Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2026

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 26T/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225010825
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2026:2225010825.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom JUDr. Róbertom Madarászom v trestnej veci obžalovanej:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., pre ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2026, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná A. B. C. XX.XX.XXXX D. B., trvale
bytom E. F. XXX

je vinná, že

dňa 2. júla 2023 v čase okolo 2:22 hod., ako vodička viedla osobné motorové vozidlo značky Toyota
Yaris s evidenčným číslom G. XXXXX pri obci B. C. H., okres I. G. po ceste J. v smere na obec K. B.
kedy v križovatke s hlavnou cestou J. nerešpektovala dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a vošla
s vozidlom do jazdnej dráhy jej sprava prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu značky Škoda
Octavia kombi s evidenčným číslom I. XXXXX, ktoré viedol B. D. (XXXX), čím porušila ustanovenie § 4
odsek 1 písmeno c), § 20 odsek 1, § 137 odsek 2 písmeno i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke

v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k zrážke týchto vozidiel, pri ktorej B. D. utrpel
trieštivú viacúlomkovú zlomeninu 5. krčného stavca s posunom do miešneho kanála s transverzálnym
poškodením miechy na úrovni C5, zlomeninu 6. krčného stavca, pričom v dôsledku týchto zranení bolo
nutnéodstráneniestavcaC5apoškodenýzostalochrnutýnahornéadolnékončatinyabudeceloživotne
odkázaný na pobyt na lôžku a na starostlivosť inej osoby,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

čím spáchala

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno h) Trestného zákona.

Za to jej súd ukladá

Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l), § 38 odsek 2,
Trestného zákona a na § 56 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 353 ods. 2 písm. c) Trestného
poriadku, na peňažný trest vo výmere 1.800 (tisícosemsto) eur.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad zmarenia peňažného trestu sa ukladá obžalovanej
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 (tridsiatich šiestich) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť škodu
poškodenému: B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, M. v sume 12.920,26 eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená G. N., pobočka I. G., J.: XX XXX XXX, so sídlom
O. P. XXX/X, I. G. Q. aj poškodená D. R. N., Q., J.: XX XXX XXX, so sídlom N. P. X, B. - N., odkazujú
so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor H. N. I. G. N. dňa 08.09.2025 pod F. XXX/XXX/XX/XXXX podľa § 234

odsek 1 Trestného poriadku obžalobu na obvinenú A. B. na tom skutkovom základe ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Súd vo veci na podklade podanej obžaloby vydal dňa 03.11.2025 trestný rozkaz č. k. XXX/XX/XXXX
- XXX, N. ktorému obvinená v zákonnej lehote podala odpor. Vzhľadom na podaný odpor súd vec

prejednal na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2026 po poučení podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobila vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe. Po vyhlásení obžalovanej súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na
obžalovanú zistil, že obžalovaná rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, že bola
poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumela právnej kvalifikácii skutku ako
konkrétneho trestného činu. Obžalovaná bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon
ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu. Obžalovaná tiež deklarovala, že vyhlásenie podľa § 257

ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne.

Zistiac stanovisko prítomného prokurátora a poškodeného v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku,
súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného

vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovanej a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť,
resp. protiprávnosť jej konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa
obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu,
v akom obžalovaná priznala spáchania skutku uvedeného v obžalobe nevykoná a vykoná len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal nasledovné dôkazy: výsluch obžalovanej a prečítal tiež
nasledovné listinné dôkazy: odpis registra trestov zo dňa 03.02.2026, centrálnu evidenciu správnych
deliktov a priestupkov zo dňa 03.02.2026, uplatnenie na nároku na náhradu škody VŠZP z čl. 92 – 100,
ako aj uplatnenie nároku na náhradu škody Sociálnej poisťovne z čl. 106 – 112. Súd ďalej podľa § 268

ods. 2 Trestného poriadku čítal závery doplnenia znaleckého posudku č. 14/2025 vypracovaného L. J.
D. dňa 07.06.2025 ak aj žiadosť o doplnenie ZP z čl. 192.

Obžalovaná počas svojho výsluchu uviedla, že ľutuje spáchanie skutku. Je slobodná, býva s rodičmi
v dome a je nemajetná. Je zamestnaná a jej čistý mesačný príjem je okolo 1.300,-eur.

Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaná v odpise registra trestov nemá žiadny
záznam. Podľa výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaná spáchala
jeden priestupok na úseku cestnej premávky- parkovanie mimo vyhradeného miesta na parkovanie. Za
spáchanie uvedeného priestupku jej bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd vykonaným dokazovaním vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Trestného

zákona, nakoľko obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a v zmysle § 36 písm. l)
Trestného zákona, keďže sa obžalovaná k spáchaniu skutku priznala, a svoj čin úprimne oľutovala. Súd
v prípade obžalovanej nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom k tomu, súd pri ukladaní
trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Súd mal po vykonanom dokazovaní za to, že na prevýchovu obžalovanej ako i na ochranu spoločnosti je
primeraným a spravodlivým trestom pre obžalovanú peňažný trest, ktorý obžalovanej uložil podľa § 56
ods. 1 až 3 Trestného zákona, vo výške 1.800 eur. Súd pri ukladaní tohto alternatívneho trestu prihliadal
predovšetkým na to, aby uložený trest bol primeraný a spravodlivý vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
a pomery páchateľa. Súd zdôrazňuje, že ide o nedbanlivostný trestný čin, pričom obžalovaná spáchanie
trestnej činnosti úprimne oľutovala a k trestnému činu sa priznala a nebola trestne stíhaná. Obžalovaná

sa do rozporu s právnym poriadkom dostala vôbec po prvý krát, teda spáchanie posudzovaného
trestného činu bol u obžalovanej exces, z inak riadneho vedenia života, okrem priestupku na úseku
bezpečnosti v cestnej premávke, kedy bola postihnutá za parkovanie na nesprávnom mieste, čiže ide
o priestupok s nepatrnou závažnosťou.

Peňažný trest možno uložiť v rozsahu 160 eur až 3 milióny eur, pričom vzhľadom na príjem obžalovanej
vo výške 1.300,-eur, ako aj na jej osobné a majetkové pomery, za primeraný považoval peňažný trest vo
výške 1.800,-eur. Súd má za to, že ide o mladú a zárobkovo činnú osobu, ktorá bude schopná zaplatiť
uložený peňažný trest.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Súd v zmysle §
57 ods. 3 Trestného zákona stanovil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výške 12 mesiacov
pre prípad, keby došlo k zmareniu zaplatenia peňažného trestu. Súd náhradný trest vymeral na spodnej
hranici trestnej sadzby, ktorú možno uložiť za tento trestný čin.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná trestný čin spáchala v súvislosti s porušením pravidiel cestnej
premávky, súd považoval za potrebné uložiť obžalovanej aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidiel
každého druhu podľa § 61 Trestného zákona. Čo sa týka rozsahu tohto trestu, trest zákazu činnosti
možno uložiť v rozpätí jedného až desiatich rokov, pričom súd prihliadol na rozsah porušenia pravidiel
cestnej premávky aj na spôsobený závažný následok. Súd preto obžalovanej uložil trest zákazu činnosti

v rozsahu 36 mesiacov.

Takto uložený trest podľa súdu spĺňa účel tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie a v
dostatočnej miere splní aj svoj prevýchovný účel.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený B. D.. Obhajoba
nerozporovala samotný nárok na náhradu škody, rozporovala len samotnú výšku škody, ktorá bola
vyčíslená. Vzhľadom na predložené listinné dôkazy zo strany splnomocnenca poškodeného, súd je toho
názoru, že nárok poškodeného bol riadne preukázaný v celom rozsahu. Súd teda podľa § 287 odsek
1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú zaplatiť poškodenému B. D. spôsobenú škodu vo výške

12.920,26 eur, ktorá škoda bola v trestnom konaní poškodeným riadne a včas uplatnená. Ohľadom
výšky náhrady škody obhajoba namietala, že mala byť započítaná spoluúčasť tak, ako svoje plnenia
krátila A. N., kedy zohľadnili skutočnoť, že poškodený B. D. nebol pripútaný bezpečnostným pásom
v čase dopravnej nehody. Avšak z doplnenia znaleckého posudku L. J. D. č. 14/2025 vyplýva, že
uvedené zranenia by mohol poškodený utrpieť aj v prípade, keby bol pripútaný, a to s poukazom na

spôsob a mechanizmus ich vzniku, kedy sa krčná chrbtica poškodeného zlomila v dôsledku náhleho
pohybu vpred a okamžitá násilná extenzia smerom dozadu, teda pohybu tzv. „švihnutia bičom“, ku
ktorému pohybu hlavy a krku by mohlo dôjsť aj v prípade pripútania bezpečnostnými pásmi. Znalec
teda konštatoval, že zranenia poškodeného by mohli vzniknúť tak pri nezapnutom, ako aj zapnutom
bezpečnostnom páse.

Rozhodnutie o náhrade škody v prípade poškodených G. N., pobočka I. G. Q. D. R. N., Q., by
presahovalo rámec dokazovania v trestnom konaní, keďže podľa informácií obhajoby a v týchtoprípadoch došlo aspoň k čiastočnému plneniu zo strany A. N., preto súd uvedených poškodených podľa
§ 288 odsek 1 Trestného poriadku so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine - § 257 ods. 5 TP), ktoré možno
podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre

nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).

Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné