že v čase škodovej udalosti bola víchrica takej intenzity, že ju bolo

potrebné považovať za vis maior, ktorá vylučuje jeho zodpovednosť za vznik škodovej udalosti, posúdil
ako nepreukázanú. V čase vzniku škodovej udalosti síce bol silný vietor, čo bolo preukázané faktúrou
č. 2019/064 (v ktorej popise je uvedené, že bola vyhotovená za prevedenie revízie komínov, preverenie
ich schopnosti po silnom vetre a zhodnotenie stavu), výpoveďou svedka a komunikáciou strán sporu,
žalovaný však nepreukázal, že by bol vietor takej intenzity, aby spôsoboval celoplošne v danom regióne
škody obdobného (veľkého) rozsahu. Tento záver nebol spôsobilý zmeniť ani výstup z internetu týkajúci

sa tlakovej níže Eberhard a jej pôsobenia na území Českej republiky 10.03.2019 a v noci na 11.03.2019,
výstup z iMeteo.sk uvádzajúci, že „veľmi silný nárazový vietor sa už nachádza aj na západe Českej
republiky“,ktorýnavyšeniejedatovaný.Súdprvejinštanciepritompoukázalnaprávnezáveryuznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 443/2010, podľa ktorých neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod
v prevádzke je treba rozumieť živelnú udalosť, ktorá nemohla byť odvrátená, a to ani pri vynaložení

takého úsilia, ktoré by bolo potrebné vynaložiť. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou, že
žalobca nepreukázal, že škoda vznikla vlastníkom bytov a nebytových priestorov, keď predložil výpis z
podnikateľského účtu zrejme patriaci žalobcovi ako právnickej osobe. Úhrada faktúr za práce spojené
s odstránením následkov škody bola vykonaná z fondu opráv bytového domu, čo mal súd preukázané
listom žalobcu z 28.01.2021 a výpoveďou svedka G.. N..

11. K návrhu žalovaného na vykonanie listinných dôkazov, a to fotodokumentácie (na č. l. 190 -193) súd
prvej inštancie na námietku protistrany vznesenú na pojednávaní 12.10.2023 neprihliadol z dôvodu, že
tieto neboli predložené včas (§ 153 CSP), pričom uzavrel, že táto dokumentácia by sama osebe ani
nebola spôsobilá spochybniť zistený skutkový stav, keďže sám žalovaný na pojednávaní 12.10.2023

uviedol, že komíny boli pôvodne štyri, z toho dva boli úplne odstránené a dva boli znížené.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a ods. 1
Občianskeho zákonníka. V prípade uplatneného príslušenstva pripustil zmenu žaloby vo výške úroku

z omeškania na pojednávaní dňa 09.02.2023 z pôvodne žalovanej výšky 5% ročne na 9% ročne.
Nakoľko ide o občianskoprávny vzťah medzi žalobcom resp. zastúpenými vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, a žalovaným, s poukazom na uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS
SR sp. zn. 1VCdo 5/2019 z 28.04.2021, podľa ktorého pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia
aj na zmluvy o výkone správy podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí
sú fyzické aj právnické osoby, na uplatnené príslušenstvo aplikoval § 517 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne
odo dňa 31.05.2019, t. j. odo dňa vyhotovenia listu, ktorým žalovaný potvrdil, že mu faktúry spojené s
odstránením škody na bytovom dome Trenčianska 7 v Bratislave boli doručené. Žalobcovi preto priznal

úrok z omeškania vo výške 5% ročne do zaplatenia, vo zvyšku uplatnený nárok na úrok z omeškania
zamietol (výrok III). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,
že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol v spore úspešný v 61,87% predmetu
sporu, žalovaný 38,13% predmetu sporu, preto priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 23,74% (61,87% - 38,13%).

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to v rozsahu výrokov II a IV, z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, má za to, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP, namieta inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci; podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, má za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP, keď podľa žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadomna nesprávne rozhodnutie vo veci samej žalovaný považuje za nesprávne aj rozhodnutie o náhrade
trov konania. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že vo
výroku II žalobu zamietne alebo vec zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie

a vo výroku IV zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom
rozsahu. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci vo viacerých
pochybeniach vo vzťahu k priebehu a súčasne považuje odôvodnenie rozsudku za nedostatočné,

nezrozumiteľné, zmätočné a arbitrárne. Podľa názoru žalovaného nie je v odôvodnení rozsudku jasne,
určite a zrozumiteľne uvedené, o akom nároku vlastne rozhodol, či o nároku žalobcu ako správcu
bytového domu na ul. Trenčianska 7 v Bratislave (t.j. právnickej osoby) alebo o nároku vlastníkov bytov
v danom bytovom dome na náhradu škody, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení hovorí o nároku
žalobcu, ale inde tiež priamo o nárokoch vlastníkov bytov v bytovom dome. Argumentáciu súdu prvej
inštancie žalovaný považuje za nezrozumiteľnú, nelogickú a vnútorne rozpornú a arbitrárnu, v čom

mu bola znemožnená riadna procesná obrana voči záverom súdu. Žalovaný ďalej namieta, že súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neprihliadol na žalovaným navrhnuté dôkazy,
a to fotodokumentáciu zo stavebného denníka žalovaného, hoci práve za účelom jej predloženia a
posúdenia bolo odročené pojednávanie dňa 11.05.2023. Žalovaný namieta, že postupoval pri tomto
návrhu v súlade s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní vypočul svedka G.. N., ktorý

predniesol nové skutočnosti týkajúce sa ukotvenia komínov na streche bytového domu, na ktoré
žalovaný reagoval a žiadal vykonať dokazovanie predložením listín zo stavebného denníka. Tento dôkaz
následne aj zabezpečil a na pojednávaní dňa 12.10.2023 predložil záznamy zo stavebného denníka
a fotografie preukazujúce ukotvenie komínov. Aplikáciu § 153 CSP preto považuje za neprípustnú a
arbitrárnu, nakoľko súd prvej inštancie konal v rozpore s predchádzajúcim právnym posúdením návrhu

na dokazovanie. Žalovaný tiež poukazuje na ods. 9 odôvodnenia, kde súd prvej inštancie uviedol, že
vykonal dokazovanie o. i. fotodokumentáciou (č. l. 190 až 193 spisu). Citovaná časť odôvodenia je v
rozpore s neskorším záverom o nepripustení uvedeného dôkazu. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej
inštancie na pojednávaní dňa 11.05.2023 vyzval právneho zástupcu žalobcu na vyjadrenie k podaniu
žalovaného, pričom vyjadrenie žalobcu do termínu pojednávania (12.10.2023) nebolo žalovanému

doručené, ale bolo jeho právnemu zástupcovi dané na nahliadnutie až priamo na pojednávaní a až po
pojednávaní bolo doručené do jeho elektronickej schránky. Súd prvej inštancie tak porušil jeho procesné
práva, nakoľko vyjadrenie žalobcu žalovaný považoval za podstatné pre riadne uplatnenie prostriedkov
procesnej obrany.

15. Žalovaný ďalej v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávne, resp. vôbec nerozhodol o
viacerých jeho námietkach. Žalovaný opäť namieta chýbajúcu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže
je správcom bytového domu, avšak škoda mala vzniknúť a faktúry boli vystavené v mene vlastníkov
bytov v bytovom dome. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nerozhodol o tejto námietke voči dokladu
žalobcu, a to výpisu z podnikateľského účtu č. XXXXXXXXXX datovaného ku dňu 16.05.2019, ktorý

bol prílohou čiastočného späťvzatia, keďže nebolo vôbec zrejmé, či sa jednalo o podnikateľský účet
samotného žalobcu alebo účet vedený žalobcom pre vlastníkov, a teda nebolo preukázané, či vznikla
škoda vlastníkom alebo žalobcovi. Podľa § 8 ods. 3 zákona o bytoch majiteľom analytického účtu
zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a majetok
vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Z označenia žalobcom predloženého výpisu z účtu sa

javí, že išlo o podnikateľský účet samotného žalobcu. Podľa žalovaného v nadväznosti na postavenie
žalobcu ako správcu bytového domu mal žalobca tiež predložiť rozhodnutie vlastníkov, z ktorého
vyplýva ich súhlas s objednávkou prác pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti, súhlas s úhradou
predmetných faktúr a súhlas s vymáhaním škody od žalovaného a podaním žaloby, a teda preukázanie,
či konal žalobca ako správca v súlade so zákonom o bytoch. Žalovaný „dôrazne odmieta“ tvrdenie súdu

prvej inštancie v ods. bod 30 rozsudku, týkajúceho sa uvedenej námietky, keďže sa iba stotožnil s
tvrdeniami žalobcu, resp. svedka (G.. N.), ktorý bol vedúcim pracovníkom žalobcu, na uvedenú námietku
žalovaného voči predloženému dokladu žalobcu mal súd riadne zodpovedať.

16. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zodpovednosti za pád komínového

telesa v bytovom dome, nakoľko žalovaný preukázal (napr. list zo dňa 05.04.2018), že vyzýval vlastníkov
opakovane na umožnenie vstupu ako stavebníka do bytového domu za účelom realizácie stavby (t.j.
vrátane všetkých zabezpečovacích a súvisiacich stavebných prác) podľa právoplatného a účinného
stavebného povolenia a v zmysle zmluvy o vstavbe bytu, čo vlastníci odmietali až do roku 2021.Povinnosť vlastníkov umožniť vstup žalovanému konštatoval príslušný stavebný úrad v rámci niekoľkých
štátnych stavebných dohľadov. Žalovaný trvá na tom, že neporušil žiadnu právnu povinnosť v súvislosti
so zbúraním strechy a upevnením komínových telies, keďže ani stavebný úrad v rámci štátneho

stavebného dohľadu zo dňa 06.02.2018 nekonštatoval protiprávny stav, či povinnosť vykonať nápravu
v bytovom dome. Podľa žalovaného neboli splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného
za škodu podľa § 420a a nasl. OZ. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného iba formálne vyjadril
k námietke, že chýbalo preukázanie a špecifikácia príčinnej súvislosti medzi existenciou faktúr a
škodovou udalosťou, čo predstavuje základný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody. Aj vo

vzťahu k uvedeným námietkam považuje žalovaný odôvodnenie rozsudku za nedostatočné, neúplné,
nezrozumiteľné, zmätočné a arbitrárne.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, s rozsudkom sa stotožňuje. Uvádza, že napriek
stavebnému povoleniu právoplatnému od 11.11.2008 (viac ako 15 rokov) žalovaný ako stavebník
nielenže neukončil stavebné práce spojené s nadstavbou, ale ani v nich nepokročil. Orgán štátneho

stavebného dohľadu prípisom zo dňa 06.02.2018 konštatoval potrebu demontovať komínové telesá po
tom, ako dôjde k demontáži strešnej konštrukcie, žalovaný povinnosť nesplnil, po demontáži strešnej
konštrukcie komínové telesá nedemontoval, a tak došlo v noci zo dňa 10.03.2019 na 11.03.2019 k
zrúteniu komína a vzniku škody, náklady spojené s odstránením ktorej boli uplatnené žalobou. Je tak
zrejmá príčinná súvislosť medzi konaním (nekonaním) žalovaného a vznikom škody. Žalobca namieta,

že žalovaný v odvolaní uvádza aj skutočnosti, ktoré pred súdom prvej inštancie neboli nikdy predmetom
sporu, otvára otázku, či boli fakturované práce skutočne a riadne vykonané, pričom na takúto úvahu nie
je daný žiaden relevantný dôvod a táto otázka nebola žalovaným počas konania rozporovaná. Žalobca
upozorňuje, že žalovanému je jeho zodpovednosť zrejmá a snaží sa len vytvárať tlak na vlastníkov, aby
prijalijehopodmienkyrealizovaťstavebnépráceinak,nežhooprávňujeprávoplatnéstavebnépovolenie.

Uvedené dokazuje aj vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 12.10.2023, že je pripravený uhradiť
žalovanú sumu, ak bude zhoda aj na ostatných otvorených otázkach. Nie je tiež pravda, že by bolo
žalovanému bránené vstúpiť na stavenisko, žalovaný vždy žiadal kľúče od vchodu bytového domu, čo je
neadekvátna požiadavka. Demontáž komína je možné vykonať bez toho, aby sa vstupovalo cez vchod
bytového domu cez bočné lešenie, ktoré realizoval žalovaný a poukazuje na výpoveď svedka. N., z

ktorej vyplynulo, že po rozobratí strechy bola žalovaným natiahnutá na strechu nová fólia a na strechu
sa nebolo možné dostať z domu, ale iba z lešenia. Procesné výhrady žalovaného nepovažuje žalobca
za relevantné, má za to, že súd prvej inštancie sa dôkladne vysporiadal s námietkami počas konania (aj
v rámci predbežného právneho posúdenia) a vo veci bolo vykonané obsiahle a dostatočné dokazovanie.

18. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný (odvolacia replika), ktorý trvá na argumentoch
uvedených v odvolaní vo vzťahu k závažným nedostatkom v procesnom postupe súdu prvej inštancie,
resp. v súvislosti s formulovaním výrokovej časti rozsudku a jeho odôvodnením, ktoré znamenajú
porušenie príslušných ustanovení CSP. Žalobca uvádza vo vyjadrení rôzne skutkové okolnosti (postup
stavebníka, ukotvenie komínov, žiadosť stavebníka o odovzdanie kľúčov), ktoré neboli podkladom pre

rozhodnutie, resp. ktorých posúdenie súd nevykonal z dôvodu, že postupoval pri posúdení predmetu
sporu podľa § 420a Občianskeho zákonníka. K predmetným skutkovým okolnostiam sa žalovaný vyjadril
už počas prvostupňového konania, pričom preukázal, že zo zápisu zo štátneho stavebného dohľadu zo
dňa 06.02.2018 vyplývala povinnosť vlastníkov umožniť vstup žalovanému, stavebný úrad neupozornil
na protiprávny stav, či povinnosť žalovaného vykonať úpravy komínov v bytovom dome. Žalovaný

od začiatku konania opakovane namietal, že v spore nebolo preukázané, či boli pre žalobcu, resp.
vlastníkov skutočne vykonané a zaplatené práce, ktoré boli fakturované žalobcovi a či tieto práce
súviseli priamo a bezprostredne so škodovou udalosťou, spochybnil doklad predložený žalobcom, výpis
z podnikateľského účtu č. XXXXXXXXXX datovaný 16.05.2019, keďže z tohto nebolo vôbec zrejmé, či
sa jednalo o podnikateľský účet žalobcu, alebo účet vedený žalobcom pre vlastníkov bytov v bytovom

dome, teda v čase vyhlásenia rozsudku nebolo preukázané, či vznikla škoda vlastníkom bytov v bytovom
dome alebo samotnému žalobcovi, v súvislosti s čiastočným späťvzatím návrhu v rozsahu 2.341,11
Eur žalobca nevysvetlil, prečo neuhradil všetky žalované faktúry v plnom rozsahu, preto má žalovaný
dôvodné pochybnosti, či boli žalobcom uvádzané práce skutočne a riadne vykonané a či boli súvisiace
s predmetnou škodovou udalosťou. Žalovaný trvá na tom, že súd prvej inštancie nezaujal žiadne

stanovisko k vyššie uvedeným skutočnostiam.

19. Žalobca v odvolacej duplike k odvolacej replike žalovaného uviedol, že zo strany súdu prvej
inštancie nedošlo k žiadnym procesným nedostatkom. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal ajs neprihliadnutím na dôkazy žalovaného v zmysle § 153 CSP, okrem toho poznamenal, že táto
dokumentácia by nebola spôsobilá spochybniť skutkový stav, keďže sám žalovaný na pojednávaní
12.10.2023 uviedol, že komíny boli pôvodne štyri, z toho dva boli úplne odstránené a dva boli znížené.

Žalobca opakovane poukazuje na to, že žalovanému bol umožnený vstup na stavenisko, mohol vykonať
demontáž komínov bez toho, aby vstupoval cez vchod bytového domu, a to cez bočné lešenie, ktoré
sám realizoval a okrem toho, z dôvodu natiahnutia novej fólie na strechu sa na strechu z bytového domu
ani nedalo dostať a jedinou možnosťou prístupu bolo lešenie žalovaného. Žalovaný ako stavebník si
svoju povinnosť nesplnil, po demontáži strešnej konštrukcie komínové telesá nedemontoval. Žalovaný

opakovane otvára otázky, či boli fakturované práce skutočne a riadne vykonané, pričom táto otázka
nebola žalovaným počas konania rozporovaná.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379

a § 380 ods. 1 CSP, t. j. v medziach daných rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania žalovaného bez
nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3
CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.01.2026. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak,
akohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP)dospelkzáveru,ženaprejednanieodvolanianiejepotrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si
nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa
s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného
a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné a rozhodnutie je v napadnutom rozsahu (výroky II a IV) vecne správne. Odvolací súd dospel k

záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
i s jeho odôvodnením a podľa § 387 ods. 2 CSP na neho v podrobnostiach poukazuje. Odvolací súd
konštatuje, že obsah odvolania žalovaného v zásade kopíruje jeho argumentáciu v rámci prostriedkov

procesnej obrany pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa tento ale riadne vysporiadal. K jednotlivým
odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

23. Žalovaný odvolaním napadol výrok II rozhodnutia, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.799,- Eur s príslušenstvom a výrok IV o nároku na náhradu trov konania,

pričom vyčíta súdu prvej inštancie nedostatočné, nezrozumiteľné, zmätočné a arbitrárne odôvodnenie
rozsudku a porušenie jeho procesných práv postupom súdu. Odvolací súd sa so žiadnou z námietok
žalovaného uplatnenou v rozsahu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP
nestotožnil. Pokiaľ žalovaný namieta nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, namieta, že v
odôvodnení rozsudku nie je jasne uvedené, o akom nároku súd rozhodol (či o nároku žalobcu ako

správcu bytového domu na ul. Trenčianska 7 v Bratislave, t. j. právnickej osoby alebo o nároku vlastníkov
bytov v danom bytovom dome na náhradu škody), v dôsledku čoho mu bola znemožnená riadna
procesná obrana voči záverom súdu, odvolací súd poukazuje na ods. 15, ods. 22 a 23 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol, že žalobca je v spore
aktívne vecne legitimovaný a jeho aktívna vecná legitimácia ako správcu vyplýva ex lege z § 9 ods. 7

druhej vety pred bodkočiarkou zákona č. 182/1993 Z. z., pričom odkázal na ods. 14.4. odôvodnenia,
kde cituje konkrétnu právnu normu (správca vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci). Na vyriešenú otázku
vecnej aktívnej legitimácie následne nadväzujúc súd prvej inštancie v ods. 22 a 23 odôvodnenia rieši
otázku príčinnej súvislosti medzi žalobcom opísanou škodovou udalosťou vyvolanou prevádzkovou

činnosťou žalovaného a škodou na majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov (teda zrozumiteľne
uvádza, že nie na majetku žalobcu). Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že v konaní ani nebola sporná
skutočnosť, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá vznikla na majetku vlastníkov bytov, t. j. v
bytovom dome na ul. Trenčianska 7 v Bratislave. Pokiaľ žalovaný v ďalšom obsahu odvolania opäťnamieta chýbajúcu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že je správcom bytového domu, avšak
škoda mala vzniknúť a faktúry boli vystavené v mene vlastníkov bytov v bytovom dome, odvolací súd
nevzhliadol v tejto argumentácii žiadnu logiku ani dôvod, ktorý by mal svedčiť nedostatku vecnej aktívnej

legitimácii žalobcu.

24. Odvolací súd tiež nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť žalovanému v dôsledku
odôvodnenia rozhodnutia znemožnená riadna procesná obrana „voči záverom súdu“ (odvolací súd
tu považuje za potrebné uviesť, že prostriedky procesnej obrany strana uplatňuje voči prostriedkom

procesného útoku žalobcu, konajúci súd nie je v postavení protistrany). Žalovanému nebolo odňaté
ani znemožnené právo uplatniť riadny opravný prostriedok voči meritórnemu rozhodnutiu a ani
právo kvalifikovane závery súdu prvej inštancie namietať. Žalovaný ďalej namieta porušenie svojich
procesných práv tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.05.2023 vyzval žalobcu na
vyjadrenie k podaniu žalovaného, toto vyjadrenie mu bolo doručené krátkou cestou na tomto
pojednávaní a až následne (po tomto pojednávaní) do elektronickej schránky právneho zástupcu. Súd

prvej inštancie mal tak porušiť procesné práva žalovaného, nakoľko vyjadrenie žalobcu považoval za
podstatné pre riadne uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. Odvolací súd považuje tieto námietky
žalovaného za absolútne nedôvodné a súčasne nezrozumiteľné. Z argumentácie odvolateľa vyplýva
nielen doručenie podania žalobcu (a to krátkou cestou na pojednávaní a po ňom do elektronickej
schránky právneho zástupcu), oboznámenie sa s jeho obsahom priamo na pojednávaní z prednesu

žalobcu, ale aj možnosť sa oboznámiť sa a reagovať na obsah vyjadrenia (ak ho považoval za
podstatný), keďže vo veci bolo rozhodnuté až 13.11.2023. Žalovaný ani neuvádza, v čom mal byť obsah
vyjadrenia žalobcu podstatný pre jeho procesnú obranu, ani ako mal ovplyvniť opísaný postup súdu
prvej inštancie rozhodnutie v jeho neprospech.

25. Žalovaný ďalej namieta nevykonanie dokazovania fotodokumentáciou zo stavebného denníka
žalovaného na č. l. 190 - 193 (čo odvolací súd kvalifikuje ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
e) CSP, t. j. súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a
namieta tiež rozporné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, keď v ods. 9
odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie o. i. fotodokumentáciou (č. l. 190 až

193 spisu) a ostatným obsahom spisu a súčasne v ods. 32 uviedol, že neprihliadol na fotodokumentáciu.
Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia síce v ods. 9 uviedol, že sa
oboznámil aj s fotodokumentáciou na č. l. 190 - 193, avšak na námietku protistrany vznesenú na
pojednávaní 12.10.2023 na tieto listiny neprihliadol z dôvodu, že tieto neboli predložené včas (§ 153
CSP). S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaného súd

prvej inštancie na predloženie fotodokumentácie vyzval a napokon žalovaný netvrdil ani nepreukázal,
že listiny nemohol bez vlastnej viny predložiť už v skoršom štádiu konania. Odvolací súd považuje
pre posúdenie správnosti rozhodnutia za podstatný záver, že predložená fotodokumentácia ani nebola
spôsobilá spochybniť zistený skutkový stav a napokon sám žalovaný na pojednávaní 12.10.2023
uviedol, že komíny boli pôvodne štyri, z toho dva boli úplne odstránené a dva boli znížené. Odvolaciemu

súdu tak nie je zrejmé a ani žalovaný v odvolaní nevysvetlil, k akým iným skutkovým záverom by hoc aj
vykonaním dokazovania predloženou fotodokumentáciou mal súd prvej inštancie dospieť.

26. Žalovaný ďalej uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, má za to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z obsahu

odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie mal nesprávne vyhodnotiť doklad žalobcu, a to výpis z
podnikateľského účtu č. XXXXXXXXXX datovaného ku dňu 16.05.2019, ktorý bol prílohou čiastočného
späťvzatia. Podľa žalovaného nebolo zrejmé, či sa jednalo o podnikateľský účet samotného žalobcu
alebo účet vedený žalobcom pre vlastníkov, a teda nebolo preukázané, či vznikla škoda vlastníkom bytov
v bytovom dome alebo samotnému žalobcovi, keď z označenia žalobcom predloženého výpisu z účtu sa

však javí, že išlo o podnikateľský účet samotného žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ odvolateľ
namieta nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, je povinný odvolanie odôvodniť konkrétnym
skutkovým zistením. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynula úhrada
faktúr vystavených za práce na odstránení následkov škody na majetku vlastníkov, z výsluchu svedka
N. v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že predmetné opravy boli zaplatené z fondu opráv.

Špekulácia odvolateľa, že sa mu javí, že išlo o podnikateľský účet samotného žalobcu, nemá žiaden
vplyv na správnosť skutkových záverov, že škodové faktúry boli dodávateľom uhradené a ani správnosť
rozhodnutia v merite. Úvahy žalovaného, že v nadväznosti na postavenie žalobcu ako správcu bytového
domu mal žalobca tiež predložiť rozhodnutie vlastníkov, z ktorého vyplýva ich súhlas s objednávkouprác pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti, súhlas s úhradou predmetných faktúr a súhlas s
vymáhaním škody od žalovaného a podaním žaloby, a teda preukázanie, či konal žalobca ako správca
v súlade so zákonom o bytoch, sa týkajú právneho vzťahu vlastníkov bytov a žalobcu ako správcu a vo

vzťahu k predmetu sporu sú nerelevantné.

27. Žalovaný napokon namieta nesprávne právne posúdenie zodpovednosti za pád komínového
telesa (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), má za to, že neporušil žiadnu právnu
povinnosť v súvislosti so zbúraním strechy a upevnením komínových telies, keďže ani stavebný úrad

v rámci štátneho stavebného dohľadu zo dňa 06.02.2018 nekonštatoval protiprávny stav, či povinnosť
vykonať nápravu a tiež z dôvodu, že vyzýval vlastníkov opakovane na umožnenie vstupu do bytového
domu za účelom realizácie stavby, čo vlastníci odmietali až do roku 2021. Podľa žalovaného neboli
splnené predpoklady pre vznik jeho zodpovednosti za škodu podľa § 420a a nasl. OZ, nakoľko
chýbalo preukázanie a špecifikácia príčinnej súvislosti medzi existenciou faktúr a škodovou udalosťou.
Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia tak k otázke porušenia

povinnosti žalovaného ako stavebníka, ako aj k otázke príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením
povinnosti žalovaného súdom prvej inštancie a odkazuje odvolateľa na ods. 19 až 25 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, pričom s otázkou žalovaným tvrdeného zavinenia vlastníkov neumožnením
vstupu stavebníka do bytového domu sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v ods. 26 a 27. V konaní
napokon ani nebolo preukázané, že na demontáž komínových telies žalovaný vstup do bytového domu

vôbec potreboval, keď z výpovede svedka G.. N. vyplynulo, že po rozobratí strechy žalovaný natiahol
na strechu novú fóliu, v dôsledku čoho sa ani nebolo možné dostať na strechu z domu, ale iba z
lešenia a žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by mu vlastníci vstupu na stavenisko bránili. Odvolanie
žalovaného je aj v tejto časti nedôvodné.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní v zásade uplatnil argumentáciu prezentovanú
už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie riadne vysporiadal. V
odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre
neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové

závery a napokon aj vec správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd má za to, že napadnuté
rozhodnutie reaguje na všetky podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania a v tejto súvislosti
uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol
účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami

(sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožnil.
Rozsudok súdu prvej inštancie preto v napadnutom výroku II a súvisiacom výroku IV o trovách konania
podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá

CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).