Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106198
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106198.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci
žalobcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený Advokácia GYŐRFI s.r.o.,
Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, IČO: 55 132 049, proti žalovanému Obvodné oddelenie Policajného
zboru Rimavská Sobota, Stavbárov 2, 979 01 Rimavská Sobota, o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného č. AB 730505 zo dňa 21. 09. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Opatrenie žalovaného Obvodného oddelenia Policajného zboru Rimavská Sobota č. AB 730505 zo
dňa 21. 09. 2023 r u š í .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu 100 % trov konania od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté opatrenie

1. Žalobcovi bol dňa 21. 09. 2023 opatrením žalovaného č. AB 730505 (ďalej len „napadnuté opatrenie“)
postupom podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon
o cestnej premávke“) zadržaný vodičský preukaz na tom skutkovom základe, že totožného dňa na
parkovisku pred predajňou PET CENTER na Cukrovarskej ulici v Rimavskej Sobote zastavil svojim

vozidlom na parkovacom mieste vyhradenom pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), čím sa mal
dopustiť závažného porušenia pravidiel cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. s) zákona o cestnej
premávke. Pri policajnej kontrole bolo zistené, že žalobca ako vodič ani jeho spolujazdkyňa nie sú
držiteľmi parkovacieho preukazu pre ZŤP, a teda takto označené miesto na parkovanie vozidla využil
žalobca neoprávnene.
Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého opatrenia. V rámci
žalobných bodov uviedol, že sa ako lekár na mieste policajtovi preukázal označením vozidla preukazom
vydaným Okresným úradom v Banskej Bystrici podľa § 44 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke,
ktorý ho pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke
oprávňuje po nevyhnutne potrebný čas nedodržať zákaz státia, na čo mu príslušník žalovaného
uviedol, že tento preukaz ho neoprávňuje zastať na mieste pre osoby so zdravotným postihnutím.
Žalobca považuje právne posúdenie veci za nesprávne, nakoľko žalovaný vôbec neskúmal komu, kde a

prečo poskytoval žalobca zdravotnú starostlivosť, pretože sa podľa žalovaného oprávnenie žalobcu po
nevyhnutne potrebný čas nedodržať zákaz státia nevzťahuje na miesta vyhradené pre parkovanie osoby
so zdravotným postihnutím, hoci žalobca zdôrazňoval, že dopravná značka označujúca parkovacie
miesto pre tieto osoby je svojou povahou zákazom státia. Podľa žalobcu § 44 ods. 7 zákona o cestnejpremávke nešpecifikuje konkrétne situácie ani dopravné značenia, z ktorých vyplýva zákaz státia a je
ho potrebné vykladať tak, že ide o akúkoľvek situáciu, alebo dopravné značenie zakazujúce žalobcovi
za bežných okolností zastaviť. Žalobca považuje opatrenie žalovaného za drakonické, hoci nejde o

trest vo formálnom zmysle, ale iba akési predbežné opatrenie vydané v rámci voľnej úvahy policajta,
ktoré však má charakter trestania a pri jeho nariaďovaní neboli dodržané žiadne zásady správneho
konania, najmä primeranosti, zdržanlivosti, legality a náležitého objasnenia skutkového stavu. Postup
podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke prezumuje dôkladné zistenie skutkového stavu
a správnu kvalifikáciu skutku, inak nie je vylúčené účelové nadkvalifikovanie skutku, aby bolo možné

zadržať vodičský preukaz, najmä, keď sa na toto konanie v zmysle § 141 ods. 6 písm. g) zákona o
cestnej premávke nepoužije správny poriadok.

3. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že považuje postup policajtov
pri zadržaní vodičského preukazu za zákonný po náležite zistenom skutkovom stave, nakoľko žalobca
preukázateľne stál na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím a nepreukázal sa príslušným parkovacím preukazom podľa § 44 ods. 2 zákona o cestnej
premávke. Policajt mu správne zadržal vodičský preukaz, pretože žalobca bol dôvodne podozrivý zo
spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý hrozí sankcia zákazu
činnosti v súlade s § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. Žalovaný zároveň uviedol, že
žalobcovi bol dňa 27. 09. 2023 vodičský preukaz vrátený Okresným riaditeľstvom Policajného zboru

v Rimavskej Sobote, okresný dopravný inšpektorát, k čomu priložil kópiu knihy zadržaných vodičských
preukazov.

4. V replike žalobca uviedol, že poskytoval zdravotnú starostlivosť a dôvody na zadržanie jeho
vodičského preukazu neboli dané. Žalovaný v duplike zopakoval svoje argumenty z vyjadrenia k žalobe.

Pôvodné rozhodnutie správneho súdu a kasačné konanie

5. Správny súd uznesením sp. zn. 2S/21/2023 zo dňa 08. 04. 2025 správnu žalobu ako neprípustnú
odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP, pretože napadnuté opatrenie

považoval za opatrenie procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu. Správny súd poukázal na postup pri zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 zákona
ocestnejpremávke,ktoréupravujesamotnéfyzickézadržanievodičskéhopreukazu,vydaniepotvrdenia
o zadržaní vodičského preukazu a následne vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu.
Súdnemu prieskumu podlieha až rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu vydané podľa § 70 ods.

7 zákona o cestnej premávke, a to až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré je
proti takémuto rozhodnutiu prípustné. Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, ktorého prieskumu
sa domáha žalobca, je len opatrením procesnej povahy, ktorého účelom je osvedčiť osobe, ktorej bol
vodičský preukaz zadržaný, skutočnosť zadržania vodičského preukazu, prípadne povoliť tejto osobe
ďalšiu jazdu. Toto potvrdenie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, nakoľko

o zadržaní vodičského preukazu vydá príslušný správny orgán rozhodnutie.

6. Proti uzneseniu o odmietnutí správnej žaloby podal žalobca kasačnú sťažnosť, na základe ktorej
Najvyšší správny súd SR (ďalej len „kasačný súd“) uznesením sp. zn. 2Stk/5/2025 zo dňa 29. 10. 2025
uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že účelom zadržania vodičského preukazu je okamžite zabrániť vodičovi viesť
motorové vozidlo v prípade najzávažnejších deliktov ohrozujúcich bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky. Predpokladom pre zadržanie je aj primeranosť očakávania, že vzhľadom na kvalifikáciu
skutku a okolnosti prípadu bude vodičovi v následnom priestupkovom konaní uložený trest zákazu
činnosti. Uváženie o primeranosti zadržania a hroziacej sankcii za zistený priestupok patrí policajtovi,

ktorý však nemôže rozhodovať arbitrárne. Do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu vydá
príslušný orgán policajného zboru o zadržaní rozhodnutie podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej
premávke, ak zistí, že dôvody, pre ktoré bol zadržaný, trvajú, pričom toto rozhodnutie podlieha súdnemu
preskúmaniunazákladesprávnejžaloby.Zpohľadudržiteľavodičskéhooprávneniavšakrovnakýúčinok
ako toto rozhodnutie má už samotné zadržanie vodičského preukazu. Ak sa vodičský preukaz vráti

vodičovi pred rozhodnutím o jeho zadržaní podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke, nemá vodič iný
prostriedok na iniciovanie preskúmania zákonnosti postupu policajta, ako napadnúť správnou žalobou
potvrdenie o zadržaní ako opatrenie orgánu verejnej správy, alebo jeho faktický postup ako nezákonný
zásah. Správny orgán rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu nevydá aj v prípade ak dospel kzáveru, že odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky medzičasom pominula (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/6/2021
z 28. 04. 2023, bod 20). V posudzovanej veci k vydaniu následného rozhodnutia vo veci zadržania

vodičského oprávnenia žalobcu nedošlo, ale vodičský preukaz mu bol prípisom žalovaného vrátený
v priebehu plynutia 15-dňovej lehoty určenej na vydanie rozhodnutia podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej
premávke. Týmto úkonom žalovaný vo svojich dôsledkoch v podstate potvrdil, že dôvody zadržania
vodičského preukazu žalobcu neexistujú. Úkonom vrátenia vodičského preukazu odpadol aj vecný
dôvod rozhodovať o jeho vrátení/nevrátení. Ak teda žalovaný v okolnostiach prípadu nemal povinnosť

vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu neobstojí záver správneho súdu, že potvrdenie o
zadržaní vodičského preukazu nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu vzhľadom na jeho
predbežnú povahu a s ňou spätú nemožnosť vyvolať zásah do subjektívnych práv dotknutej osoby.

Posúdenie veci správnym súdom

7. Správny súd po zrušení rozhodnutia o odmietnutí správnej žaloby kasačným súdom vec opätovne
prejednal a viazaný právnym názorom kasačného súdu vecne preskúmal zákonnosť napadnutého
opatrenia. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa
18. 02. 2026, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol
iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní správnej žaloby,

administratívneho spisu a napadnutého opatrenia dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je
dôvodná.

8. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe rozporuje právne posúdenie jeho konania a namieta, že ako držiteľ
osobitného označenia vozidla lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 ods. 1 písm. b)

zákona o cestnej premávke je oprávnený po nevyhnutne potrebný čas nedodržať zákaz státia vrátane
státia na mieste vyhradenom pre parkovanie osoby so zdravotným postihnutím, správny súd sa s týmto
žalobným bodom nestotožňuje. Správny súd už túto právnu otázku riešil v rámci rozsudku sp. zn.
6S/31/2024 zo dňa 29. 10. 2025, pričom predmetom prieskumu bolo rozhodnutie, ktorým bol žalobca
vo veci samej uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22

ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) s poukazom
na § 137 ods. 2 písm. s) zákona o cestnej premávke a bola mu uložená pokuta vo výške 100 eur, a to
na rovnakom skutkovom základe, na akom bolo postavené zadržanie vodičského preukazu popísanom
v odseku 1. tohto rozsudku. Správny súd k otázke, či osobitné označenie vozidla žalobcu ako lekára
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 odseku 1 písm. b) zákona o cestnej premávke

oprávňuje vodiča takéhoto vozidla stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, uviedol nasledovné:

9. Zákon o cestnej premávke v § 44 ods. 1 písm. b) uvádza, že osobitné označenie sa môže
používať na vozidle lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Okrem tohto je v § 44 ods. 2

zákona o cestnej premávke upravené používanie parkovacieho preukazu, ktorý sa môže používať
na vozidle prepravujúcom fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na
individuálnu prepravu alebo má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. V § 44 ods. 7 zákona o cestnej
premávke sú pre vodiča s osobitným označením vozidla lekára podľa ods. 1 písm. b) a pre vodiča
s parkovacím preukazom upravené osobitné oprávnenia. Podľa prvej vety tohto ustanovenia môže

vodič s parkovacím preukazom stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. Podľa druhej a tretej vety nemusia vodič osobitne označeného vozidla podľa
ods. 1 písm. b) a vodič vozidla s parkovacím preukazom po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať
zákaz státia a môžu vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému
okruhu vozidiel a do pešej zóny, pričom nesmú ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Za použitia

systematického výkladu § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke vzhľadom na výslovnú diferenciáciu
oprávnení jednotlivých vodičov, je zrejmé, že na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím môže stáť jedine vodič vozidla s parkovacím preukazom, keďže toto
oprávnenie je upravené samostatne v prvej vete a je priznané jedine takémuto vodičovi. V druhej a
tretej vete priznáva § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke vodičovi s parkovacím preukazom ako

aj vodičovi vozidla lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti možnosť nedodržať zákaz státia a
vchádzať aj tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel a do
pešej zóny. Nedodržanie zákazu státia uvedené v druhej vete citovaného zákonného ustanovenia sa
však nemôže týkať státia na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotnýmpostihnutím, keďže státie na tomto mieste upravuje prvá veta citovaného zákonného ustanovenia ako
lex specialis a priznáva ho len vodičovi s parkovacím preukazom. Vyššie uvedený záver podporuje
aj účelový výklad, keďže účelom zákona je v tomto prípade poskytnúť osobám s ťažkým zdravotným

postihnutím osobitné parkovacie miesta tak, aby sa mohli napriek svojmu zdravotnému postihnutiu
plnohodnotne dopraviť kam potrebujú a zaparkovať na tomto mieste svoje vozidlo. Tento účel vyplýva
aj z toho, že takto vyhradené miesta majú určenú osobitnú (väčšiu) šírku stojiska 3500 milimetrov podľa
prílohy k vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. Tieto miesta slúžia výlučne
na parkovanie vozidiel označených parkovacím preukazom vzhľadom na zdravotné znevýhodnenie

prepravovaných osôb a nie na parkovanie lekára poskytujúceho zdravotnú starostlivosť, ktorý síce
nemusí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti po nevyhnutný čas dodržať zákaz státia, ale na státie
nepotrebuje využiť takto špeciálne upravené miesta.

10. Žalovaný tak postupoval správne, keď vyhodnotil konanie žalobcu, ktorý zastavil svojim vozidlom na
parkovacom mieste vyhradenom pre osoby so zdravotným postihnutím a nebol držiteľom parkovacieho

preukazu pre ZŤP, ako priestupok. Pre posúdenie veci bolo irelevantné, že žalobca je držiteľom
osobitného označenia vozidla lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 44 ods. 1 písm.
b) zákona o cestnej premávke a nebolo nevyhnutné skúmať, či na danom mieste poskytoval zdravotnú
starostlivosť.

11. Správny súd sa však stotožnil s namietanou neprimeranosťou zadržania vodičského oprávnenia
(žalobcahooznačujeza„drakonické“)astým,žepritomtopostupenebolidodržanézásadyprimeranosti
a zdržanlivosti. Správny súd s odkazom na vyslovený právny názor kasačného súdu uvádza, že
účelom zadržania vodičského preukazu je okamžite zabrániť vodičovi viesť motorové vozidlo v prípade
najzávažnejších deliktov ohrozujúcich bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky a predpokladom

pre zadržanie je aj primeranosť očakávania, že vzhľadom na kvalifikáciu skutku a okolnosti prípadu
bude vodičovi v následnom priestupkovom konaní uložený trest zákazu činnosti, pričom posudzovanie
týchto okolností nemôže byť arbitrárne. Správny súd má za to, že žalovaný v administratívnom konaní
ani v správnom súdnom konaní neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý považoval konanie žalovaného
za tak závažné a ohrozujúce bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, aby mu muselo byť okamžite

zabránené vo vedení motorového vozidla alebo že bolo možné dôvodne predpokladať uloženie trestu
zákazu činnosti vo veci samej. Napadnuté opatrenie síce (kvôli svojej povahe) neobsahuje odôvodnenie,
avšak pokiaľ žalovaný pristúpil k zadržaniu vodičského preukazu žalobcovi, nepostačuje, že považoval
žalobcu za dôvodne podozrivého zo spáchania priestupku, za ktorý hrozí sankcia zákazu činnosti (ako to
uvádzavovyjadreníkžalobe),alemuseliexistovaťajvyššieuvedenédôvodyspočívajúcevovýnimočnej

závažnostikonaniažalobcustým,žeďalšievedeniemotorovéhovozidlažalobcomohrozujebezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky. Existenciu týchto dôvodov žalovaný však ani netvrdil. Samotnú
neexistenciu takýchto dôvodov potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný bez akejkoľvek zmeny okolností
o niekoľko dní vrátil žalobcovi zadržaný vodičský preukaz, ako aj samotná sankcia uložená žalobcovi
za jeho konanie vo veci samej, ktorá predstavovala pokutu vo výške 100 eur (čo bolo predmetom

prieskumu v konaní sp. zn. 6S/31/2024) s tým, že žalobcovi zákaz činnosti nebol uložený. Správny súd
vo všeobecnosti uvádza, že priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré spočívajú
v nesprávnom parkovaní, nie je možné bez ďalšieho považovať za tak závažné porušenie zákona,
aby bolo na mieste zadržanie vodičského preukazu. Konanie žalobcu možno právne kvalifikovať ako
porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. s) zákona o cestnej

premávke, čo predstavuje priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, za čo možno
podľa§22ods.2písm.f)zákonaopriestupkochuložiťpokutuod60do300eurazákazčinnostidodvoch
rokov. Aj vzhľadom na výšku možnej sankcie je zrejmé, že nejde typovo o jeden z najzávažnejších
priestupkov.

12. Vzhľadom na uvedené správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté opatrenie,
pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže neexistovali zákonné dôvody
na zadržanie vodičského preukazu žalobcovi. Správny súd vzhľadom na okolnosti predmetnej veci
nerozhodol podľa § 191 ods. 4 SSP a nevrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, keďže vo veci nie je
treba ďalej konať a rozhodnúť o zadržaní/nezadržaní vodičského preukazu žalobcu, nakoľko v súlade

s vysloveným právnym názorom kasačného súdu úkonom vrátenia vodičského preukazu odpadol vecný
dôvod rozhodovať o jeho vrátení/nevrátení a zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že konanie
o priestupku žalobcu vo veci samej je právoplatne skončené.13. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, právo na
náhradu 100 % trov konania od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia
na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.